V oblasti rodinného práva patrí úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom medzi najcitlivejšie a najdynamickejšie právne otázky. Životné situácie sa menia, a s nimi aj potreby detí a možnosti rodičov. Slovenský právny systém, predovšetkým prostredníctvom Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., poskytuje mechanizmy pre zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa, a to nielen pri prvotnom rozhodovaní súdu o starostlivosti, ale aj pri následných zmenách týchto rozhodnutí. Kľúčovou zásadou, ktorá prechádza celým procesom, je vždy najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý súd zisťuje a posudzuje prostredníctvom rôznych nástrojov a postupov. Tento článok sa podrobne zaoberá právnym rámcom, procesom podávania návrhov na zmenu starostlivosti, princípmi určovania výživného, ale aj praktickými skúsenosťami s výkonom súdnych rozhodnutí a s výzvami, ktoré prináša meniaca sa spoločenská a právna realita.
Právny Rámec pre Úpravu Rodičovských Práv a Povinností
Základom pre úpravu vzťahov medzi rodičmi a deťmi v Slovenskej republike je Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. Tento zákon definuje základné pojmy ako osobná starostlivosť, striedavá osobná starostlivosť, výživné a styk s dieťaťom, ktoré sú kľúčové pre zabezpečenie komplexnej starostlivosti o maloleté dieťa po rozvode manželstva alebo rozchode rodičov. Súd v týchto konaniach rozhoduje aj o zverení ich maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výsledkom je právny stav, ktorý odzrkadľuje potreby dieťaťa v čase vyhlásenia takéhoto rozhodnutia.
Významnou zmenou, ktorá ovplyvnila prax v oblasti starostlivosti o deti, bola novela Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., ktorá nadobudla platnosť dňom 1. júla 2010. Na základe tejto novely môže súd zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, čo predstavovalo významný posun oproti predošlej právnej úprave.
Životné situácie sú však dynamické a potreby maloletého dieťaťa, príp. rodičov sa môžu natoľko zmeniť, že vznikne potreba súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť. Zákon o rodine takúto situáciu predpokladá v § 26 Zákona o rodine, keď umožňuje súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť, ak sa zmenia pomery na strane maloletého dieťaťa, príp. rodičov natoľko, že je v záujme maloletého dieťaťa takáto zmena. Zmena pomerov a z toho logicky vyplývajúci záujem maloletého dieťaťa tak sú jediným zákonným predpokladom pre zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa. Zmena súdneho rozhodnutia môže spočívať buď vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča, alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Návrh na Zmenu Starostlivosti o Dieťa: Striedavá Osobná Starostlivosť ako Alternatíva
Striedavá osobná starostlivosť predstavuje moderný prístup k usporiadaniu rodinných pomerov po rozchode rodičov. Podľa § 24 odsek (2) a odsek (3) Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., ak sú obaja rodičia spôsobilí na výchovu dieťaťa a majú záujem o osobnú starostlivosť, súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa. Tento model starostlivosti nadobudol účinnosť novelou zákona dňom 1. júla 2010 a jeho hlavným cieľom je zabezpečiť čo najlepšie naplnenie potrieb maloletého dieťaťa.
Rodičia, ktorí sa domáhajú striedavej osobnej starostlivosti, často uvádzajú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí maloleté dieťa vychovávať a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Panuje presvedčenie, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa a že takto budú lepšie zaistené jeho potreby. Maloleté dieťa má silné citové väzby na obidvoch rodičov a zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s jeho vývinovými potrebami a poskytuje mu stabilitu výchovného prostredia. Tým, že pri striedavej osobnej starostlivosti bude môcť byť maloleté dieťa vychovávané obidvomi rodičmi, je rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súčasne je striedavou osobnou starostlivosťou rešpektované právo maloletého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a maloletému dieťaťu tým je umožnené zachovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Pri formulovaní návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je dôležité konkretizovať praktické aspekty tohto usporiadania. Súd typicky vydáva uznesenie, ktorým zveruje maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že maloleté dieťa bude určitý časový úsek (napríklad týždeň, dva týždne, alebo x dní) s otcom a následne rovnako dlhý úsek s matkou opakovane. Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa sa tak koná opakovane v stanovených časových obdobiach. Dôležité je tiež určiť, kedy striedavá osobná starostlivosť o dieťa začne a kedy sa bude odovzdávanie dieťaťa konať, napríklad vždy na adrese trvalého bydliska toho rodiča, ktorému končí aktuálny (súdom stanovený) styk s dieťaťom vždy o konkrétnej hodine. Rodič, ktorému končí styk s dieťaťom, je povinný v mieste svojho trvalého bydliska maloleté dieťa riadne pripraviť a odovzdať ho druhému rodičovi. Pre praktické účely sa striedanie môže realizovať aj v škole alebo v škôlke.
Vo veci práv a povinností rodičov súd určuje, že ten rodič, ktorý má práve stanovený styk s dieťaťom, nadobúda také práva a povinnosti, ako keby mal dieťa v osobnej starostlivosti, a rodič, ktorý práve nemá stanovený styk s dieťaťom, nadobúda také práva a povinnosti, ako keby nemal dieťa v osobnej starostlivosti. Súd obvykle vyzýva obidvoch rodičov k čo najlepšej vzájomnej rodičovskej spolupráci, aby sa čo najviac naplnili záujmy a potreby maloletého dieťaťa počas obdobia realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Je zrejmé, že cieľom súdu je čo najviac vyjsť v ústrety záujmom dieťaťa.
Proces Podania Návrhu na Súd a Jeho Náležitosti
Ak sa rodič rozhodne pre podanie návrhu na zmenu zverenia maloletého dieťaťa, či už do výlučnej osobnej, alebo striedavej starostlivosti, je nevyhnutné dodržať formálne a obsahové náležitosti, ktoré súdne konanie vyžaduje. Pred samotným podaním návrhu je kľúčové zvážiť dôvody takéhoto rozhodnutia a zabezpečiť všetky nevyhnutné podmienky pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Dôvody pre zmenu musia byť tak vážne, aby skutočne odôvodňovali zásadnú zmenu v živote dieťaťa, akú zmena zverenia prináša. Tieto dôvody môžu byť rôzne, či už na strane dieťaťa alebo rodiča, tak ako ich prináša život, napríklad ak rodič, ktorému dieťa bolo zverené, nemôže alebo sa nevie o dieťa riadne postarať, alebo ak si to želá samotné maloleté dieťa. Odporúča sa nečakať na súdne rozhodnutie a zabezpečiť svoje bytové, pracovné, osobné či časové podmienky tak, aby vyhovovali potrebám osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, nakoľko súd bude vhodnosť týchto podmienok zisťovať ešte skôr, než rozhodne. Pred podaním návrhu je vhodné rozhodnutie konzultovať s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ktorý môže poskytnúť odborné či psychologické poradenstvo. Rovnako je vysoko odporúčané poradiť sa so psychológom o prípadných dopadoch zmeny na maloleté dieťa.
Návrh na zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa, v praxi označovaný aj ako návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, sa podáva na miestne príslušnom okresnom súde, ktorým je súd v obvode, v ktorom má maloleté dieťa svoje bydlisko. Miestna príslušnosť súdu je dôležitá pre zabezpečenie efektívnosti konania, keďže súd v mieste bydliska dieťaťa má najlepší prehľad o jeho pomeroch.
Medzi základné náležitosti návrhu na súd patria:
- Osobné údaje navrhovateľa - rodiča, ktorý žiada o zmenu zverenia maloletého dieťaťa, s uvedením jeho mena, priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu - rodiča, proti ktorému návrh smeruje.
- Jasné vyjadrenie žiadosti o zmenu - z návrhu musí byť zrejmé, že sa navrhovateľ domáha zmeny súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa, teda úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a z akých dôvodov. Predovšetkým je nutné v návrhu podrobne zdôvodniť zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, a zdôvodniť záujem maloletého dieťaťa na tom, aby súd zmenil rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa. Je potrebné uviesť rozsah navrhovaných zmien, t. j. či sa navrhovateľ domáha zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej (výlučnej) starostlivosti, alebo do striedavej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je tiež potrebné uviesť interval striedania maloletého dieťaťa, či už týždňový, dvojtýždňový, mesačný, prípadne nerovnomerný.
- Návrh na úpravu výživného a styku - keďže prípadnou zmenou zverenia dochádza spravidla aj k potrebe zmeny úpravy výživného či styku, je potrebné v návrhu na súd ďalej uviesť:
- Návrh určenia výšky výživného, ktorú má rodič, ktorému nemá byť maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, mesačne platiť v prospech maloletého dieťaťa k rukám rodiča, ktorému má byť maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je možné tiež požadovať určenie výživného, ak je životná úroveň rodičov rozdielna, prípadne navrhnúť, aby sa výživné vôbec neurčilo, ak je životná úroveň rodičov približne rovnaká. Pre účely riadneho určenia výšky výživného sa odporúča v návrhu podrobne opísať príjmy a opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti, na navrhovateľa a na maloleté dieťa.
- Návrh na úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom. Styk s maloletým dieťaťom sa upravuje s rodičom, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Rovnako je však možné styk upraviť aj v prípade striedavej starostlivosti. Súd styk rodiča s maloletým dieťaťom neupraví jedine pokiaľ obaja rodičia nežiadajú styk upraviť.
Návrh na súd sa podáva miestne príslušnému okresnému súdu spravidla v troch vyhotoveniach. Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je oslobodené od platenia súdnych poplatkov, čo je dôležité pre prístup k spravodlivosti a častokrát odstráni obavu z finančnej náročnosti súdneho konania.
Rodinný súd: Ako sa zastupovať sám | 5 tipov
Kľúčové Dokladové Dôkazy pre Návrh na Súd
Ťažiskovou fázou každého súdneho konania je dokazovanie. Vo Vašom prípade, ak ide o zmenu súdneho rozhodnutia, v rámci súdneho konania musí byť preukázaná aj tzv. podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia. Súdna prax zaujala právny názor, že zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Pre úspešné preukázanie tvrdených skutočností je nevyhnutné priložiť k návrhu relevantné doklady:
- Rodný list maloletého dieťaťa.
- Listinné a iné dôkazy preukazujúce zmenu pomerov a záujem maloletého dieťaťa na zmene súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa. Môže ísť napríklad o prepisy správ od dieťaťa, fotografie modrín v prípade fyzického trestania, svedectvá, potvrdenia o zdravotnom stave dieťaťa a pod.
- Listinné a iné dôkazy preukazujúce príjem navrhovateľa - rodiča. Ide napríklad o:
- Potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu za posledných dvanásť mesiacov, pokiaľ ste v pracovnom pomere.
- Daňové priznanie za posledný rok, pokiaľ ste živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba.
- Potvrdenie UPSVaR o poberaní prídavku na maloleté dieťa, príp. iných sociálnych dávok.
- Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti. Ide napríklad o:
- Nájom, príp. služby spojené s užívaním bytu.
- Platby za elektrinu, plyn.
- Koncesionárske poplatky, káblová TV, pevná linka, príp. internet.
- Smetné a daň z nehnuteľnosti.
- Poistenie domácnosti, príp. nehnuteľnosti.Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu a domáce potreby, ktoré však nemusíte dokladovať.
- Listinné a iné dôkazy preukazujúce osobné výdavky. Ide napríklad o:
- Platby za mobil.
- Životná poistka.
- Pôžičky a pod.Odhadom vyčíslite aj výdavky na Vašu stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby a pod.
- Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na maloleté dieťa. Ide napríklad o:
- Stravné a iné poplatky v škole, príp. v materskej škole.
- Výdavky na hračky.
- Životné poistky, príp. sporenia pre dieťa.
- Lieky a zdravotné pomôcky.
- Cestovné, príp. výdavky na pohonné hmoty pre dopravu dieťaťa.
- Krúžky a záujmové aktivity.
- Mobil pre dieťa.Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu v domácnosti, hygienické potreby, oblečenie a obuv, vreckové a pod., ktoré však nemusíte dokladovať.
Po podaní návrhu na súd súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom predovšetkým vykoná výsluch oboch rodičov maloletého dieťaťa a ďalšie dokazovanie vo veci. Rovnako vypočuje aj kolízneho opatrovníka, ktorým je miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý zastupuje v tomto konaní maloleté dieťa. V rámci konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa súd musí vysporiadať s otázkami, či došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej záujem dieťaťa na potrebe zmeny rozhodnutia, aká bude výška výživného a akým spôsobom bude upravený styk rodiča s dieťaťom. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne rozsudkom, ktorý sa doručuje obom rodičom ako účastníkom konania. Odporúča sa na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorú vyznačia v infocentre súdu.
Zisťovanie Najlepšieho Záujmu Dieťaťa v Súdnom Konaní
Otázka zverenia maloletého dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Súd vždy rozhoduje s ohľadom na záujem maloletého dieťaťa, ktorý v rámci dokazovania zisťuje. Ako zistiť, čo je v záujme maloletého dieťaťa, však nie je jednoduchá otázka. V zásade nejde o výlučne právny problém, ale skôr o pedopsychologickú otázku. Vzhľadom na to, že v rámci súdneho konania sa bude rozhodovať predovšetkým o samotnom dieťati, pre súd, ako aj pre účastníkov konania, by mal byť prvoradý a najdôležitejší najlepší záujem dieťaťa.
Súd za účelom rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa zisťuje záujem maloletého dieťaťa rôznymi metódami:a) Výsluch rodičov za účelom zistenia osobnostných, ale aj materiálnych predpokladov pre zverenie maloletého dieťaťa. Súd skúma najmä vzťah rodiča s maloletým dieťaťom a to, či sa dokáže rodič o dieťa osobne starať po všetkých stránkach. Rozhodujúca môže byť aj pracovná vyťaženosť, príp. ďalšie okolnosti na strane rodiča.b) Pomery v domácnostiach rodičov. Súd spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťuje vhodnosť prostredia domácnosti rodiča pre zverenie maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník zisťuje nielen vhodnosť po hygienickej stránke, ale aj pripravenosť domácnosti pre pobyt maloletého dieťaťa, napr. vybavenosť detskej izby, možnosti pre prípravu do školy a pod.c) Názor maloletého dieťaťa je nepochybne jedným z najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu o zverení maloletého dieťaťa. Zákon o rodine súdu ukladá povinnosť prihliadať na názor maloletého dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti. Pokiaľ maloleté dieťa dokáže svoj názor vyjadriť, súd jeho názor zisťuje spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka na vhodnom mieste, ale je možný aj osobný výsluch maloletého dieťaťa na súde.d) Znalecké dokazovanie. Pokiaľ je maloleté dieťa útleho veku, resp. nie je možné na jeho názor prihliadať, pretože nedokáže posúdiť dosah tohto rozhodnutia, súd spravidla ustanoví súdneho znalca z odvetvia detskej psychológie a psychológie dospelých, ktorý vypracuje znalecký posudok. V znaleckom posudku znalec na základe svojich odborných znalostí a vyšetrení maloletého dieťaťa doporučí súdu, u ktorého z rodičov sú vytvorené najlepšie predpoklady pre výchovu maloletého dieťaťa, príp. pre ktorý typ starostlivosti.
Nový Zákon o rodine priniesol aj novinku v tom smere, že rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sa môže domáhať práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati (§ 24 ods. 5 Zákona o rodine). Táto zmena posilňuje právo rodiča byť informovaný o dôležitých aspektoch života dieťaťa aj bez osobnej starostlivosti.
Výživné na Dieťa: Princípy a Určenie Výšky
Otázka výživného je neoddeliteľnou súčasťou každého rozhodovania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine platí kľúčový princíp: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“ Výživné možno charakterizovať ako finančný príspevok určený najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa.
Výška výživného sa určuje najmä podľa majetkových pomerov rodičov, ich schopností a možností. Neexistuje žiaden matematický vzorec pre výpočet výživného, súd posudzuje každý prípad individuálne.
a) Majetkové pomery rodičov: Súd skúma predovšetkým opakujúce sa príjmy zo zamestnania, prípadne podnikania, spravidla za posledných dvanásť mesiacov. Okrem opakujúcich sa príjmov súd skúma aj ostatný majetok, najmä nadobudnuté nehnuteľnosti, autá, úspory na účtoch, cenné papiere a iný hodnotný majetok. Účelom tohto skúmania je zistiť materiálnu úroveň rodičov. Na strane výdavkov súd môže pri určovaní výživného prihliadať len na opodstatnené výdavky rodičov. Ide najmä o výdavky na domácnosť a na maloleté dieťa.b) Schopnosti a možnosti rodičov: Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd má právo pri určovaní výživného neprihliadať na neopodstatnené výdavky rodiča. Kedy ide o neopodstatnený výdavok, súd posudzuje podľa životnej úrovne rodiča prirovnaním k výške a dôvodnosti tohto výdavku. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak napríklad rodič sa vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Ak napríklad si rodič zoberie pôžičku a súd tento krok nepovažoval za potrebný, nemusí pri určovaní výživného prihliadať na výdavky titulom splácania tejto pôžičky.
Novinkou, ktorú priniesol Zákon o rodine, je inštitút tzv. minimálneho výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery a finančnú situáciu. Je to garancia minimálneho príspevku na dieťa od každého rodiča.
Aj pri otázke určenia výživného Zákon o rodine uprednostňuje rodičovskú dohodu, predpokladajúc, že zodpovední rodičia najlepšie poznajú svoje majetkové pomery, schopnosti a možnosti. V prípade dohody je možné ju nechať schváliť súdom, čím získa právnu záväznosť.
Výkon Súdnych Rozhodnutí a Riešenie Problémov v Praxi
Napriek existencii súdnych rozhodnutí o úprave rodičovských práv a povinností sa v praxi často stáva, že tieto rozhodnutia nie sú rešpektované. Problémy pri výkone súdnych rozhodnutí, najmä v súvislosti so stykom s maloletými deťmi, sú pretrvávajúcou výzvou. Na Slovensku, ak rodič porušuje rozhodnutie, druhý rodič musí podať návrh na výkon rozhodnutia, prípadne návrh na zmenu starostlivosti. Súd potom zisťuje dôvody, vyžaduje správy kolízneho opatrovníka, čaká na znalca. Medzitým môžu uplynúť mesiace až roky, čo môže viesť k rozpadu vzťahu rodič - dieťa. Rovnako to môže viesť k zastaveniu výplaty rodičovského príspevku povinnému rodičovi alebo príplatku k prídavku na dieťa.
V súvislosti s týmito aplikačnými problémami pripravovala pracovná skupina zriadená na Ministerstve spravodlivosti SR od februára 2016 návrh vyhlášky. Táto vyhláška z roku 2016 vznikla predovšetkým v nadväznosti na nové civilné procesné kódexy, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016. Návrh vyhlášky reagoval na aplikačné problémy, ktoré sa pri výkone rozhodnutí podľa doterajšej právnej úpravy objavovali. Išlo napríklad o medializovaný prípad maloletého Marca, ktorého uprostred výučby prvákov na základnej škole vyšší súdny úradník odňal v rámci výkonu rozhodnutia z triedy. Na základe uznesenia Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny z roku 2018 pripravilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky správu o úspešnosti výkonu súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých, ktorá vychádzala z poznatkov okresných súdov.
Súdy v rámci správy avizovali, že sa snažia využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby riadne zistili dôvody nerešpektovania súdneho rozhodnutia. Ako motív avizovali závažnosť zásahu výkonu rozhodnutia do práv dieťaťa a samotných rodičov, ako povinných. Najčastejším dostupným prostriedkom na dosiahnutie dobrovoľného podrobenia sa rozhodnutiu je predvolanie povinného na tzv. informatívne pojednávanie (výsluch). Tzv. informatívne pojednávanie hodnotili súdy pozitívne preto, že im umožňuje pôsobiť zmierlivo na účastníkov, prípadne ich konfrontovať s tým, čo uviedli do písomných podaní. Súdy uviedli, že vo viacerých prípadoch pomohlo informatívne pojednávanie k tomu, že sa odstránili „malicherné“ spory medzi rodičmi dieťaťa a konanie sa zastavilo stiahnutím návrhu na výkon, alebo došlo k vyjasneniu rozdielnych pohľadov rodičov na „porušovanie“ rozhodnutia. Súdy pozitívne hodnotili i súčinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Vyhláška z roku 2016 vniesla viac právnej istoty vo vzťahu k povinnosti súdov zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Táto vyhláška v pozitívnom zmysle korigovala doterajšiu nejednotnú prax súdov v záujme princípu spravodlivosti konania a dosiahnutia najlepšieho záujmu dieťaťa. Najmä došlo ku korekcii doterajšej praxe niektorých súdov, ktoré po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky, t. j. bez toho, aby zistili, či existujú ospravedlniteľné dôvody, postupovali v konaní nástrojmi represie. Súdy sa už neuspokojovali s tvrdeniami oprávneného, že povinný sa nepodrobuje rozhodnutiu, ani nevyžadovali od povinného rodiča „drakonické“ plnenie povinnosti, najmä ak sa plnenie vymykalo sfére vplyvu povinného. Súdy v zmysle vyhlášky sledovali a riadne zisťovali, či prípadné dôvody nepodrobenia sa reálne existujú, a ak existujú, či ich náhodou nezapríčiňuje práve oprávnený rodič alebo samotné dieťa.
Medzi ospravedlniteľné dôvody nepodrobenia sa rozhodnutiu súdy považovali napríklad kalamitu, nepriaznivú dopravnú situáciu, nepredvídateľnú chorobu dieťaťa či rodiča, alebo výnimočne pracovné povinnosti povinného rodiča. Súdy nepričítali na ťarchu povinného rodiča situáciu, keď dieťa odmietalo styk z dôvodu alkoholického opojenia druhého rodiča. Za ospravedlniteľné dôvody súdy považovali aj situáciu, keď maloleté dieťa odmietalo stretávať sa s oprávneným rodičom a táto nechuť spočívala aj, alebo iba, v osobe oprávneného rodiča. Dôvodom mohlo byť, že oprávnený rodič bezdôvodne zanedbal v dlhšom období svoj vzťah k dieťaťu, nestretával sa s ním, nekontaktoval ho, neprejavoval oň záujem, svoje rodičovské práva nevykonával, ani inak nezabezpečoval výchovu dieťaťa, hoci mu v tom nebránila závažná prekážka.
Niektoré súdy prízvukovali aj princípy vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej platí, že treba mať na zreteli situáciu, ak rodič, s ktorým dieťa žije, druhému rodičovi v styku s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nechoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je použitie donucovacích opatrení na výkon práva styku odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije, teda v prípadoch, kedy rodič aktívne bráni styku druhého rodiča s dieťaťom.
Súdy avizovali, že po vykonaní informatívneho pojednávania alebo po inom zadovážení dôkazov o ospravedlniteľných dôvodoch sa často snažia odstrániť prekážky výkonu rozhodnutia. V súčinnosti s kolíznym opatrovníkom po zistení problémov medzi rodičmi ponúkli rodičom odbornú pomoc, napríklad psychologické poradenstvo, aby ako rodičia získali podporu a mohli realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti. Výsledky odbornej pomoci smerovali rodičov napríklad k tomu, aby nedoriešené partnerské problémy či majetkové záležitosti neprenášali na dieťa. V praxi sa osvedčili postupy ako odporúčanie stretávania sa v užšom rozsahu, ako je uvedené v rozhodnutí.
Je však kľúčové upozorniť na dôležitú zmenu v procese výkonu rozhodnutia a vo vyhláške, ktorá nadobudla účinnosť od 1. novembra 2023. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vypustilo ustanovenie o ospravedlniteľných dôvodoch z vyhlášky č. 413/2023 Z. z. zo dňa 16. októbra 2023. Táto zmena môže mať významné dôsledky na prax súdov pri posudzovaní nerešpektovania súdnych rozhodnutí a môže potenciálne viesť k prísnejšiemu prístupu k rodičom, ktorí sa rozhodnutiam nepodrobujú.
Súdy sú si vedomé aj upozornenia detských psychológov, špeciálnych pedagógov či pedopsychiatrov, ktorí poukazujú na to, že násilné uskutočňovanie výkonu rozhodnutia, ako napríklad faktické odňatie dieťaťa, môže mať ďalekosiahle nepriaznivé následky na psychické prežívanie dieťaťa, ktoré sa na dôvažok môžu prejaviť až v budúcnosti. Z praxe popisovali súdy prípady, kedy sa u dieťaťa následky takéhoto výkonu rozhodnutia prejavili bezprostredne po výkone a psychický stav dieťaťa si vynútil napr. návštevu lekára a v budúcnosti sa prejavili zase na správaní dieťaťa voči rodičovi, ktorý výkon rozhodnutia inicioval. Obavy panujú z toho, že bez asistencie detského psychológa, ktorý by bol špecializovaný na zvládanie krízových situácií, bude dochádzať k vyhroteným situáciám.
Ďalšou významnou novinkou v Zákone o rodine je aj to, že ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, môže súd zmeniť rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti. Toto ustanovenie poskytuje efektívny nástroj na ochranu práv dieťaťa na styk s oboma rodičmi a zároveň slúži ako sankcia pre rodiča, ktorý marením styku nekoná v záujme dieťaťa.
Rodinný súd: Ako sa zastupovať sám | 5 tipov
Rôzne Životné Situácie a Riešenia z Praxe
Prax prináša množstvo rôznorodých prípadov, ktoré demonštrujú komplexnosť problematiky zmeny starostlivosti o dieťa. Od počiatočného zverenia do starostlivosti jedného z rodičov, cez snahy o striedavú starostlivosť až po situácie, keď súd musí zasiahnuť kvôli závažnému zlyhávaniu v rodičovských povinnostiach.
Prípad otca žiadajúceho o zverenie syna do vlastnej starostlivosti
V jednej z konkrétnych situácií sa otec syna, ktorý bol zverený do starostlivosti matky (bývalej družky), ocitol v situácii, keď matka zlyhávala pri poskytovaní starostlivosti o dieťa, ako aj pri jeho výchove. Syn, ktorý mal 12 rokov, sa často sťažoval na fyzické tresty a zákazy vykonávať rôzne činnosti, pričom údajne ho matka mlátila varechou po hlave a mal modriny. Syn navštevoval špeciálnu školu zameranú na štúdium cudzích jazykov. Otec, hoci na invalidnom dôchodku, žil usporiadaný život s priateľkou v ich vlastnom byte a mal záujem prevziať syna do vlastnej starostlivosti, najmä v období puberty.
V takomto prípade je potrebné podať návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa bydlisko. Hoci sa rodičia nachádzajú v rôznych okresoch, miestna príslušnosť súdu sa určuje podľa bydliska dieťaťa. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých patrí do tzv. mimosporovej súdnej agendy, kde účastníci si v zásade znášajú vlastné trovy konania. Kľúčové v súdnom konaní by bolo preukázať tzv. podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia. Pri preukazovaní skutočností o zlyhávaní matky by bolo rozhodujúce predložiť dôkazy, ako napríklad prepisy správ od syna popisujúce situáciu, nafotené modriny alebo svedectvá. Záverom možno konštatovať, že nie je nevyhnutné, aby návrh na súd pripravila kvalifikovaná osoba (právnik), ale pre zvýšenie šance na úspech a správnu formuláciu návrhu je právne zastúpenie často odporúčané.
Prípad Patrika Rovničana: Zmena osobnej starostlivosti na otca
Ďalší prípad sa týkal maloletého Patrika Rovničana, nar. 1. 7. 2000. Jeho manželstvo s matkou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 15C 449/09-59 zo dňa 7. 6. 2009. Maloletý Patrik bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 150 € mesačne a mal upravený styk s Patrikom každý párny týždeň od piatku 16.00 hod.
Už od rozvodu bola realizácia styku s maloletým problematická, matka umožnila otcovi styk len výnimočne. Otec uviedol, že so synom vychádzajú veľmi dobre, syn sa zo stretnutí s otcom teší a tiež sa spytuje na svojich starých rodičov z otcovej strany, s ktorými trávil za trvania manželstva s matkou mnoho času. Otec pravidelne platil súdom stanovené výživné, okrem toho platil synovi stavebné sporenie a spolu so svojimi rodičmi mu pravidelne nakupovali aj potrebné ošatenie či športové potreby. Matka nemala na neumožňovanie styku s maloletým žiadny dôvod. Otec si maloletého vyzdvihoval aj vracal v mieste bydliska matky vždy včas a riadne, pričom bolo o neho vždy náležite postarané. K návratu k matke ho musel častokrát prehovárať, nakoľko sa s otcom cítil vždy dobre.
Súd v Rimavskej Sobote následne rozsudkom zo dňa 10. 10. (rok neuvedený, ale po 2009) zmenil pôvodný rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 15C 449/09-59 zo dňa 7. 6. 2009 v časti týkajúcej sa zverenia maloletého Patrika Rovničana do osobnej starostlivosti tak, že súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca Jána Rovničana. Matka bola povinná prispievať na výživu maloletého sumou 50 €, a to vždy do 20. dňa v mesiaci. Matka bola oprávnená stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od piatku 18.00 hod. do nedele 15.00 hod. Tento prípad ukazuje, ako môže súd reagovať na opakované marenie styku a aktívny záujem druhého rodiča o výchovu, pričom rozhodnutie je odrazom najlepšieho záujmu dieťaťa a zmien v pomeroch.
Riešenie starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti
V prípade, že dieťa už dosiahlo plnoletosť, teda 18 rokov, mení sa situácia radikálne. Už nie je potrebné robiť žiadnu zmenu úpravy starostlivosti o dieťa. Dieťa je plnoleté a môže sa samo rozhodnúť, s kým chce žiť. Jedinou otázkou, ktorú ešte môže súd vo vzťahu k nemu riešiť, je otázka výživného. Tzn. či bude plnoleté dieťa chcieť, aby mu matka (alebo otec) platila výživné. Samozrejme, to platí iba v prípade, že dieťa ešte študuje dennou formou na vysokej škole. V opačnom prípade postačuje, ak sa dieťa presťahuje k jednému z rodičov a nie je potrebné nič riešiť súdnou cestou.
Zmena v poberaní daňového bonusu
V situáciách, keď je v rozhodnutí o rozvode uvedené, že matka bude poberať prídavky na deti a otec daňový bonus, pričom deti sú v starostlivosti matky a žijú s ňou v domácnosti, a rodičia sa chcú dohodnúť na zmene v poberaní daňového bonusu, je postup relatívne jednoduchý. Na uvedenom sa môžu bývalí manželia dohodnúť a oznámiť zmenu v osobe poberateľa príslušnému Daňovému úradu.
Prípad matky bez súdom upraveného styku
Ak matka nemá súdom upravený styk s maloletou dcérou, najjednoduchším riešením by bolo predložiť otcovi dieťaťa návrh dohody o styku s maloletou dcérou a podmienkach styku. Ak by otec maloletého na predmetný návrh dohody nijako nereagoval vo vopred určenom termíne, matka by musela v súlade s ust. § 111 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku podať návrh na úpravu styku s maloletou dcérou na súd.
Odmietanie styku jedným rodičom
Správanie matky, ktorým bezdôvodne odmieta stretávanie sa s otcom a synom, je prejavom nezodpovednosti a sebeckosti, nakoľko uvedeným konaním nerešpektuje záujem dieťaťa na rozvíjaní citového vzťahu s druhým rodičom. Rovnako zasahuje do rodičovského práva otca podieľať sa na výchove dieťaťa. Pokiaľ matka týmto spôsobom postupuje, preukazuje svoju neschopnosť zabezpečovať výchovu a starostlivosť dieťaťa v súlade s jeho záujmami, čo je v zmysle § 25 ods. 4 Zákona o rodine, zákonný dôvod na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča, teda otcovi.
Zmena styku kvôli pracovným podmienkam
V praxi sa vyskytujú aj situácie, kedy je potrebné zmeniť rozhodnutie o úprave styku s deťmi kvôli zmene pracovných podmienok jedného z rodičov. Napríklad, matka dvoch maloletých detí, ktorá bola zamestnaná vo viaczmennej prevádzke a musela sa prispôsobiť potrebám svojho zamestnávateľa, požiadala o zmenu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi. Pôvodné rozhodnutie stanovovalo styk otca s deťmi každý párny týždeň. Z dôvodu svojich pracovných zmien navrhla matka zmenu, aby otec bol oprávnený stýkať sa s deťmi každý nepárny týždeň v roku v dňoch od štvrtku v čase od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod., pričom ostatné podmienky styku navrhla ponechať. Súd vyhovel jej návrhu a zmenil rozsudok o úprave styku s deťmi, čím umožnil rodičom prispôsobiť sa zmeneným životným okolnostiam. Toto konanie je tiež vecne oslobodené od súdnych poplatkov.
Dištančné stretnutia a elektronické podania
Mimoriadna situácia, ako napríklad ochrana zdravia pred pandémiou COVID-19, ukázala potrebu obmedzenia osobného kontaktu na nevyhnutné minimum. Osobné stretnutia s advokátom je možné nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým, napríklad prostredníctvom platforiem ako Skype, Viber, Whatsup. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia, ako aj udeľovanie plnej moci a doručovanie dôkazov pre súd v elektronickej forme z pohodlia domova, eliminuje potrebu osobnej návštevy a chôdze na poštu. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizuje výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Táto digitalizácia právnych procesov výrazne zjednodušuje a zefektívňuje komunikáciu s právnymi zástupcami a súdmi.
Tieto príklady z praxe zdôrazňujú, že hoci právo poskytuje rámec, konkrétne situácie si vyžadujú individuálny prístup a často aj flexibilitu súdov pri hľadaní riešení, ktoré najlepšie chránia záujmy dieťaťa. Zodpovední rodičia poznajú záujem svojho dieťaťa najlepšie, a preto je najlepším riešením otázky zverenia maloletého dieťaťa vždy rodičovská dohoda. Ak sa sami nedokážete s druhým rodičom dohodnúť, vyhľadajte pomoc odborníka, najlepšie psychológa, ktorý vám môže pri riešení tejto otázky pomôcť.
tags: #navrh #na #zmenu #starostlivosti #o #dieta