Úvod: Prelomový Jedenásty Mesiac
Jedenásty a dvanásty mesiac života je v psychomotorickom vývine dieťaťa veľmi významným prelomom. V tomto období sa dieťatko intenzívne vyvíja, objavuje nové zručnosti a učí sa chápať svet okolo seba. Novorodenec je úplne bezmocné stvorenie, ktoré je úplne závislé od rodiča alebo od osoby, ktorá sa o neho stará, a bez starostlivosti dospelej osoby nedokáže prežiť. To je dôvod, prečo sú bábätká nastavené a naviazané na rodičov tak, aby v nich (ale aj ostatných dospelých v ich blízkosti) vzbudzovali emócie, ktoré majú za úlohu poskytnúť dieťatku pozornosť a starostlivosť o ne. Každý rodič chce pre svoje dieťatko len to najlepšie, a to poskytnúť mu prostredie, v ktorom sa bude plnohodnotne vyvíjať. V okamihu, keď vám vaše dieťatko položia do náručia, keď sa naň po prvýkrát zadívate, máte chuť chrániť ho a dať mu aj modré z neba. Avšak, s rastom a rozvojom prichádzajú aj nové výzvy, ktoré môžu viesť k prejavom nespokojnosti, hnevu alebo frustrácie. Porozumenie týmto zmenám a poskytnutie adekvátnej podpory je kľúčové pre zdravý vývoj jedenásťmesačného drobca.
Psychomotorický Vývin a Jeho Výzvy
V 11. a 12. mesiaci sa v psychomotorickom vývine dieťaťa dejú výrazné zmeny. Lezenie po štyroch končatinách dosahuje vysokú úroveň a stabilita sa zvyšuje. V kľaku na všetkých štyroch končatinách je už dieťa natoľko stabilné, že dokáže uvoľniť jednu ručičku a uchopiť s ňou hračku. Následne si s hračkou sadnúť do vzpriameného sedu s rovným chrbtom, voľne natiahnutými nohami vpred a s hračkou sa v tejto polohe pohrať. Ak dieťa uvidí v ľubovoľnej vzdialenosti iný zaujímavý objekt, malo by sa samo bez koordinačných problémov dostať k hračke, osobe alebo objektu, ktorý zaujal jeho pozornosť spôsobom tzv. zrelého lezenia po všetkých štyroch končatinách.
Prvé Pokusy o Stoj a Chôdzu
Stoj v počiatkoch vyzerá tak, že dieťa má tzv. uzamknuté kolená, čo znamená, že kolená sú maximálne prepnuté bez možnosti mierneho pokrčenia. S týmto sú spojené aj ďalšie zmeny v držaní tela. Spočiatku môže mať dieťa sklonenú panvu dopredu, čo môžete pozorovať ako vystrčený zadoček vzad, ďalej máva vypuklé bruško dopredu, ramená vytiahnuté nahor k ušiam a hlavičku mierne predsunutú. Samotné dieťa často nedokáže voľne predmet pustiť a trvá chvíľu, než dôjde k uvoľneniu. Rovnako ako má dieťa zaťaté pästičky a silno sa drží rukami predmetu, tak aj prstíky na nohe sú zaťaté do podložky, čo pôsobí, ako by sa dieťa držalo v stoji aj nohami.
Až s pribúdajúcim časom a množstvom precvičovania sa stoj uvoľní a stane sa vyspelým stojom. Uvoľnia sa uzamknuté kolená, rozvoľnia sa pästičky a dieťa bude môcť lepšie pracovať so svojím ťažiskom, sklopí panvu vzad, bruško zatiahne do roviny, ramienka uvoľní a pretiahne krk. Hlavičku postaví do osi celého tela a nebude ju už v stoji predsúvať.
Sotva bude dieťa samo uvoľňovať ručičku (jednou rukou sa bude stále pridržiavať, aby nespadlo späť na zem), bude sa pokúšať dosiahnuť na hračku alebo predmet, na ktorý vidí a leží blízko neho. Ak je už dieťa dostatočne šikovné v stoji (a stojí napríklad u konferenčného stolíka), odváži sa chytiť sa stola ďalej od tela do strany a urobiť drobný krôčik za ručičkou. Prisunie potom druhú nožičku a rovnakú ruku. Tento pohyb zopakuje toľkokrát, koľkokrát je potrebné, aby sa dostalo ku vzdialenejšej hračke. Jedná sa o tzv. quadrupedálnu lokomóciu, čo znamená, že dieťa k chôdzi v stoji používa všetky štyri končatiny. Týmto spôsobom dieťa dokáže prejsť niekoľko metrov, a preto by sme mali byť ostražití!
Časté Chyby vo Vývine Pohybu
Je nutné upozorniť na chybičky, ktorých sa deti dopúšťajú a často im bývajú odpustené s ospravedlnením, že takto to robí veľa detí. Veľakrát mamičky ani netušia, že ich drobček nejakú chybu robí. Avšak chyby sú vždy známkou nesprávneho vývinu dieťaťa, a preto je dobré začať dieťa vhodne stimulovať tak, aby došlo k náprave zlej koordinácie pohybu včas.
Sed medzi pätami je najčastejšou chybou. Je pravda, že detí, ktoré týmto spôsobom sadajú, je veľké množstvo, ale tento spôsob sedu nie je hodnotený ako správne držanie tela. Dieťa, ktoré volí sed medzi päty, nedokáže dostatočne spevniť bruško, panvové svaly, svaly chrbta a pod. Ak si dieťa svoju nestabilnú panvu položí medzi nožičky, nožičky mu vytvoria širšiu základňu a v nej sa dieťa cíti bezpečnejšie a pohodlnejšie. Ďalším nesprávnym sedom je prekážkový sed, ktorý je obdobou sedu medzi pätami.
Treťou častou chybou je stále predsunuté držanie hlavy, vypuklé bruško, vysunuté ramienka k ušiam a pod. Dieťa pri týchto chybách môže byť v akejkoľvek polohe alebo činnosti, či už sedí, stojí, lezie, či sa snaží z bruška pretočiť na chrbát a späť, alebo chodí, behá a pod. Rovnako ako predchádzajúce dva body aj toto držanie je známkou celkovo nižšieho svalového napätia.
Kedy Očakávať Samostatnú Chôdzu?
Do dovŕšenia 1. roku sa dieťa naučí chodiť. Medzi tým, že dieťa dokáže vstať pri nábytku a prvým krokom do voľného priestoru, musí ešte chôdzu "nanečisto" nacvičiť okolo nábytku. V priebehu 12. mesiaca by sa vaše bábätko malo odvážiť a vykročiť do priestoru. Počiatky uvoľnenia ruky od nábytku sú opäť postupné. Najprv dieťa musí dokázať uvoľniť ruku a namiesto toho, že ju položí ďalej od seba, sa musí dokázať otočiť v trupe smerom vzad. Rotácia trupu opäť nie je nič jednoduché. Ak to dieťa dokáže, dokáže aj nakročiť nožičkou za seba, stojí teda bokom k predmetu, u ktorého sa postavilo. Vzdialenosť medzi nábytkom či osobami, medzi ktorými prechádza, je spočiatku krátka. Pre dieťa je dôležité, aby pri naklonení svojho ťažiska do priestoru, malo istotu, že sa čoskoro bude môcť niečoho či niekoho zachytiť. Vaše dieťa sa učí ovládať svoje ťažisko a prakticky celý pohyb vpred. Chôdza je teda len "dobiehanie" ťažiska, ktoré je neustále pred stredom tela.
Vzhľadom k tomu, že počiatky nie sú ľahké, dieťa opäť volí v držaní tela také polohy, v akých si je úplne isté. Opäť teda nakloní panvu dopredu a vy môžete pozorovať, že vystrčí zadoček a vypúli bruško. Deti často spočiatku zatnú aj prstíky v pästičky. Dieťa sa prakticky pri každej nestabilnej novej zručnosti vracia akoby do novorodeneckého držania tela, čo je v počiatkoch získavania novej zručnosti vždy normálne. Tieto nedokonalosti, kedy sa dieťa napr. hrbí, ramienka drží vysoko u ušiek, je nestabilné a má tendenciu padať, by mali byť len krátkodobé (približne prvé 2 týždne).
Vplyv Nového Prostredia a Obuvi
O stupienok späť vo vývine sa dieťa vracia aj v prípade, kedy mu prvýkrát obujete topánočky. Rovnako tak aj chôdza doma, v známom prostredí, bude úplne iná ako v prípade, že postavíte dieťa na trávnik, chodník, do mierneho kopčeku a pod. Dieťa bude vždy za nových podmienok na novom teréne menej isté. Úplne istú chôdzu so správnym držaním tela dieťa získa až okolo 15. mesiaca.
FAQ - Prvé kroky dieťaťa (Baby steps - National Geographic)
Bezpečnosť pri Objavovaní
Dieťa dokáže vyliezť na nábytok a opäť z neho zliezť dole. Buďte opäť ostražití! Na detských chirurgiách sa často objavujú deti, ktoré spadli z vyššej polohy. Vaše bábätko prešlo veľký kus cesty vo svojom psychomotorickom vývine za relatívne krátku dobu, avšak nemalý kus cesty ho ešte čaká. Dôležité je dbať na bezpečnosť a prispôsobiť domáce prostredie tak, aby dieťa mohlo bezpečne skúmať a učiť sa.
Hra a Rozvoj Zručností: Svet Plný Objavov
V 11. mesiaci dieťa rady skúmajú a tvoria. Hra dieťa v 11. mesiaci má už jasné kontúry. V letnom období je hrou č. 1 pieskovisko. V zimnom čase je vhodné pripraviť veľa podnetov doma. Dovoľte drobcovi hrať sa so štipcami, vyťahovať bielizeň z práčky, ukladať varešky, vyskúšať si metličku. Všetko komentujte a nezabúdajte ani na slovné hry, napr. "Hlava, ramená, kolená…" alebo "Baran, baran buc" a pod.
Vaše dieťa už dobre rozumie aj hre na naháňačku, skrývačku a zbožňuje hry pri kúpaní, napr. prelievanie vody. Vďaka pesničkám a riekankám sa učí rytmike a tiež napr. pomenúvať časti svojho tela, učí sa činnosť začať a skončiť, učí sa čakať, ale i očakávať (napr. pochvalu a pod.). Dieťa má stále väčšiu predstavivosť a snaží sa všetko napodobňovať a opakovať. Toto je veľmi dôležité pre osvojovanie si základných sociálnych návykov a je to jedno z dôležitých kritérií zdravého psychického vývoja dieťaťa.
Aj vďaka týmto hrám, neustálemu napodobňovaniu a opakovaniu sa zlepšuje motorika prstov dieťatka, zraková koordinácia, sluch, dlaňový úchop, reč atď. Túžba skúmať a skúšať je u detí veľmi silná. Následkami svojho konania je dieťa častokrát prekvapené a preto to skúša stále znovu a znovu, kým vec nepochopí. Byt je pre dieťa úžasným miestom plným nových a neznámych zákutí, kde sa môže vydávať na rôzne výzvedné cesty. Mama musí byť pripravená viac ako kedykoľvek predtým poskytovať dieťaťu útechu, pretože v tomto období sú časté pády. Väčšinou však deti na bolesť veľmi rýchlo zabudnú a vracajú sa k aktivite.
Rozvoj Reči a Prvé Boje o Moc
Vývin reči v 11. mesiaci pokračuje míľovými krokmi. Drobec už vie pekne spolupracovať, napr. pri obliekaní, papaní, hoci niekedy je to skôr nespolupráca. Všimli ste si, ako sa niekedy teší, keď sa nahneváte? Rozumie často viac, ako rodič predpokladá a má to svoju logiku, pretože reči predchádza porozumenie. Aj preto treba neustále rozširovať slovnú zásobu a dieťaťu primeraným spôsobom vysvetľovať, čo sa deje, čo robíte, kam idete, pomenúvať predmety, s ktorými sa hrá. Prvé slová prichádzajú pomaly a často sú spojené s osobami alebo predmetmi, ktoré sú dieťaťu blízke (napr. mama, havo, auto). Udáva sa, že ak sa slovná zásoba dieťaťa rozšíri na cca 20 slov, začnú pribúdať nové slová rýchlejším tempom. Pri reči sa treba vyhýbať komoleniu slov, nárečovým a zdrobneným slovám. Rodič by mal hovoriť jednoducho, čisto a správne, iba tak si aj dieťa osvojí reč správne. No a, samozrejme, chváliť, chváliť a chváliť - to zaberá na všetky deti v každom veku, vášho drobca nevynímajúc.
Stanovovanie Hraníc a Boje o Moc
Keďže si dieťa stále viac uvedomuje svoje JA, treba pokračovať aj v stanovovaní hraníc a v učení sa, čo je dovolené, a čo nie. V tomto životnom období sa začínajú medzi dieťaťom a dospelými odohrávať prvé boje o moc. Dieťa sa stretáva so zákazmi a príkazmi, ktoré predtým pre neho neexistovali - nesmie sa dotýkať kvetov, sporáka, elektroniky. Zákazy veľmi rýchlo zabúdajú, pretože sú vedené túžbou po poznávaní a skúmaní. Táto „hra“ na porušovanie zákazov je pre dieťa príjemná o to viac, že mu mama venuje väčšiu pozornosť, keď sa približuje k veciam, ku ktorým nemôže. Dieťa skúša, ako rodič reaguje a ako postupuje v boji o moc.
Dôležitým pravidlom vo výchove je, aby následky zakázaného správania logicky súviseli s jeho predchádzajúcim chovaním a musia nasledovať bezprostredne po prečine, nikdy nie o 5 - 10 minút alebo 1 hodinu neskôr, pretože dieťa si to už nepamätá. Ďalšou možnosťou je naučiť dieťa ako s vecami narábať a vyhradiť mu priestor len pre neho - napr. spodné šuplíky, kam si môže ukladať predmety.
FAQ - Prvé kroky dieťaťa (Baby steps - National Geographic)
Strava a Spánok: Kľúč k Spokojnosti Jedenásťmesačného Dieťaťa
Stravovanie dieťaťa v 11. mesiaci je obdobím, kedy stúpa počet jedál, ktoré dieťa obľubuje, a tiež tých, ktoré chce jesť samo, a najmä - rukami. Ale už vie uchopiť lyžicu (hoci ju ešte nemusí držať správne) a smerovať si jedlo do úst. Jedálniček je už skutočne bohatý a čoraz viac sa podobá strave dospelých. Samozrejme, ešte stále sa jedlo nekorení a chýbajú v ňom viaceré ingrediencie, ako napr. huby, morské plody a pod. V tomto mesiaci už jedlo nemixujeme (iba popučíme vidličkou), pretože stále viac zúbkov v ústach dovoľuje dieťatku stravu pohrýzť, no stále je potrebné dbať na bezpečnosť. O vhodnosti jednotlivých pokrmov nájdete informácie aj na našich stránkach v časopise, na webovej stránke a určite vám poradí aj pediatrička.
Výzvy v Stravovaní a Spánku: Pohľad Mamičky
Niektoré mamičky sa v tomto období stretávajú s problémami v stravovaní a spánku. Napríklad, jedna mamička uvádza: „Ahojte mamičky, potrebujem veľkú radu. Môj syn bude mať za chvíľu 11 mesiacov. Je stále kojený. Keď niečo uvarím, zje mi tri lyžičky a hotovo. Rožok ráno ocumle a zahodí a prso si pýta stále. Cez ten deň sa ešte hociako prestravuje, kojím menej, ale noc je katastrofa, 15 razy hore a neustále plače. Máme aj asi ešte koliky, nakoľko si v noci nevie prdnúť alebo je hladný. Skúšali sme aj krupicovú kašu, zjedol a potom ho v noci bolelo bruško, skúšali sme aj mlieko s troškou kakaa a masielka, a to zas vypluval. Rozmýšľala som nad Sunarom, ale bojím sa, že zas odmietne alebo ho zapečie. Prosím o radu, nie výčitky.“
Táto situácia nie je ojedinelá a poukazuje na komplexnosť prechodu na pevnú stravu a potrebu individuálneho prístupu. Naliehajú na vás niektorí členovia rodiny alebo priatelia, aby ste už dieťa prestali dojčiť? Závisí len od vás a od vášho drobčeka, kedy ho odstavíte od materského mlieka a zostanete pri kvalitnom náhradnom. Nepoddajte sa tlaku okolia, ak na to ešte nie ste pripravená. Rozhodnutie starostlivo zvážte. MUDr. Onedlho sa chystáte do práce a o váš poklad sa budú starať opatrovateľky u vás doma alebo v jasliach? V tom prípade nie je najlepší čas na odstavenie. Väčšina výživových plánov od 10. mesiaca ráta s dvomi až tromi mliečnymi dávkami denne. Ak to dieťaťu vyhovuje, pravdepodobne má na jedálnom lístku už pevný pokrm na obed a večeru a menšie občerstvenie na desiatu a olovrant.
Býva drobček doobeda hladnejší? Jedlo dieťa doteraz najmä rôzne kašičky či ovocie a zeleninu vo forme pyré? Nechajte dieťa, nech si pri rodinnom stole vyberie potravinu alebo pokrm, ktoré ho najviac zaujali. Čoraz častejšie chce jesť samo, zväčša prštekmi. Niektoré deti si však ešte ani v 11. mesiaci nezvykli na pevnú stravu nakrájanú na kúsky alebo sú také netrpezlivé, že odmietajú zobrať jedlo do prštekov. Ak si drobček aj naďalej želá len kašovité jedlá a chce sa nechať kŕmiť, nezaoberajte sa tým. Je len otázkou času, kým začne sám jesť prštekmi alebo chytí do ruky lyžičku a bude sa snažiť vložiť si jedlo do úst.
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a má vlastné tempo. Iná mamička napríklad opisuje stravovanie svojej 10,5-mesačnej dcéry: „Moja bambula po rannom kojení do hodiny spapá 190g výživy alebo akékoľvek ovocie (2 hrušky alebo banán alebo 5 marhúľ…), na "desiatu" si dá celý jogurt alebo chlebík s maslom, na obed 200 - 300 g príkrmu, "olovrant" - ovocie alebo chlieb (podľa toho, čo mala doobedu a množstvo je tiež rôzne - 2 jabĺčka, 5 slivák, 2 broskyne…), večer 150g kaše, neskôr nakojíme a spíme. Vypije cca 150 - 200 ml vody za deň. Niekedy zje menej a niekedy aj trošku viac. Keď už nechce - buď už neotvorí pusu alebo mi odtlačí ruku s lyžičkou alebo hodí kúsok jedla na zem - nenútim ju. Myslím, že papá toho dosť, a keď nespí, tak je funguje ako "duracelka"… tak asi to všetko "vybehá". Včera som bola v poradni a pýtala som sa na to dr, či to nie je veľa (viem, že sa nemá porovnávať, ale deti v okolí v jej veku jedia o dosť menej). Doktorka sa len zasmiala a povedala, že môžem byť šťastná, že takto krásne papá a je aktívna, že čo by za to niektoré mamky dali. Máme 10,5 mesiaca, 8890g a 76 cm a vyzerá perfektne. Takže je to v poriadku a na tvojom mieste si nerobím starosti - kým papá dobré veci (nie sladkosti, brumíky, horalky a podobné somariny), ale ovocie, zeleninu, masko… nevidím v tom problém. V tomto veku - mesiacoch - je skôr dôležitý obsah ako množstvo, myslím, že deti si povedia, keď už majú dosť.“Táto skúsenosť potvrdzuje, že kľúčom je ponúkať zdravé a pestré jedlá a rešpektovať signály dieťaťa o sýtosti.
Hydratácia a Dentálna Hygiena
Jedenásťmesačný človiečik by už mal piť vodu alebo nesladené nápoje z pohára. Ak pije pri jedle málo, ponúknite mu nápoj zo špeciálneho hrnčeka s uškami, prípadne s uzáverom na pitie alebo so sklápacou slamkou. Nerozbitné hrnčeky a poháre zdobia veselé motívy, ktoré deti priťahujú a povzbudzujú do pitia. Nezabúdajte na dentálnu hygienu po jedle. Ak si dieťa chce čistiť zúbky samo, nebráňte mu v tom, naopak, povzbudzujte ho. Návyk je pre budúcu pravidelnú starostlivosť o chrup veľmi dôležitý. Mlieko, okrem kravského, minimálne behom prvých rokov ako samostatný nápoj nepodávajte, je stále ideálnym jedlom na raňajky.
Nadmerná Stimulácia a Detský Vzdor: Rozumieme Hnevu?
Dieťatko sa zároveň rodí s ešte nezrelou centrálnou nervovou sústavou (CNS) a množstvo podnetov okolo seba ešte jednoducho nedokáže spracovať a je veľmi plačlivé. Je to najmä v období od 2 týždňov do približne 4 mesiacov od narodenia, preto sú tieto plače často spájané s kolikami a nezrelou tráviacou sústavou. Avšak, dieťatko potrebuje byť vhodne stimulované, a teda majú mu byť poskytované také podnety, vďaka ktorým bude vo vývoji napredovať. Avšak treba si uvedomiť jednu zásadnú vec, a to tú, že v tomto prípade rozhodne neplatí, že čím viac je dieťatko stimulované, tým je to preň lepšie. Mnoho rodičov si myslí, že čím viac hračiek dieťatko okolo seba má a čím viac farieb a zvukov vníma, tým viac sa rozvíja.
Príčiny Nespokojnosti a Hnevu
Nadmerná stimulácia sa môže prejavovať aj u starších detičiek. Keď u dieťatka dochádza k preťaženiu z rôznych podnetov, ktoré okolo neho sú, začnú sa objavovať negatívne emócie, ako úzkosť, plač, hnev atď. Príznaky nadmernej stimulácie zahŕňajú: plač, ktorý je hlasnejší ako zvyčajne a len ťažko sa upokojuje, odťahovanie sa od dotykov, odvracanie hlavy, chce byť viac dojčené, aj keď nie je hladné, nervozita a podráždenosť, zatínanie pästičiek, nekontrolované mávanie rukami a nohami, hnev, úzkosť, dieťatko je rozrušené, únava a ťažké zaspávanie a sebauspokojovanie.Čo to znamená? Ak dieťatku ponúkame menšie množstvo stimulov, môže to mať na jeho vývoj oveľa lepší vplyv. Napríklad rušná izba s množstvom farieb, hračiek a zvukov môže spôsobiť to, že sa bábätko oveľa ťažšie sústredí na niektorú z hračiek. Naopak, izba, ktorá je pokojnejšia, s menším počtom hračiek a farieb, pôsobí na dieťatko tak, že sa dokáže na daný podnet oveľa lepšie sústrediť. Samozrejme, aj v tomto prípade je každé dieťatko iné. Dokonalá úroveň stimulácie preto, prirodzene, neexistuje. To, čo je pre jedno dieťatko primerané, môže byť pre to druhé už príliš. Na rodičoch preto je, aby reakcie dieťatka sledovali a vyhodnocovali.
Occasional over-stimulation that doesn't have a long-term effect is perfectly fine. Avšak, ak k nadmernej stimulácii dochádza veľmi často, prípadne jej je dieťatko vystavené dlhodobo, môže to mať vplyv na jeho fyzický, kognitívny, ale aj emocionálny vývoj. Dieťatko môže mať pocit, že svet je nebezpečné a ohrozujúce miesto, a dieťa sa v rámci obranného mechanizmu uzavrie do seba. Na rozdiel od nás dospelých, ktorí dokážu vo svojom prostredí rôzne stimuly regulovať, kontrolovať a organizovať (opustia prostredie, stíšia hudbu, vypnú televízor atď.), sú v tomto deti úplne odkázané len na nás dospelých.
Detský Vzdor a "Prvá Puberta"
Niektorí rodičia preplávajú „prvou pubertou“ svojho dieťaťa a ani o tom, že je v období vzdoru, netušia. Dieťa je kľudné, poslušné, okrem bežných malých konfliktov nie je treba riešiť vážnejšie situácie. Nehádže sa o zem, nevrieska, neplače, nepresadzuje si s enormným úsilím svoju vôľu. Nie je hlučné, nezatína päste. Nie ako tie nevychované deti od susedov, ktoré to robia a ich matky a otcovia si s nimi nevedia rady. Rodičia iných, tých „druhých“ detí vedia veľmi dobre, čo je to detský vzdor. S úžasom a hrôzou zisťujú, čo všetko ich deti v tomto období „dokážu“, len aby dosiahli svoje.
Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo. Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.
Aj keď je 11-mesačné dieťa na plnohodnotné prejavy vzdoru ešte príliš malé, niektoré jeho prejavy hnevu a plaču môžu byť predzvesťou tohto obdobia alebo súvisieť s frustráciou z neschopnosti komunikovať svoje potreby alebo s preťažením. Preto je dôležité už v tomto veku začať s budovaním pevných, ale láskavých hraníc a učiť sa reagovať na jeho potreby.
Stratégie a Riešenia pre Rodičov: Ako Zvládať Hnev a Vzdor
Základom je, aby ste ako rodič nepanikárili a zachovali chladnú hlavu. Naším heslom nech sa stane: Mňa nič nemôže rozhodiť. Uvažujem triezvo a tak aj konám.
Ako Reagovať na Záchvaty Zlosti u Malých Detí
Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Takéto detičky nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú. Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde. Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili). Pomáha aj odvedenie pozornosti. U nás doma fungujú napr. hviezdičky na oblohe alebo vtáčiky. Zoberiem dieťa na ruky a s nadšením hlasno opakujem, že sú na balkóne vtáčiky a ideme ich pozrieť. Ak tam nie sú, poviem, že odleteli, vyjdem s dieťaťom na balkón a hľadáme nejaké na oblohe, pričom vyzývam dieťa, aby spolupracovalo (kde sú vtáčiky, ukáž).
Umožnenie Rozhodovania a Stanovovanie Hraníc
Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom. Ak dieťa napríklad odmietne nastúpiť do výťahu, povieme: „Dobre, ideme peši.“ Druhýkrát sa opýtame: „Chceš ísť výťahom alebo pôjdeme pešo?“ Ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dať na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.
Rozhodne sa nenechať biť. Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš.“ Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.
FAQ - Prvé kroky dieťaťa (Baby steps - National Geographic)
Učenie Komunikácie a Porozumenia
Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Treba si, samozrejme, overiť, či to u toho nášho drobca funguje. Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať. Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, treba sa vrátiť ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.
Je tiež dôležité určiť mentálny vek dieťaťa. Väčšinou sú tieto vzdorovité deti zároveň veľmi nadané. Ich mentálny vek je vyšší ako fyzický - napríklad dieťa, ktoré má tri roky, môže mať mentálny vek päť rokov, lenže emócie spracúva na úrovni svojich trojročných rovesníkov. Ich výrazná osobnosť sa presadzuje, ale schopnosť sebaovládania je rovnaká ako u detí s rovnakým fyzickým vekom. Dieťa sa musí naučiť zvládať seba samé. Mentálny vek stanoví detský psychológ. S týmito deťmi je vhodné hovoriť ako s partnermi. Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme. Od rodičov to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti, lebo bystré dieťa oveľa skôr odhalí medzery v našej výchove ako jeho priemerní vrstovníci.
Útecha pre Rodičov: Trpezlivosť a Láska
Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme. Pri týchto deťoch hrozia dve riziká. Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať, to vtedy, keď by sme ich odmalička len bili a stále im hovorili, aké sú zlé, nevychované a ako ich nemáme radi (mnohokrát okolie, žiaľ, na ne takto reaguje). Alebo na druhej strane z nich môžu vyrásť arogantní egocentrici, to vtedy, keď nedostanú hranice a naučia sa, že sa ich vôľa vždy uskutoční a druhí im ustúpia. Keď vzdor odíde, máte doma predškoláka!
Zdravie a Imunita v Jedenástom Mesiaci
Nielen sychravé počasie, ale aj stále sa prerezávajúce zúbky, najmä ak sa tlačia očné zuby a stoličky, môžu viesť k oslabenej imunite. Je to spôsobené aj tým, že si dieťa kvôli boľavým ďasnám pchá prsty do úst (tento problém môžu zmierniť zubné gély, určené pre najmenších). Ak to zdravotný stav dovoľuje, je vhodné chodiť s dieťaťom na prechádzky aj v sychravejšom počasí, no dbať na jeho primerané oblečenie, pláštenku na kočík atď. Aj takéto otužovanie má vplyv na imunitu.
Vyhýbať sa treba nákupným centrám, priestorom s vyšším výskytom osôb a ak sa u dieťatka objaví viróza či nádcha, treba zabudnúť aj na návštevu materského centra a pod. Choroby u bábätiek netreba podceňovať a vždy je lepšie sa už pri prvých príznakoch poradiť s pediatričkou a včas začať s liečbou.
Návšteva Poradne a Očkovanie
V 11. mesiac je čas na ďalšiu poradňu. Pediatrička opäť zhodnotí, koľko dieťa vyrástlo, pribralo, ako papá, ako sa zlepšujú jeho motorické či zmyslové schopnosti. Ak to zdravotný stav dieťatka dovoľuje, v 11. mesiaci (prípadne v 12.) sa pristupuje k očkovaniu. Vaše bábätko prešlo veľký kus cesty vo svojom psychomotorickom vývine za relatívne krátku dobu. Nemalý kus cesty ho ešte čaká. Avšak po dovŕšení 1. roku života je pripravené na ďalšie objavy a výzvy, ktoré ho posunú vpred v jeho rozvoji.
tags: #11 #mesacne #dieta #sa #stale #jeduje