Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj. Tento proces prebieha v priebehu prvých troch rokov života a je veľmi dynamický a zložitý. Každé dieťa sa vyvíja individuálne a v rôznom tempe, čo znamená, že existujú široké rozmedzia pre dosahovanie jednotlivých vývinových míľnikov. Pre rodičov je prirodzené, ak ich znepokojuje, keď sa vývin ich dieťaťa odchyľuje od toho, čo považujú za „normu“, najmä v takom významnom míľniku, akým je samostatná chôdza. V tomto období sa detičky stávajú sebavedomejšími a samostatnejšími bytosťami, objavujú vlastnú vôľu a začínajú skúšať, kam až môžu zájsť.
Psychomotorický vývoj v ranom detstve: Celkový kontext a individuálne tempo
Každé dieťa je jedinečné a jeho cesta k samostatnosti je individuálna. Niektoré deti sú odvážnejšie a prirodzene inklinujú k objavovaniu sveta prostredníctvom pohybu, zatiaľ čo iné sú opatrnejšie a potrebujú viac času na získanie istoty. Je dôležité neporovnávať vaše dieťa s inými, pretože každé má iné tempo. Výskumy naznačujú, že existuje len mierna súvislosť medzi rýchlosťou dosahovania niektorých vývinových míľnikov a neskoršou inteligenciou. Napríklad deti, ktoré sa naučili skôr samostatne stáť, mali vo veku 8 rokov za každý mesiac predstihu o polovičku bodu IQ viac. Hoci tieto zistenia môžu byť zaujímavé, je kľúčové pochopiť, že oneskorenie v dosiahnutí jedného konkrétneho míľnika, ako je chôdza, nemusí nutne znamenať problém. Niektoré deti sa v ranom veku viac zameriavajú na iné oblasti vývoja, ako je napríklad rozvoj reči alebo jemnej motoriky, a chôdza príde neskôr. Netreba robiť paniku.
V 14. mesiaci je dieťa nesmierne pohyblivé a akčné. Typicky sa v tomto období deti už dokážu postaviť bez vašej podpory a objavujú svet novými spôsobmi. Mnohé deti v tomto veku už chodia s malou oporou alebo dokonca samostatne. Zároveň si aktívne rozširujú slovnú zásobu a precvičujú nové slová. Čoraz výraznejšie sa prejavuje ich osobnosť. Rozporuplné emócie a snaha prekračovať zákazy signalizujú, že sa blíži obdobie vzdoru, na druhej strane ešte stále môže pretrvávať strach z odlúčenia. Batoľa sa v tomto veku stáva osobnosťou, ktorá sa snaží čoraz viac osamostatňovať.
Motorický vývoj 14-mesačného dieťaťa: Od lozenia k prvým krôčikom
V tomto veku je dieťa neustále v pohybe, váži zhruba od 10 do 11 kilogramov a meria v priemere od 76,7 do 78,3 centimetra. Niektoré deti, najmä chlapci, môžu vážiť až do 13 kíl, iné, skôr dievčatá, zase nevážia viac ako osem kíl. Obidve tieto hodnoty sú v norme.
Náš 14-mesačný chlapček narodený 6. októbra 2009 plánovanou sekciou, stále sám nelozí, aj keď naznaky sú tu - pohojdáva sa a 1-2 krát prekladie nôžky, kým sa spusti opäť na zem. Najradšej sa pohybuje lozením, čo robí už asi od 8. mesiaca symetricky. Tiež sa ešte nevie sám posadiť. Zhruba mesiac dozadu nám začal vyliezať na nábytok, čo ho veľmi baví, a chodí popri nábytku tak, že sa oboma rukami pridržiava. Toto správanie je v tomto veku bežné a predstavuje dôležitý krok k samostatnej chôdzi.
Ak sa dieťa ešte nezrieklo lozenia po štyroch, pravdepodobne má túto disciplínu zvládnutú natoľko, že sa dokáže bleskurýchlo premiestniť z jednej miestnosti do druhej. Po neistých pokusoch posúvať sa vpred si váš poklad bude postupne precvičovať aj iné druhy pohybu: poskakovanie, chodenie v kruhu, kráčanie dozadu, udržiavanie rovnováhy a stability. Drobček bude nesmierne nadšený, keď mu dovolíte šantiť v kaluži, vyliezť na obrubník a balansovať na ňom - samozrejme, s vašou pomocou a pod vaším dohľadom - alebo keď sa s ním budete „pretekať“.
Je úplne v poriadku, ak sa vaše dieťa v 14. mesiaci ešte neodvažuje samo chodiť a vykročí, len keď sa s istotou drží vašich rúk či nábytku. Na pohybový tréning má stále dosť času. Zdravé batoľatá sa spravidla naučia samostatne chodiť do 18. mesiaca. Dôležité je uistiť sa, či je prostredie, v ktorom sa drobček pohybuje, bezpečné. Podlahy udržujte čisté a ostré hrany nábytkov zaistite ochranou. Odstráňte z dosahu všetky krehké predmety, kvety aj knihy, o ktoré nechcete prísť. Nikdy nenechávajte batoľa bez dozoru, môže spadnúť a potrebovať vašu pomoc. Pohyb vo vode je pre deti prirodzený, trénuje svalstvo a prácu mozgu. Hojdanie je rovnako prirodzený pohyb, ktorý dieťa zažívalo už pred narodením. Miluje ho aj mozog, pretože umožňuje prepájanie oboch hemisfér a trénuje balans.
Prečo niektoré deti chodia neskôr? Možné príčiny a diagnózy
Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu prispieť k tomu, že 14-mesačné dieťa ešte nechce alebo nevie chodiť samostatne.
- Individuálne tempo vývoja: Ako už bolo spomenuté, každé dieťa je jedinečné. Niektoré deti sa jednoducho rozhodnú začať chodiť neskôr, pretože sa sústredia na iné vývinové aspekty alebo potrebujú viac času na rozvoj rovnováhy a svalovej koordinácie.
- Hypotónia (nízky svalový tonus): Pred jeden a pol mesiacom bola nášmu chlapčekovi diagnostikovaná mierna hypotónia. Hypotónia môže sťažiť dieťaťu udržať rovnováhu a koordinovať pohyby potrebné na chôdzu. Dieťa s hypotóniou môže pôsobiť "mäkšie" a menej aktívne vo svojich pohyboch. Mamičky často spomínajú, že ich dieťa je trochu hypotonické a že to chce len svoj čas.
- Hypertonia (zvýšený svalový tonus): Tri týždne po diagnóze hypotónie bola diagnostikovaná hypertonia akrálne DKK (distálne časti dolných končatín). Je dôležité poznamenať, že kombinácia miernej hypotónie s hypertoniou akrálne DKK môže byť komplexná a vyžaduje si odborné posúdenie. Pre rodiča môže byť ťažké pochopiť, prečo sa diagnóza zmenila alebo doplnila až na druhom vyšetrení, no môže to súvisieť s dynamickým vývojom svalového tonusu u malých detí alebo s detailnejším pozorovaním.
- Vyššia hmotnosť: Vyššia hmotnosť môže dieťa zaťažovať a sťažovať mu pohyb. Deti, ktoré sú bucľatejšie, to majú pri učení prvých krokov často ťažšie, pretože musia vynaložiť viac úsilia na pohyb svojho tela.
- Opatrnosť a povaha: Niektoré deti sú prirodzene opatrnejšie a potrebujú viac času na to, aby sa cítili sebaisto pri chôdzi. Príkladom môže byť syn jednej z mamičiek, ktorý bol pohodlnejší, sedieť začal v 8. mesiaci, až potom loziť po štyroch. Okolo 8.-9. mesiaca začal vstávať, potom dosť dlho chodil popri nábytku a odmietal sa pustiť. Chodiť začal v 13,5 mesiaci. Táto povaha sa prejavila aj neskôr - je opatrnejší a do ničoho sa nepúšťa bezhlavo.
- Skryté ortopedické alebo neurologické problémy: V zriedkavých prípadoch môže oneskorenú chôdzu spôsobovať nediagnostikovaný ortopedický problém alebo neurologické problémy, ktoré ovplyvňujú koordináciu, rovnováhu alebo silu svalov. Na január je v pláne magnetická rezonancia pre nášho chlapčeka. Táto procedúra je dôležitá pre podrobné posúdenie stavu a vylúčenie vážnejších problémov, ako je napríklad DMO (Detská Mozgová Obrna). Či sa máte vážne obávať, alebo je to len preventívne či opatrnosť, je otázka, na ktorú vám dá najlepšiu odpoveď komplexné vyšetrenie. Často je takáto diagnostika preventívna, aby sa včas odhalili akékoľvek potenciálne riziká. Psychologické vyšetrenie potvrdilo, že chlapček je psychologicky popredu a zaostáva len po motorickej stránke, čo je povzbudivý signál.
- Chodenie po špičkách: Rodičia sa často domnievajú, že chodenie po špičkách môže byť najväčším problémom. To môže súvisieť so skrátením Achillových šliach a je to jedna z chýb chôdze, s ktorými sa fyzioterapeuti stretávajú u starších detí ako 3 roky. Ak sa objaví, je dôležité to konzultovať s odborníkom.
Ako efektívne podporiť chôdzu a pohyb
Namiesto toho, aby ste na dieťa vyvíjali tlak, je lepšie ho podporovať a vytvárať prostredie, ktoré mu umožní bezpečne skúšať a objavovať.
- Vytvorte bezpečné prostredie: Uistite sa, že dieťa má bezpečný priestor na pohyb a skúmanie. Odstráňte všetky prekážky, ktoré by mohli spôsobiť pád. Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Pozor však, podlaha, po ktorej chodí, by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!
Najrýchlejší spôsob, ako naučiť svoje dieťa chodiť (metóda Cruise)
- Ponúknite pomoc primerane: Keď vidíte, že to dieťa opakovane skúša, čo je veľmi dobrý moment - podajte mu pomocnú ruku. Pri chôdzi ich môžete pridŕžať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za horné ruky tak, že ich majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu,
tags: #ne14 #mesacna #dieta #nema #zaujem #chodit