Vianočné obdobie je čas, kedy sa v mysliach ľudí vynárajú obrazy anjelov, malého Ježiška a Betlehema. Tieto motívy sú hlboko zakorenené v kresťanskej tradícii a kultúre, pričom staré obrazy s týmito motívmi majú nielen umeleckú hodnotu, ale aj hlboký duchovný a symbolický význam. Vizuálne zobrazenie narodenia Ježiša Krista prostredníctvom betlehemov, často dopĺňaných postavou anjela a dieťaťa, sa stalo jednou z najsilnejších foriem kresťanskej zbožnosti a ľudovej kreativity. Článok sa zaoberá významom a symbolikou starých obrazov s motívom anjela, dieťaťa a Betlehema, pričom sa opiera o biblické príbehy a tradície. Skúma, ako tieto obrazy ovplyvňujú vnímanie viery a tradícií v kontexte kresťanstva, a ako nám aj v dnešnej dobe ponúkajú cestu k hlbšiemu pochopeniu tajomstva vtelenia.
Betlehem: Miesto Narodenia a Živé Evanjelium
Betlehem je malé mestečko v Judei, kde sa podľa Biblie narodil Ježiš Kristus. Toto miesto sa stalo symbolom nového začiatku, nádeje a spásy pre celý svet. Pre kresťanov je Betlehem posvätným miestom, ktoré každoročne navštevujú tisíce pútnikov, túžiacich dotknúť sa koreňov svojej viery. Znázorňuje v malom svätú rodinu pri narodení Ježiša, ktorý ako novorodeňa leží v chlieviku alebo v jaskyni v jasliach, čo je stojan na krmivo pre dobytok. Nad ním sa skláňa Panna Mária a svätý Jozef. Zvyčajne sú okolo aj pastieri a iné figúrky z bežného života, najmä remeselníci. Samozrejme, nesmú chýbať ani traja králi, ktorí prinášajú dary. Scénu zvyčajne dopĺňajú zvieratá: vôl, osol, ovce či ťavy a iné exotické tvory.
Pôvod vianočných jaslí nachádzame predovšetkým v niektorých detailoch o Ježišovom narodení v Betleheme, tak ako nám ich opisujú evanjeliá. Evanjelista Lukáš jednoducho hovorí, že Mária „porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci“ (Lk 2, 7). Pretože Ježiš bol uložený do jasieľ, scéna narodenia je v taliančine označovaná ako presepe, z latinského slova praesaepium, čo znamená „jasle“. Keď prišiel na tento svet, Boží Syn bol uložený na miesto, z ktorého sa kŕmia zvieratá. Seno sa stalo prvou postieľkou pre Toho, ktorý sa mal zjaviť ako „chlieb, ktorý zostúpil z neba“ (Jn 6, 41). Na svätého Augustína, spolu s ďalšími cirkevnými otcami, táto symbolika urobila silný dojem: „Položený do jasieľ (kŕmidla), stal sa našou potravou“ (Sermon 189,4). Skutočne, scéna Narodenia pripomína viacero tajomstiev Ježišovho života a približuje ich naším každodenným životom.
Tradícia betlehemov, ako ju poznáme dnes, sa začala formovať v 13. storočí vďaka svätému Františkovi z Assisi. František predtým navštívil Svätú zem a jaskyne v Grecciu mu pripomenuli krajinu v Betleheme. Mohlo to byť aj tak, že "Chudáčika z Assisi" sa dotkli mozaiky rímskej Baziliky Santa Maria Maggiore, ktoré zobrazujú Narodenie Ježiša - v blízkosti miesta, kde sa podľa starobylej tradície uchovávajú drevené súčasti jaslí. Pätnásť dní pred Vianocami požiadal František jedného z miestnych mužov, ktorý sa volal Ján, aby mu pomohol uskutočniť sen "oživiť spomienku dieťaťa, ktoré sa narodilo v Betleheme; uvidieť natoľko, nakoľko je to len možné mojimi telesnými očami; to nepohodlie jeho detských potrieb; to, ako ležal v jasliach a to, ako v blízkosti vola a osla, čo stáli pri ňom, bol položený na posteľ zo sena." Na Štedrý deň pozval dedinčanov zo širokého okolia. Kňaz slúžil omšu a František čítal úryvky z Lukášovho evanjelia. V ten deň tiež po prvý raz slúžili polnočnú omšu. Takto sa začala naša tradícia: so všetkými, ktorí sa zišli okolo jaskyne, v bezprostrednom spojení pôvodnej udalosti a tých, čo mali účasť na jej tajomstve. V Grecciu neboli žiadne sochy; scénu Betlehemských jaslí spolu inscenovali a prežili všetci, čo tam boli.
Betlehemy prenikli na územie dnešného Slovenska približne v 13. storočí. Zmeny v zobrazeniach priniesli aj reformy Jozefa II. na konci 18. storočia, ktoré zrušili niektoré cirkevné objekty a spôsobili, že mnohí umelci prišli o prácu. Z dlhej chvíle a nedostatku iných príležitostí na obživu začali vyrábať betlehemy, čo prispelo k ich rozšíreniu do domácností. Pôvodne do scény betlehema pribúdali kľúčové figúrky postupne. Medzi vopred rozostavené postavy vkladali Jezuliatko 24. decembra. Troch kráľov zasa až 6. januára. Finálna scéna zrodenia by potom tradične mala zostať nedotknutá až do hromníc, ktoré sú zároveň koncom obdobia sviatku Troch kráľov. Toto pravidlo však nikto presne nedodržiava a betlehemy miznú so stromčekmi kompletne tak, ako ich kompletne aj inštalujú.
Anjel: Posol Svetla a Duchovný Ochranca
Slovo "anjel" pochádza z gréckeho "angelos", čo znamená "posol". Anjeli sú v Biblii zobrazení ako Boží poslovia, ktorí prinášajú dôležité správy a zohrávajú úlohu ochrancov. Betlehem s anjelom je verzia tradičného betlehema, ktorá zahŕňa aj postavu anjela, ktorý oznamuje narodenie Ježiša Krista. Anjel je často zobrazený ako významný symbol vianočnej scény, pretože v biblickom príbehu anjeli oznamovali pastierom narodenie Spasiteľa. V Lukášovom evanjeliu čítame: „V tom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Prišiel k nim Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva“ (Lk 2, 8-9). Boli to teda pastieri, ktorí ako prví počuli radostnú správu o narodení Ježiša prostredníctvom anjela. Anjeli a hviezda sú znakom toho, že aj my sme povolaní vybrať sa do jaskyne a uctiť si Pána.
Tento anjel je umiestnený nad scenériou Betlehemu, aby zdôraznil jeho úlohu v narodení. Betlehem s anjelom je veľmi detailný a umelecký, kde sa anjel stáva nielen náboženským, ale aj vizuálnym centrom pozornosti. Na starých obrazoch často nemajú konkrétne črty tvárí, ale ich prítomnosť vyvoláva pocit pokoja a nádeje. Farby, ktoré ich obklopujú, zosilňujú expresívny pocit, kontempláciu (modrá), svetlo (žltá) a oheň (červená). V 19. storočí sa rozšírilo zobrazovanie osobného anjela strážcu, najmä u detí. Anjel strážny nemôže priamo vplývať na náš rozum ani na našu vôľu, nie je všemocný. Svojou prítomnosťou však môže vniesť upokojenie a nádej do zložitých životných situácií. Aj mestá, obce, štáty, farnosti, domy a miesta majú svojich anjelov, ktorí ich ochraňujú a sprevádzajú. Trvalým betlehemským hitom vo všetkých trnavských kostoloch je anjeliček s kasičkou, ktorý po každej minci zakýva hlavou, pripomínajúc tak symboliku anjelov strážnych, ktorí nás sprevádzajú a bdejú nad nami.
Dieťa Ježiš: Symbol Nevinnosti, Nádeje a Spásy
Dieťa Ježiš je ústrednou postavou vianočných sviatkov a srdcom každého betlehemu. Jeho narodenie v Betleheme je symbolom nádeje, lásky a spásy, prinášajúcim svetlo do temnoty sveta. Keď na Vianoce vložíme postavičku Dieťaťa Ježiša do jasieľ, betlehem zrazu ožije. Boh sa zjavuje ako dieťa, ktoré môžeme zobrať do rúk. Pod slabosťou a krehkosťou ukrýva svoju moc, ktorá tvorí a premieňa všetky veci. Zdá sa to nemožné, a predsa je to tak: v Ježišovi bol Boh Dieťaťom, a týmto spôsobom chcel odhaliť veľkosť svojej lásky: úsmevom a otvorením náručia pre všetkých. Narodenie dieťaťa vzbudzuje radosť a údiv; kladie pred nás veľké tajomstvo života. Keď vidíme žiarivé oči mladého páru, ktorý pozerá na svoje novonarodené dieťa, môžeme pochopiť pocity Márie a Jozefa, ktorí, keď pozerali na Dieťa Ježiša, cítili Božiu prítomnosť vo svojich životoch.
Odhalené dôkazy o Ježišovom narodení | Celá epizóda | História
„Zjavil sa život“ (1 Jn 1, 2). Týmito slovami apoštol Ján zhŕňa tajomstvo vtelenia. Jasle nám umožňujú, aby sme videli a dotkli sa tejto jedinečnej a s ničím neporovnateľnej udalosti, ktorá zmenila kurz dejín, takže čas odvtedy rátame buď pred, alebo po narodení Krista. Božie cesty sú ohromujúce, lebo sa zdá nemožné, že by sa mal vzdať svojej slávy a stať sa človekom - ako jeden z nás. Na naše veľké prekvapenie vidíme, že Boh robí presne to, čo robíme my: spí, prijíma mlieko od svojej matky, plače a hrá sa ako každé iné dieťa! Ako vždy, Boh nás privádza do údivu. Je nepredvídateľný; neustále robí to, čo my najmenej očakávame. Betlehemské jasle ukazujú Boha ako prišiel na náš svet, ale zároveň nás privádza k uvažovaniu nad tým, ako je náš život súčasťou samotného života Boha. Pozýva nás stať sa jeho učeníkmi, ak chceme dosiahnuť najpodstatnejší zmysel života.
Panna Mária a Svätý Jozef: Strážcovia Božieho Tajomstva
Postavy Panny Márie a svätého Jozefa sú neoddeliteľnou súčasťou betlehemskej scény. Mária je matka, ktorá kontempluje svoje dieťa a ukazuje ho všetkým návštevníkom. Postava Márie nás vedie k uvažovaniu nad veľkým tajomstvom, ktoré túto mladú ženu obklopilo, keď Boh zaklopal na dvere jej nepoškvrneného srdca. Mária odpovedala v úplnej poslušnosti posolstvu anjela, ktorý ju požiadal, aby sa stala Matkou Boha. Jej slová „Hľa, služobnica Pána; nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38) nám všetkým ukazujú ako sa zrieknuť seba samých vo viere v Božiu vôľu. Skrze toto "fiat" sa Mária stala Matkou Božieho Syna, zatiaľ čo nestratila, ale vďaka nemu posvätila svoje panenstvo. V nej vidíme Matku Boha, ktorá si svojho Syna nenecháva len pre seba, ale pozýva každého, aby poslúchol jeho slovo a podľa neho aj žil (porov. Jn 2, 5).
V čase Máriinho tehotenstva vydal rímsky cisár Augustus príkaz vykonať súpis ľudí na celom svete, čím myslel svet ovládaný Rímom. Každý sa musel zapísať v meste, odkiaľ pochádzal jeho rod. Preto Jozef s tehotnou Máriou cestovali do Betlehema. Asi stopäťdesiatkilometrová cesta z Nazareta do Betlehema im mohla trvať približne týždeň. Keď vystúpili na sedlo, kde dnes stojí kostol „Mar Elija“, ležal konečne cieľ ich cesty pred nimi. Betlehem bol v týchto časoch mestečkom či skôr osadou s menej ako tisíc obyvateľmi a názov mesta znamená v preklade Dom chleba. Je to rodisko kráľa Dávida, svojho času pastiera oviec, ktorý triumfoval nad Goliášom. Preto sa nazýva Dávidovým mestom. Až doteraz. Pretože v hostinci Mária a Jozef nenašli ubytovanie, boli nútení uchýliť sa do maštale. V nej Mária porodila syna. V židovskom kalendári sa písal rok 3 754. Dali mu všedné meno Ježiš, aké mal v starom Izraeli každý tretí chlapec. Okolnosti Máriinho pôrodu opisujú autori evanjelií so vznešenou ohľaduplnosťou. O nijakej inej udalosti v dejinách sa nevytvorilo toľko piesní, básní, hymnusov a príbehov.
Po Máriinom boku, ako ochranca Dieťaťa i jeho Matky, stojí svätý Jozef. Je zvyčajne zobrazený s palicou v ruke, alebo ako drží lampu. Svätý Jozef hrá dôležitú úlohu v živote Ježiša a Márie. Je strážcom, ktorý neúnavne chráni svoju rodinu. Keď ho Boh varoval pred Herodesovou hrozbou, nezaváhal, vyrazil a utiekol do Egypta (porov. Mt 2, 13-15). A keď nebezpečenstvo pominulo, priviedol rodinu späť do Nazareta, kde bol prvým učiteľom Ježiša, ešte ako chlapca a potom mladého muža. Jozef uchovával vo svojom srdci veľké tajomstvo obklopujúce Ježiša a Máriu, jeho nevestu; ako človek spravodlivý, zveroval sa vždy do Božej vôle, a podľa nej aj žil. Máriin manžel Jozef sa už ďalej v evanjeliách nespomína, čo naznačuje, že pravdepodobne zomrel v čase, keď bol Ježiš ešte mladý.
Posledné evanjeliové zmienky o Márii zachytávajú udalosti pod krížom. A posledná zmienka pochádza zo spisu apoštolov, ktorí po Kristovom nanebovstúpení zotrvávali svorne v modlitbe spolu so ženami i Máriou, Ježišovou matkou. Mária skončila pozemský život ešte pred konečným rozídením sa apoštolov, to znamená pred rokom 50 po Kristovi. Islam vidí v Márii matku proroka Ježiša a zhoduje sa s kresťanstvom na tom, že Mária porodila Ježiša ako panna. Mária, arabsky Marjam, je dokonca jedinou po mene spomínanou ženou v Koráne a je vnímaná ako jedna zo štyroch najlepších žien, ktoré kedy žili. Mnohé zhody medzi kresťanským a islamským výkladom sa končia tam, kde sa z kresťanskej strany hovorí o Márii ako o Bohorodičke. Mária je síce podľa islamu Ježišovou matkou, no nie je Božou matkou, lebo podľa Koránu Ježiš nie je Boží Syn.
Svedkovia Narodenia: Pastieri, Zvieratá a Traja Králi
Betlehemská scéna nie je kompletná bez postáv, ktoré sú svedkami narodenia Dieťaťa Ježiša. Hoci sa o prítomnosti zvierat pri narodení Ježiša priamo nehovorí v evanjeliách, vôl a osol sa stali súčasťou obrazových stvárnení už od čias raného kresťanstva. Okrem vyrezávaných betlehemov sa objavujú aj na freskách či v sklenených výkladoch kostolov už od 4. storočia - teda vlastne hneď, ako kresťania mohli začať budovať svoje chrámy po skončení prenasledovania zo strany Rímskej ríše. Niektorí historici sa domnievajú, že vôl a osol v jasličkách sú odkazom na Starý zákon, konkrétne na Knihu proroka Izaiáša: „Vôl pozná svojho majiteľa a osol jasle svojho pána; Izrael nič nevie, môj ľud nemá rozum“ (Iz 1, 2-3). Táto veta znamená: Zvieratá poznajú svojho pána, ale Izraeliti nedokážu spoznať svojho Pána a odvracajú sa od neho. Túto interpretáciu podporuje aj znázornenie na sarkofágu mestskej brány v kostole sv. Ambróza v Miláne postavenom okolo roku 380, kde malý Ježiš leží úplne sám v jasliach, dokonca aj bez Márie a Jozefa - ale po boku vola a osla!
Pastieri a ovce tiež neodmysliteľne patria k betlehemskej scéne. K jasličkám podľa Lukášovho evanjelia prišli pastieri, ktorí v okolí Betlehema pásli svoje stáda a stali sa svedkami Ježišovho narodenia. Lukáš píše: „V tom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Prišiel k nim Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva“ (Lk 2, 8-9). Boli to teda pastieri, ktorí ako prví počuli radostnú správu o narodení Ježiša prostredníctvom anjela. Ovečky jednoducho k postave pastiera patria, a preto ich nachádzame aj v našich betlehemoch. V mnohých prípadoch sa k zástupu zvierat pri jasliach pripojí aj pes, ktorý nevyhnutne patrí k postave pastiera, ochraňuje stádo aj samotného pastiera. Ovce sa nepovažovali za hlúpe, ale za užitočné zvieratá. Kým Starý zákon hovorí o obetnom baránkovi, ovca v Novom zákone symbolizuje človeka, ktorého Ježiš - Dobrý Pastier privádza späť na správnu cestu.
Evanjelista Matúš pri rozprávaní o narodení Ježiša zasa spomína poklonu troch mudrcov z Východu, ktorých bežne nazývame troma kráľmi. Keď sa blíži sviatok Zjavenia Pána, vkladáme do vianočných jaslí postavy troch kráľov. Pozorujúc hviezdu, títo mudrci od východu vyrážajú do Betlehema, aby našli Ježiša a ponúkli mu svoje dary: zlato, kadidlo a myrhu. Tieto vzácne dary majú alegorický význam: zlato vzdáva úctu kráľovskému majestátu Ježiša, kadidlo vyjadruje úctu jeho božstvu a myrha jeho posvätenej ľudskosti, ktorá mala zakúsiť smrť a pochovanie. Rovnako ako ich jazdci predstavujú vtedajšie známe svetadiely, tak aj exotické zvieratá ako slon, ťava alebo kôň obohacujú betlehem. Mudrci nás učia, že ľudia môžu prísť ku Kristovi po veľmi dlhej ceste. V prítomnosti Kráľovského Dieťaťa ich premôže veľká radosť. Nie sú pohoršení z chudobného prostredia, ale okamžite padajú na kolená, aby sa Dieťaťu poklonili. Kľačiac pred ním chápu, že Boh, ktorý najvyššou múdrosťou určuje kurz hviezd, takisto určuje kurz dejín: ponižuje mocných a povyšuje ponížených. Po svojom návrate domov iste povedali mnohým o tomto úžasnom stretnutí s Mesiášom, a tak začali šírenie evanjelia medzi národmi.
Okrem týchto kľúčových postáv je zvykom vkladať do našich betlehemských jaslí aj mnoho iných symbolických figúrok. Sú tam žobráci a iní, ktorí poznajú len bohatstvo srdca. Oni tiež majú právo prísť bližšie k Dieťaťu Ježišovi. Nik ich nemôže vyhnať alebo poslať preč od kolísky - takej provizórnej, že chudobní sa tu cítia celkom ako doma. Naozaj, chudobní sú privilegovanou súčasťou tohto tajomstva; často sú tými prvými, ktorí spoznávajú Božiu prítomnosť v našom strede. Prítomnosť chudobných a ponížených v betlehemských jasliach nám pripomína, že Boh sa stal človekom kvôli tým, ktorí najviac pociťujú potrebu jeho lásky a ktorí ho prosia, aby sa k nim priblížil. Ježiš "tichý a pokorný srdcom" (Mt 11, 29) sa narodil v chudobe a viedol jednoduchý život, aby nás naučil spoznať to, čo je podstatné, a podľa toho aj konať. V pozadí vidíme Herodesov palác, zatvorený a hluchý k radostnej zvesti, čo poukazuje na kontrast medzi pozemskou mocou a božskou pokorou.
Starozákonné Korene Príchodu Spasiteľa
Biblia obsahuje mnoho príbehov, ktoré súvisia s narodením Ježiša a jeho poslaním. Tieto príbehy majú hlboký morálny a duchovný odkaz, ktorý sa prenáša z generácie na generáciu a ktorý predpovedal príchod Mesiáša. Božie Slovo zjavuje, že Kristus je Boží Syn, t.z., že nie je stvorením, ale sa narodil z Otca, má Jeho prirodzenosť, podstatu, jedinečnosť a večnosť. Kristus bol osobou už pred vtelením. V Starom zákone sa logos, zosobnené slovo, nachádza v Pr 8:22-31 ako chochma - múdrosť. Preexistenciu a existenciu logosu tu slovo zjavuje v stvorení, logos bol pred stvorením a prítomný pri stvorení. Starý zákon obsahuje mnoho proroctiev o príchode Mesiáša, ktoré sa naplnili v Ježišovi Kristovi. Napríklad proroctvo Daniela hovorí o presnom čase príchodu Mesiáša.
Príbeh o Adamovi a Eve v rajskej záhrade Eden hovorí o pokušení, neposlušnosti a vyhnaní z raja. Boh im dal všetko, ale oni neuposlúchli jeho prikázanie. Napriek tomu im Boh dal prísľub: "Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu." (Gn 3,15). Týmto sľúbeným potomkom ženy bol Ježiš, ktorý mal priniesť spásu a vykúpenie.
Odhalené dôkazy o Ježišovom narodení | Celá epizóda | História
V čase Ježišovho narodenia očakávali Hebrejci definitívne zjavenie sa nebeských mocností. V Izraeli v tomto čase ovplyvňovali verejnú mienku apokalyptické nálady o konci sveta. Heroda vyburcovali najmä proroctvá niektorých predstaviteľov farizejov o Mesiášovi. Bez váhania prikáže v noci zatknúť 6 000 farizejov a po krutom mučení ich dá popraviť. Keď sa Herodes dozvedel o príchode mudrcov, dal si ich predvolať. Povedali, že sa prišli pokloniť práve narodenému novému kráľovi a Heroda pochytil šialený strach. Dôsledkom bolo besnenie, ktoré vyvrcholilo neskutočne krutým príkazom. Pretože si nebol istý vekom nového kráľa, nariadil vojakom hromadne vyvraždiť betlehemských chlapcov. Ich počet od dvoch rokov nadol môžeme odhadovať medzi desiatimi až štyridsiatimi. Herodova márna a nezmyselná túžba po zabití Ježiša doznieva ešte aj po stáročia. Matúšovo evanjelium hovorí, že Jozef utekal s rodinou na základe vnútorného vnuknutia pred Herodom do Egypta, aby ochránil chlapca a rodinu zaviedol do bezpečia. Zostali tam niekoľko rokov, až do Herodovej smrti. Herodes umrel v nekonečných útrapách dva roky po narodení Ježiša.
Betlehemy v Súčasnosti: Tradícia, Umenie a Spoločenský Odkaz
Betlehem ukazuje biblické udalosti od Vianoc do Troch kráľov. Je to vlastne akési hmatateľné 3D zobrazenie významnej udalosti kresťanského sveta, ktoré kombinuje trocha viery, histórie a kúsok ľudového gýča. Dnes sa tradícia betlehemov prejavuje v rôznych formách, od jednoduchých domácich vyobrazení až po monumentálne diela, ktoré priťahujú pozornosť pre svoju umeleckú hodnotu a detaily.
Figúrky sú po väčšinu roka odložené. Betlehemy v trnavských kostoloch nie sú žiadna veľká pýcha. Figúrky na nich len stoja na svojich miestach. Nič sa nehýbe, nič nebliká. Okrem jedného. Jediný pohyblivý betlehem je v kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na Tulipáne. Zhotovili ho tunajší farníci v roku 1976. Pri jeho zrode stál aj rezbársky majster Jozef Pekara, autor slávneho slovenského betlehemu v Rajeckej Lesnej. Každý návštevník zo Slovenska tu nájde kus svojho kraja. Toto monumentálne dielo prekvapí každého. Wikipedia o ňom píše: Majster Pekara sa po odchode do dôchodku v roku 1980 púšťa do výroby diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Začal sa rodiť Slovenský betlehem, ktorý vznikal pätnásť rokov. Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu je tu rozmiestnených asi 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Dielo z Tulipánu je starším bratrancom tohto slávneho unikátu. V bočnej miestnosti moderného kostola z roku 1940 je po celý rok starostlivo pozakrývaný.
Žiadny z tunajších betlehemov tiež nemá známeho autora ako napríklad fresky, obrazy či sochy. Betlehem je akoby menejcenné umelecké dielo. Zavše tak trochu gýč, v ktorom sú zobrazení Ježiško, ľudkovia a zvieratká, ktoré k sebe príliš nepasujú. Zato je to príjemná pastva pre oči, sledovať detaily miniatúr narodenia Jezuliatka a klaňania sa troch kráľov. Najmenej očarujúci a najjednoduchší je v kostole sv. Heleny. Figúrok pod stromčekom je tu naozaj len zopár. Sú však o kúsok väčšie, ako v ostatných kostoloch. Iná mierka… Ďalší nie príliš honosný je napodiv v Katedrále svätého Jána Krstiteľa. Niekoľko figúrok za sklom, a hotovo. Návštevník by od takéhoto významného chrámu čakal viac. Za sklom sú aj figúrky u františkánov a v Hrubom kostole. V jezuitskom kostole Najsvätejšej Trojice je výjav narodenia Ježiša za pletivom zamknutým na visací zámok. Nevyzerá to bohvie ako dôstojne. Napriek tomu, ako už bolo spomenuté, trvalým betlehemským hitom vo všetkých trnavských kostoloch je anjeliček s kasičkou, ktorý po každej minci zakýva hlavou, pričom poďakovanie "Pánboh zaplať!" je pod každým anjeličkom.
V kontexte súčasných betlehemov je dôležité zdôrazniť aj prítomnosť moderných spracovaní, ktoré reflektujú túto starú tradíciu. Obraz BETLEHEM je vyrobený z kvalitného masívneho škárovkového bukového, prípadne dubového dreva. Precízne detaily a jemné línie tohto anjela chrániaceho Betlehem, vytvára harmonickú a inšpiratívnu dekoráciu. Ideálny ako vianočný doplnok do vášho domova či darček pre milovníkov tradičných a prírodných ozdôb. Každý kus je originál, ktorý pridá teplo a ozajstnú atmosféru vašim sviatkom. Presne pre Vás, ktorí si chcete skrášliť svoj milovaný domov netradičným, originálnym motívom. Obraz má podstavec - je možné ho mať aj v stojacej polohe. Drevený povrch obrazov je ošetrený olejovo-voskovou emulziou. Ponúkame možnosť vygravírovať zo zadnej strany obrazu Vami požadovaný text, či už je to venovanie, citát, žalm a pod. Táto služba je spoplatňovaná, stačí uviesť do poznámky, čo si prajete vygravírovať a my Vám zašleme návrhy rôznych typov písma, ktoré môžu byť použité na gravírovanie - Vy si vyberiete presne ten, ktorý sa Vám páči najviac. Každý kus dreva, ktorý používame na výrobu, je prírodný materiál s jedinečnými vlastnosťami, ktoré sa prejavujú v jeho farbe a štruktúre, preto nenájdete dva identické kusy. Táto personalizácia a remeselná práca poukazuje na pretrvávajúcu hodnotu betlehemov nielen ako náboženských symbolov, ale aj ako umeleckých diel a darčekov, ktoré obohacujú domovy a vyjadrujú osobnú vieru. Pápež František vo svojom apoštolskom liste Admirabile signum podporuje krásnu rodinnú tradíciu prípravy betlehemských jaslí v dňoch pred Vianocami, ale aj zvyk vystavovať ju na pracovisku, v školách, nemocniciach, väzeniach a na námestiach. Má nádej, že tento zvyk nikdy nestratíme a že všade tam, odkiaľ sa vytratil, môže byť znovu objavený a oživený.
Symbolika Prostredia a Ďalších Prvkov Betlehemu
Krajina, ktorá je súčasťou betlehemských jaslí, si tiež zaslúži pozornosť. Často sú v nej aj ruiny starých domov alebo budov, ktoré v niektorých prípadoch nahrádzajú betlehemskú jaskyňu a stávajú sa domovom pre Svätú rodinu. Zdá sa, že tieto ruiny sú inšpirované Zlatou Legendou z trinásteho storočia od dominikána Jakuba de Voragine, ktorá rozpráva o pohanskej viere, že Chrám Mieru v Ríme sa zrúti, keď Panna porodí. Viac než čokoľvek, ruiny sú viditeľným znakom padlého ľudstva - všetkého, čo nevyhnutne padá do ruín, podlieha skaze a prináša sklamanie. Toto scénické prostredie nám hovorí, že Ježiš je novosťou uprostred starnúceho sveta, že prišiel preto, aby uzdravil a znovu vybudoval, obnovil svet i naše životy v ich pôvodnej kráse.
S akým dojatím by sme mali aranžovať vrchy, prúdy, ovce a pastierov v betlehemských jasliach! A keď tak robíme, pripomína nám to, čo predpovedali proroci: že všetko stvorenie sa teší z príchodu Mesiáša. Deti - ale aj dospelí! - často s radosťou pridávajú do betlehemských jaslí iné postavy, ktoré nemajú žiadnu zrejmú spojitosť s rozprávaním evanjelia. Avšak - každý svojím vlastným spôsobom - tieto najrôznejšie dodatky ukazujú, že v novom svete, inaugurovanom Ježišom, je priestor pre všetko, čo je skutočne ľudské a pre všetky Božie stvorenia. Od pastiera po kováča, od pekára po hudobníkov, od žien, ktoré nosia džbány vody, po deti, ktoré sa hrajú: toto všetko rozpráva o každodennej svätosti; o radosti z robenia obyčajných vecí neobyčajným spôsobom, ktorý sa rodí vždy vtedy, keď s nami Ježiš zdieľa svoj božský život. Betlehem s anjelom, dieťaťom a všetkými jeho prvkami je preto nielen pripomenutím historickej udalosti, ale aj pozvánkou k hlbšej viere a k prežívaniu Božej prítomnosti v každodennom živote.
tags: #stary #obraz #anjel #dieta #betlehem