V praxi sa čoraz častejšie stretávame s prípadmi, keď jeden z rodičov bez uvedenia dôvodu zamedzuje styk s maloletým dieťaťom druhému rodičovi, zatajuje sa a nekomunikuje. Tento príspevok sa zameriava na situácie, keď sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave styku, prípadne sa už na styku dohodli, ale dohoda z dôvodu postoja jedného z rodičov zlyhala a nedodržiava sa. Chápeme, že pre každého môže byť ťažké zvládnuť emocionálny stres spojený s rozvodom alebo rozchodom, najmä ak ide o úpravu starostlivosti o dieťa, pričom hádky ohľadom starostlivosti o dieťa situáciu len ďalej komplikujú. Je dôležité vedieť, že dovolenie negatívnym pocitom viesť k deštruktívnemu správaniu alebo zlému úsudku vás môže pred súdom vykresliť v negatívnom svetle a vystaviť vás nevýhode. O otázkach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa v konečnom dôsledku rozhoduje súd na základe najlepšieho záujmu dieťaťa, čo je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Tento komplexný sprievodca poskytuje prehľad právnych možností a odporúčaní pre rodičov čeliacich takýmto výzvam.
Rodičovské práva a povinnosti: Základný rámec a ich rozsah
Zákon číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) hneď v úvode (vo svojom čl. 4) stanovuje základné princípy: „(1) Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. (2) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.“ V odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia sa exemplifikatívne (príkladmo) vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu.
Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy (§ 28 - 30 Zákona o rodine). V zásade obaja rodičia (matka aj otec) majú rovnaké rodičovské práva aj povinnosti vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Tieto práva a povinnosti rodičov trvajú spravidla až do nadobudnutia plnoletosti ich dieťaťa. Jedným zo základných prvkov rodinného života, a to aj v prípade, že sa vzťah rodičov rozpadol, je právo dieťaťa a rodiča „byť spolu“. Štátne orgány (v tomto prípade všeobecný súd) sú povinné prijať všetky opatrenia smerujúce k rozvoju existujúceho puta medzi dieťaťom a jeho rodičom a naviazaniu styku medzi nimi (rozsudok ESĽP vo veci Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004, č. 71921/01). Pokiaľ má byť zachované základné právo dieťaťa na starostlivosť zo strany oboch rodičov, je nevyhnutné, aby dieťa malo zabezpečený pravidelný styk s oboma rodičmi. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo sa v primeranom rozsahu podieľať na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb. Práva a povinnosti tohto rodiča sa realizujú prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom.
Je dôležité rozlišovať medzi „rodičovskými právami a povinnosťami“ a „rodičovskou zodpovednosťou“, ako sa to robí napríklad v Luxemburskom veľkovojvodstve, kde sa používa skôr termín „autorité parentale“ (rodičovské práva a povinnosti) ako termín „responsabilité parentale“ (rodičovská zodpovednosť). Vykonávanie rodičovských práv a povinností prislúcha obidvom rodičom, aby chránili dieťa a jeho zdravie a morálne zázemie a poskytovali mu bezpečie, aby zabezpečovali jeho vzdelávanie a umožnili mu rozvoj s náležitým ohľadom na jeho osobu. Rodičia majú voči svojmu dieťaťu právo a povinnosť dohľadu, výživy a vzdelávania. Tieto práva a povinnosti nepredstavujú absolútne a dobrovoľné právo rodičov. Ak je stanovené pokrvné príbuzenstvo ku každému z rodičov, v zásade vykonávajú rodičovské práva a povinnosti spoločne, nezávisle od toho, či sú zosobášení alebo nie, viazaní občianskym paktom solidarity alebo nie, odlučení alebo rozvedení.
Rozluka alebo rozvod rodičov v zásade nemení podmienky výkonu rodičovských práv a povinností a naďalej ich vykonávajú obidvaja rodičia spoločne. Po odlúčení musia rodičia naďalej spoločne prijímať akékoľvek dôležité rozhodnutia týkajúce sa života dieťaťa. Len vtedy, ak si to vyžaduje najlepší záujem dieťaťa, môže súd zveriť výkon rodičovských práv a povinností len jednému z rodičov. V tom prípade rodič určený na prevzatie výkonu rodičovských práv a povinností prijíma sám rozhodnutia týkajúce sa dieťaťa. Druhý rodič má však právo byť informovaný a dohliadať na výživu a vzdelávanie dieťaťa. Okrem výnimky z vážnych dôvodov má druhý rodič tiež právo styku a ubytovania. Všeobecne sa predpokladá, že pri spoločnom výkone rodičovských práv a povinností v prípade rozluky rodičov existuje širší priestor na dohodu a vzájomný konsenzus v záujme stálej a konštruktívnej spolupráce pri rozhodnutiach rodičov, pokiaľ ide o výkon rodičovských práv a povinností, ako aj výživu a vzdelávanie dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti, a teda aj právo zastupovať svoje maloleté dieťa, majú obaja rodičia. Od zásahov do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o rodine, spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení, treba dôsledne odlišovať úpravu rodičovských práv a povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine spočívajúcu najmä vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. mája 2011, sp. zn. 6 Cdo 139/2010).
Keď sa rodičia nedohodnú: Súdna úprava styku a starostlivosti
Prípady vo veciach úpravy styku bývajú pre rodičov a deti emocionálne náročné. Už tak napätú situáciu môže komplikovať svojimi obštrukciami rodič brániaci styku. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Súd určí najmä to, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, a určí aj výživné na maloleté dieťa zo strany druhého rodiča.
S konaním o rozvod manželstva je v zmysle zákona (§ 100 Civilného mimosporového poriadku a § 24 ods. 1 zákona o rodine) spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine platí, že: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.“ Inak povedané, v rámci konania o rozvod manželstva sa v takýchto prípadoch rozhoduje aj o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Obaja rodičia môžu požiadať o zverenie detí do svojej osobnej starostlivosti, striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Súd môže maloleté dieťa zveriť jednému z rodičov, príp. môže maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vždy rozhoduje záujem maloletého dieťaťa, ktorý súd v rámci dokazovania zisťuje. Ako zistiť, čo je v záujme maloletého dieťaťa, však nie je jednoduchá otázka. V zásade nejde o „právny problém“, ale o otázku pedopsychologickú. Súd za účelom rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa zisťuje záujem maloletého dieťaťa prostredníctvom viacerých nástrojov:
- Výsluch rodičov: Za účelom zistenia osobnostných, ale aj materiálnych predpokladov na zverenie maloletého dieťaťa. Súd skúma najmä vzťah rodiča k maloletému dieťaťu.
- Pomery v domácnostiach rodičov: Súd spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťuje vhodnosť prostredia domácnosti rodiča na zverenie maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník zisťuje nielen vhodnosť po hygienickej stránke, ale aj pripravenosť domácnosti na pobyt maloletého dieťaťa, napr. prítomnosť vlastnej izby či dostatočného priestoru.
- Názor maloletého dieťaťa: Je nepochybne jedným z najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu o zverení maloletého dieťaťa. Zákon o rodine súdu ukladá povinnosť prihliadať na názor maloletého dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti. Pokiaľ maloleté dieťa dokáže svoj názor vyjadriť, tak súd jeho názor zisťuje spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka na vhodnom mieste, ale je možné aj osobné vypočutie maloletého.
- Znalecké dokazovanie: Pokiaľ je maloleté dieťa útleho veku, resp. nie je možné na jeho názor prihliadať, pretože nedokáže posúdiť dosah tohto rozhodnutia, súd môže ustanoviť súdneho znalca z odvetvia detskej psychológie a psychológie dospelých, ktorý vypracuje znalecký posudok. V znaleckom posudku znalec na základe svojich odborných znalostí a vyšetrení maloletého dieťaťa odporučí súdu, u ktorého z rodičov sú vytvorené najlepšie predpoklady pre výchovu maloletého dieťaťa, príp. navrhne vhodnú úpravu styku.
Súd musí upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom vždy, s výnimkou prípadu pokiaľ obaja rodičia zhodne navrhnú súdu styk neupraviť. Styk nie je potrebné upravovať, najmä ak sa rodičia vedia dohodnúť na tejto otázke a teda nie je potrebné rozhodnutie súdu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa upravuje najmä v prípade toho rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úprava styku rodiča však prichádza do úvahy aj v prípade striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pokiaľ to vyžaduje rozsah striedavej starostlivosti. Súd vykoná podobné dokazovanie pri úprave styku ako pri riešení otázky zverenia maloletého dieťaťa s prihliadnutím najmä na otázku toho, ako je najlepšie tento styk upraviť v záujme maloletého.
Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv. Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa (napr. blízka osoba alebo zariadenie náhradnej výchovy). Obmedzenie prichádza do úvahy v prípade § 38 ods. 1 zákona o rodine, zatiaľ čo pri pozbavení sú podmienky v zmysle § 38 ods. 3 tohto zákona.
Neodkladné opatrenia: Rýchla reakcia na ohrozenie
V sporoch, ktoré naznačujú dlhšie trvanie práve z dôvodu obštrukčného konania rodiča, pristupujeme k návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť okrem iného v situácii, kedy je potrebné bezodkladne upraviť pomery. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov.
Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku predpokladá existenciu naliehavosti a opodstatnenosti. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je podriadená obmedzená viazanosť súdu v konaniach o maloletých návrhmi účastníkov, čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania.
Ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V tomto prípade však má situácia riešenie a upravuje ju taktiež ust. § 135 ods. 7 a ods. 8 Zákona o rodine. Rodičia môžu podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a tento riadne odôvodniť, teda uviesť prečo neexistujú dôvody nato, aby bolo dieťa v starostlivosti reedukačného centra alebo iného zariadenia. Dieťa sa potom môže vrátiť späť rodičom.
Dôkazné bremeno a prípustnosť dôkazov v súdnom konaní
Pri príprave na súdne konanie je dôležité vedieť, že nie všetky dôkazy sú v týchto prípadoch povolené. Len zákonne získané dôkazy sú prípustné na súde, preto napr. záznamy vyhotovené detektívnou kanceláriou majú obmedzené využitie. Bežne analyzujeme aj písomnú komunikáciu rodičov a ako zbehlí v problematike vyselektujeme, ktorá komunikácia s druhým rodičom je pre súdne konanie užitočná. Po zhromaždení potrebných dôkazov nasleduje vypracovanie a podávanie často zložitých návrhov na súd.
Rodičia by mali byť opatrní pri svojom správaní a komunikácii. S ohľadom na naše skúsenosti sme zostavili zoznam siedmich problémových javov, ktoré by ste nemali robiť, ak chcete dosiahnuť pozitívny výsledok vo vašom prípade starostlivosti o dieťa. Hoci nie sú tieto javy priamo uvedené, vyplývajú z kontextu:
- Dovoliť, aby negatívne pocity viedli k deštruktívnemu správaniu alebo zlému úsudku.
- Používať dieťa ako nástroj pomsty alebo vyjednávania.
- Brániť styku dieťaťa s druhým rodičom bez opodstatneného dôvodu.
- Neposkytovať súdu pravdivé a úplné informácie.
- Neakceptovať rozhodnutia súdu a porušovať ich.
- Neadekvátne komunikovať s druhým rodičom, najmä s urážkami či vyhrážkami.
- Zneužívať iné právne prostriedky na šikanovanie druhého rodiča.
Špecifické situácie a otázky v praxi
V praxi sa stretávame s mnohými konkrétnymi situáciami, ktoré vyžadujú jasné právne usmernenia.
Deti chcú prespať u druhého rodiča
Ak nie je súdnym rozhodnutím presne stanovený výkon rodičovských práv a povinností, a deti vedia vyjadriť svoju vôľu a chcú u druhého rodiča prespávať, je na mieste prihliadať aj na ich vôľu a rešpektovať to. Keďže neexistuje žiadne súdne rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, ak by aj matka zavolala políciu, nie je zrejmé, ako by mala polícia vzniknutú situáciu riešiť. Polícia v takýchto prípadoch nezasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností, pokiaľ nedochádza k trestnému činu alebo ohrozeniu života či zdravia dieťaťa. Dôležité je, že aj rodič, ktorý má novú známosť, uzatvára nové manželstvo alebo má deti s iným partnerom, má plné rodičovské práva.
Odovzdávanie a preberanie dieťaťa pri styku
Zákon priamo nedefinuje povinnosť matky, respektíve rodiča, byť osobne prítomná pri odovzdaní dieťaťa. Rodič má právo zabezpečiť toto odovzdanie aj treťou osobou, to znamená príbuznými alebo inou osobou. Nie je porušením súdneho rozhodnutia, pokiaľ by matka odovzdávala dieťa otcovi prostredníctvom inej osoby. Rovnako to platí aj pre prípad prevzatia dieťaťa.
Ak máte v rozsudku uvedené, že otec prevezme dieťa na mieste bydliska matky, je to aj miesto pred bytovým domom, napríklad na parkovisku. Vykladať to tak, že musí prísť hore až k bytu (najmä pri 12-ročnom dieťati) by nebolo správne a ani možné. Ak matka dieťaťa odmieta otca dieťaťa pustiť do bytového domu, aby si dieťa mohol prevziať, vrátane toho, že táto situácia je aj pri vrátení dieťaťa, potom otec dieťaťa nie je povinný odovzdať dieťa inej cudzej osobe alebo prípadne rodinnému príslušníkovi, pokiaľ o tom nebol vopred informovaný alebo nemá splnomocnenie. Za maloleté dieťa máte obaja ako rodičia zodpovednosť, preto je namieste, aby sa dieťa skutočne odovzdalo druhému rodičovi. Ak je dôvera narušená, nech otec trvá na tom, aby si dieťa matka skutočne osobne prevzala, prípadne, aby ho čakala napr. za bránou tak, že ju v čase odovzdania dieťaťa bude reálne z auta vidieť, ako na maloleté dieťa čaká. Zodpovednosť za dieťa má ten rodič, ktorý ho odovzdáva, aby sa nestalo, že budete stíhaný za opustenie dieťaťa. Odporúča sa mať aspoň potvrdenie od matky (napr. v SMS), že matka je doma a môžete dieťa poslať hore.
Cestovanie do zahraničia a sťahovanie
Na krátkodobé vycestovanie dieťaťa do cudziny (napr. na dovolenku alebo výlet) nepotrebuje jeden rodič súhlas druhého rodiča, pokiaľ nezasahuje do jeho určeného času styku. Súhlas otca dieťaťa by ste potrebovali len na presťahovanie do cudziny, čo vyplýva z ust. § 24 ods. 2 zákona o rodine. Otcovi dieťaťa je vhodné len oznámiť, kde a kedy sa jeho dieťa bude nachádzať, keďže má tiež rodičovské práva a má právo vedieť, kde sa jeho dieťa nachádza.Presťahovať sa v rámci SR môže rodič s dieťaťom aj bez súhlasu druhého rodiča, avšak takáto zmena môže viesť k podaniu návrhu na súd na zmenu úpravy styku s dieťaťom. Pokiaľ ide o dôležité záležitosti týkajúce sa dieťaťa, ako je vysťahovanie dieťaťa do cudziny, správa majetku dieťaťa, rozhodovanie o výbere školského zariadenia, o náboženskom vyznaní, v ktorom bude dieťa vychovávané a pod., musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Zmena bydliska a školy dieťaťa
Ak sa jeden z rodičov presťahuje s dieťaťom, je potrebné o tom informovať druhého rodiča. Zákon neustanovuje presnú formu, akou máte uvedenú zmenu ohlásiť, avšak odporúča sa písomná forma (napr. SMS, e-mail, list). Pokiaľ ide o školu, ktorú navštevuje maloletý, odporúčame podať uvedenú informáciu, keďže aj otec dieťaťa má svoje rodičovské práva a povinnosti. V prípade, že súdnym rozhodnutím bol otcovi určený styk s maloletým dieťaťom a je tam uvedený aj spôsob odovzdania detí druhému rodičovi, je potrebné rešpektovať presné znenie rozsudku. Ak je v rozsudku napísané, že dieťa odovzdáte otcovi v mieste jeho bydliska, nezostáva nič iné len rozhodnutie rešpektovať. Otec má pravdepodobne starosť o dieťa a obáva sa, že by sa jej niečo mohlo stať. Pokiaľ s uvedeným spôsobom odovzdávania nesúhlasíte, môžete podať návrh na súd a požadovať úpravu odovzdávania dieťaťa rodičmi.
Úplná starostlivosť o dieťa a určenie otcovstva
V prípade, že otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste a ani nemá záujem, matka nemá momentálne žiadnu právnu prekážku riadiť starostlivosť o dieťa úplne sama. Určenie otcovstva je upravené v zákone č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine ust. § 84 a nasl. v spojení s ust. § 104 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Ak by sa jeho otcovstvo potvrdilo, súd by zároveň upravil jeho rodičovské práva a povinnosti vrátane práva na styk s dieťaťom. Otec by tiež mohol byť povinný platiť výživné. Ak otec nie je zapísaný v rodnom liste, nemá práva a povinnosti rodiča dieťaťa, čo ale do budúcna nie je možné vylúčiť, pretože zákon mu dáva možnosť domáhať sa určenia otcovstva. Pokiaľ ale otec dieťaťa nepodá návrh na určenie otcovstva, ostane de facto bez práv a povinností voči dieťaťu a teda aj bez styku s dieťaťom, avšak matka nedostane ani výživné. Pre otca je v prvom rade nevyhnutné iniciovať konanie o určenie otcovstva podaním návrhu na súd na priznanie otcovstva podľa § 94 Zákona o rodine. Následne, ak bude jeho otcovstvo určené, tak bude potrebné podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ak s matkou nie je možná dohoda.
Odmietanie dieťaťa stretnúť sa s rodičom
V praxi sa stávajú prípady, keď dieťa ísť k rodičovi nechce. Ak otec podá návrh na výkon rozhodnutia, tak súd by zisťoval, prečo sa povinný nepodrobuje rozhodnutiu a či nato existuje ospravedlniteľný dôvod. Takéto správanie dieťaťa, keď vyslovene nechce k otcovi ísť by mohlo predstavovať ospravedlniteľný dôvod a pravdepodobne by bolo neodkladným opatrením nariadené psychologické poradenstvo, prípadne iné odborné poradenstvo pre dieťa, resp. rodičov. Striktne vzaté, ak ide o nové rozhodnutie, tak rodič, ktorému bolo dieťa zverené, má povinnosť na dieťa pôsobiť, aby mal otec styk zachovaný v zmysle rozhodnutia, v opačnom prípade sa vystavuje riziku pokút, resp. núteného výkonu rozhodnutia. Avšak, súd nebude nútiť dieťa, aby išlo s ním na styk, ak nechce, najmä ak ide o staršie dieťa s vlastným názorom.
Prostriedky vynútenia rozhodnutia a právne sankcie
Ak jeden z rodičov opakovane a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, je legitímne, že druhý rodič sa takéhoto styku domáha. Účinný a rýchly právny spôsob ako sankcionovať či snáď zamedziť bráneniu v styku v Slovenskej republike je v praxi často nedostatočný, aj napriek tomu, že náš právny poriadok disponuje právnymi nástrojmi v tomto smere. Neznamená to však, že nemôžete nič robiť.
Exekučný titul a výkon súdneho rozhodnutia
Exekučný titul je základným zákonným predpokladom pre akékoľvek právne kroky smerujúce k náprave. Exekučným titulom je vykonateľné súdne rozhodnutie, ktoré upravuje miesto a čas odovzdania dieťaťa. Pôjde spravidla o rozhodnutia súdov, ktoré upravujú styk rodiča, či blízkej osoby s dieťaťom alebo rozhodnutia upravujúce striedavú starostlivosť.Návrh na výkon súdneho rozhodnutia je nevyhnutné podať na súde, v obvode ktorého má maloleté dieťa bydlisko. Doplnenie návrhu na výkon rozhodnutia podávajte zakaždým, keď rodič zmarí odovzdanie dieťaťa. Je maximálne dôležité, aby súd vedel o každom opakujúcom sa obmedzovaní v kontakte. Preto súdu pošlite oznámenie o zmarenom kontakte k spisovej značke pod ktorou sa výkon vedie. Túto zistíte v infocentre súdu.
Návrh na výkon súdneho rozhodnutia musí obsahovať:
- Osobné údaje oprávneného rodiča s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti, príp. rodného čísla. Oprávneným je rodič, ktorý má podľa súdneho rozhodnutia právo dieťa prevziať.
- Osobné údaje povinného rodiča s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti, príp. rodného čísla.
- Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate výkonu súdneho rozhodnutia v časti odovzdávania dieťaťa.
- V návrhu podrobne špecifikujte a konkretizujte, kedy a akým spôsobom vám druhý rodič neodovzdal maloleté dieťa.
- Návrh na výkon súdneho rozhodnutia musí byť podpísaný oprávneným rodičom a opatrený dátumom a miestom podpisu.
Zákon umožňuje súdu postupovať v troch fázach výkonu rozhodnutia:
- Prvá fáza: Ešte pred samotným nariadením výkonu súdneho rozhodnutia, súd písomne vyzve povinného rodiča, aby sa rozhodnutiu podrobil. Upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí.
- Druhá fáza: Ak výzva zostane neúspešná, súd nariadi výkon rozhodnutia a môže ukladať povinnému rodičovi pokuty, a to aj opakovane v prípade opakovaných porušení. Súd tiež môže zastaviť povinnému rodičovi vyplácanie prídavku na dieťa, príp. rodičovského príspevku.
- Tretia fáza: Ak ani výzva ani sankcie nepomôžu, môže súd v súčinnosti s príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne s príslušným orgánom obce zabezpečiť odňatie dieťaťa a jeho odovzdanie oprávnenému rodičovi.Ako bolo uvedené na začiatku, aktuálne absentuje na Slovensku účinný a rýchly spôsob výkonu rozhodnutia. Medzi takéto opatrenia patria aj donucovacie prostriedky upravené v ust. § 376 a nasl. Civilného sporového poriadku.
Trestnoprávna zodpovednosť
Základnou zákonnou podmienkou pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu súdneho rozhodnutia (§349 Trestného zákona) je, že konanie o výkon súdneho rozhodnutia, opísané v predchádzajúcom bode, bolo neúspešné. Nestačí teda len samotná skutočnosť, že povinný rodič porušuje právoplatné súdne rozhodnutie, ale musí byť splnená aj táto ďalšia zákonná podmienka, v opačnom prípade nepôjde o trestný čin.
Trestné oznámenie musí obsahovať:
- Osobné údaje poškodeného s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti, príp. rodného čísla. Poškodeným bude oprávnený rodič, t.j. rodič, ktorý má právo dieťa prevziať podľa súdneho rozhodnutia.
- Osobné údaje podozrivého zo spáchania trestného činu s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti, príp. rodného čísla. Podozrivým bude povinný rodič.
- Trestné oznámenie sa podáva na príslušnej prokuratúre alebo policajnom útvare.
- V trestnom oznámení odporúčame podrobne opísať všetky prípady, kedy a za akých okolností došlo k neodovzdaniu dieťaťa podľa súdneho rozhodnutia.
- V návrhu odporúčam označiť exekučný titul, t.j. rozhodnutie súdu, ktoré bolo porušené označením súdu a spisovej značky.
- Trestné oznámenie musí byť podpísané poškodeným rodičom a opatrené dátumom a miestom podpisu.
- Po tom, čo podáte trestné oznámenie, poverený policajt postupuje v súlade s Trestným poriadkom. Upozorňujeme, že hlavným účelom trestného konania je najmä rozhodnutie o vine alebo nevine povinného rodiča - podozrivého zo spáchania trestného činu.
V praxi prichádza do úvahy aj trestnoprávna rovina konania napríklad v prípade, ak starí rodičia bez súdneho rozhodnutia zverenia maloletého dieťaťa do ich osobnej starostlivosti odmietajú dieťa vydať matke. Ich konaním môže byť naplnená skutková podstata trestného činu podľa ustanovenia § 209 Trestného zákona - únos. Trestné oznámenie by ich mohlo donútiť dieťa vydať.
Medzinárodné aspekty vynucovania rozhodnutí
Podľa nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (ďalej len „nariadenie Brusel IIb“) sa v zásade akékoľvek rozhodnutie o výkone rodičovských povinností, ktoré vyniesol súd inej krajiny Európskej únie (s výnimkou Dánska), v Luxemburskom veľkovojvodstve, a teda aj na Slovensku, v plnom rozsahu uznáva. Rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach vydané súdom v inom členskom štáte Európskej únie, ktoré je v tejto krajine vykonateľné, je v Luxembursku vykonateľné bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie o vykonateľnosti. Treba poznamenať, že rozhodnutia týkajúce sa práva styku a rozhodnutia týkajúce sa návratu dieťaťa sa uznávajú bez možnosti namietania proti nim, pokiaľ rozhodnutie nie je nezlučiteľné s neskorším rozhodnutím, a vykonávajú sa bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie o vykonateľnosti.
Ak chcete namietnuť proti uznaniu a výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré vydal súd v inom členskom štáte, podľa nariadenia Brusel IIb môže ktorákoľvek zúčastnená strana na základe súdneho predvolania podať na okresnom súde, ktorý rozhoduje v občianskych veciach, návrh na zamietnutie uznania alebo návrh na zamietnutie výkonu rozhodnutia vo veciach rodičovských práv a povinností, ktoré bolo vydané súdom iného členského štátu Európskej únie. Ktorýkoľvek účastník konania môže podať proti rozhodnutiu okresného súdu rozhodujúceho v občianskych veciach odvolanie na odvolacom súde rozhodujúcom v občianskych veciach. Vo veciach výkonu rodičovských práv a povinností je príslušný súd v mieste obvyklého pobytu dieťaťa (článok 8 nariadenia Brusel IIb a článok 5 Haagskeho dohovoru z 19. októbra 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa). Národnosť dieťaťa nie je relevantná. Orgány zmluvného členského štátu v mieste obvyklého pobytu dieťaťa, v tomto prípade sudca pre rodinné záležitosti, sú tak príslušné na prijatie opatrení na ochranu osoby dieťaťa alebo jeho majetku.
Prevencia konfliktov a syndróm zavrhnutého rodiča
Napriek existujúcim právnym krokom je vysoko pravdepodobné, že sa v prípade bránenia styku nič nestane a dieťa neuvidíte aj niekoľko mesiacov či dokonca rokov. Dieťa bude dlhodobo a opakovane traumatizované odlukou, priamou alebo nepriamou manipuláciou, neúčinnými výsluchmi a vyšetreniami, čo všetko v súbehu môže viesť k vzniku syndrómu zavrhnutého rodiča a iným psychickým poruchám dieťaťa. Dôsledky obmedzovania kontaktu rodiča s dieťaťom budú záležať najmä od dĺžky trvania odluky dieťaťa od rodiča a intenzity priamej či nepriamej manipulácie dieťaťa. Pôjde o širokú škálu psychických dôsledkov od zvýšenej tenzie, strachu, fóbií, tikov, hyperaktivity, agresivity, až po rôzne formy neuróz, psychóz či syndrómu zavrhnutého rodiča. Tiež môžu byť pridružené fyzické prejavy ako napr. pomočovanie, neudržanie alebo zadržiavanie stolice, sebapoškodzovanie. Následky môžu byť aj trvalé, najmä pri extrémnych formách manipulácie dieťaťa pôjde skoro vždy o depresie, paranoje.
Prevencia pred konfliktom je najúčinnejším nástrojom ako vylúčiť riziko obmedzovania kontaktu rodiča s dieťaťom. Je prirodzené, že po rozchode rodičov sú a budú vzťahy, prinajmenšom chladné či dokonca zlé, vždy poznačené rozchodom. Rovnako je potom prirodzené, že takíto rodičia ľahšie prídu do konfliktu hoci aj pre maličkosť. Nespoliehajte sa len na justíciu a vyššie opísané právne kroky smerujúce k náprave. Buďte aktívny a snažte sa rodičovský konflikt, ktorý je príčinou obmedzovania styku čo najskôr vyriešiť, hoci aj za cenu ústupkov.
Tipy na prevenciu konfliktov:
- Komunikujte s rešpektom: Stará kresťanská zásada „Kto do mňa kameňom ja do neho chlebom“ sa bez výnimky dá aplikovať aj pri predchádzaní konfliktom s rodičom.
- Pomôžte si sami, zistite si sami: Mnoho rodičov aj po rozchode vyťažuje toho druhého s požiadavkami, ktoré sú zdrojom zbytočných konfliktov, hoci nemusia byť. Neviete ako sa darí dieťaťu v škole? Informujte sa v škole, zabezpečte si elektronický prístup do žiackej knižky, chodievajte na rodičovské združenia. Neviete aký je zdravotný stav dieťaťa? Kontaktujte lekára, zabezpečte si elektronický prístup do zdravotnej karty dieťaťa. Potrebujete pas pre dieťa a rodič vám ho nechce dať? Vybavte si druhý pas.
- Komunikáciu obmedzte na nevyhnutné minimum: Ak nedokážete eliminovať konflikty, tak nezostáva nič iné len obmedziť komunikáciu na to najnevyhnutnejšie minimum čo sa týka dieťaťa.
- Obmedzte dĺžku trvania preberania dieťaťa: Väčšina konfliktov vzniká práve pri odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi. Rodičia, ktorí spolu málo komunikujú si informácie odovzdávajú spravidla pri preberaní dieťaťa, čo samozrejme vedie k hádkam.
- Vyhľadajte pomoc: Ak si nedokážete pomôcť pri zlepšení vzťahov rodičov, vyhľadajte odbornú pomoc. Nespoliehajte sa však, že niekto tretí vyrieši vaše problémy, nie, maximálne vám pomôže zlepšiť komunikáciu. Ešte predtým, než podáte návrh na výkon súdneho rozhodnutia či trestné oznámenie, odporúčame požiadať o pomoc ÚPSVaR, čo je štátny orgán, ktorý je určený na ochranu detí a ponúka možnosti bezplatnej rodičovskej poradne. Vzhľadom na vymedzenie postavenia štátnych orgánov v čl. 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinné konať vždy, ak si to vyžaduje záujem maloletých detí.
Úloha advokáta v rodinnoprávnych veciach
Zastúpenie advokátom nie je povinnosťou rodičov, ale pridanou hodnotou. Advokát dokáže pomôcť predovšetkým ako radca pri určení vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem vášho dieťaťa, o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúka zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.Naši právnici, ktorí majú za sebou desaťročia spoločných právnych skúseností, sú erudovaní, efektívni a súcitní odborníci. Ak sú vzťahy narušené, zabezpečíme komunikáciu s druhým rodičom a pokúsime sa uzatvoriť rodičovskú dohodu. Ak by došlo k zhode na oboch stranách, pripravíme text rodičovskej dohody a pripravíme návrh na súd na jej schválenie. Je potrebné zdôrazniť, že akákoľvek rodičovská dohoda je neplatná, ak ju neschváli súd a nakoľko súd v prvom rade sa snaží chrániť záujmy dieťaťa, nie každú dohodu schváli. Advokát vám tak môže pomôcť pripraviť dohodu v takom znení, aby bola bez problémov schválená.
V mimoriadnej situácii a ochrane zdravia pred COVID-19 (alebo podobnými situáciami) je možné osobné stretnutie s advokátom nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým, napr. prostredníctvom SKYPE, Viber, WhatsApp. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia umožňuje udeliť plnú moc a doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme z pohodlia domova. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizuje výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Advokát tiež pomáha s prípravou zmlúv a iných právnych dokumentov.
tags: #nechce #mi #odovzdat #dieta