Tehotenstvo je obdobím hlbokých zmien v ženskom tele, ktoré sa neustále prispôsobuje rastúcemu životu. S týmito zmenami prichádzajú aj rozmanité pocity a vnemy, pričom tlak v podbrušku je jedným z najčastejšie opisovaných. Tento pocit, spolu s intenzívnymi pohybmi dieťaťa, často vyvoláva otázky a obavy u budúcich mamičiek. V našom článku sa ponoríme do príčin a súvislostí týchto tehotenských prejavov, od bežných a fyziologických až po tie, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť. Preskúmame, prečo dieťa v brušku tlačí, aké iné súvislosti môžu s týmto tlakom súvisieť, a poskytneme užitočné informácie o tom, ako porozumieť týmto signálom tela a dieťaťa.
Normálny Tlak a Pohyby Plodu v Pokročilom Tehotenstve
S postupujúcim tehotenstvom, najmä v treťom trimestri, sa maternica každým dňom zväčšuje, čo prirodzene vedie k pocitu tlaku a ťažoby v podbrušku. Ženy v 31. týždni tehotenstva a neskôr často opisujú, že niekedy, keď sa veľmi najedia a dlhšie stoja pri varení a podobne, pociťujú taký tlak na brucho. Vtedy sa dieťa väčšinou tak nepríjemne pretáča. Tento pocit môže byť skôr ako keby sa bruško silno naplo a vtedy aj dieťa najviac cítiť, ako sa hýbe, akoby malo menej miesta. Je to prirodzená reakcia na obmedzený priestor, keďže plod neustále rastie.
V 34. týždni tehotenstva, keď je dieťa už "na mamu strašne veľké", je úplne normálne, že tlačí na bruško do všetkých strán, dokonca aj smerom dole. Mnohé mamičky potvrdzujú, že dieťa v poslednom mesiaci tehotenstva tlačí "všade". Je dôležité si uvedomiť, že toto správanie je súčasťou jeho vývoja a prípravy na pôrod. Pocit, že je dieťa už ťažké a všade tlačí, je v pokročilom štádiu tehotenstva bežný. Preto je často potrebné si ľahnúť a oddýchnuť. Dokonca je úplne možné takto prenášať ešte aj dva týždne po termíne.
Silné pohyby dieťaťa a tlak, ktorý pri nich cítite, sú dôležitým znakom jeho aktivity a zdravia. Bábätká majú v priebehu života v maternici bohatý pohybový repertoár. Pohybujú hlavičkou, rúčkami sa dotýkajú tváre, otvárajú pusu, zívajú a prehĺtajú plodovú vodu. Robia kotrmelce, hrajú sa s pupočnou šnúrou a cucajú si palec. Tieto pohyby a s nimi spojený tlak na brušnú stenu sú pre matku signálom živej komunikácie s nenarodeným dieťaťom.
Tvrdnutie Bruška a Bolesti v Tehotenstve
Okrem pocitu tlaku z dôvodu rastúceho plodu a maternice sa tehotné ženy často stretávajú aj s tvrdnutím bruška a rôznymi bolesťami, ktoré môžu pripomínať menštruačné kŕče. Ženy v 25. týždni tehotenstva môžu zažívať epizódy nepravidelného tvrdnutia podbruška, menštruačných bolestí a tlaku v krížoch. Podobné pocity môžu prísť aj v 29. týždni tehotenstva, kedy môžu menštruačné bolesti trvať hodinu, dve, tri a potom prejdú, pričom sa objavujú cez deň aj v noci. Tieto javy sú často známe ako Braxton-Hicksove kontrakcie, ktoré sú "tréningové" kontrakcie maternice pripravujúce telo na pôrod. Sú nepravidelné a zvyčajne nespôsobujú zmeny na krčku maternice.
Príznaky tehotenstva v 1. týždeň: Dá sa to vôbec spoznať tak skoro?
V niektorých prípadoch však môže byť tvrdnutie bruška a s ním spojený tlak spojený s ďalšími faktormi, ako je napríklad skracovanie krčka maternice. V takýchto situáciách sa vynára otázka, či má nejaký význam nosiť podporný tehotenský pás, napríklad v 35. týždni tehotenstva. Podporný pás môže pomôcť zmierniť pocit ťažoby a tlaku na panvové dno, čím poskytuje určitú úľavu. Je však vždy dôležité konzultovať jeho používanie s gynekológom, najmä ak existujú obavy o stav krčka maternice.
Niektoré situácie si vyžadujú špeciálnu pozornosť, ako napríklad nízko uložená placenta (placenta previa) alebo tenká jazva po predchádzajúcej sekcii. Mamička v 34. týždni tehotenstva s placentou 1,9 cm od bránky, uloženou vpredu, a jazvou po sekcii tenkou 1,8 mm, čelí špecifickým rizikám. Pri takomto náleze sa obvykle plánuje sekcia, často aj skôr ako v plánovanom termíne. V takýchto prípadoch je intenzívny tlak dieťaťa na bruško a smerom dole nielen normálnym prejavom pokročilého tehotenstva, ale aj indikátorom potreby zvýšenej lekárskej opatrnosti. Ak žena pociťuje akékoľvek znepokojujúce príznaky, ako je krvácanie, je dôležité okamžite kontaktovať lekára alebo ísť na pohotovosť. Jasná červená krv, podobná menštruácii, môže signalizovať zmeny na krčku maternice, čo je v termíne, napríklad v 38. týždni, normálne, ale vyžaduje lekárske posúdenie, aby sa vylúčila placenta.
Všeobecné Zdravotné Obavy a Intímny Život Počas Tehotenstva
Tehotenstvo prináša množstvo otázok týkajúcich sa zdravia a životného štýlu. Medzi ne patria aj obavy o bezpečnosť intímneho života a vaginálne infekcie, ktoré nemusia priamo súvisieť s tlakom v podbrušku, ale sú dôležitou súčasťou celkového zdravia budúcej mamičky.
Bezpečnosť pohlavného styku a orgazmu: V 25. týždni tehotenstva sa môžu objaviť otázky ohľadom bezpečnosti pohlavného styku a orgazmu, obzvlášť ak sú sprevádzané nepravidelným tvrdnutím podbruška, menštruačnými bolesťami a tlakom v krížoch. Vo väčšine prípadov je pohlavný styk v tehotenstve bezpečný, pokiaľ lekár neindikoval inak (napríklad pri riziku predčasného pôrodu, nízko uloženej placenty alebo iných komplikáciách). Orgazmus môže vyvolať mierne sťahy maternice, ktoré sú zvyčajne neškodné a rýchlo odoznejú. Ak však tieto sťahy sprevádza silná bolesť, krvácanie alebo iné znepokojujúce symptómy, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
Vaginálne infekcie: Počas tehotenstva je ženské telo náchylnejšie na rôzne infekcie. Opakované nálezy z vaginálneho výteru, kde sa postupne objavili baktérie ako Klebsiella pneumoniae, Proteus mirabilis, Enterococcus faecalis a E.coli, sú dôvodom na liečbu. Hoci liečba vaginálnymi globulami a masťou Macmiror bola aplikovaná dvakrát, napriek tomu sa pri ďalších kontrolách objavujú nové nálezy. Je kľúčové v takýchto prípadoch pokračovať v spolupráci s lekárom a hľadať efektívne riešenia, aby sa predišlo možným komplikáciám pre matku aj dieťa. Dlhodobé alebo opakujúce sa infekcie môžu niekedy nepriamo prispievať k podráždeniu maternice a tým aj k pocitom tlaku, hoci nie sú jeho primárnou príčinou.
Obavy z konzumácie poškodených potravín: V tehotenstve je zvýšená citlivosť na kvalitu potravy. Konzumácia potraviny po záruke, ako napríklad humusu, môže vyvolať veľké znepokojenie. Ak žena v 29. týždni tehotenstva zje časť balenia humusu, ktoré bolo 8 dní po záruke a ešte k tomu otvorené dlhšiu dobu, je pochopiteľné, že sa veľmi zľakne. Hoci je dôležité vždy kontrolovať dátumy spotreby, v prípade takejto udalosti je kľúčové sledovať svoje telo a v prípade akýchkoľvek neobvyklých symptómov (ako sú hnačka, zvracanie, horúčka) kontaktovať lekára. Pre väčšinu jednorazových prehreškov bez symptómov sa situácia zvyčajne vyrieši bez následkov.
Vplyv Diastázy Brušných Svalov na Pohodlie Matky a Dieťaťa
Diastáza, často nepoznaný zdravotný problém, môže ovplyvniť ženy po pôrode, ale aj samotné bábätká, niekedy už pri narodení. Ide o rozostúpenie všetkých svalov brušnej steny v mieste linea alba, čo je väzivo, ktoré spája ľavú a pravú stranu priameho brušného svalu. Inými slovami, je to komplexná dysfunkcia svalov brušnej steny, ktorá má morfologický prejav priameho brušného svalu. Fyzioterapeutka Monika Šrenkelová sa venuje práve ženám s týmto problémom a pomáha im ho riešiť, dokonca pripravuje aj knihu na túto tému.
Diastáza u bábätiek: Mnohé možno ani netušia, že diastázou môžu trpieť aj bábätká, dokonca sa s rozostúpením brušných svalov niektoré aj narodia. Fyzioterapeutka Edita Vlkovičová, známa ako Fyziomama, vidí tento problém v praxi čoraz častejšie aj u novorodencov. Presná príčina jej vzniku nie je známa, no často sa pozoruje u detí, ktoré sa v brušku neotočili (rodili sa koncom panvovým) alebo prešli ťažkou cestou von, napríklad boli ťahané vákuumextraktorom. Diastáza u detí predstavuje oslabenie brušnej steny a môže znamenať vážny funkčný problém v motorike dieťaťa, pretože brušné svaly musia plniť svoju funkciu dokonale, keďže sú oporou pre chrbticu a spojnicou s panvovým dnom.
Znaky diastázy u bábätiek: Bábätká s rozostúpením brušných svalov majú zväčša problém s pasením koníčkov, ich bruško je rozliate do strán, a preto je ťažisko dieťaťa vysoko. Dieťa si tlačí celou váhou na hrudník, čo im nie je príjemné a často potom polohu na brušku odmietajú. Neskôr sa nezdvíhajú do druhého vzpriamenia na vystreté lakte, ale väčšinu času len „plávajú“, dávajú ruky a nohy hore a ťažko sa dostávajú na štyri. Fyzioterapeutka Edita Vlkovičová spresňuje, že bruško je výrazne vpredu, dieťa má v driekovej oblasti zvýraznenú lordózu. Po najedení vyzerá bruško ako nafúknuté, rebrá sa rozostupujú od tela. Pri zodvihnutí dieťaťa pod pazuchami alebo pri zdvihnutí hlavy v polohe na chrbte sa v strede brucha ukazuje „strieška“. Táto „strieška“ je obzvlášť viditeľná pri námahe brušných svalov. V neskoršom veku, keď sa deti postavia na nohy, zmenia sa brušné pomery a poklesom bránice je diastáza ešte viac viditeľná.
Súvisiace problémy: Deti s diastázou majú často problémy s vyprázdňovaním, pretože nevedia správne tlačiť. Môžu trpieť refluxom a často grckajú. Tiež majú často zmenený dychový stereotyp, kedy s nádychom bruško klesá a s výdychom sa nafukuje. V staršom veku sa oslabenie brušnej steny prejavuje nestabilitou chrbtice a ovplyvňuje aj postavenie chodidiel a členkov.
Spôsoby pomoci deťom s diastázou: Nad terapiou u bábätiek sa vedú diskusie a je dôležité pristupovať ku každému dieťaťu individuálne. Medzi používané metódy patrí lepenie kineziotejpu, cvičenie Vojtovej metódy, dýchacia gymnastika a kožné podráždenie. Je dôležité vyhýbať sa polohám, v ktorých bábätko visí, a neťahať ho za rúčky do sedu. V staršom veku sa využívajú fúkacie aktivity na dýchaciu gymnastiku, aktivácia cez vnútorný stabilizačný systém na balančných plošinách a posilňovanie brušných svalov, pričom sa vyhýba preťažovaniu tých priamych. Fúkacie aktivity môžu rodičia robiť s dieťaťom aj v domácom prostredí, čím sa zapojí bruško - ide o jednoduchú a účinnú terapiu. Ideálne je však osloviť fyzioterapeutku, ktorá sa týmto problémom venuje a vie dieťaťu odborne pomôcť, ukázať účinné cviky a prostredníctvom terapie naučiť dieťa s bruškom pracovať.
Vplyv manipulácie a nosenia: Rodičia môžu liečbu diastázy podporiť alebo naopak zhoršiť nevhodnou manipuláciou. Nosenie detí v šatkách a ergonomických nosičoch je pri diastáze vhodné s rozumom. Mamičky by si mali dávať pozor na držanie tela pri nosení, naučiť sa pracovať s diastázou a mať vhodne nastavenú nosiacu pomôcku. U bábätiek s diastázou je vhodné polohu v ergonomickej polohe striedať s voľným pohybom dieťaťa a vhodnou terapiou. V kočíku či kresielku sa bruško môže rozostupovať práve vtedy, keď sa dieťa z polohy ležmo snaží posadiť cez využitie priamych brušných svalov a priťahovať sa.
Komunikácia s Nenarodeným Dieťaťom: Sila Dotyku (Haptonómia)
Súvislosť medzi tlakom v podbrušku a dieťaťom presahuje len mechanický pohyb; je to forma komunikácie. Haptonómia, umenie dotyku, zdôrazňuje hmatovú citlivosť nenarodeného dieťaťa a jej vplyv na jeho rozvoj a vzťah s rodičmi. Prepája sa cit dotyku, pocit z neho a emocionálne naladenie. Štúdie, ako tá z Dundee University v UK v roku 2017, publikovaná v Infant Behavior and Development, potvrdili dôležitosť dotyku počas tehotenstva. Výskumníci sledovali reakcie 28 nenarodených detí pomocou 4D ultrazvuku, keď sa bruška dotýkali rôzni ľudia vrátane budúcej matky a otca.
Najsilnejšie reakcie zaznamenali u detí v treťom trimestri tehotenstva, čo je kľúčové obdobie na rozvoj sebauvedomenia dieťaťa, kedy sa koža dieťaťa stáva oveľa senzitívnejšou a bábätká sa viac dotýkajú samy seba. Najviac deti reagovali, ak sa bruška dotýkali samotné matky. Zvláštnosťou bolo, že deti silnejšie reagovali na dotyk cudzích ľudí než na dotyk svojho otca. Iná štúdia, publikovaná v PLOS ONE v roku 2015, ukázala, že bábätká preferovali matkin dotyk viac ako jej hlas. Obe tieto štúdie dokazujú, že dotyk matke pomáha nielen s dieťatkom komunikovať, ale sa vlastne „napojiť na bábätko“.
Čím je dieťatko v brušku bližšie k termínu pôrodu, tým sú jeho zmysly vyvinutejšie. Pohyb dieťatka je druh komunikácie, ktorý možno najľahšie merať. Mama tým, že sa vedome dotýka dieťatka a vizualizuje si ho, vyvoláva jeho odpovede na jej podnety. To všetko pôsobí na vyplavovanie hormónov šťastia, ktoré prúdia celým telom. Napojenie sa na dieťatko znamená hlavne vedieť reagovať na jeho potreby.
Najväčšie uvedomenie, okrem dvoch čiarok na tehotenskom teste, prichádza okolo 18. až 21. týždňa, keď žena pociťuje prvé pohyby dieťatka a inštinktívne si začína hladkať brucho. Ak sa niekoho dotýkame s plným vedomím a láskavým vnútorným nastavením, je to prospešné nielen pre človeka, ktorého sa dotýkame, ale aj pre nás. Fyzicky vyvoláme v niekom reakciu, pôsobíme na neho a zároveň pôsobíme na seba. Naša pokožka je naším najväčším zmyslovým orgánom, a jej stimuláciou aktivujeme mozog a nervovú sústavu. Skutočnosť, že nenarodené dieťatko prejavuje schopnosti reagovať na okolie pocitmi, svedčí o tom, že má základné predpoklady na učenie sa. Za začiatok vedomia sa považuje podľa štúdií 28. týždeň veku dieťatka. Nervové dráhy v mozgu sú už vyvinuté ako u novorodenca, správy sa prenášajú prostredníctvom mozgu a z mozgu zase do iných častí tela. Približne v rovnakom čase dozrieva aj mozgová kôra natoľko, že môže vzniknúť vedomie.
Príznaky tehotenstva v 1. týždeň: Dá sa to vôbec spoznať tak skoro?
V rámci prípravy na pôrod sa tehotné ženy učia, aby namiesto snahy dostať dieťatko von z tela mu uvoľnením otvárali cestu a sprevádzali ho, a to aj napriek bolesti. Skutočnosť, že sa mysľou zameriavame na dieťatko a nie na seba, má vplyv nielen na svalový tonus, ale aj na hormonálnu sekréciu prírodných endorfínov. Komunitná pôrodná asistentka Bc. Jana Krpalová Mračková ukazuje rodičom, ako si jemne nahmatať polohu dieťatka, ako s ním komunikovať a hrať sa. Otecko obvykle sedí opierajúc sa o stenu s doširoka roztiahnutými nohami, mamička sedí chrbtom pri ňom. Obaja pokladajú ruky na nahé bruško a sústredia sa na dieťatko. Dieťatko najskôr v tichosti načúva, najmä ak položí na brucho ruky otecko, a čaká, čo sa s ním bude diať, vie, že je v centre pozornosti. Po chvíľke sa ohlási. Jemný tlak ruky, ktorá ho hladká, ho motivuje, aby sa privinulo smerom k brušnej stene, pritúli sa k nej, aby sa mu dostalo čo najviac náklonnosti. Ku koncu tehotenstva prikladá otecko ucho k brušku a môže začuť tlkot srdiečka, prípadne sa použije stetoskop.
V našej spoločnosti je čoraz viac mamičiek, ktoré si uvedomujú potrebu v prvom rade sa napojiť na samu seba. Nestačí len napĺňať očakávania a nároky doby, spoločnosti, okolia. Nefunguje to, ak odmietame vedieť, čo skutočne cítime, ako sa vonkajší svet odráža v našom vnútri. Často najmä tlak okolia spôsobuje, že budúca mamička má plnú hlavu toho, čo by mala mať pre dieťatko pripravené, kúpené, vybavené. Zabúda sa na tú najdôležitejšiu prípravu samej seba na pôrod a popôrodné obdobie. Ak budeme spĺňať očakávania a nároky ostatných ľudí, spôsobí to ich spokojnosť, nie našu a ani nášho dieťatka. Tlak spoločnosti je veľmi silný nielen pred pôrodom, ale intenzívne aj po ňom. Obavy typu „Čo ak zlyhám? Čo ak niečo robím zle?“ sú v nás zakorenené a prenášané z generácie na generáciu.
Príprava na Pôrod a Pôrodný Proces z Perspektívy Matky a Dieťaťa
Pôrod je udalosť, ktorú prežíva každý zúčastnený inak - matka, dieťa aj otec. Je to intenzívny proces, ku ktorému sa telo aj dieťa pripravujú už dlho vopred.
Dieťatko už ku koncu tehotenstva trénuje určité pohyby, ktoré ho pri pôrode posúvajú ďalej. Je to najmä vďaka dvom reflexom: reflexnej chôdzi, ktorá funguje ako odtláčanie. Sťahy maternice dieťa na nožičke pošteklia v hornej časti maternice, takže sa pohne dopredu. Pôrodná asistentka Jana Krpalová Mračková sa v rámci prípravy na pôrod snaží tehotné ženy naučiť, aby namiesto snahy dostať dieťatko von z tela mu uvoľnením otvárali cestu a sprevádzali ho, aj napriek bolesti. Žena môže rodiť niekoľkokrát behom života, avšak dieťatko sa narodí iba raz. Treba si uvedomiť, že každý zo zúčastnených prežíva pôrod inak. Ak mamička zažila krásny pôrod, dieťatko ho mohlo prežívať ako ťažký, otecko sa mohol veľmi báť. Ak pochopíme, že dieťa je účastníkom pôrodu, plne si ho uvedomuje a prežíva svojím spôsobom, pochopíme, prečo je upokojujúci kontakt s rodičmi dôležitý.
Niektoré pôrody môžu byť mimoriadne náročné a vyžadujú si intenzívnu lekársku intervenciu. Príbeh mamičky, ktorej pôrod trval 6,5 hodiny, pričom prvé 4,5 hodiny pociťovala bolesti ako pri menštruácii, a potom jej pichli vodu a infúziu, je svedectvom o fyzickej náročnosti. V momente, keď už mala tlaky, lekárka jej povedala, že to ešte nejde, aby tlačila, a že sa „potrápi“. Žena prosila o pomoc, a vtedy prišla pôrodná sestra s radou, aby „ju skúsila nasilu pretlačiť“, hoci lekárka varovala, že je to nebezpečné pre viacrodičku. Násilné tlačenie, sprevádzané tlačením dvoch sestier na brucho, bolo mimoriadne bolestivé, avšak dcéru sa podarilo vytlačiť asi na 15. tlačenie. Dieťatko bolo živé a zdravé, no matka zostala „pozašívaná“. Tento extrémny príklad zdôrazňuje dôležitosť správneho vedenia pôrodu a individuálneho prístupu k rodičke.
V prípade komplikácií, ako je nízko uložená placenta (napríklad 1,9 cm od bránky, uložená vpredu) a tenká jazva po predchádzajúcej akútnej sekcii (napríklad 1,8 mm), sa často plánuje opätovná sekcia. Tieto faktory zvyšujú riziko komplikácií pri vaginálnom pôrode a vyžadujú si špeciálny prístup. V takýchto situáciách je dôležité počúvať odporúčania lekárov, aby sa zabezpečila bezpečnosť matky a dieťaťa.
Popôrodná Starostlivosť a Úloha Dotyku (Dojčenská Masáž)
Spojenie s dieťatkom, ktoré sa začína už v maternici, pokračuje a prehlbuje sa aj po narodení. Haptonómia, čiže umenie dotyku, nachádza svoje pokračovanie v popôrodnej starostlivosti, najmä prostredníctvom dojčenskej masáže a kontaktu koža na kožu. To, čo sa deje po narodení, je zdokonaľovaním toho, čo sa dialo v matkinom brušku. Dieťatko je po narodení schopné odpovedať mamičke na jej objatie, hladkanie, pohľad, pretože ju pozná dávno pred narodením.
Výskumom z pohľadu prínosov dotykov a masáží sa intenzívne venuje Touch Research Institute v Miami, ktorý zistil, že masáž dojčiat má blahodarné účinky. Tieto účinky siahajú od vyzrievania nervovej sústavy po uvoľnenie telíčka, stimuláciu trávenia, obehovej sústavy, vstrebávania živín, až po posilnenie imunitného systému. Pôsobením oxytocínu, ktorý sa vylučuje pri láskyplnom dotyku, možno znížiť stres u dieťaťa aj matky. Dotykmi sa zlepšuje spánok bábätiek. Endorfíny vylučované pri masáži dokážu podstatne viac ako len blokovať bolesť, napríklad pri bolestiach bruška alebo prerezávaní zúbkov. Hormonálne zmeny počas masáže bábätka uvoľňujú aj telo mamičky, dávajú tak priestor na regeneráciu po pôrode a pomáhajú bojovať proti úzkosti po pôrode. Schopnosť pomôcť dieťatku pri bolestiach alebo jednoducho napomôcť jeho zdravému vývinu výrazne podporuje rodičovské kompetencie a sebavedomie. Je to nádherný pocit, keď rodičia vidia, že sa dieťatku ich masáž páči. Fyzický kontakt je pre dieťa ako jedlo, je nevyhnutný pre život.
Štúdia, ktorá vyšla v Science Daily, ukázala, že bábätká lepšie znášajú bolesť, napríklad u lekára (spôsobenú injekčnou ihlou), ak sú v kontakte koža na kožu s matkou - telo na telo. Tento priamy fyzický kontakt má upokojujúci a analgetický účinok, potvrdzujúc tak dôležitosť telesnej blízkosti po pôrode. Komunitná pôrodná asistentka a certifikovaná inštruktorka masáže dojčiat a detí (CIMI) Bc. Jana Krpalová Mračková, ktorá ukončila štúdium v roku 2008 a je laktačnou poradkyňou od roku 2002, venuje sa prenatálnej komunikácii, haptonómii v tehotenstve a bondingu po pôrode. Od roku 2008 pracuje aj s deťmi v krízových centrách a zariadeniach pre osamelých rodičov. Jej práca, ktorá je aj jej vášňou, zahŕňa okrem kurzov prípravy na pôrod aj masáže tehotných žien, rebozo a masáže dojčiat, aromoterapiu, manteádu a benkung podväzovanie bruška po pôrode. Momentálne pôsobí online, no chýba jej fyzický kontakt s detičkami a ženami, ktorý je pre jej plnohodnotnú prácu pôrodnej asistentky nevyhnutný. Od roku 2015 sa učí posunkový jazyk a základy komunikácie s nepočujúcimi mamičkami, aby vedela poskytovať podporu ešte širšiemu spektru žien.
Časté Večerné Plače a "Bolesti Bruška" u Novorodencov: Rozdiel medzi Mýtom a Realitou
Mnohé mamičky sa stretávajú s problémom večerného plaču u bábätiek, ktorý je často nesprávne označovaný ako „kolika“ alebo „bolesť bruška“. Správanie bábätka často vyzerá ako bolesť, keďže bábätko tlačí, priťahuje k telu nožičky, červenie v tváričke, prdká, či kaká. Tieto prejavy sa preto často vyhodnocujú ako pramene z bruška, čo vedie k zúfalým pokusom rodičov s rôznymi prípravkami, kvapkami a krémikmi, ktoré však zvyčajne nemajú účinok. Jedným z častých odporúčaní býva aj použitie rektálnej rúrky, avšak jej pravidelné používanie je pre bábätko návykové a môže spôsobovať problémy s vyprázdňovaním, pričom nerieši primárnu príčinu plaču.
Problém s kolikami, boľavým bruškom a plačom bábätka nemusí súvisieť len s „plynmi v brušku“, a v drvivej väčšine prípadov to tak nie je. Jedno z vysvetlení spočíva aj v tom, že nedáva zmysel, aby bábätko bolelo bruško len večer a inokedy počas dňa, či v noci nie. Túto myšlienku potvrdzujú aj výsledky štúdie, ktorej záver znie: Kvapky a lieky proti kolike nepomáhajú. Väčšinou ide o iné príčiny, ktoré je možné zlepšiť niektorými opatreniami:
1) Zlepšiť dojčenie v osobnom kontakte s laktačnou poradkyňou: Ak sa zabezpečí, aby bábätko dokázalo lepšie regulovať príjem mlieka a aby na prsníku správne pilo, situácia sa môže zlepšiť. Niekedy efektívnejšie pitie môže pomôcť znížiť množstvo plaču. Navyše bábätko sa môže chcieť dojčiť napriek tomu, že pred chvíľkou pilo. Pokojne mu umožnite prisať sa naspäť na prsník, možno potrebuje dojčenie na to, aby mohlo zaspať. Nemusíte sa obávať, že bábätko prekrmujete. Zvracanie či grckanie bábätka nie je spôsobené tým, že vypilo príliš veľa mlieka, a je možné ho zmierniť opatreniami, ktoré pomôžu, aby bábätko bolo večer spokojnejšie. Najčastejšie totiž bábätko plače pre príčinu č. 2.
2) Spánok: Dojčenie, spánok a plač veľmi úzko súvisia a tento bod je najčastejšou príčinou nespokojnosti bábätiek, ktoré 3 - 4 týždne po narodení sú spokojné a potom sa začnú správať menej spokojne a ich správanie sa zdá byť súvisiace s bolesťou bruška, kolikou. V skutočnosti ide často o súvislosti so spánkom a kroky, ktoré pomôžu zlepšiť spánok bábätka, často znižujú aj nespokojnosť bábätka. Najčastejšie príčiny plaču súvisiaceho so spánkom a zaspávaním sú: bábätko je už unavené a chce zaspať a potrebuje pri zaspávaní pomoc; alebo bábätko malo už za celý deň príliš veľa podnetov a nedokáže sa samo uspokojiť a potrebuje, aby ho niekto ponosil a pomohol mu zaspať.Bábätká typicky v prvých 3 týždňoch spinkajú aj bez kontaktu s matkou a nepotrebujú intenzívne uspávanie či pomoc s udržaním sa v spánku. Toto sa však približne v 3 týždňoch mení. Bábätká začnú potrebovať omnoho intenzívnejšiu pomoc so spánkom a existujú bábätká, pri ktorých rodičia musia mať široký repertoár toho, ako ich upokoja a uspia ešte predtým, než sú príliš unavené. V jednom mesiaci bábätko dokáže byť po zobudení hore približne 30 - 45 minút a potom by už znova malo zaspávať. Ak sa toto neudeje a spánok nastáva neskôr, typicky v ňom neprebehnú spánkové cykly bábätka tak, ako by ich potrebovalo, a zobúdza sa nevyspaté. Situáciu ešte zhorší, ak sa stane, že bábätko počas spánku niečo vyruší a zobudí sa predčasne. Ak sa toto deje od rána, typicky popoludní začne bábätko byť nespokojné a večer stráca toleranciu k akýmkoľvek ďalším podnetom, je uplakané, nespokojné, je náročné ho uspať a keď aj zaspí, rýchlo sa budí a plače. Bábätko sa takto správa preto, že od rána jeho spánkové cykly neprebiehali dobre a večer je už príliš unavené a súčasne predráždené.Riešením je preto začať bábätko uspávať počas dňa už počas dojčenia alebo ak nezaspí pri dojčení, snažiť sa ho uspať čo najskôr po tom, čo pustí prsník a nespinká. Pre spánok na prsníku si buď vyhraďte čas, kedy môžete s bábätkom tráviť jeho čas spánku pri dojčení, napríklad tým, že sama budete spať alebo si prečítate knihu, či pozriete film. Ak potrebujete pri dojčení a uspávaní niečo robiť, skúste si bábätko dať do nejakého nosiča či šatky a dojčiť ho pri tom. Ak dieťa totiž necháte hore, môže vydržať nespať, ale uspať ho bude stále ťažšie a bude stále nespokojnejšie. Aj večer ho skúste začať uspávať skôr ako obvykle, aby ste sa vyhli tomu, že už bude príliš unavené. Skúste si s ním ísť spoločne ľahnúť do postele už skôr. Alebo ho v čase očakávaného plaču vezmite do nosiča či šatky a choďte sa prejsť von. Niektoré bábätká večer ľahšie pri dojčení zaspia, ak sú v nejakom nosiči a popri dojčení s nimi chodíte, či ich hojdáte na fitlopte. Všetky tieto kroky má zmysel prejsť osobne s profesionálnou laktačnou poradkyňou, pretože v osobnom kontakte si prakticky vysvetlíte prejavy správania bábätka omnoho jednoduchšie a praktickejšie, než teoreticky z článkov.
3) Ďalší užitočný tip pre zmiernenie nespokojnosti bábätka večer: Predstavujú spôsoby na utíšenie bábätka, čo môže zahŕňať nosenie, kontakt koža na kožu, použitie fitlopty a podobne. Bábätko chce byť s niekým v blízkom kontakte, ideálne je nosiť ho v takejto situácii v šatke či inom nosiči. Bábätká potrebujú byť v náručí rodičov, a keď tam nie sú, môžu byť nespokojné. Mnohé bábätká nespĺňajú predstavu rodičov o tom, že po nadojčení by mali byť spokojné, ležkať a nejakú dobu sa hrať samy. Majú potrebu byť nosené a pozorovať rodičov pri ich bežnej činnosti.
4) Ochrániť bábätko pred prílišným množstvom podnetov a následnou predráždenosťou večer: Je dôležité zmeniť niektoré činnosti, ktoré niekedy spôsobujú plač bábätka: prebaľovanie pred dojčením, nepotrebné odgrgávanie, snaha o to, aby dieťa dokázalo samo zaspať, dávanie dieťatka dolu z prsníka predtým, ako tuho spí; manipulácia s bábätkom po tom, čo začína (na prsníku) zaspávať; večerné kúpanie a pod. Ak chcete bábätko kúpať, presuňte čas kúpania na ráno alebo doobedie. Večerné kúpanie ako také zaberie príliš veľa času, ktorý bábätko musí ostať hore a potom je predráždené a vyčerpané, a aj keď zaspí, rýchlo sa budí a plače. Navyše kúpanie prináša obrovské množstvo podnetov - zmenu teploty, prostredia, rôzne zvuky. Toto bábätká typicky v tomto veku večer nezvládajú.
5) Bábätko vyjadruje svoju potrebu kakať či cikať a môže mu pomôcť, keď ho rozbalíme: Mnohé bábätká rady cikajú či kakajú, keď sú rozbalené. A vtedy často zmiznú problémy s „kopkaním“ a nespokojnosťou.
Strava matky a plač bábätka: Niekedy v tejto súvislosti ženy uvažujú aj nad tým, či nejde o súvislosti medzi stravou matky a správaním bábätka. Avšak až na výnimky strava matky neovplyvňuje správanie a plač bábätka. Jediný dôvod na vylúčenie nejakej potraviny by mohlo byť, ak by matke daná potravina nerobila dobre alebo ak by bol na to iný konkrétny dôvod. Paušálne vylúčenie potravín je nevhodné a nežiaduce. Strava je nepravdepodobnou príčinou plaču bábätka. Vynechajte naozaj len tie potraviny, o ktorých sa opakovane presvedčíte, že dieťaťu robia problémy.
Všetky tieto body s vami môže prejsť laktačná poradkyňa, pretože ak pediatrička či pediater nenašli medicínsku príčinu plaču, je jeho pravdepodobnou príčinou niektorý z vyššie vymenovaných bodov.
Príznaky tehotenstva v 1. týždeň: Dá sa to vôbec spoznať tak skoro?
Podpora Matiek a Poradenstvo
Cesta tehotenstvom a rodičovstvom je krásna, no zároveň plná výziev a otázok. Preto je neoceniteľná podpora a poradenstvo, ktoré matkám pomáha navigovať sa v tomto období.
Plač dieťatka je vyčerpávajúci aj fyzicky, aj psychicky. Matky sa môžu cítiť vyčerpane, previnilo, neschopne a tiež reálne nič nestíhajú. Neprestávať dojčiť je kľúčové, pretože všetko toto postupne prejde a to, čo dojčenie dáva vám i vášmu dieťatku, je nenahraditeľné. Neskôr budete hrdá na to, že ste to všetko zvládli. Pomôcť vám môže tiež nájsť si skupinu žien, či už v materskom centre, v podpornej skupine dojčenia alebo vo svojom okolí a často sa s nimi stretávajte - starostlivosť o dieťa nebude o nič jednoduchšia, ale budete mať viac podpory, budete sa na situáciu menej sústrediť a ostatné matky dokážu svojou prítomnosťou trochu zmeniť vnímanie tohto náročného obdobia. Je dôležité, aby ste mali možnosť podeliť sa o svoje pocity s ľuďmi, ktorí pre vás budú mať pochopenie a nebudú zo všetkého obviňovať dojčenie.
V práci s mamičkami sa pôrodná asistentka Jana Krpalová Mračková naučila, že každá žena je rozdielna, pritom ich potreby sú také podobné. V skutočnosti mamičky nepotrebujú od druhých fyzickú pomoc pred a po pôrode, ale najmä oporu, pochvalu a uistenie. Bohužiaľ, z rôznych strán sa im dostávajú najmä nezmyselné rady a spochybňovanie. Pôrodná asistentka to zažila aj na vlastnej koži, čo ju naučilo vypočuť, podporiť, pochváliť a nesúdiť.
Kurzy prípravy na pôrod, ktoré vedie, sa snaží trošku odľahčiť, a najvtipnejšie sú stretnutia s oteckami. Väčšinou vidieť, že sú celkom „nesvoji“, keď prídu. Okrem teórie o ich úlohe pri pôrode a o tom, ako pôrod prebieha, ich učí, ako pomasírovať mamičku a uľaviť jej pri prvej dobe pôrodnej. Hoci žartuje o pustení videa pôrodu, ktoré by ich vystrašilo, alebo ich šokuje vlastnoručne ušitá placenta s pupočnou šnúrou, mamičky sa na nich po celý čas perfektne bavia. Ku koncu stretnutia sú však už všetci oteckovia usmiati. Minimálne toto ich zapojenie do predpôrodnej starostlivosti má veľký význam.
Jana Krpalová Mračková je komunitná pôrodná asistentka, laktačná poradkyňa a popri kurzoch prípravy na pôrod v rodinných centrách sa venuje aj masážam tehotných žien, rebozu a taktiež masážam dojčiat. Špecializované štúdium ako pôrodná asistentka v rodine a komunite ukončila v roku 2017. Venuje sa prenatálnej komunikácii, haptonómii v tehotenstve a bondingu po pôrode. Pôsobí v Rodinnom centre Família v Malinove a ponúka aj tehotenskú masáž a aromoterapiu, rebozo otvorené masáže, manteádu a benkung podväzovanie bruška po pôrode. Počas pandémie funguje online a snaží sa robiť poradenstvo a prípravu na pôrod online, aj keď jej neskutočne chýba fyzický kontakt s detičkami a ženami.
tags: #tlaci #si #podbrusko #dieta