Biologické hodiny každej z nás sú nastavené inak, čo vytvára zložitú mozaiku individuálnych rozhodnutí a životných ciest. Jedna túži po dieťatku v mladšom veku, iná chce otehotnieť neskôr. Aké je však to najideálnejšie obdobie a je vek skutočne dôležitý pre otehotnenie? Táto otázka má mnoho dimenzií - biologickú, sociálnu, psychologickú - a prináša so sebou rôzne pohľady, ktoré sa nie vždy zhodujú. V dnešnej modernej spoločnosti existuje veľa prekážok, ktoré ženám bránia porodiť tak skoro, ako by možno biologické optimum naznačovalo. Preto sa pozrieme na všetky stránky tejto komplexnej témy, od medicínskych odporúčaní cez spoločenské očakávania až po osobnú pripravenosť a celkové zdravie, vrátane dôležitosti životného štýlu, stravy a špecifických vitamínov. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na to, kedy je ideálne byť mamou a ako sa starať o zdravie ženy v každom veku.
Biologické hodiny a medicínske hľadisko materstva
Z lekárskeho hľadiska je ideálne otehotnieť prvýkrát v rozpätí 18 - 27 rokov. Skúsený gynekológ s dlhoročnou praxou, MUDr. Miroslav Kozár, si myslí, že pre ženu je jednoznačne lepšie, keď otehotnie v mladšom veku. „Optimum otehotnenia spadá do vekového rozpätia 18 - 27 rokov. Práve 27 rokov je horná hranica, potom sú 3 roky “určitej vekovej tolerancie“ a od 30-tky začíname starnúť. Síce pomaly, ale začíname,“ vysvetľuje MUDr. Miroslav Kozár. Aj keď sa za fyziologickú hranicu otehotnenia považuje vek do 35 rokov, už po 30-tke sa oproti do 27 roku o 2-3% zvyšuje riziko ťažšieho otehotnenia, častejšieho potratu a častejších vrodených vývojových vád. Po 35-ťke je toto riziko 10-násobné a v 45-ťke až 25-násobné.
Zlomovým vekom pre otehotnenie je teda 30 rokov. Čo komplikuje možnosť otehotnenia ženám vo vyššom veku? Gynekológ poukazuje na „zlé návyky v životnom štýle, zlú životosprávu, dlhodobosť užívania hormonálnej antikocepcie, nezistenie a neriešenie niektorých závažných, ale aj skrytých problémov (ak sa zistia vo vyššom veku, ťažšie sa liečia), neskoré zistenie vrodených vývojových chýb rodidiel, neriešenie chronicky prebiehajúcich pohlavne prenosných ochorení a ich následkov.“ Dodáva, že vo vyššom veku môže byť liečba problematickejšia, lebo sme starší a vek sa nedá liečiť. MUDr. Kozár tiež upozorňuje, že „k starnutiu po 30-tke sa pripočítavajú riziká (vyskytujú sa aj pred 30-tkou) chemizácie prostredia, žiarenie, enormný stres, konzumný spôsob života, iracionálne stravovacie návyky. Rizikom sú aj medicínske postupy, ktorými sa vo vyššom veku riešia problémy plodnosti.“
Dr. Blair A. Bergen pre portál Good House Keeping potvrdzuje, že ženy sú najplodnejšie a majú najvyššiu šancu otehotnieť vo svojich 20. rokoch. V 25 rokoch je pravdepodobnosť otehotnenia po 3 mesiacoch snaženia sa asi 20 %. Plodnosť následne postupne začína klesať vo veku 32 rokov a po 35. roku je pravdepodobnosť otehotnenia po 3 mesiacoch snaženia sa už len 12 %. Dr. Blair zároveň upozorňuje na to, že aj ženy po 40-tke síce môžu porodiť zdravé dieťatko, no riziko je tu už veľmi vysoké. Veľmi časté sú napríklad cisársky rez či predčasný pôrod, ale rovnako hrozí nízka pôrodná hmotnosť, vrodené chyby, narodenie mŕtveho plodu či preeklampsia. Preto podľa odborníkov, by mali mať ženy prvé dieťa maximálne do 35 - ky, kým u mužov sa táto hranica posúva na 40 - tku.
Z medicínskeho hľadiska nie je zanedbateľný ani vzťah staršieho rodiča k dieťaťu. U starších rodičov sa často deti vychovávajú “dospelo“, stráca sa hravosť zo strany rodičov, podpora detskej rozprávkovej fantázie,“ myslí si odborník, MUDr. Miroslav Kozár. Spýtali sme sa odborníka aj na to, aké vidí hlavné rozdiely v tehotnosti či vnímaní a prežívaní gravidity u žien, ktoré sa stanú mamami v 20-tke, 30-tke či v 40-tke. „Ženy v 20-tke sú hravejšie, romantickejšie, prítulnejšie, objavnejšie s väčšou prispôsobivosťou detskej fantázii, teda materskejšie ako ženy po 30-tke. Tie to berú vážnejšie, propagandistickejšie, skôr chcú mať deti múdrejšie, dospelejšie. Samozrejme, tie hranice nie sú jednoznačné, ale mladšie ženy majú určitým spôsobom “bližšie k deťom“. Vychádzajúc z rozhovorov so ženami týchto vekových skupín to hodnotím takto. Riziko väčších zdravotných problémov u detí starších žien tiež modeluje vzťah matka - dieťa smerom k strachu o dieťa, prehnaná starostlivosť, nervozita.“
Sociálne a spoločenské faktory ovplyvňujúce materstvo
Odborníci z oblasti sociológie z Ameriky majú na otázku ideálneho veku na otehotnenie iný názor. Podľa nich sa biologicky ideálny vek pre materstvo rozhodne nezhoduje s tým, kedy je žena zrelá byť matkou aj sociálne. Štúdie spoza veľkej mláky naznačujú, že ideálny vek pre otehotnenie je 26 rokov, ale aj 32 rokov, kedy je žena usadenejšia, vie čo chce, má bývanie, dostatok peňazí a je pripravená mať dieťa. John Mirowsky, sociológ z University of Texas v Austine, povedal pre magazín Huffington Post, že byť matkou v dvadsiatke so sebou nesie riziko, že dieťa bude vyrastať v neúplnej rodine, rovnako aj to, že žena nedosiahne dostatočné vzdelanie, čo jej i dieťatku môže znemožniť dobrý štart do budúcnosti. Mirowsky tvrdí, že počkať si nejaký ten rok na založenie rodiny nie je chyba, i keď opak by sa zdal ako pravdivý. Poukazuje na to, že v 20 rokoch sú síce ženy plodnejšie a „biologicky pripravené“ na materstvo, ženy po tridsiatke sú však zase ekonomicky i emocionálne stabilnejšie. Ženy, ktoré sa stanú matkami v čase puberty, vystavujú podľa profesora Mirowského seba aj plod väčšiemu zdravotnému nebezpečenstvu, než je tomu v zrelšom veku.
Výsledky jeho zistení znejú - ženy v priemernom veku 29 rokov sú v strednom a vyššom veku najaktívnejšie, tie, ktoré porodili v 30-tke sa tešia najlepšiemu celkového zdraviu v strednom a vyššom veku a maminy 40-tničky trpeli najmenej chronickými bolesťami a chorobami. Podľa zahraničných sociológov z univerzity v Ohiu je ideálne porodiť prvé dieťa okolo tridsiatky, maximálne do 34-och rokov, pozor však na to, koľko detí žena plánuje. V staršom veku už môže tehotenstvo na ženu pôsobiť skôr negatívne. Štúdia, ktorá bola realizovaná Univerzitou južnej Kalifornie, prišla s veľmi zaujímavým zistením, že najlepší čas na prvé dieťa je u ženy vek 35 rokov z dôvodu, že mentálne schopnosti matky sú vtedy na najvyššej možnej úrovni. Spomínanej štúdie sa zúčastnilo celkom 830 žien, ktoré už boli po pôrode aj po menopauze. Vedci sa rozhodli skúmať ich plánovacie schopnosti, vizuálnu predstavivosť, verbálnu pamäť, schopnosť koncentrovať sa a ich pozornosť. Ukázalo sa, že ženy, ktoré mali svoje prvé dieťa po dosiahnutí 24. roku svojho života, obstáli v testoch mentálnej zručnosti, verbálnej zručnosti a v riešení problémov lepšie ako ženy, ktoré sa stali matkami vo veku 15-24 rokov. Najlepšie ale v testoch obstáli ženy, ktoré mali svoje posledné dieťa po 35. roku svojho života.
Štúdia pod vedením vedcov z Univerzity v Soule skúmala viac ako 4000 kórejských žien a zistila, že ideálny vek na splodenie prvého dieťaťa je 25 rokov. Priemerný vek prvorodičiek v Kórei je okolo 31 rokov. Vedci uviedli, že mladšie ženy, ktoré mali svoje prvé dieťa vo veku 16 rokov, mohli zaznamenať negatívne následky na ich vzdelávanie alebo kariéru. Diskutovalo sa aj o tom, že mladé mamičky častejšie bojujú s obezitou kvôli vplyvu priberania na ich telo a depresie. U žien nad 26 rokov vedci uviedli, že kombinovaný súbor faktorov môže viesť k riziku srdcových chorôb v neskoršom veku. Stres z materstva a kariéry môže zvýšiť krvný tlak. Tieto tehotenské komplikácie môžu spôsobiť dlhotrvajúce hormonálne zmeny.
Hoci naša spoločnosť od žien ešte stále očakáva „dieťa do tridsiatky“, život dnešných žien tento príbeh už dávno prepisuje. Vek tridsať bol kedysi hranica, za ktorou žena podvedome cítila, že už mešká. Aspoň to jej roky podsúvali médiá, rodina aj spoločenské mýty o „správnom“ životnom tempe. Spoločnosť často kladie na ženy množstvo nárokov, pričom mnohí si ženy spájajú predovšetkým s materstvom. Preto je ženám často kladená otázka, kedy budú mať deti.
Psychologická zrelosť a emocionálna pripravenosť na materstvo
Z psychologického hľadiska neexistuje jeden univerzálny „ideálny vek“ na materstvo, ako vysvetľuje psychodynamická terapeutka Mgr. Zuzana Sidorová. Psychodynamika zdôrazňuje, že rozhodnutie o materstve je výsledkom zložitých vnútorných procesov - prepojenia vzťahových vzorcov, vnútorných objektov, sebapoňatia a kapacity starostlivosti. Kľúčové sú emocionálna pripravenosť, kvalita vzťahov a stabilita psychickej organizácie, nie číslo v doklade. Mnohé moderné ženy tento stereotyp vyvracajú a hovoria, že až po tej pomyselnej hranici „tridsiatky“ sa cítia spokojné, jasnejšie chápu svoje hranice a prvýkrát majú pocit, že vedia, čo od života chcú.
Spoločenský tlak na skoré materstvo pramení z kultúrnych naratívov (normy rodinného cyklu, genderové očakávania), rodinných scenárov a idealizovaných predstáv o „správnom“ živote. Psychodynamicky ide o projekcie spoločnosti na individuálne identity - ženy môžu internalizovať očakávania, ktoré potom aktivujú hanbu, strach alebo pocit zlyhania, ak sa ich životný plán odlišuje. Takéto vnútorné prežívanie môže spustiť regresívne úzkosti alebo obranné mechanizmy (popieranie, idealizácia). Mgr. Martin Miler, klinický psychológ, tvrdí, že z psychologického hľadiska je napríklad žena po štyridsiatke oveľa vyzretejšou a dokáže zvládnuť aj akýkoľvek nátlak okolia. „Rovnako je oveľa pokojnejšou a vyrovnanejšou.“ Práve 35 - ka, je považovaná za ideálnu aj z psychologického hľadiska. „Ženy sú pokojnejšie, vedia čo chcú, majú už jasno v prioritách a zväčša dobre rozbehnutú kariéru. Preto ich nič neťahá, čo najskôr opäť do práce a môžu si materskú plnohodnotne užívať. Navyše vyrovnaná mama je pre dieťa veľmi dôležitým aspektom, v rámci jeho ďalšieho vývoja," uzatvára Miler.
Ako spozná žena, že je na dieťa emocionálne pripravená? V psychodynamike sa sleduje niekoľko signálov: schopnosť vnímať a regulovať vlastné emócie, kapacita niesť frustráciu, schopnosť premýšľať o výchove a vnútorná predstava dieťaťa (nie len idealizovaná). Dôležité sú tiež vzťahové zdroje - podpora partnera, sociálna sieť - a reflexia vlastných motívov (prečo chcem dieťa?). Pripravenosť často zahŕňa realistické očakávania a toleranciu neistoty. Mnohé ženy hovoria, že až po tridsiatke prvýkrát cítia, že sú samy sebou. Eriksonova psychodynamická tradícia a klinická prax ukazujú, že identita sa stabilizuje postupne. Po tridsiatke často nastáva zrelšia integrácia rolí, skúsenosti a hodnôt - teda lepšie prepojenie medzi vnútorným ja a vonkajšími rolami. Psychodynamicky to súvisí so zrelšou integráciou vnútorných objektov a menšou závislosťou od externých projekcií. Takže pocit autenticity prichádza s väčšou emocionálnou separáciou od rodičovských očakávaní a so sebaprijatím. Z klinickej praxe sa často pozoruje, že mnoho žien vo veku 30+ prejavuje lepšiu emocionálnu reguláciu a stabilnejšie vzťahové reakcie - často vďaka životným skúsenostiam, riešeniu konfliktov a sebapoznaniu. To však nie je univerzálne - temperament, psychická história a aktuálne okolnosti majú veľký vplyv.
Najväčšie výhody toho, ak sa žena rozhodne stať sa matkou medzi 30 a 40 rokom života, sú podľa Mgr. Sidorovej: väčšia emočná zrelosť a schopnosť reflektovať vlastné vnútorné stavy; širšie životné skúsenosti, ktoré umožňujú flexibilnejšie rodičovské reakcie; často stabilnejšia ekonomická a sociálna opora; lepšie premyslené partnerské rozhodnutia. Zároveň môže byť lepšia schopnosť mentalizovať (uvažovať o tom, čo dieťa prežíva). To všetko prispieva k bezpečnejšiemu emočnému prostrediu pre dieťa. Po tridsiatke majú partneri často jasnejšie hodnoty, lepšie komunikačné zručnosti a realistickejšie očakávania - alebo naopak, odhalené nezmieriteľné rozdiely, čo tiež môže byť užitočné (vedie k premyslenejším rozhodnutiam). Z psychodynamického pohľadu zrelší vzťah často obsahuje lepšiu kapacitu pre empatiu, schopnosť tolerovať frustráciu a reflexiu konfliktov namiesto ich projektovania na partnera. To podporuje bezpečnejšie a stabilnejšie rodičovské prostredie. Rodičovstvo je náročná psychická práca - vyžaduje trpezlivosť, schopnosť regulácie emócií, empatiu. Tieto schopnosti sa rozvíjajú počas života a veľmi závisia od osobnej histórie, vzdelania, vzťahov a príležitostí pre reflexiu (terapia, životné výzvy). Avšak životné skúsenosti a introspekcia v priebehu 20. a 30. rokov často vedú k zlepšeniu týchto zručností.
Mnohé ženy po tridsiatke zažívajú aj vnútorný konflikt: túžbu po kariére verzus túžbu po dieťati. Psychodynamický prístup odporúča reflexiu vnútorných obáv a presvedčení (napr. že materská rola znamená stratu identity), kontrastovanie idealizovaných predstáv s realitou a plánovanie, ktoré rešpektuje obe potreby. Je to často proces dialógu medzi rôznymi vnútornými hlasmi - ambivalencia je normálna. Ako veľmi vplýva tlak rodiny a okolia na rozhodovanie ženy o materstve? Veľmi - psychodynamika zdôrazňuje, že rodinné očakávania, projekcie a rodinné scenáre silno formujú osobné rozhodnutia. Rodinná dynamika môže podpichovať vinu, hanbu alebo naopak idealizáciu rodičovstva. Rozhodnutie je často kompromisom medzi vnútornými túžbami a internalizovanými rodinnými hlasmi. Terapia pomáha tieto hlasy rozpoznať, zvážiť ich pôvod a rozhodnúť autonómnejšie.
Ako môže žena spoznať, že je práve teraz v ideálnom období pre materstvo, nie podľa veku, ale podľa svojho vnútorného prežívania? Sústredíme sa na vnútorné indikátory: pokojnejšie, konzistentné túžby (nie len impulz), schopnosť reflektovať vlastné motivácie, realistické očakávania, podporné vzťahy a pocit, že dokáže zniesť neistotu a straty. „Práve teraz“ je často chvíľa, keď vnútorný dialóg (súlad medzi racionálnou úvahou a citovým prežívaním) dosiahne určité zladenie - a nie keď vonkajší tlak umlčí vnútorné pochybnosti. Ak cítite neistotu, terapia je bezpečné miesto, kde môžete preskúmať vnútorné hlasy, prepojiť minulosť so súčasnosťou a prijať rozhodnutie, ktoré bude v súlade s vašou vnútornou pravdou. Nie je treba na to byť „dokonale pripravená“ - ide o postupné budovanie schopností a istoty. Vaša hodnota ako človeka nie je viazaná na dátum v doklade.
Zdravý životný štýl a jeho vplyv na tehotenstvo a dlhovekosť
Tehotenstvo je obdobie, kedy sa žena o seba stará s ešte o niečo viac ako inokedy. Strava, pohyb, odpočinok aj dostatok vitamínov - to všetko zohráva dôležitú úlohu nielen pre zdravie mamičky, ale aj pre správny vývoj bábätka. Zdravý životný štýl je všeobecne často skloňovanou témou. Zahŕňa veci ako pravidelné cvičenie, dobrý spánok, vyváženú stravu a vyhýbanie sa fajčeniu či pitiu alkoholu. MUDr. Miroslav Kozár odporúča párom, ktoré sa chystajú splodiť dieťa: „Mať zdravý spôsob života, a to aspoň 3 mesiace pred plánovaným otehotnením, počas tehotenstva a v období bezprostrednej prípravy k pôrodu. Výsledkom je, respektíve by malo byť, zdravé dieťa bez sekundárnych ochorení v neskoršom veku. Druhým krokom je realizovať - dodržiavať zásady propagované vo výchove už pri samotnom otehotnení, počas tehotenstva a pri pôrode.“
Dôležitosť vitamínu D v tehotenstve
Jedným z vitamínov, na ktorý sa často zabúda, je vitamín D. Vitamín D je často označovaný ako „slnečný vitamín“, pretože jeho najprirodzenejším zdrojom je slnečné žiarenie. Má však široké spektrum účinkov na náš organizmus: prispieva k udržaniu zdravých kostí a zubov, k normálnej funkcii imunitného systému a k udržaniu normálnej funkcie svalov. Vitamín D zohráva počas tehotenstva obzvlášť dôležitú úlohu. Metaanalýza z roku 2022 zistila, že suplementácia vitamínu D počas tehotenstva môže byť spojená so zväčšením dĺžky paže (humerus) u plodu a so zvýšením dĺžky tela pri narodení. Štúdia z Holandska zistila, že deti matiek s vyššou hladinou vitamínu D v druhom trimestri a pri pôrode mali mierne oneskorený „zubný vek“, čo naznačuje, že ich zuby sa vyvíjajú rovnomernejšie a zdravšie. Ďalšia štúdia naznačuje, že suplementácia vitamínu D bola spojená s nižším výskytom preeklampsie (tehotenská komplikácia charakterizovaná vysokým krvným tlakom a prítomnosťou bielkovín v moči) a efekt bol lepší, ak suplementácia začala do 20. týždňa tehotenstva. Údaje boli zozbierané z 27 randomizovaných kontrolovaných štúdií (RCT) zahŕňajúcich 59 skupín, do ktorých bolo celkovo zapojených 4 777 účastníkov. Dôležitosť vitamínu D nekončí pôrodom - pokračujúca suplementácia počas dojčenia, najmä pri deficite, je kľúčová pre zdravie matky i optimálny vývoj dieťaťa.
Nedostatok vitamínu D v tehotenstve môže mať rôzne príznaky, ktoré sa môžu prekrývať s bežnými tehotenskými ťažkosťami. Na Clevelandskej klinike medzi prejavy nedostatku zaraďujú únavu, bolesti kostí, svalovú slabosť, kŕče a zmeny nálady. Štúdia taktiež naznačuje, že nízka hladina vitamínu D môže byť spojená s poruchami spánku a bolesťami svalov počas tehotenstva. Je však dôležité si uvedomiť, že tieto príznaky môžu byť spôsobené aj inými faktormi. Ak sa u vás vyskytnú, je vhodné to konzultovať s lekárom. Déčko môžeme získať z niekoľkých zdrojov. Prirodzene sa nachádza v niektorých potravinách, napríklad v tučných rybách, vajciach alebo mliečnych výrobkoch. Ďalším dôležitým zdrojom je slnečné žiarenie, vďaka ktorému si telo dokáže vitamín D syntetizovať. Odporúčaná denná dávka vitamínu D pre tehotné ženy je 600 IU (15 µg). U niektorých žien - napríklad tých s nízkou hladinou vitamínu D alebo s rizikovými faktormi - môže lekár odporučiť aj vyššiu dávku, pričom maximálna bezpečná denná hranica je 4000 IU. Okrem vitamínu D zohráva počas tehotenstva dôležitú úlohu aj rada ďalších vitamínov. Každý z nich prispieva k optimálnemu zdraviu maminky a podporuje správny vývoj bábätka. Na trhu nájdete širokú ponuku výživových doplnkov, ale nie všetky sú vhodné pre tehotné ženy. Medzi bezpečné a efektívne produkty patria Vegetology Vit D3 Vitashine 1000 IU (vegánsky doplnok z lišajníkov, malé žuvacie tablety) a Vegan Health sprej od značky BetterYou, ktorý okrem vitamínu D3 obsahuje aj vitamín B12, železo a jód.
Pohyb a strava počas tehotenstva - pohľad skúsených
Lea Vršecká, skúsená trénerka a výživová poradkyňa, bola aktívna počas všetkých 3 trimestrov svojich tehotenstiev. Zdôrazňuje však, že každá nastávajúca maminka je jedinečná a rovnako jedinečné je aj jej tehotenstvo. Vždy je treba vychádzať z toho, či žena cvičila aj pred otehotnením, ako často a v akej intenzite a tiež akému športu sa konkrétne venovala. Určitú rolu hrá aj vek nastávajúcej maminky a samozrejme jej aktuálny zdravotný stav. Obecne ale pohyb v období tehotenstva, je-li vše v pořádku, doporučuje. Najlepší sú podľa jej názoru prechádzky na čerstvom vzduchu.
Pre bolesti chrbta v tehotenstve je základom určite správne držanie tela. Tým, ako maminkám začína rásť bruško, mení sa ich ťažisko a väčšina žien na to reaguje výraznou lordózou v oblasti bedrovej chrbtice. Tú je treba si strážiť a snažiť sa ju nepodporovať. Veľkú rolu hrá tiež správna chôdza a vhodne zvolená obuv. Pravidelná pohybová aktivita, napríklad formou prechádzok, alebo ľahšie cvičenie, je-li to možné, je tiež výbornou prevenciou prípadných bolestí chrbta. A keď už sa bolesti objavia, odporúča sa obrátiť na skúseného fyzioterapeuta alebo pohybového terapeuta, ktorý sa špecializuje na danú problematiku.
Ranné nevoľnosti sú častým problémom. Pre predchádzanie tehotenským nevoľnostiam Lea odporúča jesť pravidelne a v menších porciách. Je tiež dobré vyhnúť sa príliš aromatickým potravinám, koreneným a tučným jedlám. Vhodné je naopak zaradiť pokrmy bohaté na bielkoviny a vitamín B6. Čo sa týka samotnej skladby jedál a jej množstva, v tehotenstve konzumuje vždy o niečo viac ako bežne, ale určite neje za dvoch. Vždy sa snaží jesť pravidelne a pestro. Ak majú ženy chúťky na nezdravé maškrty, Lea im odporúča, aby sa toho nebáli. Základom je snažiť sa dodržovať pestrý a zdravý jedálniček. A pokiaľ si do toho dajú sem-tam niečo, na čo majú práve chuť, vôbec nič sa nedeje. Horšie by bolo, keby napríklad pol dňa poriadne nejedli a potom zjedli všetko, čo im príde na myseľ.
Lea osobne užívala iba jód a v úvode tehotenstva kyselinu listovú. V závere tehotenstva jej najviac pomáha zostať stále aktívna. Berie to tak, že tehotenstvo nie je choroba, ale iba „iný“ stav. Cvičí aj naďalej, iba zvolní a viac sa zameriava na relaxačné a uvoľňovacie techniky. Často chodí na prechádzky. Vďaka tomu sa cíti fyzicky stále dobre. Okrem toho aj naďalej venuje pozornosť tomu, čo je - dôraz v jedálničku kladie najmä na pestrosť, pravidelnosť a dostatočný pitný režim. Snaží sa jesť čo najviac ovocia a zeleniny a priemyselne nespracovaných potravín. Hlída si aj pitný režim. V neposlednom rade si potom dopraje viac odpočinku. Veľmi sa jej osvedčilo ísť si vždy po obede na 20 minút ľahnúť.
Príprava na pôrod nie je otázkou posledných dní, ale mala by začať ešte v dobe pred samotným otehotnením. Žena by sa mala fyzicky i psychicky udržiavať v kondícii, venovať čas sama sebe, celkovo sa naladiť na svoje telo a začať vnímať jeho potreby. Lea zdieľa odkaz pre budúce maminky: „Mám pocit, že poslednou dobou maminky prestali veriť samy v seba a až moc sa upínajú na modernú vedu a lekárstvo. Ako by prestali vnímať samy seba, svoje telo a slepo počúvali, čo im kto hovorí. Pritom v sebe majú po staletia zakorenené inštinkty, ktoré im napovedia najlepšie, čo je pre ne najlepšie. Nerada by som ale, aby to vyznelo, že by nastávajúce maminky nemali dbať rád lekárov a odborníkov. To určite áno, ale zároveň by som im chcela odkázať, že veľa odpovedí na svoje otázky nájdu samy v sebe, že je treba sa vrátiť späť ku svojim koreňom a naučiť sa opätovne načúvať svojmu telu. My samy ho poznáme predsa najlepšie, len sme sa podľa mňa odnaučili vnímať jeho signály a to je škoda. Nastávajúce maminky by mali ku svojmu telu pristupovať s rešpektom a dôverou.“
Manažment váhy a zdravie ženy po štyridsiatke
Po štyridsiatke to zrazu ide akosi pomalšie. Váha sa nehýbe napriek snahe, bruško sa drží ako kliešť a energie je menej než kedysi. Chudnutie po 40 už nie je len o tom „menej jesť a viac sa hýbať“. Vstupujú do toho hormóny, spomalený metabolizmus, stres aj kvalita spánku. Po štyridsiatke nastáva v tele ženy niekoľko výrazných zmien. Spomaľuje sa metabolizmus, znižuje sa podiel svalovej hmoty a hormonálne zmeny sú čoraz citeľnejšie - predovšetkým pokles estrogénu. Mnohé ženy siahajú po fytoestrogénoch - rastlinných látkach, ktoré napodobňujú účinok estrogénu. Pomáhajú tlmiť príznaky prechodu, zlepšiť náladu či spánok. Ale nie každému sadnú. Ak patríte medzi tie, ktoré sa im chcú alebo potrebujú vyhnúť, nezúfajte.
Po štyridsiatke je dôležité dbať nielen na množstvo jedla, ale aj na jeho kvalitu. Sústrediť sa na potraviny s nízkym glykemickým indexom, bohaté na bielkoviny a vlákninu. Metóda 16:8 - teda 16 hodín bez jedla a 8 hodín „jedálenského okna“ - môže pomôcť zlepšiť citlivosť na inzulín, podnietiť spaľovanie tukov a zároveň znížiť večerné prejedanie. Mnohé ženy siahajú po rôznych tabletkách na chudnutie pre ženy po 40, no nie všetky sú účinné a niektoré môžu mať neželané účinky. Spoľahlivé riešenie? Twiggy od Biomin si ženy vyberajú z troch jasných dôvodov: funguje komplexne, nie jednostranne - znižuje chute na jedlo, spaľuje tuky a zároveň stabilizuje hladinu cukru v krvi, čo je kľúč k udržateľnému chudnutiu. Obsahuje Metabolaid®, patentovanú prírodnú zložku, ktorá má účinky porovnateľné s celosvetovo populárnou injekčnou liečbou, no bez ihiel a bez hormónov - teda šetrne k telu.
Kardio tréningy ako beh či rýchla chôdza sú síce super, no po 40-tke treba myslieť aj na silový tréning. Svaly totiž prirodzene ubúdajú - a s nimi aj metabolická aktivita. Zdravo znamená udržateľne. Zabudnite na diéty, ktoré vám zakazujú polovicu chladničky. Po 40-tke ide o zdravé chudnutie, ktoré rešpektuje vaše telo aj fázy života. Ak hľadáte podporu, ktorá nebude len ďalšou „zázračnou“ kapsulou, skúste doplnky z radu BioBalance, ktoré sú navrhnuté špeciálne pre ženy po 40-tke. Žiadne drastické tabletky na chudnutie pre ženy po 40, ale cielená, prírodná výživa. Chudnutie po 40 nie je pretekom ani trestom. Je to príležitosť začať sa o seba starať inak - s väčším pochopením, rešpektom a trpezlivosťou. Pre ženy, ktoré chcú podporiť svoje zdravé chudnutie bez extrémov, je tu slovenský produkt Twiggy - výživový doplnok vytvorený s ohľadom na potreby ženského tela. Bez ohľadu na vek - TWIGGY pracuje s vaším telom, nie proti nemu.
Faktory ovplyvňujúce dlhovekosť a zdravie kostí
Podľa najnovšej štúdie publikovanej v časopise BMJ Evidence-Based Medicine môže mať dodržiavanie zdravého životného štýlu na zdravie človeka doslova zázračné účinky. Výsledky štúdie poukázali na fakt, že práve zdravý životný štýl dokáže predĺžiť život o viac ako päť rokov. Tí, ktorí dodržiavali zdravú výživu, pravidelne výrazne cvičili a nikdy nefajčili, zvýšili svoje šance na zdravší a dlhší život. „Účastníci s vysokým genetickým rizikom by si mohli predĺžiť približne 5,22 roka života vo veku 40 rokov s priaznivým životným štýlom,“ napísali autori. „Genetické faktory a faktory životného štýlu boli nezávisle spojené s dĺžkou života. Dodržiavanie zdravého životného štýlu by mohlo do značnej miery zmierniť genetické riziko kratšej dĺžky života alebo predčasného úmrtia. Optimálna kombinácia zdravého životného štýlu by mohla priniesť lepšie výhody pre dlhšiu životnosť bez ohľadu na genetické pozadie,“ dodali vedci. Štúdia taktiež dodala, že nezdravý životný štýl a kratšia životnosť génov viac ako zdvojnásobili riziko predčasnej smrti v porovnaní s ľuďmi so šťastnejšími génmi a zdravým životným štýlom.
Mnohí si pod starobou predstavujú osamelosť, fyzické obmedzenia, kognitívny pokles a vysokú chudobu. Nemusí to však byť len o tých nevýhodách. Život môže človeku predĺžiť napríklad aj pravidelné navštevovanie bohoslužieb. Netreba však zabúdať ani na smiech či lásku. Najstaršia osoba na svete, ktorá kedy žila, pripísala dlhovekosti smiech. Okrem toho viacero ľudí tvrdí, že za všetkým stojí láska.
Osteoporóza je chronické ochorenie, pri ktorom dochádza k úbytku kostnej hmoty a zníženiu pevnosti kostí, čo zvyšuje riziko zlomenín, najmä u žien po menopauze. Austrálska univerzita Flinders v rámci štúdie publikovanej v časopise Nutrients analyzovala údaje od takmer 10 000 žien starších ako 65 rokov dlhodobo počas 10 rokov. Výsledky ukázali, že ženy, ktoré pravidelne pili čaj, mali mierne, no štatisticky významne vyššiu kostnú denzitu v oblasti bedra než tie, ktoré čaj nepili. Účinok kávy na kostné zdravie bol zložitejší. Štúdia nezistila jasne pozitívny vplyv pravidelného pitia kávy, a u žien, ktoré konzumovali viac než päť šálok denne, bola pozorovaná súvislosť s nižšou kostnou denzitou. Zároveň sa ukázalo, že kombinácia vysokého príjmu alkoholu a kávy môže tento negatívny účinok ešte zosilniť. Vedci upozorňujú, že rozdiely v kostnej denzite medzi konzumentkami čaju a nekonzumentkami boli malé, ale pri veľkom počte žien môžu mať význam pre populáciu. Podobné pozorovania priniesli aj staršie meta-analýzy, ktoré ukazujú, že čaj aj káva môžu byť spojené s nižším rizikom osteoporózy, pokiaľ sa konzumujú v rozumnej miere.
tags: #nejlepsi #vek #zeny #na #dieta