Keď sa kedysi povedalo mimomanželské dieťa, znamenalo to veľkú pohromu. Babky sa pomaly prežehnávali a žena, ktorá priviedla na svet mimomanželské dieťa bola doživotne odsúdená na nepriazeň zo strany všetkých, ktorý ju poznali. Žiadna zábava to rozhodne nebola. Našťastie (či naopak?), časy sa menia a dnes pojem mimomanželské dieťa nepredstavuje žiadnu tragédiu, navyše sa ich rodí čoraz viac. Prečo? Čo sa zmenilo?
Najskôr svadba, až potom dieťa
Kedysi nebolo možné, aby pár spolu existoval a intímne fungoval, ak neboli svoji alebo sa k tomuto cieľu aspoň neblížili. Nebolo mysliteľné, aby počali dieťa v čase, keď ešte neboli manželmi a ak sa tak stalo, veľmi rýchlo začali prípravy na svadbu. Akosi automaticky - dieťa a svadba spolu súviseli. Dnes máme na sobáš iný pohľad. Pribúda párov, ktoré žijú ako sa kedysi hovorili „na divoko“. Načo svadbu, ak sa obaja majú radi, spolu prežívajú pekné chvíle. Veď žiť v jednej domácnosti môžu aj bez svadby, nie? Navyše výrazne stúpol počet rozvodov, a tak sa vôbec netreba čudovať tomu, že mladých párom sa do manželstva veľmi nechce.
Partnerstvo nie je horšie ako manželstvo
Inštitút manželstva stráca na význame, ktorý mal pôvodne. I keď nie sme s partnerom manželmi, i tak môžeme vychovávať spoločné dieťa, a vôbec na tom nemusí byť nič horšie ako v prípade manželstva. Veď koľko je manželov, ktorí sa o dieťa nestarajú, zanedbávajú ho - z jednej alebo druhej strany, koľko je ľudí, žijúcich v manželstve, ktorí spolunažívajú horšie ako partneri bez papierov, neraz v hádkach, kriku, nepochopení.
Voľnejší, ale zodpovednejší
Spolužitie bez sobáša sa stáva v celom vyspelom svete uznávanejšou a častejšiu formou spolunažívania partnerov. Má to hneď niekoľko výhod. Samotný sobáš dnes privádza mladých ľudí do stresu, pretože všade naokolo vidíme ako sa vzťahy rozpadajú, nefungujú a aké sú problémy pri rozvodoch. Preto je logicky jednoduchšou cestou žiť spolu ako manželia, ale bez papiera.
Navyše je to aj psychicky prijateľnejšie, necítime sa byť pod tlakom, pretože stále máme väčšiu mieru voľnosti a môžeme sa samy rozhodnúť bez peripetií čo a ako ďalej. S väčšou voľnosťou súvisí aj väčšia zodpovednosť, i keby sa to tak spočiatku nemuselo vôbec javiť. Viac sa snažíme o partnera neprísť, ukazovať mu, že má o čo stáť a podobne. Po sobáši si mnohí začneme byť partnerom istí - už sme si ho ulovili, a tak pomaly, ale isto poľavujeme.
Sobáš dvoch rodín
Mnohí mladí tento druh spolužitia uprednostňujú aj preto, že odmietajú angažovanosť do rodiny toho druhého. Jednoducho chcú byť s partnerom a nemať záväzky ešte aj voči jeho rodine, pretože manželstvo je do istej miery aj záležitosťou rodiny oboch partnerov. Ide o spojenie dvoch rodín a rodov, čo nemusí byť vždy dobre prijímané. Navyše svadba nie je ani lacnou záležitosťou. Načo to teda zbytočne komplikovať?
Zdravá rodina - aj bez manželstva
Na druhej strane odborníci tvrdia, že rastúci trend spolužitia bez papierov podporuje zdravú myšlienku úplnej rodiny. Partneri, ktorí spolu ešte nežijú a čakajú dieťa sa zväčša rozhodnú pre spoločné bývanie pod jednou strechou, a to je základom rodinného života, podobne ako aj vzájomná láska a harmónia. Ktovie, čo je na príčine, že toľko mladých dvojíc dnes žije len tak „bez papiera“. Ľúbia sa a neriešia. Ale raz ich minulosť dobehne a budú musieť riešiť, čo predtým zanedbali.
Právne a dedičské aspekty nemanželského spolužitia
V modernej spoločnosti zaznamenávame premeny postoja k manželstvu a premeny rodinného správania. Nemanželskému spolužitiu aktuálne nie je poskytovaná výslovná, resp. komplexná ochrana tak ako manželstvu, ktoré je tradične považované za základ rodiny a rodinného života vôbec. Z inštitútu nemanželského spolužitia sa však stáva významný fenomén.
Na Slovensku kohabitácia nie je v zákone explicitne popísaná a zadefinované nie sú práva kohabitujúcich. Ak sa napríklad jednému z partnerov niečo stane, druhý partner nemá žiadne právne nároky, napríklad v prípade majetkového vysporiadania, v prípade choroby alebo smrti partnera, v prípade dedičstva alebo spoluvlastníctva majetku. Pre manželov tieto súvislosti zákon automaticky ošetruje.
Nemanželské dieťa má rovnaké postavenie v dedičskom konaní ako deti z aktuálneho manželstva. Tieto deti (bez ohľadu na, či ste zosobášený alebo nie) majú nárok iba na majetok, ktorý bude predmetom dedičstva v dedičskom konaní. Na dedenie sú povolané všetky deti poručiteľa, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo manželstva.
Právne aspekty dedičstva: Pochopenie závetov, nominantov a vplyvu rodinného dedičstva na ženy N18V
Ak má súčasná manželka majetok vo svojom výlučnom vlastníctve (nadobudla ho pred uzavretím manželstva a partner na liste vlastníctva nefiguruje), tento majetok nebude patriť do dedičského konania, a preto nebude môcť nemanželské dieťa nadobudnúť k tomuto majetku žiadny podiel. V prípade vydedenia je nutné postupovať presne podľa zákona - vydedenie musí byť písomné, musí jasne uvádzať zákonný dôvod (ako napríklad neprejavovanie záujmu alebo trvalo neusporiadaný život) a musí byť podpísané. Ak sú dôvody pochybné, darovacia zmluva počas života môže byť bezpečnejšou cestou.
Postoje spoločnosti k nemanželskému spolužitiu
V názoroch slovenskej verejnosti na neformálne spolužitie partnerov nelegalizované sobášom jednoznačne prevažuje akceptácia. Generácia mládeže v porovnaní s generáciou rodičov a starých rodičov vo väčšej miere akceptovala nezosobášené spolužitie ako najvhodnejšiu formu rodinného spolužitia. Kým mládež uviedla kohabitáciu ako preferovanú formu spolužitia v 58 % a manželstvo v 40 %, generácia rodičov kohabitáciu v 40 % a manželstvo v 60 %. Najmenej akceptujúci postoj sa prejavil v generácii starých rodičov.
Na základe výskumných zistení sa môžeme domnievať, že kohabitácia neznamená konkurenciu k manželstvu, práve naopak, často sa vníma ako „predstupeň“ manželstva. Aj v súčasnej dobe si manželstvo uchováva vysokú hodnotu, o čom svedčí, že takmer dve tretiny zo všetkých troch generácií respondentov ju nepokladá za zastaralú inštitúciu.
Rodinné tajomstvá ako sociálny fenomén
Utajovanie nepríjemných epizód v rodinnej histórii, prekrúcanie reality alebo selektívny prístup k udalostiam, to nie je len prípad rodín, ktoré sa snažia zakryť nemanželské vzťahy. Podstatou rodinných tajomstiev je túžba členov rodiny udržať potenciálne negatívne informácie doma, pod pokrievkou. Podľa nej sa tajomstvá môžu týkať napríklad členov rodiny, ktorí sa nesprávajú podľa morálnych štandardov či zákonov, sú závislí od alkoholu alebo drog, majú vážne psychické ochorenia alebo inú ako heterosexuálnu orientáciu.
Tajomstvá nie sú len praktické opatrenia s cieľom zabrániť, aby sa nevhodné informácie dostali k nevhodným ľuďom. Tajomstvá sú symboly intimity a blízkosti. Keď sa s niekým delíme o tajomstvo, hovoríme mu: dôverujem ti. Ak je ten, komu nedôverujeme, členom rodiny (výnimkou budú prípady, keď ide o malé dieťa a niektoré tajomstvá nie sú vhodné pre jeho uši), nerobí to zväčša dobrú krv.
Krst a duchovný rozmer života dieťaťa
Krst je vstupom do kresťanského života a jeho základom. Človek sa začlení do spoločenstva cirkvi. U katolíkov sa krstia už novorodenci, pretože každý človek má dedičný hriech, od ktorého sa potrebuje oslobodiť a znovuzrodiť sa v krste. Dieťa pri krste dostáva Božiu milosť a stáva sa Božím dieťaťom.
Mnohé farnosti majú na webstránke zverejnený kontakt aj iné potrebné informácie. Zväčša sa stretnete s ochotou a ústretovosťou pri náprave vášho manželstva, ak ako rodičia dieťaťa ste sobášení len civilne, alebo nemáte sobáš vôbec. Žiadna prekážka (ani krst vás samých a prijatie chýbajúcich sviatostí) nie je neriešiteľná, ak ju sami chcete odstrániť a dať si život do poriadku. Krstní rodičia preberajú povinnosť starať sa spolu s rodičmi o kresťanskú výchovu dieťaťa. Stanú sa teda viac ako len svedkovia krstného aktu.
Judikatúra a európsky kontext
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) svojim postavením nadradenej súdnej moci zabezpečuje dodržiavanie právnych predpisov. V prípade Marckxová proti Belgicku Súd konštatoval, že v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je možné robiť rozdiely medzi rodinou založenou na manželstve a rodinou vychádzajúcou z nemanželského spolužitia.
Dieťa narodené v takomto vzťahu je súčasťou tejto „rodinnej“ jednotky od momentu svojho narodenia, už samotnou touto skutočnosťou. Súd pripomenul, že základným predmetom článku 8 je ochrana jednotlivca pred svojvoľným konaním verejných orgánov. Okrem iného taktiež môže obsahovať pozitívny záväzok spočívajúci v účinnom „rešpektovaní“ rodinného života. Štát musí konať takým spôsobom, aby umožnil rozvoj tohto puta a musia byť vytvorené také právne záruky, aby poskytli možnosť integrácie dieťaťa do svojej rodiny od momentu narodenia.
Premeny rodinného správania na Slovensku
Slovensko, podobne ako ostatné postkomunistické krajiny, zaznamenáva po roku 1989 dynamické zmeny v rodinnom správaní, čo sa odráža v rôznorodosti rodinných foriem. Tradičný model nukleárnej rodiny, tvorený dvoma zosobášenými rodičmi a dieťaťom/deťmi, sa rozširuje o formy ako rodina tvorená jednou dospelou osobou alebo neformálne partnerské dvojice. Nukleárna (manželská) rodina je čoraz častejšie nahrádzaná inými typmi rodinného alebo partnerského spolužitia.
Získavajú tak väčšiu legitimitu a význam iné typy domácností, od rôznych foriem nemanželského spolužitia cez programovaný život mimo rodinných zväzkov či manželstva až po spolužitie homosexuálov a rodiny lesbičiek s adoptívnym dieťaťom. Kultúrny tlak na jeden, všeobecne záväzný model rodiny zoslabol. Sociálna inštitúcia rodiny prechádza v súčasnej individualizovanej spoločnosti zmenami: mení svoju formu a štruktúru, naberá nové funkcie a zmeny sa objavujú v demografických procesoch, rodičovských rolách a rodinných vzťahoch.
Kohabitácie ako hromadný spoločenský fenomén majú relatívne krátku históriu. Na Slovensku sa iba postupne vytvárajú potrebné ekonomické, materiálne, spoločenské, psychologické predpoklady pre rozširovanie kohabitácií. Prečítajte si tiež: Nemanželské Deti. Podstatný rozdiel medzi kohabitáciou a manželstvom sa nachádza v spoločenskom statuse. Hlavný rozdiel je, že v nezosobášenom spolužití chýba rituál, akým je svadba. Ďalším významným rozdielom je rozdiel v ukončení zväzku. Pokiaľ manželstvo zaniká rozvodom, je zákonom určené majetkové vyrovnanie manželov v súlade s jasnými právnymi nariadeniami.
Vzhľadom na to, že zakladanie rodiny je budúcim životným cieľom mladých ľudí a táto etapa života ich ešte len čaká, je žiaduce a nevyhnutné výchovné pôsobenie v oblasti výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Nemanželské spolužitie nie je konkurenciou k manželstvu. Vyplýva to z postojov troch generácií, aj keď pochopiteľne najviac akceptujúci postoj ku kohabitácii zaujali respondenti z generácie mládeže.
Priezvisko a otcovstvo dieťaťa
Ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda novorodenec priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť priezvisko dieťaťa, ktoré má jeden z rodičov. Do času určenia otcovstva dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia.
Uznať otcovstvo k ešte nenarodenému, ale už počatému dieťaťu, je možné. Otcovstvo možno podľa platnej legislatívy uznať v čase pred narodením dieťaťa. Podľa ustanovenia zákona o rodine možno určiť otcovstvo k ešte nenarodenému, ale už počatému dieťaťu v prípade, že sa na tom nezosobášení partneri spoločne dohodnú. Podmienkou určenia otcovstva týmto spôsobom je, že žena nie je vydatá alebo od zániku manželstva do narodenia dieťaťa uplynulo viac ako 300 dní.
Nezosobášení rodičia dieťaťa vyplnia na matrike tlačivo o uznaní otcovstva k ešte nenarodenému dieťaťu. V rámci lehôt neexistuje časové obmedzenie, dokedy tak možno urobiť. Konečným termínom je logicky dátum narodenia dieťaťa. Matričný úrad zapíše do knihy narodení ako otca muža, ktorý s matkou súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa.
Ak rodičia neurčia priezvisko nemanželského dieťaťa súhlasným vyhlásením na matrike ešte pred narodením dieťaťa, zákonodarca dáva druhú šancu na určenie priezviska novorodenca. Ak majú rodičia rôzne priezviská, môžu sa dohodnúť na spoločnom priezvisku dieťaťa, ak to oznámia matričnému úradu najneskôr v 3-dňovej lehote od narodenia dieťaťa. Táto práca sa snaží o vymedzenie základných pojmov v spojitosti s problematikou nemanželského spolužitia ako inštitútu, ktorý napriek spoločenskej požiadavke aktuálne rieši zákon v SR len okrajovo. Pozornosť je venovaná rozhodovacej praxi ESĽP zaoberajúcej sa vymedzením nemanželského spolužitia voči „starobylej“ inštitúcii manželstva v súvislosti s čl. 8 a čl. 14 Dohovoru.
tags: #nemanzelske #dieta #vyraz