Umelé prerušenie tehotenstva, známe aj ako interrupcia, je na Slovensku dlhodobo citlivou a intenzívne diskutovanou témou, ktorá sa neustále objavuje vo verejnom priestore a v politických debatách. Hoci je interrupcia na Slovensku legálna, prístup k nej je pre mnohé ženy obmedzený. Hlavným dôvodom tohto obmedzenia je uplatňovanie práva na výhradu vo svedomí zo strany lekárov a, v niektorých prípadoch, aj celých zdravotníckych zariadení. Tento komplexný článok poskytuje podrobný prehľad aktuálnej situácie v slovenských nemocniciach, ktoré z etických dôvodov nevykonávajú interrupcie, a dôsledne skúma rôznorodé dôsledky tohto stavu pre ženy, legislatívny kontext, ako aj širšie spoločenské a morálne aspekty.
Výhrada vo svedomí ako ústavné právo a reálna prekážka
Lekári na Slovensku majú ústavné právo uplatniť si výhradu vo svedomí, čo v praxi znamená, že môžu odmietnuť vykonať akýkoľvek zdravotnícky zákrok, ktorý je v rozpore s ich náboženským alebo morálnym presvedčením. Toto základné právo je pevne zakotvené v Ústave Slovenskej republiky, konkrétne v článku o slobode vierovyznania, ktorý zaručuje občanom slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery. Hoci je toto právo pre jednotlivca kľúčové, stáva sa systémovým problémom a významnou prekážkou v prístupe k legálnemu zdravotníckemu výkonu, ak si výhradu vo svedomí uplatňuje nielen väčšina lekárov v rámci jedného zdravotníckeho zariadenia, ale dokonca aj celé nemocnice ako inštitúcie.
V takomto scenári je pre ženu často mimoriadne ťažké, ak nie úplne nemožné, podstúpiť interrupciu v danom zariadení. Situácia sa stáva obzvlášť kritickou v regiónoch, kde je dostupnosť iných nemocníc vykonávajúcich tento zákrok obmedzená. Príkladom týchto komplikácií je príbeh Jany, ktorá sa ocitla v náročnej životnej situácii. Po neplánovanom otehotnení a strate podpory zo strany partnera začala zvažovať možnosť interrupcie. Jana spomína: "Obvolala som bratislavské nemocnice a zažila poriadny šok. S výnimkou jednej nemocnice potrat nikde nevykonávajú.“ Jej skúsenosť výrečne ilustruje, aké náročné a stresujúce môže byť pre ženu nájsť nemocnicu, ktorá je ochotná a schopná vykonať legálne umelé prerušenie tehotenstva, aj v hlavnom meste, kde by sa očakávala širšia dostupnosť.
Komplexná mapa slovenských nemocníc: Kde sa interrupcie nevykonávajú?
Redakcia Pravdy podrobnou investigáciou zistila, že na Slovensku umelé prerušenia tehotenstva odmietajú vykonávať vo viacerých nemocniciach naprieč krajinou, a to z rozličných dôvodov, vrátane uplatňovania výhrady vo svedomí. Tento fenomén nie je nový; v niektorých nemocniciach sa interrupcie nevykonávajú už dlhé roky, čo naznačuje dlhodobý a systémový problém v prístupe k tomuto zákroku.
Medzi mestá, kde nemocnice výkony na požiadanie pacienky odmietajú, patria napríklad Trstená a Dolný Kubín, kde je situácia ovplyvnená aj regionálnymi špecifikami. Štatistiky ukazujú, že v Trnave sa interrupcie nerobia už dvanásť rokov, v Nitre osem rokov, v Topoľčanoch a v Nových Zámkoch vyše šesť rokov. V Ružomberku je to obdobie dvoch rokov a v Trstenej sa tento zákrok nevykonáva vôbec, čo potvrdil aj primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia nemocnice Marián Tholt. Uviedol pre TASR, že pacientky musia o takýto zákrok požiadať v inom zdravotníckom zariadení, pretože „interrupcie nerobíme z presvedčenia. Odmietli by ich uskutočniť nielen gynekológovia, ale aj ostatní lekári a stredný zdravotnícky personál, ktorí by mu mali asistovať.“ Primár Tholt tiež poznamenal, že podľa jeho názoru interrupcie v regióne Oravy nie sú vypuklý problém, pretože tamojšie mladé ženy a dievčatá majú kresťanskú výchovu, s ktorou súvisí ich úcta k životu a k tradičným rodinným hodnotám. Problematiku výhrady svedomia na trstenskom gynekologicko-pôrodníckom oddelení už dávno vyriešili a počas vyše polstoročia trvania trstenskej nemocnice o interrupcie nebol veľký záujem.
Na druhej strane, vo väčších fakultných a univerzitných nemocniciach v Banskej Bystrici, Prešove, Trenčíne, Žiline, Košiciach a v Martine, hoci si časť lekárov taktiež uplatňuje výhradu vo svedomí, interrupcie aj na žiadosť ženy zvyčajne vykonávajú. Táto dichotómia poukazuje na nejednotnosť v prístupe k interrupciám naprieč slovenským zdravotníctvom.
Medzi ďalšie nemocnice, ktoré odmietajú vykonávať interrupcie, patrí aj nemocnica v Starej Ľubovni, kde zamestnanci taktiež uplatňujú výhradu vo svedomí. Podobná situácia je aj v dvoch nemocniciach na východe Slovenska - v Trebišove a vo Vranove nad Topľou. Hovorca siete nemocníc potvrdil, že v Trebišovskej nemocnici sa robia len interrupcie plodov s vývojovými chybami nezlučiteľnými so životom, pretože všetci špecialisti z oblasti gynekológie a anestéziológie si uplatňujú výhradu vo svedomí. Rovnaký postoj zaujíma aj vranovská nemocnica. Výskum organizácie Možnosť voľby tiež zaradil medzi nemocnice neposkytujúce interrupcie aj ďalšie dve nemocnice zo siete ProCare - Železničnú nemocnicu v Košiciach a nemocnicu vo Svidníku. Avšak, podľa hovorcu, ani jedna z týchto nemocníc nemá gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, čo je relevantný dôvod pre nevykonávanie týchto zákrokov. Sieť nemocníc Agel má podľa štúdie organizácie Možnosť voľby tri nemocnice, ktoré neposkytujú interrupcie na požiadanie ženy - v Krompachoch, Kežmarku a Levoči. Hovorkyňa Agelu objasnila, že v Levoči nemajú gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, len jednu gynekologickú ambulanciu, a preto interrupcie nerobia.
Niektoré nemocnice sa k tomuto rozhodnutiu pridali len nedávno. Príkladom je nemocnica v Trebišove, ktorá nerobí interrupcie na požiadanie ženy len dva roky, a tiež nemocnica v Brezne, kde interrupcie do 12. týždňa tehotenstva prestali vykonávať. Zástupca riaditeľa breznianskej nemocnice Karol Vojtko k tomu uviedol: „Rozhodli sme sa tak po starostlivom zvážení a po vzájomnej dohode vedenia gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia s vedením nemocnice na podnet predstaviteľov miestnych občianskych iniciatív a kresťanských cirkví.“ Táto citácia jasne naznačuje vplyv vonkajších aktérov na interné rozhodnutia nemocníc.
Štúdia organizácie Možnosť voľby zistila, že celkovo až 24 zdravotníckych zariadení na Slovensku odmieta poskytovať legálne interrupcie na žiadosť ženy. Navyše, pri veľkej časti skúmaných zariadení, konkrétne pri 23 percentách, sa nedalo dostať k jednoznačnej informácii, či interrupcie robia alebo nie. Táto nedostatočná transparentnosť informácií pridáva na komplikovanosti a neistote pre ženy hľadajúce prístup k interrupcii. V Nemocnici sv. Michala napríklad pri mystery callingu vyšlo, že interrupcie nerobia, ale na základe infožiadosti sa potvrdilo, že áno, čo ukazuje na informačný chaos. Niektoré nemocnice mali odlišné informácie na webových stránkach a iné podali telefonicky.
Prípad Univerzitnej nemocnice Bratislava: Od odmietania k čiastočnému obnoveniu výkonov
Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB), ako najväčšie zdravotnícke zariadenie na Slovensku, bola dlhší čas príkladom zariadenia, kde sa interrupcie na žiadosť pacientky nevykonávali vo všetkých jej klinikách. Hovorkyňa UNB Zuzana Čižmáriková pôvodne uviedla, že interrupcie sa skutočne vykonávajú len v Nemocnici akademika Ladislava Dérera na Kramároch a nikde inde. Toto rozhodnutie bolo výsledkom dohody lekárov, ktorí si uplatňovali výhradu vo svedomí. Hoci podľa hovorkyne nemocnice Zuzany Čižmárikovej by mala mať výhradu vo svedomí väčšina lekárov, niektorí o tom hovoriť nechceli. Napríklad gynekologička Martina Tökölyová na otázku Pravdy, či si uplatňuje výhradu vo svedomí, reagovala: „K tomuto sa ja vyjadrovať nebudem.“
Výhrada svedomia a morálna tieseň v pediatrickej medicíne - panelová diskusia
Tento postoj Univerzitnej nemocnice Bratislava vyvolal značnú kritiku zo strany verejnosti aj odborníkov. Pod tlakom týchto reakcií však nemocnica neskôr zmenila svoje stanovisko a oznámila, že zákroky bude opäť vykonávať. Zákrok umelé prerušenie tehotenstva na žiadosť pacientky sa v Univerzitnej nemocnici Bratislava vykonávať bude, avšak „napriek tomu, že je proti filozofii nového smerovania rozvoja gynekologicko-pôrodníckych kliník v UNB,“ poskytla vyhlásenie hovorkyňa nemocnice Zuzana Čižmáriková.
Zaujímavé je, že nemocnica k opatreniu nerobiť interrupcie pristúpila až za vtedajšieho riaditeľa, ktorého vymenoval minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH). Uhliarik to však popieral, tvrdiac, že nijaký pokyn nedal, no netajil, že ho postoj najväčšej univerzitnej nemocnice na Slovensku teší. „K žiadnemu odporúčaniu, ktorým by boli lekári manipulovaní, nedošlo,“ povedal Uhliarik počas rokovania vlády s tým, že plne rešpektuje rozhodnutie lekárov, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí. Toto isté stanovisko tlmočil aj poslancom SaS, ktorí sa s ním kvôli tomuto problému stretli. Poslanec SaS Martin Poliačik v reakcii uviedol: „Jeho odpoveď bola taká, že on z vlastnej iniciatívy nekonal,“ a ďalej tlmočil vysvetlenie ministra: „Keďže množstvo lekárov si uplatňovalo výhradu vo svedomí, nebolo vraj možné poskladať zmeny tak, aby bola obslužnosť stopercentná.“ Informácie Pravdy sa však s týmto tvrdením rozchádzajú. Poliačik dodal, že sa na najbližšom klube porozprávajú o stanovisku strany a že je dôležité rozlišovať pragmatickú stránku a predstavu o tom, ako by to malo fungovať. Taktiež poukázal na možnosť poslaneckého prieskumu v Univerzitnej nemocnici. Nespokojnosť s postupom ministra vyjadril aj Most-Híd, pričom poslanec Gábor Gál podotkol, že interrupcia do 12. týždňa je zákonom povolená a v štátnych zariadeniach by žena mala dostať možnosť absolvovať ju. Vtedajšia premiérka Iveta Radičová sa k téme interrupcií a postupu ministra zdravotníctva pre denník nevyjadrila.
Univerzitná nemocnica Bratislava naďalej odmieta, že by otázku interrupcií riešila na podnet ministra zdravotníctva Uhliarika. Ako pre TASR ozrejmila hovorkyňa zariadenia Zuzana Čižmáriková, riaditeľstvo iba zosúladilo nemocničnú politiku. Poukázala na to, že napríklad v ružinovskej nemocnici sa interrupcie už viac ako sedem rokov vôbec nerobili, keďže lekári si tu uplatňovali výhradu vo svedomí. Podľa Čižmárkovej už v tom čase pacientky preferovali podstúpenie takéhoto zákroku na súkromných klinikách. Zmeny v UNB tak ukazujú na dynamickú interakciu medzi lekárskou etikou, verejným tlakom a politickým vplyvom.
Dôsledky obmedzeného prístupu k interrupciám pre ženy
Obmedzený prístup k legálnym interrupciám na Slovensku má pre ženy ďalekosiahle a často mimoriadne negatívne dôsledky, ktoré sa dotýkajú ich zdravia, financií, psychickej pohody a sociálneho postavenia.
- Cestovanie za zákrokom: Jedným z najvýraznejších dôsledkov je potreba cestovať aj stovky kilometrov, aby žena mohla podstúpiť interrupciu. To predstavuje značnú finančnú a časovú záťaž, najmä pre ženy žijúce v menších mestách a obciach, kde je dostupnosť interrupcií minimálna alebo žiadna. Tieto ženy musia často vynaložiť prostriedky na dopravu, ubytovanie a absenciu v práci, čo môže byť pre mnohé z nich finančne neúnosné.
- Vyššia cena zákroku: V súkromných zdravotníckych zariadeniach je cena interrupcie zvyčajne podstatne vyššia ako v štátnych nemocniciach. Pre ženy, ktoré si nemôžu dovoliť cestovať do štátnych nemocníc alebo jednoducho nemajú inú možnosť, sa súkromné kliniky stávajú jedinou alternatívou, ktorá však môže byť finančne nedostupná. Ceny v súkromných klinikách sa pohybujú približne do 400 eur, v závislosti od výberu kliniky a náročnosti výkonu.
- Negatívne skúsenosti a stigmatizácia: Mnohé zdravotnícke pracovníčky sa k ženám, ktoré sa rozhodnú pre interrupciu, správajú necitlivo alebo dokonca odsudzujúco. Takéto správanie len prehlbuje traumatické prežívanie celého zákroku. Jana, ktorej príbeh bol už spomenutý, zažila nepríjemné správanie od lekárky a sestry. "Spustila na mňa, že už mám svoj vek, že je to moja posledná šanca a inú už mať nebudem. Nič jej do toho nebolo. Bolo mi strašne!“ spomína Jana, čo svedčí o hlbokom pocite poníženia a bezmocnosti. Odsudzujúce a opovrhujúce pohľady matiek s deťmi v náručí po zákroku zažila aj Majka z Prešova, ktorá podstúpila interrupciu na základe lekárskeho odporúčania, ktoré sa neskôr ukázalo ako nepravdivé. "Ležala som na posteli a rozmýšľala. S nikým som nehovorila. Odviedli ma na operačnú sálu. Tam sa začal intenzívny boj protichodných myšlienok. Ľahla som si na operačný stôl, mlčky pozerala na lekárov. Posledné, na čo si pamätám, keď som dýchala ‚rajský plyn', bol úsmev na perách. No duša sa neusmievala, tá mala ešte stále snahu bojovať. Prebrala som sa na slová lekárky, že už je po všetkom. A zrazu som mala vo všetkom jasno. Vedela som, že to dieťa chcem. Nech sa deje, čo chce. Spustila som taký plač ako nikdy. Nedalo sa to zastaviť niekoľko hodín." Tento príbeh ukazuje, aké ťažké je pre ženu vyrovnať sa s interrupciou, aj keď je vykonaná z lekárskych dôvodov a akú úlohu môže zohrať aj necitlivé správanie personálu pri post traumatickom prežívaní.
- Ohrozenie zdravia: Ak žena nemôže podstúpiť interrupciu včas a odborne, môže to vážne ohroziť jej fyzické zdravie. V extrémnych prípadoch, najmä pri pokusoch o nelegálne a neodborné prerušenie tehotenstva, môže dôjsť k vážnym komplikáciám, trvalým následkom, či dokonca k úmrtiu. Odborníci varujú, že zákaz interrupcií by viedol k ohrozeniu žien, keďže potraty by sa vykonávali nelegálne a neodborne.
- Psychické problémy: Rozhodnutie o interrupcii je pre ženu vždy mimoriadne ťažké a emocionálne náročné. Ak je prístup k zákroku obmedzený a navyše spojený s negatívnymi skúsenosťami, môže to viesť k závažným psychickým problémom, ako sú depresie, úzkosti, pocity viny a posttraumatický stres. Tieto problémy môžu pretrvávať dlhodobo a výrazne ovplyvňovať kvalitu života ženy.
Zastaralá legislatíva a kontroverzné zdravotné indikácie
Na Slovensku stále platí legislatívna úprava týkajúca sa interrupcií z polovice 80. rokov, teda z čias komunistického Československa. Napriek tomu, že parlament pravidelne rokuje o návrhoch na zmenu potratovej politiky, v platnosti zostáva zákon, ktorý dovoľuje usmrtiť dieťa do 12. týždňa tehotenstva bez toho, aby žena musela uviesť akýkoľvek dôvod.
Ďalšou kategóriou sú potraty zo zdravotných dôvodov, ktoré sa hradia z verejného poistenia, čo znamená, že na ne prispievajú všetci daňoví poplatníci. Kto by si však pod týmto pojmom predstavil výlučne závažné stavy, keď tehotenstvo ohrozuje život ženy, prípadne má dieťa ťažkú vývojovú chybu, je na omyle. Hoci moderná medicína rýchlo napreduje a dokáže liečiť také stavy pacientov, ktoré boli pred niekoľkými desaťročiami ešte fatálne, na Slovensku vykonávame potraty zo zdravotných dôvodov uvedených v prílohe 33 rokov starej vyhlášky.
Čítanie „Zoznamu chorôb, syndrómov a stavov, ktoré sú zdravotnými dôvodmi pre umelé prerušenie tehotenstva“ vo vyhláške ministerstva zdravotníctva č. 74/1986 Zb., v niektorých bodoch vyráža dych svojou zastaralosťou a šírkou interpretácie. Napríklad, jeden z oftalmologických dôvodov znie: „Choroby zrakového ústrojenstva a očné prejavy celkových ochorení, pri ktorých možno umelým prerušením tehotenstva zabrániť trvalému poškodeniu zraku matky…“ V praxi to znamená, že stačí, ak príde tehotná žena k špecialistovi s tým, že má silnú krátkozrakosť, ktorá sa môže zhoršiť tehotenstvom a pôrodom, a lekár jej podpíše indikáciu. Zdravotný dôvod na potrat je tým vybavený, hoci súčasná medicína často ponúka iné riešenia a prevenciu.
V niektorých prípadoch dokonca postačuje, ak má problém otec dieťaťa. Príkladom je „alkoholizmus alebo iná toxikománia u jedného z rodičov, ak sa prejavuje aj povahovými defektmi“. Pritom problém s alkoholom nemusí mať matka, dostatočným dôvodom je aj to, že otec počatého dieťaťa je alkoholik so sklonmi k agresivite, a žena (matka) má právo požiadať o potrat zo zdravotných dôvodov. Paradoxne, ani historický kontext nie je bez irónie; komunistom prekážali v spoločnosti aj nepočujúce deti. Indikáciou pre potrat je tak doteraz aj dedičná hluchota alebo ťažká nedoslýchavosť „oboch alebo jedného z rodičov“, keď oddelenie pre lekársku genetiku potvrdí riziko, že ich dieťa nebude počuť. Zo zoznamu, ktorý by mal upravovať závažné stavy ohrozujúce matku na živote, je v realite dlhý zoznam tých najrôznejších diagnóz.
Zneužívanie zdravotných indikácií a absurdity praxe
Detailné preskúmanie starého zoznamu zdravotných dôvodov pre interrupciu odhaľuje, ako môžu byť niektoré formulácie v praxi zneužívané alebo jednoducho nereflektujú aktuálny stav medicínskeho poznania. Ako je to so závažnejšími diagnózami zo zoznamu, napríklad pri chorobách srdca? Do akej miery môže vyše tri desaťročia stará vyhláška reflektovať realitu v tejto medicínskej oblasti? Profesor Robert Hatala, prednosta Kliniky kardiológie a angiológie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, pre Postoj uviedol: „Vo všeobecnosti sa dá povedať, že kardiologická liečba - farmakologická, intervenčná i chirurgická - je dnes a pred 30 rokmi neporovnateľná.“
Z pohľadu kardiologických indikácií pre interrupciu sú podľa neho relevantné vrodené chyby srdca a geneticky podmienené kardiomyopatie. Profesor Hatala zdôraznil, že „v zásade sa dá však konštatovať, že zoznam kardiologických indikácií pre umelé prerušenie tehotenstva tak, ako je uvedený v prílohe č. 1 vyhlášky 74/1986 Zb., je z dnešného pohľadu zastaraný. Prognóza väčšiny ochorení a syndrómov uvedených v zozname sa z pohľadu gravidity zásadne zmenila, niektoré choroby je možné kauzálne liečiť, a to i počas gravidity.“ Postoj vybral na odborné posúdenie dve formulácie diagnóz: „Vrodené srdcové chyby s poruchou krvného obehu, najmä chyby s cyanózou a koarktáciou aorty so zreteľným pretlakom na horných končatinách“ a „všetky choroby srdca, pri ktorých dochádza po ukončení 12. týždňa tehotenstva k arytmiám, k venostáze alebo k cyanóze“. Podľa profesora Hatalu sú „obe formulácie z pohľadu súčasnej kardiológie zastarané, medicínsky neudržateľné a pravdepodobne v reálnej praxi aj zneužívané“.
Upozornil, že v súčasnosti sa v Európe i inde vo svete manažment kardiovaskulárnych ochorení v tehotenstve riadi Odporúčaniami Európskej kardiologickej spoločnosti z roku 2018. Tá kategorizuje ochorenia srdca podľa modifikovanej WHO klasifikácie z hľadiska rizikovosti pre matku i plod, na základe ktorej by sa mali prípady individuálne posudzovať. O konkrétnych krokoch, že by sa v najbližšej budúcnosti chystalo so starým zoznamom niečo urobiť, sa však rezort zdravotníctva nezmienil.
Vek nad 40 rokov ako "zdravotná indikácia"
Štatistické čísla dlhodobo naznačujú trend známy v západných krajinách, že ženy odkladajú zakladanie rodiny a prvé dieťa do neskoršieho veku. Prvorodička po štyridsiatke tak už nie je takou raritou ako pred tridsiatimi rokmi. Je nepochybné, že tehotenstvo vo vyššom veku je pre zdravie ženy rizikovejšie. Súčasná medicína s moderným prístrojovým vybavením a ďalšími možnosťami však mnohé z rizikových stavov zvláda. K pokroku došlo aj v neonatológii, kde lekári dokážu zachrániť aj predčasne narodené deti, ktoré by v 80. rokoch nemali šancu prežiť viac ako niekoľko dní.
Napriek tomu je zdravotnou indikáciou pre potrat stále aj vek nad 40 rokov. A to aj v prípade, že neexistujú ďalšie rizikové faktory. V realite tak dochádza k absurdnej situácii, keď tehotnej žene s bezproblémovým tehotenstvom po 40. narodeninách z večera do rána zrazu vznikne nárok na štátom preplatený potrat bez toho, že by sa niečo na jej zdravotnom stave zmenilo. Indikáciou na potrat sa tak stáva samotné tehotenstvo.
Takúto prax spomenul aj mediálne známy gynekológ a prednosta pôrodnice v Ružinove Jozef Záhumenský v rozhovore pre TV Sme, ktorým rozprúdil debatu. Urobil tak v odpovedi, v ktorej vysvetľoval, prečo sa v ružinovskej pôrodnici pod jeho vedením obnovili potraty. „Potraty sa v Ružinove vždy robili, ale robili sa tam len z lekárskej indikácie. A lekárska indikácia napríklad znamená, že žena má 40 rokov. Takže 39-ročnú ženu sme otočili a poslali ju inde a 40-ročnej sme to urobili. To je absurdné…“ povedal Záhumenský s tým, že opätovne povolil lekárom, ktorí nemajú výhradu vo svedomí, vykonávať potraty aj na tomto pracovisku.
Skutočnosť, že sa potraty z dôvodu veku nad 40 rokov hradia z verejného zdravotného poistenia, potvrdili všetky tri zdravotné poisťovne. Z čísel je možné tušiť, že po štyridsiatke je vek tehotnej ženy jedným z hlavných dôvodov pre ukončenie gravidity. V roku 2018 sa z celkového počtu 845 potratov u žien nad 40 rokov vykonalo len päť interrupcií do 24. týždňa. Do tohto obdobia sú povolené potraty pre vážnu vývojovú chybu dieťaťa, ktorú lekári spravidla vedia odhaliť až vo vyššom štádiu tehotenstva. Napriek tomu zo zdravotných dôvodov bolo do 12. týždňa vykonaných až 644 potratov. Dá sa predpokladať, že v týchto prípadoch išlo najmä o vek, keďže v nižších vekových kategóriách sa počet potratov do 12. týždňa zo zdravotných dôvodov počíta len v desiatkach. Druhou najpočetnejšou vekovou skupinou sú ženy vo veku 30 až 34 rokov, pričom išlo konkrétne o 79 potratov zo zdravotných dôvodov.
Snahy o obmedzenie interrupcií a paradox klesajúcich čísel
Na Slovensku pretrvávajú snahy o obmedzenie prístupu k interrupciám, často vedené politickými stranami a náboženskými organizáciami, ktoré presadzujú zmenu legislatívy smerujúcu k ich zákazu alebo výraznému obmedzeniu. Anna Záborská, poslankyňa Európskeho parlamentu, je známa svojimi opakovanými snahami o obmedzenie interrupcií, pričom jej návrhy noviel zákona vyvolávajú neustále kontroverzie a kritiku. Odborníci však sústavne upozorňujú, že úplný zákaz interrupcií by viedol k ohrozeniu žien, keďže potraty by sa vykonávali nelegálne a neodborne, s potenciálne fatálnymi následkami.
Návrh novely potratovej legislatívy z dielne OĽaNO, ktorý okrem sociálnej pomoci tehotným ženám a zvýšenia ich informovanosti obsahoval aj zrušenie preplácania potratu, ak sa ako zdravotný dôvod matky uvádza vek nad štyridsať rokov, mal zo všetkých návrhov k potratom, o ktorých parlament rokoval, najväčšiu šancu na úspech. Získal si podporu poslancov z opozície aj z koalície. Napriek tomu jej k schváleniu chýbal len jeden hlas, napríklad aj hlas Andreja Danka. V súvislosti s týmito diskusiami sa vyjadrujú aj poprední politickí predstavitelia. Premiér Robert Fico uviedol, že by "nikdy nezahlasoval za zákaz interrupcií," a myslí si, že legislatíva je v tejto veci aktuálne nastavená dobre. Na druhej strane, Lucia Yar z PS argumentuje, že "interrupcie sú otázkou dôstojnosti, rovnosti, zdravia a bezpečia," a dodáva provokatívnu myšlienku: "Ak by mohli muži otehotnieť, interrupcie by nikto nespochybňoval." To poukazuje na rodový rozmer debaty. V širšom európskom kontexte je relevantná správa z 11. januára, že štáty EÚ budú môcť využiť existujúci sociálny fond na podporu bezpečných interrupcií, čo naznačuje odlišný trend a prístup k téme v rámci Únie.
Paradoxne, napriek obmedzenému prístupu k interrupciám a neustálym snahám o ich zákaz, počet umelých prerušení tehotenstva na Slovensku dlhodobo klesá. V roku 2022 bol zaznamenaný druhý najnižší počet interrupcií od začiatku sledovania pred viac ako päťdesiatimi rokmi. Interrupcie bez zdravotných indikácií nevykonáva podľa zistení Pravdy viac ako polovica štátnych nemocníc. V niektorých to funguje už roky, ako posledná sa k nim pridala Univerzitná nemocnica v Bratislave, ktorá však svoje rozhodnutie neskôr čiastočne revidovala.
Etická a morálna dilema: Dve svedomia a jeden život
Rozhodnutie podstúpiť interrupciu nie je pre drvivú väčšinu žien, ktoré sa k nemu nakoniec odhodlali, určite jednoduché. Často sa cítia byť k nemu dotlačené zložitou sociálnou situáciou, tlakom zo strany rodiny či partnera, alebo z iných osobných dôvodov. V takýchto citlivých momentoch môže mať veľký vplyv aj postoj a komunikácia lekára, a to tak v pozitívnom, ako aj v negatívnom zmysle.
Viaceré ženy na sociálnych sieťach potvrdzujú, že sa u svojich gynekológov stretli s otázkami, ktoré ich navádzali uvažovať o potrate, hoci predtým o ukončení tehotenstva vôbec neuvažovali. „Otázku, či pokračujeme v tehotenstve, som dostala pri prvom dieťati, keď som mala 36 rokov, aj teraz pri druhom v štyridsiatke. Brala som to však ako normálnu otázku. Ale ak by sa ma lekárka priamo opýtala, či nechcem potrat, už by mi to normálne neprišlo,“ opisuje na sociálnych sieťach svoju skúsenosť dvojnásobná mama. Iná žena spomína: „Prvýkrát som otehotnela v 25-ke. Keď som zavolala gynekologičke, že som asi tehotná a kedy môžem prísť na prvé vyšetrenie, jej prvá otázka bola doslova, či chcem ísť na potrat alebo si to chcem nechať.“ Tieto príbehy poukazujú na to, ako citlivo a zodpovedne by mali lekári pristupovať k témam súvisiacim s tehotenstvom a rozhodovaním sa žien. „Lekár mi ponúkol potrat pri prvej dcére. Potom sa už nepýtal, ale pri treťom dieťati mi vynadal, že v dnešnej dobe mať tri deti je už priveľa,“ spomína na začiatky svojich tehotenstiev matka teraz už štyroch detí, čím ilustruje ďalší rozmer tlaku a nepochopenia.
Výhrada svedomia a morálna tieseň v pediatrickej medicíne - panelová diskusia
Anonymný gynekológ, ktorý pre citlivosť témy a vzhľadom na rozbúrené vášne okolo prerokovávaného zákona o bití srdca požiadal redakciu Postoja o zachovanie anonymity, výstižne zhrnul jadro problému: „Celá agenda okolo potratového zákona je zbytočná. Zákon by mal byť vyjadrením minima morálky pre daný problém. U nás to tak nie je, pretože je to ideologický stret. Pre niekoho ide o zdravotný výkon, na ktorý má nárok, pre niekoho bezprecedentné ukončenie života.“ A ďalej dodáva s hlbokým zamyslením: „Tu vôbec nejde o to, či je táto vyhláška z roku 1986 aktuálna alebo neaktuálna. Ide o dve svedomia a jeden život. Žena, lekár a plod. Buď tie prvé dve budú statočné a plod prežije, alebo nie a plod neprežije.“ Táto myšlienka podčiarkuje komplexnosť situácie, kde sa prelínajú individuálne morálne presvedčenia, lekárska etika, práva žien a ochrana nenarodeného života, čo vytvára neľahkú dilemu s hlbokými osobnými a spoločenskými dôsledkami. Napríklad nedávny prípad z Poľska, kde súd poslal do väzenia troch lekárov zodpovedných za smrť 30-ročnej tehotnej ženy v roku 2021, ilustruje extrémne dôsledky situácií, keď sa s interrupciou príliš dlho váha kvôli etickým alebo legislatívnym obmedzeniam, pretože lekári čakali, kým odumrie poškodený plod. Táto udalosť zdôrazňuje medzinárodný rozmer a závažnosť dilemy medzi právom na život matky a ochranou plodu.
Transparentnosť a regionálne rozdiely v prístupe k informáciám
Problematika dostupnosti interrupcií na Slovensku je ešte viac komplikovaná nedostatočnou transparentnosťou a často rozporuplnými informáciami, ktoré poskytujú samotné zdravotnícke zariadenia. Ženy, ktoré sa ocitnú v zložitej životnej situácii a hľadajú relevantné informácie o možnostiach ukončenia tehotenstva, narážajú na bariéry, ktoré im sťažujú rýchly a informovaný prístup k potrebnej starostlivosti.
Zistenia z prieskumov, ako je ten realizovaný organizáciou Možnosť voľby, odhalili, že pri veľkej časti skúmaných zariadení (až 23 percent) sa vôbec nedalo dostať k jednoznačnej informácii, či interrupcie vykonávajú alebo nie. Táto nejasnosť núti ženy k zdĺhavému a stresujúcemu zisťovaniu, často metódou pokus-omyl, čo zvyšuje ich psychické zaťaženie. Príkladom je aj situácia z Nemocnice sv. Michala, kde „mystery calling“ (utajený telefonický prieskum) ukázal, že interrupcie nerobia, no následná oficiálna infožiadosť potvrdila opak. To naznačuje, že informácie poskytované verejnosti môžu byť nejednotné alebo dokonca zavádzajúce.
Ďalším problémom je inkonzistencia informácií medzi rôznymi zdrojmi. Niektoré nemocnice mali odlišné informácie zverejnené na svojich webových stránkach a iné podali do telefónu. Takéto rozdiely nielenže mätú pacientky, ale aj podkopávajú dôveru v transparentnosť a spoľahlivosť zdravotníckeho systému. Pre ženu v núdzi je kľúčové mať okamžitý a presný prístup k informáciám, aby mohla prijať informované rozhodnutie a čo najrýchlejšie získať potrebnú zdravotnú starostlivosť.
Existujú aj výrazné regionálne rozdiely, ktoré ovplyvňujú prístup k interrupciám. Napríklad v regióne Oravy, ako uviedol primár Marián Tholt z trstenskej nemocnice, je prístup k interrupciám ovplyvnený silnou kresťanskou výchovou mladých žien a dievčat, čo vedie k menšiemu záujmu o tieto zákroky a kolektívnemu uplatňovaniu výhrady vo svedomí zo strany zdravotníckeho personálu. Tieto regionálne špecifiká znamenajú, že ženy v rôznych častiach Slovenska čelia odlišným podmienkam a možnostiam, čo zvyšuje nerovnosť v prístupe k zdravotnej starostlivosti.
Na záver, nedostatočná transparentnosť informácií, nejednotné postupy a regionálne rozdiely v prístupe k interrupciám predstavujú pre ženy významné prekážky. Zlepšenie transparentnosti a zabezpečenie konzistentného poskytovania informácií by mohlo zmierniť tieto problémy a zabezpečiť ženám jednoduchší a spravodlivejší prístup k legálnej zdravotnej starostlivosti.
tags: #nemocnice #ktore #nevykonavaju #potrat