V slovenskom právnom systéme predstavujú neodkladné opatrenia dôležitý nástroj, ktorý súdom umožňuje dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zabezpečiť budúcu exekúciu. Ich význam je obzvlášť výrazný v oblasti rodinného práva, kde slúžia na zabezpečenie okamžitej ochrany a najlepšieho záujmu maloletých detí. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o neodkladných opatreniach, ich vykonateľnosti a podmienkach, s dôrazom na ich praktické využitie a aplikáciu v rôznych situáciách, predovšetkým v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je zvyčajne len dočasná úprava pomerov účastníkov.
Právny základ a charakteristika neodkladných opatrení
Neodkladné opatrenie je možné jednoducho definovať ako dočasné rozhodnutie súdu, ktorým súd môže upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, alebo rozhodnúť o spornej podstatnej otázke výchovy maloletého dieťaťa, ak existuje bezprostredná neodkladná potreba pre takýto postup. V minulosti sa toto rozhodnutie označovalo ako predbežné opatrenie. Jeho účelom je zabezpečiť, aby dieťa zostalo v najlepšom možnom prostredí, ktoré zohľadňuje jeho záujmy a potreby, a zabezpečiť stabilitu a bezpečnosť pre dieťa.
Právny základ pre neodkladné opatrenia nájdeme predovšetkým v Civilnom sporovom poriadku (CSP) a Civilnom mimosporovom poriadku (CMP). Podľa § 324 ods. 1 CSP súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Kľúčovou podmienkou pre jeho nariadenie je, podľa § 325 ods. 1 CSP, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, ako uvádza § 325 ods. 2 písm. d CSP.
Charakteristickým rysom neodkladného opatrenia je, že súd môže o návrhu na jeho nariadenie rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP). Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. V dôsledku toho sa pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené v prípade rozhodovania vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené (§ 326 ods. 1 CSP) a zároveň je potrebné bezodkladne upraviť pomery (§ 325 ods. 1 CSP).
Osvedčenie nároku a neodkladná potreba úpravy pomerov
Neodkladná potreba je najpodstatnejšou zákonnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek neodkladného opatrenia. Súd môže takéto rozhodnutie vydať len ak treba o niečom zásadnom rozhodnúť a to bezodkladne. Samozrejme, každý dobrý rodič, keď už sa obráti na súd, tak očakáva okamžité riešenie problému svojho dieťaťa. Tento subjektívny pocit, nech je akokoľvek správny, ešte neodôvodňuje vydanie takéhoto rozhodnutia súdom. Všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí súdu osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu). Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.
Špecifické druhy neodkladných opatrení v poručenskej agende
V rámci poručenskej agendy, teda vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, sa neodkladné opatrenia uplatňujú najčastejšie a sú mimoriadne dôležité. Neodkladným opatrením môže súd rozhodnúť najmä o:a) zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej starostlivosti,b) výžive maloletého dieťaťa,c) úprave styku rodiča s dieťaťom,d) o podstatnej veci starostlivosti maloletého dieťaťa.
Zverenie maloletého dieťaťa do osobnej alebo striedavej starostlivosti
Zverenie maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je, čo do dôsledkov pre dieťa, snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave, a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. V minulosti súdy takéto rozhodnutia vydávali oveľa častejšie a treba povedať, že v mnohých prípadoch aj bezdôvodne, čo potom nevyhnutne viedlo k zbytočným zásahom do prirodzeného vývinu dieťaťa. V súčasnosti je stav lepší a väčšina súdov vydanie takéhoto rozhodnutia starostlivo a prísne zvažuje.
Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je. Nie v každej rodine je starostlivosť rodičov o dieťa vyvážená, či nebodaj rovnocenná, čo je však prirodzeným predpokladom pre striedavú starostlivosť.
Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 CMP
Civilný mimosporový poriadok (CMP) pozná špeciálny inštitút - neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. Podľa § 367 CMP: „Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.“ O uvedenom neodkladnom opatrení rozhodne súd do 7 dní odo dňa doručenia návrhu.
Medzi najčastejšie podávané návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia patrí práve návrh na dočasné odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti určitej osoby. Ako evokuje už samotné doslovné znenie zákona, tento druh neodkladného opatrenia slúži prioritne na dočasnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Napríklad v priebehu súdneho konania môžu nastať okolnosti, kedy je potrebné maloleté dieťa odovzdať do starostlivosti druhého rodiča do rozhodnutia súdu vo veci samej.
Určenie výživného neodkladným opatrením
Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec, alebo takmer vôbec neprispieva, príp. prispieva nepravidelne. Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie. Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa, ani životnej úrovni rodičov. V praxi sú rôzne prístupy. Jeden z nich je čisto formálny a to, že súd rovno určí minimálne výživné argumentujúc, že tým bude naplnená zákonná potreba nevyhnutnosti.
Úprava styku rodiča s dieťaťom
Styk súd upravuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na úprave styku, výsledkom čoho je úplné alebo výrazné obmedzenie kontaktu jedného rodiča s maloletým dieťaťom. V čase pred rozvodom a aj počas neho manželia spolu často nevychádzajú veľmi dobre. Rodičia často zabúdajú na záujem dieťaťa a deti sa často stávajú nástrojom, ktorým si robia manželia naprieky, najmä štvaním maloletého proti druhému rodičovi alebo pri menších deťoch obmedzovaním ich stretávania sa s druhým rodičom. Častokrát situácia naberie také rozmery, že jeden z rodičov sa nestretne so svojím dieťaťom niekoľko týždňov, resp. mesiacov.
Uvedené neodkladné opatrenie slúži ako dočasná úprava styku s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, teda napr. rozsudku o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Neodkladné opatrenie nepredjudikováva rozhodnutie súdu vo veci samej, a preto úprava styku s maloletým pred vydaním rozsudku je v zásade iná ako úprava práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený so skutkovým stavom veci a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku, teda že osoba, ktorá sa má s maloletými stýkať má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod.
Rozhodnutie o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa
Podstatné rozhodnutie rodičov o dieťati možno vždy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, nahradiť rozhodnutím súdu (§35 ZoR), pričom v niektorých prípadoch je potrebné takéto rozhodnutie vydať bezodkladne s ohľadom na nedostatok času pre riadne rozhodnutie rozsudkom. Môže ísť o rôzne prípady, za zmienku stoja tie najčastejšie, ktoré končia na súde, ako napr. nezhoda rodičov na tom, ktorú školu bude dieťa navštevovať.
Vykonateľnosť, lehoty a zánik neodkladného opatrenia
Účinky neodkladného opatrenia nastávajú spravidla doručením, čo znamená, že takéto rozhodnutie je vykonateľné a teda záväzné, keď je doručené účastníkom konania, a to bez ohľadu na to, či sa účastník konania odvolá alebo nie. Treba rozlišovať medzi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorá môže nastať až po rozhodnutí odvolacieho súdu, a vykonateľnosťou, ktorá v prípade neodkladnej úpravy sa neviaže na právoplatnosť, ako je tomu pri rozsudku, ale nastáva skôr. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený.
Lehota na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa CSP 30 dní od doručenia návrhu, ktorý spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 328 ods. 1 CSP). Náležitosti neodkladného opatrenia upravuje § 326 ods. 1 CSP. V prípade neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 CMP je lehota na rozhodnutie súdu 7 dní odo dňa doručenia návrhu. Táto lehota je značne kratšia, čo reflektuje naliehavosť situácií, v ktorých sa tento typ opatrenia uplatňuje.
Ako podať návrh na vydanie platobného rozkazu online - návod eSlužby
Pokiaľ ide o zánik neodkladného opatrenia, tento je upravený v ustanovení § 77 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p., ktorý bol nahradený CSP a CMP, avšak jeho princípy zániku sú stále relevantné v prechodných ustanoveniach alebo analógiou) tak, že neodkladné opatrenie zanikne, ak:
- navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;
- sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;
- sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci;
- uplynul určený čas, po ktorý malo trvať, alebo ak neodkladné opatrenie zruší súd, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Dočasnosť neodkladného opatrenia je spravidla limitovaná na dobu, dokedy súd nerozhodne rozsudkom vo veci samej. Môže však ísť aj o dlhé mesiace, kedy sa život dieťaťa samozrejme zmení a dieťa sa môže prispôsobiť tejto neodkladnej úprave, ktorá potom, čo do rozsahu, nebýva často ďaleko od úpravy v rozsudku (zverenie, styk, podstatné rozhodnutie). Zrušenie neodkladného opatrenia je podmienené podobne ako pri rozsudkoch zmenou v pomeroch, či už na strane dieťaťa alebo rodičov.
Najlepší záujem dieťaťa a participačné práva maloletého
Účel neodkladného opatrenia vo všeobecnosti spočíva v potrebe dočasne (aj keď nie je vylúčená dlhodobosť) poskytnúť ochranu záujmom toho, kto o jeho nariadenie žiada, pred ich ohrozením zo strany osoby, voči ktorej opatrenie smeruje, pričom potreba takejto úpravy pomerov musí reálne existovať a súčasne neznesie odklad. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Najlepší záujem dieťaťa musí byť braný do úvahy v každom konaní, nie len v konaní vo veci samej. Druhá veta článku 4 základných princípov CMP nakoniec prikazuje súdu konať v najlepšom záujme dieťaťa, ak je účastníkom konania.
Participačné práva dieťaťa, garantované predovšetkým medzinárodno-právnymi dokumentmi, výrazným spôsobom posilňujú jeho právne postavenie ako slabšieho subjektu. Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor k otázkam, ktoré sa ho priamo dotýkajú, mu umožňuje čiastočne vyrovnať jeho nerovné postavenie vo vzťahu k jeho zákonným zástupcom. Zároveň tým dieťa participuje na formovaní vlastného života a budúcnosti. Tieto závery bez ďalšieho generálne platia v konaniach týkajúcich sa veci samej, teda v prípadoch, kedy sa konečne upravujú práva a povinnosti účastníkov konania, nariaďuje sa pojednávanie a riadne dokazovanie.
Dohovor o právach dieťaťa v čl. 12 zakotvuje právo dieťaťa byť vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom konaní, ktoré sa ho týka. Vo Všeobecnom komentári 12 (2009) k právu dieťaťa byť vypočuté Výbor OSN pre práva dieťaťa zdôraznil, že toto ustanovenie sa uplatňuje na všetky príslušné súdne konania týkajúce sa dieťaťa a to bez obmedzenia. Právo byť vypočutý sa uplatňuje tak na konania, ktoré iniciuje dieťa, ako aj na tie, ktoré sú začaté inými osobami, a ktoré majú na dieťa vplyv. Výbor zároveň predmetný článok vníma ako jednu zo štyroch základných zásad dohovoru. Z uvedeného vyplýva, že aj napriek špecifickosti neodkladného opatrenia sa článok 12 na dané konanie musí aplikovať a maloletému by malo byť umožnené vyjadriť sa k návrhu na jeho nariadenie.
Dohovor zabezpečuje väčší rozsah práv než vnútroštátne právne akty, platí preto režim jeho prednosti pred zákonom v zmysle už spomenutého čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Tá navyše zaručuje osobitnú ochranu maloletým. Nemožno opomenúť ani fakt, že predmetom neodkladného opatrenia nie je vec či právo, nejde o majetok, ale o maloleté dieťa, plnohodnotný subjekt, o ktorom nemožno rozhodovať akoby bol púhou vecou resp. objektom rozhodovania, ale musí mu byť daný priestor na to, aby sa vyjadril o veci, ktorá sa ho bezprostredne dotýka, a mohol sa tým realizovať jeho najlepší záujem, ktorý má byť prvoradým hľadiskom pri posudzovaní všetkých záležitostí, ktoré majú na dieťa vplyv. Vypočutie a následné prihliadnutie na názor dieťaťa je potom jedným z najvýznamnejších prostriedkov realizácie jeho najlepšieho záujmu. To ale neznamená, že je jediným prostriedkom; súd musí posúdiť najlepší záujem dieťaťa komplexne, nie len s ohľadom na jeho názory a priania.
Názor dieťaťa a časové lehoty
Je zrejmé, že povinnosť súdu zisťovať názor maloletého v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nemôže platiť absolútne. Pochopiteľne tomu tak bude v prípadoch, kedy z objektívnych dôvodov nebude možné dieťa vypočuť, napr. z dôvodu okamžitej ochrany maloletého, kedy je potrebné rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia do 24 hodín od doručenia návrhu (§ 365 CMP) alebo z dôvodu príliš nízkeho veku. Dohovor o právach dieťaťa však nezakotvuje žiaden minimálny vekový limit, odkedy je dieťa schopné vyjadriť svoj názor. Podľa Výboru pre práva dieťaťa, štáty nesmú vychádzať z predpokladu, že dieťa nie je schopné vyjadriť svoje vlastné názory; naopak, štáty by mali vždy najprv predpokladať, že dieťa tú schopnosť má a až následne potom tento predpoklad vyvrátiť.
Výbor zároveň poukazuje na výskumy, v zmysle ktorých je dieťa schopné utvárať názory už od najmladšieho veku, dokonca aj vtedy, keď ich nedokáže ústne vyjadriť. Úplná implementácia článku 12 Dohovoru si preto vyžaduje uznanie a rešpektovanie neverbálnych foriem komunikácie vrátane hier, reči tela, výrazov tváre, kresieb či malieb, prostredníctvom ktorých aj veľmi malé deti preukazujú porozumenie, výber či preferencie.
Pokiaľ ide o samotné lehoty na rozhodnutie, je potrebné rozlišovať obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha dočasnej úpravy styku s maloletým, právny režim sa nebude riadiť ustanoveniami CMP, nakoľko ten upravuje len 5 špecifických neodkladných opatrení, ktoré je možné v mimosporovom konaní nariadiť. Právny režim sa preto bude riadiť všeobecnou úpravou v CSP, v rámci ktorej platí všeobecná 30-dňová lehota na rozhodnutie. Táto lehota je dostatočná na to, aby súd dieťa vypočul, či už priamo alebo sprostredkovane. Navyše, pokiaľ by sa návrhom rodič domáhal zákazu styku maloletého s druhým rodičom, vypočuť si názor dieťaťa je dá sa povedať až nevyhnutnosťou, keďže sa tým výrazným spôsobom zasiahne do práv dieťaťa (takýto zásah ani nemusí byť v jeho najlepšom záujme), hoci len dočasne. Avšak aj krátka doba je spôsobilá vo vzťahu rodič - dieťa vytvoriť trhlinu, ktorá sa plynutím času a častokrát aj vplyvom druhého rodiča môže rozšíriť do takej miery, že dôjde k deštrukcii takéhoto vzťahu. Súd musí navyše skúmať, či záujem dieťaťa nie je možné zabezpečiť obmedzením styku (§ 25 ods. 3 ZR). Zároveň, ak bol súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaný návrh vo veci samej, t.j. o úprave styku rodiča s maloletým, súd musí v konaní vo veci samej zisťovať skutočný stav veci a za týmto účelom vykonať rozsiahle dokazovanie, čo samozrejme nie je otázkou krátkej doby, teda predpokladá sa aj dlhodobosť trvania neodkladného opatrenia. Čas je maloletým vnímaný inak, než dospelým. Byť spolu je pritom pre dieťa a jeho rodiča jeden zo základných prvkov rodinného života, a to i v prípade, ak sa vzťah rodičov rozpadol.
Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 CMP, lehota je 7-dňová. Ani tá v zásade úplne nevylučuje možnosť zistiť názor dieťaťa. Samozrejme treba brať do úvahy tiež okolnosti ohľadom organizácie práce súdu a individuálnu zaťaženosť sudcu. Avšak samotná zaťaženosť sudcu či súdu nemôže byť sama o sebe dôvodom pre nerešpektovanie práva dieťaťa vyjadriť svoj názor. Dieťaťu takáto skutočnosť nemôže byť na ujmu. Pre mimosporové konanie je zároveň príznačné, že súd môže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vychádzať aj z iných skutočností, než tých, ktoré navrhovateľ uviedol (vyšetrovací princíp). Vypočuť si názor toho, koho sa neodkladné opatrenie priamo týka, t.j. maloletého, a pri rozhodnutí o (ne)nariadení neodkladného opatrenia naň prihliadnuť, je pre to namieste. Povinnosti súdu zisťovať názor maloletého nezbavuje ani ustanovenie opatrovníka; nezisťovať názor maloletého priamo (jeho výsluchom) je možné len v jeho záujme; takýto postup je potrebné vždy odôvodniť.
Praktické aspekty a príprava návrhu na neodkladné opatrenie
Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len Vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Pokiaľ máte napríklad za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí a potom sa skúsiť porozprávať s čistou a hlavne chladnou hlavou s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, ako vyššie uvádzam, dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho. Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ktorý zastupuje maloletého.
Čo má obsahovať návrh na vydanie neodkladného opatrenia?
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije. Náležitosti návrhu na neodkladné opatrenie zverenie dieťaťa sú nasledovné:
- Označenie účastníkov konania: Osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča (odporcu) a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt alebo e-mail.
- Dôvody návrhu: Podrobné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladnú potrebu musíte v návrhu čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť.
- Navrhované opatrenia (petit): Jasné vyjadrenie, čoho sa návrh týka (napr. zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti). Petit uveďte v návrhu tak, aby bolo jasné, čoho sa domáhate. Len príkladom: Ak sa domáhate napríklad styku s dieťaťom, je potrebné uviesť presne odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch. Ak sa domáhate výživného, uveďte sumu, ktorú požadujete a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky.
- Dôkazové prostriedky: K návrhu sú pripojené všetky dostupné dôkazy (dokumenty, svedectvá, správy, potvrdenia lekárov, psychológov, výpovede svedkov a pod.), ktoré podporujú potrebu predbežného opatrenia. Príkladom môže byť rodný list maloletého dieťaťa. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia.
- Predpokladaná doba trvania opatrenia: Navrhuje sa, aby predbežné opatrenie bolo platné do určitého dátumu alebo do rozhodnutia vo veci samej, a aby sa v prípade potreby mohlo predĺžiť na základe rozhodnutia súdu.
- Súd, ktorý bude vec prerokovávať: Adresa a označenie príslušného súdu.
- Súhlas s podmienkami: Vyhlásenie o súhlase s podmienkami návrhu a záväzok spolupráce.
Rôzne situácie a aplikácia neodkladných opatrení v praxi
V konaní týkajúcom sa starostlivosti o maloleté deti možno použiť aj neodkladné opatrenie; treba však starostlivo uvážiť, či sú na takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky (R 16/1966).
Príkladová situácia: Ohrozenie zdravia a zanedbaná starostlivosť
Užívateľ sa pýta na situáciu, kde matka bez vedomia otca odišla s dieťaťom zo spoločnej domácnosti. Dieťa má vážne diagnózy, alergo-imunologické a podobne. Otec pri pátraní zistil zanedbaný stav dieťaťa, psychické utrpenie a absenciu základných potrieb. Matka dieťa používa ako nástroj, je psychicky narušená. Otec podal návrh na neodkladné zverenie dieťaťa a žiada o radu, ako postupovať čo najrýchlejšie.
V takejto situácii je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov, ktorá má otcovi zabezpečiť právo na výchovu maloletých a starostlivosť o nich, a maloletým právo na toho z rodičov, z ktorého sféry boli odňaté. V prípade, že ste doteraz podal návrh v zmysle ust. § 367 Civil. mimospor. poriadku na vydanie neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, súd rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Odporúča sa preto kontaktovať príslušný úrad práce a kolízneho opatrovníka.
Možným, resp. ďalším krokom by mohlo byť neodkladné opatrenie v zmysle ust. § 368 Civil. mimospor. poriadku, kde v odôvodnených prípadoch môže súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neodkladným opatrením povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa nachádza maloletý na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Účastníkom konania o nariadenie neodkladného opatrenia je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Preto je kľúčové komunikovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (kolízny opatrovník), ktorý môže byť iniciátorom tohto typu opatrenia.
Príkladová situácia: Starostlivosť starých rodičov a odmietanie styku
Ďalší príklad popisuje situáciu, kedy stará mama má neodkladné opatrenie na výchovu vnuka. Matka odišla, keď mal vnuk 5 rokov, a zobrala si len mladšieho vnuka. Starší vnuk matku odmieta, bojí sa u nej ostať. Matka poberá prídavky, hoci sa o dieťa nestará. Kolízna opatrovníčka potvrdila odmietavý postoj dieťaťa.
Ak súd rozhodol neodkladným opatrením, že dieťa má byť zverené starej matke do starostlivosti, znamená to, že je oprávnená rozhodovať o jeho bežných záležitostiach, vrátane miesta pobytu, školy a podobne. Neodkladné opatrenie však spravidla nerieši otázku styku dieťaťa s matkou, pokiaľ to nie je výslovne uvedené v rozhodnutí. Ak súd nevylúčil styk matky s dieťaťom, matka má stále právo žiadať o kontakt so synom, avšak vždy musí byť zohľadnený najlepší záujem dieťaťa a jeho aktuálny psychický stav. Ak dieťa matku odmieta, je dôležité, aby sa o tom informoval súd a kolízny opatrovník. Ak by sa matke úplne zabránilo v styku bez rozhodnutia súdu, mohla by to matka vnímať ako marenie styku a obrátiť sa na súd s návrhom na úpravu styku alebo podať návrh na výkon rozhodnutia. Ak matka žiada o styk a dieťa to psychicky nezvláda, je vhodné požiadať súd o úpravu alebo obmedzenie styku, prípadne jeho vylúčenie, ak by bol v rozpore so záujmom dieťaťa. Nemusí sa dieťa nútiť k styku, ak by mu to spôsobovalo ujmu, ale vždy je vhodné mať o tom dôkazy (vyjadrenie psychológa, kolízneho opatrovníka).
Ďalšie príklady z praxe
- Rodič vo väzbe: Ak je rodič, ktorému bolo dieťa zverené, vo väzbe, druhý rodič môže požiadať súd o neodkladné opatrenie na zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní v tomto prípade musí prihliadať na záujem dieťaťa. Pokiaľ je rodič, ktorému bolo dieťa zverené vo väzbe, druhý rodič má nielen právo, ale aj povinnosť sa o dieťa postarať. Ak dieťa chce byť s rodičom a ten si plní riadne svoje rodičovské práva a povinnosti, je pre dieťa lepšie, ak ho vychováva rodič, ako nejaká iná, tretia osoba. Orgány musia rozhodovať tak, aby to bolo v najlepšom záujme dieťaťa.
- Psychické utrpenie dieťaťa: Ak dieťa psychicky trpí a odmieta byť u starých rodičov, kým sa otec odvolal proti rozhodnutiu o zverení dieťaťa matke, matka môže podať návrh na neodkladné opatrenie. Súd môže rozhodnúť do siedmich dní.
- Neplnenie rozhodnutia súdu: Ak otec odmieta odovzdať dieťa napriek právoplatnému neodkladnému opatreniu, ide o porušenie, ktoré môže mať právne dôsledky.
- Zmena pomerov: Každé súdne rozhodnutie týkajúce sa maloletých detí je možné zmeniť iba v prípade, že nastala taká zmena pomerov, ktorá zmenu súdneho rozhodnutia odôvodňuje.
- Odmietanie styku otca s dieťaťom matkou: V prípadoch, keď matka odmieta styk otca s dieťaťom, je dôležité mať na pamäti, že partnerské nezhody nemožno riešiť na úkor detí. Matka by mala umožniť deťom i otcovi vzájomný kontakt v rozsahu, ktorý umožní naplniť právo detí na otca ako rodiča a právo a povinnosť otca svoje deti vychovávať a starať sa o ne. V takejto situácii je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov, ktorá má otcovi zabezpečiť právo na výchovu maloletých a starostlivosť o nich, a maloletým právo na toho z rodičov, z ktorého sféry boli odňaté.Uznesenie OS BB č. k. 32P/190/2019-40 zo dňa 16.8.2019 uviedlo: „V zásade styk otca s maloletým dieťaťom, ktoré je t. č. vo faktickej osobnej starostlivosti matky, by bol ohrozený alebo porušený za predpokladu, ak matka otcovi odopiera styk s dieťaťom.“
Prístup súdov k neodkladným opatreniam
Príkladom súdnej praxe môže byť Uznesenie OS BB č. k. 32P/181/2019-28: „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasného zverenia maloletej do starostlivosti matky súd zamietol. Matka v podanom návrhu neosvedčila potrebu bezodkladnej a naliehavej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Potreba nariadiť neodkladné opatrenie v tejto časti nie je podľa názoru súdu nevyhnutná. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP predstavuje faktické opatrenie smerujúce k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak dieťaťu nie je poskytovaná riadna starostlivosť a sú dané odôvodnené potreby, aby starostlivosť o maloleté dieťa prevzala iná osoba, ktorá je spôsobilá riadnu starostlivosť dieťaťu poskytnúť. V danom prípade starostlivosť maloletej poskytuje matka, ktorá sa s ňou odsťahovala zo spoločnej domácnosti. To znamená, že maloletej je poskytovaná starostlivosť zo strany oprávnenej a povinnej osoby. Dočasné zverenie maloletej do jej starostlivosti by sa tak minulo svojmu účinku, pretože by len konštatovalo už existujúci právny stav. Súd z obsahu návrhu nezistil, že by boli inak porušované práva maloletého dieťaťa. Otec je pracovne vyťažený a s maloletou sa stretáva len sporadicky. Obavy matky z osoby otca, jeho zmena postojov v otázke starostlivosti o maloletú, nemožnosť dosiahnutia dohody, navrhované neodkladné opatrenie nie je spôsobilé odstrániť. Súd tiež poukazuje na to, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi samy osebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza v uvedenom prostredí k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloletú, jej priaznivého fyzického a duševného vývinu. Tento stav však z návrhu nevyplynul. Maloletá má v domácnosti matky vytvorené primerané podmienky nevyhnutné pre poskytovanie starostlivosti do rozhodnutia súdu vo veci samej.“
Tento príklad jasne ilustruje, že súdy dôsledne posudzujú naliehavosť a opodstatnenosť návrhov na neodkladné opatrenia, aby sa predišlo zbytočným zásahom do života dieťaťa a rodičov, ak nie je preukázané skutočné ohrozenie alebo naliehavá potreba zmeny.
Doplnkové informácie a dôležité odporúčania
Pokiaľ ste rodič, ktorému manželka odopiera styk s dieťaťom, máte možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým. CMP však nepozná takýto špeciálny druh neodkladného opatrenia, a preto sa subsidiárne postupuje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. (CSP). Súd hľadí aj na stav maloletého. Je v jeho záujme, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča, v starostlivosti ktorého sa nachádza. Napríklad, ak dieťa nemá vybudovaný vzťah s druhým rodičom a nestretlo sa s ním niekoľko mesiacov, mohlo by to u maloletého vyvolať psychickú traumu. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich.
Ak 11-ročný syn odmieta kontakt s otcom z dôvodu opakovaných sklamaní a neplnenia dohôd zo strany otca, je potrebné, aby súd tieto okolnosti dôkladne preskúmal. Ak otec podal návrh na neodkladné opatrenie, odporúča sa podať na súd písomné vyjadrenie k návrhu, kde jasne a vecne popíšete dôvody, prečo syn odmieta kontakt, a doložíte, že mu v styku nebránite. Uveďte konkrétne situácie, kedy otec nedodržal dohodnutý režim resp. sľuby a ak je to možné, priložte dôkazy (napr. správy, svedectvá, prípadne vyjadrenie psychológa alebo školského poradcu). Je vhodné požiadať aj o vypočutie syna na súde, keďže vo veku 11 rokov už jeho názor musí byť zohľadnený podľa § 31 zákona o rodine.
Pri najmladšom dieťati, ak súd rozhodol o styku formou neodkladného opatrenia, je potrebné toto rozhodnutie rešpektovať, pokiaľ nie je zmenené alebo zrušené. Ak by ste mali za to, že styk v takomto rozsahu nie je v záujme dieťaťa (napr. z dôvodu dojčenia, zdravotného stavu), môžete podať návrh na zmenu alebo zrušenie neodkladného opatrenia a doložiť relevantné dôkazy (napr. potvrdenie pediatra, psychológa).
V každom prípade odporúčame komunikovať so súdom písomne - osobné podanie, prípadne doporučenou poštou, jasne a vecne, a ak je to možné, využiť služby advokáta so zameraním na rodinné právo. Môžete tiež požiadať o mediáciu, ktorá môže pomôcť nájsť kompromisné riešenie. Komunikujte s kolíznym opatrovníkom a informujte ho o aktuálnom postoji dieťaťa. Ak dieťa odmieta styk s matkou, zabezpečte, aby bol jeho názor riadne vypočutý.
tags: #neodkladne #opatrenie #na #starostlivost #o #dieta