Pojem „nezaopatrené dieťa“ predstavuje v právnom poriadku Slovenskej republiky kľúčový inštitút, ktorý determinuje rozsah sociálnej ochrany, nároky na dávky a povinnosti štátu voči jednotlivcom, ktorí sa nachádzajú v procese prípravy na svoj budúci profesijný život alebo sú z objektívnych dôvodov odkázaní na pomoc. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že tento pojem je jasný a zrozumiteľný pre každého, pri aplikácii právnych predpisov sociálneho zabezpečenia narážame na komplexnú problematiku, kde sa definície v jednotlivých zákonoch líšia. Táto dualita v pojmológii spôsobuje nejasnosti pri riešení konkrétnych životných situácií a vyžaduje si precízny rozbor.
Základné vymedzenie a zákonné východiská
Definícia nezaopatreného dieťaťa nie je v slovenskom práve unitárna. Kľúčovú úlohu zohrávajú najmä Zákon o sociálnom poistení a Zákon o prídavku na dieťa. Nezaopatrené dieťa podľa týchto zákonov je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky. Táto dochádzka zahŕňa obdobie desiatich rokov, ktoré začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku.
Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, sa dieťa považuje za nezaopatrené, ak:
- sa sústavne pripravuje na povolanie,
- pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť,
- pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
Zákon o sociálnom poistení v ustanoveniach § 9 rozširuje túto definíciu a zároveň obsahuje negatívnu definíciu pojmu. Nezaopatrené dieťa nie je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, alebo ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Rozdiely v prístupe medzi sociálnym poistením a štátnou sociálnou podporou
V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s dualitou v pojmológii, pričom problém nastane v prípade, ak sú definície pojmov rozdielne. Rozdiely sa týkajú nezaopatreného dieťaťa, a to konkrétne v Zákone o sociálnom poistení a v Zákone o prídavku na dieťa.
Podľa Zákona o prídavku na dieťa (§ 3) má status nezaopatreného dieťaťa aj osoba, ktorá sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, resp. vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti. Tu vidíme výrazný rozdiel oproti sociálnemu poisteniu, kde je táto hranica posunutá až do 26 rokov.
Tento rozdiel demonštruje nelogickosť rozdielnej maximálnej vekovej hranice. Zákon o prídavku na dieťa je striktnejší aj v prípade nepriznania statusu nezaopatreného dieťaťa osobám, ktoré poberajú invalidný dôchodok. Zatiaľ čo podľa Zákona o sociálnom poistení nemá tento status osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o viac ako 70 %, oproti tomu podľa Zákona o prídavku na dieťa nie je nezaopatreným dieťaťom akákoľvek osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok.
Sústavná príprava na povolanie ako definičný znak
Pod pojmom „sústavná príprava na povolanie“ sa podľa ustanovení §10 Zákona o sociálnom poistení rozumie štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Na účely prídavku na dieťa je táto definícia podobná. Štúdium sa organizuje na strednej škole dennou formou alebo sa uskutočňuje na vysokej škole dennou formou.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách podľa zákona. Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, alebo od konca školského roka do zápisu na vysokú školu, vykonaného najneskôr v októbri bežného roka.
Pri študentoch vysokých škôl začína sústavná príprava dňom zápisu na vysokoškolské štúdium prvého alebo druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia, čo sa rozumie zložením záverečnej štátnej skúšky, nie promóciami. Za sústavnú prípravu sa nepovažuje obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a špecifické situácie
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
Príslušný orgán na posudzovanie tohto stavu je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby. Posudok vydá platiteľ na základe žiadosti. Je zrejmé, že rôzne vekové hranice môžu mať značný vplyv na finančné a sociálne postavenie jednotlivcov a rodín v systéme sociálnej podpory. Napríklad sirotský dôchodok sa môže poskytovať až do dovŕšenia 26. roku života, čo je finančne náročnejšia dávka než prídavok na dieťa, ktorý predstavuje pre štátny rozpočet výrazne nižšiu finančnú záťaž.
Nezaopatrenosť v systéme zdravotného poistenia
Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie sa za nezaopatrené dieťa od 1. septembra 2005 považuje dieťa podľa § 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Za nezaopatrené dieťa sa v tomto kontexte považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia.
Poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia.
Duálna úprava legálnej definície nezaopatreného dieťaťa je v práve sociálneho zabezpečenia v súčasnosti prekonaná a mala by byť zjednotená. Rozdielna maximálna hranica veku, v rámci ktorej má osoba status nezaopatreného dieťaťa, je nadbytočná a v praxi spôsobuje situácie, kedy napríklad obojstranná sirota po dovŕšení 25 rokov prestáva poberať prídavok na dieťa, ale naďalej má nárok na sirotský dôchodok až do 26 rokov, pokiaľ neukončí štúdium skôr. Tento nesúlad medzi jednotlivými zákonmi vytvára administratívnu záťaž a neprehľadnosť v systéme, ktorý má byť oporou pre občanov v ich životných situáciách.
tags: #nezaopatrene #dieta #podla #zakona