Rozvod manželstva je pre rodinu vždy náročným obdobím, ktoré prináša mnoho zmien a otázok, najmä pokiaľ ide o deti. Medzi kľúčové právne aspekty, ktoré sa v takýchto situáciách riešia, patrí vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom a status „nezaopatreného dieťaťa“. Tento status má zásadný vplyv na nárok na rôzne sociálne dávky, príspevky a celkové postavenie dieťaťa v právnom systéme. Pochopenie týchto právnych pojmov je nevyhnutné pre zabezpečenie stability a blaha dieťaťa, ako aj pre orientáciu rodičov v ich zákonných povinnostiach a právach. V nasledujúcom článku sa podrobne pozrieme na pravidlá, ktoré upravujú vyživovaciu povinnosť, definíciu nezaopatreného dieťaťa v rôznych právnych predpisoch, vekové hranice, podmienky nároku na sociálne dávky a tiež na práva a možnosti osamostatnenia sa plnoletých detí.
Vyživovacia povinnosť rodičov: Základný pilier starostlivosti o nezaopatrené dieťa
Platenie výživného je pre rodičov zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné živiť sa samé. Táto povinnosť predstavuje jednu z najdôležitejších súčastí rodičovskej zodpovednosti a jej rozsah a spôsob plnenia sú často predmetom diskusie, a to nielen v prípade rozvodu. Zákon jasne stanovuje, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí. Táto povinnosť sa odvíja od ich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má zároveň právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. To znamená, že výživné by malo pokrývať nielen základné potreby, ale aj umožniť dieťaťu udržiavať určitý štandard, ktorý zodpovedá možnostiam jeho rodičov.
V prípade rozvodu, ak sa rodičia nedohodnú na výške a spôsobe platenia výživného, alebo súd ich dohodu pre rozpor so záujmami dieťaťa neschváli, určí sa výška výživného súdnym rozhodnutím. Zákonom nie je presne stanovený spôsob výpočtu výšky výživného. Existuje však niekoľko pravidiel, na základe ktorých súd určí výšku výživného. Okrem finančných aspektov súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd tiež zohľadňuje starostlivosť rodičov o domácnosť. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. Ten je určený vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Životné minimum sa upravuje vždy k 1. júlu daného roka, pričom k 1.7.2022 predstavovalo 107,03 € mesačne.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. To znamená, že rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť, by mal prioritne zabezpečiť prostriedky na výživu dieťaťa pred akýmikoľvek inými, menej nevyhnutnými výdavkami. Súd pri určovaní výživného berie do úvahy aj výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, čím sa zabezpečuje spravodlivé posúdenie jeho finančných možností. Zaujímavosťou je, že v prípade, ak je dieťa zverené do spoločnej alebo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd výživné spravidla neurčuje, pokiaľ si rodičia výživu dieťaťa zabezpečujú rovnakou mierou. Ak si rodič neplní vyživovaciu povinnosť, možno podať návrh na príslušný súd na určenie výživného.
Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. To zabraňuje rodičom úmyselne znižovať svoje príjmy alebo brať na seba neprimerané finančné záväzky s cieľom vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní zohľadňuje všetky skutočnosti potrebné na rozhodnutie.
Pokiaľ ide o maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, výživné je potrebné poukazovať pravidelne mesačne. Čo sa týka samotných prostriedkov, v prípade, že ide o finančné prostriedky na účte maloletého dieťaťa, je na ich disponovanie potrebný súhlas súdu. Odôvodnenou potrebou dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor, čím sa zabezpečuje jeho budúcnosť. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania. Je dôležité vedieť, že právo na výživné sa nepremlčuje, avšak práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú uplynutím troch rokov. Výživné možno priznať len na návrh. Výživné je možné priznať odo dňa začatia súdneho konania. Výnimočne, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže súd výživné priznať aj za dobu pred začatím súdneho konania.
Plnoletosť dieťaťa a nové pravidlá samostatnosti
Dovŕšenie osemnástich rokov veku je pre každého mladého človeka významným míľnikom, ktorý so sebou prináša nielen nové slobody, ale aj plnú zodpovednosť. Po dovŕšení 18. roku veku sa nadobúda plná spôsobilosť na právne úkony. To znamená, že po dovŕšení 18. roku veku ste dospelá osoba, plne spôsobilá na právne úkony. Rovnako plne zodpovedáte za svoje všetky rozhodnutia a konania. Zároveň tým aj zaniká funkcia rodičov v zmysle ich zákonného zastúpenia dieťaťa. Rodičia vás už nezastupujú pri právnych úkonoch a už vôbec nie pri vašom rozhodovaní.
Z toho priamo vyplýva, že žiadny zákon vám nepredpisuje, že po dovŕšení 18. roku veku musíte naďalej bývať so svojím otcom (alebo matkou) v spoločnej domácnosti. Ak chcete, môžete od neho z domu odísť. Rodičia nemôžu podať na súd návrh, aby ste museli doma bývať (aby ste nemohli domácnosť opustiť). Ak budete plnoletá, neexistuje žiadna právna prekážka pre vaše odsťahovanie sa napríklad za priateľom do iného štátu, kde by ste tiež dokončili svoje štúdium. Polícia po dovŕšení osemnástich rokov nad vašou osobou už nemá žiadne právomoci vo veci vášho bydliska. Váš otec nemôže túto situáciu využiť vo svoj prospech, aby vám bránil v odsťahovaní.
S plnoletosťou sa však mení aj dynamika vyživovacej povinnosti rodičov. Hoci rodičia k vám majú vyživovaciu povinnosť do času, kým nie ste schopná sama sa živiť (vlastnou prácou), plnoletosť prináša možnosť samostatného rozhodovania o jej plnení. Pokiaľ ešte študujete a nepracujete, mohli by ste na súd podať návrh na určenie výživného od svojich rodičov. Avšak ak vás dokáže uživiť priateľ, s ktorým sa odsťahujete od rodičov, a vy od svojich rodičov naďalej už nechcete, aby vás vyživovali a chcete sa osamostatniť, tak k vám za daných okolností nemajú žiadne povinnosti.
Schopnosť sama sa o seba postarať sa nedá merať výškou mzdy. Odpoveďou na otázku teda je, že neexistuje požadovaná čiastka. Podstatnou skutočnosťou je teda iba moment, kedy ste schopná sama sa o seba postarať. K výkladu pojmu schopnosť dieťaťa samé sa živiť uvádzame, že stačí, aby dieťa malo schopnosť sa samo živiť, nie je nutné, aby sa reálne dieťa aj samo živilo. Zákon nezakazuje, aby sa dieťa od rodičov odsťahovalo, zvlášť v prípadoch, keď je objektívne schopné sa o seba postarať. Ak by ste sa niekedy rozhodli pre návrh na určenie výživného, je potrebné počítať s tým, že súd by neurčil výživné v tej výške, že rodičia budú zaviazaní k úhrade všetkých Vašich nákladov, ktoré by ste od nich požadovali.
Komplexné pochopenie pojmu "nezaopatrené dieťa"
Pojem "nezaopatrené dieťa" je v slovenskom právnom systéme kľúčový pre posudzovanie nároku na rôzne sociálne dávky a príspevky. Avšak, jeho definícia sa môže líšiť v závislosti od konkrétneho zákona, čo môže viesť k nejasnostiam a rozdielnemu posudzovaniu v rôznych životných situáciách. V súčasnosti sa stretávame s dualitou v pojmológii, kde definície pojmov sú rozdielne, čo predstavuje problém pri ich aplikácii. Tieto rozdiely sa týkajú konkrétne nezaopatreného dieťaťa, a to v Zákone o sociálnom poistení a v Zákone o prídavku na dieťa.
Definícia podľa Zákona o sociálnom poistení
Definícia nezaopatreného dieťaťa v právnom rámci je ukotvená v ustanoveniach § 9 Zákona o sociálnom poistení. Podľa nich sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Tá je bližšie definovaná v ustanoveniach § 19, ods. 2 Školského zákona. Zahŕňa obdobie desiatich rokov, ktoré začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. Zákon o sociálnom poistení v ustanoveniach § 9 rozširuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj na prípady, kedy má dotknutá osoba status nezaopatreného dieťaťa aj po skončení povinnej školskej dochádzky. To nastáva vtedy, ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole, prípadne ak sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, a to najdlhšie do dovŕšenia 26. roku veku. Pod pojmom „sústavná príprava na povolanie“ sa podľa ustanovení §10 Zákona o sociálnom poistení rozumie štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
Zákon o sociálnom poistení obsahuje aj negatívnu definíciu pojmu nezaopatrené dieťa. Ide o situácie, kedy osoba nemôže mať status nezaopatreného dieťaťa aj napriek tomu, že sa napríklad sústavne pripravuje na povolanie alebo je neschopná sústavne sa pripravovať či vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo chorobu. Konkrétne, status nezaopatreného dieťaťa nemá osoba, ktorej vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Definícia podľa Zákona o prídavku na dieťa
Nezaopatreným deťom sa venuje aj Zákon o prídavku na dieťa. V zmysle ustanovení § 3 Zákona o prídavku na dieťa sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Status nezaopatreného dieťaťa podľa ustanovení § 3, ods. 1, písm. a) Zákona o prídavku na dieťa má aj osoba, ktorá sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, resp. vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Táto definícia tiež zahŕňa dieťa, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti. Definícia pojmu „sústavná príprava dieťaťa na povolanie“ sa v podstatných bodoch nelíši od definície v Zákone o sociálnom poistení.
Podobne ako Zákon o sociálnom poistení, aj Zákon o prídavku na dieťa vymedzuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj negatívne, a to konkrétne v ustanoveniach § 3, ods. 3. Status nezaopatreného dieťaťa nemá osoba, ktorej vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Je zrejmé, že rozličné definície nezaopatreného dieťaťa môžu spôsobovať nejasnosti pri aplikácii právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Duálna úprava legálnej definície nezaopatreného dieťaťa je v práve sociálneho zabezpečenia v súčasnosti prekonaná a mala by byť zjednotená, aby sa zabezpečila jasnosť a konzistentnosť.
Vekové hranice a ich vplyv na sociálne zabezpečenie
Pojem "nezaopatrené dieťa" je neoddeliteľne spojený s vekovými hranicami, ktoré určujú, dokedy má dieťa nárok na rôzne formy štátnej podpory a kedy sa jeho status v právnom systéme mení. Rôzne vekové hranice môžu mať značný vplyv na finančné a sociálne postavenie jednotlivcov a rodín v systéme sociálnej podpory.
Všeobecné vekové hranice
Vo všeobecnosti sa za nezaopatrené dieťa považuje osoba do 25 rokov veku, ak spĺňa podmienky nezaopatrenosti. Táto hranica je často referenčným bodom pre mnohé sociálne dávky, avšak existujú výnimky a špecifické podmienky, ktoré môžu ovplyvniť nárok na tieto dávky.
Špecifické vekové hranice a podmienky pre rôzne dávky:
Zdravotné poistenie: Podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, nárok na verejné zdravotné poistenie sa posudzuje aj u nezaopatrených rodinných príslušníkov, najmä ak sa rozhodnete odísť do iného členského štátu Európskej únie, krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska. Nezaopatrený rodinný príslušník je definovaný podľa §3 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. ako nezaopatrené dieťa do 26 rokov veku, ktoré je študentom denného alebo externého štúdia a nemá titul druhého stupňa, alebo do 30 rokov, ktoré je študentom denného štúdia a nemá titul druhého stupňa.
Prídavok na dieťa: Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Prídavok sa vypláca mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Ak je dieťa podľa posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť, status nezaopatreného dieťaťa trvá najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti takéhoto dieťaťa. Nárok na prídavok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý prídavok patril.
Sirotský dôchodok: Suma sirotského dôchodku je podľa ustanovení § 77 Zákona o sociálnom poistení vo výške 40 % starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok. V priemere teda nezaopatrené dieťa poberajúce sirotský dôchodok dostane 208 EUR mesačne, a to až do dovŕšenia 26. roku života. To sa však netýka osôb, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, alebo poberajú invalidný dôchodok a ich miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o viac ako 70 %.
Daňový bonus: Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom. Nárok trvá do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole (okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov). Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia.
Vplyv získania vzdelania druhého stupňa a invalidného dôchodku na status nezaopatreného dieťaťa
Status nezaopatreného dieťaťa zaniká v prípade, ak osoba získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Takisto, ak dieťaťu vznikol nárok na invalidný dôchodok, za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok. Všetky uvedené podmienky musia spĺňať obe posudzované osoby a zároveň nevykonávať zárobkovú činnosť.
Daňové aspekty a príspevky pre rodiny s deťmi
Rodiny s deťmi, a najmä tie rozvedené, čelia špecifickým výzvam aj v oblasti daňových úľav a rôznych štátnych príspevkov. Je dôležité poznať pravidlá pre uplatnenie daňového bonusu, rodičovského príspevku a príspevku pri narodení dieťaťa, aby sa zabezpečilo, že rodina využije všetky dostupné formy podpory.
Daňový bonus na dieťa:
Daňovník si môže uplatniť daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom. Pri striedavej osobnej starostlivosti obidvaja rodičia spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. Znamená to, že takéto dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, t.j. matka aj otec, pričom daňový bonus mesačne na toto dieťa si môže uplatniť len jeden z nich. Pri súdom určenej striedavej starostlivosti po vzájomnej dohode môžu obidvaja rodičia vo vyhláseniach u zamestnávateľa uviesť, že si budú uplatňovať daňový bonus jeden v párne mesiace roka a druhý v nepárne mesiace. Je tiež možné akceptovať dohodu rodičov, že jeden si uplatní nárok na daňový bonus (bez ohľadu na stav na začiatku mesiaca) a druhý si uplatní nárok na prídavok na dieťa (takáto dohoda sa uzatvára na úrade práce pri žiadosti o prídavok na dieťa). Nárok na to isté dieťa vzniká len raz. Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň len o sumu daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie.
Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si uplatniť daňový bonus mesačne na každé vyživované dieťa len jeden z nich. Rodičia, ktorí sú rozvedení, odlúčení, nikdy sa nezosobášili alebo nežijú oddelene a ktorí zdieľajú starostlivosť o dieťa s bývalým manželom alebo bývalým partnerom, musia porozumieť špecifickým pravidlám o tom, kto môže byť oprávnený žiadať o dieťa na daňové účely. Poručnícky rodič je rodič, u ktorého dieťa žilo počas roka väčší počet nocí. Rodičia, ktorí nie sú zverení do starostlivosti, môžu mať nárok na nárok na dieťa. To sa týka aj niektorých daňových výhod, vrátane daňového bonusu na dieťa, dodatočného daňového bonusu na dieťa a kreditu na iné závislé osoby.
Riešenie neoprávneného poberania daňového bonusu:
Môže sa stať situácia, keď nezaopatrené dieťa žije s matkou v domácnosti, matka má príjem a spĺňa všetky podmienky na uplatnenie daňového bonusu. Avšak otec nežije v domácnosti, nestará sa, neprispieva, ale napriek tomu si uplatňuje daňový bonus neoprávnene u zamestnávateľa. V takomto prípade, ak otec nevyživuje dieťa (vlastné) vo svojej domácnosti, nemá nárok na daňový bonus. Zamestnávateľ pri oznámení uvedenej skutočnosti dá podpísať Vyhlásenie tomuto zamestnancovi, s tým že daňový bonus si v priebehu zdaňovacieho obdobia nebude uplatňovať. V prípade, ak nárok na daňový bonus zanikol skôr, zamestnávateľ ho vyberie pri vykonaní ročného zúčtovania alebo uplatní postup podľa ustanovenia § 40 (vyberie ho podľa toho, či ide o zavinenie zamestnanca alebo zamestnávateľa - do 1 roka alebo do troch rokov). Matka si ho môže uplatniť v daňovom priznaní aj napriek tomu, že ho poberá otec.
Príspevok pri narodení dieťaťa a rodičovský príspevok:
Od 1.4.2022 je účinná novela zákona č. 383/2013 Z. z., ktorá priniesla novú tzv. proaktívnu službu pre občana pri životnej udalosti - narodení dieťaťa. Ak žiadateľ bude požadovať poukázanie príspevku pri narodení dieťaťa na iné miesto výplaty, ako úrad získa preverovaním v systémoch orgánov verejnej moci napr. Príspevok sa poskytuje raz ročne na každé dieťa, prvý raz pri dožití sa jedného roka detí a posledný raz pri dožití sa 15. roku veku.Nárok na rodičovský príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril. Nárok na rodičovský príspevok od troch do šiestich rokov veku dieťaťa vzniká po posúdení zdravotného stavu dieťaťa.
Povinnosti oprávnenej osoby:
Oprávnená osoba - rodič nezaopatreného dieťaťa, rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, osoba, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, alebo maloletý rodič, ktorý má priznané rodičovské práva a povinnosti - je povinná po dovŕšení troch rokov veku nezaopatreného dieťaťa oznámiť platiteľovi písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, akým spôsobom a kde bude zabezpečovaná starostlivosť o toto nezaopatrené dieťa do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky, počas trvania nároku na prídavok a príplatok k prídavku. Pokiaľ by v období od už zrealizovaného oznámenia došlo k podstatnej zmene spôsobu a miesta výkonu starostlivosti o dieťa (napríklad vylúčenie zo zariadenia, zmena zariadenia a podobne) v porovnaní s údajmi podľa už skôr oprávnenou osobou zrealizovaného oznámenia, takúto zmenu je povinná oprávnená osoba oznámiť úradu. K žiadosti o prídavok na dieťa je potrebné priložiť rodný list dieťaťa spolu s fotokópiou na porovnanie, občiansky preukaz žiadateľa, potvrdenie základnej, strednej alebo vysokej školy ak ju dieťa navštevuje. Oprávnená osoba je povinná vrátiť prídavok a príplatok k prídavku, ak ho poberala neoprávnene.
Rozšírená vyživovacia povinnosť: Manželia, rodičia a iní príbuzní
Vyživovacia povinnosť nie je v právnom systéme obmedzená len na vzťah medzi rodičmi a deťmi. Zákon o rodine, konkrétne § 62 zák. č. 36/2005 Z. z., upravuje aj ďalšie formy vzájomnej podpory medzi členmi rodiny, ktoré sa môžu stať aktuálnymi v rôznych životných situáciách, vrátane tých, ktoré súvisia s rozvodom alebo starnutím.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Táto povinnosť je založená na princípe solidarity v manželstve a má zabezpečiť, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z manželov a v akej miere sa stará o spoločnú domácnosť. Zároveň súd prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch manželov. Ak si manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť neplnia, súd ju na návrh niektorého z nich určí.
Táto povinnosť môže pokračovať aj po rozvode. Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Toto právo zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie. Súd môže priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela, len ak je to v súlade s dobrými mravmi. Neprihliadne sa na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Právo na príspevok na výživu zanikne najneskôr po uplynutí piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Výnimkou je situácia, keď oprávnený manžel objektívne nie je schopný sám sa živiť z dôvodov súvisiacich s manželstvom alebo rodičovstvom, napríklad z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu vyžadujúceho sústavnú opateru.
Okrem bežného výživného má matka, ktorá nie je vydatá za otca dieťaťa, právo na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, a to od otca dieťaťa. Právo na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
Zákon neupravuje len povinnosť rodičov k deťom, ale aj opačným smerom. Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Pri určení rozsahu tejto vyživovacej povinnosti súd prihliada na schopnosti, možnosti a k majetkovým pomerom ostatných detí. Takže ak majú rodičia viac detí, povinnosť sa rozdelí spravodlivo medzi nich.
Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, avšak iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú. Táto povinnosť je subsdiárna, čo znamená, že potomkovia majú vyživovaciu povinnosť na predkov, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní, teda napríklad deti voči svojim rodičom. Tento systém zabezpečuje, že starší alebo núdzni členovia rodiny nezostanú bez podpory, ak im nemôžu pomôcť ich priami potomkovia.
Súdne konanie a medzinárodné vymáhanie výživného
V prípadoch, keď dohoda o výživnom nie je možná alebo je porušovaná, je nevyhnutné obrátiť sa na súd. Súdne konanie o výživnom má svoje špecifické pravidlá a postupy, ktoré je potrebné dodržať. Okrem vnútroštátnych konaní je v dnešnom globalizovanom svete čoraz aktuálnejšie aj cezhraničné vymáhanie výživného.
Iniciácia súdneho konania a príslušnosť súdov
Jeden z rodičov, bez ohľadu na to, či sú zosobášení alebo nie, môže podať návrh na súd vo veci vyživovacej povinnosti proti druhému rodičovi vo vzťahu k ich deťom. Zvyčajne návrh na súd podáva nezaopatrené dieťa proti druhej osobe v občianskoprávnom konaní. Vo veci výživného je navrhovateľom zvyčajne rodič, ktorý sa stará o dieťa/deti. Navrhovateľmi môžu byť bývalí manželia, ako aj deti vo vlastnom mene. Strany, ktoré chcú podať návrh na určenie výživného, musia mať dostatočný záujem vo veci, aby mali postavenie alebo aktívnu legitimáciu (locus standi) na podanie návrhu. V prípade príbuzného alebo blízkeho príbuzného je nevyhnutné, aby osoba, ktorá podáva návrh, disponovala určitým oprávnením spravovať záležitosti svojho príbuzného alebo blízkeho priateľa, ako napríklad plnomocenstvo.
Návrh sa môže podať osobne, pokiaľ sa navrhovateľ nerozhodne, že tým poverí právneho poradcu. Pokiaľ ide o poplatky za začatie súdneho konania, je dôležité poznamenať, že napríklad v Írsku sú všetky rodinnoprávne konania oslobodené od súdnych poplatkov.
Príslušnosť súdov a výpočet výživného (príklad z Írska)
Pre ilustráciu súdnej praxe v inej krajine môžeme uviesť príklad Írska. Okresný súd (District Court) je tam príslušný na určenie výživného pre dieťa v maximálnej výške 150 EUR týždenne od jedného z rodičov a určenie výživného manželovi/registrovanému partnerovi v maximálnej výške 500 EUR týždenne. Ak sa v návrhu požadujú vyššie sumy, je potrebné podať návrh na obvodný súd (Circuit Court) alebo na Vyšší súd (High Court). Pri určovaní výživného bude súd skúmať primerané potreby oprávnenej osoby (osoby oprávnenej na výživné) oproti schopnosti povinnej osoby (osoby povinnej platiť výživné) platiť. Ak sa zmenia životné náklady alebo rodinné pomery, rozhodnutie súdu o výživnom môže byť zmenené.
Vymáhanie výživného
Výživné sa zvyčajne uhrádza priamou platbou oprávnenej osobe. Avšak oprávnené osoby majú právo nechať si vyplácať výživné prostredníctvom súdnej kancelárie. Ak tento prostriedok nápravy zlyhá, súd môže nariadiť povinnej osobe, aby zaplatila dlžnú sumu oprávnenej osobe. Ak povinná osoba nesplní súdny príkaz, súd môže nariadiť inej osobe, ktorá dlhuje peňažné prostriedky povinnej osobe, aby namiesto nej zaplatila oprávnenej osobe. Je na každom oprávnenom z výživného, aby podal návrh na súd o pomoc pri vymáhaní výživného. Len osoba povinná na plnenie výživného je zodpovedná za plnenie výživného.
Cezhraničné vymáhanie výživného
Nariadenie (ES) č. 4/2009, ktoré sa bežne nazýva nariadenie o vyživovacej povinnosti, sa týka cezhraničných žiadostí o výživné, ktoré vyplývajú z rodinných vzťahov. Dohovor OSN o vymáhaní výživného v cudzine (Newyorský dohovor) nadobudol účinnosť na území Írska v novembri 1995 prostredníctvom zákona o výživnom z roku 1994 (Maintenance Act 1994). Obidva právne dokumenty vytvárajú sieť ústredných orgánov v každom zmluvnom štáte a navrhovatelia/oprávnené osoby/predkladatelia môžu postúpiť svoje návrhy ústrednému orgánu, ktorý ich postúpi príslušnému súdu a v niektorých prípadoch zabezpečí právnu pomoc. Ústredný orgán podniká kroky v súvislosti s návrhmi podľa nariadenia o vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o získanie vyhlásenia vykonateľnosti, napríklad írsky ústredný orgán ho v súčasnosti vyžaduje od kancelárie predsedu Vyššieho súdu (Office of the Master of the High Court). Írsky ústredný orgán postúpi žiadosti o výkon rozhodnutia priamo okresnému súdu (District Court).
Navrhovateľ môže získať pomoc úradníka okresného súdu (District Court Clerk) v súvislosti s rozhodnutiami okresného súdu (District Court). Navrhovatelia môžu tiež požiadať o poskytnutie pomoci v súvislosti s právnym zastúpením. V otázke nároku na právnu pomoc by sa mali obrátiť na centrum právnej pomoci vo svojom okolí. Nakoniec navrhovateľ môže požiadať o pomoc organizáciu Bezplatné centrum právnej pomoci (FLAC - Free Legal Advice Centre), ktorá je nezávislou organizáciou na dobrovoľníckej báze prevádzkujúcou sieť právnych poradní v celej krajine. Navrhovateľ/predkladateľ nemusí platiť poplatky za podanie návrhu na začatie súdneho konania v tejto oblasti a môže využívať bezplatnú právnu pomoc.
tags: #nezaopatrene #dieta #rozvedeni