Príchod nového člena rodiny so sebou prináša množstvo otázok a príprav. Kým sa bábätko začne pýtať na svet, jeho poloha v brušku je kľúčová pre určenie spôsobu pôrodu. Po narodení sa zase pozornosť sústreďuje na správnu manipuláciu, ktorá zásadne ovplyvňuje psychomotorický vývoj dieťaťa. Dnes sa ponoríme do oboch týchto aspektov - od dôležitosti správnej polohy plodu až po techniky, ktorými môžeme bábätku po pôrode pomôcť adaptovať sa a zdravo sa vyvíjať.
Poloha Bábätka v Brušku - Dôležitosť a Variantnosť
Poloha a postavenie plodu v brušku matky určuje, ako sa dieťa narodí - či prirodzenou cestou, alebo pomocou cisárskeho rezu. Za normálnych okolností sa plod, kým mu to jeho priestorové možnosti dovoľujú, otočí hlavičkou smerom nadol. S blížiacim sa termínom pôrodu jeho hlávka zostúpi ešte nižšie do priestorov malej panvy, kde počká až do dňa pôrodu.
Fyziologická Poloha a Jej Význam
Najlepším postavením dieťaťa je v polohe na chrbte. Bábätko v brušku matky obvykle zaujíma pozdĺžnu polohu hlavičkou v treťom trimestri tehotenstva, konkrétne medzi 32. a 34. týždňom tehotenstva. Pozdĺžna poloha hlavičky je fyziologická a hovoríme o nej, keď je hlavička dieťaťa v panvovom vchode matky. Táto poloha pomáha dieťaťu ľahšie prejsť pôrodnými cestami matky a ide o najfyziologickejšiu polohu pre prirodzený pôrod. V polohe s hlavičkou vpredu je tvár dieťaťa otočená smerom k chrbtu matky a záhlavím prilieha k pôrodným cestám. O normálnej polohe a postavení plodu je teda možné hovoriť vtedy, keď má dieťa pozdĺžnu polohu hlavičkou a je v polohe na chrbte, nazývanej aj pravá predná. Sú však známe aj prípady, keď sa dieťa otočí až tesne pred samotným pôrodom. Počas tehotenstva sa plocha maternice rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty.
Keď sa Bábätko Neotočí: Nepriaznivé Polohy a Ich Dôsledky
Problém nastáva, ak sa dieťatko z rôznych dôvodov nestihne otočiť a zostane pre prirodzený pôrod v nevhodnej polohe - buď uložené priečne alebo nožičkami nadol - koncom panvovým. Poloha plodu je inak označovaná ako vzťah dlhej osi plodu k pozdĺžnej ose maternice matky. Preto sa v medicíne rozlišuje pozdĺžna a priečna poloha. Medzi nepriaznivé polohy sa radia priečna a šikmá poloha bábätka. Štatisticky ide o približne 3 - 4 % všetkých prípadov, keď sa dieťa v termíne pôrodu nachádza v inej polohe, než hlavičkou dole.V priečnej polohe môže bábätko smerovať hlavou na ľavú stranu matky alebo môže byť hlava otočená k pravej strane matky. Os plodu je kolmá na pozdĺžnu os maternice. Priečna poloha je akákoľvek poloha plodu, pri ktorej dlhá os plodu zviera s pozdĺžnou osou matky pravý alebo ostrý uhol (šikmá poloha). Prirodzený pôrod v tomto prípade nie je možný, pretože ramienko plodu je obvykle zaklinené v pôrodných cestách. Pokiaľ je plod v priečnej polohe ešte pred pôrodnými kontrakciami, je predovšetkým pri prvorodičkách nutný cisársky rez. Pokiaľ nejde o prvé tehotenstvo, je šanca, že sa bábätko otočí správnym smerom, avšak aj v tomto prípade je pravdepodobnosť vaginálneho pôrodu pomerne nízka.
Ďalšou komplikáciou je poloha koncom panvovým, čo znamená, že namiesto hlavičky je v matkinej panve umiestnený zadoček dieťaťa. Mamička v tomto prípade pocíti kopanie v dolnej časti brucha. Poloha koncom panvovým má niekoľko rôznych variantov: naliehanie zadočkom, naliehanie nožičkami alebo úplnú polohu koncom panvovým (zadoček dieťaťa a obe nožičky sú v panvovom vchode mamičky a kĺby dolných končatín sú ohnuté). Pri tomto poslednom variante má dieťa v brušku mamičky polohu podobnú tureckému sedu. Pred pôrodom zaujmú takúto pozíciu cca 3 % bábätiek. V prípade, že pri tejto polohe nie je priamo pri krčku maternice zadoček bábätka, ale nožičky, hrozí pôrod pupočnej šnúry, čo môže byť nebezpečné pre bábätko.
Pokiaľ je hlavička dieťaťa zaklonená (poloha temenná, čelná alebo tvárová) alebo sú zadoček, kolienka či nožičky dieťaťa položené smerom dole, môže byť pôrod náročný, alebo dokonca nemožný. Aj z týchto dôvodov väčšinu pôrodov s nesprávne otočenými bábätkami vedú operačne - cisárskym rezom. Poloha koncom panvovým je indikáciou na cisársky rez bez ohľadu na typ polohy plodu. V určitých presne vymedzených situáciách však môže pôrod z pozdĺžnej polohy plodu koncom panvovým prebehnúť prirodzenou cestou. Patrí medzi ne napríklad narodenie druhého plodu s polohou koncom panvovým u dvojčiat, alebo predčasný pôrod. S takýmto pôrodom sa spája aj veľa rizík, napríklad môže dôjsť ku tlaku na pupočnú šnúru, a tým má dieťatko málo kyslíka, alebo ak žena nie je dostatočne otvorená na prechod telíčka a hlavička uviazne v pôrodných cestách.
Prečo Dieťa Zaujíma Nesprávne Polohy?
Poloha dieťaťa sa od polohy hlavičkou dole môže líšiť z mnohých dôvodov. Tomu napomáha abnormálny tvar hlavičky dieťaťa, abnormálna stavba panvy, abnormálny tvar maternice - napr. maternica s priehradkou alebo s dvomi krčkami - a tiež akákoľvek situácia, ktorá „bráni“ rotácii, napr. krátka pupočná šnúra, nižšie množstvo plodovej vody, myómy, ktoré výrazne menia tvar maternicovej dutiny, alebo nízko položená placenta. Dieťa sa tiež nemusí stihnúť otočiť preto, že dôjde k predčasnému pôrodu. Lekár by mal svoju pacientku informovať o všetkých týchto dôvodoch.
Pomoc pri Otočení Bábätka: Možnosti a Ich Efektívnosť
Mamičky len vo veľmi malej miere môžu ovplyvniť daný problém. Niekedy pomôže výraznejšia aktivita (upratovanie, dlhšia chôdza, zhyby, krátky strečing), väčšinou však ani to nestačí. Pokiaľ bábätko pred pôrodom nezaujalo správnu polohu, je napríklad uložené pozdĺžne koncom panvovým dole, môže lekár alebo pôrodná asistentka pacientke odporučiť, aby často zaujímala pozíciu na kolenách a na lakťoch. Pred dokončením pôrodu môže lekársky tím vyskúšať aj takzvanú externú cefalickú verziu (ECV) dieťaťa. Lekár sa môže takúto polohu pokúsiť krátko pred pôrodom zmeniť tlakom rukou cez brušnú stenu, pričom úspešnosť je okolo 50 %. Medzi faktory, ktoré vplývajú na úspešnosť ECV, patrí aj hmotnosť bábätka a množstvo plodovej vody. Tehotná žena môže tiež využiť pomoc osteopata. Pomocou špeciálnych cvikov (tzv. spinning babies) pomáha špecialista uvoľniť svalové napätie v oblasti panvy a uvoľniť väzy. Mamičky ich môžu robiť samy doma - samozrejme, ak nemajú gynekologické kontraindikácie. Otázka účinnosti týchto cvičení je však veľmi diskutabilná a väčšina lekárov je k nim skôr skeptická.Je dobré počúvať rady lekára alebo pôrodnej asistentky a byť pod stálou gynekologickou starostlivosťou. Tehotná žena by nemala mať pred pôrodom žiadne obavy, a to ani keď sa jej bábätko ešte neotočilo hlavičkou dole. Situácia sa môže zmeniť doslova zo dňa na deň. Spokojná mamička znamená spokojné dieťa.
Príprava na pôrod a poloha bábätka pri pôrode – Rozhovor s dulou Luckou Vančo
Pokles Bábätka v Panve - Blížiaci sa Pôrod
Koncom tehotenstva sa telo ženy a bábätka pripravuje na pôrod. Jedným zo signálov, že sa pôrod blíži, je poklesnutie bábätka v brušku. To znamená, že dieťa klesne nižšie do panvy, pretože sa blíži čas pôrodu. Ako dieťa rastie, jeho hlavička je stále ťažšia a ťažšia. Tá vďaka gravitačnej sile v určitom okamihu začne prirodzene klesať. Bábätko sa potom v maternici rôzne pretáča a pripravuje sa tak na pôrod. O niečo silnejšie a rýchlejšie pohyby dieťaťa a kopanie v hornej časti brucha ku koncu tehotenstva môžu byť pre mamičku signálom, že bábätko už zmenilo polohu a pomaly sa pripravuje na pôrod.Poloha plodu je vzhľadom na dostatok priestoru a množstvo plodovej vody v prvých šiestich mesiacoch premenlivá. Uloženie plodu sa stabilizuje až v 3. trimestri. Do 36. týždňa sa väčšina bábätiek pretočí do polohy hlavičkou dolu, ktorá je ideálna na pôrod.Je dôležité si uvedomiť, že každé telo signalizuje inak. Niektoré ženy si všimnú signály už niekoľko týždňov pred pôrodom, iné len niekoľko hodín a ďalším telo nesignalizuje nič.
Desať Znakov Poklesu Bábätka
Gynekológovia a pôrodníci identifikujú viacero znakov, ktoré môžu naznačovať pokles bábätka do panvy:
- Časté močenie a hnačky: V poslednom mesiaci tehotenstva maternica mierne klesne, čo spôsobí tlak na močový mechúr a častejšie močenie. Môže sa objaviť aj samovoľný únik moču. Častá je tiež riedka, vodnatejšia stolica, teda predpôrodné hnačky, ktoré spôsobuje tehotenský hormón relaxín. Jeho úlohou je uvoľniť všetky svaly a kĺby.
- Úľava od pálenia záhy, chuť do jedla: Keďže je bábätko nižšie a netlačí tak na tenké črevo a žalúdok, môže sa zdať, že opäť začne chutiť jesť a nebudete tak trpieť pálením záhy. Niektorým mamičkám sa stáva, že aj napriek chuti do jedla im váha mierne klesne.
- Ľahšie dýchanie aj zmena chôdze: S klesnutím bábätka súvisí aj viac priestoru na pľúca, teda sa vám môže lepšie dýchať a nepociťujete takú dýchavičnosť. Relaxín tiež spôsobí, že sa vám zdá, akoby ste na tom boli horšie s koordináciou a rovnováhou. Chôdza sa stane ťarbavejšou a kolísavejšou, tzv. "chôdza tučniaka" alebo "kačacia chôdza".
- Bolesti chrbta aj hemoroidy: Bolesti chrbta trápia väčšinu budúcich mamičiek. Táto bolesť je však trochu odlišná, nekomfortná, pretože ju vyvoláva tlak bábätka v panve, narastajúca námaha pre chrbticu. Kvôli tomu sa môže objaviť aj bolesť v oblasti pošvy, slabín a stehien. Tento tlak bude mať ešte jeden nepríjemný následok: hemoroidy.
- Vyčerpanosť alebo naopak eufória a pud tvorenia hniezda: Zvláštna pre mnohé ženy je aj eufória, nával energie a pud tvorenia hniezda. Ak však miesto euforickej nálady cítite len obrovskú vyčerpanosť a chcete len ležať a spať, aj to je úplne prirodzené. Telo čerpá sily, aby ich mohlo naplno vydať práve pri pôrode.
- Zmena vaginálneho výtoku: Môže byť vodnatejší, lepkavejší, hustejší, jemne naružovelý.
- Pocity nepohodlia v pošvovej oblasti: Niektoré ženy pociťujú bolesť alebo pichanie v pošvovej oblasti, pretože maternica tlačí na niektoré nervy.
- Poslíčkovia, tzv. falošné kontrakcie (Braxton-Hicksove kontrakcie): Sú bolestivé sťahy maternice, ktoré dokážu napodobniť skutočnú kontrakčnú činnosť, no na rozdiel od skutočných sa ich intenzita po pár hodinách znižuje a nemajú vplyv na pôrodnícky nález kŕčka maternice.
- Tvrdnutie bruška: Telo sa totiž na pôrod začne pripravovať zhruba od 20. týždňa tehotenstva. Niektoré ženy môžu pociťovať aj niekoľkokrát za deň tvrdnutie bruška.
- Odtekanie hlienovej zátky a skracovanie kŕčka maternice: Hlienová zátka má počas tehotenstva o to dôležitejšiu funkciu, že uzatvára a obklopuje kŕčok maternice, chráni dieťatko pred prienikom baktérií a infekcií. Na konci III. trimestra sa ale uvoľňuje, čo signalizuje blížiaci sa pôrod. Práve zmäkčovanie a otváranie kŕčka maternice a vagíny stimuluje vyššie spomínaný tehotenský hormón relaxín aj prostaglandín.
Držanie a Postavenie Plodu: Flexia a Deflexia
Držanie je pozícia jednotlivých častí tela plodu voči sebe (je to napríklad poloha hlavy voči trupu). Po začatí pôrodu by malo dieťa prirodzene pritlačiť hlavičku k hrudníku. Vtedy hovoríme o flexii (keď sa dieťa bradičkou dotýka hrudníka). Ak sa hlavička nepritlačí a naopak sa v rôznej miere zakláňa, bradička je viac či menej vzdialená od hrudníka, označujeme túto situáciu ako deflexiu (rozlišuje sa poloha temenná, čelná a tvárová). Pokiaľ je hlavička dieťaťa zaklonená, môže byť pôrod náročný, alebo dokonca nemožný.
Nízko Položená Placenta (Placenta Praevia)
Nízko položená placenta, známa aj ako placenta praevia, je stav, kedy placenta v maternici rastie príliš nízko a môže čiastočne zasahovať alebo úplne blokovať vnútornú bránku, teda otvor do pošvy. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať, ak je placenta nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice) alebo prekrýva krčok maternice. Tento stav sa vyskytuje len u 0,5 % žien v čase pôrodu, alebo približne pri 1 z 200 pôrodov.
Čo Je Placenta Praevia?
Placenta je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Jej nízke uloženie môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Placenta praevia sa väčšinou diagnostikuje v druhej polovici tehotenstva. Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice. Ak má lekár pocit, že placenta rastie príliš blízko krčka maternice, nevykonáva vaginálne vyšetrenie, nakoľko by mohlo spôsobiť krvácanie. Plod sa pri tejto diagnóze väčšinou nachádza v priečnej alebo šikmej polohe.
Príznaky a Riziká
Placenta praevia sa prejavuje krvácaním a niekedy aj kŕčmi. Krvácanie pri vcestnej placente je väčšinou náhle, silné, bezbolestné a netrvá dlho. Väčšinou sa objavuje po 20. týždni. Približne 10 % žien pociťuje bolesti pri krvácaní. Momentálne nie sú známe príčiny, prečo placenta praevia vzniká. Pri vyšších stupňoch placenty praevia je dokonca vyššie riziko úmrtia matky alebo dieťaťa pri pôrode. Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu, ktoré býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu.
Odporúčania a Manažment
Rodička s diagnózou placenta praevia je pravidelne monitorovaná lekárom. Lekári odporúčajú pokojový režim a minimum fyzickej aktivity. Sex a používanie tampónov je vylúčené. Podľa štádia tehotenstva, stupňa placenty praevia, ako aj intenzity krvácania lekár určí ďalšie liečenie. Pri intenzívnom krvácaní môže byť rodička hospitalizovaná. Lekári sa snažia pôrod oddialiť čo najviac, aby sa mohol plod vyvinúť čo najviac. Pri riziku predčasného pôrodu sa pred 34. týždňom podávajú lieky na urýchlenie dozrievania pľúc plodu.O spôsobe pôrodu rozhoduje lekár. Ak máte prvý alebo druhý stupeň placenty praevia, teda placenta neprekrýva vnútornú bránu, je možné, že budete rodiť vaginálne. Pri treťom a štvrtom stupni placenta praevia takmer všetky pacientky rodia cisárskym rezom. Vaginálny pôrod by v tomto prípade prinášal príliš veľké riziká, vrátane vykrvácania rodičky a úmrtia plodu. Ak máte diagnostikovanú placentu praevia, nemusíte robiť nič, len oddychovať a pripravovať sa na materstvo. Stres vám pri tejto diagnóze nepomôže, nech znie akokoľvek hrozivo. Placenta praevia sa vyskytuje u 5 žien pri 1 000 pôrodoch a lekári s ňou majú skúsenosti. Vďaka pravidelným ultrazvukovým vyšetreniam sa teda dokáže včasne diagnostikovať a sledovať. Karolína, mamička malého Viktorka, bola diagnostikovaná s placentou praevia minulé leto. Nečakaná diagnóza jej prekazila všetky plány a predstavy o dokonalom tehotenstve a lete pri mori. Namiesto dovolenky v Chorvátsku musela zostať ležať a dodržiavať pokojový režim. Aj napriek obavám o nenarodené dieťa a sebaľútosti, tehotenstvo aj pôrod dopadli dobre. Karolína mohla rodiť vaginálne.
Funkcia a Problémy s Placentou
Placenta je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Ide o životodarnú súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočnej šnúry. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.
Vznik a Vzhľad Placenty
Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov.Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Spájajú sa s dieťaťom cez pupočnú šnúru a rozvetvujú sa ako konáre stromu. V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu. Asi 15 až 30 minút po pôrode dôjde vplyvom hormónov k samovoľnému pôrodu placenty. Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat.
Životodarný Orgán: Úlohy Placenty
Hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva.Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečiskami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu, až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú. Počas prvého trimestra produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny. Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu.
Komplikácie Spojené s Placentou
Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred.
- Nízko Položená Placenta (Placenta Praevia): Ako už bolo spomenuté, ide o stav, keď je placenta pripojená príliš nízko v maternici, blízko alebo prekrývajúc krčok maternice. Táto situácia zvyšuje riziko krvácania počas tehotenstva a pôrodu a často vyžaduje cisársky rez.
- Predčasné Odlúčenie Placenty (Abrupcia Placenty): Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa placenta predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu. Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak. Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.
- Zadržanie Placenty (Placenta Adherens): Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania. Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom.
Správna Manipulácia s Bábätkom po Narodení
Priblížili sme si dôležitosť správnej manipulácie a stimulácie bábätka už v minulosti. Dnes sa podrobnejšie zameriame na to, ako môže vyzerať nevhodná manipulácia, čo môže bábätku spôsobiť, a čomu sa je preto vhodné vyvarovať. Zároveň si povieme, ktoré pozície na nosenie a správanie dieťaťa sú naopak žiaduce, pretože sú v súlade s jeho psychomotorickým vývojom, a ako do nich správne bábätko (ale aj seba) nastaviť.
Dôležitosť Správnej Manipulácie pre Psychomotorický Vývoj
Dôležitosť nastavenia správnej stredovej osi bábätka je zásadná. Prečo je tak dôležité pomôcť bábätku s nájdením osi? Pretože v okamihu, keď sa bábätko narodí, nemá správne rozložené ťažisko a zaberá tzv. asymetrickú polohu (tá je typická do 3. mesiaca). Hlavička je v miernom záklone a úklone. Ak sa pozrieš pozornejšie na novonarodené bábätká, tak v polohe na chrbte sa opierajú o záhlavie a zadoček. Táto poloha je pre bábätko značne nestabilná. To je aj dôvod, prečo sa bábätko často rozplače - cíti sa v tejto pozícii neisto. Pre jeho pocit bezpečia je práve preto v prvých dňoch a týždňoch života toľko cenným pomocníkom páperová perinka, do ktorej sa bábätko zľahka zaborí a lepšie sa mu darí získať stabilitu. Dôležité je, aby bábätko ležalo v perinke vždy rovno, čím sa učí, ako vyzerá správna pozícia.
Nevhodné Pozície a Praktiky, Ktorým sa Vyhnúť
Najprv si ukážeme nosenie a zdvíhanie bábätka, ktoré by si robiť nemala, pretože nimi môžeš bábätku ublížiť. Nie ihneď, ale vplýva to na jeho celkový vývoj.
- Nosenie bábätka vo zvislej polohe: Jednou z rozšírených chýb rodičov je nosenie bábätka vo zvislej polohe prakticky už od narodenia. Dieťa do tejto pozície totiž patrí až v okamihu, keď dokáže samo sedieť (cca 9-10 mesiacov). Hoci je táto pozícia deťmi veľmi obľúbená a rýchlo si na ňu zvykajú, dochádza k pomerne veľkému tlaku na chrbticu. O to viac, ak by si v tejto polohe s bábätkom pobehovala, poskakovala alebo sa predkláňala. Nároky na chrbticu, ktorá najmä u malých bábätiek nie je dostatočne zafixovaná príslušnými svalmi, sú nadmerné, a postupne tak môže dôjsť k negatívnemu vplyvu na celkové držanie tela. Okrem toho v tejto pozícii dochádza k zapažovaniu (retrakcii ramien), čo môže mať za následok problém s prvým vzpriamením, ale aj s rozvojom jemnej motoriky. Rozvoj jemnej motoriky úzko súvisí s rozvojom reči a s rozumovým vývojom. Môže tak dochádzať k postupnému reťazeniu problému, pričom pôvodnou príčinou bolo iba nevhodné nosenie. Mamičky tiež deti často nosia len na jednej strane, čo môže viesť k osovej asymetrii bábätka. Z toho vyplýva opäť celý rad problémov, ktoré sa postupne nabaľujú (napr. asymetrické plazenie).
- Predčasné usádzanie, státie, chodítka: Vzhľadom k nadmernému zaťaženiu chrbtice vo zvislej polohe nie je preto vhodné bábätko ani predčasne usádzať, stimulovať ho do stoja a vodiť ho za ruky alebo používať rôzne chodítka a hopsadlá. Vždy sa jedná len o pasívnu vertikalizáciu, kedy na to bábätko ešte nie je svojou postúrou pripravené a nemá ešte dostatočne naposilňované svaly na to, aby sa v tejto pozícii samo udržalo. Ak budeš dieťaťu tieto pozície predčasne ukazovať, bude ich potom o to viac vyžadovať.
- Nosenie na predlaktí so záklonom: Ďalšou nevhodnou pozíciou pre bábätko je jeho nosenie na predlaktí so záklonom, hlavovou či osovou asymetriou. Pokiaľ je bábätko navyše nosené prevažne na jednej strane, môže dochádzať k obmedzovaniu pohybu jednej jeho hornej končatiny. Tá býva často v zapažení za chrbtom mamičky. Dieťa potom viac používa iba druhú ručičku, ktorá nie je obmedzená v pohybe. Je pritom veľmi dôležité, aby sa obe horné končatiny do jedného roka rozvíjali symetricky.
- Zdvíhanie bábätka z podložky širokým úchopom: Nevhodné je tiež zdvíhanie bábätka z podložky širokým úchopom, kedy hrozí najmä záklon hlavičky alebo správanie dieťaťa vo zvislej pozícii chrbtom k rodičovi.
- Nadmerné zaťažovanie nožičiek: Pozor tiež na predčasné a nadmerné zaťažovanie a stimuláciu nožičiek (napr. formou šteklenia plôšok, kopanie do pevnej podložky, postavovania) môže viesť k zvýšeniu napätia v tejto časti tela. Výsledkom potom môže byť zvýšená dráždivosť bábätka, prepínanie nôh a stoj na špičkách.
- Rýchle pohyby a natriasanie: Pozor na rýchle pohyby s bábätkom a jeho natriasaním. Príliš rýchle pohyby môžu u bábätka vyvolať úlekovú reakciu, tzv. Moorov reflex. Časté natriasanie zase zvyšuje dráždivosť nervovej sústavy. Dieťa potom môže byť viac plačlivé a k upokojeniu bude potrebovať výraznejšie stimuly.
- Jednostranné preferovanie rúk/zapínanie plienok: Pozor na to, ako podávaš dieťaťu hračku alebo trebárs lyžičku na kŕmenie. Väčšina rodičov totiž nevedome preferuje u bábätka jednu ruku. Preto je vhodné ponúkať tieto predmety dieťaťu tak, že ich položíš doprostred stola a necháš na ňom, ktorou rukou predmet uchopí. Predídeš tak prípadným problémom so skríženou lateralitou. Pamätaj si, že do jedného roka by bábätko malo používať obe ruky rovnako. Ak teda samo cielene na predmety siaha iba jednou rukou, snaž sa ho stimulovať aj k úchopu druhou hornou končatinou. Daj si pozor na jednostranné zapínanie plienok. Pokiaľ pri prebaľovaní zapínaš vždy najskôr plienky na ľavej strane a potom až na pravej, môže tento stereotyp ovplyvniť držanie tela dieťaťa (postavenie panvy), najmä ak plienky viac uťahuješ.
- Dlhodobý pobyt v autosedačkách alebo vibračných ležadlách: Podporujú rozostup brušných svalov. Bábätko sa v nich nemôže samo aktívne rozvíjať a posilňovať potrebné svaly.
- Hrazdičky do kríža: Napríklad hrazdičky do kríža nie sú pre bábätká vhodné, pretože stimulujú bábätka do záklonu.
- Príliš veľa hračiek: Rovnako dôležité je nezahlcovať deti hračkami. Stačí im vždy aktuálne nechať 2-3 hračky. Pre mamičky, ktoré nechcú kupovať moc hračiek, existuje dobrý tip: Vždy na dobu 14 dní bábätku polovicu hračiek schovajte. Vzhľadom k tomu, že pamäť dieťaťa je v túto dobu krátkodobá (len pár dní), bude tieto hračky potom, čo ich opäť vyberiete zo skrine, považovať opäť za nové.
- Nevhodná poloha postieľky a prebaľovacieho pultu: Vhodné je, ak postieľku umiestniš tak, aby svetlo z okna prichádzalo k nohám bábätka. Pokiaľ bude zdroj svetla na jednej strane, bábätko bude mať tendenciu sa za svetlom otáčať, čo môže viesť k tzv. predilekcii (stáčanie hlavičky k jednej strane). Ak je postieľka umiestnená pri stene a na nej sú napr. zaujímavé obrázky alebo tapety, dieťa bude mať tiež tendenciu sa na obrázky pozerať. Preto je dôležité pravidelné polohovanie bábätka a striedanie strán. Obdobná situácia je aj na prebaľovacom pulte, kde môžu byť rušivým elementom obrázky na stene za hlavou dieťaťa. Bábätko, v snahe sa na ne pozrieť, bude zakláňať hlavičku, čo nie je žiaduce. S tým sa spája aj komunikácia s bábätkom na prebaľovacom pulte. Tvoja hlava by nemala byť nad hlavou bábätka, ale skôr na úrovni jeho bruška. To bude bábätko motivovať k pretiahnutiu šije a k pohľadu šikmo dole, nie hore, smerom do záklonu. Sú to síce drobnosti, ale ak sa opakujú často, stávajú sa zvykom a z neho sa potom môže stať nevhodný pohybový stereotyp, ktorý následne človeka sprevádza po zvyšok života a ktorý mu môže spôsobovať rôzne zdravotné ťažkosti pohybového aparátu v dospelom veku.
- Siahnutie za krk: Pri manipulácii s bábätkom mu nikdy nesiahaj za krk, táto oblasť je u bábätiek obzvlášť citlivá. Pozor aj v okamihu, keď bábätko zdvíhaš, tvoje ruky by mali byť vždy až pod hlavičkou dieťaťa, nikdy nie na krku.
- Tesné oblečenie a topánočky: Rovnako tak dbaj na to, aby si bábätku nedávala príliš tesné nohavice (napr. džínsy), ktoré ho budú obmedzovať v pohybe. Podobne je to aj s oblečením, ktoré je bábätku malé. Topánočky dávaj dieťaťu až vtedy, keď už samo chodí, nie v čase, keď ešte len lezie, učí sa stáť alebo len obchádza nábytok.
- Nadmerná sterilita a obmedzovanie vkladania predmetov do úst: Možno u svojho bábätka pozoruješ, že má tendenciu si neustále niečo dávať do pusy. Sú mamičky, ktoré sa tomu, najmä z hygienických dôvodov, snažia zabrániť. Nie je to dobre. Jednak je preukázané, že deti, ktoré žijú v prílišnej čistote, majú v budúcnosti väčší sklon k alergiám a ich imunita nebýva tak odolná, ale toto obdobie má veľký vplyv na budúci vývoj reči. Dieťa si tým, ako si všetko strká do pusy, stimuluje ústnu dutinu a jazyk.
Príprava na pôrod a poloha bábätka pri pôrode – Rozhovor s dulou Luckou Vančo
Žiaduce Pozície pre Podporu Vývoja
Všetky predchádzajúce spomínané nevhodné pozície možno zameniť za tie, ktoré sú v súlade s psychomotorickým vývojom bábätka. Dôležité je tiež robiť všetko veľmi, veľmi pomaly a za slovného sprievodu (a to nielen pri pokladaní do perinky, ale aj v priebehu akejkoľvek inej manipulácie s bábätkom). Bábätko síce tvojim slovám nerozumie, ale veľmi dobre reaguje na tvoj hlas a časom lepšie porozumie, čo sa s ním bude diať a čo ho práve bude čakať.
- Bočné klbko: Prvou takouto pozíciou je tzv. bočné klbko. To je vhodné pre bábätká už od narodenia. Prvých 6 týždňov je ideálne, ak je v tejto pozícii bábätko nosené v zavinutej páperovej perinke. Súvisí to s jeho pocitom bezpečia, istoty a ohraničeného priestoru. Neskôr, keď sa bábätko adaptuje, je naopak žiaduce nosiť ho v tejto pozícii bez perinky, aby sa mohlo správne vyvíjať. V bočnom klbku je potrebné dbať najmä na to, aby bol tvoj lakeť, ktorý podopiera hlavu bábätka, zdvihnutý (tým zamedzíš záklonu) a bábätko, aby bolo v danej pozícii iba ľahko schúlené. Druhá ruka podopiera zadoček bábätka. Dôležité je tiež skontrolovať os bábätka - jeho nos, brada, hrudná kosť, pupok a lonová spona by mali byť v jednej línii. Obe ručičky by malo mať pred telom (pozor na zapažovanie alebo fixáciu jednej ručičky za tvojim chrbtom). Bábätko v tejto pozícii nikdy nedrž za jednu nohu (tú, čo je viac vzdialená od tvojho tela), opäť tým obmedzuješ pohyb tejto končatiny. Táto pozícia je vhodná pre relaxáciu a odpočinok bábätka. Veľmi sa osvedčila pri plačlivých a dráždivých deťoch (avšak pozor, tieto deti môžu pozíciu bočného klbka spočiatku vďaka pretrvávajúcemu napätiu odmietať).
- Tigrík: Ďalšou vhodnou pozíciou je tzv. tigrík. V tomto úchope drž bábätko v uhle 45 stupňov (s hlavičkou vyššie než nohy). Ruka, na ktorej máš bábätko položené, vedie medzi hornými končatinami bábätka až k jeho stehnám a zadočku. Stehná drž v uhle 90-tich stupňov voči brušku dieťaťa. Dolné končatiny by nemali byť prekrížené. V tejto pozícii je opäť potrebné pravidelne kontrolovať os bábätka - chrbát by mala byť rovno (pozor na to, aby bábätko nebolo pritúlené chrbtom k tebe). Druhou rukou môžeme podopierať zadoček bábätka. V prípade zapažovania ručičky, ktorá je ďalej od tvojho tela, môžeš tvojou voľnou rukou podložiť predlaktia bábätka, aby tak malo oporu. Ak sa bábätko zakláňa, môžeš voľnou rukou bábätko hladkať od temena smerom k čelu (proti smeru rastu vláskov), aby si tak záklon eliminovala. Táto pozícia je najvhodnejšia pre deti do cca 3. mesiaca a je ideálna na odgrgnutie, pri bolestiach bruška, ale aj pre stimuláciu a rozhľad bábätka. U oboch vyššie uvedených pozícií (klbko a tigrík) je potrebné pravidelne striedať strany. Najmä v tigríkovi je zmena strán žiaduca v dôsledku toho, že hlava bábätka nie je v danej pozícii úplne symetrická.
- Klokan: Posledná pozícia, o ktorej si povieme, je klokan. Jedná sa o aktívnu pozíciu, v ktorej dochádza u bábätká k posilňovaniu všetkých dôležitých posturálnych svalov. Okrem toho sa tu rozvíja aj rovnováha, orientácia a koordinácia pohybov. Bábätko v tejto pozícii drž v uhle 45 stupňov voči svojmu telu. Bábätko by sa o teba nikdy nemalo opierať chrbátikom, ale iba zadočkom. Ten by mal byť umiestnený pod tvojimi prsiami (ľahko pod oblasťou solar plexus). Jednou rukou drž bábätko na brušku a to tak, že si z ruky vytvoríš pomyselnú mištičku, ktorú následne položíš na bruško dieťaťa. Palec s ukazovákom sú pritom umiestnené na spodných rebrách. Pozor, aby bol palec vždy položený na trupe dieťaťa rovnobežne s ostatnými prstami a nie kolmo (aby z dôvodu bezpečnosti nesmeroval ku krku dieťaťa). Druhou rukou podlož stehná bábätka. V prípade záklonu bábätka môžeš ruku, ktorou podopieraš stehná dieťaťa, použiť na hladenie hlavičky (od temena smerom k čelu), čím eliminuješ nevhodné postavenie hlavičky. Ak bábätko rozpažuje ručičky, ponúkni mu túto svoju ruku ako oporu pre jeho predlaktia. V pozícii opäť kontroluj os tela dieťaťa. Nos, brada, pupok a lonová spona by mali byť v osi. Rovnako tak v osi by mali byť kĺby tvojej ruky, ktorou bábätko držíš na brušku. Ak je už bábätko staršie (cca 3-4 mesiace), núkaj mu do rúk hračku. Dieťa to láka k pohľadu nadol (nedochádza k nevhodnému záklonu), čo pozitívne stimuluje a posilňuje svaly šije. Ponúkané hračky by mali byť ľahké a ľahko uchopiteľné. V rámci tejto pozície, rovnako ako u tých predchádzajúcich, je potrebné pravidelne striedať ruky a prehmatávať z ruky do ruky tak, aby dochádzalo k dobrému prekrveniu končatín i celého tela bábätka a k symetrickému zapájaniu všetkých svalov nielen u dieťaťa, ale aj u teba. Táto pozícia je do 3. mesiaca vhodná len pre premiestnenie bábätka do inej pozície, po 3. mesiaci sa jedná hlavne o nosiacu pozíciu. Pre asymetrické deti je nevhodná.
Poloha na Brušku (Tummy Time)
Fyzioterapeuti hovoria áno! Dokonca to odporúčajú už od narodenia. Poloha na brušku má pre dieťatko niekoľko výhod. V polohe na brušku (tzv. pasenie baránkov) môže byť aj novorodenec. Samozrejme, do polohy na brušku ho dávame vtedy, ak je zdravý, bdelý a aktívny. Začínaš 1-2 minútami na brušku, kľudne aj niekoľkokrát počas dňa. Ako sa bude dieťatko posilňovať, môžeš intervaly predĺžiť. Pokiaľ začne byť dieťa unavené (poznáš to napr. plačom, nepohodou, pasivitou), treba ho obrátiť na chrbátik. Je treba si uvedomiť, že novorodenec ešte nedrží/nezdvihne hlávku. Ale každý mesiac toto úsilie zdokonaľuje. Preto si musíš uvedomiť, že správna poloha novorodenca na brušku v jeho 1. mesiaci života vyzerá tak, že je jeho hlavička vytočená nabok a rúčky skrčené do tvaru „ucha hrnca“, ritka je nad podložkou. Neskôr, v 2. mesiaci ako bábätko posilňuje svaly, bude v polohe na brušku panvovou časťou uvoľnené k podložke. Bábätko sa už môže oprieť o predlaktia a vzpriamiť hlavičku do 45° nad podložku. Vždy pri polohe na brušku pozoruj každú časť jeho tela, aby si predišla nesprávnemu polohovaniu. Bábätko leží na brušku, pričom sa opiera o predlaktie. Zadok má pritlačený k podložke, pričom ten je v rovine s hlavičkou (hlava sa nesmie zakláňať a pod šijou na chrbátiku nesmie byť kožná riasa, bábätko sa nesmie kolísať na brušku). Ruky nesmú byť v pästičke, ale uvoľnené. Ak všetko splnilo, ako je vyššie popísané, je v poriadku.
Starostlivosť o Bábätko a Okolie
Pre bábätko je najvhodnejšia nekĺzavá, nie príliš mäkká podložka (posteľ alebo gauč sú absolútne nevhodné), kde sa s bábätkom môžeš hrať a stimulovať ho v ďalšom rozvoji. Ideálne je, ak je bábätko na tejto podložke aspoň občas vyzlečené a bez plienky. Plienky môžu bábätku sťažovať zdvíhanie nožičiek na chrbte a v pozícii na brušku mu môžu brániť v kvalitnom prevedení prvého vzpriamenia.
Hračky a Stimulácia
Vždy na dobu 14 dní bábätku polovicu hračiek schovajte. Vzhľadom k tomu, že pamäť dieťaťa je v túto dobu krátkodobá (len pár dní), bude tieto hračky potom, čo ich opäť vyberiete zo skrine, považovať opäť za nové. Pre mamičky, ktoré nechcú kupovať moc hračiek, mám dobrý tip. Pozor na to, ako podávaš dieťaťu hračku alebo trebárs lyžičku na kŕmenie. Väčšina rodičov totiž nevedome preferuje u bábätka jednu ruku. Preto je vhodné ponúkať tieto predmety dieťaťu tak, že ich položíš doprostred stola a necháš na ňom, ktorou rukou predmet uchopí. Predídeš tak prípadným problémom so skríženou lateralitou. Pamätaj si, že do jedného roka by bábätko malo používať obe ruky rovnako. Ak teda samo cielene na predmety siaha iba jednou rukou, snaž sa ho stimulovať aj k úchopu druhou hornou končatinou.
Optimálne Prostredie pre Rozvoj
Okrem samotnej perinky je dôležitá aj samotná postieľka a jej umiestnenie. Vhodné je, ak ju umiestniš tak, aby svetlo z okna prichádzalo k nohám bábätka. Pokiaľ bude zdroj svetla na jednej strane, bábätko bude mať tendenciu sa za svetlom otáčať, čo môže viesť k tzv. predilekcii (stáčanie hlavičky k jednej strane). Ak je postieľka umiestnená pri stene a na nej sú napr. zaujímavé obrázky alebo tapety, dieťa bude mať tiež tendenciu sa na obrázky pozerať. Preto je dôležité pravidelné polohovanie bábätka a striedanie strán. Obdobná situácia je aj na prebaľovacom pulte, kde môžu byť rušivým elementom obrázky na stene za hlavou dieťaťa. Bábätko, v snahe sa na ne pozrieť, bude zakláňať hlavičku, čo nie je žiaduce. S tým sa spája aj komunikácia s bábätkom na prebaľovacom pulte. Tvoja hlava by nemala byť nad hlavou bábätka, ale skôr na úrovni jeho bruška. To bude bábätko motivovať k pretiahnutiu šije a k pohľadu šikmo dole, nie hore, smerom do záklonu. Sú to síce drobnosti, ale ak sa opakujú často, stávajú sa zvykom a z neho sa potom môže stať nevhodný pohybový stereotyp, ktorý následne človeka sprevádza po zvyšok života a ktorý mu môže spôsobovať rôzne zdravotné ťažkosti pohybového aparátu v dospelom veku.
tags: #nizsie #polozene #babatko #v #brusku