Používanie nočníka a samostatné vykonávanie potreby je pre dieťa prvým krokom k nezávislosti v živote. Tento míľnik je dôležitý pre rozvoj sebadôvery a samostatnosti, avšak cesta k nemu je často plná výziev a vyžaduje si veľkú dávku trpezlivosti a pochopenia zo strany rodičov. Neexistuje žiadny univerzálny návod, ktorý by platil pre všetky deti, pretože každé dieťa je individuálne a dosahuje jednotlivé vývojové fázy vlastným tempom. Tento článok sa podrobne venuje procesu učenia na nočník a toaletu, prináša praktické rady, odporúčania a pohľad na rôzne prístupy, aby rodičia mohli nájsť tú najlepšiu cestu pre svoje dieťa.
Kedy je dieťa pripravené na nočník? Rozpoznanie signálov
Správne načasovanie je kľúčové pre úspešný a bezstresový nácvik na nočník. Zdravé deti nie sú fyzicky a emocionálne pripravené na to, aby začali používať nočník, kým nedosiahnu vek 18 mesiacov až tri roky. Väčšina rodičov začína s "nočníkovaním", keď sú ich deti vo veku od dvoch do troch rokov. Chlapci bývajú pripravení o pár mesiacov neskôr ako dievčatá. Nie je však žiadny oficiálny vek a rodičia nemusia vôbec učiť svoje batoľa na nočník, ak nechcú, pretože dieťa môže napodobňovať ostatných bez toho, aby potrebovalo akékoľvek pokyny, pokiaľ mu jasne vysvetlíte, čo má robiť a kde to musí robiť. Je dôležité si uvedomiť, že dieťa do dvoch rokov nemôže mať kontrolu nad tým, kedy ciká a kaká. Svalstvo, ktoré riadi močový mechúr a konečník, nevie dieťa ovládať, kým nedosiahne približne 18 mesiacov až dva roky. Preto je kľúčové sledovať signály pripravenosti, ktoré dieťa vysiela.
Existuje niekoľko dôležitých znakov, ktoré naznačujú, že vaše dieťa je pripravené začať s nácvikom na nočník:
- Prejavuje záujem: Asi najdôležitejšie je, aby vaše dieťa prejavilo záujem a chuť naučiť sa nočník používať. Môže to byť záujem o to, čo robia dospelí na toalete, alebo zvedavosť voči samotnému nočníku.
- Zostáva suché dlhšie: Ak vaše dieťa zostáva suché po dobu aspoň dvoch hodín cez deň alebo sa budí zo spánku so suchou plienkou, je to dobrý znak, že sa jeho močový mechúr vyvíja a dieťa dokáže udržať moč dlhšie.
- Vie, kedy ide potreba: Dieťa začína signalizovať, že potrebuje ísť na záchod, napríklad si chytí rozkrok, schová sa, alebo vám to oznámi slovami či gestami.
- Ukazuje svoju nezávislosť: Akonáhle vaše batoľa začne hovoriť veci ako „ja sám“, je pravdepodobne pripravené prevziať kontrolu aj nad touto oblasťou. Túžba po samostatnosti je silným motivátorom.
- Dokáže sa vyzliecť a obliecť: Ak chcete trénovať na nočník, vaše dieťa musí byť schopné ľahko si stiahnuť a vytiahnuť nohavice. Ak aj v minulosti takéto činnosti nerobilo, táto schopnosť sa dá ľahko naučiť.
- Vie postupovať podľa jednoduchých pokynov: Pre dospelých je chodenie na toaletu jednoduché, ale pre dieťa ide o sériu krokov, ktoré si vyžadujú schopnosť porozumieť a riadiť sa inštrukciami.
- Vie pokojne sedieť: Používanie toalety, najmä na kakanie, si vyžaduje trochu trpezlivosti a schopnosť posedieť si v kľude niekoľko minút.
- Môže dobre chodiť a behať: Dobrá motorika a rovnováha sú dôležité pre bezpečné používanie nočníka a neskôr toalety.
Niektorí rodičia začínajú dieťa dávať na nočník, keď sú ich deti mladšie ako štyri mesiace. Robia to tak, že sledujú príznaky hroziaceho cikania alebo kakania, aby mohli dieťa posadiť do nočníka. Táto metóda sa nazýva eliminačná komunikácia. Väčšina detských zdravotných poradcov to však neodporúča a dokonca naznačuje, že deti, ktoré boli takto "učené", môžu mať neskôr problémy. Môže sa im stať "nepríjemná príhoda" pri používaní školských toaliet alebo pri strese z nepríjemnej situácie. Je lepšie počkať, kým vaše dieťa nebude pripravené a neprejaví záujem, aby sa predišlo zbytočnému tlaku a negatívnym skúsenostiam.
Včasné učenie na nočník: Tipy od pediatra
Metódy nácviku na nočník: Trpezlivosť a pozitívna motivácia
Všeobecne sa odporúča začať s nácvikom vo veku 18-24 mesiacov, avšak každé dieťa je iné, berte preto do úvahy individualitu vášho potomka. Dieťatko s nočníkom zoznámte pomaly a nenúťte ho. Dôležitá je hlavne vaša trpezlivosť a udržiavanie pozitívnej atmosféry.
Jednou z osvedčených metód je pravidelné ponúkanie nočníka. Usadzujte dieťa na nočník hneď po prebudení, pred spaním, po jedle aj pití, alebo každé dve hodiny. Počas sedenia si spolu môžete prezerať napríklad obrázkovú knižku alebo sa venovať rozprávaniu o tom, ako sa potreba vykoná a čo sa pri tom robí. To pomáha dieťaťu spojiť si nočník s príjemnou a pokojnou činnosťou. Ak sa dielo podarí, dieťatko poriadne pochváľte. Netreba prehnane chváliť a už vôbec netlieskať, keď sa dieťaťu podarí vycikať alebo vykakať. Stačí jednoduché a úprimné „krásne“ alebo „krásne si sa vycikala do nočníka“. Nehnevajte sa v prípade, že sa pociká alebo nestihne dôjsť na nočník; namiesto toho zdôraznite, že nabudúce sa to určite podarí. Učenie na nočník je často jednoduchšie, pokiaľ s nácvikom môžete začať v priebehu letných mesiacov, keď dieťa môže chodiť s holým zadočkom, čo mu pomáha lepšie vnímať, čo sa deje pri vykonávaní potreby a spojiť si pocity vo vnútri organizmu s vykonaním potreby.
Osobné skúsenosti rodičov často potvrdzujú, že proces odplienkovania môže mať rôzne odbočenia a nie je to iba jednosmerka. Nie je nezvyčajné, že sa dieťa, ktoré už bolo úspešne odplienkované, vráti späť k „nehodám“. Napríklad, jedno dieťa sa po určitom čase ukážkového používania nočníka začalo opäť pocikávať a pokakávať. Ukázalo sa, že spúšťačom bola zmena v rodinnej rutine, konkrétne odvykanie od dojčenia. V takýchto situáciách je dôležité začať pekne od začiatku, opäť s holým zadočkom počas dňa. Je prekvapujúce, ako rýchlo dieťa pochopí súvislosť, keď nemá na sebe nič, čo by absorbovalo moč. Psychika detí funguje zvláštne: akonáhle mali len nohavičky, smelo sa pocikali alebo pokakali, zatiaľ čo nahé išli na nočník bez problémov.
Dôležité je tiež neustále ponúkať dieťaťu vodu, čo zvyšuje šancu, že sa vyciká do nočníka. Rodičia často zistia, že ráno po prebudení sa dieťa takmer vždy vyciká alebo aj vykaká. Rovnako po jedle je vhodné posadiť dieťa na nočník, využívajúc gastrokolický reflex, ktorý zabezpečuje, že keď sa niečo ústami dostane dnu, tak niečo zasa musí vyjsť aj von. Optimálny čas býva približne 15 minút po jedle.
Pamätajte, že tlak dieťa veľmi rýchlo vycíti. Ak máte veľké očakávania a veľmi vám na tom záleží, proces nemusí dopadnúť dobre. Je lepšie brať to s ľahkosťou, pretože o nič nejde. Nakoniec sa na nočník či záchod naučí chodiť každé dieťa!
Výber správneho vybavenia: Nočníky a redukcie na toaletu
Pre mladšie deti je nočník skvelým riešením. Veľká misa pre dospelých často môže vyvolať u dieťaťa obavy z jej používania. Stáva sa tak preto, že väčšina misiek nie je prispôsobená pre použitie mladšími deťmi kvôli svojej veľkosti a veľkému otvoru, ktorý dieťaťu znemožňuje pohodlné používanie. Ak sa naše dieťa len začína osamostatňovať v tejto oblasti, výber nočníka je odporúčaný.
Na trhu existuje široká škála nočníkov, ktoré kombinujú roztomilý dizajn s ergonomickým pohodlím a najvyššou funkčnosťou. Napríklad detský nočník TEGA BABY Teggi predstavuje revolúciu v nácviku na toaletu. Nočníky môžu byť vyrobené z kvalitného netoxického plastu, byť jednoduché, praktické a zaberať iba veľmi málo miesta. Nájdeme aj detský nočník TEGA BABY kresielko s roztomilým obrázkom, alebo s melódiou, či s labkami a obrázkom s melódiou, čo môže slúžiť ako dodatočná motivácia pre dieťa.
V ponuke obchodov sú aj antipošmykové nočníky, ktoré predstavujú bezpečnejšiu a pohodlnejšiu alternatívu k bežným. Vďaka gumovému základu sa nočník nebude posúvať po podlahe a nevystaví dieťa riziku pádu. Odporúča sa venovať pozornosť materiálu, z ktorého je nočník vyrobený, aby bol pre dieťa čo najbezpečnejší a najpohodlnejší.
Niektorí rodičia sa pýtajú, či pomôže hrajúci nočník s nácvikom. Na túto tému panujú odlišné názory. Niektorí rodičia tvrdia, že im hrajúci nočník pomohol, pretože ich dieťatko malo vďaka zahranej melódii väčšiu motiváciu nočník používať. Iní rodičia zastávajú názor, že je to zbytočný cirkus, ktorý dieťa rozptyľuje a odvádza jeho pozornosť od vykonania potreby. V konečnom dôsledku záleží na preferenciách dieťaťa.
Prechod na toaletu: Redukcie a stupienky
Keď už si dieťa na nočník zvykne, prichádza čas na prechod na klasické WC. „Sedátka“ alebo redukcie na záchodové misy sú určené spravidla pre deti medzi dvoma až troma rokmi. Teda v tomto veku už môže dieťatko začať trénovať na skutočnej toalete namiesto nočníka. Nakladky sú spojovacím článkom medzi záchodovou misou a nočníkom. Sú navrhnuté tak, aby sa malým deťom cítili pohodlne ako na obľúbenom nočníku, ale zároveň sa učili používať vybavenie „pre dospelých”. Hlavným účelom sedacieho náteru je zmenšenie otvoru misy, čo umožňuje dieťaťu pohodlne ju používať. Mnoho náterov má tiež dodatočnú opierku, ktorá je podobná tej používanej v nočníkoch. Aj v tomto prípade odporúčame kúpu príslušenstva s protišmykovými gumami, ktoré obmedzia posúvanie sa počas používania.
Doplnkom, ktorý sa môže ukázať ako užitočný pri používaní náteru dieťaťom, je podstavec alebo stupienok. Poslúži mu na jednoduchšie sadanie a vstávanie zo záchodu, keďže mnohé deti sa boja sedieť na veľkom WC aj kvôli tomu, že nedosiahnu nôžkami na zem. To ich robí neistými a naháňa im to strach. Namiesto stupienka sa dajú tiež použiť schodíky - teda ide o redukciu na WC spolu so schodíkmi. Dieťa sa po schodíkoch dostane ľahšie na sedadlo a počas sedenia mu „nevisia“ nohy.
Multifunkčné systémy 3 v 1
Na trhu sú dostupné aj multifunkčné systémy, ktoré zvládnu každý krok nácviku čistoty s istotou a pohodlím. Systém Prepare to Potty 3v1 spája v sebe nočník, redukciu na toaletu a dvojstupňovú stoličku, takže rastie spolu s vaším dieťaťom a prispôsobuje sa jeho potrebám. Nočník je vybavený vyberateľnou vnútornou nádobou s výlevkou, ktorá umožňuje jednoduché čistenie a menej neporiadku pri každom použití. Keď je čas prejsť na klasickú toaletu, stačí zložiť vrchnú časť a položiť ju na záchod pre dospelých - redukcia má integrovanú zábranu proti vyšplechnutiu a úchytky pre bezpečnosť. Nakoniec môžete zavrieť veko a premeniť nočník na stabilnú dvojstupňovú stoličku, ktorá pomôže vášmu dieťaťu dosiahnuť na toaletu alebo umývadlo. Vďaka protišmykovej spodnej časti zostáva všetko stabilné a bezpečné. Tento praktický 3-v-1 systém prináša rodičom aj deťom pohodlie, čistotu a pokojnejší prechod od nočníka k samostatnosti.
Rozlúčka s nočníkom a prechod na „veľké“ WC
Dlho ste sa usilovali naučiť svoje dieťatko hygienickým návykom a trénovali ste kakanie a cikanie do nočníka a zrazu je pred vami otázka, dokedy je vlastne nočník pre dieťa vhodný? V takejto situácii nie ste ani zďaleka sami a verte, že podobnú otázku rieši mnoho rodičov. Donekonečna ale dieťa nemôže používať nočník. Je to jednak nepraktické, ale navyše tiež nepohodlné. Čím je totiž dieťa vyššie, sedenie na nočníku sa stáva menej pohodlným a tým horšie sa mu vykonáva aj potreba. Ak teda vidíte, že vaše dieťa už je dosť veľké na nočník a nie je to pre neho pohodlné, je čas prejsť na klasické WC.
Včasné učenie na nočník: Tipy od pediatra
Taktiež by dieťa malo byť schopné používať toaletu pred v čase nástupu do materskej školy, aby potom nebolo zaskočené „záchodíkmi“ v škôlke. Ak však vaše dieťa má aj pri nástupe do škôlky odpor voči klasickému WC a trvá len na používaní nočníka, zväčša to nie je až taký problém a rodičia môžu dieťaťu priniesť nočník aj do škôlky. Všetko závisí na dohode s učiteľkami či vychovávateľkami.
Ako dieťa nalákať na toaletu?
Tak ako ste svoju ratolesť vábili na krásny farebný či dokonca vyhrávajúci alebo inak lákavý nočník, podobne je to aj s učením na toaletu. V ponuke obchodov sú rozličné typy WC redukcií od klasických plastových bielych až po krásne farebné modely s peknými detskými obrázkami. Niektoré „sedátka“ majú dokonca aj držadlá po oboch stranách, aby sa dieťatko mohlo počas sedenia na toalete pridŕžať, čo mu dodáva pocit väčšej istoty. Zaujímavým môže byť pre dieťatko aj vysvetlenie, že jeho „výlučky“ záchodík spapá, alebo tam budú plávať, urobia „čľup“ a podobne. Pre dospelých je to síce uletené, no deti rozmýšľajú inak a takéto argumenty niekedy naozaj zavážia.
Ďalším spôsobom, ako dieťa nalákať na toaletu, je ukázať mu, že takto to robia „veľkí“. Sú deti, ktoré láka robiť veci ako dospelí a preto ich možno zaujme myšlienka byť ako veľký chlap či veľká dáma, ktorí už nepotrebujú nočník, ale chodia na WC pre „veľkáčov“. Svoju skúsenosť s presedlaním z nočníka na toaletu má u svojho syna aj Dagmara: „Syn mal asi 3,5 roka, keď sme ho konečne presvedčili na cikanie a kakanie na veľkom WC. Od dvoch rokov bol bez plienok a svoj nočník (po vycikaní alebo vykakaní mu vždy zahral pesničku) doslova miloval. U nás pomohlo, že sa chystal do škôlky a vysvetlili sme mu, že tam sa do nočníka cikať a kakať nebude, ale bude musieť používať záchodík. Dokonca sme usporiadali niečo ako „rozlúčkovú párty“ s jeho nočníkom a sám si vybral v obchode obrázkové „sedátko“ na WC, ktoré bolo náhradou za jeho milovaný nočník. Nočník sme odložili akože pre menšie detičky. Mladšia dcérka nočníkové štádium preskočila úplne. Keďže videla, že jej brat používa veľké WC, chcela aj ona. U nej sme teda s týmto problém nemali.“ Táto skúsenosť krásne ilustruje silu napodobňovania starších súrodencov a prispôsobenia sa novým životným situáciám, ako je nástup do škôlky.
Niektorí rodičia nočník vôbec nekupujú a rovno siahajú po záchodovej doske pre deti. To je ale vhodné až pre väčšie deti. Pre rodičov to je však pohodlnejšie: netreba nočník umývať, nikde neprekáža a dieťa sa už od začiatku naučí chodiť na tú správnu miestnosť. U niektorých detí pocit, že používajú veľký záchod ako dospelí, pomôže s odstránením plienok. Niektorým deťom to ale naopak nemusí vyhovovať, opäť teda platí, že každé dieťa je skrátka iné a je dôležité rešpektovať jeho tempo a preferencie.
Dôležitá hygiena a súvisiace návyky
Keď budete učiť svoje dieťa presedlať na toaletu, zároveň dbajte na to, aby si vypestovalo aj správne hygienické návyky. Dieťa by malo vedieť po použití WC spláchnuť a následne si umyť ruky. Utieranie sa po toalete menšie deti ešte zvládajú ťažšie a je spravidla potrebné im s tým pomôcť. Nedostatočne utretý zadoček môže dieťa štípať či svrbieť a u dievčatiek je tiež riziko prenosu nečistôt z konečníka do oblasti pošvy, preto je dôležité venovať tejto činnosti zvýšenú pozornosť a správne ju naučiť.
Výzvy a riešenia pri odplienkovaní
Proces odplienkovania nie je vždy priamočiary a môže priniesť rôzne výzvy. Ako už bolo spomenuté, niekedy sa deti vrátia späť k pocikávaniu či pokakávaniu, čo môže byť pre rodičov frustrujúce. Jedným z dôvodov môže byť zmena v emocionálnom stave dieťaťa alebo významná udalosť v jeho živote. V takýchto chvíľach je kľúčové vrátiť sa k základom a opätovne nastaviť prostredie podporujúce úspech.
Látkové plienky ako pomôcka
Počas odplienkovacieho obdobia môže byť veľmi užitočné používať cez deň látkové plienky. Je dôležité, aby dieťa cítilo vlhko, keď do plienky vykoná potrebu. Jednorázové plienky sú príliš savé a dieťa necíti diskomfort spojený s mokrom, čo sťažuje pochopenie súvislosti medzi potrebou a jej vykonaním. Ak dieťa necíti vlhkosť, nemá dostatočnú motiváciu ísť na nočník. Návrat k látkovým plienkam, aj k tým hrubším, môže pomôcť znovu nastoliť tento dôležitý pocit diskomfortu a urýchliť nácvik.
Behanie bez plienky a "suveníry"
Všade sa píše o tom, ako by malo dieťa veľa behať bez plienky a tak mohlo vidieť, čo sa deje pri vykonávaní potreby, resp. spojiť si pocity vnútri organizmu s vykonaním potreby. Toto je skutočne účinná metóda, avšak vyžaduje si od rodičov značnú dávku trpezlivosti a ochoty zmieriť sa s "nehodami". Aj keď máte doma minimum kobercov, pripravte sa na „suveníry“ naozaj všelikde. Dôležité je nebrať to tragicky a pristupovať k tomu s humorom a pochopením.
Komunikácia s dieťaťom
Naučiť sa správne komunikovať s dieťaťom počas nácviku na nočník je nevyhnutné. Nemá zmysel sa Adelky pýtať, či chce ísť na nočník, pretože vždy povie „nie“. Preto namiesto opytovacích viet treba začať používať oznamovacie - „ideš cikať“. Pokiaľ je dieťa momentálne zahĺbené do nejakej činnosti, počkajte, kým sa jej pozornosť uvoľní a potom oznámte, že je čas ísť na nočník. Nie vždy súhlasí. V takých prípadoch jej ponúknite na výber z dvoch alternatív - buď pôjdeš sama alebo ťa vezmem na nočník ja. Poskytnutie voľby, aj keď obmedzenej, dáva dieťaťu pocit kontroly a spolupráce.
Adelka sa začala pýtať na nočník, keď mala 18 mesiacov a vydržalo jej to asi 4 mesiace. Počas týchto 4 mesiacov chodila na nočník naozaj ukážkovo. Buď oznámila, že treba ísť alebo dokonca išla sama. Postupom času si vedela dať dolu aj sama nohavice. Potom zrazu prišiel zlom a Adelka sa opäť začala pocikávať. Začalo to pokakávaním a potom nemala zábrany sa kompletne do nohavičiek aj pocikať. Ako už bolo spomenuté, takéto regresie sú bežné a vyžadujú si opätovný návrat k základom a zvýšenú trpezlivosť.
Cestovné nočníky a riešenia na cesty
Pre rodiny, ktoré často cestujú, je praktickým riešením cestovný nočník. Takýto nočník je skladný, šedé nožičky sa dajú sklopiť smerom dovnútra. Modrá gumená vložka sa dá vybrať a umyť. V teréne, napríklad v aute, môžete mať vždy fľašku s vodou a vreckovky na údržbu. Dá sa použiť aj bez tejto vložky napríklad so sáčkom (buď si kúpite sáčky originál k nočníku alebo použijete pasujúce mikroténové). Na výlety autom môžete chodiť už bez plienky, ak dieťa už hlási, že chce cikať. Vďaka cestovnému nočníku je odplienkovanie možné aj v situáciách mimo domova.
Montessori prístup k prebaľovaniu a hygiene
Montessori pedagogika prináša zaujímavý pohľad na starostlivosť o dieťa a jeho hygienické návyky. Od 10. mesiaca, keď dieťa začne stáť s oporou, a neskôr v priebehu 11. mesiaca, keď dokáže stáť samostatne, sa odporúča prebaľovať dieťa postojačky. Lepšie tak môže vnímať činnosti spojené so starostlivosťou o telo. Tým, že ho prestaneme pokladať na chrbát, mu vlastne dáme najavo, že aj ono sa môže zapojiť do tohto procesu a nestaviame ho viac do pozície neschopného. Hoci to môže byť na začiatku náročné, najmä pri pokakaných plienkach, dieťa so záujmom sleduje, ako sa zapína plienka, body či navliekajú nohavice. Je to pokrok, keď začne spolupracovať pri vyzliekaní a obliekaní.
Ďalším aspektom Montessori prístupu je integrácia dieťaťa do každodennej rutiny rodičov. Ak dieťa vždy sprevádza rodičov na toalete, alebo sa nechajú pootvorené dvere, aby dieťa videlo, ako sa toaleta používa a že je to prirodzené, pomáha to pochopiť proces. Snažte sa zároveň komentovať, čo sa práve deje, a na záver spolu pozerajte, ako sa splachuje.
Komunikácia prostredníctvom znakov a slov
Pri začiatkoch komunikácie s dieťaťom možno zaradiť medzi prvé znaky aj znak pre záchod. Vždy, keď ide rodič na toaletu, ukáže jej znak pre záchod a povie svoje slovíčko pre toaletu. Mnohé rodiny používajú jedno z detských slov - ciki, kako, kaki, ee a pod. Zámerné volenie detského slovíčka môže dieťaťu pomôcť ho čím skôr povedať, keďže je menej náročné na artikuláciu. Hoci Montessori naopak odporúča vynechať zdrobneniny a detské slová a nazývať veci pravými menami, rozhodnutie je vždy na rodičoch a ich preferenciách.
Keď dieťa začne samo sedieť (cca v 9. mesiaci), môžete ho zoznámiť s nočníkom, na ktorý ho posadzujte 1 - 2 krát denne. Deti rady napodobňujú rodičov a je dobré, aby si na nočník zvykalo postupne. Ak nočník umiestnite priamo na toaletu, kde dieťa vidí, že rodičia sedia na záchode, lepšie pochopí, čo sa od neho očakáva. V takomto kútiku môže mať k dispozícii nočník, stupienok na obliekanie, čisté plienky a vedro na špinavé plienky, čo mu umožňuje cítiť sa kompetentne a zapájať sa do procesu.
Spánok a nočné odplienkovanie
Odplienkovanie v noci je často poslednou fázou procesu a môže trvať dlhšie ako denné odplienkovanie. Mnohí rodičia dávajú dieťaťu na noc stále plienku. Pokiaľ vyslovene nevypije veľa vody pred spaním, vydrží so suchou plienkou až do rána. Niekedy sa dieťa v noci zobudí a môžete ho dať vycikať, inokedy sa ráno zobudí s mokrou plienkou, najmä vtedy, ak veľmi tvrdo spí. Netreba z toho robiť vedu, dieťa sa postupne naučí vnímať svoje telo lepšie. Ak sa dieťa na cikanie niekedy zobudí, je to dobrý signál, ktorý naznačuje rastúce uvedomenie si svojho tela. Pokusy budiť dieťa v noci na cikanie môžu mať opačný efekt a narušiť jeho spánok, preto je lepšie nechať nočné odplienkovanie na prirodzený vývoj, keď je dieťa na to skutočne pripravené.Dôležité je pamätať, že druhé a ďalšie narodené deti v poradí idú v tom vývoji trošku rýchlejšie ako prvorodení. Väčšinou je to vďaka súrodencom, po ktorých opakujú. Využitie starších súrodencov ako vzoru a prosba, aby dieťaťu ukázali, ako sa používa nočník, môže významne prispieť k úspešnému odplienkovaniu. Ako motivácia môže poslúžiť aj vhodná knižka, napríklad "Malý nočník, malé hovienka", ktorá pekne deťom vysvetľuje, že ľudia a aj zvieratká robia potrebu a každý na príslušné miesto, pričom má vysúvacie okienka, ktoré deti milujú.