Väčšina detí prirodzene miluje zvieratá a ich túžba po chlpatom spoločníkovi je častá. Od raného detstva sa s nimi stretávajú v rozprávkach, animovaných filmoch a cez plyšové hračky, ktoré sa stávajú ich prvými kamarátmi na mojkanie. Osobnú skúsenosť a skutočné puto však získajú až cez vzťahy s domácimi zvieratami, a to najmä so psami, ktoré sa stali bežnou súčasťou takmer každej domácnosti. Prítomnosť psa v rodine presahuje rámec bežného priateľstva a maznania; má hlboký a mnohostranný pozitívny vplyv na fyzický, psychický, sociálny a emocionálny vývoj dieťaťa od útleho veku až po dospievanie. Okrem budovania vzťahov a zážitkov prináša život detí s domácim zvieratkom množstvo ďalších, často prekvapivých výhod, ktoré prispievajú k ich celkovému zdraviu a šťastiu.
Podpora fyzického zdravia a imunity: Menej alergií a silnejší organizmus
Jednou z najvýznamnejších a vedecky podložených výhod vyrastania dieťaťa so psom je výrazné zníženie rizika vzniku bežných alergií a astmy. Štúdie opakovane ukázali, že deti, ktoré vyrastali v domácnostiach s domácimi zvieratami, majú menšiu pravdepodobnosť rozvoja týchto zdravotných problémov. Konkrétne, deti, ktoré boli v detstve vystavené dvom alebo viacerým psom alebo mačkám, mali o polovicu menšiu pravdepodobnosť vzniku bežných alergií v porovnaní s deťmi bez domácich zvierat. U týchto detí sa zaznamenalo menej pozitívnych kožných testov na vnútorné alergény, ako sú alergény na domáce zvieratá a roztoče, ako aj na vonkajšie alergény, napríklad ambróziu či trávu.
Výskum tiež naznačuje, že včasné vystavenie zvieratám môže znížiť riziko vzniku astmy u dieťaťa. Kanadskí vedci napríklad zistili, že deti, ktoré vyrástli so psami, majú polovičné riziko vzniku astmy v detstve, zatiaľ čo u mačiek nebol pozorovaný podobný vplyv. Zdá sa, že kľúčovú úlohu tu zohráva alergén Can f1, ktorý sa uvoľňuje z kože a slín psov. Ak je dieťa tomuto alergénu vystavené od narodenia, riziko astmy sa výrazne znižuje. Analýza prachu z domovov 1050 detí vo veku tri až štyri mesiace, sledovaných do piatich rokov, potvrdila, že deti vystavené vyšším hladinám alergénu Can f1 mali o 48 % nižšie riziko vzniku astmy a preukázali aj lepšiu funkciu pľúc. Tento ochranný účinok bol obzvlášť výrazný u detí s geneticky vyšším rizikom zhoršenej funkcie pľúc.
Tieto zistenia sú často vysvetľované takzvanou „hygienickou hypotézou“, podľa ktorej nadmerne sterilné prostredie obmedzuje prirodzené vystavenie detí bežným baktériám. Nedostatočná stimulácia imunitného systému v ranom veku môže viesť k vyššej náchylnosti na alergie a autoimunitné ochorenia. Psy, svojou srsťou, labkami a bežným správaním v exteriéri, prinášajú do domova množstvo mikróbov, ktoré môžu pozitívne stimulovať vývoj imunity u detí. Štúdia publikovaná v odbornom časopise Pediatrics ukázala, že deti, ktoré v prvom roku života žili so psom, mali až o 31 % nižšie riziko rozvoja dýchacích infekcií a o 44 % nižšiu pravdepodobnosť potreby antibiotík.
Podobné výsledky priniesol aj výskum amerických vedcov z Inštitútu zdravia Henryho Forda v Detroite, ktorí porovnávali výskyt ekzému u školopovinných detí. Medzi trpiacimi ekzémom bolo výrazne viac detí, ktoré doma nikdy nemali psa. Tím z Detroitu sa domnieva, že rôzne baktérie zo psov môžu stimulovať vývoj imunity u detí a sú prevenciou rozvoja ekzému, zápalového stavu sprevádzaného svrbením, suchosťou a popraskaním kože. Ich najnovší výskum, publikovaný v Journal of Allergy and Clinical Immunology, naznačuje, že prítomnosť psov v prenatálnom období a po pôrode má významný ochranný účinok na rozvoj ekzému vo veku do dvoch rokov u dieťaťa. Predpokladá sa, že nižší výskyt ekzému je spojený so zmeneným imunitným vývojom v ranom veku, vyvolaným účinkami psích baktérií, ktoré ovplyvňujú zloženie črevných mikróbov dojčiat. Celkovo teda psy môžu byť pre deti fyzicky prospešné tým, že podporujú zdravé imunitné reakcie a znižujú náchylnosť k chorobám.
Cesta k aktívnemu životnému štýlu: Viac pohybu a času v prírode
V dnešnej digitálnej dobe, kedy deti trávia mnoho času pred obrazovkami, predstavujú domáce zvieratá skvelú motiváciu pre aktívnejší životný štýl. Prechádzka so psom, kŕmenie alebo spoznávanie prírody sú skvelé situácie, ako dostať deti von. Deti s domácimi zvieratami majú tendenciu chodiť častejšie von a užívajú si zdravotné výhody aktívneho života v prírode. Dovádzanie so psíkom, pravidelné prechádzky prírodou alebo rodinné výlety so psom sú len zlomok udalostí, ktoré na rodiny čakajú a ktoré prirodzene podnecujú pohyb.
Štúdia publikovaná v časopise American Journal of Public Health ukazuje, že deti so psami strávia v priemere 325 minút fyzickej aktivity denne, čo je o 11 minút viac ako u detí bez psov. Tento sledovaný čas zahŕňal ľahkú, strednú, silnú až dynamickú fyzickú aktivitu. Znižuje sa tak aj riziko obezity, keďže psy prirodzene motivujú deti k tomu, aby boli aktívne so svojím domácim miláčikom. Či už ide o hádzanie lopty na dvore, skákanie do listov alebo sánkovanie v zime, pes je neúnavným spoločníkom, ktorý vždy privíta príležitosť na spoločné šantenie.
Veľké psy sa prichádzajú hrať na ihrisku pre šteniatka
Škola života a formovanie charakteru: Zodpovednosť, trpezlivosť a pochopenie cyklu života
Zvieratá poskytujú dôležité životné lekcie, ktoré sú pre deti kľúčové pre pochopenie sveta okolo seba. Sú to lekcie o dôležitých životných fázach a emóciách, ktoré s nimi súvisia, ako sú narodenie, choroby, nehody a nakoniec samotná smrť. Deti môžu vidieť sliepky, ktoré znášajú vajíčka, mačky s malými mačiatkami alebo psa, ktorý má kratší život ako rodina, s ktorou žije. Toto všetko deťom ponúka príležitosť pozorovať a zažiť širokú škálu životných fáz, poskytuje im cenné lekcie o kráse, radosti i smútku v živote. Smútok spojený so stratou maznáčika je prirodzenou súčasťou tohto učenia, ktoré deťom pomáha pochopiť, že smrť patrí k životu a naučiť sa prijímať jej nevyhnutnosť.
Okrem poskytovania priateľstva domáce zvieratá učia deti byť lepšími ľuďmi a podporujú ich v zodpovednosti a rozvíjajú schopnosti zvládania situácií. Ak vaše dieťa začne s jednoduchými úlohami, ktoré súvisia so starostlivosťou o domáceho miláčika, ako je napríklad kŕmenie alebo čistenie a dopĺňanie misky s vodou, stane sa zodpovednejším. Časom môžete pridávať viac a viac úloh, deti sa tak stávajú prirodzene zodpovedné a tiež sa učia rozdeliť čas tak, aby všetky povinnosti ohľadom domáceho zvieratka stihli. Samotný pes však nie je ten objekt, ktorý učí dieťa zodpovednosti. Na rôzne stupne zodpovednosti musí dieťa dosiahnuť určitý vek. Napríklad vo veku troch rokov môže pomôcť s plnením misiek jedlom. V piatich sa dokáže postarať o srsť psíka alebo sa s ním môžete pokúsiť vyčistiť jeho miesto. Približne v desiatich rokoch dokáže dieťa samostatne chodiť na prechádzku so psom. Pravidelné vykonávanie malých úloh vštepuje zmysel pre zodpovednosť a vytvára skutočne obojstranne prospešný vzťah s domácim zvieratkom.
Zvieratá nie sú vždy povahovo také, ako by sme chceli. Niekedy sú príliš bláznivé, skáču, štekajú alebo sa povaľujú, hryzú a ničia osobné veci. Naučiť sa zvládať tieto situácie učí dieťa trpezlivosti. Naučiť sa byť so zvieraťom trpezlivý, aj keď je to často frustrujúce, učí dieťa sebaovládaniu. Deti sa učia, ako používať prísny tón hlasu, opatrne so živým tvorom zaobchádzať a predchádzať bitke alebo záchvatom hnevu. Ak sa dieťa správa divoko, hlasno a drsno, pravdepodobne čoskoro zistí, že psík ho nezahrnie do svojich aktivít, čo núti dieťa zmeniť k lepšiemu svoje správanie bez ustavičného napomínania dospelých.
Rozvoj sociálnych a komunikačných zručností: Najlepší poslucháči a socializační agenti
Domáce zvieratko je pre deti často najlepším priateľom a v mnohých ohľadoch sa stáva spoľahlivým spoločníkom. Okrem bezhraničnej lásky sú zvieratá skvelí poslucháči. Začínajúci čitatelia sa často cítia najlepšie, keď môžu nahlas čítať svojmu domácemu miláčikovi než komukoľvek inému, pretože nikdy nedostávajú kritiku, ktorá by ich mohla od čítania odradiť. Psy totiž neodsudzujú, nehodnotia a naopak trpezlivo počúvajú detské predčítanie, čo opäť vedie k zlepšeniu prejavu a komunikačných zručností.
Zvieratá sú tiež vynikajúce v počúvaní tajomstiev a v milovaní dieťaťa bez ohľadu na jeho správanie. Deti často hovoria so svojimi domácimi miláčikmi, ako to robia so svojimi plyšákmi alebo bábikami, rozprávajú im tajomstvá alebo veci o svojom dni či vzťahoch. Doktor Grimmett prisudzuje dôležitú úlohu zvieraciemu priateľstvu, keď hovorí, že „mnohé deti hovoria so svojimi domácimi miláčikmi, ako s priateľmi, a zapájajú ich do každodenných činností. Ich maznáčik je schopný komunikovať, aj keď sú iní ľudia, ako rodičia, zaneprázdnení.“
Pes je často pre deti úžasným sociálnym spojivom. Ak sa jedno dieťa hrá so svojím psom, druhé dieťa s ním jednoduchšie nadviaže vzťah. Prítomnosť zvieraťa spôsobí to, že deti sú smelšie a komunikatívnejšie. Na rozdiel od ľudí, domáce zvieratá poskytujú sociálne výhody priateľstva bez tlaku, ktoré sa spája bežne s ľudským priateľstvom. Pes môže byť najlepším priateľom extroverta aj introverta. Extrovert môže nadviazať ďalšie vzťahy na ihrisku, zatiaľ čo introvert nájde najlepšieho priateľa práve u psíka. Tieto sociálne výhody sú kľúčové pre zdravý rozvoj.
Posilňovanie emocionálnej inteligencie a sebavedomia: Bezpodmienečná láska a pocit bezpečia
Prítomnosť psa v rodine výrazne uľahčuje rôzne aspekty emočného vývoja, ako je sebaúcta a zmysel pre zodpovednosť. Deti s domácim zvieratkom môžu mať vyššie sebavedomie, pretože zvieratá sú pre deti ako ľudia; nadväzujú s nimi kontakt, rozprávajú sa s nimi, maznajú a vedia sa na ne aj nahnevať - to všetko sú prejavy zdravých emócií. Detské správanie prichádza bez strachu, že ich budú hodnotiť alebo ich zavrhnú. Zvieratá tak zohrávajú dôležitú úlohu pri budovaní zdravého sebavedomia a poskytujú pocit bezpečia, kam sa môžu deti obrátiť v čase problémov alebo smútku.
Psy milujú bez ohľadu na popularitu, pohlavie, schopnosti alebo módny štýl. Neopovrhujú svojím majiteľom, čo učí deti bezpodmienečnej láske. Práve toto nehodnotiace prostredie, ktoré pes vytvára, umožňuje deťom voľne prejavovať svoje emócie a budovať si vnútornú silu. Samotné hladkanie alebo prítomnosť psov ľudí upokojuje a dáva im pocit bezpečia. Pri kontakte so štvornohým priateľom sa človeku, ale aj zvieraťu vyplavuje hormón lásky oxytocín. Je to jeden z dôvodov, prečo má prítomnosť psa pozitívny vplyv na našu psychiku. Trávenie času so psami znižuje príznaky stresu a úzkosti, pôsobí relaxačne a celkovo podporuje sociálne správanie. Štúdia z roku 2015 ukázala, že vyrastanie po boku psíka súvisí s nižšou mierou úzkosti u detí. Rovnako je dôležité spomenúť, že pokiaľ deti majú domáceho maznáčika, s ktorým môžu komunikovať, dochádza u nich k lepšiemu zvládaniu stresu. Terapeutka Jackie Tassiello uvádza: „Ak dieťa vyrastá so psom, môže pocítiť emocionálne prepojenie počas stresujúcich okamihov.“
Veľké psy sa prichádzajú hrať na ihrisku pre šteniatka
Štúdia Mathersa z roku 2010 potvrdila, že domáce zvieratá podporujú deti k dôvere, súcitu a správnemu úsudku, čím sa zvyšuje ich empatia. Ak je náš potomok tichý a pokojný, pes ho povzbudí, aby prišiel a komunikoval s ním. Okrem fyzického zdravia netreba zabúdať ani na psychický prospech. Prítomnosť psa často podporuje emocionálnu stabilitu, znižuje stres a podporuje spoločenský vývoj dieťaťa. Nedávne výskumy dokonca naznačujú súvislosť medzi mikrobiómom a správaním. „Črevná flóra ovplyvňuje správanie na osi črevo - mozog,“ vysvetľuje Kikusui v tlačovej správe k štúdii. „Najmä v tínedžerskom veku, keď sa mozog vyvíja, môžu byť prostredníctvom tohto prepojenia spustené procesy, ktoré ovplyvňujú kvantitu i kvalitu sociálnych vzťahov.“ Zistenia výskumníkov z Tokijskej štúdie Tokyo Teenager Cohort Study ukázali, že problémy ako úzkosť, sociálna izolácia, agresívne správanie alebo znížená pozornosť sa u mladých ľudí, ktorí žijú v domácnosti so psom, vyskytovali menej často. Vo vzorkách slín adolescentov bez psa bolo menej zastúpených 12 druhov baktérií, ktoré majú aj psy, vrátane baktérií Streptococcus a Prevotella. „Najzaujímavejším výsledkom tejto štúdie je objav baktérií, ktoré podporujú prosociálne správanie alebo empatiu v mikrobióme mladých ľudí vyrastajúcich v domácnosti so psami,“ dodáva výskumník.
Budovanie rodinných pút a poznávacie schopnosti: Spoločné zážitky a túžba po vedomostiach
Zvieratá môžu pomôcť rodinám a súrodencom zblížiť sa. S domácim zvieraťom často súvisia činnosti, na ktoré sa zameriavajú rodiny spoločne, ako napríklad prechádzky, športovanie a celková starostlivosť. Súrodenci sa spoločne hrajú so zvieraťom, to ich odvádza od hádok, do ktorých sa deti často púšťajú z nudy. Zvieratá tiež vytvárajú vzácne spomienky pre rodiny, ktoré trvajú celý život a sú základom pevných rodinných pút. Deti zdieľajú jedlo, hračky, nápady so svojimi domácimi zvieratkami. Pozitívom je, že zvieratá o to nikdy nemusia žiadať, deti sa učia rozdávať a zdieľať svoje veci z láskavosti namiesto toho, aby ich niekto prosil či nútil.
Postupne, ako deti rastú, prejavujú stále viac záujmu o nové informácie. V tomto smere ich môže začať zaujímať konkrétny druh zvieraťa alebo v našom prípade konkrétne plemeno psa. Je dobré, ak sa dieťa túži vzdelávať a rodič ho dokáže podporovať a usmerňovať. Čítanie, pýtanie sa a hľadanie odpovedí podporuje poznávacie schopnosti dieťaťa. Ak napríklad vezmete svoje dieťa k veterinárovi, poskytnete mu príležitosť položiť otázky odborníkovi, napríklad aj ohľadne správnej starostlivosti o zdravie jeho štvornohého miláčika. Tieto interakcie rozširujú vedomosti a kritické myslenie.
Prínos pre adolescentov a mladých dospelých: Rozvoj sociálnej angažovanosti a sebadôvery
Starostlivosť o zviera je prospešná nielen v detstve, ale aj v puberte a mladistvom veku. Vývojový psychológ Megan Mueller z univerzity Tuft sa zameriaval na prínos zvierat na život adolescentov. Zistil, že tínedžeri so silnou väzbou na domáce zvieratá boli viac spojení s ich komunitami a mali dlhodobejšie vzťahy. Podobne sa venujú vo väčšej miere dobrovoľníckym aktivitám, ako poskytovanie služieb svojej komunite, pomoc priateľom alebo rodine a demonštrácie, oproti tým, ktorí sa doma nestarajú o zvieratká.
Čím aktívnejšie sa podieľajú na starostlivosti o domáce zvieratá, tým zodpovednejšie sa správajú k okoliu a celej spoločnosti. Vysoká úroveň pripútanosti na zviera v neskorej adolescencii a mladej dospelosti pozitívne koreluje so spolupatričnosťou s inými ľuďmi, s empatiou a sebadôverou. Práve tínedžeri, ktorí vlastnia psa, majú podľa vedcov lepšie psychické zdravie ako ich rovesníci bez psa. Pozitívne účinky na duševné zdravie tínedžerov môžu súvisieť aj so zmenami v črevnom mikrobióme. Medzi dieťaťom a psom sa často vytvára silné puto, ktoré stavia zviera do roly domáceho terapeuta. Zviera nikdy nesúdi človeka, preto mu môže dieťa v niektorých prípadoch veriť oveľa viac ako človeku. Tieto zistenia potvrdzujú, že domáce zvieratá sú pre rozvoj detí obzvlášť prospešné, od raného veku až po dospievanie.
Dôležité úvahy pred adopciou domáceho miláčika: Zodpovednosť a bezpečnosť
Hoci výhody vyrastania dieťaťa so psom sú nesporné a mnohostranné, zaobstaranie psa ako domáceho maznáčika do rodiny by nemalo byť brané na ľahkú váhu. Je dôležité zvážiť niekoľko kľúčových faktorov, aby bol vzťah medzi dieťaťom a zvieraťom bezpečný a prospešný pre všetkých.
Po prvé, žiadne malé dieťa by nikdy nemalo zostať s domácim zvieratkom bez dozoru. Dospelí musia byť vždy zodpovední za to, aby dieťa alebo domáce zviera neboli zranení. Vždy je nevyhnutné učiť deti, ako správne a s rešpektom zaobchádzať so zvieraťom, a zároveň zabezpečiť, aby aj zviera bolo vychované a socializované.
Po druhé, je potrebné zvážiť držbu zvierat, ak sa v rodine vyskytla alergia na zviera u dieťaťa alebo u hociktorého člena rodiny. Hoci mnohé štúdie naznačujú, že včasné vystavenie zvieratám môže znížiť riziko alergií, už existujúca silná alergia si vyžaduje opatrnosť a konzultáciu s lekárom.
Po tretie, ak je niekto zásadne proti zvieraťu, nemal by byť postavený pred „hotovú vec“. Je dôležité buď presvedčiť všetkých členov domácnosti, alebo na chov zvieratka doma zabudnúť. Aj odporcovia domácich zvierat si zaslúžia pokojný domov. Ak nie je možné mať zviera doma, realizovať sa dá aj inak - napríklad dobrovoľníctvom v útulku, kde sa vždy potešia pomocníkom na venčenie. Zvieratko tam ostane a záujemcovia sa môžu starať v čase, ako im to vyhovuje.
Záväzok starostlivosti o psa zo začiatku spadá hlavne na rodičov a nie na dieťa. Hoci deti môžu a mali by sa zapájať do starostlivosti primerane svojmu veku, konečná zodpovednosť a zaistenie všetkých potrieb zvieraťa leží na dospelých. Rôzne zvieratá poskytujú rôzne výhody a vyhovujú rôznym životným štýlom, preto je dôležité vybrať si zviera, ktoré je vhodné pre konkrétnu rodinnú situáciu a možnosti. Starostlivosť o psa vyžaduje čas, trpezlivosť a nemalé finančné náklady, no ako ukazujú mnohé výskumy, odmeny pre vývoj dieťaťa a celú rodinu sú neoceniteľné.
tags: #preco #je #dobre #aby #dieta #vyrastalo