Plač bábätka v okamihu jeho narodenia je dobrým znamením. Obzvlášť po predčasnom pôrode sa naň napäto čaká. Je symbolom zdravia a pripravenosti pobiť sa o svoje miesto na tomto svete. Dojíma a rozradostňuje. No plač bábätka môže aj frustrovať, vyčerpávať, nahnevať, najmä ten, ktorý trvá pridlho, je intenzívny a neutíchajúci. Po príchode z pôrodnice domov sa budete s bábätkom čoraz väčšmi zoznamovať a prehlbovať si váš vzťah. Preto je logické, že napríklad aj počas šestonedelia nebudeš vedieť rozlúsknuť, čo presne ti chce bábätko dať najavo. Prvé dni, respektíve týždne, sa preto budú niesť v duchu pozorovania, skúšania, dosahovania výsledkov v utíšení dieťaťa, ale aj zlyhaní, kedy sa voči jeho plaču budeš cítiť bezmocná.
Plač ako primárny komunikačný nástroj novorodenca
Na začiatku treba povedať, že plač novorodenca nikdy nie je bez dôvodu a rozhodne nejde o akt, ktorým by si unudené dieťatko len vynucovalo tvoju pozornosť. Plač je v prvých týždňoch jeho života jeho jediným komunikačným nástrojom. Novorodeniatko okrem neho nemá k dispozícii žiadny iný spôsob komunikácie. Svoje prirodzené potreby dáva najavo plačom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba. Napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie. Novorodenec má jeden nástroj na komunikáciu: plač. „Som hladný“, „je mi zima“, „je toho na mňa veľa“, „chcem byť pri tebe, mamka“.
Evolučný význam plaču a jeho vplyv na rodičov
Prečo u dospelých vyvoláva detský plač tak intenzívne pocity? Výskumy mozgu ukázali, že plač vlastného bábätka v prvých týždňoch po pôrode u mami vyvoláva pocit nabudenia a úzkosti. No podobné pocity vyvoláva aj u „nerodičov“. Pri zvuku detského plaču sa im zvýši hladina stresových hormónov v krvi a sú v pohotovosti. Z hľadiska evolúcie to má veľký význam. Dospelý sa pod vplyvom emočného stresu snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a čo najrýchlejšie ju odstrániť - a to zvyšuje šancu bábätka prežiť.
Nadmerný plač dieťatka môže vyvolať u rodičov pocity zlyhania, neschopnosti či presvedčenia, že sú „zlí rodičia“. Strácajú pocit rodičovskej kompetencie. K tomu sa pridružuje deficit spánku, nedostatok oddychu, frustrácia a to všetko vedie k permanentnému stresu. Ten môže viesť až k pocitu vyčerpanosti či k depresiám. Závažné dôsledky môže mať nadmerný plač bábätka aj na vzťah rodič-dieťa. Rodič môže vidieť svoje dieťatko ako problémové, môže ho podvedome či vedome obviňovať z toho, že im to „robí naschvál“ , že s nimi „manipuluje.“ Je to náročné obdobie aj pre tých najviac milujúcich rodičov. Detský plač je veľmi stresujúci. Preplakané týždne sú určite ťažkým obdobím pre nejedného rodiča. Je dobré uvedomiť si, že je to „len obdobie“ a to, že máte plačúce bábätko neznamená, že ste zlý rodič. Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Štatistiky a zákonitosti detského plaču
Vedci pozorovaním stoviek bábätiek počas ich prvého roka života zistili, že ich plač má určité zákonitosti. Novorodenci zväčša plačú málo, od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje, na konci druhého mesiaca dosiahne vrchol a potom začne krivka klesať. Medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne stabilnú úroveň. (Existujú však aj výnimky). Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. To naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju úlohu tu zohráva aj zrelosť jeho tela - najmä nervovej sústavy. Väčšina novorodencov plače 1 až 3 hodiny denne. Pediatri opakovane popisujú, že aj úplne zdravé bábätko môže mať denne niekoľko hodín, keď plače intenzívne a je ho veľmi ťažké utíšiť. Toto obdobie začína často okolo druhého týždňa a končí sa medzi tretím až piatym mesiacom. Je náročné pre rodičov, ale zvyčajne neznamená chorobu.
Bežné príčiny plaču: Od základných potrieb po diskomfort
Po čase naopak zistíš, že nie je plač ako plač, pričom rozhodne nejde len o jeho razantnosť a intenzitu. Pri plači totiž bábätko vysiela aj iné signály, ktoré je potrebné si všimnúť a spätne spojiť s jeho potrebou, ktorú ak si naplnila, nárek ustane. Pozri sa preto, aké ďalšie prejavy môžu jednotlivé typy detského plaču sprevádzať.
Hlad
S týmto nárekom sa niektoré mamičky stretávajú nesmierne často, iné zasa takmer vôbec - všetko závisí od toho, ako vyzerajú začiatky dojčenia, či je bábätko správne prisaté, prípadne či bábätku stačí interval kŕmenia umelým mliekom, ktorý si spočiatku nastavíte. Plač novorodenca od hladu môže spočiatku pripomínať jemné mrnkanie a ak mu do pár chvíľ nie je ponúknuté „jedlo,“ môže prerásť do silnejšej intenzity. Dôležitým rozpoznávajúcim faktorom sú taktiež ručičky dieťaťa - k ústam si prikladá päsť, pokúša sa cmúľať prsty alebo pokojne aj roh deky, ktorú má práve poruke. Ak dieťatko dojčíte, mali by ste vedieť, že plač je už neskorý signál hladu. Skoršie signály sú otváranie ústočiek, hľadanie prsníka, cmúľanie rúčok a nepokojné mrvenie. Časté prisávanie je u novorodenca normálne, pomáha tvorbe mlieka a samo osebe neznamená, že má mama mlieka málo, ani to, že dieťa rozmaznáva. Mnohé bábätká majú okolo tretieho a šiesteho týždňa dni, keď sa zdanlivo všetko pokazí. Plačú, chcú sa dojčiť takmer stále, ťažko sa ukladajú na spánok. Laktačné poradkyne tieto dni opisujú ako rastové špurty, po pár dňoch sa to väčšinou ustáli. Niekedy dávajú bábätká najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku.
Mokrá plienka a diskomfort
Ak dôvodom na plač nebol ani hlad, pristupuje mamička k ďalšiemu kroku - dieťa rozbalí a zhodnotí, či neplakalo kvôli mokrej plienke. Plač môže byť formou náreku z neprebalenej plienky. Ide o istý typ diskomfortu, ktorý bábätko vyrušuje, a to predovšetkým vtedy, ak ho plná plienka na zadočku chladí, prípadne dráždi jeho zaparený zadoček. Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.
Teplotný diskomfort
Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti.
Únava a preťaženie: Keď je sveta priveľa
Nie je na škodu uvedomiť si, že každý, i ten najbanálnejší podnet, je pre bábätko novým. Novorodenec nemá filtračný systém na všetky podnety sveta. Ak má počas dňa týchto podnetov viac, jeho psychika sa preťaží natoľko, že je napríklad ťažké ho večer uspať. Medzi nové podnety možno zaradiť návštevu vo vašej domácnosti, prvú dlhšiu prechádzku, skúšku nosiča či akúkoľvek zmenu alebo novinku, s ktorou je konfrontované a ktorá si žiada jeho pozornosť.
Plač od únavy
Plač od únavy sprevádza zívanie, chytanie očiek a tváričky a často sa vyskytuje v podvečerných alebo večerných hodinách. Intenzita plaču sa môže z bábätka na bábätko líšiť - zatiaľ čo jedno bude len nepokojne pomrnkávať a vyžadovať si tvoju prítomnosť, iné môže spustiť skutočne hlučný vresk. Ak dieťa naďalej nepokojné, plače, mali by sme zistiť, či nemá teplotu. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka. Inak veľmi rýchlo prepukne v plač. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom.
Zahlcujúce podnety a "Witching Hour"
Fenomén, ktorý žiaľ, poznajú mnohé mamičky malých bábätiek - takzvaná witching hour, alebo čarovná hodinka. Tento pojem vyjadruje nevysvetliteľný a neutíšiteľný plač inak spokojného bábätka v rovnakom čase každý deň. Objavuje sa najčastejšie od 3. - 4. týždňa ich života a končí okolo 3. mesiaca veku. Toto časové rozmedzie nemusí platiť u každého bábätka, ide o veľmi individuálnu záležitosť. Zvyčajne sa čarovná hodinka objavuje večer a v našich končinách sa to často pripisuje kolikám. Lenže veľakrát aj pri nasadení rôznych kvapiek proti bolesti bruška a iným metódam plač bábätka pretrváva aj naďalej.
Aké môžu byť príčiny? Bábätko je napapané, prebalené, „vymojkané“, z pohľadu týchto potrieb mu absolútne nemá čo chýbať… a napriek tomu spustí neskutočný nárek, ktorý nedokážete utíšiť. Ak vaše bábätko cez deň pôsobí spokojne, no večer sa rozplače, pravdepodobne ide o kombináciu únavy a preťaženia. Príčin môže byť viacero, no nie je celkom známe, čo v skutočnosti stojí za týmto pravidelným večerným nárekom bábätiek.
Medzi možné príčiny patria:
- Nadmerná únava: Ak nemalo bábätko počas dňa kvalitný spánok alebo ste mali celkovo náročnejší deň, môže byť podvečer príliš unavené, čo sa prejaví v neutíchajúcom plači. Pri malých bábätkách naozaj veľa záleží od množstva a kvality spánku, preto je dobré zabezpečiť vhodné podmienky na nerušený a dostatočný spánok. Keď spánkový dlh neustále narastá, dieťatko sa dostane do stavu, že je vyčerpané a unavené. Zamerajte sa na jeho spánok.
- Nadmerné vystavenie podnetom počas dňa: Príliš veľa hluku, svetlá, rôzne zvuky a aktivity môžu spôsobiť, že bábätko je „prestimulované“. Jednoducho povedané, je toho na neho už príliš a nemá to dať ako inak najavo, len plačom. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom. Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška (jemné pohupovanie, tlkot srdca). Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery.
- Chce sa dojčiť a byť pri vás: Možno ste práve dodojčili a máte pocit, že vaše bábätko už do seba nemôže dostať ani kvapku mlieka navyše. Lenže práve navečer bývajú mnohé bábätká potrebu dojčiť sa viac. Nebojte sa nechať bábätko na prsníku aj dlhšie. Dojčenie poskytuje okrem výživy aj upokojenie, telesný kontakt a možno to je práve to, čo vaše bábätko potrebuje. Aj v prípade, ak nedojčíte, možno váš drobček potrebuje len telesný kontakt, ktorý mu pomôže upokojiť sa - skúste kontakt koža na kožu, nosenie, túlenie.
Bolesť a zdravotné príčiny intenzívneho plaču
Plač, ktorého príčinou je bolesť, má silnú intenzitu, viac ako nárek pripomína skôr kričanie a môže byť sprevádzaný mrvením sa v postieľke či stuhnutosťou telíčka, ak dieťa práve držíš na rukách. Často trvá aj celé hodiny a prichádzať môže počas celého dňa či noci. Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci.
Nafúknuté bruško a plynatosť (Meteorizmus)
Potom je potrebné zvážiť, či príčinou plaču nemôže byť nafúknuté bruško. Nadmerná plynatosť sa môže objaviť napríklad pri nesprávnej technike kŕmenia. Najmä pri podávaní mlieka fľaškou, ktorá má zlý sklon, môže dieťa prehĺtať s potravou väčšie množstvo vzduchu, čo sa následne prejaví zvýšenou plynatosťou, tzv. meteorizmom. Plynatosť môže potrápiť. V týchto prípadoch je najlepšou prevenciou úprava techniky kŕmenia. Vetry alebo „prdíky“ bývajú tiež pomerne častým problémom. Pri kŕmení sa dieťatko nahltá aj vzduchu a pokiaľ si napríklad dostatočne neodgrgne, tento vzduch sa hromadí počas dňa. Navečer to už môže byť veľká záťaž pre to malé telíčko, ktoré si so „zaseknutými prdíkmi“ nevie dostatočne poradiť. Ak dojčíte, mali by ste si dávať pozor na to, čo zjete. Každé bábätko je iné a reaguje inak. Možno si ani neuvedomujete, že káva, ktorú ste pred chvíľou vypili mu spôsobuje v brušku problémy. Na čas by ste mali vylúčiť napr. korenisté jedlá. Dôležité je aj odgrgnutie po napapaní.
Dojčenská kolika
Plač spôsobený detskou kolikou je nesmierne špecifický - objavuje sa najčastejšie v podvečerných alebo večerných hodinách, trvá viac ako tri hodiny a tento scenár sa opakuje aj tri týždne po sebe. Rodičia vtedy dosahujú najvyšší level zúfalstva a bábätko sa zmieta v bolestivých kŕčoch. Špecifickými signálmi sú výrazná červeň v tvári, ostrý a uši rezajúci nárek, priťahovanie nožičiek k brušku. V postieľke sa dieťa nepokojne mrví, nepomáha hojdanie ani akékoľvek tíšenie. Dojčenská kolika je jednou z najčastejších príčin, prečo novorodenci a dojčatá dlhodobo plačú - a jednou z najväčších výziev pre rodičov. Ak má tvoje bábätko niekoľko týždňov a trápi ho každodenný večerný plač, ktorý trvá aj hodiny, bez zjavného dôvodu - možno sa stretávaš práve s kolikou. Veľa rodičov je presvedčených, že ich bábätko trápi detská kolika. Odhaduje sa však, že ozajstnú koliku zažije len približne 20 percent detí. Neexistuje žiadna známa príčina, ktorá ju spôsobuje. My si ale myslíme, že je spojená s črevnými ťažkosťami - plynatosťou a trávením, ktoré spôsobujú bolesti malého bruška. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov.
Rastúci zúbok
U starších dojčiat môže byť príčinou nepokoja rastúci zúbok, ktorý môže rovnako vyvolať teplotu. Plač a nepokoj dieťaťa po prerezaní zúbka ustane a dieťa sa vráti do obvyklého stavu pokoja.
Zvýšená teplota a infekcie
Ak je dieťa naďalej nepokojné, plače, mali by sme zistiť, či nemá teplotu. Zvýšená teplota môže byť prejavom začínajúcej infekcie. A to by malo zvýšiť našu pozornosť najmä v prvých mesiacoch života. Mali by sme rovnako zvážiť, či dieťa nevziať k lekárovi. Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len proti horúčkovú terapiu.
Prietrž alebo zlomenina
Príčinou neobvyklého plaču a nepokoja môže byť aj prietrž alebo zlomenina. Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. U dieťaťa si preto vždy všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek. Pri plači a nepokoji dieťaťa si všímame aj všetky ostatné prejavy jeho aktivity.
Potravinové intolerancie a iné závažné stavy
Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú: neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku, reflux alebo hnačky, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti, bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, infekcie močového traktu, či ak matka užívala počas tehotenstva niektoré silné lieky. Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, navštívte pediatra a podeľte sa s ním o svoje obavy.
Plač z emočných potrieb: Strach a potreba blízkosti
Pre novorodenca je všetko cudzie a jediným bezpečným prístavom je jeho mama. Dôverne pozná jej vôňu a tlkot srdca, a tak je prirodzené, že sa dožaduje jej blízkosti práve vo chvíľach, ak sa cíti neisté. Hoci sa takto malé bábätko nebude báť strašidiel pod posteľou, istá forma strachu môže prameniť práve z odlúčenia od maminky.
Strach a separačná úzkosť
Bábätko, ktoré plače zo strachu alebo smútku z odlúčenia, je na pohľad nepokojné, rúčkami si môže trieť telíčko a hlavičkou aj v ľahu môže nemotorne pohybovať zo strany na stranu, akoby hľadalo osobu, po ktorej blízkosti túži. Separačná úzkosť je jednou z úzkostí, ktorou trpia deti v detskom veku. Je to úzkostná porucha, ktorá vzniká okolo 9. mesiaca života dieťaťa. Je to normálna emocionálna fáza vývoja, ktorá začína vtedy, keď deti začínajú chápať, že ľudia a veci existujú aj keď ich nevidia. Dieťa vníma akékoľvek odlúčenie matky alebo rodičov ako strach, nevôľu. Bojí sa, že sa mamička alebo otecko už nevráti, keď niekam odchádza a ono ostane samo. Začne plakať, báť sa. Mnohokrát ide až o hysterický plač a rev, ktorý nejde zastaviť nijako, len príchodom mamičky/otecka. Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk.
Potreba dotyku a nosenia
Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia. Jeden výskum a opäť „starý známy“ dotyk. V jednej štúdií výskumníci požiadali skupinu matiek, aby svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše. Kontrolná skupina matiek mala svojim deťom poskytnúť len vizuálnu stimuláciu navyše. Matky, ktoré svoje deti viac nosili, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej ako deti v kontrolnej skupine. Pri plači bábätka je dôležité mať ho v náručí toľko, koľko potrebuje. Prítomnosť inej ľudskej bytosti uňho efektívne uvoľňuje napätie. Ak bábätko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak. Vytvárate mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu. Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli. Náruč na vyplakanie bábätku pomáha zbaviť sa získanej traumy ešte v ranom detstve, a to posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie a jeho schopnosť učiť sa.
"Hojivý" plač a uvoľňovanie stresu
Biochemik William Frey skúmal chemické zloženie ľudských sĺz a zistil, že je v nich prítomnosť hormónov a neurotransmiterov, ktoré súvisia so stresom. Prišiel tak s myšlienkou, že slzíme pri plači preto, aby sme tieto látky z tela vylúčili, a tak nastolili v tele chemickú rovnováhu. Dieťatko tak môže plakať aj z dôvodu „hojenia sa“. Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu. Okrem toho, že im umožňuje zbaviť sa prebytočných chemikálií potením a slzami, pomáha aj pri vybíjaní energie, čo navodzuje hlboké uvoľnenie. Predčasne narodené bábätko je často krát v prvých dňoch či týždňoch stresované fyzickými zraneniami (bolestivé lekárske procedúry…), ale nesie si aj emočné zranenia (odlúčenie od matky po pôrode…). V takomto prípade je ideálne obmedziť stres, odstrániť zdroj rozrušenia, láskyplne svoje bábätko držať v náručí a dovoliť mu, aby sa vyplakalo. Pokiaľ je trauma u bábätka závažná, jeho záchvaty plaču môžu trvať až niekoľko mesiacov, než sa jej zbaví a jeho telo dosiahne rovnováhu.
Existuje 6 hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:
- Prenatálny stres a pôrodná trauma: Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahrňuje ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
- Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia.
- Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou.
- Vývojová frustrácia: Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť. Je súčasťou vývoja bábätka.
- Fyzická bolesť: V tejto kategórii je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo, či chorobu.
- Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk…
Mýty a omyly: Prečo nenechať dieťa vyplakať
Staršia generácia sa často necháva počuť, že aj novorodenci vedia manipulovať a jedinou záchranou tvojho psychického zdravia je nechať ich vyplakať. Určite si aj ty počula rady, ako by si si svoje dieťatko nemala často brať na ruky, prípadne by si k nemu nemala priskočiť, len čo zamrnká a zaplače. Žiaľ, ide o poriadne zastaraný názor, pretože novorodenec a ani staršie bábätká skutočne nemajú sklony k manipulácii a plač je pre ne stále prostriedkom vyjadrenia aktuálnej emócie či prosby o pomoc a naplnenia jeho potrieb. Ak rodič necháva svoje dieťa „vyplakať,“ dáva mu tým najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Tým pádom sa dieťa skutočne odnaučí plakať, no z tejto skúsenosti, nazbieranej v ranom štádiu života, si odnesie len jedno - pocit osamelosti. Touto zastaranou „výchovnou metódou“ si rodič narúša vzťah so svojím dieťaťom a navyše mu ukazuje, že sa už v útlom veku nemá na koho spoľahnúť.
Účinné stratégie na utíšenie plačúceho bábätka
Ak chceš utíšiť plačúce bábätko, prvým krokom je zistiť, čo presne ti chce svojím plačom povedať. Za predpokladu, že je nakŕmené a prebalené, no i tak stále plače, môžeš vyskúšať nasledovné tipy, ktoré sa čerstvým maminkám osvedčili najviac. Neexistuje jeden univerzálny trik. Skôr taký „balíček nápadov“, ktoré postupne mamy skúšajú, kým nájdu, čo funguje u ich dieťatka.
Základné upokojujúce techniky a prístupy
- Snažiť sa zostať v pokoji: Áno, vieme, táto rada je niekedy v praxi len ťažko splniteľná. Niekoľkohodinový detský plač totiž rodičov privádza do zúfalstva, kedy majú doslova chuť vzdať sa rodičovských povinností. Avšak je potrebné mať na pamäti, že bábätko reaguje na atmosféru, ktorá doma panuje, a rovnako i na pocity, ktoré vysiela jeho maminka. Preto môžeme prehlásiť, že ide o tú najdôležitejšiu radu - ak nebudeš pokojná ty, neutíšiš ani svoje dieťatko. Dieťa dokáže vnímať vaše napätie a bude naň reagovať ďalším krikom.
- Vybratie z postieľky a nosenie v náručí: Najčastejšou reakciou matky na plač dieťaťa je snaha ho utíšiť. Vybratie z postieľky a nosenie v náručí dieťa často upokojí a ono v matkinom náručí zaspí. Mnohé deti sa upokoja na rukách.
- Bližší kontakt s maminkou: Ak dieťa plače, pretože sa dožaduje matkinej blízkosti, často sa stáva, že akonáhle si ho maminka privinie k sebe, spustí ešte silnejší plač, ktorý však do pár minút ustane. V prípade, že si tvoje dieťa vyžaduje telesný kontakt takmer neustále, zváž kúpu šatky alebo nosiča. Tvoja chrbtica sa síce odľahčí len čiastočne, no aspoň budeš mať počas dňa voľné ruky. Bábätko deväť mesiacov počúva tlkot maminho srdca. Takýto blízky bonding s bábätkom pomáha regulovať teplotu, dýchanie aj tep vás oboch.
- Húpavý pohyb: Bábätká majú rady hojdavé pohyby, ktoré ich doslova ukolíšu k spánku. Či už ho budeš vykonávať pri chôdzi, v kočíku, alebo sediac na fitlopte, dieťatko, ktoré nič nebolí a má naplnené svoje potreby, by sa malo po čase upokojiť. Istou formou hojdavého pohybu je aj jazda autom - nie jeden rodič štartoval auto i v strede noci, aby svoje hlasno plačúce bábätko uspal. Niektorým deťom pomáha aj jazda autom, iným skôr tichý, stály pohyb v náručí. Práve pohyb, monotónny zvuk a pocit blízkosti patria k najčastejším upokojujúcim podnetom. Jemne bábätko kolíšte.
- Kojenie a kontakt koža na kožu: Ak žena dieťa dojčí, priloží ho k prsníku, dieťa sa upokojí a všetko je v poriadku. Niekedy dieťatko potrebuje „dotankovať“ mliečko. Saním sa deti prirodzene upokojujú.
- Minimálny hluk a svetlo: Minimalizujte hluk a svetlo.
- Nosenie bábätka tvárou dolu: Bábätko pestujte tvárou dolu s bruškom položeným na vašej paži a dlaňou medzi nožičkami.
Špecifické metódy upokojenia
- Teplý obklad na bruško: Dieťaťu pomáha teplý obklad na bruško.
- Rektálna rúrka: Tzv. rektálna rúrka zavedená do konečníka. Túto rúrku je možné zakúpiť v zdravotníckych potrebách a opatrne, za použitia mastičky, ju dieťaťu zaviesť. Plyn z tráviaceho traktu dieťaťa sa uvoľní, dieťa sa upokojí a potom zaspí.
- Prípravky proti plynatosti: Inou možnosťou je predpis prípravku určeného pre dojčatá so zvýšenou plynatosťou a jeho podávanie s každou dávkou potravy.
- Biely šum: Hračky s bielym šumom si niektoré maminky nevedia vynachváliť. Zväčša ide o plyšové zvieratko, ktoré má v sebe zabudovaný prístroj vysielajúci rôzne zvuky - šum mora, búrku či zvuk vysávača. Táto pomôcka je nesmierne osožná predovšetkým vtedy, ak dieťatko plače od únavy, je nepokojné a má problém ponoriť sa do spánku. Šepkajte alebo vydávajte šumivé zvuky.
- Pevné zavinutie: Niektoré bábätká túto metódu bojkotujú, iné na ňu reagujú expresne. Pevné zavinutie im totiž pripomína tesné prostredie maternice, v ktorom sa cítili bezpečne. Na trhu je množstvo zavinovačiek a spacích návlekov, ktoré bábätku znemožnia pohyb, dôsledkom čoho sa zvykne upokojiť predovšetkým vtedy, ak plače od vyčerpania a únavy. Niektoré bábätká sa cítia istejšie, keď majú rúčky pri tele a okolo seba pevný, ale nie príliš tesný obal. Zabaľte bábätko pohodlne do zavinovačky alebo prikrývky s ručičkami pozdĺž tela. Bábätká ešte úplne neovládajú svoje pohyby.
- Cvičenie s nožičkami a masáž bruška: Ak ide o plač od bolesti bruška, nemala by si zabúdať na pravidelné cvičenie s nôžkami a masáž bruška. Tieto techniky môžeš pokojne využívať aj preventívne, teda v čase, keď je dieťatko spokojné a práve neplače. Pri záchvate plaču môže zasa ísť o formu rýchlej pomoci. Môžete vyskúšať bábätku masírovať bruško.
- Teplý kúpeľ: Vyskúšajte teplý kúpeľ, veľa mamičiek naň nedá dopustiť. Zvuky špliechania a teplá voda, ktorá bábätko obklopuje, urobí zázraky. Keď budete vo vani tiež, bábätko utíši i váš vzájomný telesný kontakt.
- Spievajte uspávanky: Spievajte pokojné, pomalé piesne, ako sú uspávanky.
- Rozptýlenie: Doprajte bábätku zaujímavé rozptýlenie. Ukážte mu novú hračku alebo upútajte jeho pozornosť na zrkadlo.
- Zmena polohy pri dojčení: Aj veľmi silný tok mlieka môže spôsobiť, že dieťa pri pití prehĺta veľa vzduchu, odtŕha sa, plače a zakláňa sa dozadu. V takom prípade môže pomôcť zmena polohy alebo odsávanie pri nadprodukcii mlieka.
Prístup podľa Harveyho Karpa 5S
Ak nefunguje dojčenie, kontakt koža na kožu a vyššie uvedené tipy, môžete sa dieťatko pokúsiť utíšiť pomocou teórie Harveyho Karpa 5S. Hoci detaily 5S tu nie sú rozpísané, ide o metódy, ktoré napodobňujú prostredie maternice a pomáhajú deťom prejsť do stavu pokoja (swaddling, side/stomach position, shushing, swinging, sucking).
Skúsenosti mamičiek s neutíšiteľným plačom
Simona (mama 2-mesačného Dominika): „U nás teda pomáha, keď si malého zoberie na ruky manžel. Niekedy sa s ním v náručí len prechádza, niekedy si ho dá do šatky na nosenie a pohupuje sa s ním. Skúšala som to takto aj ja, ale v mojom náručí sa malý nedokáže tak upokojiť ako u muža. Zrejme cíti moje napätie a stres z jeho plaču, neviem.“Stanka (mama 6-týždňovej Lenky): „Och, práve si tým prechádzame a je to neskutočne vyčerpávajúce. Trochu sa to zlepšilo, keď som sa naučila uviazať malú do šatky, tam sa vie trochu upokojiť. Ale niekedy nepomôže ani to, a ja len túžobne čakám, kedy jej plač konečne prejde.“Denisa (mama dnes už trojročnej Denisky): „Tak na toto si spomínam celkom živo. Tie plače boli hrozné, dlho to trvalo a ja už som presne vedela, kedy to každý večer príde. Nám trošku pomohlo uložiť si malú koža na kožu pod dekou alebo paplónom. Prihovárala som sa jej, hladkala som ju a niekedy to zabralo, že sa upokojila a zaspala. Ale často som ju musela dať manželovi, u neho sa vedela utíšiť lepšie.“Marika (mama 3-mesačnej Lívie): „My sme sa tým asi len predojčili a prenosili (v šatke). Okrem malej som mala doma ešte ďalšie dve deti, trojročného a päťročnú, takže to bolo naozaj náročné. Ale chvalabohu, po dovŕšení troch mesiacov tieto večerné plače ustali a ja sa z toho neskutočne teším.“
Ako štvornásobná mama dodávam, witching hour sa u nás týkalo dvoch zo štyroch detí (dve boli pokojné bábätká bez večerných plačov). Pamätám si, že som bývala veľmi vyčerpaná a vystresovaná, pretože som netušila, čo robiť. Všimla som si, podobne ako viaceré mamičky, že u manžela sa plačúce dieťatko dokázalo upokojiť rýchlejšie a ľahšie. Môj stres a napätie asi jednoducho celej situácii nepomáhali. Skúšali sme rôzne kvapky na bolesť bruška, masírovanie bruška, ale to nepomáhalo. Najlepšia pomôcka teda bola zveriť plačúce dieťatko manželovi. Pri najmladšom synčekovi ma zachránila šatka na nosenie - vždy keď plakal, dala som si ho do šatky a hojdala som sa s ním pri zapnutom digestore, ktorého hluk ho zrejme upokojoval. Takto sme fungovali pravidelne nejaký čas, kým jeho večerné plače neustali. Neraz ma nahradil manžel, aby som si aspoň nachvíľku vydýchla. Witching hour odišla tak, ako prišla. Z ničoho nič niekedy okolo 4. mesiaca.
Asi najlepšia rada je vyzbrojiť sa trpezlivosťou, vedieť, že si týmto istým prechádzajú tisíce mamičiek na celom svete každý jeden deň a že je to naozaj len fáza, ktorá prejde. Známa moderátorka Soňa Skoncová sa s týmto problémom zverila aj na sociálnej sieti. Jej príspevok o večerných plačoch synčeka Robka mal veľmi silné ohlasy, pretože otvorila tému, ktorú rieši takmer každá mama. Zdanlivo bezdôvodný a neutíchajúci plač dieťaťa dokáže priviesť do úzkostlivých stavov aj tých najpokojnejších rodičov. Neexistuje rýchly nástroj, ktorý by čarovnú hodinku natrvalo odstránil. Lepšie je nechať plynúť čas - bábätká z toho postupne vyrastú. Niekedy dieťatko stačí len hojdať, tancovať s ním, kolísať ho, aby cítilo vašu prítomnosť. Veď predsa, deväť mesiacov ste im tieto služby ponúkali 24 hodín denne a zrazu už nie.
Podpora pre rodičov a kedy vyhľadať lekára
Ľahko sa to píše, ťažšie realizuje. Detský plač je veľmi stresujúci. Preplakané týždne sú určite ťažkým obdobím pre nejedného rodiča. Je dobré uvedomiť si, že je to „len obdobie“ a to, že máte plačúce bábätko neznamená, že ste zlý rodič. Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Bezplatnú psychologickú pomoc ponúka aj občianske združenie malíček.
Rodičovský stres a dôležitosť sebastarostlivosti
Plačúce bábätko spúšťa v dospelom človeku alarm. Zvýši sa tep, človek sa trasie, má pocit, že musí okamžite niečo urobiť. Je tu jedna dôležitá vec: ak cítiš, že si na hrane, je bezpečné dať bábätko na chvíľu do postieľky a odísť do vedľajšej izby, aby si sa vydýchla. Dieťa bude v bezpečí a ty získaš pár minút na to, aby si sa upokojila. Ani „trošku“ zo zúfalstva. Mozog novorodenca je extrémne citlivý a otrasenie môže spôsobiť trvalé poškodenie. Väčšina žien zažíva takzvané baby blues, ktoré sa objavuje pár dní po pôrode a trvá približne do dvoch týždňov. Prejavuje sa plačlivosťou, citlivosťou, úzkosťou. Zvyčajne sa stav upraví. Ak však smútok, úzkosť, podráždenosť alebo pocit prázdna trvajú dlhšie než dva týždne, zhoršujú sa alebo ti výrazne zasahujú do života, môže ísť o popôrodnú depresiu alebo úzkostnú poruchu. Nie je to zlyhanie. Keď máš v náručí plačúce bábätko, ktoré sa nedá utíšiť, môžeš mať pocit, že všetkým ostatným to ide ľahšie. Sociálne siete sú plné usmiatych bábätiek v čistom oblečení a usmiatych mám s dokonalými vlasmi. To, že je to pre teba náročné, neznamená, že to robíš zle. Ak môžeš, obklop sa ľuďmi, ktorí ti navaria, postrážia dieťatko, vypočujú ťa. Nie si v tom sama, mama.
Kedy vyhľadať lekára
Ak dieťa stále plače, začína sa mamička väčšinou zapodievať myšlienkou, či nie je choré a ako ho má utíšiť. Cumlík dieťa odmieta, vystrkuje ho z úst, ale inak nemá prejavy žiadnej choroby. Ak je dieťa naďalej nepokojné, plače, mali by sme zistiť, či nemá teplotu. Zvýšená teplota môže byť prejavom začínajúcej infekcie. A to by malo zvýšiť našu pozornosť najmä v prvých mesiacoch života. Mali by sme rovnako zvážiť, či dieťa nevziať k lekárovi. Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len proti horúčkovú terapiu. Hoci je veľa plaču v prvých mesiacoch často normálne, existujú situácie, pri ktorých je lepšie nečakať a volať lekára. V takých situáciách navštív pediatra. Ak máš vnútorný pocit, že sa s bábätkom niečo nedeje v poriadku, tvoj pocit je dôležitý. Ak ste vyskúšali všetky uvedené tipy a stále si robíte starosti s plačom vášho bábätka, obráťte sa na svojho detského lekára.
Ako zvládnuť šestonedelie #3: Starostlivosť o bábätko
tags: #novorodenec #ktory #vela #place