Tento článok sa zaoberá problematikou definície dieťaťa a momentom, kedy sa dieťa stáva plnoletým, a to najmä v kontexte slovenského práva. Skúmame rôzne aspekty tejto témy, vrátane legislatívnych zmien, práv a povinností rodičov, a vplyvu týchto faktorov na vývoj dieťaťa. Definícia dieťaťa a určenie veku plnoletosti sú kľúčové pre stanovenie práv a povinností jednotlivca, ako aj pre ochranu jeho záujmov. Na Slovensku je táto oblasť upravená Zákonom o rodine a ďalšími súvisiacimi predpismi, ktoré formujú základný rámec pre pochopenie a uplatňovanie právnych noriem v živote každého občana od narodenia až po dospelosť. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o dlhodobej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, s dôrazom na práva a povinnosti rodičov a podmienky, za ktorých súd môže rozhodnúť o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo inej osoby.
Základné právne definície dieťaťa a plnoletosti
V právnom systéme Slovenskej republiky je postavenie dieťaťa a moment dosiahnutia plnoletosti presne vymedzený, čo má zásadný význam pre určovanie práv a povinností, ako aj pre ochranu záujmov mladých ľudí.
Dieťa v právnom zmysle
Zákon o rodine definuje dieťa ako maloletú fyzickú osobu. Presná definícia „dieťaťa“ v právnom zmysle slova sa riadi vekom, pričom dôležitým míľnikom je dosiahnutie plnoletosti. Status maloletosti so sebou prináša špecifické právne postavenie, ktoré reflektuje potrebu zvýšenej ochrany a obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Rodičovské práva sa vzťahujú výlučne na maloleté deti. Hoci je všeobecným záujmom udržiavať rodinné vzťahy aj medzi dospelými členmi rodiny, rodič nemôže pri plnoletom dieťati vykonávať funkciu zákonného zástupcu, spravovať jeho majetok, zasahovať do jeho výchovy alebo zdravia.
Plnoletosť a jej dôsledky
Plnoletosť je právny stav, kedy osoba dosiahne vek 18 rokov a získava plnú spôsobilosť na právne úkony. To znamená, že po dovŕšení tohto veku môže samostatne rozhodovať o svojich záležitostiach, uzatvárať zmluvy, voliť a byť volená, a preberá plnú zodpovednosť za svoje činy. S plnoletosťou sa teda spája kompletná právna emancipácia a prechod od statusu chránenej osoby k plnohodnotnému subjektu práva s rozsiahlymi právami a povinnosťami.
Zákon o rodine a kľúčové legislatívne zmeny
Slovenská legislatíva, predovšetkým Zákon o rodine, prešla viacerými úpravami, ktorých cieľom je lepšie reagovať na spoločenské zmeny a zabezpečiť čo najefektívnejšiu ochranu detí a podporu rodinného života.
Novela zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
Novela zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2016, priniesla viaceré zmeny zamerané na zlepšenie ochrany detí. Táto novela zdôrazňuje význam stabilného rodinného prostredia pre všestranný vývin dieťaťa a rovnocennosť rodičovských práv a povinností oboch rodičov. Zákon upravuje, čo sa pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa zohľadňuje. Zákon o rodine, komentár [1] od Mgr. Bronislavy Pavelkovej, predstavuje dôležitý zdroj pre interpretáciu týchto zmien.
Záujem maloletého dieťaťa ako kardinálny princíp
Pojem „záujem maloletého dieťaťa“ je v Zákone o rodine spomínaný v rôznych súvislostiach, ale chýba jeho presná definícia. Pri výklade najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je tak možné opierať sa o judikatúru a ustanovenie zákona, ktoré hovorí o tom, čo sa má pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa zohľadniť. Novela zákona o rodine dopĺňa vetu o tom, čo tvorí najvhodnejšie prostredie pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa. Súdy a všetky orgány, ktoré sa dotýkajú svojimi postupmi dieťaťa, majú rešpektovať základné právo dieťaťa vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí.Kritériá záujmu dieťaťa sú rozmanité a pri ich posudzovaní sa zohľadňujú rôzne aspekty:
- Blaho dieťaťa: Zabezpečenie ochrany a starostlivosti nevyhnutnej pre jeho blaho.
- Bezpečnosť dieťaťa: Právo na ochranu pred všetkými formami násilia, zneužívania a vykorisťovania.
- Zdravie dieťaťa: Právo na najvyššiu možnú úroveň zdravotného stavu.
- Názor dieťaťa: Riadne zohľadnenie názoru dieťaťa, podľa jeho veku a zrelosti.
- Individualizované posúdenie: Zohľadňujú sa tiež vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, príslušnosť k menšinovej skupine, telesné, zmyslové alebo intelektuálne postihnutie, ako aj sociálny kontext, v ktorom dieťa žije.
Rodičovské práva a povinnosti
Rodičovstvo prináša nielen radosti, ale aj množstvo povinností a práv voči dieťaťu. Tieto práva a povinnosti sú obzvlášť dôležité v období, keď je dieťa maloleté, a stávajú sa predmetom sporov najmä pri rozchode rodičov.
Rovnosť rodičov a najlepší záujem dieťaťa
V slovenskom právnom poriadku platí, že obaja rodičia sú si pri výkone rodičovských práv a povinností rovní. Princíp "dieťa patrí matke" neplatí, rovnako ako otec nemôže jednostranne rozhodovať o majetku dieťaťa len preto, že sa považuje za hlavu rodiny. Rovnosť rodičov však neznamená, že majú nárok na rovnaký čas s dieťaťom alebo rovnaké rozhodovacie právomoci. Rozhodovanie by malo vždy vychádzať z najlepšieho záujmu dieťaťa, a nie z vyjednávania osobných záujmov rodičov.
Výchova a primerané výchovné prostriedky
Obaja rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu vo výchove dieťaťa. Zákon o rodine umožňuje rodičom používať primerané výchovné prostriedky, no zároveň stanovuje hranice. V žiadnom prípade nesmie byť ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa. Posudzovanie primeranosti výchovných opatrení je vždy individuálne, s ohľadom na situáciu, vek dieťaťa, jeho rozumovú vyspelosť a ďalšie faktory.
Správa majetku dieťaťa a dohľad
Rodičia sú povinní spravovať majetok dieťaťa s náležitou starostlivosťou a po dosiahnutí osemnástich rokov mu ho do 30 dní odovzdať. Súčasťou rodičovských práv a povinností je povinnosť vykonávať nad dieťaťom dohľad. Ak maloletý spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad, ak náležitý dohľad zanedbal.
Obmedzenie a zákaz styku s dieťaťom
Rodičovská zodpovednosť zahŕňa aj právo a povinnosť styku s dieťaťom, ktoré však môže byť v určitých situáciách obmedzené alebo dokonca zakázané, vždy s ohľadom na záujem dieťaťa.
Novela zákona nanovo upravuje obmedzenie a zákaz styku maloletého dieťaťa s rodičom. Podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Novela zdôrazňuje princíp subsidiarity medzi obmedzením a zákazom styku rodiča s maloletým dieťaťom. Keďže zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom predstavuje závažný zásah do výkonu rodičovských povinností, súd má k nemu pristúpiť až vtedy, ak v záujme maloletého dieťaťa nepostačuje obmedzenie styku.V praxi sa tak často stáva, že súdy často rozhodujú o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, pričom otcovi je upravený styk s dieťaťom. Súd môže upraviť styk otca s dieťaťom, vrátane frekvencie a trvania stretnutí. Ak je komunikácia medzi rodičmi problematická, súd môže nariadiť asistovaný styk za prítomnosti sociálneho pracovníka, aby zabezpečil ochranu záujmov dieťaťa.
Náhradná starostlivosť o dieťa
V prípadoch, keď rodičia nie sú schopní alebo ochotní zabezpečiť riadnu starostlivosť o svoje deti, prichádza na rad inštitút náhradnej starostlivosti, ktorý má za cieľ ochrániť záujem dieťaťa.
Novela zákona sa zamerala aj na úpravu náhradnej starostlivosti. V zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona sa maloleté dieťa zverí do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje jeho záujem. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zákon ustanovuje viaceré podmienky. Jednou z podmienok je aj to, že maloleté dieťa sa môže zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len osobe, ktorá má trvalý pobyt na území SR. Zákon tiež ustanovuje, že maloleté dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté súdom. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.Príkladom z praxe môže byť situácia, kedy matka, ktorej životná situácia bola zložitá, mala synov v náhradnej osobnej starostlivosti. Staršieho syna vzala do náhradnej osobnej starostlivosti stará mama jej bývalého partnera, mladší syn bol prisúdený druhému bývalému partnerovi. Ak sa životná situácia matky zlepší, napríklad vďaka práci a prenájmu bytu v Českej republike, a obaja synovia túžia byť s ňou, súdy a úrady musia pravidelne zisťovať a snažiť sa o to, aby dieťa už mohlo byť zverené do starostlivosti matky, teda aby sa rodina obnovila. Matka má v takýchto situáciách právo podať na súd návrh na zverenie detí do svojej osobnej starostlivosti. Rovnako je to aj v prípade, keď mladší syn žije v nepriaznivých podmienkach, bez sociálnych zariadení a so starou mamou, ktorá je už na starostlivosť oňho príliš stará; aj vtedy je dôležité skúmať možnosť zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti a zverenia dieťaťa do starostlivosti matky. Ochrana detí v náhradnej starostlivosti bola posilnená aj pred nevhodným premiestnením do zahraničia.
Zapretie otcovstva
Osobitnou právnou problematikou v rodinnom práve je zapretie otcovstva, ktoré bolo tiež predmetom legislatívnych úprav.
Novela zákona sa dotkla aj problematiky zapretia otcovstva. Cieľom je tak reagovať na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí PL. ÚS 1/2010-57 z 20. apríla 2011 vyslovil, že § 86 ods. 1 zákona nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Novela zákona tak upravuje začiatok plynutia zapieracej lehoty na moment, kedy sa otec dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúce jeho otcovstvo. Tým sa zabezpečuje spravodlivejšie posudzovanie prípadov, keď je otcovstvo spochybnené neskôr po narodení dieťaťa.
Špecifické situácie vo vývoji dieťaťa
Vývoj dieťaťa je komplexný proces, ktorý môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi, vrátane zdravotných stavov a sociálno-emocionálnych aspektov. Zákon o rodine sa snaží vnímať dieťa komplexne a v jeho najlepšom záujme.
Hypertonus u detí
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Je dôležité rozpoznať jeho prejavy a venovať sa riešeniu včas.
Rozpoznanie hypertonu
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Pri vývoji bábätka je dôležité sledovať aj detaily. Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Príčiny hypertonu
Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom.
Riešenie hypertonu
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.
Predškolský vek
Celé obdobie predškolského veku je charakterizované aktivitou, činorodosťou a iniciatívou. Dieťa je pripravené zaradiť sa do kolektívu a dokáže stále lepšie zvládať svoju frustráciu. Po 3. roku narastá svalový tonus a vytráca sa detská bucľatosť a dieťa rastie do výšky. Rastú dlhé kosti a svaly. Dieťa miluje pohyb a aktivitu. Zlepšuje sa jeho motorika, vidieť to najmä pri chôdzi po schodoch a jazde na trojkolke. Diferencuje sa tiež dominantná ruka - dieťa zreteľnejšie uprednostňuje jednu ruku pri hre a práci pred druhou. Kresba dieťaťa je lineárna - zdôrazní nejaký detail, ktorý je preň dôležitý.
Smútok detí po strate blízkeho
Pre deti v rodinách, ktoré nedávno stratili blízkeho, je náročné nájsť oporu u niekoho dospelého, pretože všetci naokolo sú pohltení smútkom. Ak dieťa navyše prišlo o blízkeho kvôli Covidu 19, úmrtie je zvyčajne nečakané, šokujúce a veľmi traumatické. V takýchto citlivých situáciách je kľúčová podpora okolia. Ak môžete byť s dieťaťom osobne, skúste ho vziať na prechádzku alebo sa s ním zahrať. Ak to možné nie je, pomôcť môžu aj pravidelné telefonáty či online stretnutia. Ubezpečte dieťa, že ste tam pre neho, a že môže prejaviť svoje pocity.
Prijímanie detí do materskej školy
Systém predprimárneho vzdelávania má jasne stanovené podmienky prijímania detí, ktoré sú dôležité pre plánovanie rodín. Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku; výnimočne možno prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku. Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie na školský rok má už aj dieťa, ktoré dovŕši tri roky veku do 31. augusta príslušného kalendárneho roka. Dieťa sa do materskej školy prijíma na základe písomnej žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, ktorú podávajú zákonní zástupcovia.
Spôsobilosť maloletých na právne úkony
Hoci maloleté deti nemajú plnú spôsobilosť na právne úkony, zákon im priznáva určitú mieru kompetencie, ktorá sa odvíja od ich veku a rozumovej vyspelosti.
Deti majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti, zodpovedajúcej ich veku. Pri úkonoch, na ktoré nemajú spôsobilosť, ich zastupujú rodičia ako zákonní zástupcovia. Toto rodičovské právo ale nie je neobmedzené a v prípade rozporu záujmov je ustanovený kolízny opatrovník, ktorý háji záujmy dieťaťa.Príkladom obmedzenej spôsobilosti maloletého na právne úkony je napr. nákup tovaru v supermarkete. Je bežné, že rodičia posielajú svoje deti na nákup do potravín. A čo, ak si dieťa cez internet kúpi nový mobilný telefón alebo objedná pizzu? Alebo si v kamennom obchode kúpi novú koženú bundu? Je z takého právneho úkonu maloletý zaviazaný alebo nie? Za normálnych okolností áno, predovšetkým, ak je zrejmé, že právny úkon maloletého je svojou povahou primeraný rozumovej a mravnej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku.V pracovnoprávnych vzťahoch môže ako zamestnanec vystupovať fyzická osoba, ktorá dovŕšila pätnásty rok svojho veku, najskôr však dňom skončenia povinnej školskej dochádzky. Nie je ale vylúčené, aby prácu vykonávalo aj dieťa mladšie ako 15 rokov alebo dieťa, ktoré ešte neskončilo povinnú školskú dochádzku, pokiaľ ide o ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú jeho zdravie, bezpečnosť, jeho ďalší vývoj alebo školskú dochádzku. Ide najmä o účinkovanie na kultúrnych či športových podujatiach alebo v rámci reklamnej činnosti. Čiastočná spôsobilosť na právne úkony neobchádza maloletých ani v oblasti prepravy dopravnými prostriedkami. Frázou „mladosť - pochabosť“ nemožno vždy ospravedlniť nesprávne alebo nezákonné konanie detí, je dôležité poznať právne mantinely.
Problémy v praxi a judikatúra
V realite rodinného života sa často stretávame s rôznymi interpretáciami práv a povinností, ktoré si vyžadujú objasnenie prostredníctvom judikatúry a právneho poradenstva.
Mýtus absolútnej právomoci rodiča
Rokmi sa stalo nepísaným pravidlom, že rodič, ktorému súd po rozpade rodiny zverí dieťa do osobnej starostlivosti, žije v presvedčení, že nad svojim potomkom získal absolútnu právomoc a že môže určovať režim stretávania sa s druhým rodičom alebo dokonca to, či sa vôbec s druhým rodičom dieťa stýkať bude. Dobrý rodič dbá o to, aby dieťa malo dostatočný vzťah s tým druhým, ktorý dieťa nemal zverené do osobnej starostlivosti. Nebezpečným predsudkom je prax, podľa ktorej si mnohí styk, vymedzený súdom, interpretujú ako situáciu, že mimo vymedzený čas druhý rodič nemá právo byť s dieťaťom. Aj druhý rodič má všetky práva a povinnosti, len s tým rozdielom, že sa o dieťa osobne nestará, nemá ho stále pri sebe. Toto potvrdzuje aj Judikát R 96/1967: „Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu vo výchove dieťaťa danú mu v ustanovení § 26, zákona o rodine.“
Ústavné princípy
Ústava Slovenskej republiky definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy a zdôrazňuje ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa.Nález Ústavného súdu SR z 18. 10. 2006, č. k. PL. ÚS 33/04, zdôraznil, že „Z ústavnoprávneho pohľadu nie je možné nadraďovať modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a neplnoletými deťmi, ktoré majú orgány verejnej moci vžité, nad záujem dieťaťa, ktorý je definovaný v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.“ Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.
Inštitút striedavej starostlivosti
Inštitút striedavej starostlivosti bol do slovenského právneho poriadku doplnený v roku 2010, a to novelou Zákona o rodine zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Možnosť súdu o určenie striedavej starostlivosti prelomila stereotyp zverenia dieťaťa výlučne do starostlivosti jedného rodiča.
Predpoklady a mýty
V súčasnosti má mnoho rodičov mylnú predstavu o tom, že pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti sa zbavia povinnosti platenia výživného. To však nie je pravda. Vhodnosť a prínos striedavej starostlivosti záleží jednotlivo od každého prípadu osobitne. Forma striedavej starostlivosti má zabezpečiť takú formu starostlivosti o dieťa, pri ktorej majú obaja rodičia s dieťaťom funkčný vzťah a náklady na starostlivosť o dieťa sú primerane rozdelené vo vyváženom pomere. Zákonodarca umožňuje nariadenie striedavej starostlivosti súdu aj vtedy, ak jeden z rodičov so striedavou starostlivosťou nesúhlasí. Súd taktiež nie je viazaný dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a ani dohodou o výživnom.Predpokladmi zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti podľa § 24 ods. zákona sú predovšetkým najlepšie zaistenie potrieb dieťaťa a komunikácia medzi rodičmi. Striedavá starostlivosť si vyžaduje pravidelné vymieňanie informácií medzi rodičmi o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa.
Výživné pri striedavej starostlivosti
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd prihliada na dĺžku intervalu striedania osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd výživné neurčí. V niektorých prípadoch sa stretávame so situáciou, keď rodičia nepochádzajú z rovnakých majetkových pomerov a pre účely zabezpečenia rovnakej životnej úrovne dieťaťa u oboch rodičov, môže súd nariadiť platenie výživného tomu z rodičov, ktorého príjmy a životná úroveň je vyššia ako u druhého rodiča. Výživné pri striedavej starostlivosti možno nariadiť aj v prípade, ak rozsah starostlivosti o dieťa nie je totožný u oboch rodičov. Zákon o rodine pri otázke o výživnom upravuje práva a povinnosti tým spôsobom, aby bola splnená podmienka rovnakej životnej úrovne dieťaťa a rodiča. Životná úroveň rodičov sa odvíja od viacerých faktorov, ktoré sa preukazujú najmä finančnými prostriedkami pre život nie nevyhnutnými.Súd pri určovaní výživného zohľadňuje:
- Mesačné výdavky dieťaťa: Všetky pravidelné a nepravidelné výdavky dieťaťa. Medzi druhy výdavkov dieťaťa patria najmä strava, bývanie, cestovné náklady, odev primeraný veku dieťaťa, lieky a iné zdravotné a hygienické potreby, výdavky spojené so štúdiom, záujmami resp. voľnočasovými aktivitami.
- Možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov: Schopnosťami a možnosťami rozumieme duševné, zdravotné, telesné schopnosti a vzdelanie rodičov, nakoľko je potrebné posudzovať aj to, do akej miery vedia využiť svoje schopnosti. Z tohto hľadiska je skúmaný stav trhu práce, miera nezamestnanosti v danom odbore rodičov. Pri majetkových pomeroch súd skúma všetky príjmy a výdavky povinného rodiča.
Správa majetku a ďalšie rozhodnutia súdu
Súd pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti môže určiť, ktorý z rodičov bude hradiť potreby dieťaťa tretím osobám a to z dôvodu, aby nedošlo k situácii, že niektorý z rodičov bude zneužívať formu striedavej starostlivosti a vedome sa bude vyhýbať uhrádzaniu potrieb dieťaťa tretím osobám. Taktiež súd môže rozhodnúť o tom, ktorý z rodičov bude v bežných veciach spravovať majetok maloletého, ktorý je tvorený výživným. V prípade určenia rodiča spravujúceho majetok maloletého je tento rodič zodpovedný aj za hradenie potrieb dieťaťa voči tretím osobám. V niektorých prípadoch súd môže nariadiť zriadenie osobitného účtu, kde obaja rodičia pravidelne každý mesiac zasielajú výživné a práve z tohto účtu sa uspokojujú potreby dieťaťa obaja spoločne. Súd v rozhodnutí o striedavej starostlivosti rozhoduje aj o tom, ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, ktorý z rodičov si bude uplatňovať daňový bonus na dieťa a taktiež rozhodne o trvalom bydlisku dieťaťa.
Riešenie sporov medzi rodičmi
Ak jeden z rodičov upiera práva druhému, alebo zanedbáva svoje povinnosti, je prioritné vyriešiť spor dohodou. Ak dohoda nie je možná, môžu sa rodičia obrátiť na súd. Súdne rozhodnutie by malo byť krajným riešením. S rozhodnutím súdu nemusí byť spokojný žiadny rodič a nemusí byť ani v skutočnom záujme dieťaťa, pretože sudca rozhoduje len na základe dostupných informácií.Príklady z praxe ukazujú rôznorodosť situácií:
- Spor o zverenie dieťaťa po rozvode: Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na výchove dieťaťa, súd môže určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, alebo nariadiť striedavú starostlivosť. Pri takomto rozhodovaní súd prihliada na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
- V prípade, ak manželia, ktorí spolu nežijú, nedokážu dospieť k dohode o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon týchto práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak jeden z rodičov podá návrh na rozvod manželstva, súd je zo zákona povinný v tomto konaní upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a to buď schválením rodičovskej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím.
- Prípad manžela, ktorý sa odsťahoval od manželky, pretože ho psychicky ničila a nedovolila mu vidieť dcéru, ilustruje dôležitosť súdneho konania. Aj keď manželka hrozila použitím nahrávky, advokátska prax potvrdzuje, že súkromná videonahrávka vyhotovená bez súhlasu dotknutej osoby je získaná v rozpore so zákonom a preto ju nie je možné použiť ako dôkaz v trestnom alebo civilnom konaní.
- Obavy o zanedbávanie dieťaťa: Ak jeden z rodičov má vážne obavy o zanedbávanie maloletého dieťaťa, napríklad v súvislosti s hygienou, nestabilným prostredím, fajčením v domácnosti alebo nevhodným používaním výživného, môže to viesť k zmene zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti. Aby súd k takémuto kroku pristúpil, musia byť preukázané skutočnosti svedčiace o zanedbávaní dieťaťa. Dôkazy môžu zahŕňať psychologické posudky o duševnom stave dieťaťa, lekárske správy (napr. o vytrhaných vlasoch), fotografie dokumentujúce zanedbaný stav dieťaťa, SMS správy o nevhodnom použití výživného, či výpovede svedkov. Dôležitá je aj spolupráca s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý prešetrí pomery u matky. V súdnom konaní je možné navrhnúť aj znalecký posudok na posúdenie psychického stavu rodičov.
- Presťahovanie detí do zahraničia: Rozhodnutie o zmene trvalého pobytu maloletého dieťaťa, obzvlášť do zahraničia, vyžaduje súhlas oboch rodičov, prípadne rozhodnutie súdu. Pokiaľ aj jeden z rodičov má deti zverené do osobnej starostlivosti, to automaticky neznamená, že môže deti odviesť do zahraničia. S ich presťahovaním do zahraničia musí súhlasiť aj otec detí. V prípade, ak matka pracuje v Rakúsku a má záujem získať deti do svojej starostlivosti a žiť s nimi v Rakúsku, súd bude pri rozhodovaní prihliadať hlavne na záujem maloletých detí a zohľadní všetky faktory, vrátane stability prostredia a vzťahu detí k obom rodičom.
- Zmena pomerov a vplyv nového partnera: Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Želanie detí žiť s jedným z rodičov, hoci je dôležité, nie je samo o sebe dostatočnou zmenou pomerov. Napríklad, ak exmanželka očakáva ďalšie dieťa s novým partnerom, nemusí to automaticky znamenať zmenu zverenia starších detí do starostlivosti otca. Súd v tomto druhu konania skúma záujem dieťaťa, najmä stabilitu a vhodnosť výchovného prostredia. Nepodložená neistota o budúcej starostlivosti matky po narodení nového dieťaťa nemusí byť považovaná za dostatočnú zmenu pomerov.
Legislatívne zmeny a ich ciele
Novela Zákona o rodine prináša niekoľko dôležitých zmien, ktorých cieľom je:
- Posilnenie zásady záujmu dieťaťa: Záujem dieťaťa sa stáva kardinálnym princípom v systematike zákona o rodine.
- Zdôraznenie rovnocennosti rodičov: Rodičia sú si pri výkone svojich rodičovských práv rovnocenní, s výnimkou situácií, ktoré predpokladá zákon.
- Zvýšenie efektu výchovných opatrení: V prípadoch, keď je to možné, sa uprednostňujú opatrenia, ktoré zlepšujú výchovný vplyv na dieťa.
- Ochrana detí v náhradnej starostlivosti: Zlepšuje sa ochrana detí zverených do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti pred nevhodným premiestnením do zahraničia.
- Špecifikácia pravidiel nariadenia ústavnej starostlivosti: Ústavná starostlivosť má byť len výnimočným opatrením súdu.
- Zavedenie osobitného konania o návrat maloletého dieťaťa: Riešia sa prípady neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa.
- Podpora ochrany detí v Občianskom súdnom poriadku: Zavádza sa nový mechanizmus výkonu oprávnenia vo veci starostlivosti o deti.
Predbežné opatrenie a jeho význam
Predbežné opatrenie je dôležitý nástroj civilného procesu, ktorý sa uplatňuje pred začatím konania, ale aj počas neho. Ide o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej. Podmienky nariadenia predbežného opatrenia predpokladajú osvedčenie danosti práva a potrebu predbežnej úpravy. V prípade, keď je ohrozený záujem dieťaťa, môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, napríklad zverenie dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča, aby sa zabránilo ďalšej ujme, kým sa rozhodne vo veci samej.
tags: #malolete #dieta #hranica #veku