Tento článok sa zaoberá komplexnou problematikou súvisiacou s presunom maloletého dieťaťa z územia jedného štátu na územie Slovenskej republiky, pričom zohľadňuje právne aspekty, práva a povinnosti rodičov, ako aj záujmy samotného dieťaťa. V kontexte rastúcej migrácie a medzinárodných vzťahov je táto téma mimoriadne relevantná pre rodičov, ktorí plánujú zmenu trvalého pobytu s dieťaťom.
Presun dieťaťa a súhlas druhého rodiča
Kľúčovým prvkom pri presune maloletého dieťaťa z krajiny jeho obvyklého pobytu na územie Slovenska je potreba súhlasu druhého rodiča. Ak dieťa žije v zahraničí a jeden z rodičov sa rozhodne presťahovať s dieťaťom na Slovensko, je nevyhnutné získať súhlas otca (alebo druhého rodiča, v závislosti od konkrétnej situácie). Tento súhlas nie je možné nahradiť jednoduchým upovedomením. Otec musí aktívne prejaviť svoju vôľu - súhlas alebo nesúhlas.
V prípade, že otec odmietne udeliť súhlas, rodič, ktorý chce dieťa presťahovať, môže požiadať príslušný súd o nahradenie tohto súhlasu. Súdy pri rozhodovaní skúmajú najmä väzby dieťaťa na doterajšiu krajinu pobytu, právo druhého rodiča na styk s dieťaťom, ako aj zabezpečenie primeraných životných podmienok pre dieťa v novej krajine. To zahŕňa bývanie, zabezpečenie škôlky či školy, lekársku starostlivosť, ako aj zamestnanie a bývanie rodiča. Jednoducho povedané, presťahovanie musí byť v najlepšom záujme dieťaťa.
Riziká a postupy pri neoprávnenom premiestnení dieťaťa
Ak dôjde k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa na územie Slovenska bez súhlasu druhého rodiča, existuje riziko, že druhý rodič môže podať návrh na návrat dieťaťa. V takomto prípade by sa dieťa muselo vrátiť do krajiny, z ktorej bolo premiestnené. Je dôležité poznamenať, že návrh na návrat dieťaťa musí byť podaný v lehote do jedného roka od neoprávneného premiestnenia.
V súvislosti s návratom maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, postupuje sa podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku (CMP). Tento postup zahŕňa fázy nariadenia výkonu rozhodnutia, mediačnú (zmierovaciu) fázu a samotné uskutočnenie výkonu rozhodnutia.
Pre výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Kritériá miestnej príslušnosti súdu sú podriadené výlučne záujmom maloletého dieťaťa. V prípade zmeny okolností môže súd preniesť svoju miestnu príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého.
Účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, oprávnený (ten, kto je z exekučného titulu oprávnený) a povinný. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, najmä v konaní o výkone neodkladného opatrenia.
Proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je prípustné odvolanie. Avšak odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia nemá suspenzívny účinok, čo znamená, že výkon rozhodnutia môže súd prvej inštancie uskutočniť aj pred rozhodnutím odvolacieho súdu, najmä ak je dieťa ohrozené.
Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd vykonať mediačné a zmierovacie úkony s cieľom dosiahnuť dobrovoľné splnenie povinnosti. Môže nariadiť pojednávanie, vydať písomnú výzvu povinnému, alebo požiadať o súčinnosť orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V prípade neúspechu môže súd uložiť pokutu, alebo rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku či prídavku na dieťa.
Výkon rozhodnutia sa uskutoční, len čo bolo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia vydané. Súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postará sa o jeho odovzdanie oprávnenej osobe. Súdny úradník môže byť poverený zabezpečením odňatia maloletého.
Odklad výkonu rozhodnutia je možný len v osobitných prípadoch, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého vážne ohrozený.
Rozvod a úprava starostlivosti o maloleté deti
V prípade presťahovania na Slovensko je možné podať návrh na rozvod aj tu, avšak až po šiestich mesiacoch žitia na Slovensku. Súd by sa však v takom prípade pýtal manžela na pravdivosť tejto skutočnosti.
V kontexte rozvodu je dôležité riešiť úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v zákone o rodine. V rozhodnutí o rozvode súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Rodičovské práva a povinnosti a záujem maloletého
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. V prípade, že jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony, vykonáva ich druhý rodič. Rodičia, ktorí spolu nežijú, sa môžu dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, pričom vždy zohľadňuje najlepší záujem maloletého dieťaťa.
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine upravuje výkon rodičovských práv a povinností. V kompetencii súdu je, aby na návrh jedného z rodičov, alebo osoby, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa, upravil rodičovské práva a povinnosti. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.
V prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže maloleté dieťa zastupovať, ustanoví súd kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník sa zúčastňuje na pojednávaniach a má právo vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, a navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa.
Dohovor o právach dieťaťa v článku 7 ods. 1 uvádza, že „každé dieťa pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“ a v článku 18 ods. 1 ukladá rodičom alebo zákonným zástupcom prvoradú zodpovednosť za výchovu a vývin dieťaťa.
Spoločná osobná starostlivosť a striedavá osobná starostlivosť
Novela Civilného mimosporového poriadku a zmeny v zákone o rodine z októbra 2022 priniesli ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa ako ďalšej formy starostlivosti. Cieľom je podpora zachovania a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj po rozvode.
Striedavá osobná starostlivosť, zavedená zákonom č. 217/2010 Z. z., znamená, že dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Doba zverenia do osobnej starostlivosti je určená rozhodnutím súdu alebo dohodou rodičov.
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti súd skúma najlepší záujem dieťaťa, jeho názor (ak je schopné ho vyjadriť), ako aj schopnosť rodičov spolupracovať. Striedavá starostlivosť nie je vhodná pre deti s poruchami správania sa alebo v prípade vzdialených bydlísk rodičov. V prípade striedavej starostlivosti súd zvyčajne neurčí výživné, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca.
Osvojenie dieťaťa
Osvojenie maloletého dieťaťa je proces, ktorý upravuje Zákon o rodine. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Na osvojenie sa vyžaduje súhlas rodičov, ak zákon neustanovuje inak.
V prípade, ak biologický otec nie je zapísaný v rodnom liste, je možné určiť otcovstvo súhlasným vyhlásením na matrike, aj keď dieťa už má vyšší vek. Tento proces je založený na rešpektovaní slobodnej vôle dvoch osôb, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú starať sa o spoločné dieťa, a je v záujme právnej istoty a záujmov dieťaťa.
Ak biologický otec nesúhlasí s osvojením, ale súd vyhodnotí, že osvojenie je v najlepšom záujme dieťaťa, môže návrh schváliť aj napriek nesúhlasu biologického otca. Súd bude prihliadať na pomery na strane navrhovateľa, na vzťah navrhovateľa k maloletej, ako aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka.
Občianstvo a presun rodičov
V súvislosti s presunom rodičov a detí je relevantná aj novela zákona o štátnom občianstve, ktorá umožňuje Slovákom neprísť o slovenské občianstvo po prijatí cudzieho občianstva, pokiaľ preukážu najmenej päťročný pobyt v cudzine. Tí, ktorí už stratili slovenské občianstvo, môžu požiadať o jeho vrátenie za rovnakých podmienok. Táto legislatíva tiež zohľadňuje situácie, kedy dieťa nadobudne cudzie štátne občianstvo, ak rodič zostáva občanom SR, alebo v prípadoch nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva manžela za trvania manželstva, narodením, osvojením alebo maloletým dieťaťom.
Všetky tieto aspekty zdôrazňujú komplexnosť právnych vzťahov v rodine, najmä pri medzinárodných presunoch a pri riešení otázok týkajúcich sa maloletých detí. Vždy je odporúčané konzultovať konkrétnu situáciu s advokátom, ktorý poskytne odborné poradenstvo a pomoc.
tags: #opravnenym #malolete #dieta