Horúčka u 2-týždňového dieťaťa: Kedy spozornieť a ako správne reagovať?

Horúčka, alebo zvýšená teplota, je príznak, nie ochorenie! Je to stav, pri ktorom telo zvýšením telesnej teploty bojuje s ochorením, infekciou, zápalom a podobne. Keď dieťa začne horúčkovať, nejeden rodič spozornie. Zvýšenie telesnej teploty vám napovie, že vaša imunita usilovne pracuje. Horúčka je totiž prirodzená obranná odpoveď organizmu. Pri horúčke sa zvyšuje činnosť buniek imunitného systému, zlepšuje sa prekrvenie a tým aj výživa buniek. Zároveň znásobuje intenzitu metabolických procesov buniek, čím podporuje procesy spojené s imunitnou odpoveďou. Hoci je nepríjemná, má svoju dôležitú úlohu. Krátkodobé zvýšenie telesnej teploty má viaceré ochranné funkcie v organizme, a tak prispieva k spomaleniu množenia a rastu väčšiny mikroorganizmov, stimuluje aktivitu bielych krviniek či zvyšuje tvorbu protilátok.

U malých detí je výskyt zvýšenej teploty či horúčky vcelku bežný jav. Obzvlášť u bábätiek v prvom roku života, ktoré sú špecifickou kategóriou. Najviac zraniteľní sú práve novorodenci, čo sú deti v prvom mesiaci života (do 28. dňa). V ich prípade je horúčka závažnejším signálom, pretože nemajú ešte dostatočne vyvinutú obranyschopnosť a tiež nemajú typické príznaky ako väčšie deti alebo dospelí. Preto je mimoriadne dôležité, aby rodičia poznali základné informácie týkajúce sa zvýšenej teploty a horúčky, najmä u tých najmenších.

Čo je horúčka a ako funguje telesný "termostat"?

Každý človek má svoj vnútorný „termostat“ - miesto v mozgu, kde sa riadi telesná teplota. Tento centrálny termostat sa nachádza v oblasti hypotalamu. Do tohto centra sa dostávajú informácie o telesnej teplote prostredníctvom termických receptorov na povrchu (v koži) a vnútri (v hrudnej, brušnej dutine…) tela. Centrálny termostat po vyhodnotení týchto informácií zvyšuje alebo znižuje teplotu telesného jadra, ktorá sa nakoniec prejaví aj zmenou teploty na povrchu tela. Pri infekcii pôsobením patogéna alebo vnútorných chemických látok sa termostat nastaví na vyššiu teplotu. Pri infekcii alebo zápale dochádza k tvorbe rôznych chemických látok, ktoré nazývame cytokíny a spôsobujú prestavenie centrálneho termostatu na vyššiu teplotu.

Keď hovoríme o horúčke, riadime sa teplotou telesného jadra, ku ktorej je najbližšie teplota v konečníku (rektálna teplota). Je potrebné si uvedomiť, že na výške teploty povrchu tela, ktorá je relatívne menlivá, sa podieľa mnoho faktorov, medzi ktoré zaraďujeme teplotu telesného jadra, ktorá je relatívne konštantná.

Rozdiely medzi normálnou, zvýšenou teplotou a horúčkou u detí

Štandardná, a teda normálna telesná teplota sa u zdravého človeka pohybuje v rozmedzí 36 až 36,9°C. Normálna teplota ľudského organizmu sa pohybuje v rozmedzí 36 - 37°C. Ideálna teplota ľudského organizmu predstavuje hodnotu 37 °C, avšak existuje aj individuálna, a teda pre každého jedinečná, telesná teplota, ktorá sa môže od človeka k človeku líšiť. Čo sa týka normálnej telesnej teploty novorodenca, bežne sa pohybuje v rozmedzí 35,6 až 37,3 °C, pričom tieto výsledky meraní sú príznačné pre podpazušnú oblasť. Meranie v konečníku, ktoré je u detí odporúčané, môže priniesť o niečo vyššie hodnoty, a to od 36,6 až do 38 °C.

Od 37°C vyššie hovoríme už o zvýšenej teplote, často nazývanej subfebrília, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 37 - 38°C. Tá je často signálom, že telo bojuje s nejakým ochorením. V mnohých prípadoch ide napríklad o prechladnutie, chrípku či ochorenia dýchacích ciest. Niekedy sa sprvu objaví zvýšená teplota a po chvíli sama klesne. Inokedy sa objaví vysoká horúčka a tú musíte zrážať. Pokiaľ máte len zvýšenú teplotu, nemali by ste ju znižovať, respektíve nie je to potrebné. Organizmus už má optimálnu imunitu na to, aby bojoval s choroboplodnými zárodkami bez syntetickej pomoci.

Horúčka je definovaná ako zvýšenie telesnej teploty nad 38°C. Ak sa objaví teplota nad 38°C, hovoríme už o horúčke. Teplomer zobrazujúci hodnotu vo výške 38 až 38,8 °C značí, že u dieťaťa dochádza k miernej horúčke. Pre prvé dva až tri dni boja s chorobou je typické, ak dôjde k nárastu telesnej teploty na úroveň 38,9 až 40,6 °C, čo už možno nazvať vysokou horúčkou.

Na nameranú hodnotu telesnej teploty vplýva aj časť dňa. Najnižšia teplota je ráno okolo 5:00 - 6:00 a najvyššia medzi 16:00 - 18:00, rozdiel môže byť až 1°C. Telesná teplota bábätka má v priebehu dňa kolísavý charakter, no tieto výkyvy sú vyjadrované zväčša len v desatinách stupňov. Na výšku teploty vplýva aj množstvo fyzického pohybu danej osoby. Normálna je aj zvýšená teplota u detí v lete, keď sa vonkajšie teploty štverajú do nevídaných výšin. Dokonca aj príjem potravy ovplyvňuje telesnú teplotu. Neodporúča sa merať ju po výdatnom jedle a po skončení pohybovej aktivity.

Meranie teploty u najmenších detí: Ako na to správne a bezpečne?

Pri meraní teploty u dieťatka je potrebné poznať fakt, že najpresnejšie hodnoty je možné získať z rektálneho merania, ktoré je u detí odporúčané. Práve táto oblasť tela má najbližšie k skutočnému stavu teploty organizmu. Podľa mnohých vedeckých výskumov sú odsledované rozdiely medzi axilárnou a rektálnou teplotou v rozmedzí od 0,2 - 0,9°C. U najmenších detí meriame telesnú teplotu v konečníku, lebo tá najviac koreluje s teplotou telesného jadra. Na Slovensku je zaužívané udávať axilárnu teplotu, a v prípade merania rektálnej teploty sa zvykne odčítať 0,5°C od nameranej hodnoty a tak referovať napríklad lekárovi.

Pre meranie teploty u malých detí sa používajú digitálne teplomery. Digitálne teplomery s flexibilným koncom sú vhodné. Pri rektálnom meraní telesnej teploty dieťaťa je najprv potrebné na špičku teplomera aplikovať krém, aby šlo zavedenie o niečo jednoduchšie. Teplomer zasúvame max. 1 cm, pred meraním je vhodné potrieť teplomer olejom alebo vazelínou. Hĺbka zavedenia by určite nemala prekročiť 1,5 centimetra. Po každom použití treba teplomer poriadne umyť mydlovou vodou.

Dôležité upozornenie pre novorodencov: U novorodencov hrozí však poškodenie konečníka pri nesprávnom meraní, preto sa do 1 mesiaca veku rodičom merať teplotu v konečníku neodporúča. Veľká presnosť je však zväčša dôležitá len v prvých troch mesiacoch života, preto lekári pri vyšetrení dojčiat merajú najčastejšie rektálnu teplotu, ktorá je dôležná pri rozhodovaní, ako dieťa vyšetrovať a liečiť.

Iné spôsoby merania: V súčasnosti sú veľmi populárne digitálne bezkontaktné teplomery, ktoré však poskytujú iba orientačnú informáciu o telesnej teplote. Tieto teplomery merajú množstvo infračerveného žiarenia, ktoré je voľným okom neviditeľné. Ľudské telo totiž vyžaruje teplo vo forme infračerveného žiarenia a jeho množstvo záleží od výšky teploty. Ortuťové sklenené teplomery sa prestali používať pre nebezpečenstvo otravy - pri poškodení teplomera sa odparuje jedovatá ortuť. Za žiadnych okolností by sa už v dnešnej dobe nemali používať ortuťové teplomery. Meranie cez zvukovod (tympanálne meranie) je často pri nesprávnom použití veľmi nepresné, preto tento spôsob merania teploty neodporúčame. U školákov je možné aj meranie teploty v ústach (orálne), ale dieťa musí vedieť spolupracovať, preto tento spôsob merania neodporúčame. Nameraná teplota v ústach je ovplyvnená tým, čo dieťa pilo alebo jedlo pred meraním. Klasický spôsob merania teploty v podpazuší (axilárne) je využiteľný hlavne u väčších detí, ktoré dokážu ostať v pokoji bez mrvenia sa, čo predstavuje vekové kategórie zhruba od štyroch rokov.

Horúčka u 2-týždňového dieťaťa: Mimoriadna ostražitosť je kľúčová

Bábätká v prvom roku života sú špecifickou kategóriou detí. Vo všeobecnosti majú vyššiu teplotu telesného jadra ako dospelí. Ich termoregulačné mechanizmy sú však obmedzené. Najviac zraniteľní sú práve novorodenci (v prvom mesiaci života), ktorí môžu teplo ľahko strácať a ľahko sa podchladiť. Novorodenec (dieťa do 28. dňa života) nemá ešte dostatočne vyvinutú obranyschopnosť a tiež nemá typické príznaky ako väčšie deti alebo dospelí. Nie je jednoduché posúdiť jeho správanie a tiež celkový vzhľad dieťaťa môže byť klamlivý. Samostatnou kapitolou sú novorodenci do 28. dňa od narodenia.

V prípade, ak u novorodenca nameriame v konečníku teplotu nad 38°C, treba okamžite zbystriť pozornosť a vyhľadať lekára, aby vylúčil možnú prebiehajúcu infekciu a včas liečebne zasiahol. Pre takto malé dieťa je horúčka nad 38°C v konečníku vždy dôvodom na konzultáciu s lekárom. Pri každej vysokej teplote novorodeniatka treba myslieť aj na ťažšiu bakteriálnu infekciu. Nedostatočne vybudovaná imunita v kombinácii s mierne zvýšenou teplotou môže pre takéto detičky znamenať väčšie nebezpečenstvo, ako sa na prvý pohľad zdá.

Hypertermia a horúčka u bábätiek: Pri vzniku samotnej horúčky sa uplatňuje nastavenie centrálneho termostatu v hypotalame na vyššiu teplotu. Pri vonkajších faktoroch, ako je spomínaná vyššia teplota okolitého prostredia dieťaťa - či už je to teplota vody, v ktorej sa kúpe alebo v miestnosti, kde sa nachádza, eventuálne pri nadmernom obliekaní, môže dôjsť ku tzv. hypertermii, teda k prehriatiu organizmu. Problém je teda v tom, že sa teplo v organizme nadmerne kumuluje, jeho odvod je znížený, a tak je narušená teplotná rovnováha. V týchto prípadoch môžeme namerať u dieťaťa vyššiu teplotu. Je nebezpečné napríklad kúpať bábätko v príliš teplej vode - môže to mať vplyv na jeho telesnú teplotu. Takisto pobyt v prekúrených priestoroch, príliš veľa oblečenia môže spôsobiť, že teplota vyskočí nad normu. Pri prehriatí je prvoradé odstrániť príčinu (vyzlečenie, ochladenie miestnosti).

Ako rozpoznať vážne príznaky: Detský hodnotiaci trojuholník

Niekedy sa ochorenie u dieťaťa začne prejavovať iným markantnejším príznakom než horúčkou - vyskytnú sa bolesti rôznych častí tela, kašeľ, vracanie, hnačka, vyrážky, opuchy alebo mnohé iné. Vtedy je rodič takého dieťaťa v pohotovosti a cielene mu odmeria telesnú teplotu. Sú však prípady, najmä u najmenších detí, kedy hneď pri nástupe ochorenia ešte nie je nápadne vidieť, že dieťa má horúčku.

Dôležité je sledovať celkový stav dieťaťa. Nie je dobré podľahnúť panike, ale chvíľu dieťa pozorovať. Je dobré si všímať, ako sa správa, či inak ako zvyčajne. Vyzerá choré? Pomôcť môže „Detský hodnotiaci trojuholník“, čo je pôvodne metóda pre zdravotníkov, aby hneď po krátkom pozorovaní vedeli odhadnúť, ktoré dieťa je vo veľmi vážnom stave a čo dieťaťu hrozí.

Tri kľúčové oblasti pozorovania:

1. Vzhľad a správanie: Ako dieťa vyzerá? Ako sa správa? Reaguje primerane situácii plačom tak ako zvyčajne - napríklad pri prebaľovaní alebo pri plnej plienke? Treba si všímať zmeny v jeho správaní - či nie je zrazu výraznejšie nepokojné, predráždené alebo skôr spavé až letargické. Má chuť prijímať stravu?
2. Dýchanie: Dýcha voľne, bez viditeľnej námahy? Nevťahujú sa mu priestory na hrudníku medzi rebrami? Nevťahujú sa mu jamky nad kľúčnymi kosťami alebo na krku nad hrudnou kosťou? So stúpajúcou telesnou teplotou sa zrýchľuje dýchanie.
3. Krvný obeh / Koža: Ako vyzerá koža dieťaťa? Je dieťa na pohmat teplé (okrem horúčky, keď je koža často horúca)? Je farba kože dieťaťa taká ako zvyčajne? U niektorých detí je viditeľná triaška tela a koncové časti končatín môžu byť paradoxne aj studené. Neskôr sa zvykne objaviť začervenanie na tvári, na dotyk môže byť trup alebo čelo dieťaťa horúce. So stúpajúcou telesnou teplotou sa zrýchľuje srdcový tep. Môžete tiež spozorovať červené líca a lesklé oči. Dieťa je teplé až horúce na dotyk, pričom ale ruky a nohy môžu byť studené. Zvyčajne sú studené končatiny pri stúpaní teploty - telo sa snaží zvýšiť svoju teplotu tým, že zníži prekrvenie koncových častí tela ako sú ruky a nohy a tým zabráni úniku tepla z tela. Pri poklese teploty sa môže potiť, pretože sa telo potrebuje zbaviť prebytočného tepla. Vtedy už má zvyčajne teplé ruky aj nohy.

Interpretácia príznakov:

• Ak sú zlé príznaky pri pozorovaní dýchania, hrozí porucha dýchania.
• Ak sa pridá k príznakom zlého dýchania aj zmena vzhľadu a správania, hrozí zlyhanie dýchania.
• Ak sú len závažné zmeny vo vzhľade a správaní dieťaťa, môže ísť o poruchu nervového systému alebo otravy alebo iné poruchy látkovej premeny.
• Ak sú pozorované zmeny na koži, je pravdepodobná porucha krvného obehu, čo môže viesť až k šoku.
• Ak je okrem zmien kože aj závažná zmena vzhľadu a správania, ide už o pravdepodobne šokový stav.

Najčastejšie príčiny horúčky u detí

Deti majú horúčku z rôznych príčin. U detí je najčastejšou príčinou horúčky infekcia alebo zápal. Vírusové infekcie sú oveľa častejšie ako baktériové infekcie. V mnohých prípadoch ide napríklad o prechladnutie, chrípku či ochorenia dýchacích ciest. Z neinfekčných príčin sú to rôzne zápaly (napríklad reumatické zápaly kĺbov), nádory, a tiež vážne choroby štítnej žľazy.

Niektoré špecifické príčiny a faktory:

• Očkovanie: Horúčka, ktorá sa vyskytne do 48 hodín po očkovaní, je najčastejšie očakávaným vedľajším účinkom. Ide o typický a veľmi prirodzený jav, ktorým organizmus reaguje na podanú vakcínu. Zvýšená teplota sa v súvislosti s očkovaním zaraďuje medzi bežné prejavy a reakcie imunitného systému na látky obsiahnuté v očkovacej dávke.
• Prerezávanie zúbkov: Môže spôsobiť mierne zvýšenie telesnej teploty, ale nespôsobí výstup teploty nad 37,5 až 38°C. Bolesťami bruška, resp. zažívacími ťažkosťami, pričom problémy so zvýšenou teplotou u detí spôsobujú aj rastúce zuby.
• Teplota bez iných príznakov: Niekedy sa zvýšená teplota objaví bez akýchkoľvek iných príznakov, ktoré by signalizovali výskyt nejakého ochorenia. Vtedy je potrebné aspoň každú pol hodinu kontrolovať teplotu dieťaťa, pričom treba zabezpečiť, aby dieťa oddychovalo a nezaťažovalo svoj organizmus zbytočne prehnanou fyzickou aktivitou.

Domáca starostlivosť a znižovanie horúčky (s výnimkou novorodencov)

Cieľom liečby horúčky totiž nie je čo najintenzívnejšie znížiť horúčku. Cieľom znižovania teploty nie je, aby malo dieťa normálnu teplotu, ale aby bolo v pohodlí. Horúčka je zvýšenie telesnej teploty nad 38°C. Horúčku znižujte liekmi proti teplote. Zníženie horúčky, respektíve jej zrážanie, je potrebné vtedy, keď teplomer ukáže hodnotu nad 38,5°C. Ak nameriame hodnotu telesnej teploty, ktorá spadá do kategórie tzv. zvýšenej teploty (subfebrílie 37-38°C), treba stav dieťaťa naďalej sledovať a meranie telesnej teploty s krátkym odstupom času zopakovať. V prípade prekročenia hranice pre horúčku zahájime opatrenia na jej zníženie. Na to používame kombináciu fyzikálnych metód a liekovej terapie.

Nefarmakologické metódy znižovania horúčky

Telo stráca tekutiny a tekutiny sú potrebné aj pre boj s infekciou, preto dieťaťu opakovane ponúkajte piť vlažné tekutiny (nikdy nie horúci čaj). Zdravá a ľahká strava - pri horúčke je bežné, že človeku nechutí jesť. Telo však potrebuje živiny, preto by ste sa mali snažiť konzumovať zdravú a ľahkú stravu. Dieťa však často pri horúčke nechce jesť, preto ponúkajte okrem vody sladený ovocný čaj, riedené ovocné šťavy, ovocné pyré (smoothie), riedke polievky a podobne. Nepodávajte tekutiny s obsahom kofeínu - kolu, čierne čaje - môžu zvyšovať močenie a tým zhoršovať dehydratáciu. Dôležitý je dostatočný prísun tekutín. Ak dieťa pije tekutiny, opakovane nevracia, po poklese teploty je živšie, komunikuje, hrá sa a viete horúčku a nepohodlie znížiť, nie sú prítomné iné vážne príznaky. Pri horúčke sa často objavuje aj zvýšené potenie. Telo tým pádom vylučuje veľké množstvo vody. Čím je dieťa menšie, tým skôr je ohrozené nebezpečnou dehydratáciou.

Dieťaťu oblečte voľné vzdušné bavlnené oblečenie v jednej vrstve, prikryte tenkou prikrývkou. Ak je dieťa príliš zabalené alebo naobliekané, nemôže sa telo zbaviť nadbytočného tepla a teplota môže ešte viac stúpať. Neprikrývajte sa hrubými vrstvami - keď máte teplotu, „zababušiť“ by ste sa mali len pri zimnici. Tá je totiž príznakom toho, že teplota stúpa. Dieťa dajte do dobre vetranej a neprekúrenej miestnosti (do 19-20°C). Izba by mala byť časté a nárazovo vetraná.

Fyzikálne metódy znižovania teploty: Tieto metódy sa používajú len vo výnimočných situáciách - keď neúčinkujú lieky a teplota ďalej stúpa nad 39°C. Cieľom je vytvoriť na povrchu kože jemný film vlažnej tekutiny (29-30°C), ktorá odoberá koži teplo a následne sa odparuje. Pri odparovaní vody z povrchu tela dochádza zároveň k úniku tepla, a tak sa telo ochladzuje. Trením sa tiež rozširujú cievy v koži a tým sa zvyšuje odvádzanie tepla sálaním. Efekt fyzikálneho ochladzovania je krátky. Fyzikálne ochladzovanie totiž neovplyvňuje termostat v mozgu, ktorý je nastavený na vyššiu teplotu ako normálne, preto sa pri chladení telo snaží zachovať horúčku a preto sa bráni trasom svalov a vnútornou tvorbou tepla. Ak však vaše dieťa výrazne ochladzovanie neodmieta, môže byť pomocou. Je dôležité si uvedomiť, že ochladzovanie je účinné so súčasným podávaním liekov proti horúčke.

• Vlažné obklady a zábaly: Osušku alebo plienku namočíme do vlažnej vody (22°C -25°C), poriadne ju vyžmýkame (aby bola chladná, nie mokrá). Dieťa zabalíme na 10 min. tak, aby malo zakryté hrudník, brucho a slabiny, pričom ruky a nohy ostanú voľné. Zábal zopakujte, ak sa mokrá látka zohreje alebo vyschne. Zábal by ste mali meniť každých 10 až 15 minút a tento postup opakujte tri až štyrikrát. Namočte uterák alebo kus látky do vlažnej vody a prikladajte.
• Špongiovanie / vlažná sprcha: Na kožu celého tela dieťaťa okrem vlasovej časti hlavy naneste jemným trením vlhkou špongiou film vlažnej vody a nechajte odpariť. Po odparení opäť zopakujte 2-3 krát. Dieťa môžete obmývať mokrou špongiou vo vaničke s vlažnou až mierne teplou vodou od 29-32°C po dobu približne 10 minút. Pohodlnejšie je dieťaťu v polo-sede až sede, v ležiacej polohe sa môžu cítiť nepríjemne. V miestnosti by mala byť teplota okolo 24°C. U starších detí môžete použiť sprchu s rovnakou teplotou vody. Pre menšie deti nie je sprchovanie odporúčané. Sprchovať začnite od nôh postupne nahor tak, aby ste dieťa ochladzovali postupne. Nekúpte alebo nesprchujte studenou vodou - je to pre dieťa veľmi nepríjemné a môže to vyvolať tras, čím sa teplota ešte zvýši.

Farmakologická liečba horúčky

Na znižovanie horúčky sú pre deti vhodné lieky obsahujúce účinnú látku paracetamol alebo ibuprofen. Dostupnosť je voľná v lekárni bez lekárskeho predpisu.

• Paracetamol: Znižuje horúčku a prináša úľavu od bolesti, dávkuje sa podľa váhy pacienta a pri správnom dávkovaní je vhodný aj pre malé deti. Podávame ho v dávke 10 - 15 mg/kg každých 4 - 6 hodín (max. 5x denne).
• Ibuprofen: Znižuje horúčku a zmierňuje bolesť, pričom pôsobí primárne v mieste bolesti a účinkuje protizápalovo. Podávame ho s dávkovaním 5 - 10 mg/kg každých 6 - 8 hodín (max. 3x denne). Ibuprofen je používaný ako prvý (liek voľby), ak je potrebný aj protizápalový účinok, napríklad pri zápale stredného ucha.

Dôležité je dodržiavať presné dávkovanie podľa hmotnosti a veku dieťaťa. Nepodávame ich pravidelne, ani preventívne! Každý liek môže mať vedľajšie účinky. Aby boli čo najmenšie, treba dodržiavať správnu dávku lieku podľa hmotnosti dieťaťa a dodržať správne odstupy medzi podaniami lieku, dôležité je však aj celkové množstvo lieku za jeden deň.

Príklad výpočtu dávkovania (Paracetamol):Panadol pre deti sirup - 5 ml sirupu obsahuje 120 mg paracetamolu, t.j. 1 ml sirupu obsahuje 24 mg paracetamolu.

1. Najprv zistite približnú hmotnosť dieťaťa.
2. Vypočítajte najnižšiu a najvyššiu dávku v miligramoch (napríklad pre 9 kg dieťa: najnižšia 10 mg/kg = 90 mg, najvyššia 15 mg/kg = 135 mg).
3. Vypočítajte si množstvo sirupu v mililitroch pre najnižšiu a najvyššiu dávku: 90 mg : 24 mg/ml = 3,75 ml, 135 mg : 24 mg/ml = 5,6 ml.
4. Hodnoty treba zaokrúhliť - najnižšiu smerom nahor, najvyššiu smerom nadol, t.j. vášmu 9 kg vážiacemu dieťaťu podáte pri jednom použití najmenej 4 ml, najviac 5,5 ml.
5. Treba ešte dať pozor na celkovú dennú dávku: napríklad: u vášho 9 kg dieťaťa je to 9 kg x 60 mg = 540 mg (maximálna denná dávka paracetamolu pre deti je 60 mg/kg), 540 mg : 24 mg/ml = 22,5 ml, zaokrúhlime nadol na cca 22 ml za 24 hodín. Nesmiete podať viac ako 22 ml za deň.

Príklad výpočtu dávkovania (Ibuprofen):Pre takto malé dieťa môžete použiť napríklad sirup Nurofen pre deti 2%, MIG Junior 2%, Brufen sirup - obsahujú 20 mg v 1 ml.

1. Najprv zistite hmotnosť dieťaťa.
2. Vypočítajte najnižšiu a najvyššiu dávku v miligramoch (napríklad pre 9 kg dieťa: najnižšia 5 mg/kg = 45 mg, najvyššia 10 mg/kg = 90 mg).
3. Vypočítajte si množstvo sirupu v mililitroch pre najnižšiu a najvyššiu dávku: 45 mg : 20 mg/ml = 2,25 ml, 90 mg : 20 mg/ml = 4,5 ml.
4. Hodnoty treba zaokrúhliť - najnižšiu smerom nahor, najvyššiu smerom nadol, t.j. vášmu 9 kg vážiacemu dieťaťu podáte pri jednom použití najmenej 2,5 ml, najviac 4,5 ml.
5. Treba ešte dať pozor na celkovú dennú dávku: napríklad: u vášho 9 kg dieťaťa je to 9 kg x 40 mg = 360 mg (maximálna denná dávka ibuprofenu pre deti je 40 mg/kg), 360 mg : 20 mg/ml = 18 ml. Nesmiete podať viac ako 18 ml za deň.

Striedanie liekov: V prípade, že po podaní lieku horúčka klesne, ale opätovne vystúpi nad 38,5°C, alebo ak u dieťaťa pretrváva diskomfort pred časom podania nasledujúcej dávky začatého lieku, nie však skôr ako po 3 hodinách, podáme liek s inou účinnou látkou ako predtým. Ak sú výstupy teploty s potrebou jej znižovania častejšie ako odporúčané odstupy medzi podávaním liekov proti horúčke (u liekov s obsahom paracetamolu 4 hodiny, u liekov s obsahom ibuprofenu 6 hodín) a jeden druh lieku nestačí na znižovanie teploty, vtedy možno podať striedavo oba druhy liekov, ale nikdy nie skôr ako 4 hodiny od predchádzajúceho podania. Ak dieťa vyvracia liek do 15 minút po podaní, môžeme v prípade potreby dávku zopakovať - ale vždy použijeme liek z inej skupiny liečiv - napríklad ak vyvracia liek s obsahom paracetamolu, podáme liek s účinnou látkou ibuprofen.

Čomu sa vyhnúť:

• Kyselina acetylsalicylová (Acylpyrin): Kyselina acetylsalicylová je vhodná pre dospelých a dospievajúcich od 16 rokov. Pre deti do 15 rokov nie sú vhodné lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej (napríklad acylpyrin). Mohli by vyprovokovať takzvaný Reyov syndróm, čo je veľmi vzácna porucha, pri ktorej hrozí poškodenie mozgu, pečene, obličiek a srdca. Hrozí riziko závažného poškodenia pečene a mozgu - Reyov syndróm. Príznaky Reyovho syndrómu sa nemusia objaviť iba po podaní lieku s obsahom kyseliny acetylsalicylovej, nastúpiť môžu aj po bežnej vírusovej infekcii, obvykle 3 až 5 dní po nej.
• Preventívne podávanie Diazepamu: Nie je správne podávať deťom s horúčkou preventívne Diazepam, ako bolo v minulosti odporúčané. Diazepam spôsobuje útlm dieťaťa a neprimeranú spavosť, môže byť tým znížená ochota prijímať tekutiny.
• Prekročenie dávkovania Paracetamolu: Paracetamol pri vyšších ako odporúčaných dávkach môže spôsobiť poškodenie pečene.

Nebezpečné komplikácie horúčky: Febrilné kŕče a dehydratácia

Febrilné kŕče

Febrilné kŕče sú špecifickou komplikáciou horúčky v detskom veku. Sú to kŕče, ktoré sa objavujú hlavne pri prudkej zmene telesnej teploty, pri jej prudkom zvýšení, ale nezriedka aj pri rýchlom znížení teploty. Je to reakcia mozgu dieťaťa na horúčku. Postihujú približne 3-4 % detskej populácie, častejšie chlapcov. Vyskytujú sa u detí od 6 mesiacov do 5 rokov, pričom maximálny výskyt je pozorovaný v období medzi 12.-18. mesiacom veku. Najčastejšie sa vyskytujú v popoludňajších hodinách, v prvý deň horúčkového ochorenia. Najčastejšie sú tieto kŕče u detí od 1 do 1,5 roka života, obvykle v prvý deň horúčkovitého ochorenia.

Príznaky: Dieťa môže mať zvláštnu grimasu, stuhne a prestane reagovať - stratí vedomie, má kŕče svalov, ktoré pripomínajú epileptické záchvaty. Môže mať vyvrátené oči, môže vyzerať akoby nedýchalo. Väčšinou trvajú niekoľko minút, kŕče postihujú celé telo rovnomerne, svaly sú stiahnuté. Počas záchvatu sa môže dieťa pomočiť. Pri nekomplikovaných (jednoduchých) febrilných kŕčoch nemá dieťa poškodený nervový systém ani mu nehrozí nebezpečenstvo. Febrilné kŕče sú častejšie v rodinách, kde sa už vyskytli u iných detí. U toho istého dieťaťa sa môžu vyskytnúť opakovane, hlavne ak ide o dieťa mladšie ako 1 rok - šanca, že sa budú opakovať, je asi 50%, u starších detí je to asi 30%.

Od febrilných kŕčov je potrebné odlíšiť febrilný kolaps. Rodičia si môžu febrilné kŕče pomýliť aj s triaškou pri stúpaní teploty.

Dehydratácia

Dehydratácia je u malých detí veľmi nebezpečná a tento stav sa môže pri horúčke dostaviť naozaj rýchlo. Najmä vtedy, ak dieťa navyše vracia alebo hnačkuje. V ťažkých prípadoch sa môže rozvinúť až šok a rozvrat vnútorného prostredia. Telo tým pádom vylučuje veľké množstvo vody.

Kedy už neotáľať a vyhľadať lekársku pomoc

Dôležité je pamätať, že horúčka je príznak, na ktorý je potrebné nazerať v kontexte celkového stavu dieťaťa a jeho okolností. Ak má dieťa len zvýšenú teplotu po očkovaní, pravdepodobne ide o nezávažnú vedľajšiu reakciu a lekár by mal rodiča o tom vopred informovať. Ak sa vyskytne horúčka do 40°C, ktorá dobre reaguje na jej znižovanie a dieťa sa medzi intervalmi horúčky javí ako pomerne čulé a spokojné, možno ho najprv sledovať a eventuálne, až pri ďalšom pretrvávaní ťažkostí, vyhľadať lekára.

Okamžité vyhľadanie lekárskej pomoci je nevyhnutné v nasledujúcich prípadoch:

• Novorodenci (do 28. dňa života): Ak má horúčku malé bábätko, teda dieťa do troch mesiacov, je nevyhnutným riešením lekárska pomoc. U starších detí vyhľadajte lekársku pomoc. V prípade, ak u novorodenca nameriame v konečníku teplotu nad 38°C, treba okamžite zbystriť pozornosť a vyhľadať lekára, aby vylúčil možnú prebiehajúcu infekciu a včas liečebne zasiahol. V ich prípade horúčku treba vždy konzultovať s lekárom. Preto pri každej vysokej teplote novorodeniatka treba myslieť aj na ťažšiu bakteriálnu infekciu.
• Bábätká od 2. do ukončeného 3. mesiaca: U nich pretrváva vyššie riziko závažných baktériových infekcií.
• Deti 3 až 6-mesačné: Lekára treba vyhľadať aj v prípade troch- až šesťmesačných detí, ktorých horúčka prevýši úroveň 39 °C.
• Horúčka nad 39°C, ktorá sa nedarí zraziť: U starších detí vyhľadajte lekársku pomoc v prípade, že sa vám nedarí zraziť horúčku nad 39°C.
• Pretrvávajúce horúčkové stavy: Ak horúčkové stavy trvajú dlhšie ako 3 dni. Pretrvávajúca zvýšená teplota u detí, presahujúca typické dva až tri dni, volá po lekárskej pomoci.
• Príznaky dehydratácie: Ak dieťatko prejavuje náznaky dehydratácie, neochota prijímať tekutiny, opakované vracanie alebo hnačky.
• Kŕče alebo nemiznúce vyrážky: Ak dieťatko trpí kŕčmi, nemiznúcimi vyrážkami. V ťažkých prípadoch, ak sa objavia drobné podkožné krvné výrony pod pazuchami a v slabinách. To už je vážny príznak a je potrebné ihneď vyhľadať lekára.
• Celkovo zlý stav dieťaťa: Ak dieťa pôsobí celkovo veľmi choro, je unavené, podráždené alebo letargické, odmieta stravu a tekutiny.
• Stuhnutosť šije: V prípade, že sa objaví stuhnutosť šije, ktorá bráni predklonu alebo záklonu hlavy a dieťa sa nevie pozrieť do svetla. Vtedy neváhajte a utekajte k lekárovi. Ak neordinuje, musíte ísť na pohotovosť alebo na urgentné oddelenie.
• Horúčka nad 40°C: Najnebezpečnejšia je teplota nad 40°C, lebo vtedy už výrazne negatívne vplýva na detský organizmus a môže vyvolávať komplikácie ako je metabolický rozvrat či febrilné kŕče.

Pred návštevou lekára: Urobte tak, aj keby ste neskôr skončili na pohotovosti alebo urgentnom príjme. Nebojte sa, že tým niečo pokazíte alebo zabránite podaniu iného lieku. Lekár nemusí vidieť dieťa práve keď má horúčku, lepšie sa mu vyšetruje dieťa bez horúčky, preto podáme liek proti horúčke ešte pred vyšetrením. Z tohto dôvodu si zapíšte, kedy ste podali liečivo, v akej forme a množstve. Lekárom to pomôže pri nastavovaní ďalšej liečby.

Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ďalšími odbornými zdravotníckymi spoločnosťami vypracovalo prehľadný štandardný postup s názvom ,,Horúčka u detí“, ktorý je voľne dostupný na www.standardnepostupy.sk v sekcii Pacientske postupy. Obsahuje všetky základné a mnohé ďalšie praktické informácie pre rodičov, aby vedeli správne zareagovať v prípade horúčky u svojich detí.

Pamätajte, že informácie v tomto článku slúžia výhradne na informačné účely a nenahrádzajú odbornú zdravotnú starostlivosť alebo konzultáciu s lekárom či farmaceutickým pracovníkom.

tags: #dieta #ma #2 #tyzdne #teplotu

Populárne príspevky:

• ako efektívne odsávať materské mlieko
• Štýl a funkčnosť Cybex prebaľovacích tašiek
• Komplexný pohľad na hCG a dvojčatá
• Recenzia kočíka Camarelo Zeo
• Právny sprievodca o výživnom