Úvod do problematiky vyživovacej povinnosti a rodičovských práv
Vzťahy v rodine, najmä po rozchode či rozvode, prinášajú so sebou celý rad právnych, emocionálnych a praktických výziev. Jednou z najcitlivejších oblastí je úprava práv a povinností rodičov voči deťom, pričom do popredia vystupuje vyživovacia povinnosť a právo na styk. Tieto aspekty rodinného života sú chránené tak článkom 19 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj článkom 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Vzájomná prítomnosť rodiča a dieťaťa, predovšetkým maloletého, je základom pre budovanie a udržanie zdravého a funkčného vzťahu.
Vyživovacia povinnosť je jednou zo základných povinností rodičov voči deťom a spravidla si pod ňou predstavíme rozvedenú rodinu a povinnosť jedného z rodičov „platiť na dieťa“. Pojem výživné však zahŕňa ďaleko viac a právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rodičia môžu túto povinnosť realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne, alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, čo znamená, že obaja rodičia (matka aj otec) majú rovnaké rodičovské práva aj povinnosti vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Tieto práva a povinnosti rodičov trvajú v zásade až do nadobudnutia plnoletosti ich dieťaťa. V praxi však často dochádza k situáciám, keď sa dieťa odmieta stretávať s jedným z rodičov, aj keď si rodič riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť. Táto skutočnosť vyvoláva mnoho otázok o právach a možnostiach dotknutých strán, ako aj o najlepšom záujme dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť rodičov: Právny základ a určenie výšky
Všeobecné princípy a kritériá
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Súd pri určovaní výšky výživného vychádza z odôvodnených potrieb maloletých detí a tiež zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného. Je dôležité uviesť i to, že súd pri výdavkoch povinného neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia maloletého dieťaťa žijú spolu, avšak jeden z nich neplní dobrovoľne svoje povinnosti k maloletému dieťaťu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Ak rodičia dieťaťa spolu nežijú, rovnako platí, že sa na výške výživného dohodnú a súd túto dohodu schváli, alebo (ak sa nedohodnú) rozsah ich vyživovacej povinnosti určí súd.
Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu je potrebné podať na okresný súd v obvode, ktorého má maloleté dieťa bydlisko. Ak ide o výživné na plnoleté dieťa, miestna príslušnosť sa posudzuje podľa bydliska odporcu. Návrh je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov.
Špecifiká pri posudzovaní príjmov a majetkových pomerov
Pre mnohých zainteresovaných je sklamaním, že proces stanovenia výšky výživného je pomerne komplikovaný a spravidla i časovo náročný. Súd posudzuje nielen preukázateľné príjmy rodičov, ale aj ich celkové majetkové pomery. Ak má rodič príjmy z inej než závislej činnosti (teda nie z pracovného pomeru) podliehajúcej dani z príjmu (sem patria najmä príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku, príjmy z cenných papierov, z príležitostných činností…), je povinný súdu preukázať svoje príjmy, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistiť aj ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu.
Dôležité je tiež ustanovenie zákona, podľa ktorého, ak si rodič nesplní vyššie uvedenú povinnosť, má sa za to, že jeho priemerný mesačný príjem je pätnásťnásobok sumy životného minima, ktorá je potrebná na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb tohto rodiča. I toto ustanovenie je však možné zneužiť, a to najmä v prípade, že povinný subjekt má reálny príjem ďaleko vyšší, než by bol zákonom stanovený fiktívny príjem, teda pätnásťnásobok sumy životného minima.
Súd bude v konaní skúmať odôvodnené potreby maloletých. Náklady na domácnosť a deti bude preukazovať matka, pričom bude potrebné sledovať, či nebudú niektoré náklady na domácnosť nadsadené.
Minimálna výška výživného a priority
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Aj keď výživné bolo určené v minimálnej výške, predstavuje v podstate minimálny zákonný nárok. Podľa zákona je možné určiť výživné vo výške minimálne 38,92 EUR na jedno dieťa. Ak rodič nemá príjem a je bezdomovec, je evidovaný na úrade práce a nepoberá žiadne peniaze, je na mieste podať návrh na zníženie výživného. Do rozhodnutia súdu je povinný platiť výživné v určenej výške, kým nie je zmenené. Ak však nemá možnosť zaplatiť celú sumu, odporúča sa zaplatiť aspoň toľko, koľko je možné (napríklad minimálne výživné 38,92 EUR) a k platbe pripojiť poznámku, že ide o čiastočné plnenie z dôvodu zlej finančnej situácie. Je kľúčové komunikovať s oprávneným (matkou dieťaťa) a informovať ju písomne o situácii. Ak nebudete platiť vôbec, hrozí opätovné trestné stíhanie. Ak však preukážete, že ste sa snažili platiť aspoň niečo a aktívne riešite svoju situáciu, súd aj orgány činné v trestnom konaní to zohliadnia.
Trvanie a zánik vyživovacej povinnosti: Od maloletosti po dospelosť
Kedy vyživovacia povinnosť zaniká?
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi relevantné. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. Ak dieťa nemá len príjem zo závislej činnosti, ale aj podniká, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.
Ak dcéra ukončila školu a viac ako pol roka pracuje "akože" na dohodu, pričom má oficiálny aj neoficiálny plat, táto skutočnosť ešte automaticky neznamená, že je schopná sa sama živiť. Záleží na výške jej príjmu a na tom, či je schopná pokryť si svoje životné náklady. Súd pri rozhodovaní o zániku vyživovacej povinnosti skúma, či je dieťa schopné zabezpečiť si primeranú životnú úroveň vlastnou prácou alebo inými príjmami. Ak pracuje len na dohodu a jej príjem nestačí na pokrytie základných potrieb, vyživovacia povinnosť môže trvať aj naďalej.
Ak však dieťa ukončilo štúdium a plánuje sa zamestnať (nechystá sa ísť na vysokú školu), pričom si už našlo prácu, alebo ak vzhľadom na súčasný trh práce existuje pre neho možnosť sa zamestnať, potom vyživovacia povinnosť viac netrvá a teda zaniká.
Vyživovacia povinnosť k plnoletým deťom a štúdium
Dosiahnutím 18 rokov nezaniká vyživovacia povinnosť, ak syn ešte nie je schopný sám sa živiť, napríklad pre riadne denné štúdium na vysokej škole. Keď syn je plnoletý, výživné patrí priamo jemu, nie jeho matke. Mení sa však osoba, ktorej sa výživné platí, po plnoletosti sa má platiť priamo dieťaťu, aj keď starší rozsudok ešte uvádza platbu „k rukám matky“. Právne bezpečnejšie je posielať celé výživné priamo synovi na účet a do poznámky uvádzať napríklad „výživné pre syna za mesiac…“. Matka sama už nemôže vo vlastnom mene žiadať zvýšenie výživného na plnoletého syna, keďže už nie je jeho zákonným zástupcom. Návrh musí podať syn sám, prípadne matka len na základe jeho písomného splnomocnenia.
Ak syn pokračuje v ďalšom štúdiu na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť nezaniká. Ak bude sústavne a cieľavedome študovať, potom vyživovacia povinnosť trvá až do času nadobudnutia prvého najvyššieho stupňa vzdelania na prvej vysokej škole (t.j. nadobudnutím titulu Mgr. / Ing. / MUDr. a pod.). Dôležité je však dbať na reťazenie štúdií. Ak by išlo o tzv. reťazenie štúdií (napríklad po ukončení bakalárskeho štúdia hneď pokračoval v magisterskom stupni), vyživovacia povinnosť pokračuje. Ak však po ukončení bakalárskeho štúdia začal študovať na inej vysokej škole v inom odbore, je potrebné posúdiť, či ide o cieľavedomé pokračovanie vo vzdelávaní.
Ak syn ukončil štúdium, je evidovaný na úrade práce a momentálne je na absolventskej praxi, neznamená to automaticky, že výživné už určite zaniklo, ale rozhodujúce je, či je už objektívne schopný sám sa živiť. Samotná absolventská prax je skôr prechodný nástroj na získanie praxe a úrad pri nej poskytuje len príspevok, takže sama osebe ešte nemusí znamenať definitívnu ekonomickú samostatnosť.
Výživné na manžela/manželku – všetko, čo potrebujete vedieť
Obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti a zmena pomerov
V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Do pozornosti by sme sa chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. Pokiaľ si dieťa našlo zamestnanie a je schopné sa samo živiť, vyživovacia povinnosť netrvá. Ak by sa však dieťa rozhodlo po nejakom čase študovať na vysokej škole dennou formou (teda prestalo by pracovať a venovalo by sa štúdiu), vyživovacia povinnosť sa obnoví opäť až do momentu, kým sa dieťa nebude môcť samo živiť.
Ak sa zmenia pomery (napríklad zvýšenie nákladov dieťaťa, narodenie ďalších detí povinnému rodičovi, výrazná zmena príjmov), môže súd i bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. Pri plnoletých deťoch môže dôjsť k zmene alebo k zrušeniu len na návrh. Ak sa potreby dieťaťa zvýšili, napríklad z dôvodu, že nastúpilo do školy a začalo si plniť povinnú školskú dochádzku, s ktorou sú objektívne spojené vyššie mesačné výdavky, môžete podať návrh na zvýšenie výživného.
Narodenie ďalších detí otcovi môže ovplyvniť jeho schopnosť platiť výživné, pretože má zákonnú vyživovaciu povinnosť aj voči novonarodeným deťom. Súd pri novom rozhodovaní zohľadní, že otec musí zabezpečiť výživu pre všetky svoje deti, a preto môže dôjsť k úprave (zníženiu) výživného, ak sa preukáže, že jeho finančné možnosti sú týmto obmedzené. To, že matka dieťaťa žije s partnerom v spoločnej domácnosti, nemá priamy vplyv na výšku výživného od otca dieťaťa. Partner matky nemá voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, pokiaľ ho neosvojil.
Riešenie neplatenia výživného a dlhov
Exekúcia a trestné stíhanie
Výživné treba platiť v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, je potrebné kontaktovať ktoréhokoľvek súdneho exekútora za účelom spísania návrhu na vykonanie exekúcie. Ak už bol exekútorom vydaný exekučný príkaz na zrážky zo mzdy bývalého manžela, exekútor tento príkaz doručí zamestnávateľovi povinného. Zamestnávateľ je podľa Exekučného poriadku povinný začať vykonávať zrážky zo mzdy ihneď po doručení exekučného príkazu. To znamená, že zrážky by mali byť realizované už pri najbližšej výplate po doručení príkazu zamestnávateľovi. Ak je exekučný príkaz doručený pred uzávierkou miezd, zrážka sa vykoná už v najbližšej výplate. Ak je doručený po uzávierke, zrážka sa vykoná až v nasledujúcom mesiaci. Zamestnávateľ je povinný zrazené sumy odvádzať exekútorovi, ktorý ich následne poukazuje oprávnenej osobe.
Neplatenie určenej sumy na úspory v prospech maloletých detí nie je trestným činom zanedbania povinnej výživy, ak otec detí platil riadna a včas bežné výživné v zmysle súdneho rozhodnutia. Vo veci neplatenia úspor však možno podať návrh na vykonanie exekúcie. Premlčacia doba v tomto prípade je 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
Zročné výživné, spätné určenie a náhradné výživné
Výživné na maloleté deti sa v konaní o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode priznáva odo dňa podania návrhu na rozvod. To znamená, že súd vo výroku rozhodne aj o tzv. zročnom výživnom (výživné od podania návrhu do rozhodnutia vo veci). Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania; pri výživnom pre maloleté deti i za dobu najdlhšie troch rokov späť od tohto dňa. Ak nemáte súdne rozhodnutie o výživnom, musíte podať návrh na súd na určenie výživného pre maloletého a až následne podať návrh na vykonanie exekúcie.
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má oprávnený právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Žiadosť o náhradné výživné sa podáva na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Započítanie platieb a notárska úschova
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie však nie je možné. Ak v platbách nebolo výslovne uvedené, že ide o výživné, a neexistuje medzi vami písomná dohoda o započítaní týchto platieb na výživné, platí, že platby sa považujú za iné plnenie, nie za výživné. Ak išlo o vrátenie peňazí za predané veci a zlato, je to ďalší argument, že nešlo o výživné, čo by ste však v prípade sporu museli vedieť preukázať. Exekútor pri vymáhaní výživného prihliada na to, či platby boli určené ako výživné a či boli zaplatené v súlade s rozhodnutím súdu. Ak nebolo jasne deklarované, že ide o výživné, odporúča sa žiadať doplatenie výživného za mesiace, ktoré neboli riadne uhradené.
Ak matka dieťaťa poslala späť uhradené výživné na účet otca dieťaťa z dôvodu, že si nepraje, aby bol otcom dieťaťa, odporúča sa otcovi dieťaťa, aby matke maloletého napísal doporučený list, že v prípade, že výživné opätovne vráti späť, následne splnenie vyživovacej povinnosti bude riešiť uložením peňazí do notárskej úschovy, čím jeho vyživovacia povinnosť bude splnená. Výživné nech posiela naďalej. Ak k náprave nedôjde (vráti výživné), nech otec dieťaťa kontaktuje ktoréhokoľvek notára.
Rodičovské práva a povinnosti: Viac než len výživné
Obsah rodičovských práv a povinností
Rodičovské práva a povinnosti patria v zásade obom rodičom. Zákon o rodine hneď v úvode vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Preto obaja rodičia (matka aj otec) majú rovnaké rodičovské práva aj povinnosti vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Tieto práva a povinnosti rodičov trvajú v zásade až do nadobudnutia plnoletosti ich dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Rodič, ktorý má dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti, rozhoduje o dieťati iba v bežných záležitostiach, nie v podstatných. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Naopak, podstatné záležitosti týkajúce sa dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Za podstatné záležitosti sa pritom považuje vysťahovanie dieťaťa do cudziny, správa majetku dieťaťa, rozhodovanie o výbere školského zariadenia, o náboženskom vyznaní, v ktorom bude dieťa vychovávané a pod.
Rodičovské práva a ich obmedzenia
Samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest odňatia slobody, ho práva na rodinný život a v ňom obsiahnuté právo na styk nemôže zbaviť. V prípade neodkladného výchovného opatrenia rozhodnutého súdom, keď je dieťa umiestnené v reedukačnom centre, majú rodičia možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a tento riadne odôvodniť, teda uviesť prečo neexistujú dôvody nato, aby bolo dieťa v starostlivosti reedukačného centra. Dieťa sa potom môže vrátiť späť rodičom.
V súvislosti so zbavením rodičovskej starostlivosti, Zákon o rodine upravuje tzv. obmedzenie a pozbavenie rodičovských práv a povinností. Obmedzenie prichádza do úvahy v prípade ohrozenia priaznivého vývoja dieťaťa, zatiaľ čo pozbavenie práv nastáva pri závažnom zanedbávaní alebo zneužívaní práv. Nie je možné uzavrieť žiadnu zmluvu alebo čestné prehlásenie, že sa otec dieťaťa vzdáva svojich nárokov voči dieťaťu, ak je zapísaný ako otec dieťaťa v rodnom liste. Ak otec dieťaťa neplatí výživné, resp. toto ani nie je určené dohodou schválenou súdom alebo na základe súdneho rozhodnutia, odporúča sa túto otázku riešiť, lebo je to v záujme maloletého dieťaťa, ako aj jeho matky.
Styk s dieťaťom a jeho ochrana
Právo dieťaťa na styk s oboma rodičmi a riešenie prekážok
Dieťa má právo na styk s oboma rodičmi. Vyplýva to z § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Ak matka dieťaťa odopiera styk s dieťaťom a zlyhala aj možnosť dohody s ňou, bude zrejme najlepším riešením podať na súd návrh na úpravu styku s dieťaťom. V návrhu popíšete okolnosti, vzťah k dieťaťu a Vašu túžbu sa s ním stretávať častejšie. Odporúča sa tiež uviesť, že si riadnym spôsobom plníte svoje rodičovské povinnosti. Ak súdne rozhodnutie otec dieťaťa má, potom riešením je podanie návrhu na výkon rozhodnutia.
Pokiaľ neexistuje žiadne súdne rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, ak by aj matka zavolala políciu, nie je zrejmé, ako si predstavuje, že by mala polícia vzniknutú situáciu riešiť. V rámci konania o rozvod manželstva sa v takýchto prípadoch rozhoduje aj o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, najmä sa určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti.
Keď dieťa odmieta otca navštevovať
V praxi nie je jednoduché, keď dieťa ísť k rodičovi nechce. Ak by otec podal návrh na výkon rozhodnutia, tak v praxi by súd zisťoval, prečo sa povinný nepodrobuje rozhodnutiu a či nato existuje ospravedlniteľný dôvod. Takéto správanie dieťaťa, keď vyslovene nechce k otcovi ísť, by mohlo predstavovať ospravedlniteľný dôvod a pravdepodobne by bolo neodkladným opatrením nariadené psychologické poradenstvo, prípadne iné odborné poradenstvo pre dieťa, resp. pre rodičov.
Ak sa dcéra sťažuje, že mama a babka povedali, aby od otca nič nebrala, je to ďalší znak manipulácie. V takýchto prípadoch je dôležité podať podnet na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na prešetrenie z dôvodu domnienky o zanedbávaní starostlivosti o dieťa. Hlásenie na ÚPSVaR nie je trestné, ak je podané v dobrej viere s cieľom ochrany dieťaťa.
Ak matka nepripravuje a neodovzdáva dcéru podľa rozhodnutia súdu, je to marenie výkonu súdneho rozhodnutia a je potrebné to nahlasovať na polícii. Ak sa situácia dlhodobo nemení a matka naďalej marí styk otca s dieťaťom, je potrebné podať návrh na súd na zmenu úpravy styku s dieťaťom. Prípadne môžete navrhnúť aj zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti.
Striedavá starostlivosť
Podľa § 24 Zákona o rodine súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a lepšie tak budú zaistené potreby dieťaťa. Na striedavú starostlivosť však musí mať záujem aspoň jeden z rodičov, a súd skúma, či je to v záujme dieťaťa. Je pravdou, že nakoľko ide o dieťa, ktoré má iba 8 mesiacov, tak v týchto prípadoch väčšinou súdy nenariaďujú striedavú starostlivosť, avšak neplatí to všeobecne, a každý prípad je posudzovaný individuálne. Styk dieťaťa s oboma rodičmi patrí k jeho najlepšiemu záujmu, pričom rozsah tohto styku bude závisieť od individuálneho posúdenia veci súdom.
Výživné na manžela/manželku – všetko, čo potrebujete vedieť
Cestovanie a zmena bydliska s dieťaťom
Na krátkodobé vycestovanie dieťaťa do cudziny nie je potrebný súhlas druhého rodiča, pokiaľ nezasahuje do času, ktorý určí súd na styk s dieťaťom. Súhlas otca dieťaťa by ste potrebovali len na presťahovanie do cudziny. Otcovi dieťaťa sa odporúča len oznámiť, kde a kedy sa jeho dieťa bude nachádzať, keďže má tiež rodičovské práva a má právo vedieť, kde sa jeho dieťa nachádza.Presťahovať sa s dieťaťom do inej obce alebo mesta v rámci Slovenskej republiky môže rodič aj bez súhlasu druhého rodiča, ak nemá súdom stanovenú úpravu styku alebo starostlivosti, ktorá by to obmedzovala. Na umiestnenie dieťaťa v škôlke sú rôzne názory, ale v zásade by matka mala mať súhlas otca.
Poskytovanie informácií o dieťati
Pokiaľ ide o školu, ktorú navštevuje maloletý, odporúča sa podať uvedenú informáciu, keďže aj otec dieťaťa má svoje rodičovské práva a povinnosti v zmysle ust. čl. 4 Zákona o rodine. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Podľa súčasnej právnej úpravy zákon nestanovuje povinnosť plnoletého dieťaťa poskytovať o sebe informácie svojmu rodičovi, pre účely zistenia odôvodnenosti plnenia vyživovacej povinnosti. Takáto povinnosť, resp. právo prináleží rodičovi len v prípade maloletého dieťaťa.
Ďalšie aspekty rodinného práva
Určenie otcovstva
Ak otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste a ani nemá záujem, matka nemá momentálne žiadnu právnu prekážku riadiť starostlivosť o dieťa úplne sama. Určenie otcovstva je upravené v zákone č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine. Ak by sa otcovstvo potvrdilo, súd by zároveň upravil jeho rodičovské práva a povinnosti vrátane práva na styk s dieťaťom. Otec by tiež mohol byť povinný platiť výživné. Ak otec nie je zapísaný v rodnom liste, nemá práva a povinnosti rodiča dieťaťa, čo ale do budúcna nie je možné vylúčiť, pretože zákon mu dáva možnosť domáhať sa určenia otcovstva. Pokiaľ ale otec dieťaťa nepodá návrh na určenie otcovstva, ostane de facto bez práv a povinností voči dieťaťu a teda aj bez styku s dieťaťom. Vy ale nedostanete výživné.
Pre určenie otcovstva je potrebné podať návrh na súd, kde platí, že ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom. Súčasne môžete podať aj návrh na určenie výživného, môžete aj spätne. Ak sa jedná o hľadanie otca, kde viete len meno, bude potrebné vyvinúť iniciatívu na bližšie zistenie identifikačných údajov (živnostenský register, obchodný register, sociálna a zdravotná poisťovňa).
Príspevok na výživu rozvedeného manžela
Ak po rozvode nebude mať jeho ex-manželka dostatočný príjem, bude môcť podať návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela (návrh sa podáva až potom, ak sa ex-manželia nedokážu dohodnúť mimosúdne). V tomto smere by mohol byť ex-manžel zaviazaný na úhradu príspevku nevyhnutného na výživu rozvedeného manžela.
Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu výživy.
Vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)
Ak otázku vyporiadania BSM po rozvode máte vyriešenú v súlade s ust. § 149 Občianskeho zákonníka u notára a súčasne predpokladáme, že predmetom tejto dohody nebola otázka platenia výživného na maloleté dieťa, potom takáto dohoda je platná. Ak ste sa na výživnom dohodli len ústne, potom toto nie je postačujúce. Je potrebné spísať dohodu o zverení maloletého do výlučnej starostlivosti, o úprave styku s maloletým a o výživnom a túto dať následne na schválenie na súd. Bez súdneho rozhodnutia by bola predmetná hoci aj písomná dohoda právne nevykonateľná a teda v prípade neplatenia výživného by ste vec nemohli riešiť cestou súdneho exekútora.
tags: #otec #plati #vyzivne #ale #dieta #ho