V modernej spoločnosti sa postavenie otca v otázkach rodičovskej starostlivosti dynamicky vyvíja. Predstava, že dieťa automaticky patrí matke, je prekonaná právnymi predpismi, ktoré uznávajú rovnocennosť oboch rodičov. Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do opatery otca, je dôležité si uvedomiť, že na dieťa máte rovnaké právo ako matka. Právo otca na dieťa je teda rovnaké ako právo matky na dieťa, pričom obaja rodičia sú rovnocenní. Napriek tomuto právnemu princípu sa však otcovia často vzdajú skôr, ako začnú o dieťa bojovať, čo môže prameniť z historického kontextu a praxe na Slovensku, kedy bolo dieťa skôr zverené matke. Situácia sa začala meniť po prijatí striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku, čo postavenie otcov výrazne zlepšilo. Tento článok sa venuje právnym aspektom, postupom a výzvam, ktoré stoja pred otcami, ktorí si želajú aktívne sa podieľať na výchove a starostlivosti o svoje deti.
Rovnoprávnosť rodičov a základné princípy rodičovských práv a povinností
Základom pre pochopenie postavenia otca v otázkach starostlivosti o dieťa je princíp rovnoprávnosti rodičov. Zákon o rodine v úvode (čl. 4 ods. 1) explicitne stanovuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, čo platí pre matku aj pre otca. Tieto práva a povinnosti trvajú v zásade až do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa. Je potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti vykonávajú rodičia spoločne, s výnimkou situácií, keď jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. V takýchto prípadoch vykonáva rodičovské práva a povinnosti len jeden z rodičov. Súčasne platí, že rodičia majú právo a povinnosť zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok, pričom o obsahu rodičovských práv a povinností sa rozhoduje predovšetkým s ohľadom na záujem maloletého dieťaťa.
Napriek právnej rovnocennosti sa na Slovensku dlhodobo stretávame s praxou, kde je dieťa častejšie zverené do starostlivosti matky ako otcovi. Štatistiky z roku 2022 ukazujú, že dieťa bolo zverené do starostlivosti otca v 10,8 % prípadov, zatiaľ čo striedavá osobná starostlivosť bola nariadená v 11 % prípadov. Tieto čísla poukazujú na pretrvávajúce spoločenské vnímanie a historické tendencie v súdnom rozhodovaní, kde sa vo väčšine prípadov neskúma napríklad to, ktorý rodič má zodpovednejší prístup k vzdelaniu detí, možnosti zabezpečenia mimoškolských aktivít, alebo vhodnejšie bývanie. Deti sú zverené do starostlivosti matky, ak neexistujú vážne negatívne dôvody na jej strane alebo ak matka so starostlivosťou otca súhlasí.
Mimosúdne a súdne riešenie otázky starostlivosti o dieťa
Predtým, ako sa otec rozhodne pre súdnu cestu, najvhodnejšie a často najmenej konfliktné je pokúsiť sa o zverení dieťaťa dohodnúť s bývalým partnerom mimosúdne. V takomto prípade môžete matke dieťaťa napríklad navrhnúť, že pokým si nevyrieši svoje rodinné problémy, bude vaše spoločné dieťa u vás. Dôležité je mať na pamäti, že aj dočasné zverenie dieťaťa k otcovi bez rozhodnutia súdu nie je dôvodom na to, aby prestal platiť súdom určené výživné. Zastavenie platby výživného je možné iba v prípade, ak sa na tom s matkou dieťaťa dohodnete. Niekedy rodičia preukázateľne dokumentujú platby výživného, napríklad prostredníctvom potvrdení o zaplatení za určité obdobie, ak majú výživné určené súdom.
Ak mimosúdna dohoda nie je možná, prichádza do úvahy súdna cesta. Váš prípad môže vyžadovať podanie návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a žiadať zveriť dieťa do opatery otca. Ak súd už v minulosti rozhodoval o zverení dieťaťa matke, potom zverenie dieťaťa do opatery otca rozhodnutím súdu by bolo možné iba v prípade, ak by došlo k podstatnej zmene pomerov. Súd v takomto prípade zisťuje aj stanovisko matky. Bude to však veľmi problematické a súd posudzuje množstvo okolností, ktoré existovali aj pred samotným rozhodovaním súdu a v jeho čase. Dôležité je tiež, kedy naposledy súd rozhodoval a kde vtedy matka s dieťaťom žila, či už vtedy mala problémy s rodičmi a najmä aká zmena pomerov odvtedy nastala. Ak je situácia na strane matky pre dieťa nevyhovujúca, je to dôvod na to, aby sa pôvodné rozhodnutie zmenilo. Pokiaľ sa prostredie pre dieťa u matky nezlepší, môže byť dieťa s vami.
Riešenie, ktoré by prichádzalo do úvahy vo vašej veci, je podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne podanie návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností (ak už súd vo veci zverenia dieťaťa do opatery rodiča rozhodoval). Pri predbežnom opatrení je potrebné súdu popísať nevyhnutnosť predbežnej úpravy zverenia a priložiť konkrétne dôkazy, pretože len slová nemusia postačovať. Je však dôležité si uvedomiť, že môže nastať aj situácia, že by súd zveril dieťa neodkladným opatrením, ale vo veci samej by váš návrh zamietol a dieťa by sa tak vrátilo do starostlivosti matky. Najvhodnejšie by bolo žiadať zveriť maloleté dieťa do svojej starostlivosti natrvalo, najmä ak pobyt u matky a jej rodičov na dieťa negatívne vplýva, a domáhať sa tohto zverenia súdnou cestou návrhom na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie dieťaťa do vašej starostlivosti.
Pokiaľ otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste a nemá záujem o dieťa, matka nemá žiadnu právnu prekážku riadiť starostlivosť o dieťa úplne sama. Ak by však otec chcel prevziať starostlivosť, je nevyhnutné iniciovať konanie o určenie otcovstva. Následne, ak bude otcovstvo určené, bude potrebné podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ak s matkou nie je možná dohoda. Ak otec nie je zapísaný v rodnom liste, nemá práva a povinnosti rodiča dieťaťa, čo ale do budúcna nie je možné vylúčiť, pretože zákon mu dáva možnosť domáhať sa určenia otcovstva. Pokiaľ ale otec dieťaťa nepodá návrh na určenie otcovstva, ostane de facto bez práv a povinností voči dieťaťu a teda aj bez styku s dieťaťom, avšak ani matka nedostane výživné.
Kritériá pre rozhodovanie súdu o zverení dieťaťa
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Medzi kľúčové kritériá, z ktorých súd vychádza, patria najmä:
- Citové väzby dieťaťa: Súd skúma, aké sú väzby dieťaťa k obom rodičom a k širšej rodine.
- Vývinové potreby: Posudzuje sa, ktorý rodič dokáže lepšie zabezpečiť potreby dieťaťa vzhľadom na jeho vek a štádium vývoja.
- Stabilita budúceho výchovného prostredia: Súd hodnotí, ktoré prostredie poskytne dieťaťu väčšiu stabilitu a kontinuitu.
- Schopnosť rodiča dohodnúť sa a kooperovať: Dôležitá je schopnosť rodičov spolu komunikovať a spolupracovať pri výchove dieťaťa.
- Zabezpečenie materiálnych podmienok: Aj keď nie je prioritné, súd zohľadňuje aj materiálne zázemie.
- Schopnosť rodiča ovplyvňovať orientáciu detského myslenia a konania: Skúma sa, ako rodič vedie dieťa k základným zásadám ľudskosti a morálky.
Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Z ústavnoprávneho pohľadu nie je možné nadraďovať zaužívané modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a neplnoletými deťmi nad záujem dieťaťa. Tieto modely, hoci sú v mnohých prípadoch prínosné, nemôžu postihovať situáciu každého jednotlivého neplnoletého dieťaťa. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale aj nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.
Striedavá osobná starostlivosť
Striedavá osobná starostlivosť (SOS) je právny inštitút zavedený v našom právnom poriadku od 1. júla 2010 novelizáciou Zákona o rodine, ktorý popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zaviedol aj striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Podmienkou je, aby to bolo v záujme dieťaťa a aby takto boli lepšie zaistené potreby dieťaťa. V roku 2022 bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti v 11 % prípadov.
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti súd skúma najmä miesto bydliska oboch rodičov, ako aj ich schopnosť vzájomne komunikovať. V zásade platí, že ak rodičia bývajú dostatočne ďaleko od seba, dieťa do striedavej osobnej starostlivosti s najväčšou pravdepodobnosťou zverené nebude, najmä z dôvodu dochádzky do školy alebo škôlky. V prípade veľmi malých detí, ako je napríklad 8-mesačné dieťa, súdy väčšinou striedavú starostlivosť nenariaďujú, avšak každý prípad je posudzovaný individuálne.
Výlučná osobná starostlivosť a styk s dieťaťom
Tradičným modelom na Slovensku je zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky. V takomto rozhodnutí súdu sa styk s otcom buď neupraví, alebo upraví. Neupravený styk znamená, že otec sa stýka s dieťaťom na základe dohody s matkou, čo môže fungovať jedine medzi racionálne zmýšľajúcimi a tolerantnými rodičmi. Ak však existujú pochybnosti o tom, či matka pravidelný styk umožní, je styk potrebné upraviť. Súd v rozhodnutí vymedzí čas styku, miesto, kde má k odovzdávaniu a prevzatiu dieťaťa dôjsť, ako aj iné podmienky, ktoré sú s realizáciou styku spojené, napríklad prítomnosť matky alebo povinnosť dieťa na styk pripraviť. Či už je styk upravený alebo neupravený, platí, že matka je povinná styk umožniť. Zásadný rozdiel je v tom, že ak je styk upravený, je šanca, že toto právo bude vynútiteľné v rámci výkonu rozhodnutia.
V praxi však nastávajú situácie, kedy je vynútiteľnosť styku problematická. Predstavme si model, kde je dieťa zverené matke a styk s otcom je upravený. Otec má právo realizovať styk s dieťaťom v stanovený čas, napríklad v piatok, avšak vo štvrtok večer dostane od matky správu, že dieťa je choré a z tohto dôvodu sa styk realizovať nebude. Ak má dieťa teplotu len prvý deň, na návštevu lekára je priskoro, a o tom, či matka hovorí pravdu, sa dá polemizovať. Náhradný termín matka otcovi neposkytne, pretože podľa jej názoru existoval objektívny dôvod, pre ktorý sa styk nerealizoval. Ak sa situácia o dva týždne zopakuje, otec na konci mesiaca zistí, že namiesto šiestich dní, ktoré mal stráviť s dieťaťom, s ním bol len zopár hodín. Prosby o náhradné termíny zostávajú nevyslyšané.
Kým bude nariadené pojednávanie o výkone rozhodnutia, uplynie pol roka. Keď sa termín pojednávania blíži, matka styk otca s dieťaťom zrazu umožňuje. Otec sa dostaví na pojednávanie a žiada súd, aby nariadil výkon rozhodnutia a vyzval matku, aby pod sankciou pokuty alebo straty výplaty sociálnych dávok poskytla náhradné termíny. Otec argumentuje, že aj právo na náhradný termín (ak sa styk nerealizoval z iného dôvodu ako z dôvodu na strane otca) je imanentnou súčasťou práva na styk, pričom tieto náhradné termíny poskytnuté neboli. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že je potrebné využiť všetky dostupné vnútroštátne prostriedky na to, aby bol vzťah dieťaťa s obidvomi rodičmi zachovaný. Zároveň však ESĽP tvrdí, že kompetencie štátu nie sú neobmedzené a ak sú už vzťahy tak vážne narušené, nemôže štát vynucovať budovanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičom v rozpore so záujmom dieťaťa.
Súd však aj napriek tejto argumentácii sucho skonštatuje, že v čase rozhodovania sa styk realizuje a on už nemá čo vykonávať. To, že sa styk nerealizoval, respektíve sa realizoval nepravidelne napríklad štyri mesiace, nie je podľa súdu dôležité. Súd tak bude vyčkávať až do času, keď bude situácia natoľko vybičovaná, že dieťa nebude s otcom vôbec. Potom vyzve matku, aby láskavo dieťa otcovi na styk odovzdala. Keď tak neurobí dobrovoľne, uloží matke pokutu alebo pozastaví výplatu sociálnych dávok. Ak nefunguje ani to, pristúpi k dramatickému odňatiu dieťaťa, ktoré si budú pamätať všetci zúčastnení. Dôsledkom však hlavne bude to, že dieťa už nebude chcieť za otcom dobrovoľne ísť, pretože vzťahy medzi otcom a dieťaťom už budú v tomto čase vážne narušené. Pri budovaní medziľudských vzťahov, špeciálne vzťahov medzi rodičmi a deťmi, zohráva základnú úlohu čas. Každá hodina, ktorú nemohlo dieťa stráviť so svojím rodičom, môže priniesť vážne negatívne dôsledky. Nesmieme zabúdať ani na fakt, že dieťa je pod vplyvom matky, ktorá mu môže priamo alebo nepriamo vštepovať nenávisť voči otcovi.
Aké možnosti má otec v takejto situácii? Zákon hovorí, že v prípade, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, súd môže zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Treba si však uvedomiť, že ak sa styk nerealizoval z dôvodu choroby dieťaťa, o bezdôvodnosti bránenia bude minimálne polemika. Súd bude ďalej skúmať, či by bola zmena v záujme dieťaťa. Dieťa bolo totiž dlhší čas v starostlivosti matky, má vytvorené sociálne väzby a navštevuje tam školu, čo môže sťažiť zmenu starostlivosti.
Výživné a jeho úprava
Súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Je dôležité mať na pamäti, že dočasné zverenie dieťaťa k jednému z rodičov bez rozhodnutia súdu nie je dôvodom na to, aby druhý rodič prestal platiť súdom určené výživné. Toto je možné iba ak by sa s druhým rodičom na tom dohodli. V praxi si rodičia niekedy dávajú potvrdenia o zaplatení výživného za určité obdobie, ak majú výživné určené súdom, pre prípad potreby preukázania platby.
Pokiaľ ide o prípad, kedy manželova matka ho len porodila a od štyroch mesiacov vyrastal v náhradnej rodine až do dospelosti, pričom nedovolila adopciu ani osvojenie, a teraz je v domove dôchodcov a manžel na ňu musí doplácať za starostlivosť ako jediný žijúci príbuzný: základnou otázkou je, či manžel platí na svoju matku na základe rozhodnutia súdu, na základe výzvy DSS alebo dobrovoľne. Podľa zákona, povinnosť platby je daná len na základe súdneho rozhodnutia, ak by nedošlo k dohode s matkou. Avšak súd, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti o náhradnej starostlivosti manžela v cudzej rodine, by návrh matky na určenie výživného zamietol, lebo to odporuje dobrým mravom. Návrh na určenie výživného by musela podať matka, prípadne na základe splnomocnenia príslušné DSS. Je na rozhodnutí manžela, či bude svojej matke prispievať na výživu alebo nie, ale DSS ho k tomu donútiť nemôže.
Rodičovské práva a povinnosti bez súdneho rozhodnutia
V prípade, že súd ešte neurčil starostlivosť o deti ani na predbežnej báze, platí, že rodičovské práva a povinnosti patria v zásade obom rodičom rovnako. Preto obaja rodičia (matka aj otec) majú rovnaké rodičovské práva aj povinnosti vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Tieto práva a povinnosti trvajú v zásade až do nadobudnutia plnoletosti ich dieťaťa. Ak deti vedia vyjadriť svoju vôľu, napríklad, že chcú prespávať u otca, je na mieste prihliadať aj na ich vôľu a rešpektovať to, že si želajú zostať u otca. To platí o to viac, ak neexistuje žiadne súdne rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností. Ak by matka zavolala políciu, nie je zrejmé, ako by mala polícia vzniknutú situáciu riešiť, keďže nebolo vydané žiadne súdne rozhodnutie.
S konaním o rozvod manželstva sa v takýchto prípadoch rozhoduje aj o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, najmä sa určí, komu sa maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti.
Rodič, ktorý má dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti, rozhoduje o dieťati iba v bežných záležitostiach. Bežnými záležitosťami sa rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Naopak, podstatné záležitosti týkajúce sa dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Za podstatné záležitosti sa považuje napríklad vysťahovanie dieťaťa do cudziny, správa majetku dieťaťa, rozhodovanie o výbere školského zariadenia alebo o náboženskom vyznaní, v ktorom bude dieťa vychovávané.
Špecifiká opatrovníctva v medzinárodnom kontexte
Pokiaľ ide o deti s medzinárodným prvkom, predpisy, ktoré určujú práva a povinnosti otca, ktorý nie je manželom matky, sa v jednotlivých krajinách môžu líšiť, keďže každá krajina EÚ uplatňuje vlastné právne predpisy. Vo všetkých členských štátoch EÚ sa však uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Ak sa rodičia nedohodnú na tom, ako bude dieťa s jedným alebo striedavo s oboma rodičmi, prípadne na návštevy, budú sa pravdepodobne musieť obrátiť na súd. Vo všeobecnosti je príslušným súdom súd v krajine obvyklého miesta pobytu dieťaťa, ktorý určí miesto bydliska dieťaťa.
Rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach vydané v jednom členskom štáte EÚ sa vo všetkých členských štátoch EÚ uznávajú bez toho, aby bol potrebný osobitný postup. Na uľahčenie ich vykonávania sa využíva štandardný postup v ostatných členských štátoch. Je však dôležité poznamenať, že pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napríklad uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko.
Pokiaľ ide o krátkodobé vycestovanie dieťaťa do cudziny na výlet alebo dovolenku, súhlas otca nie je potrebný, pokiaľ takýto výlet nezasahuje do súdom určeného času styku otca s dieťaťom. Otec má však právo byť informovaný o tom, kde a kedy sa jeho dieťa bude nachádzať, keďže má tiež rodičovské práva a právo vedieť o pohybe svojho dieťaťa. Súhlas otca dieťaťa by bol potrebný len na presťahovanie dieťaťa do cudziny, čo patrí medzi podstatné záležitosti.
Právne a administratívne aspekty striedavej osobnej starostlivosti
Hoci je striedavá osobná starostlivosť (SOS) v slovenskom právnom poriadku už od roku 2010, mnohé súvisiace právne a administratívne otázky zostávajú nedoriešené, čo prináša praktické problémy pre rodičov.
Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z.: Upravuje striedavú osobnú starostlivosť od 1. júla 2010 s podmienkou, že obaja rodičia sú spôsobilí a majú záujem dieťa vychovávať, ak je to v záujme dieťaťa a ak sú takto lepšie zaistené jeho potreby.
Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.): Umožňuje zveriť dieťa do SOS aj predbežným opatrením podľa § 76 ods. 1 písm. f).
Štátne sociálne dávky:
- Rodičovský príspevok (zákon č. 571/2009 Z. z.): Ak sa o to isté dieťa stará viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna z nich, určená ich dohodou. To platí aj pri SOS. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne súd.
- Prídavok na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.): Podobne, prídavok na dieťa sa vypláca jednej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.
- Pomoc v hmotnej núdzi (zákon č. 599/2003 Z. z.): Ak je dieťa počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti oboch rodičov (najmenej 12 dní u každého), posudzuje sa jeden mesiac ako člen domácnosti s matkou a nasledujúci mesiac s otcom.
Materská a rodičovská dovolenka (Zákonník práce a zákon o sociálnom poistení): Obaja rodičia môžu ísť na materskú/rodičovskú dovolenku (voľno z práce) súčasne. Avšak peňažnú dávku môžu poberať obaja rodičia (ak spĺňajú podmienky), ale nie súčasne. Otec má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov (31 týždňov pre osamelého otca, 37 týždňov pri viacerých deťoch), najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak bol nemocensky poistený najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa.
Školský zákon (zákon č. 245/2008 Z. z.):
- Materské školy: Deti môžu navštevovať dve škôlky, napríklad pri SOS. Nevyriešená je však otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z dvoch materských škôl môže dieťa uviesť v príslušnom výkaze. Zákon umožňuje dohodu o pomernom rozdelení finančných nákladov medzi zriaďovateľmi, ale zákonný zástupca musí poskytnúť písomné čestné vyhlásenie jednej materskej škole na započítanie dieťaťa.
- Školská dochádzka: Školský zákon nevylučuje návštevu dvoch škôl pri SOS, hoci explicitná úprava chýba. Existuje usmernenie MŠ SR z roku 2013, ktoré uvádza, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri SOS, ale neuvádza podrobnosti realizácie, okrem toho, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté a školy majú spolu komunikovať.
Daňový bonus (zákon č. 595/2003 Z. z.): Ak dieťa vyživuje v domácnosti viac daňovníkov, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Ak sa nedohodnú, daňový bonus sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Táto úprava je považovaná za nedoriešenú a diskriminačnú.
Trvalý pobyt (zákon č. 253/1998 Z. z.): Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Zákon nedoriešuje situáciu dieťaťa v SOS, ktoré sa striedavo zdržiava na dvoch miestach.
Sociálnoprávna ochrana detí (zákon č. 305/2005 Z. z.): Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa, poskytuje sociálne poradenstvo a pomoc. V internej norme je výslovne uvedené, že pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
Zdravotná starostlivosť (zákon č. 576/2004 Z. z.) a dotácie na podporu výchovy (zákon č. 544/2010 Z. z.): Žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade SOS, keďže dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom. Rovnako nie je jasné, ktorej škole sa má poskytnúť dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom alebo k plneniu školských povinností v prípade návštevy dvoch škôl.
Mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť veľmi dôležité - ako napríklad otázka dvoch všeobecných detských lekárov, dvoch škôl, trvalého pobytu či čiastočne aj daňového bonusu, zostávajú stále nedoriešené v slovenskej legislatíve.
Právo na informácie a komunikáciu
Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Ak rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, odmieta informovať druhého rodiča a nedokážu nájsť konsenzus, ďalšou možnosťou je obrátiť sa na súd. Predtým sa však odporúča vyzvať rodiča písomne (preukázateľným spôsobom), aby vás o dieťati informoval.
Právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati môže rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, domáhať sa na súde. Je potrebné podať návrh na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Informačná povinnosť býva niekedy priamo súčasťou súdnych konaní o určenie rodičovských práv a povinností a nemusí byť riešená v osobitnom konaní. Typicky môže byť matka povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch, napríklad k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca. Po podaní návrhu o uloženie informačnej povinnosti súd vyzve povinného rodiča, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).
Je potrebné podotknúť, že rodič, ktorý má dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti, rozhoduje o dieťati iba v bežných záležitostiach. Naopak, podstatné záležitosti týkajúce sa dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Medzi bežné záležitosti patria tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa, zatiaľ čo podstatné záležitosti zahŕňajú napríklad vysťahovanie dieťaťa do cudziny, správu majetku dieťaťa, rozhodovanie o výbere školského zariadenia alebo o náboženskom vyznaní, v ktorom bude dieťa vychovávané. Aj v prípade, že je dieťa zverené matke, otec má právo vedieť o jeho pobyte, najmä pri ceste na dovolenku alebo výlet mimo územia SR. Otcovi dieťaťa sa len oznámi, kde a kedy sa jeho dieťa bude nachádzať, keďže má tiež rodičovské práva a má právo vedieť, kde sa jeho dieťa nachádza.
Rodičovská zodpovednosť a dobré mravy
Jedným z fatálnych omylov, ktorý sa stal nepísaným pravidlom, je presvedčenie rodiča, ktorému súd po rozpade rodiny zverí dieťa do osobnej starostlivosti, že nad svojim potomkom získal absolútnu právomoc a že môže určovať režim stretávania sa s druhým rodičom alebo dokonca to, či sa vôbec s druhým rodičom dieťa stýkať bude. Toto je však hlboko mylná predstava, ktorá škodí dieťaťu a spôsobuje na jeho psychike často nenapraviteľné chyby, ktoré sa prejavia až oveľa neskôr vo forme rôznych psychosomatických porúch alebo psychosociálnych anomálií.
Dobrý rodič dbá o to, aby dieťa malo dostatočný vzťah s tým druhým, ktorý dieťa nemal zverené do osobnej starostlivosti. Znie to možno paradoxne, ale tá matka, ktorá pestuje dobrý vzťah dieťaťa k otcovi, si vytvára u svojho potomka veľmi silnú lásku k sebe samej. Nebezpečným predsudkom je aj prax, podľa ktorej si mnohí styk, vymedzený súdom, interpretujú ako situáciu, že mimo vymedzený čas druhý rodič nemá právo byť s dieťaťom. To však nie je nijaká pravda! Aj druhý rodič má všetky práva a povinnosti, len s tým rozdielom, že sa o dieťa osobne nestará, nemá ho stále pri sebe. Inak môže za ním chodiť domov, do školy a inde, kde sa dieťa práve nachádza.
Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť za riadnu výchovu detí je prikázaná obom rodičom. Preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby sa rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, s maloletým dieťaťom nestretával.
V tejto súvislosti je dôležité spomenúť aj princíp dobrých mravov, ktorý súdy zohľadňujú pri rozhodovaní. Judikát R 96/1967 (s. 235 - 236) uvádza: „Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu vo výchove dieťaťa danú mu v ustanovení § 26, zákona o rodine.“ Nález Ústavného súdu SR z 18. októbra 2006, č. k. PL. Ústavné ustanovenia čl. 41 ods. 4 druhej vety ústavy a čl. 32 ods. 4 druhej vety listiny sú v podstate totožné. Ich obsahovou náplňou je ochrana tak detí, ako aj rodičov v súvislosti s obmedzením práv rodičov a v súvislosti s odlúčením maloletých detí od rodičov. Tieto ustanovenia poskytujú ochranu dvom okruhom subjektov: rodičom maloletých detí a samotným maloletým deťom. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. V takomto prípade však rodičia môžu podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a riadne ho odôvodniť, prečo neexistujú dôvody na to, aby bolo dieťa v starostlivosti reedukačného centra, čím sa dieťa môže vrátiť späť rodičom.
Zákon o rodine upravuje aj takzvané obmedzenie a pozbavenie rodičovských práv a povinností, ktoré prichádza do úvahy v prípade závažných porušení povinností rodičov, alebo ohrozenia dieťaťa, ako je definované v § 38 zákona.
Dôležitosť včasného konania
Pre dosiahnutie úspechu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí je rozhodujúci čas. V prípade, ak veci nefungujú - či už ide o nevyriešené otázky starostlivosti, obštrukcie styku alebo potrebu úpravy rodičovských práv a povinností - je nevyhnutné ihneď konať a bez váhania využiť všetky možnosti, ktoré právny poriadok poskytuje. Odkladanie riešenia týchto problémov môže viesť k prehĺbeniu konfliktov, narušeniu vzťahov a negatívnym dôsledkom pre dieťa, ktoré sa neskôr len ťažko napravujú. Včasné a správne právne kroky môžu ochrániť záujmy dieťaťa a zabezpečiť stabilné a láskyplné prostredie pre jeho vývoj.
tags: #otec #prevzal #dieta #do #starostlivosti