V rýchlo sa meniacom svete, kde sa zdá, že každá minúta je naplánovaná a každá interakcia digitálne sprostredkovaná, nadobúda spomienka na detstvo strávené s babkou a dedkom takmer magický, nostalgický rozmer. Pre mnohých z nás sú to práve babka s dedkom, ktorí okrem rodičov formujú osobnosť dieťaťa a dokážu mu vštepiť ešte o niečo viac, než sme my rodičia schopní. Milujúci starí rodičia, ktorí dieťaťu odovzdávajú životnú skúsenosť a ľúbia nezištne - to je túžbou azda každého z nás. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty ich vplyvu, od podpory v ranom detstve až po formovanie osobnosti a samostatnosti detí, pričom zohľadňuje aj výzvy a dilemy, ktoré s týmto vzťahom súvisia, a predovšetkým oslavuje lásku a spoločné zážitky, ktoré z neho pramenia.
Ubehlo pár dní, kedy tu bolo naposledy Dieťa týždňa a téma starých rodičov sa vynorila ako prúd spomienok. Človek by ani neveril, ako ma práve táto téma rozcitlivie a pri písaní mám slzy v očiach. Starý rodič. Momentálne chránená a nedostatková záležitosť, niekto kto si zaslúži citlivý a láskyplný prístup, ktorý sa v týchto časoch prejavuje tak, že… sa s nimi nestretneme. A tak ich môžeme ochrániť, lebo sú, ako sa všade píše, najzraniteľnejší. Buďme preto zodpovedné! Napriek výzvam dnešnej doby, keď sa tempo života zrýchľuje a rodiny trávia menej času spolu, úloha starých rodičov sa stáva ešte cennejšou. Vzťah medzi starými rodičmi a vnúčatami je často naplnený hlbokou láskou, porozumením a jedinečnými zážitkami, ktoré obohacujú životy oboch generácií.
Premeny medzigeneračných vzťahov: Od každodennej prítomnosti po organizované stretnutia
Kedysi bolo bežné, že babky a dedkovia žili s deťmi a vnúčatami v spoločnej domácnosti alebo tesnej blízkosti. Prirodzene pomáhali s každodenným chodom domácnosti, s vnúčatami spoločne varili, hrali sa, pracovali na záhrade alebo len žili obyčajnou dennou prítomnosťou. Ak si spomeniete na vlastné detstvo, možno sa vám vybaví, že ste bežne trávili celé dni - počas prázdnin aj týždne - u babky a dedka a pre všetkých to bol taký prirodzený „babysitting“.
Niektorí starí rodičia nie sú ani fanúšikmi moderných technológií, ale aby sme boli spravodliví, aj na ich strane sú určité prekážky. Dnešní starí rodičia bývajú často ešte pracovne plne aktívni, konečne tiež cestujú, športujú, majú svoje partie priateľov, s ktorými trávia čas. Na druhej strane je pre niektorých obdobie po odchode do dôchodku naozaj novou kapitolou života, a keď sa do nej zapoja aj vnúčatá, môže to byť kapitola radostná a zmysluplná. Na jednej veci sa všetci zainteresovaní (starí rodičia a vnúčatá) väčšinou zhodnú, a to že medzigeneračné vzťahy sú fajn a nesmierne obohacujúce pre obe strany. Starí rodičia môžu odovzdať svoje životné príbehy, skúsenosti a povedzme aj nastaviť určité hodnoty. Pre mnohé deti sú starí rodičia oporou, no sú tu aj takí, ktorí o vnúčatká nejavia veľmi záujem, prípadne rodičia nechcú, aby sa deti stretávali s babkou a dedkom. Dôležité je však vždy nájsť „mosty“ medzi generáciami, pretože to nie je jednoduché, ale ani nemožné. Skúste ich hľadať, veď vzťah vašich detí s vašimi rodičmi je jedinečný.
Nenahraditeľná prítomnosť: Emocionálne a vývojové prínosy starých rodičov
Starí rodičia zohrávajú v živote detí mimoriadne dôležitú úlohu, často sa stávajú zdrojom múdrosti, podpory a nezištnej lásky. Ako komisár pre deti a zároveň starý otec dvoch vnukov, Jozef Mikloško vníma úlohu starých rodičov pre zdravý vývoj dieťaťa ako nesmierne dôležitú. Hovorkyňa komisára pre deti Mária Gregušová v tlačovej správe uviedla, že viaceré výskumy preukázali, že práve starí rodičia môžu byť pre dieťa obrovským prínosom. Preukázalo sa napríklad, že deti, ktoré trávili čas so svojimi starými rodičmi, boli v dospelosti emocionálne stabilnejšie osoby. Ich výnimočná úloha v živote detí sa preukázala aj vo výsledkoch reprezentatívneho výskumu „Názory detí 2022“, ktorý skúmal názory slovenských detí 7. ročníkov. „So starými rodičmi sa cíti bezpečne až 90 percent detí, o niečo bezpečnejšie sa cítia len s otcom a mamou,“ napísala Gregušová, podľa ktorej pri zisťovaní dôležitých osôb v živote dieťaťa zistili, že starí rodičia sú dôležitými osobami až pre 96 percent detí.
Starý rodič je pre dieťa osoba, ktorá je milá, citovo blízka a chápajúca, empatická k detským potrebám, ochotná pomôcť či poradiť, nesúdi a nepoúča. Deti priľnú k starým rodičom a tí sú tí prijímajúci, ktorí nemusia stavať veľa hraníc, skôr počúvať a chápať. Často vedia tajomstvá, ktoré sa mame nedajú povedať - tie malé, že mala zmrzlinu, ktorú mama nedovolila, alebo aj tie väčšie, že má dieťa problémy s kamarátom či novú lásku. Hoci dnešné deti sú oveľa otvorenejšie voči rodičom, čaro skúsenosti a tolerancie majú práve starkí. Starý rodič je často životným príkladom pre dieťa, môže ho podporiť v hľadaní cesty k sebe.
Spoločné dobrodružstvá a zmysluplné aktivity: Mosty medzi generáciami
Tráviť čas s babkou a dedkom znamená otvárať dvere do sveta poznania, zábavy a vzájomnej pomoci. Kvalita času stráveného spolu je dôležitejšia než len počet hodín. Výskumy naznačujú, že aj keď deti nemusia tráviť so starými rodičmi každý deň, podstatné je, ako tieto spoločné chvíle prebiehajú. Ak sa stretnutia napriek nižšej frekvencii vyznačujú aktívnou hrou, rozhovormi a zdieľaním, majú oveľa pozitívnejší vplyv na vývoj dieťaťa, než keby sa len pasívne pozeralo na televíziu alebo hralo samo.
Aké sú teda tie najlepšie aktivity, ktoré ich môžu baviť?
Varenie a pečenie: Objavovanie rodinných receptov. Babkina kuchyňa je vo väčšine rodín najlepšia, takže objavovanie starých rodinných receptov, napríklad na pečenie vianočného pečiva, môže byť úžasným dobrodružstvom. Už malé dievčatká môžu vykrajovaním trénovať jemnú motoriku, a keď si tie staršie vyfotia recept do mobilu, nevedomky sa stanú pokračovateľkami tradície rodinných receptov.
Záhradničenie a pestovanie: Malí pomocníci, ktorí sa najradšej motajú s babkou po záhrade. Pestovanie kvetín, zeleniny a byliniek je perfektne stráveným spoločným časom a zo strany vnúčat to je aj cenná pomoc starým rodičom, ktorí už niektoré práce robiť nemôžu. Aj keď primárne nejde o fyzickú pomoc, oveľa viac ocenia detskú prítomnosť, ktorá konečne naruší ich samotu. Príkladom je takmer päťročná Ema, ktorá sa pýta babky: „Babka, môžem ísť do skleníka po uhorku?“ a hrnie sa do záhrady, zatiaľ čo sa babka usmieva a ukazuje jej rastlinku v kvetináči s niekoľkými lístkami.
Spoločné prechádzky a výlety: Objavovanie sveta ruka v ruke. To isté platí o spoločných prechádzkach a výletoch. Kam dnes vyrazíme? Niekam na hrad, do ZOO, na výstavu psov, alebo si urobíme piknik u nás v parku? A pôjdeme pešo, zvezieme sa vlakom a požičiame si bicykle alebo loďky? Plánovanie spoločných výletov alebo výletov po pamiatkach je nielen úžasnou praktickou hodinou geografie s objavovaním zaujímavých miest, ale aj tréningom možných kompromisov a prispôsobenia, teda vlastností, ktoré sa v dospelom živote určite nestratia, čo vie generácia starých rodičov po mnohoročných partnerstvách najlepšie.
Ručné práce a tvorivosť: Renesancia starých zručností. Pletenie, háčkovanie, vyšívanie, ručné práce, ktoré predstavujú nielen relax pre naše babičky, ale pre vnučky aj originalitu a udržateľnú alternatívu k priemyselne vyrábanému textilu. Preto zažívajú svoju renesanciu. A staré mamy sa zrazu cítia veľmi užitočné, keď svoje umenie z rodinných škôl môžu odovzdať ďalej. Napríklad výmenou za domácu IT lekciu, aby si nabudúce dokázali samy nájsť v počítači popis na háčkovanú kabelku. Šatkové modelky so svojou 95 ročnou prababkou sú živým dôkazom, že vek nie je prekážkou v kráse a kreativite. Na výslnie sa tiež dostáva práca s drevom. Úžitkové predmety, ktoré vzniknú, sú oceňované pre svoju jedinečnosť. Napríklad vtáčia búdka, ktorú dedko vyrobil so svojím vnukom. Návod na ňu spolu natočili na video a uložili na Youtube pre ostatných malých aj veľkých domácich kutilov.
Hry a príbehy: Rozvíjanie myslenia a fantázie. Babky a dedkovia vždy majú viac času než rodičia, takže sa ľahšie dajú prehovoriť k stolným hrám, skladaniu obrázkov z puzzle, a to aj na počítači. Vždy je to zábava, ale mimovoľne hráči rozvíjajú aj strategické myslenie, tímovú spoluprácu… Dedko a vnúčik sú jednoducho parťáci! Babky zase väčšinou nezatvárajú knižku hneď po jednej stránke so slovami - už spi! Napríklad tým, že ich prepoja s digitálnym svetom a technológiami. Zahrajú sa na dobrú pani učiteľku alebo pokojného pána učiteľa a budú musieť to, čo denne používajú úplne prirodzene a hlavne automaticky, babke a dedkovi opakovať a ukázať nie raz, ale niekoľkokrát, mnohokrát… Ale rovnako ako u detí, aj u seniorov platí, že opakovanie je matkou múdrosti, aj v IT.
Spomienkové projekty: Rodinné historky a korene identity. Aj vás bavilo prezerať si staré albumy a nechať si od babky a dedka rozprávať rodinné historky a na fotkách si ukazovať, kto bol kto? Dnes sa tomu hovorí spomienkový projekt a o to viac nás mnohých mrzí, že sme sa vtedy viac nepýtali, nezaujímali sa o podrobnosti, nezapisovali si, pretože dnes už nám to nikto z nich nepovie. Preto, či ste deti alebo vnúčatá, nepremeškajte príležitosť vídať sa, spoločne tráviť čas, rozprávať sa, nasať staré príbehy, múdrosti a možno aj nejakú radu do života. Dedko a babka sú tí, ktorí sú vždy k dispozícii, prichádzajú a starajú sa o deti v čase, keď nemajú vedľa seba rodiča. Práve babka je tá, ktorá sa k deťom pritúli a často má výrazný vzťah, ktorý je citovo viazaný pre dieťa aj starú mamu na celý život.
Výchovné dilemy a hľadanie rovnováhy: Láska versus pravidlá
Jedným z najcitlivejších bodov vo vzťahu rodičov a starých rodičov sú výchovné prístupy. Je prirodzené, že rodičia majú hlavné slovo vo výchove svojich detí a mali by mať možnosť realizovať svoje predstavy bez neustálych zásahov. V prípade, keď syn oznámil, že deti nebudú k starým rodičom chodiť, lebo sú po návšteve "veľmi zlé", je to signál, že v komunikačnom kanáli medzi rodičmi a starými rodičmi nastal problém. Je dôležité, aby starí rodičia rešpektovali výchovné zásady rodičov. Ako uviedla psychologička Mária Tóthová Šimčáková, starí rodičia by sa mali primárne starať o to, aby si vnúčatá užívali a s radosťou sa s nimi hrali. Keď si však zoberú vnúčatá napríklad na dovolenku a budú s nimi dlhší čas, majú mať od rodičov poverenie riešiť situácie a s mierou trestať aj odmeňovať. Nemali by si ich kupovať darčekmi, ale aká by to bola starká, keby nedoniesla deťom cukríky alebo jabĺčka?! Moja mama a stará mama mojich detí mi povedala: „Ty si ich vychovávaj, ja už nemusím, ja si ich budem len užívať a rozmaznávať.“
Obvinenie, že starí rodičia prispievajú k nesamostatnosti a neposlušnosti tým, že sa deťom príliš venujú, je častým obavou. Je však potrebné rozlišovať medzi podporou a rozmaznávaním. Intenzívna starostlivosť a láska zo strany starých rodičov by nemali byť vnímané ako prekážka pre samostatnosť, ale skôr ako pevný základ, na ktorom sa samostatnosť buduje. Dieťa, ktoré cíti istotu a podporu, má často oveľa väčšiu odvahu skúšať nové veci a byť samostatnejšie. Príklad s 2,5 ročnou vnučkou, ktorá si sama vyberá oblečenie, kreslí a tancuje, ukazuje, že deti v spoločnosti starých rodičov aktívne rozvíjajú svoje schopnosti. Problémy s večerným sprchovaním či ranným česaním sú skôr bežnými prejavmi vzdoru v tomto veku, ktoré by mali byť riešené primeranými výchovnými metódami rodičov. Keď mama zakričí a dieťa uteká k starým rodičom, je to skôr dôkaz hľadania bezpečného útočiska, než priamej neposlušnosti voči starým rodičom.
Argument, že "dieťa treba biť do štyroch rokov, lebo potom to už nemá význam," je absolútne neprijateľný a v rozpore s modernými výchovnými metódami. Fyzické tresty nie sú efektívnym ani etickým spôsobom výchovy a môžu mať dlhodobo negatívne dopady na psychiku dieťaťa. Dôležitosť aktívneho zapojenia starých rodičov je nesporná. Je dôležité, aby sa starí rodičia, pokiaľ im to zdravie a možnosti dovolia, aktívne zapájali do života svojich vnúčat. Prázdniny u starých rodičov na dedine už nemusia byť pre dnešné deti tak atraktívne ako kedysi, najmä ak im chýba internetové pripojenie či kamaráti. Avšak, ak sa starí rodičia snažia deťom ponúknuť program a spoločné aktivity, ako je rybolov či pečenie, tieto chvíle môžu byť stále veľmi cenné. Psychologička Mária Tóthová Šimčáková zdôrazňuje, že starí rodičia sú pre deti často "butľavou vŕbou", dôverníkom, ktorý im môže pomôcť spracovať aj zložitejšie životné situácie.
Príbehy, ktoré píše život: Sila rodinných pút
Priložené príbehy ilustrujú rôzne situácie, v ktorých starí rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu a formujú detské životy. Príbeh Natálky, ktorá pomáha so starostlivosťou o svojho chorého brata, ukazuje, ako sa deti môžu stať nielen prijímateľmi starostlivosti, ale aj jej aktívnymi poskytovateľmi, často s neuveriteľnou dávkou zodpovednosti a empatie, ktorú sa naučili práve v rodinnom prostredí. Podobne príbeh Nikoly, ktorá pomáha svojmu dedkovi s Parkinsonovou chorobou, svedčí o hlbokej láske a oddanosti, ktorá presahuje generácie.
Príbeh Darinky, ktorá pomáha svojej starej mame s čítaním a písaním, zase poukazuje na to, ako starí rodičia môžu byť závislí od pomoci svojich vnúčat, čím sa vytvára vzájomný vzťah podpory a lásky. V týchto prípadoch nejde o rozmaznávanie, ale o skutočnú pomoc a prejav rodinného puta. Ďalšie príbehy, ako príbeh Tamarky, ktorá preberá zodpovednosť za domácnosť po odchode matky, či Laury, ktorá sa stará o svoju ťažko chorú sestru, ukazujú, že deti sú často vystavené náročným situáciám, kde podpora starých rodičov (ak sú k dispozícii) môže byť neoceniteľná. Tieto príbehy zároveň zdôrazňujú, že vzťah so starými rodičmi môže byť pre dieťa zdrojom obrovskej sily a istoty.
Zaujímavý je aj príbeh o „kočovnom spôsobe života“, keď rodičia pracovali v zahraničí a dieťa trávilo čas u starej mamy. Napriek tak trochu „kočovnému spôsobu života“ som prežila úplne rovnaké detstvo ako akékoľvek iné dieťa. Do mojich siedmich rokov cestoval za prácou iba ocino a mamina bola celý čas so mnou. Keď som nastúpila do školy, začala v zahraničí pracovať aj ona, aby mi vedeli zabezpečiť čo najlepšie detstvo. Dlho sa uvažovalo aj o tom, že sa odsťahujeme všetci, no nakoniec láska k domovu zvíťazila. Našťastie, rodičia neboli preč stále. A tak sa striedali týždne a mesiace, keď ma vychovávali rodičia a bola som s nimi, a čas, ktorý som trávila u starej mamy. Kamaráti mi sem-tam závideli, mysleli si totiž, že byť s babkou je super a všetko mi dovolí, kým rodičia sú tí prísni. Ona ma však držala nakrátko rovnako ako rodičia. Na rozdiel od mojich rovesníkov som však s babkou mala výnimočný vzťah. Oni svojich starých rodičov považovali za tých, ku ktorým prídu párkrát do roka na návštevu, porozprávajú sa o bežných veciach či „ako bolo v škole“. My sme boli (a stále sme) kamošky.
Aj preto, že sme žili, ako sme žili, môj vzťah s rodičmi sa posilnil. Tým, že som jedináčik, vždy sme mali výnimočný vzťah a až do dospelosti mi zostalo to, že som s motýľmi v bruchu čakala, kedy prídu domov. Napriek tomu, že rodičia cestovali, nebola som zvýhodňovaná alebo rozmaznávaná. Pravdou je, že som rýchlejšie dospela. V pätnástich som sa zoznámila s mojím dnes už manželom. Je o 5 rokov starší a už vtedy patril k rozumnejším chalanom, naši mu dôverovali a v sedemnástich nám dovolili spolu žiť. Tak sa zo mňa stala „žienka domáca“, čo je však veľkým pozitívom. Naučila som sa veci, ktoré tínedžerov absolútne nezaujímajú. Už v tom čase som bola celkom slušnou kuchárkou a pekárkou. Až natoľko, že mi to dopomohlo k dnešnej kariére foodblogerky. Keby som sa tak skoro neosamostatnila, možno by sa môj život vyvíjal úplne iným smerom. Pri výchove svojich detí budem myslieť na to, že láska, dobrý vzťah a čas sú v živote dieťaťa to najpodstatnejšie. S odstupom času sa na celú situáciu pozerám inak. Ako mladšia som bola „sebecká“ v tom zmysle, že som sa o rodičov bála a bolo mi smutno, keď boli na cestách. Im však nezávidím tú bezmocnosť, nechať doma vlastné dieťa, i keď v tých najlepších rukách. Ale ak chce človek pre svoje dieťa len to najlepšie, musí priniesť aj nejaké obety. Dodnes obdivujem vytrvalosť mojich rodičov a to, že aj po toľkých rokoch tento „kočovný život“ zvládajú. Za to, akú osobu zo mňa vychovali, za to, že mi nikdy nič nechýbalo, že som bola obklopená láskou, ktorú mnohé deti nemajú napriek tomu, že majú rodičov stále pri sebe. Babka bola vždy modernou babkou, snažila sa ísť s dobou. Nikto by jej netipoval skutočný vek ani dnes. Veď predsa, nie každá babka je na sociálnych sieťach :-). A to tiež najmä kvôli nám. Aby mohla byť v kontakte so svojou dcérou a tiež vnučkou, keďže aj ja som vyrástla a mám vlastný život.
Ako budovať a udržiavať silné medzigeneračné vzťahy
Budovanie silného puta medzi deťmi a starými rodičmi si vyžaduje úsilie zo všetkých strán. Rodičia by mali podporovať kontakt svojich detí so starými rodičmi, aj keď majú s nimi nejaké nezhody. Starí rodičia by sa mali snažiť rešpektovať výchovné zásady rodičov, ale zároveň si užívať čas so svojimi vnúčatami. Kľúčom je otvorená komunikácia, vzájomný rešpekt a pochopenie, že každý má svoju úlohu vo výchove dieťaťa. Je dôležité si uvedomiť, že čas strávený s rodinou, vrátane starých rodičov, je neoceniteľný. Tie najkrajšie a najšťastnejšie spomienky máme mnohí práve na chvíle, ktoré sme strávili s babkou a dedkom. Každé dieťa by malo zažiť pocit, že je súčasťou milujúcej a šťastnej rodiny. Aj napriek tomu, že sa doba trošku zmenila a rodiny už spolu netrávia toľko času, ako v minulosti, ešte stále dokážu starí rodičia svojim vnúčatkám veľa odovzdať. My rodičia máme možno ťažké srdce na to, že občas nedodržia to, na čom sme sa dohodli, trošku viac rozmaznávajú a aj sladkostí deťom doprajú obyčajne viac, ako my rodičia. Avšak, netreba zabúdať, že vzťah medzi dieťaťom a starým rodičom je veľmi špecifický a rozhodne by sme im nemali brániť, aby spolu trávili chvíle. Veď ruku na srdce - aké prázdniny boli lepšie než tie, ktoré sme strávili u babky a dedka?
Na otázku, prečo sú starí rodičia v živote dieťaťa dôležití, psychologička Mária Tóthová Šimčáková odpovedá, že staršia generácia má dnešným deťom čo ponúknuť. Najmä staršie deti časom stratia záujem tráviť čas s babkou a dedkom, no práve starí rodičia zohrávajú dôležitú úlohu v živote dieťaťa vo vzťahu k tolerancii medzi generáciami, sú obohatením pri preberaní skúseností a oživením starostlivosti, veď k starej matke môže ísť dieťa s rodičmi od narodenia. Babička a dedko by nemali zabudnúť, že sú ale informácie, ktoré má rodič vedieť a tak má byť len oporou a fyzickou podporou dieťaťu, keď to povie svojim rodičom (napríklad: že má v triede problém so spolužiakom, že sa jej posmievajú a pod). Rodič spolu so starými rodičmi nájdu a pomôžu s riešením. Starí rodičia nemajú preberať zodpovednosť vo vážnych veciach a rozhodnutiach dieťaťa (ak im to rodičia nedali ako povinnosť), no podporiť dieťa a byť medzistupňom dobrej komunikácie medzi dieťaťom a rodičom.
Koľko času by mali tráviť deti so starými rodičmi? V rodinách je to rôzne. Máte babky, ktoré sa na oboch stranách “trhajú” o každú minútu s vnukmi. Malo by to byť od mala a začať pár hodinami, potom dňom so starkými, pridať víkend a ak je dieťa staršie, sú to hlavne do 10-12 rokov už aj celé týždne cez prázdniny. Ak máte len návštevných starých rodičov, ktorí k vám prídu na kávu, niekoľko minút sa s dieťaťom pohrajú a idú domov, je to ich spôsob a treba to akceptovať. Nie všetky rodinné vzťahy sú ideálne. Pre mnohé deti sú starí rodičia oporou, no sú tu aj takí, ktorí o vnúčatká nejavia veľmi záujem, prípadne rodičia nechcú, aby sa deti stretávali s babkou a dedkom. Konflikty medzi dospelými v rodine nesúvisia s deťmi, a tak je niekedy dobré povedať si, že dieťa si zaslúži kontakt so starými rodičmi, aj keď my máme s rodičmi či svokrovcami problém. Ak dieťaťu nič nechýba, je u nich alebo v ich spoločnosti spokojné a šťastné, tak by ste sa mali povzniesť nad rozbroje a dopriať mu pobyt u starkých. Starí rodičia by nemali ísť proti týmto zásadám alebo ich vedome porušovať, napríklad matka si neželá, aby deti jedli veľa sladkostí, a stará matka im dopraje samé dobroty. Myslím si, že takéto dieťa to vyrieši samo. K starej matke sa nikdy viac nevypýta, dá nám vedieť o svojej nechuti ísť k nej alebo má sklon prerušiť s ňou kontakt.
Deťom starí rodičia chýbajú, hlavne ak vidia, že ostatné deti ich majú. Rodičia to kompenzujú vlastnou opaterou alebo si nájdu starších kamarátov, ktorí nahradia staršiu generáciu ich deťom. Na každom vzťahu treba pracovať. Pre rodičov, ktorí chcú docieliť silné puto medzi deťmi a starými rodičmi, existujú odporúčania, ako zvládať „dobré rady“ starých rodičov, ktoré psychologička zhrnula vo svojej knihe "Som rodič a čo s tým?":
- Skúste k starým rodičom, ktorí to myslia dobre, len niekedy neodhadnú mieru dobrej rady, pristupovať s pochopením. Vypočujte si ich, nenamietajte, vôbec sa nehádajte, veď nikde nie je napísané, že to musíte vo výchove použiť. Použite vety: „Musím o tom popremýšľať,“ alebo „Ďakujem, že si ma na to upozornila, budem na to myslieť.“
- Rozoznajte, kedy je múdre prestať hovoriť, niekedy je lepšie súhlasiť, vyhnete sa sporom.
- Buďte zdvorilí a udržujte dobré vzťahy. Veď známkou dospelosti je aj tolerancia k druhým a vy ste dospelí ľudia a rodičia.
- Dávajte si pozor, čo o nich hovoríte, keď sú nablízku deti!
- Berte do úvahy, že staršia generácia vníma veci inak. Naše životné tempo (krúžky, športové tréningy, počítač, aktuálne detské hry) sú pre ňu vzdialené.
- Upozornite deti, že pravidlá u starých rodičov môžu byť iné než tie doma. Ak si to dopredu vyjasníte, nebudú mať tendenciu vyhovárať sa na nich a tvrdiť: „Babička mi to dovolí!“
Láska! To je to, na čom v konečnom dôsledku najviac záleží. A je úplne jedno, či ju dostávate od rodičov alebo ich funkciu berú do rúk starí rodičia. Dôležitý je postoj, ktorý sa vám podarí zaujať.
tags: #ako #dieta #som #rada #travila #cas