Deti sú rôzne a každé z nich má svoje vlastné záujmy a preferencie. Niektoré sa tešia na aktivity v kolektíve, iné sú radšej, keď môžu tráviť čas osamote. Čo však robiť, ak vaše dieťa odmieta chodiť na krúžky, hoci ste presvedčení, že by mu to prospelo? Táto otázka trápi mnohých rodičov a často vedie k morálnym dilemám. Tento článok ponúka pohľad na túto problematiku z rôznych uhlov a navrhuje možné riešenia, pričom sa opiera o skúsenosti rodičov a rady odborníkov.
Hlavné dôvody odmietania krúžkov deťmi
Dôvodov, prečo dieťa nechce navštevovať záujmové krúžky, môže byť viacero. Je dôležité zistiť, čo presne dieťaťu prekáža, aby ste mohli nájsť vhodné riešenie. Psychologička Mgr. Brigit Trimajová zdôrazňuje, že je dosť zásadné rozlíšiť dôvody, pre aké dieťa nechce ďalej navštevovať krúžok, pretože to dá iný smer dialógu o tom, či vôbec a ako pokračovať.
Negatívne skúsenosti a tréma
Možno dieťa zažilo na krúžku niečo nepríjemné, napríklad sa mu posmievali, necítilo sa dobre v kolektíve, alebo malo trému z vystúpení. V spomienkach jedného dospelého človeka sa odráža táto skúsenosť: "Skúsila som chodiť na tanečnú, ale mala som trému z vystúpení a hanbila som sa. Skúšala som angličtinu ako druháčka, ale boli tam samé väčšie deti, tiež som bola ustráchaná. Skúšala som chodiť aj na zumbu, nejaký krúžok školského časopisu, len ja som v tých krúžkoch nebola šťastná, necítila som sa tam dobre a dostatočne." Tieto pocity môžu byť pre dieťa preťažujúce a trvalým spôsobom ovplyvniť jeho chuť zapájať sa do budúcich aktivít. Strach z kritiky môže byť ďalším faktorom, ktorý dieťaťu zatvára dvere do sveta rôznorodých záujmov. Ak sa mu na krúžku vysmievajú, že mu niečo nejde, alebo je vystavené veľkej kritike, môže to viesť k úzkosti a neistote.
Strach z neznámeho a problémy s adaptáciou
Nové prostredie, noví ľudia, nové aktivity - to všetko môže v dieťati vyvolávať úzkosť a obavy. Predovšetkým menšie deti, ale aj mladší školáci, môžu mať problém s koncentráciou alebo s adaptáciou na neznáme prostredie. Podľa psychologičky je rozdiel medzi správaním sa detí počas adaptácie a po nej. Ak sa napríklad dieťa nechce odlúčiť od rodiča, zapojiť sa do diania, či hrať sa s rovesníkmi, je to v procese adaptácie v poriadku a je to jeho prirodzená reakcia. Ak dieťa prežíva stres v škôlke, môže to ovplyvniť aj jeho postoj ku krúžkom. Takéto situácie si vyžadujú citlivý prístup a postupné kroky k prekonaniu obáv.
Ako prekonať strach z neúspechu
Nedostatok skutočného záujmu a preťaženie
Možno krúžok jednoducho nezodpovedá záujmom a talentom dieťaťa. Je ľahké prihlásiť dieťa na aktivitu, ktorá je populárna alebo do ktorej ho nútia kamaráti, no ak ho skutočne nebaví, motivácia rýchlo klesá. Únava je ďalším častým dôvodom. Príliš veľa aktivít môže dieťa preťažiť a znechutiť. Rodičia často zahlcujú dieťa rôznymi podnetmi - samozrejme, s dobrým úmyslom. Ale aj tie najlepšie úmysly sa môžu minúť účinkom - keď má toho dieťa veľa, naučí sa omnoho menej. Potom vzniká začarovaný kruh a doma máme smutné dieťa, ktoré by sa radšej hralo vo svojej izbičke a vytváralo si vlastný svet fantázie.
Vplyv rodičovských očakávaní a snov
Často sa stáva, že rodič si plní svoje predstavy o dieťati a vidí ho v dobrej viere také, aké by chcel, aby bolo. Verí, že po čom túži on sám, po tom túži aj jeho dieťa. Príkladom môže byť situácia, ktorú opísal Denis, ktorého žena prihlásila dcéru na krasokorčuľovanie, pretože ona sama chcela byť krasokorčuliarkou. Ráno vstávajú o 5.00, popoludní má ďalšie tréningy, no "ju to vôbec nebaví a mňa už vôbec nie." Ako odhaduje psychologička Mgr. Brigit Trimajová, manželkina snaha povzbudzovať dcéru v krasokorčuľovaní pravdepodobne pramení v jej dávnom sne. Vidí sa vo svojej dcére, tak jej pripadá ako veľmi prirodzené viesť svoju dcéru týmto smerom a podporovať ju. Rodičia si totiž svoju deväťročnú Angie predstavili ako dvadsaťročného lenivca, ktorý sa u nich zastaví, len keď bude potrebovať peniaze, čo pramení z obavy o ich budúcnosť.
Sociálne faktory a vzťahy
Niekedy môže byť dôvodom správanie iných detí, nezhoda s lektorom/trénerom, alebo odchod kamaráta z kurzu. David (7 rokov) priznal: "Ešte hrám futbal, ale ten ma veľmi nebaví, ale bojím sa to povedať tatovi, pretože ten má futbal rád a chce, aby som tam chodil." Tomáš (5,5 roka) zažíval podobné pocity: "Chodím na pohybový krúžok, ale to ma nebaví, pretože sa mi chlapci a dievčatá vysmievajú, že mi to nejde. A tak niekedy plačem a nechcem tam ísť, ale mamičke sa to bojím povedať, aby sa nehnevala." Tieto skúsenosti naznačujú, že sociálne interakcie a pocit prijatia v kolektíve sú pre dieťa kľúčové. V škôlke ponúkajú deťom širokú paletu skúseností, zážitkov a rozvoja, je to výborné miesto na to, aby si dieťa vyskúšalo a zdokonalilo interakciu s rovesníkmi, naučilo sa pár životne dôležitých lekcií, ako napríklad požičiavať, striedať sa, akceptovať stanovené pravidlá a pripravilo sa na školu. Ak sa však tieto interakcie zmenia na negatívne, môžu narušiť chuť dieťaťa na krúžky.
Fyzické nešpecifické dôvody
Pre Angie bolo možno potápanie bolestivé, lebo zo štartovacích blokov skáče „pleskáča“ priamo na brucho. Iné, zdanlivo nepodstatné detaily môžu pre dieťa predstavovať významnú prekážku: "som samé dievča v skupine, padajú mi vlasy do tváre, chlapci majú vlastné náradie a ja si požičiavam staré, tlačí ma teniska…". Tieto fyzické alebo senzorické nepríjemnosti môžu byť pre dieťa veľmi reálne a mali by byť rodičmi vypočuté. Je tiež dôležité zohľadniť fyziologické potreby dieťaťa. Nechodí dieťa na krúžok smädné, hladné, nevyspaté, či s potrebou ísť na toaletu? Neodtrhli sme dieťa od zábavnej aktivity, či obľúbeného televízneho programu, hračky, kamaráta, len preto, lebo je potrebné ísť na krúžok?
Pohodlnosť a nástup stereotypu
Niekedy nemusí existovať ani žiadny jednoznačný dôvod. U malých detí je totiž veľmi často najväčším problémom koncentrácia. Niekedy môže byť dôvodom správanie iných detí, nezhoda s lektorom/trénerom, vyčerpanie z nedostatku slnka, pohodlnosť po Vianociach, nástup stereotypu, nesplnené predstavy o kurze alebo len pocit nedostatku voľného času. V takýchto prípadoch môže dieťa len špekulovať, uprednostniť sledovanie televízie, hru na tablete, počítači. Ak prídeme na to, že ide len o pohodlnosť, lenivosť dieťaťa, nemusíme krúžok hneď rušiť. Je potrebné rozlíšiť, či ide o prechodný nezáujem alebo trvalý odpor.
Kľúč k riešeniu: Otvorená komunikácia a empatia
Kľúčom k úspešnému riešeniu je otvorená komunikácia s dieťaťom a jeho podpora. Dajte mu najavo, že ho ľúbite a prijímate také, aké je, aj so všetkými jeho obavami a preferenciami. Pomôžte mu nájsť aktivity, ktoré ho budú baviť a v ktorých sa bude môcť rozvíjať.
Počúvanie a pochopenie
Otvorene sa s dieťaťom porozprávajte a snažte sa zistiť, čo mu prekáža. Pýtajte sa konkrétne otázky a pozorne počúvajte jeho odpovede. Snažte sa vcítiť do pocitov dieťaťa a pochopiť jeho obavy. Uistite ho, že ho beriete vážne a že ste tu pre neho. Spätná väzba od dospelých, ktorí si prešli podobnou situáciou, je výrečná: "Rodičia ma nenútili, sami asi na nič extra nechodili, ale spätne vidím, že sa o tom so mnou mohli viac baviť, skúšať hľadať riešenia a nielen povedať, že však tam nechoď…" Ak dieťa povie, že sa mu nechce ísť na krúžok, je ľahké prikázať mu: „A pôjdeš!“ Lepšie však urobíte, ak dieťaťu položíte pár otázok a dovediete ho k tomu, aby si to premyslelo. Spýtajte sa ho priamo, prečo tam nechce ísť.
Zapojenie dieťaťa do rozhodovania
Najúčinnejšie je pustiť deti na pomyselné sedadlo vodiča. To si však vyžaduje veľa odvahy a dôvera rodičov si prejde zaťažkávacou skúškou. Ak dieťa krúžok nebaví, skúste spoločne nájsť inú aktivitu, ktorá by ho zaujala. Možno ho osloví šport, umenie, hudba, jazyky alebo niečo úplne iné. "Ja som si na druhom stupni našla záľubu v cudzích jazykoch, chodila som na súkromne hodiny k jednej super učiteľke, boli to individuálne hodiny a strašne ma to bavilo. Vyhrala som rôzne súťaže, potom šla na bilingválne gymnázium a dodnes z toho čerpám aj profesionálne." Nebojte sa do hľadania riešení zapojiť aj dieťa. Psychologička dodáva, že rodičia môžu dieťaťu pomôcť krúžok vybrať, môžu s ním navštíviť nejaké ukážkové hodiny niektorých krúžkov, ale to, čomu sa chce venovať, by si malo dieťa vybrať samo.
Pozitívna motivácia a podpora
Podporujte dieťa v jeho záujmoch a chváľte ho za jeho snahu. Nehodnoťte ho len podľa výkonu, ale aj podľa toho, ako sa snaží a ako ho aktivita baví. Pri dcérke využívajte pozitívnu výchovu. Oceňujte jej pozitívne prejavy v správaní nie hodnotením (napr. si šikovná), ale skôr opisom s vašimi pocitmi. Takto to ide viac do vnútra dieťaťa a motivuje ju k lepšiemu správaniu. Základným pravidlom by tak pre rodičov malo byť: vždy sa sústrediť hlavne na to, čo sa dieťaťu podarilo a nie na to, čo sa mu nepodarilo. Takým prístupom potom rodič vždy dieťa len posúva k tomu, aby svoj čas venovalo tvorivým činnostiam či športu.
Rola rodiča: Výchova k vytrvalosti a zodpovednosti
Jednou z najťažších úloh rodičov je nájsť rovnováhu medzi rešpektovaním individuality dieťaťa a vedením ho k disciplíne a vytrvalosti.
Hľadanie rovnováhy medzi nátlakom a slobodou
Ak dieťa na krúžok naozaj nechce chodiť, nenúťte ho. Násilné presadzovanie vašej vôle môže viesť k ešte väčšiemu odporu a znechuteniu. Avšak, nie je správne nechať dieťa vycúvať, keď už kamarátom sľúbilo, že na stretnutia bude chodiť, alebo keď rodičia už zaplatili za členstvo. Psychologička radí: „Cítila by som sa ako zlá matka, keby som ti dovolila prestať." Bella môže dcére vysvetliť, že ak chce odísť z knižného klubu, bude musieť napísať ostatným členom krúžku list o tom, prečo končí. To dieťa učí zodpovednosti a uvedomeniu si dôsledkov svojich rozhodnutí. „Chcem sa len uistiť, že nehľadáš ľahšiu cestu," je tiež dôležitá otázka. Rodič je zodpovedný za zdravý vývoj svojho dieťaťa. Musí zvážiť, kedy ide o poškodzovanie a znižovanie sebavedomia a na druhej strane, kedy dôrazne, ale za to láskavo viesť dieťa k tomu, aby sa naučilo prijímať autority a spoločnosť.
Význam dôslednosti a nastavenia hraníc
Nemyslite si, že charakter vášho dieťaťa je nemenný. Všetok náš strach o deti pramení z obavy o ich budúcnosť. Bojíme sa, aby neostali trčať na mieste, z ktorého sa dá len ťažko vymaniť. Je dôležité vysvetliť deťom rozdiel medzi frázami „nechcem“ a „necítim sa na to“. Keď Angie zahlási, že „nechce čítať knižku na knižný klub“, rodičia by jej mali navrhnúť, aby si ju prečítala, ak chce byť aj naďalej členkou klubu. Ak dieťa sa bráni aktivite, pretože v nej nie je dosť dobré, povedzte mu, že ak sa mu nedarí hneď, môže to byť súčasťou procesu zlepšovania sa. Nemá zmysel nútiť deti do niečoho, ale na druhej strane je vhodné ich nejako motivovať, napríklad: „Čo keby si vydržal ešte pol roka, a potom skúsime niečo iné?“ Dôležité je dohodnúť si spolu nejaký časový úsek, napr. koniec školského roka, potom sa dieťa bude môcť rozhodnúť, či bude pokračovať, alebo skúsi niečo iné.
Rodičovské vzorce a ich vplyv
Na dieťa vplývajú aj podvedomé vzorce správania rodičov. Tvrdil, že okrem dvoch partnerov sú s nimi vždy aj ich rodičia. Sú prítomní v podobe podvedomých vzorcov, ktoré ich deti, teraz už dospelí partneri, žijú a opakujú. Preto je dôležité, aby si rodičia uvedomovali svoj vplyv a snažili sa vytvárať pre dieťa podporujúce prostredie. Rodičovská úloha spočíva najmä vo vytvorení vhodných podmienok, ktoré dieťa budú ďalej stimulovať k tréningu. Rodič by tiež mal mať na pamäti, že jeho negatívne emócie, stres a agresivita sa prenášajú na dieťa. Ak on pred ním kritizuje napr. tréningové metódy, nevhodne sa vyjadruje o trénerovi, alebo iných hráčoch, dieťa bude postupne preberať jeho negatívny pohľad na tréningový proces. Rovnako je to s rodičovskými vyjadreniami „dnes je zima“; „dnes si unavený“; „tak sa mi s tebou na tréning nechce.“
Ako prekonať strach z neúspechu
Výber krúžkov a výchova talentov
Výber správnych krúžkov je rovnako dôležitý ako spôsob, akým sa dieťaťu v nich venujeme.
Kedy začať a ako vybrať?
Hoci dnešní rodičia chcú, aby ich dieťa chodilo do záujmového krúžku už v predškolskom veku, niektorí odborníci sa ku „krúžkovaniu“ prikláňajú skôr až v mladšom školskom veku. Iní naopak tvrdia, že nikde nie je napísané, v koľkých rokoch by dieťa malo začať chodiť do krúžku. Výber by mal byť vždy výsledkom vzájomnej dohody medzi rodičmi a dieťaťom. Pri výbere krúžku by mal rodič získať čo najviac informácií o jeho spoľahlivosti a adekvátnosti s ohľadom na vek dieťaťa. Dôležité sú tiež referencie. Rodič by mal nezaujato poznať svoje dieťa, pozorovať jeho obľúbené činnosti a sledovať to, o čo skutočne javí záujem. Je to opäť na uvážení rodiča ako dlho dieťa nechá na danom krúžku, ale minimálne šesť mesiacov je spodná hranica, aby si dieťa krúžok aspoň vyskúšalo.
Mýtus o vrodenom talente a podpora záujmu
Podľa odborníkov je ďalší rodičovský mýtus, že dieťa musí chodiť len tam, kde mu to ide. Nie je to celkom pravda. Je vhodné prihliadať aj na povahu dieťaťa a na to, čo by samo chcelo. Záujem detí je dobré podporovať navzdory chýbajúcemu talentu. Terezka (5 rokov) rozprávala: "Mamička chcela, aby som chodila na výtvarku, ale ja som chcela chodiť s kamarátkou na tančeky. Tak tam chodím, hoci mi to nejde tak dobre ako Aničke. Mamka hovorí, že nič to, hlavne, že ma to baví, a mňa to fakt baví." Tento prístup je kľúčový pre rozvoj vnútornosti a sebavedomia dieťaťa. Nedokážeme v deťoch na počkanie rozvinúť talent, to napokon ani nie je úlohou rodičov. Uvedomme si, že svet je taký zložitý, že nemáme ani potuchy, odkiaľ prídu podnety, ktoré by naše deti mohli zaujať.
Špecializácia verzus všestrannosť
Športoví experti sú znepokojení rizikom zranení detí, ktoré sa príliš skoro špecializujú na jeden šport namiesto toho, aby sa zapájali do viacerých. Napríklad uznávaný hudobník Wynton Marsalis sa pre trúbku rozhodol, až keď mal štrnásť, no potom trénoval hodiny denne, lebo ho to jednoducho bavilo. Na druhej strane, zamerať sa cielene iba na jednu aktivitu však môže byť pre niektoré deti správna cesta. Čím častejšie bude dieťa tento stav zažívať, tým viac bude stimulovať mozog. Rodičia by tiež nemali preháňať množstvo krúžkov - sú deti, ktoré bez problémov zvládnu tri, a sú deti, pre ktoré je aj jeden jediný krúžok veľa. Rozhodne by ste nemali prekročiť hranicu jedného, maximálne dvoch krúžkov za deň a, naopak, vhodný je aspoň jeden krúžok do týždňa. Vyberajte teda tak, aby ste dieťa zdravo „nakopli“ určitým smerom, podporujte, dodávajte elán, keď začne strácať motiváciu, ale nenúťte.
Rozvoj talentov v domácom prostredí
Psychologička dodáva, že najlepšou prevenciou proti tomu, aby bolo dieťa bez záujmu, je ísť s ním cestou spoločného rozvoja. Spoločne chodiť na koncerty, aby dieťa cítilo, či by ho lákalo aj hudobne tvoriť, ísť s ním na výstavu alebo spoločne kresliť. Ísť korčuľovať alebo si zalyžovať, doma vyrábať nejaké drobnosti. Skrátka, ponúkať deťom rôzne možnosti rozvíjania svojej potencie, ale prirodzenou cestou, cestou vlastného prežitku. Samo si tak nájde to, čo ho najviac baví, a bude sa tešiť zo svojho krúžku. Pokiaľ majú rodičia priestor na to, aby krúžky nahradili hravými činnosťami v domácom prostredí, z hľadiska vývinu dieťaťa ide o rovnako dôležitý proces ako keby vývoj prebiehal prostredníctvom krúžkov. Psychika detí sa potrebuje predovšetkým zharmonizovať so zážitkom uspokojenia.
Ako prekonať strach z neúspechu
Praktické stratégie pre rodičov
Existujú konkrétne kroky, ktoré môžu rodičia podniknúť, aby pomohli dieťaťu nájsť radosť z krúžkov alebo riešiť jeho neochotu.
Spolupráca s lektormi a škôlkou
Ak dieťaťu prekáža niečo konkrétne na krúžku, porozprávajte sa s učiteľom alebo lektorom. Spoločne môžete nájsť riešenie, ako situáciu zlepšiť. Pri problémovom správaní detí je kľúčová spolupráca a komunikácia medzi škôlkou a rodičmi. „V zásade neriešime s učiteľkami problematické správanie dieťaťa za jeho prítomnosti. Odporúčam dohodnúť si konzultáciu s vedením škôlky alebo s pani učiteľkami bez prítomnosti dieťaťa.“ Rovnako dôležitý je aj vzťah trénera s rodičom. Tréner je odborník, ktorý pracuje s dieťaťom, a preto potrebuje mať seriózny vzťah aj s jeho rodičom. Ak zistíte, že vaše dieťa nechce chodiť v škôlke do krúžkov práve preto, že nie je pani učiteľke sympatické, potom sa podľa toho zariaďte a dieťa podporte, aby videlo, že sa na vás môže spoľahnúť. Niekedy stačí s učiteľkou sa o probléme porozprávať, ale niekedy to nestačí a je nutné zmeniť škôlku.
Postupná adaptácia a príprava
Ak dieťa prežíva strach z neznámeho, skúste ho na krúžok pripraviť postupne. Môžete sa s ním ísť pozrieť na priestory, porozprávať sa s učiteľom alebo sa zúčastniť na ukážkovej hodine. Vhodné je dieťa na tréning vopred pripraviť. Odtrhnúť ho od činnosti, ktorú práve robí, s tým, že teraz je čas ísť na tréning, je kontraproduktívne. Vhodné je pripomenúť minulé príjemné zážitky, ktoré sa spájajú s tréningom. Rodič tak podporuje vnútornú motiváciu dieťaťa, ktorá má väčší zmysel, ako tá vonkajšia, keď sa za tréning sľubuje odmena.
Aktívne zapojenie sa rodiča
Ak dieťa odmieta športový/tanečný kurz, je dobré si s ním pohovoriť aj o tom, aké dôležité a prospešné je hýbať sa, najmä ak veľkú časť dňa sedí v lavici a obzvlášť v zime, keď takmer každý trávi vonku menej času a tým pádom sa aj menej pohybuje. Skúste úplnej strate motivácie predísť tým, že sa o kurz dieťaťa budete viac zaujímať. Môžete napríklad v domácich podmienkach „simulovať“ tréning. Rolu trénera prenechajte dieťaťu a malým športovcom sa staňte vy tým, že poprosíte dieťa, aby vás „trénovalo“. Všetci vieme, že dieťa sa učí najmä napodobňovaním, preto ak sa to len trochu dá, venujte sa pravidelnému pohybu aj vy vo svojom voľnom čase, trebárs v čase tréningu vášho dieťaťa. Na tréning môžete ísť s dieťaťom a počas tréningu môžete ísť na bicykel, in-line, behať alebo si vybehnúť do fitka a cestou späť zase dieťa vyzdvihnúť. Ak je rodič prítomný na hodine, mal by ísť dieťaťu príkladom. Robiť tak má aj v prípade, že dieťa len sedí a nespolupracuje. Dieťa totižto vtedy tiež vníma a učí sa. Môžete napríklad aktivity z krúžku robiť s dieťaťom doma, vždy však len vtedy, ak sa tomu dieťa nebráni.
Regulácia voľného času a domáce povinnosti
Psychologička Tereza Beníšková radí dieťa do krúžkov nenútiť, ale odporúča dôsledne regulovať čas strávený pri počítači, televízii a herných konzolách (a nemyslite si, že päťročných sa to netýka!). Hneď ako začnú chodiť do školy, potom aj dôsledne kontrolovať školskú prípravu potomka. „Dieťa vo veku 5 - 8 rokov by už malo aj doma s niečím občas pomáhať, mať nejakú svoju povinnosť, hoci to bude drobnosť. Vo zvyšnom čase si môže robiť, čo bude chcieť (ale nie byť na počítači),“ radí psychologička T. Beníšková. Pokiaľ budete dôslední a dokážete tento režim udržať, dieťa sa v neorganizovanom voľnom čase začne samo pekne hrať, možno aj niečo tvoriť, alebo sa začne nudiť a vyžadovať stretnutia s kamarátmi či nejaké zaujímavé trávenie voľného času. „Potom sa rola otočí a dieťa bude tým, kto začne rodičov prehovárať, či by mohlo chodiť na nejaký záujmový krúžok."
Dôležitosť ohľadu na vek a individuálne potreby
Každé dieťa je jedinečné a vyžaduje si individuálny prístup.
Rešpektovanie názoru dieťaťa
Zohľadňovať vek a vývin je kľúčové. Šesťročné dieťa má právo na svoj názor a je dôležité ho rešpektovať. Hoci súd bežne vypočúva deti od 8-10 rokov, existujú prípady, kedy vypočul aj 5-ročné dieťa. Názor dieťaťa by mal byť zohľadnený, najmä ak je v rozpore s predstavami rodičov. Anonymný rodič hovorí: "Svoje deti mám úprimne rád, sú pre mňa najšikovnejšie, najkrajšie, ale na rozdiel od mojej ženy viem reálne zhodnotiť, na čo majú a na čo nie." Toto triezve hodnotenie by malo byť spojené s úprimným dialógom s dieťaťom.
Individuálne tempo a psychická pohoda
Máte pocit, že vaše dieťa nerobí nič? Aj keď sa vám možno zdá, že vlastne nič nerobí, dieťa toho vždy robí dosť. „Denne zbiera skúsenosti, ktoré mu ukazujú, čo nechce, a viac si teda uvedomuje, čo by v živote chcelo robiť. Každé dieťa má svoje osobné tempo a jeho rozvoj najviac podporia rodičia, ktorí jeho tempo rešpektujú,“ odporúča psychologička J. Nesnídalová. Ani vysoký počet krúžkov alebo nevhodne zvolený krúžok kvôli jeho náročnosti deťom na harmónii nepridá. Ideálna je taká cesta, ktorá dieťaťu zabezpečí psychickú a fyzickú pohodu.
Ako dlho vytrvať?
Mgr. Martina Fekiačová, riaditeľka MŠ, radí rodičom, aby sledovali svoje dieťa, jeho záujmy, obľúbené činnosti a nevzdali sa. Možno treba prečkať len menšiu krízu. Ak ale neprejde, zrejme toto nie je ešte správny čas na daný krúžok a možno to ani nie je správny šport/činnosť pre dieťa. Deti si neraz len potrebujú otestovať a vyskúšať rôzne krúžky, aby zistili, v čom sú dobré, resp. čo ich baví najviac a potom sa rozhodnú. Rodičia detí neraz stoja pred dilemou, ako postupovať vo chvíli, keď ich dieťa z ničoho nič stratí záujem o krúžok, na ktorý sa ešte pred pár dňami tešilo. Je dôležité neustupovať hneď, ale ani dieťa nenútiť do niečoho, čo mu škodí. Pomôcť môže vnímanie dieťaťa ako partnera, ktorého sa spýtate, čo by mu pomohlo, aby sa mu do tréningu zapojiť chcelo.V puberte sa deti môžu zmeniť, a tak je dôležité udržiavať otvorenú komunikáciu a podporu po celý čas ich vývoja.
tags: #patrocne #dieta #nechce #chodit #samo #na