Každé tri roky prebieha vo viac ako 60 krajinách jeden z najväčších a najdôležitejších medzinárodných výskumov v oblasti merania výsledkov vzdelávania, známy ako Program pre medzinárodné hodnotenie študentov (PISA). Do tohto testu sa celosvetovo zapojí cez pol milióna žiakov vo veku 15 rokov. Projekt PISA, jedna z aktivít Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), je považovaný za najväčší a najdôležitejší medzinárodný výskum v oblasti merania výsledkov vzdelávania, ktorý prebieha vo svete. Do programu je zapojených 68 krajín vrátane všetkých členských krajín OECD, pričom cieľom je poskytnúť predstaviteľom školskej politiky v jednotlivých krajinách všetky dôležité informácie o fungovaní ich školských systémov.
Koncepcia projektu je nastavená tak, aby bol výskum zameraný na zisťovanie úrovne kompetencií 15-ročných žiakov, ktorí sa vo väčšine zúčastnených krajín nachádzajú v poslednom ročníku povinnej školskej dochádzky. PISA testy začínajú mať status najdôležitejšej skúšky, ktorou sa meria vzdelanosť národa. Prvé testovanie začalo v roku 2000 a odvtedy sa v trojročných cykloch zameriava na jednotlivé oblasti - materinský jazyk (2000), matematika (2003), prírodné vedy (2006), opäť materinský jazyk (2009) a opäť matematická gramotnosť (2012). Slovensko sa do štúdie zapája od roku 2003. V apríli 2012 sa na testovaní u nás zúčastnila reprezentatívna vzorka viac ako 5 700 15-ročných žiakov z 231 škôl, vrátane základných, štvorročných aj osemročných gymnázií a stredných odborných škôl. Výsledky PISA 2012 včera, 3. decembra 2013, zverejnilo ministerstvo školstva a Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM).
Celkové Pohoršenie Slovenských Žiakov vo Všetkých Kľúčových Oblastiach
Správa o výsledkoch PISA 2012 priniesla pre Slovensko znepokojivé zistenia. Naši žiaci si pohoršili vo všetkých troch sledovaných oblastiach - v matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti. Prvýkrát od roku 2003, odkedy sa Slovensko do medzinárodného testovania zapája, sú výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach výrazne nižšie, ako je priemer krajín OECD. Toto zhoršenie predstavuje nielen pokles v bodovom hodnotení, ale aj posun smerom k nižším priečkam v medzinárodnom porovnaní, čo naznačuje potrebu hĺbkovej reflexie a systémových zmien v slovenskom školstve.
V matematickej gramotnosti sa naši žiaci zhoršili v priemere oproti predchádzajúcemu testovaniu o 15 bodov, v čitateľskej o 14 bodov a v prírodovednej o 19 bodov. Tento pokles nie je len štatistickou odchýlkou, ale ukazuje na značné zníženie úrovne kompetencií 15-ročných žiakov. Značne u nás narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine, teda s najnižšou úrovňou vedomostí, čo je obzvlášť alarmujúce, pretože títo žiaci nemusia mať ani základné zručnosti potrebné pre úspešné pokračovanie vo vzdelávaní alebo uplatnenie sa na trhu práce. Zároveň klesol počet najlepších žiakov s top vedomosťami vo všetkých troch sledovaných oblastiach, čo poukazuje na problém nielen s dolnou hranicou výkonnosti, ale aj s rozvojom talentovaných študentov.
Matematická Gramotnosť: Výrazný Pokles Pod Priemer OECD
Matematická gramotnosť bola v cykle PISA 2012 hlavnou sledovanou oblasťou. Slovenská republika dosiahla v matematickej gramotnosti v roku 2012 výkon na úrovni 482 bodov a nachádza sa pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Naši žiaci dosiahli štatisticky významne nižší priemerný počet bodov z matematickej gramotnosti oproti všetkým predchádzajúcim rokom, v ktorých sa Slovensko zúčastnilo (2003, 2006 aj 2009). Oproti roku 2009 si naši žiaci pohoršili v priemere o 15 bodov. Pre Slovensko to znamená pokles z priemeru na úroveň pod priemerom krajín OECD.
V testovaní 2012 sa naši žiaci v matematickej gramotnosti umiestnili na 23. až 29. mieste spomedzi 34 krajín OECD. V medzinárodnom porovnaní všetkých 65 zúčastnených krajín sme skončili na 31. až 39. mieste. Z krajín OECD dosiahlo v matematickej gramotnosti výrazne nižší výkon ako Slovensko len päť krajín - Izrael, Grécko, Turecko, Čile a Mexiko. Porovnateľný výkon s našou krajinou v matematickej gramotnosti dosiahli napríklad Nórsko, Portugalsko, Taliansko, Španielsko, Ruská federácia, Spojené štáty americké, Litva, Švédsko a Maďarsko. Tieto porovnania ukazujú, že Slovensko sa nachádza v strednej až nižšej časti rebríčka vyspelých krajín, čo je v kontraste s ambíciami krajiny v oblasti vzdelávania.
Vedomostná úroveň u nás poklesla na takmer všetkých typoch škôl. Oproti roku 2009 narástla riziková skupina žiakov, teda tých s najnižšou úrovňou vedomostí, a to na základných školách a na stredných odborných školách bez maturity. Kým v roku 2003, keď bola matematika tiež hlavnou sledovanou oblasťou, sa v rizikovej skupine nachádzalo približne 20 % žiakov, v roku 2012 ich je už viac ako štvrtina (27,5 %). „Alarmujúci je najmä pokles zastúpenia najúspešnejších žiakov v top vedomostnej úrovni na 8-ročných gymnáziách," konštatuje správa o výsledkoch PISA 2012. Tento trend naznačuje systémové problémy, ktoré môžu mať dlhodobé dôsledky na konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu krajiny. V súvislosti s témou vzdelávania a jeho kvality zaznelo v danom období aj konštatovanie o kontroverznosti nového Hupsovho šlabikára, ktorý pobúril rodičov aj učiteľov.
Čitateľská Gramotnosť: Trvalý Boj s Podpriemernými Výsledkami
Ani v čitateľskej gramotnosti sme "nevalcovali", ba naopak, výsledky boli opäť sklamaním. Slovenská republika dosiahla v čitateľskej gramotnosti 463 bodov a nachádza sa na 32. mieste v rámci 34 krajín OECD a na 43. mieste zo všetkých 65 zúčastnených krajín. Z krajín OECD dosiahli významne nižšie výsledky v porovnaní s nami iba Čile a Mexiko. Tieto čísla potvrdzujú pretrvávajúce problémy, s ktorými sa slovenskí žiaci stretávajú pri porozumení písaného textu a jeho interpretácii.
Aj v predchádzajúcich cykloch sa výkony slovenských žiakov v čitateľskej gramotnosti nachádzali pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Oproti roku 2009 sa však priemerný výkon našich žiakov v čitateľskej gramotnosti ešte znížil o 14 bodov a zastúpenie žiakov s najnižšou úrovňou vedomostí sa zvýšilo o 6 %. Výsledkom je, že až 28,2 % žiakov sa svojím výkonom zaradilo do rizikovej skupiny, čo znamená, že títo žiaci nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú tak potrebné pre ďalšie vzdelávanie. Neschopnosť dostatočne porozumieť textu a kriticky ho zhodnotiť obmedzuje prístup k vedomostiam v iných predmetoch a celkovo sťažuje adaptáciu na požiadavky súčasného sveta. Neskôr, pri zverejnení výsledkov PISA 2018, sa síce Slovensko v čitateľskej gramotnosti konečne vystúpilo o 4 percentuálne body vyššie, no stále zostáva významne pod priemerom OECD, pričom až tretina pätnásťročných študentov je v rizikovej skupine, čo znamená, že nedosahuje ani základnú úroveň gramotnosti.
Prírodovedná Gramotnosť: Opäť Koniec Rebríčka s Poklesom Výkonu
V prírodovednej gramotnosti Slovensko dosiahlo 471 bodov a medzi 34 krajinami OECD sa tak umiestnilo na 28. až 31. mieste. V porovnaní so všetkými zúčastnenými krajinami sme skončili na 39. až 42. mieste. Aj v prírodovednej gramotnosti sme skončili pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Tento stav je pritom dlhodobý, keďže sa tak dialo už aj v predchádzajúcich cykloch PISA v rokoch 2006 a 2009. V roku 2012 však v testovaní naši pätnásťroční žiaci dosiahli ešte o 19 bodov nižší priemerný výsledok ako v roku 2009, čo predstavuje najväčší pokles spomedzi všetkých sledovaných oblastí.
Z krajín OECD výrazne nižší výkon ako Slovensko v prírodovednej gramotnosti dosiahli iba Čile a Mexiko. V roku 2012 sa v najnižšej - rizikovej - skupine žiakov v prírodovednej gramotnosti umiestnilo 26,8 % slovenských žiakov, čo predstavuje významný nárast v porovnaní s rokom 2009. Znížil sa aj percentuálny podiel žiakov v top skupine, ktorá zahŕňa najúspešnejších žiakov. Tieto výsledky naznačujú, že slovenské školstvo nedokáže dostatočne efektívne rozvíjať prírodovedné myslenie a schopnosť aplikovať vedecké poznatky v praxi, čo je kľúčové pre spoločnosť založenú na vedomostiach a technologickom pokroku.
Testovanie Finančnej Gramotnosti PISA 2012: Prvé Rozsiahle Porovnanie
PISA 2012 bolo prvým rozsiahlym testovaním finančnej gramotnosti u 15-ročných žiakov v rámci medzinárodnej štúdie PISA. Medzinárodné porovnanie vychádzalo z výsledkov skupiny 18 krajín sveta, ktoré sa v rámci štúdie PISA 2012 dobrovoľne rozhodli otestovať finančnú gramotnosť svojich žiakov. Túto skupinu tvorilo 13 krajín OECD, konkrétne Austrália, Belgicko (flámska časť), Česká republika, Estónsko, Francúzsko, Izrael, Taliansko, Nový Zéland, Poľsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko, Spojené štáty americké, a 5 tzv. partnerských krajín: Kolumbia, Chorvátsko, Lotyšsko, Ruská federácia, Šanghaj-Čína.
Na testovaní dobrovoľne participovala aj Slovenská republika, ktorá finančnú gramotnosť 15-ročných žiakov otestovala na vybranej vzorke 1 059 žiakov všetkých typov škôl zapojených do štúdie PISA 2012. Testovanie PISA realizoval Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) v dňoch 16. - 27. apríla. Cieľom tejto časti štúdie PISA 2012 bolo zhodnotiť úroveň vedomostí a zručností 15-ročných žiakov v oblasti financií, ktoré sú pre nich nevyhnutné k tomu, aby mohli urobiť svoje finančné plány a rozhodnutia. Rovnako ako v ostatných sledovaných oblastiach (matematická, prírodovedná a čitateľská gramotnosť) aj v tejto sa štúdia PISA zamerala na posúdenie schopností žiakov preukázať a aplikovať ich vedomosti a zručnosti v praxi. V rámci testovania žiaci riešili 120 minút test v papierovej forme. Na konci testu odpovedali na niekoľko otázok z dotazníka o ich skúsenostiach vo finančnej oblasti. Test pokrýval kľúčové domény, ako sú peniaze a finančné transakcie (napríklad rozpoznávanie hodnoty peňazí a bankoviek), plánovanie a manažovanie financií (napríklad rozpočtovanie a šetrenie), finančné prostredie (úroveň poznania spotrebiteľských práv, pochopenie vplyvu spoločenských zmien na financie) a riziko a výnos (pochopenie finančných rizík, napríklad investovanie).
Z riaditeľských dotazníkov štúdie PISA sa dozvedáme, že vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti je vo vyučovacom procese na slovenských školách pomerne dostupné, čo je dokonca dostupnejšie ako v priemere krajín OECD. Z hľadiska výsledkov však slovenskí žiaci dosiahli vo finančnej gramotnosti výkon 470 bodov, čo predstavuje výkon signifikantne nižší ako priemerný výkon žiakov krajín OECD (500 bodov). Najvýraznejší rozdiel oproti krajinám OECD je na najnižších úrovniach znalostí, kým základnú úroveň znalostí z finančnej gramotnosti nedosahuje na Slovensku 22,8 % žiakov, v priemere krajín OECD je to 15,3 % žiakov. Pre zaujímavosť, Šanghaj-Čína má na tejto úrovni zastúpenie len 1,6 % žiakov. Tieto výsledky sú obzvlášť znepokojujúce vzhľadom na deklarovanú dostupnosť vzdelávania vo finančnej gramotnosti a naznačujú, že samotná prítomnosť témy vo vyučovaní nezaručuje jej efektívne osvojenie a aplikáciu v praxi.
Globálne Trendy a Kontext PISA 2012: Úloha Rovnosti a Kvality Učiteľov
Celosvetové výsledky PISA 2012, ktoré OECD publikovala 3. decembra 2013, ukázali niekoľko dôležitých globálnych trendov. Vo všeobecnosti dominujú na popredných priečkach krajiny východnej Ázie, ako je napríklad Kórea. Správa zároveň preukázala, že krajiny s najvyššou výkonnosťou sú súčasne krajinami s najvyššou rovnosťou prístupu k vzdelávaniu a rozloženia výsledkov. Fínsko a Estónsko sú jediné krajiny EÚ, ktoré dosahujú vysokú výkonnosť a zároveň sociálne spravodlivé rozdelenie výsledkov vzdelávania.
Európska únia v celkovom hodnotení zaostáva vo vzťahu k benchmarkom programu Vzdelávanie a odborná príprava 2020. V matematike zostal priemerný podiel nízko výkonných študentov v EÚ v podstate rovnaký (22,1 % v porovnaní s 22,3 % v roku 2009). V čítaní sa percento nízko výkonných študentov znížilo z 23,1 % (2006) na 17,8 %. Vo vede sa zaznamenal trend zlepšenia, pričom percento nízko výkonných študentov kleslo z 20,3 % v roku 2006 na 16,6 % v roku 2012.
Výsledky PISA 2012 tiež potvrdili pretrvávajúce rodové rozdiely: v matematike dosahujú chlapci lepšie výsledky ako dievčatá, vo vede je situácia v celej EÚ zmiešaná a v čítaní dosahujú lepšie výsledky dievčatá ako chlapci. Konkrétne, výsledky ukazujú, že takmer všetky podpriemerné výsledky v čítaní sú zaznamenané u chlapcov. Meranie sebadôvery preukázalo silnú súvislosť s rodovými rozdielmi, najmä to, že dievčatá majú oveľa nižšiu sebadôveru v matematike, aj keď dosahujú rovnakú úroveň výkonu ako chlapci.
Štúdia PISA 2012 tiež zdôrazňuje dôležitosť excelentnosti vzdelávania prostredníctvom rovnosti. Vysoko výkonné vzdelávacie systémy prijímajú rozmanitosť medzi študentmi s diferencovanými vyučovacími praktikami, ich učitelia majú vysoké očakávania od každého študenta a uvedomujú si, že bežní študenti majú mimoriadne talenty. Kvalita školského systému nikdy neprekračuje kvalitu jeho učiteľov. Vysoko výkonné systémy venujú veľkú pozornosť tomu, ako vyberajú a školia svojich zamestnancov. Výskum realizovaný politickou sieťou SIRIUS o vzdelávaní mladých ľudí s migračným pozadím podporuje tieto tvrdenia. Nedávna štúdia SIRIUS o profesionálnej kapacite v školách odporúča vývoj koherentnejších politických programov, ktoré sa zameriavajú na „celkové“ prostredie výučby a učenia, vrátane zručností učiteľov, učebných materiálov a metód hodnotenia.
Integrácia Imigrantských Študentov a Socioekonomický Status
Podľa štúdie PISA 2012 sa podiel imigrantských študentov v krajinách OECD zvýšil z 9 % v roku 2003 na 12 % v roku 2012, zatiaľ čo výkonnostná nevýhoda imigrantských študentov v porovnaní so študentmi bez imigrantského pozadia, ale s podobným socioekonomickým statusom, sa počas rovnakého obdobia znížila o 11 bodov. Nízko výkonní 15-roční študenti v čítaní, matematike a prírodných vedách, čo je zavedený benchmark ET2020, ukazujú podiel študentov, ktorí nedosahujú základnú úroveň znalostí. PISA 2012 ukazuje, že väčšina študentov prvej generácie je pod základnou úrovňou vzdelania (úroveň znalosti 1) s 40 %, v porovnaní s druhou generáciou s 34 % a neimigrantmi len s 21 %.
Výsledky testovania PISA tiež sledujú, ako vplýva socioekonomický status dieťaťa na jeho vzdelanie. Na úrovni krajiny tento index hovorí o tom, aká je úroveň bohatstva v štáte a aké výdavky putujú do vzdelávania. NÚCEM okrem toho konštatuje, že vplyv sociálnej situácie je tento rok horší, ako bol v roku 2009. Dodáva, že kým indexom ESCS možno na Slovensku vysvetliť až 18 percent rozptylu výkonu, v priemere krajín OECD je to približne 13 percent. To naznačuje, že na Slovensku má socioekonomické zázemie študenta väčší vplyv na jeho vzdelávacie výsledky ako v priemere krajín OECD, čo poukazuje na reprodukciu sociálnych nerovností vo vzdelávacom systéme.
Štúdia "Using EU Integration indicators", ktorú nedávno uskutočnila MPG pre Európsku komisiu, analyzuje kvalitu PISA ako meradla výsledkov vzdelávania pre 1. a 2. generáciu. V rámci týchto ukazovateľov môžu byť výsledky druhej generácie dlhodobým „benchmarkom“ pre integráciu. Kvalitné vzdelanie prináša benefity počas celého života človeka, bez ohľadu na jeho zamestnanecký status. Používanie indikátorov integrácie EÚ tiež zdôrazňuje dôležitosť typu vzdelávacieho systému. Úroveň podpriemernej výkonnosti medzi imigrantskými študentmi a všeobecnou populáciou sú prepojené. Ako všeobecný trend, podiel nízko výkonných medzi študentmi narodenými v zahraničí je vyšší v krajinách s vyšším podielom nízko výkonných v rámci všeobecnej populácie. Bolo tiež zistené, že podiel narodených v zahraničí s vysokoškolským vzdelaním je vyšší v krajinách s väčším počtom vysokoškolských absolventov v rámci všeobecnej populácie. Dôležitý je nielen vzdelávací systém, ale aj politiky. Použitím Indexu politiky migračnej integrácie (MIPEX) vidíme, že krajiny s väčšími zdrojmi, väčším počtom imigrantských študentov a väčšími rozdielmi vo výsledkoch majú tendenciu prijímať inkluzívnejšie migračné vzdelávacie politiky.
Reakcie na Výsledky a Výhľad do Budúcnosti
Na zverejnené výsledky PISA 2012 reagovali aj domáci politici. Napríklad Miroslav Beblavý z PS/Spolu konštatoval: „Ministerka školstva sa bude radovať, že sme neskončili katastrofálne. Slovensko má však na viac ako tešiť sa, že nie sme úplne najhorší.“ Poslanec SaS Branislav Gröhling zodpovedný za školstvo zase poznamenal: „Ministerstvo školstva vyhlásilo rok 2016 za rok čitateľskej gramotnosti, ale neurobilo v tejto oblasti nič.“ Tieto reakcie poukazujú na kritickú reflexiu politickej scény voči stavu školstva a potrebu efektívnejších opatrení.
Čo sa týka budúcich cyklov PISA, v minulom roku (teda v cykle 2018, zber a analýza výsledkov trvali zhruba rok od apríla 2018) u nás testovali žiakov papierovo aj elektronicky. Viac ako 1 000 žiakov zapojili aj do testovania finančnej gramotnosti. Avšak, od roku 2015 budú medzinárodné testy slovenskí žiaci absolvovať výhradne elektronicky. Táto zmena v metodike testovania si vyžaduje adaptáciu nielen zo strany žiakov, ale aj škôl a celého vzdelávacieho systému, aby sa zabezpečila plynulá a spravodlivá účasť. Z dlhodobého hľadiska priemerné skóre vo výsledkoch testovania PISA ukazuje, že Slovensko zaostalo nielen za priemerom OECD, ale aj za našimi susedmi - Českom a Maďarskom. Úroveň vzdelania v krajine môže byť dobrým indikátorom schopnosti ekonomiky rásť v dlhodobom horizonte: desiatich, dvadsiatich či tridsiatich rokov. Preto je hĺbková analýza a implementácia reforiem na základe výsledkov PISA 2012 a nasledujúcich cyklov absolútne kľúčová pre budúcnosť Slovenska.
tags: #pisa #vysledky #2012 #reprodukcia #reflexia