Pittsburská dohoda predstavuje jeden zo základných kameňov vzniku niekdajšieho Československa, spoločného štátneho útvaru Čechov a Slovákov. Tento politický dokument bol podpísaný 31. mája 1918 v americkom meste Pittsburgh v štáte Pensylvánia. Na dokumente sa síce uvádza dátum 30. máj, ale 29 účastníkov stretnutia v Pittsburghu ho oficiálne podpísalo až o deň neskôr. Dohoda bola uzavretá medzi zástupcami krajanských organizácií združujúcich Čechov a Slovákov v Spojených štátoch - Slovenskej ligy, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov - a lídrom zahraničného odboja a budúcim československým prezidentom Tomášom Garriguom Masarykom.
Kontext a vznik dohody
Vzniku prvej Československej republiky v októbri 1918 predchádzalo obdobie zahraničného odboja. Jeho predstavitelia pod vedením Tomáša G. Masaryka dosiahli politickú dohodu medzi slovenskými a českými krajanskými organizáciami v USA, ktorá schválila program usilujúci sa o spojenie oboch národov v samostatnom demokratickom štáte. Prvým dokumentom, ktorý predznamenal vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov, sa stala Clevelandská dohoda podpísaná 22. októbra 1915. V piatich bodoch hovorila o spojení českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku s úplnou národnou autonómiou Slovenska, o volebnom práve a o forme vlády. Na Clevelandskú dohodu nadväzovala v roku 1918 Pittsburská dohoda - dokument o súhlase s politickým programom spojenia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte.
Masarykova účasť na podpise bola vlastne vecou náhody - bol v tom čase práve v USA, a tak sa zúčastnil na stretnutí predstaviteľov krajanských spolkov v Pittsburghu. Podľa historikov mala dohoda presvedčiť o tomto cieli tak americkú verejnosť, ale aj amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Spojené štáty boli silným zástancom a podporovateľom vstupu Slovenska do EÚ a do NATO. Ako uviedol americký veľvyslanec na Slovensku Vincent Obsitnik pri príležitosti 90. výročia podpisu: „Dohoda je hmatateľným dôkazom podpory, ktorú Amerika poskytovala a poskytuje slovenským občanom.“
Obsah a politický význam
Text dokumentu sformuloval T. G. Masaryk v rámci svojej návštevy USA. Šesť viet tohto historického dokumentu jasne definovalo ciele:„Schvaľujeme politický program usilujúci sa o Spojenie Čechov a Slovákov v samostatnom štáte z Českých Zemí a Slovenska. Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj snem a svoje súdy. Slovenčina bude úradným jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec. Česko-slovenský štát bude republikou. Jeho Konštitúcia bude demokratická. Organisácia spolupráce Čechov a Slovákov vo Spojených Štátoch bude podľa potreby a meniacej sa situácie, pri spoločnom dorozumení, prehĺbená a upravená.“
K signatárom dohody patrili poprední organizátori slovenského života v USA: Albert Mamatey, Ignác Gessay i známy bankár Michal Bosák, ktorého podpis je na amerických dolárových bankovkách. Hoci zo slovenského hľadiska znamenala ústup od hlavných požiadaviek Clevelandskej dohody, zaručovala Slovákom širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote.
Vnútropolitické zápasy o autonómiu
Pittsburská dohoda sa po roku 1919 stala predmetom vnútropolitického zápasu o autonómiu Slovenska. Niektorí českí politici spochybňovali jej právnu záväznosť s odôvodnením, že ide iba o lokálnu dohodu amerických Čechov a Slovákov. Samotný T. G. Masaryk neskôr vo svojej knihe Svetová revolúcia dohodu charakterizoval len ako „jeden z programov“ spolupráce. Niektorí českí politici ju právne či úplne spochybňovali s argumentom, že o osude štátu majú rozhodovať zástupcovia doma, nie krajania v zahraničí.
VZNIK ČESKOSLOVENSKA - Republika náhodou
Politické elity prvej republiky národnostnú otázku zjavne nedocenili. A nezvládli ju. Napriek tomu sa Pittsburská dohoda stala silnou zbraňou v rukách slovenských autonomistov, ako bol Andrej Hlinka, ktorí ju vnímali ako morálny a politický záväzok Prahy voči Slovensku.
Symbolika a uchovávanie odkazu
Originál listiny zavítal na Slovensko v rokoch 1938, 1991, 2008 a v júni 2018 sa stala Pittsburská dohoda súčasťou reprezentatívnej Česko-slovenskej/Slovensko-českej výstavy na Bratislavskom hrade. Ešte pred tým, 9. septembra 2007, odovzdali predstavitelia Slovenskej ligy v Spojených štátoch originál dohody americkému historickému múzeu - Senator John Heinz History Center v Pittsburghu.
Dohoda nám pripomína dlhú historickú cestu k samostatnosti. Podľa predsedu parlamentu Pavla Pašku: „Samostatná štátnosť nebola pre Slovákov vždy samozrejmosťou, dočkali sme sa jej až po dlhej historickej ceste, ktorú nám vydláždili veľké postavy našich dejín. A to nám bude pripomínať Pittsburská dohoda.“ Kópia tohto dokumentu bola pri mnohých výročiach vystavená aj v priestoroch Národnej rady SR a v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží v Bratislave, aby širokej verejnosti sprístupnila vzácny dôkaz o silných väzbách medzi USA a Slovenskom, ktoré stoja pri sebe ako spojenci dodnes.
tags: #pittsburska #dohoda #reprodukcia