Placenta: Životodárne spojenie, jej pôrod a význam v živote matky a dieťaťa

Placenta, často nazývaná aj plodový koláč alebo plodové lôžko, je mimoriadnym dočasným orgánom, ktorý sa vyvíja výlučne počas tehotenstva. Ide o životodárnu súčasť rozmnožovacej sústavy matky, ktorá počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Táto komplexná štruktúra sa vyvinie krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočnej šnúry, ktorá slúži ako univerzálny most pre prenos životne dôležitých látok. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva. Hoci je placenta pre zdravý priebeh tehotenstva a pôrodu kľúčová, jej umiestnenie v maternici môže niekedy vyvolať otázky a obavy u budúcich mamičiek.

Tento článok sa podrobne zameriava na rôzne aspekty placenty, od jej vzniku a štruktúry, cez jej nenahraditeľné funkcie, až po potenciálne komplikácie, ktoré môžu nastať počas gravidity a pôrodu. Dôležitou súčasťou je aj podrobný opis tretej pôrodnej doby, ktorá je venovaná pôrodu placenty a plodových obalov, a manažmentu prípadných problémov s jej odlúčením. Hoci si pôrodom bábätka šťastní rodičia často vydýchnu, ani zďaleka sa pre pôrodníkov ich práca ešte nekončí. Po pôrode dieťaťa pôrod ženy nekončí; nasleduje tzv. tretia pôrodná doba, ktorá je kľúčová pre úspešné ukončenie celého procesu pôrodu. Väčšinou sa ženy boja druhej doby pôrodnej, teda tlačenia, a nemyslia na to, čo príde potom. Diskusie o popôrodnom krvácaní sú pritom veľmi dôležité, nakoľko aj v západných krajinách ženy, aj keď našťastie nie často, stále umierajú na vykrvácanie pri pôrode. Našťastie sa to nedeje vďaka opatreniam, ktoré robíme a kvôli včasnej liečbe. Tento článok objasňuje všetky tieto aspekty a podčiarkuje dôležitosť správneho manažmentu tretej pôrodnej doby.

Anatómia a vývoj placenty: Zázrak dočasného orgánu

Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí. Jej zárodky sa tvoria už v prvých týždňoch tehotenstva. Z pôvodne malého zhluku niekoľkých buniek sa postupne vyvíja a pokračuje v raste počas tehotenstva, funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Zhruba v 4. až 5. mesiaci je placenta štandardne plne zrelá a jej vývoj je dokončený, pričom v tomto štádiu je obvykle veľká niekoľko centimetrov. Na jej vzniku sa podieľajú plodové obaly a sliznica maternice.

Vzhľad placenty pripomína hrboľatý tkanivový kotúč pretkaný početnými krvnými cievami. Z materskej strany, ktorá bola spojená so stenou maternice, je tmavočervená a má hubovitú štruktúru. Naopak, z plodovej strany je skôr sivá, na povrchu lesklá a pokrývajú ju plodové blany (chorión a amnión). Tu môžeme pozorovať cievnu kresbu, ktorá ústi do pupočníka a nazýva sa strom života. Pupočník alebo pupočná šnúra je elastický povrazec a spája plod s placentou. Má lesklý povrch, pretože je obalený blanou amnión. U donosenej gravidity má pupočník dĺžku medzi 20 cm a 150 cm, pričom väčšinou dosahuje okolo 50 cm a jeho priemer býva 1 až 2 cm.

V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu. Je to dôležitý spoločný orgán matky a plodu, pričom v priebehu tehotenstva bábätku zabezpečuje všetko, čo potrebuje.

Detailná štruktúra placenty a pupočníka

Nenahraditeľná úloha placenty: Životodárna podpora pre dieťa

Hlavnou a najzásadnejšou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva. Placenta zohráva počas tehotenstva kľúčovú úlohu. Je husto popretkávaná krvnými cievami, ktoré zaisťujú dieťaťu prísun kyslíka a potrebných živín. Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi, čo je kľúčové pre optimálny rast a vývoj plodu. Okrem dodávania životne dôležitých látok placenta zároveň pôsobí ako filter, ktorý z krvi plodu filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý. Umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu, až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.

Okrem transportnej funkcie zohráva placenta aj kľúčovú endokrinnú úlohu, produkujúc dôležité hormóny, ktoré riadia priebeh tehotenstva a pripravujú telo matky na pôrod a laktáciu. Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť. Medzi najvýznamnejšie hormóny produkované placentou patria:

  • Ľudský choriogonadotropín (hCG): Tento tzv. tehotenský hormón je významným spôsobom ovplyvňuje organizmus matky počas gravidity. Vďaka nemu vyjde pozitívny tehotenský test, no rovnako môže spôsobovať aj tehotenské nevoľnosti.
  • Placentárny laktogén: Má vplyv na rast plodu a rast mliečnych žliaz, takisto i stimuluje tvorbu mlieka. Tvorí sa od prvého mesiaca tehotenstva a jeho hladina sa zvyšuje až do konca pôrodu.
  • Estrogén: Ovplyvňujú rast maternice a rast mliečnej žľazy, počas tehotenstva je ich hladina vyššia.
  • Progesterón: Počas tehotenstva znižuje napätie maternice a stimuluje rast mliečnych žliaz v prsníkoch.

Placenta tiež prenáša materské protilátky na plod, čím dieťa získava po narodení počiatočnú imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa, kým si dieťa nevytvorí vlastné protilátky. Po narodení má dieťa protilátky len od matky, pričom neskôr počas života získava vlastné.

Placenta pri viacplodovej gravidite

Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat, teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok. Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal.

Umiestnenie placenty v maternici: Od bežných polôh po potenciálne riziká

Najčastejšie sa placenta nachádza na zadnej strane maternice, pričom je mierne uložená smerom nahor. Lekári toto umiestnenie bežne identifikujú pomocou ultrazvukového vyšetrenia. Každá poloha má svoje špecifiká, hoci väčšina z nich je úplne fyziologická a nepredstavuje riziko. Rôzne typy umiestnenia placenty zahŕňajú:

  • Zadná placenta (placenta posterior): Placenta sa nachádza na zadnej stene maternice, bližšie k chrbtici matky. Toto je veľmi časté a považované za ideálne umiestnenie. Zvyčajne nebráni prirodzenému pôrodu a matka často skôr a intenzívnejšie cíti pohyby bábätka. Umožňuje tiež lepšie monitorovanie dieťaťa pri ultrazvuku.
  • Predná placenta (placenta anterior): Placenta je umiestnená na prednej stene maternice, bližšie k bruchu. Toto je tiež úplne normálne a bežné umiestnenie, ktoré sa vyskytuje približne u 30-50 % tehotných žien. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že matka môže pohyby bábätka cítiť neskôr alebo slabšie, pretože placenta pôsobí ako jemná "vankúšová výstelka". Netreba sa obávať, s rastom dieťaťa sa pohyby stanú zreteľnejšie. Predná placenta vo vyššej časti maternice nepredstavuje problém pre pôrod.
  • Fundálna placenta (placenta fundalis): Placenta sa nachádza v hornej časti maternice, v oblasti fundu. Toto je tiež považované za úplne fyziologické a ideálne umiestnenie, ktoré neprekáža rastúcemu bábätku ani nezasahuje do oblasti maternicového krčka.
  • Laterálna placenta (placenta lateralis): Placenta je uložená na bočnej strane maternice, vľavo alebo vpravo. Toto umiestnenie je bežné a zvyčajne nepredstavuje žiadne riziko. Môže mierne ovplyvniť vnímanie pohybov dieťaťa na jednej strane bruška.
  • Nízko položená placenta (low-lying placenta): Placenta sa nachádza nízko v maternici, v blízkosti vnútorného otvoru krčka maternice (menej ako 2 cm od krčka maternice). V mnohých prípadoch ide o dočasnú polohu, ktorá sa s rastom maternice upraví. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Ak však placenta zostáva nízko aj v treťom trimestri, môže to ovplyvniť pôrod a často sa odporúča cisársky rez.
  • Vcestná placenta (placenta praevia): Je to stav, kedy je plodový koláč umiestnený príliš nízko a bráni dieťaťu dostať sa do pôrodných ciest počas vaginálneho pôrodu, pričom prekrýva krčok maternice. Vcestná placenta sa vyskytuje približne u 0,5 % tehotných žien. Predstavuje nebezpečenstvo pri pôrode, keďže bráni dieťatku postupovať v pôrodných cestách. Rovnako hrozí i riziko silného krvácania, a to nielen počas tehotenstva, ale aj pri vaginálnom pôrode. Táto komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov. V rámci placenty praevia sa rozlišujú 4 stupne závažnosti. Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.

Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice.

Rôzne typy umiestnenia placenty v maternici

Je dôležité pochopiť, že poloha placenty sa môže v priebehu tehotenstva meniť. Tento jav sa nazýva "migrácia placenty". Nie je to tak, že by sa placenta fyzicky presúvala, ale skôr ako maternica rastie, placenta sa spolu s ňou akoby posúva vyššie, pretože dolné časti maternice sa viac naťahujú. Najmä v prvej polovici tehotenstva je bežné, že sa placenta, ktorá bola pôvodne nízko, v neskorších týždňoch presunie do bezpečnejšej výšky. Práve preto gynekológovia často opakujú ultrazvuk v treťom trimestri, aby zhodnotili aktuálne umiestnenie placenty.

Faktory ovplyvňujúce placentu: Čo môže mať vplyv na jej zdravie?

Je množstvo faktorov, ktoré počas tehotenstva ovplyvňujú vývoj a funkciu placenty. Niektoré faktory sa dajú ovplyvniť a iné zasa nie. Konkrétne ide o:

  • Vek matky: Niektoré problémy s placentou sú častejšie u starších rodičiek, a to predovšetkým u žien, ktoré majú viac ako 40 rokov.
  • Predčasný odtok plodovej vody.
  • Vysoký krvný tlak (hypertenzia).
  • Viacpočetné tehotenstvo.
  • Problémy so zrážanlivosťou krvi.
  • Problémy s placentou v predchádzajúcom tehotenstve.
  • Poranenie brucha: Napríklad náraz do brušnej steny.
  • Užívanie návykových látok: Alkohol, cigarety a drogy v tehotenstve môžu negatívne ovplyvniť vývoj a funkciu placenty.

Komplikácie spojené s placentou: Rozpoznanie a manažment

Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred. Medzi najčastejšie a najzávažnejšie komplikácie patria:

  • Predčasné odlúčenie placenty (abrupcia placenty): Ide o pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa placenta predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je to neobvyklá, ale závažná komplikácia, počas ktorej dochádza k zastaveniu prívodu kyslíka a živín pre dieťa. Abrupcia placenty môže nastať v poslednom, teda treťom trimestri alebo v priebehu prvej a druhej doby pôrodnej. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu. Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak. Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.

Schéma predčasného odlúčenia placenty (abrupcia)

  • Vcestná placenta (placenta praevia): Ako už bolo spomenuté, je to stav, kedy je plodový koláč umiestnený príliš nízko a bráni dieťaťu dostať sa do pôrodných ciest počas vaginálneho pôrodu. Predstavuje nebezpečenstvo pri pôrode, keďže bráni dieťatku postupovať v pôrodných cestách. Rovnako hrozí i riziko silného krvácania, a to nielen počas tehotenstva, ale aj pri vaginálnom pôrode.

  • Hlboko vrastené cievy placenty do maternice (placenta accreta, increta, percreta): V závislosti od toho, či je placenta vrastená aj do svaloviny maternice, sa tomuto javu odborne hovorí placenta accreta, increta alebo percreta. Ide o stavy, kedy placenta abnormálne zrastá so stenou maternice, dokonca až do svaloviny, v rôznom stupni hĺbky. Hrozia tu komplikácie, ako sú predčasný pôrod alebo silné krvácanie pri pôrode. Takisto tento nález často vedie ku chirurgickému zákroku, počas ktorého lekári musia placentu z maternice vyoperovať, a v krajných prípadoch môže byť nutné odstránenie maternice (hysterektómia).

  • Zadržanie placenty (placenta adherens): Ak sa placenta od steny maternice neodlupuje ani po pôrode, ide o placentu adherens. Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici, čo je stav zadržanej placenty. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania. V takomto prípade je potrebné manuálne vybratie placenty, tzv. manuálna lýza.

  • Nedostatočnosť placenty (placentárna insuficiencia): Môže sa nazývať aj zlyhávanie alebo insuficiencia placenty. Ide o stav, kedy placenta nie je schopná zabezpečovať dieťaťu dostatok živín alebo kyslíka a väčšinou vedie ku komplikáciám, ktorých sa v tehotenstve bojí každá nastávajúca mamička, predovšetkým k predčasnému pôrodu alebo problémom s rastom plodu.

  • Infarkt placenty: Infarkty placenty v tehotenstve nastávajú bežne, pričom väčšina z nich neprináša žiadne komplikácie. Nebezpečné sú len vtedy, ak je infarkt rozsiahly alebo opakovaný. Vtedy placentárny infarkt vedie k zlyhávaniu placenty. Samotný termín „infarkt placenty“ znie nesmierne hrozivo, avšak ku podivu vo väčšine prípadov nebezpečný nie je.

Príznaky problémov s placentou

Príznaky, ktoré v priebehu tehotenstva hlásia problémy s placentou, sú:

  • Vaginálne krvácanie.
  • Bolesť brucha a v oblasti podbruška.
  • Bolesti chrbtice.
  • Rýchly nástup kontrakcií.

V prípade akýchkoľvek takýchto príznakov je nevyhnutné okamžite kontaktovať lekára. Závažné komplikácie ako placenta previa alebo predčasné odlúčenie placenty sú síce zriedkavé, ale vyžadujú si odbornú starostlivosť.

Príznaky a príčiny odlúčenia placenty, ošetrovateľské intervencie | Tipy NCLEX

Tretia pôrodná doba: Cesta placenty na svet

Narodením bábätka sa pôrod nekončí. Tretia doba pôrodná, teda pôrod placenty a plodových obalov, sa začína narodením dieťatka a končí vypudením placenty. Bežne delíme pôrod na 3 fázy: prvá pôrodná doba (otváracia), druhá pôrodná doba (vypudzovacia) a tretia pôrodná doba (pôrod placenty a plodových obalov). Keď príde na rad pôrod placenty, mamička už zvyčajne videla svoje novorodeniatko a mala možnosť si ho aj po prvý raz priložiť. Pôrod placenty a plodových obalov môže trvať len niekoľko minút až maximálne hodinu. Po pôrode dieťaťa nastáva krátke obdobie oddychu, kedy žena nepociťuje žiadne sťahy a kontrakcie.

Po pôrode plodu sa výrazne zmenšuje obsah dutiny maternice, pretože dieťa a plodová voda tam už nie sú. Ostáva ešte placenta, ktorá je za fyziologických okolností ľahko zrastená so stenou maternice. O nejaký čas „chce“ maternica taktiež vypudiť placentu a prichádzajú sekundárne kontrakcie. Maternica sa začne opäť sťahovať a žena znova pociťuje sťahy, ktoré však už nie sú bolestivé. Tieto sťahy pomáhajú tomu, aby sa placenta oddelila od steny maternice a spolu so zostatkami plodových obalov a pupočníka bola vyplavená pôrodnými cestami von. Takto nastáva posun tkanív medzi placentou a maternicou, pretrhnú sa prepážky a cievy. Vznikne retroplacentárny hematóm (kolekcia krvi), ktorý tlačí a placenta sa postupne odlučuje. Rodička nekrváca a až za placentou príde krv z hematómu.

Existujú isté znaky, že sa placenta odlúčila, napr. opreté peánové kliešte, ktorými je pupočník zachytený, sa začnú hýbať, mení sa tvar maternice a pod. Žena môže byť vyzvaná, aby ešte raz zatlačila. Pôrod placenty nebolí, placenta je mäkká a ohybná. Množstvo žien už pôrod placenty nepovažuje za bolestivý zážitok. Placenta je totiž mäkká a tvárna, čo poriadne uľahčuje jej prechod pôrodnými cestami. Za normálnych okolností nie je samotný pôrod placenty sprevádzaný krvácaním. To nastane, až keď je placenta vylúčená - hneď po nej totiž odchádza aj krv z hematómu. Krvácanie by malo mať jemnú intenzitu.

Priebeh tretej doby pôrodnej: Pôrod placenty

Manažment retencie placenty: Keď telo potrebuje pomoc

Placenta sa zvyčajne porodí do cca 20 minút, často je vonku 5 minút po dieťati. Ako dlho však môžeme čakať? Neexistuje žiadny časový limit pre ženu, ktorá nekrváca. Odporúča sa začať robiť opatrenia po cca 30 až 60 minútach. V prípade, že ani po hodine nenastáva pôrod placenty, začína sa konštatovať, že je placenta stále pevne prirastená k maternici a treba telu pomôcť. Ak placenta nevyšla po cca 30 minútach (ako píšem vyššie, konsenzus neexistuje, každá klinika má svoje postupy), konštatujeme retenciu placenty (používa sa aj termín placenta adherens).

Ak placenta nevyšla spontánne, lekár môže pristúpiť k manuálnej lýze. Manuálna lýza predstavuje úkon, kedy pôrodník jednou rukou vnikne cez pošvu až k maternici a druhou rukou zvonka vyvíja tlak na maternicu cez brušnú stenu. Takýmto spôsobom odlúči placentu od steny maternice a vyberie ju cez pošvu von. Táto operácia sa niekedy robí aj skôr ako po 30 až 45 minútach, a to vtedy, keď žena krváca z maternice neprimerane veľa. Tento zákrok však funguje len na adherentnú placentu. Ak je placenta pevne zrastená so stenou maternice (napr. placenta accreta), je to vážny stav, ktorý sa takto nevyrieši. V takomto prípade môže byť potrebné chirurgické riešenie. Neexistuje všeobecne odporúčané časové okno, kedy je potrebné pristúpiť k manuálnej lýze. Každý pôrodník sa riadi svojou intuíciou, zdravotným stavom rodičky a doposiaľ získanými skúsenosťami. Niektorí manuálnu lýzu urobia skôr (po 45 minútach od pôrodu dieťaťa), iní čakajú o pár minút dlhšie.

Popôrodná starostlivosť a štvrtá pôrodná doba

Akonáhle je pôrod placenty ukončený, je potrebné skontrolovať, či vyšla z tela vcelku a neporušená. Hneď po pôrode sa skontroluje povrch placenty: či nejaká časť neostala vnútri. Niekedy ostane dnu malý kúsok, prípadne môže ostať dnu ešte jedna malá prídavná placenta. Dôležité je vybrať placentu tak, aby sa nepotrhali blany a aby sme ich vybrali všetky. Ak by totiž v tele rodičky zostali jej časti alebo blany, spôsobilo to by závažné komplikácie jej zdravotného stavu, predovšetkým infekcie a krvácanie.

Po úspešnom pôrode placenty nastáva tzv. štvrtá doba pôrodná, ktorá trvá cca dve hodiny. Na jej začiatku má lekár čas na to, aby ošetril pôrodné zranenia. Počas týchto dvoch hodín môžete komunikovať s rodinou, môžete telefonovať, môžete sa fotiť. Počas tohto obdobia sa sleduje celkový stav rodičky a prípadné krvácanie.

Prekotný pôrod: Špecifiká pri pôrode placenty mimo pôrodnice

V niektorých prípadoch môže pôrod mamičku prekvapiť svojou rýchlosťou a intenzitou. V takýchto prípadoch sa môže stať, že mamička nestihne dôjsť a porodiť v pôrodnici. Jedná sa o prekotný pôrod. Nie je to ale nič, z čoho by ste mali mať strach. Kontrakcie maternice sú zo začiatku veľmi silné a dlhé (okolo 60 sekúnd) a pauzy (intervaly) medzi nimi sú krátke (po 1 - 4 minútach). Nevládzete sa ani obliecť, zobrať tašky, doklady, telefón, kľúče, nieto sa dopraviť do pôrodnice. Veľmi skoro začnete pociťovať nutkanie na tlačenie - ako na WC pri stolici. Toto nútenie nedokážete ovládať, máte pocit, že vaše telo tlačí samo. Nepanikárte!

Ak chcete byť pripravená na všetko, nebaľte si na konci tehotenstva len tašku k pôrodu, tašku na oddelenia šestonedelia, ale aj tašku "keby náhodou" na prekotný pôrod. Už len existencia tej tašky vás môže upokojiť, že sa už nie je čoho báť. Pohotovostná taška by mala obsahovať:

  • Niekoľko jednorazových podložiek
  • Čistý uterák na usušenie dieťatka
  • Ďalší čistý uterák alebo detskú prikrývku, ktorými dieťa prikryjete
  • Misku / nádobu na placentu
  • V mraziaku majte mrazenú zeleninu v prípade krvácania po pôrode
  • Číslo na sanitku alebo na vašu pôrodnú asistentku

Placenta často vychádza do 20 minút od narodenia dieťaťa, ale môže to trvať dlhšie. Je to úplne normálne. Odpočívajte, dieťa majte kožu na kožu, vo vertikálnej pozícii, a keď sa začne po vašom tele plaziť, kopať, dlabkať kolienkami do brucha - hľadá bradavku, začne tým stimulovať prácu maternice a napomáha tak pôrodu placenty. Keď sa dieťa prisaje, väčšinou sa dostavia silnejšie kontrakcie, ktoré placentu vypudia.

Ak nie, skúste sa dostať do drepu alebo štartovacej pozície. Skúste zakašlať, fúknuť do fľaše, zvýšite tak vnútrobrušný tlak a placenta vykĺzne. Zvyčajne to trvá len jednu alebo dve kontrakcie, než porodíte placentu. Neťahajte za pupočnú šnúru! Môžete začať silno krvácať alebo sa môže pupočná šnúra odtrhnúť. Keď placenta vyjde, strata krvi sa môže mierne zväčšiť. Nebojte sa, pretože je to úplne normálne. Je to znamenie, že placenta sa úspešne oddelila od maternice. Môžete si dať na podbruško na maternicu zmrazené vrecúško so zeleninou, chlad stiahne cievy a väčšinou krvácanie ustane. Vaše dieťa je stále pripojené k placente pupočnou šnúrou. Ak máte niekoho pri sebe, držte dieťa v náručí a požiadajte ho, aby umiestnil placentu do nádoby vedľa vás. Ak ste sama, len relaxujte, udržujte seba i dieťatko v teple a počkajte, než dorazí pomoc. V prípade, že začnete masívne krvácať jasnou červenou krvou a krvácanie nebude mať tendenciu ustávať, volajte ihneď záchrannú službu, do tej doby vám môže doprovod silno masírovať maternicu a priložiť na podbruško niečo chladného a vy stimulujte bradavky.

Prvá pomoc pri prekotnom pôrode

Životnosť placenty a vyvolanie pôrodu

Placenta má obmedzenú dobu životnosti a na konci tehotenstva, presnejšie okolo 42. týždňa, začína postupne odumierať, dôsledkom čoho prestáva plniť svoje funkcie. Pre bábätko to znamená ohrozenie na jeho živote - predovšetkým z dôvodu, že placenta zabezpečuje prísun kyslíka do jeho krvného obehu. Obmedzená životnosť placenty je teda častým dôvodom k vyvolaniu pôrodu. Hoci sa dieťaťu ešte nechce ísť na svet, lekári mu musia pomôcť.

Placenta a kmeňové bunky: Medicína budúcnosti

Počas pôrodu je možné odobrať všetky perinatálne tkanivá - pupočníkovú krv, tkanivo pupočníka a placentu. Perinatálne tkanivá obsahujú dôležité kmeňové bunky a ich využitie patrí k prevratným a najmodernejším liečebným metódam. MSc. Dominika Valent Raffajová, medical advisor pre Cord Blood Center, vysvetľuje, že „stovky vedcov po celom svete skúmajú využitie pupočníkovej krvi, tkaniva pupočníka a placenty aj pri diagnózach, ako sú detská mozgová obrna, autizmus, úrazy chrbtice, Parkinsonová a Alzheimerová choroba, akútny infarkt myokardu, mŕtvica a iné.“

Odber perinatálnych tkanív je bezbolestný pre matku aj dieťa a vykonáva sa, až keď je bábätko už na svete. MSc. Takisto dodáva, že „odber perinatálnych tkanív je bezpečný, nie je bolestivý ani pre matku, ani pre novorodenca. Pupočníková krv sa odoberá do špeciálneho odberového vaku až po prestrihnutí pupočnej šnúry. Pokiaľ ide o placentu, tá sa odoberá ako celok. V čase jej odberu je bábätko už porodené.“ Uskladnené kmeňové bunky pre rodiny predstavujú určitú možnosť liečby v prípade nečakaných udalostí. Táto „zdravotná poistka“ pre dieťa je už v porovnaní s minulými rokmi navyše aj cenovo dostupnejšia.

Neodobratie placenty je zároveň obrovská škoda. Ak sa mamička rozhodne placentu neodobrať, narába sa s ňou ako s biologickým odpadom a po pôrode musí byť zlikvidovaná. Placentu nie je možné si z pôrodnice odniesť domov. Ak sa ju mamička rozhodne neodobrať, placenta aj všetky vzácne kmeňové bunky, ktoré obsahuje, sú zlikvidované. Ako spomenula aj odborníčka, to je však veľká škoda.

Odber pupočníkovej krvi a tkaniva pupočníka

Placenta v kultúrnych kontextoch a iné spôsoby využitia

V rôznych kultúrach mala placenta špecifické postavenie a zaobchádzalo sa s ňou rôznymi rituálmi. V niektorých tradíciách bola považovaná za liečivý prostriedok, iné ju pochovávali ako symbol spojenia s prírodou alebo ako "mladšieho súrodenca" dieťaťa. V súčasnosti sa skúma potenciál placentárnych kmeňových buniek v medicíne, a placenta sa využíva aj v kozmetickom priemysle pre jej regeneračné vlastnosti. Niektoré ženy si z placenty vyrábajú výživné tabletky alebo ju konzumujú v rôznych formách, čo má podľa niektorých podporiť popôrodnú regeneráciu a produkciu mlieka.

tags: #placenta #ako #sa #dostane #von #dieta

Populárne príspevky: