Placenta predstavuje pomerne zložitý a fascinujúci orgán, ktorý má zásadný význam pre udržanie života a zdravia plodu počas tehotenstva. Tento dočasný orgán slúži na prenos kyslíka a živín z krvného obehu matky k plodu a zároveň na odstraňovanie oxidu uhličitého a splodín metabolizmu od plodu do krvného obehu matky. Je pripojená k stene maternice, zvyčajne v hornej alebo bočnej časti. S vyvíjajúcim sa plodom ju spája pupočná šnúra, ktorá je kľúčovým spojením.
I. Základy Placenty: Štruktúra, Funkcia a Formovanie
Placenta má niekoľko dôležitých úloh, ktoré sú nevyhnutné pre správny vývoj dieťaťa. Predovšetkým pomáha doručovať kyslík a živiny z krvi matky do krvného obehu dieťaťa. Zároveň filtruje a vylučuje škodlivé látky a oxid uhličitý z krvi dieťaťa, čím efektívne funguje ako "čistička" pre vyvíjajúci sa organizmus. Okrem toho produkuje množstvo hormónov, ktoré sú potrebné počas tehotenstva. Medzi ne patria napríklad laktogén, estrogén a progesterón, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v udržiavaní tehotenstva a podpore rastu plodu. Až do pôrodu funguje placenta ako pľúca, obličky a pečeň dieťaťa, preberajúc funkcie, ktoré plod ešte nedokáže samostatne vykonávať. Ku koncu tehotenstva placenta aktívne prenáša materské protilátky, ktoré pomáhajú dieťaťu naštartovať imunitu, čím ho pripravuje na život mimo maternice.
Placenta sa začína tvoriť, keď sa oplodnené vajíčko uhniezdi v maternici, čo sa deje približne sedem až desať dní po počatí. Kým na začiatku pozostáva z niekoľkých buniek, postupne narastie do dĺžky niekoľkých centimetrov a získa svoj charakteristický tvar. Svojej funkcie sa naplno ujíma na konci prvého trimestra, dovtedy rozvoj tehotenstva podporuje žlté teliesko, ktoré preberá počiatočnú hormonálnu podporu. Kvôli svojmu plochému tvaru placenta pripomína hrboľatý disk. Väčšinu zrelého placentárneho tkaniva tvoria krvné cievy, vďaka čomu sa pri pôrode javí ako tmavočervená. Cievy sú prostredníctvom pupočníka prepojené s dieťaťom a rozvetvujú sa po celej ploche placenty ako konáre stromu. Táto cievna kresba na fetálnej strane placenty je taká rozsiahla a zložitá, že sa často nazýva „strom života“. Placenta má dve strany: stranu pripojenú k maternici a stranu bližšie k dieťaťu. Donosená placenta má zvyčajne kruhový alebo oválny tvar, priemer okolo 20 cm, hrúbku približne 3 cm a hmotnosť asi 500 g.
Pupočník je povrazec, ktorý spája plod s placentou. U donosenej gravidity má dĺžku medzi 20 cm a 150 cm, pričom väčšinou dosahuje približne 50 cm. Je lesklý, pretože je obalený blanou amnión, ktorá ho chráni.
Faktory Ovplyvňujúce Zdravie Placenty
To, aby bola placenta počas celého tehotenstva zdravá a plnila svoje funkcie, ovplyvňuje viacero faktorov. Vek matky patrí medzi ne, keďže niektoré problémy s placentou sú častejšie u starších žien, najmä po štyridsiatke. Predčasný odtok plodovej vody môže tiež viesť k problémom. Počas tehotenstva je dieťa obklopené a chránené membránou naplnenou tekutinou, ktorá sa nazýva plodový vak, a jeho narušenie môže mať vplyv na placentu. Dvoj- alebo viacpočetné tehotenstvo predstavuje zvýšenú záťaž pre placentu a môže viesť k špecifickým komplikáciám. Poruchy zrážanlivosti krvi u matky môžu taktiež ovplyvniť placentárnu funkciu. Predchádzajúce operácie na maternici, ako napríklad cisársky rez alebo odstránenie myómov, môžu mať vplyv na jej pripojenie. Predchádzajúce problémy s placentou zvyšujú riziko opakovaných komplikácií v ďalších tehotenstvách. Užívanie návykových látok má negatívny dopad na vývoj a funkciu placenty. Úraz brucha v tehotenstve môže taktiež poškodiť placentu a viesť k predčasnému odlučovaniu alebo iným problémom.
II. Cievne Zmeny a Dynamika Krvného Obehu Plodu
Vnútromaternicový život je charakteristický špecifickými úpravami cievneho systému plodu, ktoré mu umožňujú prežiť v prostredí, kde placentou je ústredným orgánom výživy. Matka zaisťuje dokonalú výživu plodu, a preto je krvný obeh plodu modifikovaný tak, aby dochádzalo k efektívnej výmene krevných plynov medzi telom plodu a placentou. Placenta teda nahrádza pľúca plodu. V placente sa krv obohacuje kyslíkom a živinami a zbavuje sa odpadových látok, ako je oxid uhličitý. Je dôležité poznamenať, že fetálny hemoglobín sa tu sýti kyslíkom len na približne 60 %, čo nedosahuje hodnoty saturácie adultného hemoglobínu v pľúcach, ktoré sú typicky 98 %.
Krv z tela plodu je odvádzaná párovými arteriae umbilicales, ktoré sú vetvami arteria iliaca interna. Po pôrode väčšia časť týchto tepien zaniká, meniac sa na takzvané chordae arteriarum umbilicalium, známe aj ako ligamenta umbilicalia medialia. Tieto tepny vstupujú do pupečníka, ktorý predstavuje spojenie medzi plodom a placentou. Po okysličení a výmene metabolitov je krv z placenty vedená späť do tela plodu opäť pupečníkom vo vena umbilicalis. Táto žila je nepárová, čo znamená, že pupečník obsahuje jednu umbilikálnu žilu a dve umbilikálne tepny. Vena umbilicalis probieha v tele plodu ako dolný okraj ligamentum falciforme od pupka k pečeni. Po pôrode sa vena umbilicalis mení v ligamentum teres hepatis.
Časť krvi, takmer polovica, sa dostáva do pečene. Pretože je potrebné zachovať dostatočný prísun kyslíka a živín pre mozog a ostatné orgány, vytvára sa spojka, známa ako skrat - ductus venosus Arantii. Prúdenie krvi v tejto spojke je regulované sfinkterom, ktorý obchádza pečeň a napojuje sa priamo na vena cava inferior. Po pôrode sa tento ductus mení v ligamentum venosum.
Vďaka vyššie uvedeným krvným skratom prúdi najlepšie okysličená krv z vena umbilicalis cez dolnú dutú žilu (vena cava inferior) k srdcu. Následne sa táto krv cez foramen ovale dostáva do ľavej siene a komory a odtiaľ do aorty. Týmto mechanizmom je zabezpečená preferenčná distribúcia okysličenej krvi do životne dôležitých orgánov.
Adaptácia Krvného Obehu po Narodení
Během pôrodu prestáva krv prúdiť placentou a dieťa sa dostáva do hypoxie. Úbytok kyslíka a zvýšený parciálny tlak CO2 v krvi spôsobí podráždenie dýchacieho centra v centrálnom nervovom systéme a vyvolá dýchacie pohyby dieťaťa. K tomu prispieva aj negatívny interpleurálny tlak, pohybujúci sa v rozmedzí −30 až −50 mmHg. Pri priechode plodu pôrodným kanálom sa pasívnou kompresiou hrudníka vypudí zhruba 30 ml fetálnej pľúcnej tekutiny z pľúc a trachey, pričom zvyšková časť fetálnej pľúcnej tekutiny sa resorbuje. Po pôrode nastáva dekompresia hrudníka, ktorá vyvolá malý pasívny nádych a je sprevádzaná aktívnym glosofaryngeálnym úsilím. Pľúca sa po prvom vdychu rozšíria a vtečie do nich úmerné množstvo krvi, ktorá sa tu už okysličuje. Provzdušnenie pľúc vedie k vzniku povrchového napätia, zodpovedného za retraktivnú smrštivú silu, ktorá sa podieľa na pasívnom výdychu. Dôsledkom týchto zmien je nárast krvného a lymfatického prietoku pľúcami. Stabilizácia pľúcnej ventilácie vyvolá podnety k prestavbe fetálneho krvného obehu na obeh novorodenencký.
Bradykinín hrá kľúčovú úlohu v týchto adaptačných zmenách, keďže má vazokonstrikčný vplyv na ductus arteriosus a pupečné cievy, zatiaľ čo má vazodilatačný vplyv na pľúcne cievy. Rozpätie pľúc znižuje odpor toku krvi do pľúc na menej ako 20 % pôvodného stavu, čo zvyšuje tok krvi cez arteriae pulmonales. Tým sa zvýši množstvo krvi, ktoré sa vráti do ľavej predsiene. V ľavej predsieni následne stúpne tlak, čo spôsobí uzatvorenie foramen ovale. Sfinkter ductus venosus sa uzatvára a krv preniká už len do jaterních sinusoid a cestou venae hepaticae do vena cava inferior. Ductus arteriosus kontrahuje už počas pôrodu a s prvými nádychmi sa celý uzatvára vďaka vplyvu bradykinínu. Anatomické uzatvorenie nastáva do dvanásteho týždňa, pričom časť duktu obliteruje v ligamentum arteriosum.
Vrodené Anomálie Cievneho Systému
Neuzavrenie foramen ovale, v dôsledku defektného vývoja septum primum a/alebo septum secundum, môže byť jednou z vrodených anomálií. Je prítomný u približne 25 % ľudí a väčšinou nemá vplyv na hemodynamiku, často prebieha bez akýchkoľvek symptómov. Neuzavrenie ductus arteriosus, známe aj ako Botallova dučej, je druhá najčastejšia vrodená porucha srdca. Vyskytuje sa 2-3-krát častejšie u žien. K prvým symptómom patria zvýšená námaha pri dýchaní a tachykardia. Ductus arteriosus patens môže byť idiopatický, teda bez indukovanej príčiny, alebo ovplyvnený rôznymi faktormi, ako sú predčasný pôrod, vrodený syndróm rubeoly, fetálny alkoholový syndróm alebo niektoré chromozomálne abnormality, napríklad Downov syndróm. Neliečený stav môže viesť k zlyhaniu srdca, čo podčiarkuje dôležitosť včasnej diagnostiky a liečby.
III. Komplikácie Umiestnenia a Pripojenia Placenty
Hoci je placenta životne dôležitý orgán, jej nesprávne umiestnenie alebo abnormálne pripojenie k stene maternice môže viesť k závažným tehotenským komplikáciám. Dve z najvýznamnejších sú placenta praevia a placenta accreta.
Abruptio placentae vs. Placenta previa Ošetrovateľstvo NCLEX Príznaky Príčiny Liečba (odlúpenie placenty)
Placenta Praevia: Významná Tehotenská Komplikácia
Placenta praevia predstavuje komplikáciu v tehotenstve, pri ktorej placenta úplne alebo čiastočne prekrýva krčok maternice. Tento stav je spojený s určitými rizikovými faktormi, medzi ktoré patria napríklad predchádzajúce operácie na maternici, ako sú cisárske rezy alebo odstránenie myómov. Hlavným príznakom placenty praevia je nebolestivé vaginálne krvácanie v druhej polovici tehotenstva. Toto krvácanie môže byť mierne alebo masívne a vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
Existuje niekoľko typov placenty praevia, ktoré sa líšia mierou prekrývania krčka maternice:
- Placenta marginalis: Okraj placenty dosahuje k vnútornému ústiu krčka maternice.
- Placenta partialis: Placenta čiastočne prekrýva krčok maternice.
- Placenta totalis (alebo centralis): Placenta úplne prekrýva krčok maternice, čo je najzávažnejšia forma.
Včasná diagnostika a správna starostlivosť výrazne znižujú riziká spojené s placentou praevia. Väčšina žien, u ktorých sa tento stav diagnostikuje v skorších štádiách tehotenstva, môže pri pravidelnej lekárskej kontrole a dodržiavaní odporúčaní úspešne donosiť dieťa. Sú však dôležité opatrenia, ako minimálny pohyb, žiadna námaha a žiaden sexuálny styk, ako to bolo odporúčané v jednej zo zdieľaných skúseností. Práve kľudový režim a vyhýbanie sa akejkoľvek fyzickej záťaži sú kľúčové. V prípade krvácania je nevyhnutné okamžite utekať do nemocnice. Hospitalizácia od 34. týždňa môže byť preventívne odporúčaná.
Niektoré ženy sa s touto diagnózou stretávajú s veľkým strachom, ako to potvrdzujú aj osobné skúsenosti. Žena, ktorej termín pôrodu vychádzal na 26.8., vydržala bez komplikácií do plánovanej sekcie na deň 12.8., teda ukončený 38. týždeň presne. Bola jej diagnostikovaná placenta praevia centralis v 20. týždni. Počítala s hrôzostrašnými scenármi, ale poctivo ležala a nič nerobila, nikam nechodila. Aj keď sa jej pridružila tehotenská cukrovka, vydržala bez krvácania a predčasného otvárania. Jej príbeh slúži ako pozitívny príklad, že to nie je nemožné, hoci si uvedomuje, že nie každá žena má to šťastie.
Iná skúsenosť hovorí o placente marginalis, ktorú zistili v 12. týždni po zakrvácaní pri vaginálnom sone. Od 5. týždňa bola na rizikovom, špinila a potom trošku zakrvácala. Musela sa šetriť, pohlavný styk, dvíhanie ťažkých predmetov a námaha boli úplne tabu. Neustále myslela na to, čo ak začne krvácať. Vydržali do 29. týždňa, keď nastala abrupcia placenty, teda jej odlúčenie. Začala krvácať, volala si záchranku a do hodiny museli urobiť akútny cisársky rez. Malý mal 1550 g a 37 cm, apgar skóre 5-6-6. Matka dostala 6 transfúzií krvi a malého museli oživovať. Tento príbeh zdôrazňuje, že túto diagnózu netreba podceňovať. Radšej treba ísť ležať do nemocnice, ak to odporučia, pretože každá minúta, keď sa začne krvácať, je dôležitá. Problémom môže byť aj dlhší interval medzi poradňami u rizikového tehotenstva, keď sa placenta marginalis môže zmeniť na placentu totalis, ktorá je najzávažnejšou formou uloženia placenty.
Ďalšia matka mala vážne problémy s placentou praevia a videla v TV novinách reportáž o mamičke, ktorá vykrvácala, keďže ju nestihli priviezť do nemocnice do 15 minút a zomrela. To jej nepridalo, o to viac, že bývala 18 km od najbližšej nemocnice. Nakoniec všetko dopadlo super, ale po pôrode jej zostali zvyšky placenty a vykrvácala im rovno na izbe na piaty deň po pôrode. To si vyžiadalo kyretáž na poslednú chvíľu. Jej tretie tehotenstvo však už bolo ukážkové.
Matka s diagnózou placenta praevia totalis mala tiež šokujúci, ale poučný zážitok, keď jej lekár nazornil riziko masívneho krvácania a určil jej 7 minút na dopravenie do nemocnice v prípade odlúčenia placenty, aby sa zachránilo dieťatko a ona sama. Toto ju dostalo do reality, aby zbytočne neriskovala. Poctivo dodržiavala všetky rady a snažila sa myslieť pozitívne, aj keď prvé dni bola vystrašená. Presne mesiac pred termínom pôrodu začala mať pravidelné kontrakcie a ostala v nemocnici. Tam ju napichli na infúzie s magnéziom a prvých 10 dní jej nedovolili ani zísť do postele na toaletu, ale nosili jej misu. Aj jedlo jej nosili do postele a sestričky ju strážili vo dne aj v noci. Sestrička šla s ňou, keď sa išla raz za tri dni osprchovať, keby sa náhodou niečo stalo. Lekár, ktorý sa o ňu staral, jej dvíhal náladu a presvedčil ju, že zákrok nebude taký dramatický. Krvácanie sa spustilo po vyprovokovaní ultrazvukom v ukončenom 38. týždni, čím sa urýchlil pôrod cisárskym rezom. Dieťatko sa narodilo s váhou 2550 g a 49 cm a nepotrebovalo transfúziu. Rada pre budúce mamičky s touto diagnózou znie: nepodceňujte rady lekára, dodržujte všetky zákazy, ale zároveň nedovoľte strachu, aby vás pripravil o krásne chvíle s dieťatkom v brušku.
Placenta Accreta: Hlboké Prerastanie do Steny Maternice
Placenta accreta je závažný stav v tehotenstve. Vyskytuje sa, keď placenta začne rásť príliš hlboko do steny maternice. Zvyčajne sa stane, že sa placenta po pôrode oddelí od steny maternice. Avšak pri placente accreta časť alebo celá placenta zostáva pripojená k stene. Po pôrode môže viesť k ťažkej strate krvi. Placenta accreta spôsobuje, že placenta prerastá príliš hlboko do steny maternice. Placenta je zdrojom potravy pre dieťa v maternici. Ak je stav závažný, môže viesť k nadmernému krvácaniu, ktoré môže byť život ohrozujúce pre matku.
Príznaky a symptómy placenty accreta zvyčajne nie sú viditeľné počas tehotenstva. Najčastejšie to lekári zistia, keď vykonávajú rutinný ultrazvuk. V niektorých prípadoch však spôsobuje vaginálne krvácanie, keď je žena v treťom trimestri, teda v 27. až 40. týždni. Preto je nevyhnutné navštíviť lekára, ak tehotná žena pociťuje vaginálne krvácanie počas tretieho trimestra.
Príčiny placenty accreta nie sú vždy známe. Jazvy na maternici, napríklad po predchádzajúcich cisárskych rezoch, v podstate umožňujú placente rásť hlboko do steny maternice. V niektorých prípadoch sa však vyskytuje u žien, ktoré nemajú v anamnéze placentu praevia alebo operáciu maternice. Podobne pôrod cisárskym rezom tiež zvyšuje rizikové faktory počas budúcich tehotenstiev. Rizikové faktory placenty accreta sa zvyšujú, ak žena v minulosti podstúpila viacero cisárskych rezov. Podobne zvyšuje riziko aj stav placenty praevia, teda ak placenta leží veľmi nízko v maternici, pokrývajúcej celý alebo časť krčka maternice. Silné vaginálne krvácanie: Placenta accreta predstavuje väčšie riziko závažného vaginálneho krvácania po pôrode.
Placente accreta sa nedá zabrániť. Ak je diagnostikovaná, váš lekár s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorí plán na zabezpečenie čo najbezpečnejšieho doručenia. Po prvé, váš lekár vykoná cisársky rez pri pôrode. Potom môže váš lekár vykonať hysterektómiu, čo znamená odstránenie maternice, aby sa predišlo masívnemu krvácaniu. Ženy, ktoré chcú znovu otehotnieť, majú po pôrode možnosť podstúpiť chirurgický zákrok, ktorý môže zachovať ich plodnosť, hoci to zanecháva veľkú časť placenty v maternici. Hysterektómia vám môže byť odporúčaná, ak po zákroku budete naďalej pociťovať vaginálne krvácanie, pričom tento postup sťažuje opätovné otehotnenie. Ultrazvuk zvyčajne pomáha diagnostikovať placentu accreta. Dôležité je poradiť sa s pôrodníkom, ktorý má skúsenosti s diagnostikou a liečbou placenty accreta. Predtým to bolo zriedkavé, ale teraz je to čoraz rozšírenejšie. Najmenej 1 z 272 tehotenstiev je ovplyvnené týmto stavom. Celkovo vzaté, ak dostanete včasnú diagnózu a správnu liečbu placenty accreta, nebudete mať trvalé komplikácie a môžete sa úplne zotaviť.
IV. Pôrod Placenty a Možné Komplikácie Tretej a Štvrtej Doby Pôrodnej
Pôrod dieťaťa je len prvou časťou celého procesu. Potrebujeme ešte porodiť placentu. Nikdy nebolo počuť od bežnej pacientky, že by sa bála tretej doby pôrodnej. Väčšinou sa ženy boja druhej doby, teda tlačenia, a nemyslia na to, čo príde potom. Diskusie o popôrodnom krvácaní sú zvyčajne s rodičkami - lekárkami. V dnešnej dobe aj v západných krajinách ženy umierajú na vykrvácanie pri pôrode, aj keď sa to našťastie nedeje často. A nedeje sa to vďaka opatreniam, ktoré robíme, a kvôli včasnej liečbe.
Tretia doba pôrodná je obdobie medzi pôrodom plodu a pôrodom placenty. Štvrtá doba pôrodná sú dve hodiny po pôrode placenty, ktoré sú kritické pre sledovanie matky. Po pôrode plodu sa výrazne zmenšuje obsah dutiny maternice, pretože dieťa a plodová voda tam už nie sú. Ostáva ešte placenta, ktorá je za fyziologických okolností ľahko zrastená so stenou maternice. O nejaký čas „chce“ maternica taktiež vypudiť placentu a prichádzajú sekundárne kontrakcie. Takto nastáva posun tkanív medzi placentou a maternicou, pretrhnú sa prepážky a cievy. Vznikne retroplacentárny hematóm, teda kolekcia krvi, ktorá tlačí a placenta sa postupne odlučuje. Rodička nekrváca a až za placentou príde krv z hematómu. Existujú isté znaky, že sa placenta odlúčila, napríklad opreté peánové kliešte, ktorými je pupočník zachytený, sa začnú hýbať, mení sa tvar maternice a podobne. Žena môže byť vyzvaná, aby ešte raz zatlačila. Pôrod placenty nebolí, placenta je mäkká a ohybná.
Hneď po pôrode sa skontroluje povrch placenty: či nejaká časť neostala vnútri. Niekedy ostane dnu malý kúsok, prípadne môže ostať dnu ešte jedna malá prídavná placenta. Dôležité je vybrať placentu tak, aby sa nepotrhali blany a aby sa vybrali všetky. Placenta sa zvyčajne porodí do približne 20 minút, často je vonku 5 minút po dieťati. Ako dlho však môžeme čakať? Neexistuje žiadny časový limit pre ženu, ktorá nekrváca. Odporúča sa začať robiť opatrenia po približne 30 až 60 minútach.
Retencia Placenty a Jej Manažment
Ak placenta nevyšla po približne 30 minútach (konsenzus neexistuje, každá klinika má svoje postupy), konštatujeme retenciu placenty, pričom sa používa aj termín placenta adherens. V takom prípade sa pristupuje k manuálnemu vybaveniu placenty. Rukou v maternici sa odlučuje placenta od steny maternice a vyberie sa cez pošvu von. Táto operácia sa niekedy robí aj skôr ako po 30 až 45 minútach, a to vtedy, keď žena krváca z maternice neprimerane veľa. Podotýkame, že toto funguje len na adherentnú placentu. Ak je placenta pevne zrastená so stenou maternice, ako v prípade placenty accreta, je to vážny stav, ktorý sa takto nevyrieši a vyžaduje komplexnejší prístup.
V. Placenta ako Zdroj Kmeňových Buniek: Budúcnosť Medicíny a Regeneratívnej Terapie
V modernej medicíne sa kmeňové bunky využívajú na liečbu širokej škály chorôb. Iba počas pôrodu je možné získať a uchovať perinatálne tkanivá - pupočníkovú krv, tkanivo pupočníka a placenty. Sú to tie najmladšie zdroje kmeňových buniek s významným liečebným potenciálom. Keďže ide o bunky čerstvo narodeného dieťaťa, nie sú ovplyvnené ochoreniami získanými počas života či životným štýlom človeka.
Hoci prvotný výskum kmeňových buniek siaha do päťdesiatych rokov minulého storočia, až súčasné technológie umožnili, že sa bunkové terapie stali jednou z najsľubnejších oblastí modernej medicíny. Placenta predstavuje zdroj perinatálnych kmeňových buniek, ktoré je možné získať iba v čase pôrodu alebo krátko po ňom. Perinatálne bunky obsahuje aj pupočníková krv a tkanivo pupočníka, no v placente sú tieto bunky zastúpené v najširšom spektre, čo zdôrazňuje jej výnimočnosť ako zdroja.
Liečebný Potenciál Bunk Placenty
„Pupočníková krv sa používa ako zdroj krvotvorných kmeňových buniek pri štandardnej liečbe - transplantácii krvotvorných kmeňových buniek, známejšej možno ako transplantácia kostnej drene,“ vysvetľuje molekulárna genetička MSc. Dominika Valent Raffajová. „Tá sa využíva napríklad pri onkologických a hematologických ochoreniach, ako sú leukémie, lymfómy, niektoré typy solídnych nádorov a anémie, ale aj na niektoré poruchy imunity či metabolické ochorenia.“
Prof. Dr. med. Wolfram C.M. Dempke bol počas svojej 30-ročnej kariéry v oblasti onkológii a hematológii pri množstve klinických štúdií. „Ukazuje sa, že kmeňové bunky odvodené z placenty môžu byť prospešné pri mnohých typoch ochorení, ako sú dysfunkcia vaječníkov, kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia pečene, pľúc, obličiek, neurologické poruchy (mŕtvica, autizmus, skleróza multiplex), diabetes mellitus,“ potvrdzuje.
Doktor Nils Thoennissen, špecialista na internú medicínu, hematológiu a onkológiu z Mníchova, sa výskumom kmeňových buniek zaoberá už 15 rokov. „Za ten čas sa mi podarilo úspešne ich využiť v rôznych klinických podmienkach: pri liečbe pacientov, ktorí trpeli hematologickými ochoreniami, ako sú leukémia, myelóm a lymfóm, ale aj solídnymi nádormi, napríklad sarkómami,“ hovorí. Kmeňové bunky začal používať aj na regeneračné účely. Práve regeneratívna medicína je predmetom rozsiahleho výskumu, ktorý si okrem krvotvorných kmeňových buniek čoraz viac všíma aj tie mezenchymálne.
„Viaceré štúdie mezenchymálnych kmeňových buniek pochádzajúcich z placenty preukázali porovnateľný, v mnohých prípadoch dokonca lepší terapeutický potenciál, aký vykazujú tieto bunky pochádzajúce z kostnej drene alebo z pupočnej šnúry,“ pokračuje Dr. med. Thoennissen. „Majú silnejšiu proliferačnú a regeneračnú schopnosť a čo je pozitívne, zároveň s minimálnym rizikom imunitnej reakcie.“ Výhodou je aj ich ľahká dostupnosť, neinvazívny postup pri ich získavaní a žiadne etické prekážky. To, že tkanivo a bunky placenty dokážu znižovať zápal a regulovať imunitný systém, je dobre zdokumentované. Vďaka tejto skutočnosti sú predmetom záujmu tisícok štúdií na celom svete, ktoré skúmajú nové spôsoby liečby rôznych ochorení.
Bunky placenty sú vhodné na liečebné využitie v detskom veku i v dospelosti. Tkanivo placenty je najsľubnejším zdrojom buniek na použitie v bunkovej terapii. Placenta je komplexný orgán, ktorý zabezpečuje životne dôležité funkcie dieťaťa počas jeho vnútromaternicového vývoja. Štúdie a výskum však poskytli presvedčivé dôkazy o význame jej využitia aj po pôrode. Odber placenty je uskutočniteľný iba raz za život, a to práve po pôrode bábätka. Dôvod, prečo lekári odporúčajú uchovať placentu po pôrode a pripisujú jej vysokú hodnotu, spočíva v jej neoceniteľnom liečebnom potenciáli.
Odber a Uskladnenie Placenty
Placenta sa po prestrihnutí pupočníka opláchne fyziologickým roztokom. Následne sa do špecializovaného laboratória preváža v špeciálnom transportnom boxe, aby sa zachovala jej kvalita. V porovnaní s pupočníkovou krvou je tkanivo placenty veľmi náročné na laboratórne spracovanie. Placenta musí byť spracovaná do 10 hodín od pôrodu a celý proces spracovania trvá 5 - 6 hodín, čo si vyžaduje precíznu logistiku a rýchlu manipuláciu. Po spracovaní je tkanivo placenty rozdelené a uchované vo viacerých kryokitoch, ktorých môže byť až 30. Toto umožňuje viacnásobné použitie v budúcnosti a maximalizuje liečebný potenciál tohto vzácneho zdroja.
Práca v gynekológii a pôrodníctve je pre mnohých lekárov nielen profesiou, ale aj láskou, ako to potvrdzuje aj MUDr., gynekologička a pôrodníčka, ktorá pracuje od roku 2011, najprv v Bratislave a neskôr v švédskej klinike v Norrköpingu. Pre ňu, ako lekárku a ženu, je pôrodníctvo takou láskou, že v ňom pracuje aj napriek sťahovaniu. Táto oddanosť pomáha ženám prekonať komplikácie spojené s placentou a tehotenstvom s dôverou a profesionálnou starostlivosťou.
tags: #placenta #cievne #zmeny