V strede jedného z najúžasnejších fyziologických procesov, akým je tehotenstvo, stojí dočasný, no mimoriadne dôležitý orgán - placenta. Tento orgán, často nazývaný aj plodový koláč alebo plodové lôžko, je životodárnou súčasťou rozmnožovacej sústavy matky. Jej hlavnou úlohou je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva, pričom funguje ako dôležitý podporný orgán nielen pre dieťa, ale aj pre matku. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.
Čo je placenta a ako vzniká?
Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, približne 7 až 10 dní po počatí. Jej zárodky sa formujú už v prvých týždňoch tehotenstva. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. Na jej vzniku sa podieľajú plodové obaly a sliznica maternice. Konkrétne, placenta vzniká diferenciacou z fetálneho základu plodových obalov, predovšetkým z chória. Po uhniezdení oplodneného vajíčka v sliznici maternice sa časť buniek budúceho embrya špecializuje na tvorbu placenty. Zároveň reaguje aj sliznica maternice matky, ktorá sa prestavuje tak, aby umožnila pevné uchytenie placenty a jej dobré prekrvenie.
Zhruba v 4. až 5. mesiaci je placenta zrelá a jej vývoj je dokončený. V tomto období je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov. V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu, pričom jej hmotnosť môže dosahovať aj 500-700 gramov. Približne 50 % z celkovej hmotnosti placenty tvorí materská krv a 15 % fetálna krv. Na konci gravidity hovoríme o placenta discoidalis, keďže placenta má tvar okrúhleho terča.
Od štvrtého mesiaca tehotenstva môžeme na placente rozlíšiť dve časti: pars fetalis, ktorá je tvorená chorion frondosum, a pars materna, tvorená decidua basalis. Materská strana, ktorá bola spojená so stenou maternice, má hubovitú štruktúru a je tmavočervená. Naopak, tá fetálna strana je na povrchu lesklá, skôr sivá a pokrývajú ju plodové blany. Na fetálnom povrchu prosvietajú početné veľké artérie a vény, choriové cievy, ktoré sa sbíhají k úponu pupečníku. Možno na nej takisto spozorovať takzvaný strom života - teda cievnu kresbu, ktorá plynulo prechádza až k pupočníku. Medzi materskou a plodovou časťou placenty sú intervilózne priestory vyplnené materskou krvou. Decidua v štvrtom a piatom mesiaci gravidity vytvára deciduálne septá, ktoré predělujú intervilózne priestory neúplne, pretože nedosahujú až k choriové ploténke. Tieto septá rozdeľujú placentu na takzvané kotyledóny. Kotyledóny sú zásobované z 80-100 špirálovitých artérií, ktoré prenikajú deciduálnou platničkou. Krv následne prúdi pod tlakom hlboko do intervilóznych priestorov a omýva malé klky, ktoré sa do týchto priestorov vetvia vyrastaním z kmeňových klkov.
Umiestnenie placenty v maternici
Placenta je prichytená na stene maternice, pričom sa môže nachádzať na prednej, zadnej, bočnej alebo hornej časti. Najčastejšie sa nachádza na zadnej strane maternice, pričom je mierne uložená smerom nahor. Za normálnych okolností je uložená v hornej časti maternice, pokrývajúc zhruba 15-30 % vnútorného povrchu dělohy. Práve jej nesprávne umiestnenie môže spôsobiť v tehotenstve komplikácie - známou abnormalitou je takzvaná placenta praevia alebo vcestná placenta, o ktorej sa podrobnejšie zmienime v sekcii o komplikáciách.
Pupočná šnúra: Životodárne spojenie
Placenta je spojená s dieťatkom pomocou pupočnej šnúry, ktorá je pre plod doslova „životnou linkou“. Pupočník alebo pupočná šnúra je elastický povrazec, ktorý spája pupok dieťaťa s placentou. Jeho priemer býva 1 až 2 cm (prípadne 1-2,5 cm) a väčšinou má dĺžku okolo 50 cm, ale pokojne môže dosahovať aj 30-100 cm. Pupočník obsahuje 2 tepny a 1 žilu, ktorými prúdi krv medzi plodom a placentou. Týmto systémom plod dostáva kyslík a živiny a odvádza odpadové látky smerom k placente. Tento systém zabezpečuje plodu nepretržitý prísun látok, umožňuje mu rast a vývoj počas celého tehotenstva. Vzácne sa úpon pupočníka nachádza v oblasti plodových blán, vtedy hovoríme o insertio velamentosa.
Krv bohatá na živiny a kyslík je z placenty do plodu privádzaná jednou umbilikálnou vénou. Pretože pečeň, do ktorej je krv smerovaná, by všetky živiny strávila, je čiastočne obchádzaná pomocou bypassu ductus venosus, ktorý spája vena umbilicalis a vena cava inferior. Týmto sa časť krvi dostane do vena cava inferior. Až do pečene ide čistá okysličená krv, ďalej sa však zmieša s venóznou krvou plodu. Preto sa u plodu nepopisuje okysličená a odkysličená krv, okysličená je len vo vena umbilicalis a ductus venosus. Dále je krv všade zmiešaná, vrátane krvi v arteriae umbilicales.
Kľúčové funkcie placenty
Placenta plní veľké množstvo funkcií, ktoré sú pre zdravý vývoj plodu a úspešné tehotenstvo absolútne nevyhnutné.
Výmena kyslíka a živín: Dýchacie a tráviace centrum plodu
Jednou z hlavných úloh tohto dočasného orgánu je sprostredkovať výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Placenta (plodový koláč) v priebehu gravidity okrem iného vyživuje bábätko. Plod nedýcha pľúcami, pretože pľúca sú v maternici zaliate plodovou vodou a ešte nefungujú ako po narodení. Kyslík dostáva plod z krvi matky cez placentu. Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi.
Okrem kyslíka zabezpečuje placenta pre plod cukry (glukózu), ktoré sú hlavným zdrojom energie, aminokyseliny, ktoré sú stavebnými látkami pre bielkoviny, tuky, vitamíny a minerály. Tieto látky prechádzajú z krvi matky do krvi plodu cez placentárnu bariéru. Plod ich následne využíva na svoj rast, vývoj orgánov a tvorbu vlastných zásob. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Oxid uhličitý, ktorý vzniká pri metabolizme plodu, sa cez placentu odvádza späť do krvi matky, ktorá ho vydýchne pľúcami. Pri činnosti buniek plodu vznikajú aj ďalšie odpadové látky, napríklad močovina a kyselina močová. Tieto splodiny prechádzajú cez placentu do krvi matky a matkin organizmus ich následne vylúči obličkami, pečeňou či pľúcami. Placenta teda „pomáha“ plodu tak, že využíva vylučovacie orgány matky. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu, až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú. Placentárny trofoblast a cievny endotel fungujú ako semipermeabilná membrána s aktívnym transportom látok. Propustnosť pre jednotlivé látky sa v priebehu tehotenstva mení.
Hormonálna produkcia: Komplexný orchestrátor tehotenstva
Placenta je tiež žľaza s vnútorným vylučovaním a plní dôležitú endokrinnú funkciu, pričom produkuje široké spektrum hormónov. Tieto hormóny pomáhajú udržať tehotenstvo, podporujú rast maternice a vývoj prsníkov a ovplyvňujú metabolizmus matky, aby dokázala zabezpečiť aj potreby plodu. Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra, a odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť.
Medzi kľúčové hormóny produkované placentou patria:
- Ľudský choriogonadotropín (hCG): Tento hormón, známy aj ako tehotenský hormón, je významným spôsobom ovplyvňuje organizmus matky počas gravidity a zisťuje sa aj v tehotenských testoch. Potláča produkciu ďalších folikulov vo vaječníkoch a zároveň stimuluje rast žltého telieska, ktoré naďalej produkuje estrogény a progesterón.
- Progesterón: Je nevyhnutný pre udržanie tehotenstva, znižuje napätie maternice a stimuluje rast mliečnych žliaz v prsníkoch. Produkcia progesterónu prebieha najprv vo žltom teliesku, následne sa presúva do placenty. Tento proces sa nazýva luteo-placentárny skrat a je ukončený približne v 8. týždni gravidity. Progesterón je zároveň výchozím substrátom kortizolu, ktorý vzniká vo fetálnych nadledvinách. U mužského plodu je vo varlatách premeňován na testosterón.
- Estrogény: Ovplyvňujú rast maternice a rast mliečnej žľazy, pričom počas tehotenstva je ich hladina vyššia. Tvorí sa v závislosti od produkcie dehydroepiandrosterónu (DHEA) v nadledvinách plodu, ktorý vzniká z progesterónu transportovaného z placenty. DHEA sa potom vracia späť do placenty, kde je premeňovaný na estrogény. Účinky estrogénov sú najmä na rast prsníkov, a to tak priamo, ako aj nepriamo, zvyšovaním hladiny prolaktínu. Ďalej stimulujú prietok krvi placentou a tvorbu prostaglandínov a ovplyvňujú pozitívne počet receptorov pre oxytocín v bunkách děložnej svaloviny.
- Placentárny laktogén (HPL): Tento hormón má vplyv na rast plodu a rast mliečnych žliaz, takisto stimuluje tvorbu mlieka. Tvorí sa od prvého mesiaca tehotenstva a jeho hladina sa zvyšuje až do konca pôrodu. Pôsobí na metabolizmus živín, stimuluje anabolizmus bielkovín a katabolizmus lipidov (lipolýzu) a u ženy stimuluje rast a vývoj prsnej žľazy.
- Kortikoliberín (CRH): Uplatňuje sa najmä pri regulácii dĺžky tehotenstva a následného pôrodu. U predčasných pôrodov stúpa hladina CRH rýchlejšie než u pôrodu v termíne.
Ochranná a imunitná funkcia placenty
Placenta plní aj čiastočne ochrannú úlohu, tvorí takzvanú placentárnu bariéru. Táto bariéra prepúšťa mnohé dôležité látky, ako sú kyslík, živiny a protilátky, ale obmedzuje prienik niektorých škodlivín. Je však dôležité zdôrazniť, že nie všetko je zablokované; niektoré lieky, alkohol, nikotín, drogy, vírusy a toxické látky môžu cez placentu prejsť a škodiť plodu. Preto sa v tehotenstve zdôrazňuje zdravý životný štýl a opatrnosť pri užívaní liekov.
Placenta tiež prenáša materské protilátky (imunitné látky), ktoré pomáhajú plodu a novorodencovi v ochrane pred infekciami v prvých mesiacoch života. Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa. K významnému prestupu železa, vápnika a imunoglobulínov triedy IgG dochádza najmä v treťom trimestri.
Placenta vo viacplodovom tehotenstve
Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat, teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok. Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak, asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal, čo zvyšuje riziko niektorých špecifických komplikácií, akými je napríklad syndróm transfúzie medzi dvojčatami.
Faktory ovplyvňujúce vývoj a funkciu placenty
Je množstvo faktorov, ktoré počas tehotenstva ovplyvňujú vývoj a funkciu placenty. Niektoré faktory sa dajú ovplyvniť a iné zasa nie. Medzi tieto faktory patria:
- Vek matky: Niektoré problémy s placentou sú častejšie u starších rodičiek, a to predovšetkým u žien, ktoré majú viac ako 40 rokov.
- Predčasný odtok plodovej vody.
- Vysoký krvný tlak (hypertenzia).
- Viacpočetné tehotenstvo.
- Problémy so zrážanlivosťou krvi.
- Problémy s placentou v predchádzajúcom tehotenstve.
- Poranenie brucha: Napríklad náraz do brušnej steny.
- Užívanie návykových látok: Alkohol, cigarety a drogy v tehotenstve.
Tieto faktory môžu viesť k chronickej insuficiencii placenty, ktorá trvá podstatnú časť gravidity a obvykle je dôsledkom ochorenia matky alebo samotnej placenty.
Potenciálne komplikácie a patologické stavy placenty
Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred, avšak ich včasné rozpoznanie a manažment sú kľúčové pre zdravie matky a dieťaťa.
Nízko položená placenta (Placenta praevia)
S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať, ak je placenta nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice) alebo prekrýva krčok maternice. Vcestná placenta sa vyskytuje približne u 0,5 % tehotných žien a ide o dolné umiestnenie placenty. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov.
Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice. Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. To býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez. V rámci placenty praevia sa rozlišujú 4 stupne závažnosti, od ktorých závisí aj manažment pôrodu.
Predčasné odlúčenie placenty (Abrupcia placenty)
Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Ide o neobvyklú, ale závažnú komplikáciu, počas ktorej dochádza k zastaveniu prívodu kyslíka a živín pre dieťa. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode, prípadne v poslednom, teda treťom trimestri alebo v priebehu prvej a druhej doby pôrodnej. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu.
Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak. Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.
Hlboko vrastené cievy placenty do maternice (Placenta accreta, increta, percreta)
Táto komplikácia nastáva, keď sú cievy placenty hlboko vrastené do maternice. V závislosti od toho, či je vrastená aj do svaloviny maternice, sa tomuto javu odborne hovorí placenta accreta, increta alebo percreta. Placenta accreta znamená, že placenta rastie príliš hlboko do steny maternice. Ak vrastá až do svaloviny maternice, nazýva sa placenta increta. Najzávažnejšia forma, placenta percreta, znamená, že placenta prerástla celou stenou maternice a môže zasahovať aj do okolitých orgánov, ako je napríklad močový mechúr. Hrozia tu komplikácie, ako sú predčasný pôrod alebo silné krvácanie pri pôrode. Takisto tento nález vedie ku chirurgickému zákroku, počas ktorého lekári musia placentu z vyoperovať, čo môže viesť až k hysterektómii (odstránenie maternice) v závažných prípadoch, aby sa zabránilo masívnemu krvácaniu.
Zadržanie placenty (Placenta adherens)
Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania, čo môže vážne ohroziť zdravie matky. Adherentná placenta môže skomplikovať aj predtým bezproblémový a hladký pôrod. Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lek
tags: #placenta #pre #plod #plni #funkcie