V druhej polovici 15. storočia opúšťame stredovek a spolu s knihou vstupujeme do zásadne novej éry vývoja vizuálnej komunikácie. Počiatok novoveku sa hlavne spája s troma významnými udalosťami svetových dejín: dobytím Konštantínopolu Turkami spojeným so zánikom Byzantskej ríše (1453), objavením Ameriky Krištofom Kolumbom (1492) a konečne Gutenbergovým vynálezom kníhtlače (okolo roku 1450). Ani jedna z týchto udalostí nezmenila svet okamžite, ale ich dobové dôsledky sa stali pre nasledujúci vývoj ľudstva takými významnými, že právom stoja v bránach nového veku.
Európski učenci a filozofovia sa vyjadrovali o vynáleze kníhtlače jedine v superlatívoch. „Mezi všemi vynálezy a objevy, které v novějších časích učiněné, aneb zdokonalené a povšechně rozšírené byli, a na nynější pretvorení člověčenstva největší vplyv měli, jako ku pfiíkladu, vynálezek kompasu pri plavectví, ručničného prachu pri vojenství a těmto podobné, jest knihotiskarství nejznamenitejší, ano svým mnohomohoucím působením všecky prevyšuje, a proto i největší úcty a nejvděčnějšího svěcení památky jubilejní zasluhuje.“ Z tohto dobovo zasväteného komentára môžeme usúdiť, že samotné vynájdenie kníhtlače sa stretávalo s mnohými technickými a finančnými problémami. Aby sme mohli plne doceniť Gutenbergov vynález, musíme detailne poznať jeho celú a neraz tŕnistú históriu.
Korene reprodukcie a predstupne kníhtlače
Gutenbergov vynález sa skladá z niekoľkých súvisiacich objavov, ktoré kníhtlači predchádzali. Samotná podstata v riešení problému tlače spočíva v použití pohyblivých litier, ich následného rozmetania a opätovného použitia. Za predstupne grafických techník a kníhtlače môžeme považovať nápisy na hlinených tehlách z tretieho a druhého tisícročia pred Kristom, ktoré boli vytvorené tvrdými razidlami starých Sumerov, Asýrčanov, Babylončanov a neskôr Minojcov (pôvodných Kréťanov).
V 12. storočí sa stretávame s nápisom vytlačeným jednotlivými písmenovými razidlami, ktorý bol vytvorený pri príležitosti vysvätenia Kostola sv. Juraja v benediktínskom kláštore Prüfenig pri Rezne (dnešnom Regensburgu). Nápis z roku 1119 bol vytlačený do hlinenej dosky pravdepodobne literami z tvrdého dreva. Pre Gutenberga mohli byť najinšpiratívnejšími nápisy vytvorené razidlami na chrbátoch do mäkkej kože viazaných kníh, označujúcich obsah knihy.
Druhým prazákladom kníhtlače je tlač na látku, z ktorej sa na konci 14. storočia vyvinula doskotlač. Najstaršou zachovanou matricou určenou na tlač na látku je takzvaný Le Bois Protat z rokov 1370 až 1380. Matrica sa našla v roku 1898 pri prestavbe budovy pri Sennece (pri Macone vo Francúzsku), kde slúžila ako stupeň schodiska. Z druhej polovice 14. storočia sa zachovala tapeta zo Sitten, vytvorená tlačou na látku. Odtiaľ bol len krôčik k odtláčaniu drevorezových štočkov na papier.
Tým vznikali drevorezové tlače o jednom liste, určené na výzdobu jednoduchých roľníckych obydlí. Samotný vynález kníhtlače predstihli tieto jednolistové monochromatické tlače takmer o polstoročie a niekedy boli aj ručne domaľovávané. Najstaršie datované drevorezy tohoto typu sú bruselská Madona (1418) a sv. Krištof. Podobným spôsobom boli v tejto dobe vyrábané hracie karty, nazývané aj čertovými obrázkami.
Spojením jednotlivých strán týchto doskotlačí (xylografík) vznikli takzvané blokové knihy. Krajinou ich pôvodu bolo Holandsko, ale časom sa rozšírili aj v Nemecku. Najväčšia časť zachovaných stranovo obsiahlejších blokových kníh má náboženský obsah: Apokalypsa, Ars Moriendi, Speculum humanae salvationis a hlavne takzvaná obrázková biblia chudobných. Ich podstatou sú veľké xylografie s minimálnym obsahom textu, zatiaľ čo Donaty (učebnice latinčiny pomenované podľa gramatika zo 4. storočia Aelia Donata) pozostávajú z dvojstĺpcovito zalomených textov a sú úplne bez obrázkov. Obdobou drevorezu je kovorez, ktorý priamo predchádzal kníhtlači. V skorších dobách bol príznačne označovaný ako šrotová tlač (z nemčiny schrotten - hrubo maľovať).
Johannes Gutenberg a technické aspekty prevratu
V tejto dobe bolo v nemeckom meste Mohuči nad Rýnom mohučským mešťanom Johannom Gutenbergom vynalezené a vymyslené ono podivuhodné a predtým neslýchané umenie kníhtlače. Vynaložil na tento vynález skoro celé svoje imanie. Gutenberg, ktorý sa narodil v Mohuči nad Rýnom na dvore zvanom Hof zum Gutenberg (1397), si bol týmito výdobytkami spôsobu reprodukcie textu dobre vedomý. Neskôr odchádza do Štrasburgu, kde sa vyučil za zlatníka a vstúpil do zlatníckeho cechu, aj keď nie s plnými právami, pretože nebol miestnym občanom. Tam sa začal aj prvý raz zaoberať vývojom kníhtlače, čo viedlo k vydaniu Sybilinho proroctva o poslednom súde. Táto tlačovina s neveľkým rozsahom (asi 28 potlačených strán), z ktorej sa zachoval malý zlomok, je vytlačená pôvodným Gutenbergovým typom písma.
Najzávažnejším problémom bola durabilná kvalita otláčaných litier, ktoré sa po určitom počte výtlačkov opotrebovávali. Na výrobu jednotlivých litier bolo treba zostrojiť liaci strojček. Ten musel byť ľahko rozoberateľný, aby bolo možné použitú matricu s literou vybrať a nahradiť inou, čím mohol byť pripravený do ďalšej práce. Osobitným problémom bolo aj zloženie zliatiny - písmoviny, pretože musela mať nižšiu taviacu teplotu, aby sa liaci strojček i matrice vysokou teplotou nepoškodili.
Ďalšou Gutenbergovou úlohou bola konštrukcia tlačiarenského lisu, ktorý by vyvinul dostatočný tlak a umožňoval tlačiť súčasne dvojstrany, prípadne štvorhárky. Je pravdepodobné, že konštrukcii tlačového stroja slúžil ako predloha už existujúci lis vinársky. Ďalej bolo nutné vyvinúť tlačovú farbu vhodnej kvality, ale predovšetkým správnej hustoty. Jej základnou zložkou boli sadze a fermež. Vďaka tomuto zloženiu dostala kníhtlač aj prívlastok „čierne umenie“, pretože všetci kníhtlačiari mali od farby permanentne čierne ruky.
Majstrovské dielo: 42-riadková Biblia
V roku 1448 sa Gutenberg rozhodol vrátiť do Mohuče, kde svoj vynález ďalej zdokonaľoval a pripravoval na vydanie svojho najvýznamnejšieho diela - latinskej biblie. Na tento odvážny projekt mu však chýbal kapitál na zriadenie a vybavenie dielne, ale najmä na nákup potrebných surovín. Obchodného partnera našiel v bohatom mohučskom mešťanovi Johannesovi Fustovi. Celý odvážny podnik sa napokon vydaril a jeho výsledkom je doslova a do písmena majstrovské dielo: Gutenbergova 42-riadková biblia.
Je dokonalá nielen použitými typmi písma (súmerné rezy štíhlej textúry - kondenzovanej gotickej minuskuly), typografickou úpravou, ale celkovou kvalitou tlače. Kompozične ide o dvojstĺpcové riešenie textového obrazca strán s domaľovávanými iniciálami a miniatúrami na širokých okrajoch niektorých strán, s prácou rubrikátora, ktorý vyznačil rubricou (červeňou) začiatky viet a prvé riadky kapitol. S výskytom maľovaných iniciál a rubrikačných značiek môžeme usudzovať, že sa Gutenberg snažil čo najviac priblížiť ku vizuálnym prvkom ručne písanej gotickej knihy. Celkový rozsah Gutenbergovej biblie je 1282 fóliových strán.
Nečudo, že v okamihu, keď Gutenberg dokončoval svoje dielo, vzniesol proti nemu Johannes Fust nárok na vrátenie celej dlžnej sumy. O podstate tohoto sporu sme informovaní z takzvaného Helmaspergerovho inštrumentu, notárskeho záznamu súdneho konania. Výsledok tohto sporu bol pre Gutenberga katastrofálny. Stráca nielen svoju kompletne vybavenú dielňu, ale aj práve dotlačené dielo. Je úžasné, že sa Gutenberg aj po takejto zdrvujúcej rane pod pás nevzdáva a spolu so svojimi vernými pomocníkmi pokračuje v práci v svojej pôvodnej dielni v Gutenbergovom dvore.
Typografia ako veda o vizuálnej komunikácii
Je neodškriepiteľné, že vynález kníhtlače posunul prvotnú formu vizuálnej komunikácie do novej dimenzie. Hlavnou výhodou kníhtlače bola jej verzatilita a masová dostupnosť tlače širokému spektru obyvateľstva. Spolu s ňou sa vynára potreba estetických pravidiel súvisiaca so správnym nakladaním litier z rozličných rodín a rezov písma - typografia.
Z dobových vzorníkov písma sa dozvedáme nielen o existencii širokej škály rôznych rodín písma, ale aj o ich rôznych veľkostiach a rezoch. Ich možnosť kombinovania dávala dobovému kníhtlačiarovi prakticky voľnú ruku pri úprave tlačovín. Z toho môžeme usudzovať, že v poli úpravy písma sa vytváranie dokumentov presúva z oblasti umenia skôr do remeselnej roviny. Aj keď sa spočiatku kníhtlačiari snažili dodržať estetické pravidlá rukou písaných kníh, neskôr sa začínajú uberať vlastnou cestou, kde dodržujú už len ich časom vydestilovanú tradičnú formu.
Žiadny stroj však nenahradí človeka, ktorý s ním pracuje. Preto je skôr rozhodujúce, kto za ním stojí, aké má skúsenosti, vedomosti a vlastné estetické cítenie. On je práve tým mostom medzi čitateľom a autorom, z čoho pramení nesmierna zodpovednosť nielen voči autorovi, ale v prvom rade voči ľuďom, čítajúcim knihy. To platí nielen o úprave kníh, ale aj o celom zmysle typografie ako takej.
Knižná kultúra na Slovensku: Od tradície k súčasnosti
Slovensko žilo v 15. storočí v pomeroch mimoriadne priaznivých. Remeslá a obchod boli v tom čase na svojom vrchole, baníctvo prekvitalo, a tak bohatlo obyvateľstvo miest i krajina. Vďaka týmto priaznivým hospodárskym pomerom bolo možné aj kultúrne napredovanie celého Uhorska. Napriek priaznivej hospodárskej situácii a bohatej pisárskej, iluminačnej a remeselnej tradícii sa však žiadny rozkvet kníhtlačiarstva u nás nekonal. Ako keby tu stále niečo chýbalo na jeho pevné zakotvenie. Môžeme sa len domnievať, že pravdepodobne kníhtlačiarne za hranicami Uhorska dokázali trh s knihami čiastočne saturovať. Začiatky kníhtlačiarstva na Slovensku preto spadajú až do polovice 16. storočia.
S knihami je spojené čítanie. Ale koľké knihy máme na to, aby sme si ich iba prezerali. Atavizmus detského „pozerania si obrázkov“ zostal aj v nás, dospelých. V repertoáre kníhkupectiev je jeden druh kníh priam určených na pozeranie si obrázkov. Výtvarné knihy, monografie maliarov, fotoknihy. Dnes musíme konštatovať, že monografie našich výtvarníkov v novej spoločenskej situácii museli dobiehať rest z minulosti. To sa odzrkadlilo aj na ich dizajne. Väčšinou sú to veľkoformátové, reprezentatívne knižné kvádre zaplnené množstvom rôzno- a nesúrodých textov, ktoré chcú zinventarizovať celú autorovu tvorbu. Menej by bolo viac, ale čo ak sa už nikdy nenaskytne ďalšia príležitosť?
Slovenská výtvarná scéna sa dostáva do čoraz intenzívnejšieho pohybu. Táto akcelerácia sa odrazila aj vo výstavnej činnosti, v diferencovaní kurátorských prístupov a konečne aj v budovaní knižnej nadstavby. Začína sa formovať poetika výtvarných monografií i estetické pravidlá. Ukazuje sa, že po základných veľkých monografiách je čas na jemnejšie narábanie s výtvarnými artefaktmi.
Technologický proces vzniku modernej knihy
Príprava na tlač je jedným z kľúčových krokov v procese výroby kníh. Na začiatku sa digitálne súbory obsahujúce text a grafiku dôkladne analyzujú a spracúvajú. Tento krok zahŕňa kontrolu a prípadnú úpravu formátu, rozlíšenia a farieb, aby sa zabezpečilo optimálne vytlačenie každej stránky knihy. Po digitálnom spracovaní súborov nasleduje dôležitý krok - výber vhodných tlačových strojov. Tu sa berie do úvahy nielen veľkosť edície a typ knihy, ale aj požiadavky na kvalitu tlače. Pre menšie náklady a rýchlejšie produkcie môže byť ideálnou voľbou digitálna tlač, zatiaľ čo pre väčšie náklady a vysokú kvalitu môže byť preferovaná ofsetová tlač.
- Digitálna tlač: Moderná metóda, ktorá využíva digitálne súbory a tlačiarenské stroje na vytvorenie kníh. Tento spôsob tlače je obľúbený pre svoju rýchlosť a flexibilitu. Pri digitálnej tlači sa text a grafika priamo prenášajú z počítača na tlačiarenský stroj, čo umožňuje rýchle a efektívne tlačenie aj menších nákladov.
- Ofsetová tlač: Tradičný spôsob tlače, ktorý sa používa pre väčšie náklady a kvalitné edície kníh. Tento proces začína vytvorením tlačových platní, ktoré sa použípona prenos obrázkov a textu na tlačiarenský stroj. Ofsetová tlač je ideálna pre tlač väčších nákladov, pretože umožňuje vytlačiť veľké množstvo kníh rýchlo a efektívne.
V dnešnej dobe, vďaka neustálemu pokroku v oblasti tlačových technológií, máme možnosť vytvárať knihy s ohromujúcou farebnou kvalitou a presnosťou. Jedným z najdôležitejších aspektov tlače je presnosť reprodukcie farieb. Moderné tlačové technológie umožňujú vytvárať knihy s neuveriteľnou farebnou vernosťou a detailom. Farebná tlač pridáva život a dynamiku každému dielu. Po tlači prichádza na rad viazanie. Existuje mnoho spôsobov, ako viazať knihy, od tradičných tvrdých väzieb až po špirálové viazanie. Každá forma viazania má svoje výhody a prispieva k celkovému vzhľadu a funkčnosti knihy.
Kniha ako materiálna fixácia kultúry
Kniha je rukopisná, tlačená alebo akýmkoľvek iným spôsobom rozmnožená neperiodická publikácia, ktorá je knihársky spracovaná vo zväzku (podľa definície UNESCO má viac ako 48 strán) a tvorí myšlienkový i výtvarný celok. Historicky konštituovaný materializovaný spôsob fixácie duchovného (nemateriálneho) textového a obrazového obsahu má cieľ uchovať ho, ďalej odovzdávať a šíriť. Termín kniha tak predstavuje symbolické označenie jednoty myšlienkového obsahu vyjadreného textom alebo obrazom, hmotných prvkov fixujúcich daný obsah a sociálnej funkcie spočívajúcej v pôsobení tohto obsahu na život spoločnosti (kniha ako symbol civilizácie, kultúr a písomníctva vôbec).
Vznik knihy úzko súvisí so vznikom písma. Predchodcami dnešnej knihy boli hlinené tabuľky s klinovým písmom používané v staroveku Asýrčanmi a Babylončanmi (5. tisícročie pred n. l.). Na zapisovanie sa používali aj kostené doštičky, bronzové nádoby, zvieracie kosti, korytnačie panciere, lyko a kôra zo stromov, opracovaná koža zo zvierat a i. Už od 3. tisícročia pred n. l. sa v starovekom Egypte zapisovali texty na papyrusový pruh, ktorý sa zhotovoval zo stebiel šachora papyrusového (Cyperus papyrus). Tak vznikol zvitok (zvitková kniha), ktorý sa stal klasickou knižnou formou antiky.
Za predchodcu dnešnej, modernej formy knihy (dnešného typu knižných väzieb) sa považujú drevené doštičky potiahnuté voskom, na ktoré sa písalo rydlom a ktoré boli remienkom spojené (zviazané) do jedného zväzku. Na tomto princípe začali v Európe v období medzi 2. - 4. stor. n. l. vznikať kódexy a rukopisné knihy (manuskripty), ktoré boli bohato zdobené (iluminované). Táto knižná forma pozostávala zo súboru zložených dvojlistov (resp. viacerých listov) zošívaných do knižných zložiek. Kódexy mali niekoľko veľkostí, ktoré sa stanovovali podľa toho, aká časť hárku pergamenu určila ich rozmery (fólio, kvart, oktáv, šestnástka).
Priemyselná revolúcia a mechanizácia výroby
Druhým významným medzníkom v histórii knihy bola priemyselná revolúcia a s ňou súvisiaca mechanizácia celého procesu výroby kníh. Najväčšie vynálezy, ktoré ovplyvnili knižnú kultúru, boli parný tlačiarenský stroj a papierenský stroj. Parný tlačiarenský stroj (rýchlolis), zostrojený 1810 - 14 v Londýne nemeckým vynálezcom Friedrichom Gottlobom Koenigom (1774, †1833), tlačil 200 - 250 výtlačkov za hodinu. Papierenský stroj, ktorý vynašiel 1806 britský vynálezca Henry Fourdrinier (1766, †1854), umožnil okrem zlacnenia papiera i výrobu papiera v rolách.
O nahradenie ručnej sadzby strojovou sa vynálezom sádzacieho stroja Linotype (1896) zaslúžil nemecký vynálezca Ottmar Mergenthaler (*1854, †1899). V 30. rokoch 20. stor. sa ako alternatívna nízkonákladová verzia rozšírili knihy s mäkkou väzbou (brožúra, brožovaná kniha, angl. paperback). Predstavovali najlacnejší spôsob vydávania kníh, ktorý sa používal najmä pri menej hodnotnej literatúre, pri knihách na cesty, vreckových vydaniach a prvých vydaniach s neistým odbytom.
V súčasnosti patria k základným formám tlačená (papierová), zvuková (audiokniha) a elektronická kniha. Tlačená alebo papierová kniha ako súbor papierových zložiek alebo listov položených na seba a zviazaných vo viazanej alebo v lepenej, tuhej alebo v mäkkej väzbe má niekoľko nezameniteľných špecifík: zamestnáva všetky čitateľove zmysly, predstavuje symbiózu poetickosti a tradície, každý exemplár môže v sebe uchovávať históriu svojej existencie. Klasickú stavbu knihy tvoria základné materiálovo-konštrukčné prvky: knižný blok a knižná väzba, ktorá má ochrannú a estetickú funkciu.
Expertíza: Kniha ako komplexný objekt
Pri vzniku dobrej knihy by podľa odborníkov mali byť štyri kľúčové zložky, štyria ľudia: autor, vydavateľ, dizajnér a človek, ktorý to technicky dá dokopy. Keď sa títo dokážu stretnúť a nájdu sa peniaze na zaplatenie všetkých, vznikne kniha, ktorá môže ašpirovať na to, že bude zo všetkých stránok fajn. Ideálne je, keď sa stretne dobrý dizajnér, ktorý má fajn nápady a pochopí zadanie vydavateľa a autora, navrhnú nejakú koncepciu knihy a odborník na predtlačovú prípravu, ktorý nad nimi bdie a stráži technologické limity, ako sú vlastnosti papiera či správne nastavenie farieb.
Dnes máme fakt veľmi dobrú možnosť robiť veci dobre a bez problémov vďaka európskym ISO normám. Keď si všetky zložky - výrobca papiera, tlačových farieb, strojov, offsetových poťahov, predtlačová príprava a tak ďalej - tieto normy naštudujú, pochopia ich a správajú sa podľa nich, výsledok môže byť v najhoršom prípade dobrý. Keď sa na to vykašlú, potom sa improvizuje a všetci sú sklamaní.
Pojem „grafická úprava“ označuje výsledné výtvarné usporiadanie jednotlivých textových a obrazových prvkov knihy. Typografická úprava zahŕňa predovšetkým výber písma ako jedného z najdôležitejších prvkov knižnej úpravy; hlavná (textová) časť sa sádže zväčša jedným typom písma, pričom na odlíšenie alebo na zvýraznenie časti textu sa využívajú rôzna veľkosť a rôzne rezy písma. V súčasnosti túto činnosť vykonáva grafik, ktorý dá knihe jednotnú grafickú i typografickú úpravu v zalamovacom počítačovom programe (Desktop Publishing, DTP).
Významné osobnosti a dedičstvo typografie
Pri pohľade na vývoj slovenskej typografie nemožno nespomenúť mená ako Ľubomír Krátky, ktorý reprezentuje rýdzeho typografa, grafického dizajnéra a kaligrafa. Jeho tvorba, hlboko ovplyvnená pražskou školou (Karel Dyrynek, Oldřich Hlavsa) a nemeckou kaligrafickou tradíciou (Hermann Zapf), priniesla nový pohľad na súčasný slovenský knižný dizajn. Krátky podnetne tvrdí: „Základným celkom knihy je dvojstrana. Ak dvojstrana nie je jedným harmonickým celkom, nemôže byť ani kniha dokonalým celkom. Grafickou konštrukciou v knihe neriešime iba dvojrozmernú plochu. Kniha je objekt trojrozmerný a z toho vyplývajú pre grafický dizajn špecifické pravidlá.“
Tento prístup, ktorý rešpektuje overený „typografický kánon“, no zároveň hľadá inovatívne vizuálne riešenia, definuje úspech moderných knižných publikácií. Všetko, čo sa deje pri tvorbe knihy - od výberu papiera cez typ písma až po vlepky a výseky - slúži jedinému cieľu: sprostredkovať čitateľovi obsah v esteticky vyváženej a funkčne premyslenej forme. S rastom dopytu po kvalitných vizuálnych počinoch na Slovensku môžeme očakávať, že knižná tvorba bude čoraz viac klásť dôraz na komplexný zážitok, v ktorom sa spája remeselná precíznosť s odvážnym dizajnovým myslením.
Preto keď dnes držíme v rukách kvalitne spracovanú knihu, mali by sme si uvedomiť, že nadväzujeme na tradíciu, ktorá siaha od prvých hlinených doštičiek, cez Gutenbergove experimenty s písmovinou, až po súčasnú digitálnu predtlačovú prípravu. Kniha zostáva jedným z najmocnejších nástrojov, aké ľudstvo vytvorilo na uchovanie a zdieľanie svojho poznania.
tags: #reprodukcia #casti #knihy