Obdobie okolo piateho roku života je pre dieťa aj rodiča kľúčovým vývojovým míľnikom. Rodičia sa často stretávajú s tým, že ich dieťa, ktoré bolo donedávna vyrovnané, začne na všetko reagovať plačom, vrieskaním či odmietaním základných činností. Či už ide o odmietanie obliekania, ranné scény pri odchode do škôlky alebo plač pre drobnosti, ako je „zle letiaca mucha“, je dôležité pochopiť, že toto správanie má svoje hlboké korene vo vývine osobnosti.
Podstata detského vzdoru a emocionálnej nestability
Detský vzdor sa väčšinou vyskytuje v období od 1,5 roka veku dieťaťa do 3 rokov života, u niektorých detí aj trochu dlhšie. Súvisí s rozvojom osobnosti dieťaťa. Je to obdobie budovania si osobných hraníc a poznania prvotnej identity - „Kto som a čo všetko ja môžem?“. V psychológii sa nazýva toto obdobie obdobím separácie, alebo autonómie. Buduje sa prvotná osobnosť dieťaťa a dieťa v tomto období získava odpovede na otázky - „Kam až môžem zájsť? Čo si môžem dovoliť? Kde sú moje hranice?“, a svojím správaním si tie hranice testuje.
To, že dieťa práve prechádza obdobím vzdoru, sa môže prejavovať rôzne. Kým u niektorých detí rodičia sotva postrehnú, že sa čosi deje, u iných detí sú prejavy vzdoru také silné a negatívne, že celá rodina je každý deň v napätí z toho, čo sa zase bude diať. K základným prejavom detského vzdoru patrí typické detské „Nie!“. V období vzdoru si dieťa to svoje „Nie!“ doslova užíva a rodič sa z toho môže tešiť, lebo je to znamenie, že dieťa sa vyvíja dobre.
Prejavy afektu a ich udržiavanie
Môžu sa však objavovať aj také prejavy vzdoru, ktoré rodičov zaskočia, a to je obyčajne dlhodobé kričanie až vrieskanie, prípadne hádzanie sa o zem. Keď totiž dieťa zistí, že hodenie sa o zem funguje u iných detí, že tým dosiahnu, čo chcú, tak to skúša napodobovať a potom záleží aj od reakcie rodičov, či sa to udeje len raz, alebo sa to spevní. Ak sa rodič takéhoto prejavu zľakne a ustúpi dieťaťu, tak sa to spevňuje a potom má dieťa tendenciu hádzať sa o zem vždy, keď chce niečo dosiahnuť.
Stáva sa napríklad, že dieťa sa hádže o zem len pred matkou, lebo vie, že ona skôr povolí. Raz to skúsilo a zistilo, že keď bude ležať na zemi a vytrvalo kričať, mama sa poddá a ustúpi. Taktiež ale vie, že u otca to neplatí, tak to naňho ani neskúša. Preto je vždy dobré pozrieť sa na správanie dieťaťa akoby z diaľky, z nadhľadu, a odsledovať, čo udržiava vzdor.
Strategické riešenia a prevencia konfliktov
Najviac chýb sa rodičia dopúšťajú v časovom strese. Najmä ráno, keď rodičia vyžadujú, aby sa dieťa rýchlo oblieklo, najedlo a utekalo s nimi do škôlky, je preň ideálny priestor na vzdorovanie a preskúšanie si pocitu moci. Preto je dobré, keď s tým rodičia vopred rátajú, keď vedia, že časový stres je živná pôda na konflikty s dieťaťom, a vytvoria si nejakú časovú rezervu.
Dôležité je neupevňovať negatívne správanie dieťaťa. Od začiatku musíme dbať na to, aby sme ho nenaučili, že keď na verejnosti zakričí, alebo si ľahne na zem, tak dosiahne svoje. Keď si totiž na to zvykne, potom sa to oveľa ťažšie odúča. A dieťa sa to naučí naozaj rýchlo, už na základe jednej skúsenosti. Tiež platí, že ak zistí, že niečo funguje v obchode alebo na verejnosti, bude to skúšať aj doma.
Praktické tipy pri každodenných výzvach:
- Pomenovanie emócií: Snažte sa viesť dieťa k tomu, aby vám povedalo, čo chce, čo sa mu nepáči. Hovorte s ním ako so seberovným.
- Ignorovanie nevhodného správania: Niektoré druhy nevhodného správania je najlepšie ignorovať, najmä ak si chce dieťa vydobyť svoje vytrvalým plačom, snažte si to nevšímať a robte si svoje.
- Pevné objatie: Počkajte, kým záchvat zlosti prejde. Pevne ho objímte, pomôže mu to upokojiť sa.
- Možnosť voľby: Nechajte mu možnosť rozhodnúť sa v situáciách, kde je to možné. „Vyber si dlhé gate aké chceš, aj tričko ktoré chceš.“
Komunikácia obav s rodinami: Video pre každého poskytovateľa starostlivosti o deti
Úzkosť a separačné ťažkosti
Väčšina detí plače, keď ich niečo bolí alebo sa stane niečo smutné, ale dieťa, ktoré plače často a v každej situácii alebo aj bez príčiny, môže trpieť nejakou úzkosťou a stresom. Je jedno, ak jej opakujete, že je už veľká a nemá plakať alebo jej poukážete, že vlastne nemá dôvod plakať. Je to u nej už naučená reakcia na všetko.
Ak rodičia zvažujú, či chodenie do škôlky odložiť alebo prerušiť, zvažovala by som to, pokiaľ je dieťatko naozaj nezrelé, dlhodobo nepokojné, plačlivé. To, čo isto pomôže je, keď rodič strávi sprvu s dieťaťom v škôlke nejaký čas, niekedy i niekoľko hodín. Ak počas tejto adaptácie chce rodič z triedy odísť, mal by to urobiť tak, aby o tom dieťa vedelo a malo nad situáciou kontrolu. Nikdy teda nie „na tajňáša“.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Detstvo je obdobie plné radosti, objavovania, ale aj výziev. Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike.
Vytváranie bezpečného a harmonického prostredia
Detská izba by mala byť miestom, kde sa dieťa cíti bezpečne, pohodlne a inšpiratívne. Pri zariaďovaní detskej izby by ste mali zohľadniť vek dieťaťa, jeho záujmy a potreby. V rodinách, kde je narušená primárna väzba, dieťa má často celú škálu prejavov porúch správania a v tomto rannom období dieťaťa sa to môže prejavovať aj silnejším oponovaním, vzdorom, alebo agresivitou.
Výchova dieťaťa je komplexný proces, ktorý je ovplyvnený mnohými faktormi, vrátane rodinných hodnôt, výchovy rodičov a prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Dôležité je, aby bola výchova láskyplná, konzistentná a citlivá na potreby dieťaťa. Prejavujte dieťaťu lásku a prijatie bezpodmienečne a komunikujte s ním otvorene a úprimne. Vždy zachovajte chladnú hlavu, pretože vaše emócie a reakcie sú zrkadlom toho, ako sa dieťa učí spracovávať svoje vlastné vnútro.
tags: #placlive #5 #rocne #dieta