Otázka plánovania rodičovstva je v súčasnosti veľmi aktuálna a vyvoláva mnoho diskusií. Mnohí veriaci hľadajú odpovede v Biblii a učení Cirkvi, aby zistili, ako správne pristupovať k tejto dôležitej oblasti života. Pohľad katolickej cirkvi a pohľad medicínsky sa na veľkou časť bodov sexuality, kontracepce a fertility človeka rozchází. Cílem prednášky je zachytit základní aspekty, které rozdělují tyto dva pohledy, zhodnotit reálnost či nereálnost jejich uplatnění v běžném životě a poukázat na možná úskalí a rizika. Pri hľadaní pravdy musíme začať od konkrétnych biologických procesov a postupne prejsť k širokým etickým a spoločenským súvislostiam, ktoré definujú modernú rodinu.
Fyziologické základy a metodika prirodzeného plánovania rodičovstva
Pracovná skupina Svetovej zdravotníckej organizácie predložila túto definíciu prirodzeného plánovania rodičovstva (PPR): „PPR je termín označujúci také metódy plánovania tehotenstva a jeho predchádzania, ktoré sa opierajú o prirodzene sa vyskytujúce známky plodných a neplodných období v priebehu menštruačného cyklu.“ Tieto metódy nie sú len prežitkom minulosti, ale moderným spôsobom plánovania rodičovstva. Ich vysokú spoľahlivosť uznávajú aj popredné európske učebnice gynekológie.
Základným predpokladom je fakt, že žena neotehotnie kedykoľvek. Počas cyklu nemôže u ženy dôjsť kedykoľvek k ovulácii. Mimo plodného obdobia nielenže nie je v rodidlách ženy prítomné vajíčko schopné oplodnenia, ale chýbajú aj ďalšie podmienky nevyhnutné pre otehotnenie: v hrdle maternice hlien priestupný pre spermie a v tele maternice sliznica pripravená na nidáciu (uhniezdenie). Možnosť otehotnieť kedykoľvek počas cyklu vylučuje najpoužívanejšia európska učebnica gynekológie už v roku 1968.
„Nepravidelnosti“ menštruačného cyklu vyjadrené kolísaním v rozmedzí niekoľkých dní sú javom úplne bežným a použiteľnosť ani spoľahlivosť moderných spôsobov PPR neovplyvňujú. Absencia cyklických zmien však býva spôsobená hormonálnou poruchou, ktorú je potrebné liečiť. Meranie bazálnej teploty má v podobných prípadoch aj význam diagnostický. Z medicínskeho pohľadu však vieme, že u človeka existuje pouze tzv. „utajená ovulace“. Kromě mírného zvýšení bazální teploty v periovulačním období (event. hlenového příznaku) neexistují žádné jiné vnější známky plodnosti.
Detailná analýza metód PPR: Od Billingsovcov po NaPRO Technology
Jednou z najznámejších metód je Billingsova ovulačná metóda, ktorá bola rozvinutá Johnom a Evelyn Billingsovcami v spolupráci s Mauricom Catarinichom v austrálskom Melbourne. Na Slovensku bola populárna tesne po Nežnej revolúcii. Táto metóda sleduje takzvaný hlienový obraz, ktorý kombinuje s počítaním plodných a neplodných dní na základe dĺžky cyklu. Vyžaduje si presnosť, a preto sa pred začatím jej používania odporúča absolvovať kurz. V súčasnosti ho ponúkajú napríklad v Centre pre rodinu na Sigorde. Osvojenie si tejto metódy si vyžaduje približne tri mesiace a je potrebná účasť muža - nestačí, že žena bude dokonale poznať svoje telo, aj muž sa musí prispôsobiť a rešpektovať jej cyklus. Pri správnom vyhodnotení presných a kompletných záznamov a dodržiavaní pravidiel zdržanlivosti v plodných dňoch má Billingsova metóda úspešnosť 97 - 99,5 %.
Symptotermálna metóda je založená na pozorovaní viacerých príznakov. Sleduje fyziologický (prirodzený) výtok hlienu krčka maternice a zmeny telesnej teploty ženy po prebudení (bazálnej teploty). Pomocnými príznakmi sú tiež meniaci sa krčok maternice a bolesť v podbrušku v období ovulácie. Manželia sa tak môžu rozhodnúť, či sa budú spoliehať len na vyhodnocovanie jedného príznaku, alebo budú sledovať dva hlavné a aspoň jeden pomocný príznak (najpresnejšie výsledky). Efektivita metódy pri perfektnom užívaní (t. j. presné záznamy, správne vyhodnotenie a zdržanlivosť) je pri predchádzaní tehotenstvu 99,4 % a pri štandardnom užívaní 98,2 %.
Čo robiť a nerobiť pri meraní bazálnej telesnej teploty – Čo je bazálna telesná teplota?
Momentálne najpresnejšia metóda spadá pod pojem NaPRO Technology, ktorá sa zameriava na celkové riešenie plodnosti. Najčastejšie využívaná pármi, ktoré chcú dosiahnuť počatie prirodzeným spôsobom. Kombinuje sledovanie hlienu, krvné testy a pri dosahovaní počatia vyžaduje častokrát aj zmenu životného štýlu. Pri tejto metóde sa sleduje aj plodnosť muža - robia sa odbery a sledujú sa hladiny hormónov a prípadne sa odporúča spermiogram (veriaci muži využívajú na odber vzoriek perforovaný prezervatív). U žien sa sleduje hladina estradiolu a progesterónu sedem dní po ovulácii, funkcia štítnej žľazy a ďalšie základné hormóny a niektoré vitamíny. Ultrazvukovo sleduje lekár v jednom až dvoch cykloch dozrievanie a dobrú ruptúru folikulu. Úspešnosť metódy pri dosahovaní počatia prirodzeným spôsobom je na špičkovom pracovisku 70 - 80 %, avšak na bežnom európskom pracovisku okolo 40 - 50 %.
Pre porovnanie, Tehotenský index (Pearl Index) pri používaní kalendárnej metódy je medzi 14-38, pre mechanickú mužskú ochranu (kondóm) 7-14 a hormonálna antikoncepcia má index účinnosti 3 - 8%. Spoľahlivosť PPR je teda porovnateľná so spoľahlivosťou hormonálnej antikoncepcie, pričom všetky ostatné spôsoby umelej antikoncepcie sú menej spoľahlivé.
Medicínsky pohľad na vznik života a technické zásahy
Katolická církev definuje vznik života jako okamžik početí, tedy splynutí vajíčka a spermie. V tuto chvíli dochází k „oduševnění“. Dojde-li k zániku kdykoliv v následujícím období, pak duše postupuje do nebe. Z hlediska medicínského však víme, že oplodněné vajíčko další minimálně 4 dny putuje vejcovodem a rýhuje se (dělí se), poté teprve následuje proces uhnízdění (nidace) v děloze, který je ukončen cca 13. - 14. den po početí. Z pohledu medicíny není plod do ukončení nidace (uhnízdění v děloze) pokládán za těhotenství.
Tento rozdiel v definícii vedie k odlišnému vnímaniu rôznych prostriedkov. Napríklad RU 486 (mifepriston) je abortivum v pravém slova smyslu, ktoré zapříčiňuje odumření plodku v děloze ženy. Kdy život vzniká, je tajemstvím stvořitele. Nikdy církví oficiálně nebyl vyhlášen „okamžik oduševnění“. Život je dar a dar se přijímá. Na druhé straně je nepřijatelné, aby např. u neplodných manželů napomohla k jejich otěhotnění třetí osoba (např. v programu IVF lékař), protože je vůlí boha, že tito manželé nemohou mít přirozenou cestou děti. Církev striktně odmítá zásah třetí osoby do plození dětí a veškeré metody asistované reprodukce jsou z náboženského pohledu nepřijatelné.
Teologické východiská: Sexuálny život a účel manželstva
Biblický pohľad na rodičovstvo neponúka explicitné state, ktoré by tvrdili, že plánované rodičovstvo je OK a kondóm nie. Rovnako ako nie je vo Svätom písme trebárs napísané, že otroctvo je hriech. Biblia ale nemá ambíciu odpovedať na všetky otázky. No Pán nám okrem Sv. písma dal rozum a Učiteľský úrad Cirkvi. Byť otcom alebo matkou znamená dávať život podľa vzoru samotného Stvoriteľa. Rodiac nový život plnia muž a žena Božiu výzvu: Ploďte a množte sa!
Sexuální život je určen pouze manželům. Zásadní pro sexuální život v manželství je spojení požadavku věrnosti a požadavku plodnosti. Smysl manželského sexuálního života je zhmotnit spojení (účel spojivý) a plodit děti (účel plodivý). Člověk nemůže z vlastního popudu tyto dva principy oddělovat. Encyklika předpokládá, že lidé spolu chtějí pohlavně žít pouze tehdy, jsou-li manželé a chtějí zároveň plodit děti. Četné seriózní statistiky však toto vyvrátí. Sexualita má funkcie prokreačné (zachování rodu) a rekreační (potěšení, osvěžení). Poměr pohlavních styků uskutečněných za účelem zplození dítěte oproti rekreačním je 1:50 - 100.
Prečo je plánované rodičovstvo OK, a kondóm nie? Keby sme povedali, že ak dve činnosti majú rovnaký cieľ, sú morálne totožné; znamenalo by to, že je jedno, či živiteľ rodiny peniaze pre svojich blízkych získa poctivou prácou alebo ich ukradne. Účel nesvätí prostriedky. Záleží teda na tom, čo a ako sa deje. Problém prezervatívu nie je v cieli, ale v tom, že pohlavný styk sa uskutočňuje proti svojej prirodzenosti.
Cirkev nie je proti umelej kontrole počatia preto, že je umelá, ale preto, že je antikoncepčná. Antikoncepcia je voľba ľubovoľnej metódy, ktorou rušíme prokreatívny potenciál daného pohlavného styku. Manželský pár praktizujúci PPR nikdy neruší prokreatívny potenciál daného pohlavného styku. Rozhodnutie pre prirodzený rytmus nesie so sebou prijatie cyklu osoby, to jest ženy, a tým i prijatie dialógu a vzájomnej úcty.
Etické dilemy a realita manželského života
Mnohí sa pýtajú: „To máme mať detí toľko ako Mária Terézia?“ Častou výčitkou voči prirodzeným metódam je to, že sú nespoľahlivé. Ja predsa nechcem mať desať detí! To však Cirkev od vás nechce. Rodičia majú spoločne vo svedomí pred Bohom rozlíšiť, koľko detí zvládnu prijať a vychovať. Karol Wojtyla vo svojej knihe Láska a zodpovednosť zdôrazňuje, že manželia sa majú milovať len vtedy, ak sú pripravení na možnosť, že pri pohlavnom styku môže vzniknúť dieťa.
Dovolím si citovať z radov samotnej katolíckej cirkvi určité kritické hlasy, ktoré poukazujú na to, že používanie metód PPR ako antikoncepčnej metódy je voľba morálne problematická. Úmysel oddeliť love-making od baby-making tak jednoznačně existuje, když ne jinde, tak v myslích manželů! Kondom se snaží separovat gamety prostorově, PPR časově. Kladu otázku - je mezi oběma metodami morálně vnímatelný rozdíl? Teploměr u ukázněných manželů zabrání splynutí gamet stejně jako umělé prostředky u neukázněných.
Čo robiť a nerobiť pri meraní bazálnej telesnej teploty – Čo je bazálna telesná teplota?
Díky svému rozumu žijeme ve světě nepřirozena, ve světě aut a mrakodrapů. Kdybychom chtěli žít přirozeně, museli bychom žít po způsobu lovecko-sběračských společenstev. Musíme si uvědomit základní věc: zakážeme-li naprostou většinu antikoncepčních metod, máme vůbec ještě co nabídnout??? Do jaké role ženu postavíme??? Do pozice ženy, která bude rodit děti „jako na běžícím pásu“, hrozící se z možných následků každého pohlavního styku? Samozřejmě zde nehovořím o ženách, které si tuto cestu zvolí dobrovolně.
PPR nie je iba pre veriace páry. Medzi používateľmi sú často ľudia bez náboženského vyznania, ktorí vyznávajú zdravý životný štýl a snažia sa byť „bio“. Je však zaujímavé, že mnoho z týchto ľudí je „bio“ len do momentu, kým sa nedostaneme k téme regulácie počatia. Hlavným argumentom PPR je prirodzenosť a zdravotná neškodnosť.
Zodpovednosť, svedomie a prijatie daru
Rozhodovanie o počte detí je náročné, pretože Cirkev stále hovorí o otvorenosti životu. Kresťanskí manželia majú použiť rozum na to, aby zvážili všetky svoje možnosti a sily. Pán Boh dal každému iné baterky, inú značku a inú výdrž. A každému dal iného manžela, iné zdravotné „balíčky“ a iné dary. Ako to teda rozlíšiť? V pravde, slobode a láske.
Toto sú zásadné otázky pre snúbencov: Ako vidíme počet detí, ktoré vieme prijať? Sú tu aspekty financií, bývania a zdravia. Sú to vážne veci, hlavne ak ide o náročné diagnózy. Rovnako treba vziať do úvahy aj vek a povahové danosti. Konečné rozhodnutie musia urobiť pred Bohom sami manželia. Rozhodnutie o počte detí nesmie byť prijaté len z ohľadu na pohodlie a zachovanie pokojnej existencie.
Je v poriadku, ak si manželia neželajú v určitom období počať dieťa, pokiaľ majú dobrý, spravodlivý dôvod. A tým spokojne môže byť bývanie, ubúdanie síl či túžba dobre vychovať tie deti, ktoré už majú. Odpoveďou Cirkvi je dobrovoľná abstinencia v plodných dňoch. Na abstinencii nie je nič zlé - je predsa na voľbe manželov mať alebo nemať pohlavný styk. Niektoré sociologické štúdie dokonca dokazujú pozitívny vplyv v periodickej zdržanlivosti na vzájomné vzťahy partnerov, pretože sa viac tešia na obdobie, keď budú môcť byť spolu.
Psychologický rozmer rodičovstva a autority
Túžba po materinskej a otcovskej láske je hlboko vpísaná v každom človeku. Byť otcom alebo matkou znamená dávať život podľa vzoru samotného Stvoriteľa. Pre mladého muža i ženu je cestou k skúsenosti rodičovstva skúsenosť detstva. Opustiť rodičov fyzicky aj emocionálne je nevyhnutnou podmienkou dobrého otcovstva a materstva. Toto opustenie sa však neuskutočňuje "oddelením" od rodičov, ale prostredníctvom vnútorného zmierenia sa s nimi.
Dieťa potrebuje nie iba individuálnu lásku otca a matky, ale tiež vzájomnú lásku obidvoch rodičov. Na základe tejto lásky sa dieťa dozvedá, čo je ľudská láska, rodina a nachádza pocit bezpečia. Rodič však môže dieťaťu veriť iba vtedy, keď verí sebe. Rodičia si dôveru detí nemôžu vynucovať, musia si ju zaslúžiť. Dôvera rodí dôveru. Autorita otca a matky nie je výsadou, ale službou. Otec a matka nedávajú svojim deťom život preto, aby "niečo" za to dostali, ale preto, aby mohli vo svojich deťoch predĺžiť trvanie lásky a života.
Spoločenský zápas: Legislatíva a sexuálna výchova
Otázka plánovania rodičovstva má aj výrazný politický rozmer. Vatikán využíva svoje postavenie pri OSN a jeho úsilie realizujú cirkevné štruktúry aj na Slovensku. To sa prejavuje v snahách zmeniť existujúcu legislatívu. Zámery Vatikánu narážajú na nesúhlas nielen u bezkonfesijných ľudí, ale aj u hnutí ako „Katolíci za slobodnú voľbu“. Zavedenie účinných foriem antikoncepcie ide ruka v ruke s dramatickým poklesem nechtěných těhotenství a následně interrupcí (před érou zavedení hormonální antikoncepce bylo v r. 1990 v ČR 107 tis. interrupcí, v současné době je to 28 tis.).
Kontroverziu vyvoláva aj sexuálna výchova v školách. Odpůrci sexuální výchovy operují nejčastěji tvrzením, že sexuální výchova náleží rodičům a nikoliv škole. Zásadním vodítkem je nález Evropského soudu pro lidská práva ze 7. 12. 1976 - Kjeldsenovi aj. contra Dánsko. Soud tehdy stížnost rodičů zamítl s tím, že Evropská úmluva nedává rodičům právo zasahovat do školní výuky, pokud se provádí objektivně a nesnaží se žákům vnucovat v etických a náboženských otázkách. Informace o sexuálním životě získávají dnes děti z různých pochybných pramenů, a proto je objektivní výchova dôležitá.
Čo robiť a nerobiť pri meraní bazálnej telesnej teploty – Čo je bazálna telesná teplota?
V spolupráci so Spoločnosťou pre plánované rodičovstvo (SPR) vznikla metodická príručka, ktorú však slovenské úrady neschválili, čo mnohých pobúrilo. Dôvodom na pozornosť boli vyjadrenia predstaviteľov SPR o nenarodenom dieťati ako o parazitovi. Na druhej strane existuje alarmujúci stav vedomostí u žiakov. Ak rodič nechce, aby sa jeho dieťa učilo podľa konkrétnej príručky, je to jeho právo, avšak celospoločenským cieľom by malo byť namiesto „dogmatického odmítání něčeho“ hledání společného cíle.
Komplexný prístup, usilujúci o potrebné materiálne zázemie ako aj o formovanie vysokých morálnych kvalít, je cestou k uvedomelému rodičovstvu. Vernosť, zodpovednosť a úcta k životu tvoria základ, na ktorom stojí nielen kresťanská rodina, ale aj zdravá spoločnosť, schopná integrovať vedecké poznatky s hlbokými etickými hodnotami.
tags: #planovane #rodicovstvo #cirkev