V rámci rodinného práva patrí vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom medzi najzákladnejšie a zároveň najdiskutovanejšie témy. Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Túto povinnosť môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne, na základe vzájomnej dohody, alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní. Je dôležité poznamenať, že mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí automaticky dosiahnutím jeho plnoletosti, teda dovŕšením osemnásteho roku života. Avšak, pravda je taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Toto je kľúčový princíp, ktorý zásadne ovplyvňuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je detailne upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov, ktorý je ďalej označovaný ako „zákon o rodine“. V zmysle uvedených zákonných ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťaťu je zákonom o rodine priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že výživné nie je len o pokrytí základných potrieb dieťaťa, ale aj o zabezpečení takej materiálnej kvality života, akú má jeho rodič. V nasledujúcom článku Vám prinášame odpovede na tieto aj mnohé iné praktické otázky týkajúce sa plnenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, vrátane objasnenia právnych zmien, ktoré nastávajú po dosiahnutí plnoletosti a v kontexte často sa meniacich životných situácií.
Trvanie vyživovacej povinnosti: Kľúčový faktor "schopnosť živiť sa sám"
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. To znamená, že dieťa musí byť úplne a trvale schopné uhrádzať, respektíve uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Pojmy „úplne a trvale“ sú v tomto kontexte mimoriadne dôležité a boli zámerne použité v právnej úprave. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie tejto skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, napríklad z náhodnej brigády, alebo ak má nepravidelný príjem. Rozhodujúcim momentom nie je dosiahnutie určitého veku, ako je napríklad 18 alebo dokonca 26 rokov, ale práve schopnosť osamostatniť sa a plne si zabezpečovať svoje životné potreby. Dospelosť, teda dosiahnutie osemnásteho roku života, ešte neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd komplexne posudzuje pri rozhodovaní o tom, či má plnoleté dieťa nárok na výživné. Pre maloleté dieťa sa táto podmienka neposudzuje; maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ je plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, nárok na výživné nemá, avšak pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má.
V praxi sa vyskytujú rôzne situácie, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie tejto schopnosti. Napríklad, nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo môže viesť k dočasnému zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Je však dôležité zdôrazniť tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. To znamená, že ak dieťa v budúcnosti opäť prestane byť schopné samo sa živiť (napríklad začne riadne študovať), vyživovacia povinnosť sa môže obnoviť. Avšak, na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa zvyčajne už neobnovuje. Ak by sa napríklad študent po ukončení štúdia nezamestnal, vyživovacia povinnosť netrvá, nakoľko sa predpokladá, že je už schopný sám sa živiť. Skutočnosť, že by napríklad nedokázal nájsť prácu vo vyštudovanom odbore, neznamená, že by ho rodičia mali naďalej vyživovať. Na trhu práce je množstvo pracovných ponúk, ktoré môže využiť. Takto by sa k tomu postavil aj súd v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti.
Vplyv vzdelávania a štúdia na trvanie vyživovacej povinnosti
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu spravidla trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe predovšetkým ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa už nemohlo brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, respektíve akékoľvek postgraduálne štúdium, ak je už dieťa schopné sa živiť. Podľa názoru súdnej praxe, ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne a bez prerušenia. Ak dieťa riadne v štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné.
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktorý plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, respektíve výrazne sťažuje možnosť riadne sa zamestnať. Pri ostatných formách štúdia, ako je napríklad diaľkové alebo externé štúdium, treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť spravidla nevzniká, pretože takéto štúdium je často určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky (sp. zn. II. ÚS 2121/14), je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku, kde musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné, ak dieťa preukáže sústavnú prípravu na povolanie.
Špecifické okolnosti ovplyvňujúce vyživovaciu povinnosť
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine - Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019). Nezamestnanosť dieťaťa sama o sebe nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti, ak by dieťa bolo schopné pracovať.
Zdravotné postihnutie
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktorý plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napríklad po úraze, nárok na trvalé výživné nevzniká, ale môže byť posudzované dočasné zvýšenie výživného. Časté sú prípady detí objektívne neschopných samostatne sa živiť z dôvodu hendikepu alebo postihnutia, tu vyživovacia povinnosť trvá aj po skončení štúdia, a to dovtedy, kým trvá stav znemožňujúci samostatné živenie. V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii, a v takom prípade vyživovacia povinnosť trvá. V konaní o obmedzenie spôsobilosti súd v takýchto prípadoch rozhoduje v akom rozsahu bude osoba spôsobilá na právne úkony a kto jej bude ustanovený ako opatrovník.
Dobré mravy a ich vplyv
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy. Skôr by sa jednalo o extrémne prípady, kedy by správanie dieťaťa bolo hrubo nemorálne voči rodičovi, ktorý má vyživovaciu povinnosť.
Čiastočná schopnosť živiť sa a bytová otázka
Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo. To poukazuje na komplexnosť posudzovania schopnosti samostatne sa živiť.
Určenie výšky výživného: Komplexný pohľad
Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stoviek, a to bez ohľadu na výšku výdavkov dieťaťa. Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, čo je explicitne uvedené v § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Preto súd na neopodstatnené výdavky rodiča, ako napríklad exekúcie, nebude prihliadať. Avšak, aj tie opodstatnené výdavky súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musia byť výdavky rodiča primerane optimalizované, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli priamo v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávame názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými oficiálnymi príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť a súd skúma aj iné parametre, ako sú životná úroveň, majetok, výdavky, svedectvá a informácie o podnikaní.
Majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodičov
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva, tak aj pasíva. Na strane aktív pôjdu o príjmy, ale aj ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak aj o pasívach, aby mohol spravodlivo určiť výšku výživného.
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Súd prostredníctvom úradu práce (UPSVAR) zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Minimálne a maximálne výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Toto minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne, a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča, ktoré mu bránia dosahovať vyšší príjem. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného, sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu kalendárneho roka.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. Ide teda o to, aby výživné dieťaťu nebránilo v rozvoji samostatnosti a motivácii k práci.
Vplyv brigád a štipendií
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výšku výživného. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, toto štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár).
Zmeny po dosiahnutí plnoletosti
Osemnásty rok života dieťaťa prináša ako rodičom, tak aj dospievajúcim deťom viaceré výrazné zákonné zmeny vo vzťahu k výživnému, zastupovaniu a správe majetku detí, či styku s deťmi. Tieto zmeny môžu byť mätúce najmä pre rodičov, ktorí už disponujú rozsudkom súdu, ktorý upravuje rodičovské práva a povinnosti (zverenie, výživa a styk) k maloletému dieťaťu. Spôsobilosť na právne úkony a jej zákonné nadobudnutie osemnástym rokom života dieťaťa (§ 8 Občianskeho zákonníka) je základným právnym východiskom pre všetky odpovede na otázky týkajúce sa či už zverenia, zastupovania a správy majetku dieťaťa, jeho výživy, či realizácie styku rodiča s dieťaťom.
- Zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti: Zverenie maloletého dieťaťa, respektíve právo osobnej starostlivosti rodiča o dieťa určené rozsudkom súdu z doby, kedy bolo dieťa maloleté, zaniká. Dieťa tak na jednej strane získava právo rozhodovať o sebe a na strane druhej stráca ochrannú ruku rodiča v zmysle povinnosti osobnej starostlivosti. Ak sa dieťa rozhodne osamostatniť a odíde z domácnosti rodiča, je to jeho vec, rodič mu v tom nesmie brániť. Bežne sa napríklad stáva, že dieťa po nadobudnutí plnoletosti odíde bývať k druhému rodičovi, a to bez súhlasu rodiča, ktorý ho mal súdom zverené do starostlivosti.
- Zastupovanie a správa majetku dieťaťa: Právo rodičov dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných, ako aj podstatných veciach, zaniká. Dieťa samé rozhoduje o všetkých právnych úkonoch, ktoré sa ho týkajú, samé uzatvára zmluvy, samé rozhoduje, čo si kúpi a či si na to požičia. To isté platí pre majetok dieťaťa. Ak napríklad dieťa vlastní nehnuteľnosť, tak rozhoduje o nej samé, ak sa rozhodne nehnuteľnosť predať a rodič s tým nesúhlasí, je to opäť jeho vec. Osobitnú kategóriu tvoria úspory dieťaťa na bankových účtoch. Tu záleží od obsahu zmluvy uzatvorenej s bankou a na tom, či peniaze na účte sú právne skutočne dieťaťa alebo rodiča.
- Styk rodiča a dieťaťa: Styk oprávneného rodiča a dieťaťa garantovaný súdnym rozhodnutím z doby, kedy bolo dieťa maloleté, plnoletosťou zaniká. To isté platí pre povinnosť povinného rodiča dieťa k styku pripraviť a odovzdať oprávnenému rodičovi. Dôvod je opäť ten istý, t.j. plnoletosťou dieťa nadobúda spôsobilosť na právne úkony a teda samé rozhoduje o tom, kedy a s kým sa stretne alebo nestretne.
- Výživné určené súdom: Výživné určené konkrétnou sumou v súdnom rozhodnutí z doby, kedy bolo dieťa maloleté, nezaniká, t.j. povinnosť povinného rodiča z rozsudku platiť takto určené výživné i naďalej trvá. Na druhej strane právo oprávneného rodiča z rozsudku preberať výživné za dieťa zaniká. Je dôležité prísne rozlišovať medzi právom dieťaťa na výživné a právom preberať výživné za dieťa rodičom. Prvé nezaniká, druhé áno.
Platba výživného po 18. roku života
Počnúc osemnástym rokom života dieťaťa je rodič povinný platiť výživné určené súdom k rukám samotného plnoletého dieťaťa, a nie k rukám rodiča oprávneného z rozsudku. Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení, a keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa.
To je celá zmena, pokiaľ ide o výživné. Mnoho rodičov, či dokonca právnikov mýli fakt, že v rozsudku je výslovne uvedené, že výživné sa platí k rukám oprávneného rodiča. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné. V opačnom prípade sa môže povinný rodič ocitnúť v nepríjemnej situácii. Problémom to je najmä vtedy, ak sa dieťa osamostatní a s oprávneným rodičom ďalej nežije v spoločnej domácnosti. Oprávnený rodič tak berie peniaze, ktoré však nie sú jeho, ale dieťaťa, a dieťa peniaze nedostáva. Dieťa samozrejme môže podať kedykoľvek exekúciu na povinného rodiča, a táto bude plne úspešná vrátane exekučných trov, pretože výživné má dostávať už priamo dieťa, nie oprávnený rodič. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu. Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne, a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď. Je potrebné upozorniť, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežných darov.
Rozsudok súdu upravujúci rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu (zverenie, výživa a styk) z doby, kedy bolo dieťa maloleté, nie je potrebné nijako meniť nadobudnutím plnoletosti dieťaťa, s výnimkou zmeny spôsobu platby výživného.
Náhradné výživné: Podpora štátu v prípade neplnenia
V prípade, ak si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, prichádza do úvahy inštitút náhradného výživného. Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba si ju neplní.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Je povinnosťou informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Zrušenie alebo zmena vyživovacej povinnosti
Pokiaľ bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie. Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Nie je teda rozhodujúci ani vek dieťaťa, ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť.
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napríklad rok alebo dva), súd by mohol zrušiť výživné spätne. To je pre povinného rodiča výhodné, pretože by mu mohol byť vrátený preplatok. V konaní o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať konanie iba na návrh plnoletého dieťaťa. Taktiež plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič, ani súdom ustanovený kolízny opatrovník. V súdnom konaní súd zisťuje, či sa syn skutočne stále pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie alebo nie. Pokiaľ by zistil, že sa už nepripravuje, vtedy by výživné zrušil. Naopak, ak zistí, že syn už neštuduje, pričom má v rukách nejaké vzdelanie, aj keď len stredoškolské, vašu vyživovaciu povinnosť zruší.
Zmena pomerov
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane oprávnených detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nemusí byť postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.V prípade, že dcéra za cca jeden rok dosiahne plnoletosť, výživné na dcéru cestou súdu po dosiahnutí plnoletosti nemôže žiadať matka ako jej zákonný zástupca. Dcéra môže podať návrh na súd na určenie výživného od otca hneď po dovŕšení 18 rokov, nie skôr. Do dovŕšenia plnoletosti by musel návrh podať zákonný zástupca (teda matka), po 18. narodeninách už ako plnoletá osoba sama v svojom mene.
Pokiaľ otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň (napr. dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod.), výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať (napr. životná úroveň, majetok, výdavky, svedectvá, informácie na sociálnych sieťach vrátane fotografií a pod.). Dcéra môže v návrhu na určenie výživného žiadať aj spätné výživné, najviac však za tri roky spätne od podania návrhu, ak preukáže, že otec na výživu neprispieval alebo prispieval nedostatočne.
Daňový bonus a prídavky na dieťa v kontexte plnoletosti
Daňový bonus a tiež rodinné prídavky sa poskytujú na tzv. nezaopatrené dieťa. Nezaopatreným dieťaťom je dieťa do ukončenia povinnej školskej dochádzky alebo študent do 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, t.j. študuje na strednej škole alebo vysokej škole. V prípade skončenia štúdia na strednej škole sa za nezaopatrené dieťa považuje do konca 31. augusta príslušného kalendárneho roka. Pokiaľ však študent pokračuje v štúdiu na vysokej škole, jeho status nezaopatreného dieťaťa pretrváva. Dôležité je, že na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Ak sa plnoleté dieťa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie formou druhého stupňa vysokoškolského štúdia, vyživovacia povinnosť rodičov trvá do času, kým syn neukončí vysokú školu získaním titulu Mgr./Ing./MUDr. a pod. Avšak aj v prípade, ak by sa rozhodol pre doktorandské štúdium, vyživovacia povinnosť spravidla zanikne zahájením doktorandského štúdia, keďže sa predpokladá, že dieťa je už schopné sa samostatne živiť.
Pre právne otázky spojené s vyživovacou povinnosťou, či už pri jej určovaní, zmene alebo zrušení, je vhodné obrátiť sa na advokáta špecializovaného na rodinné právo, ktorý dokáže poskytnúť komplexné právne služby a pomôcť pri určení priorít a stratégii postupu.Na základe zákona o rodine platí vyživovacia povinnosť rodiča voči svojmu dieťaťu dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia). Pokiaľ by štúdium prerušil, vyživovacia povinnosť by zanikla. To však neznamená, že by sa nemohla opätovne obnoviť, ak by začal o nejaký čas znovu študovať. Ak máte vedomosť, že syn riadne študuje, návrh na zrušenie výživného by bol s veľkou pravdepodobnosťou súdom zamietnutý. Pokiaľ však pochybujete o tom, že syn študuje, môžete návrh na zrušenie výživného podať.
tags: #plnolete #dieta #ktore #zije #so #starymi