Narodenie dieťaťa je zázrak, ktorý prináša do života rodičov nesmiernu radosť, ale niekedy aj obavy. Čerství rodičia sa musia naučiť zachovávať pokoj a súčasne zo svojej ratolesti nespustiť oči. Pokožka bábätka, ktorá pre nás predstavuje vzor jemnosti, je zároveň zrkadlom toho, čo sa deje vo vnútri tela. Je tenšia a priesvitnejšia ako koža dospelých, pričom jej kožná bariéra nie je taká silná. Z tohto dôvodu sú malé deti náchylnejšie na kožné infekcie, stratu vody pokožkou a kvôli malému množstvu podkožného tuku aj na straty tepla. Okrem toho je koža malých bábätiek krehkejšia a náchylnejšia na vznik pľuzgierikov.
Na hlavičke novorodenca sa môže objaviť mnoho rôznych prejavov - od neškodných opuchov či drobných vyrážok až po závažné vrodené ochorenia alebo následky pôrodu. Tieto prejavy môžu zahŕňať pľuzgiere, opuchy, zmeny tvaru hlavy alebo iné kožné úkazy. Rozpoznať ich príčinu a vedieť, kedy vyhľadať lekársku pomoc, je pre rodičov kľúčové. V tomto článku sa budeme venovať širokému spektru prejavov, ktoré sa môžu objaviť na hlave bábätka, a poskytneme ucelené informácie o ich charaktere, príčinách, diagnostike a možnostiach riešenia.
Choroba motýlích krídel: Vzácne pľuzgiere od narodenia
Medzi najťažšie a najvzácnejšie ochorenia, ktoré sa môžu prejaviť pľuzgiermi na koži už od narodenia, patrí dystrofická epidermolysis bullosa, ľudovo nazývaná choroba motýlích krídel. Toto ochorenie je vzácne vrodené dedičné ochorenie spojovacieho tkaniva, ktoré spôsobuje pľuzgiere na koži a slizniciach.

Príbeh Majka a dystrofická epidermolysis bullosa
Príbeh Majka, ktorého mama Mária Dolinská opisuje ako chlapčeka, ktorého každý deň, odkedy sa narodil, niečo bolí, je hlboko dojemný. Hoci Máriino tehotenstvo prebehlo bezproblémovo, v ôsmom mesiaci sa začala „otvárať“, preto absolvovala dva týždne v nemocnici, kde jej podali lieky a povedali, že sa nič nedeje, že sa to stáva. Keď nastal 39. týždeň a päť dní, spustili sa jej kontrakcie, ale plodová voda neodtekala. Na druhý deň sa spustil klasický pôrod hlavičkou. Doktor čerstvej mamičke oznámil, že má zdravého chlapčeka. Majko neplakal, a tak sa Mária spýtala, či je v poriadku. Vraj hej, už ho umývajú. Neskôr však prišla iná lekárka, ktorá Márii oznámila, že nevie, či bábätko prežije. Mária zostala šokovaná a pýtala sa prečo, ale odpovede sa nedočkala. Nevedeli, čo sa deje, iba jej povedali, že synček má veľké červené pľuzgiere podliate krvou po celých nožičkách. Bola to najťažšia správa, akú si kedy vypočula. Sama mala po pôrode problémy a takmer vykrvácala, ale na seba nemyslela, trápil ju len synček. Keď ju dali dokopy, po týždni ju previezli za Majkom do Popradu na oddelenie určené pre nedonosené deti a odtiaľ ju posielali do Košíc na vyšetrenie, lebo vôbec nevedeli určiť, čo je to za chorobu. Vedeli iba, že je to niečo kožné, no Majkovu diagnózu nik nevedel. V Košiciach im zasa doktorka povedala, že ho musia preložiť späť do Popradu, pretože u nich je priveľa vírusov a krehkému bábätku hrozí nakazenie. Prvé mesiace svojho života Majko teda strávil v nemocniciach.
Diagnostika a genetické aspekty
Najskôr rodičom povedali, že ich syn bude žiť tri týždne, potom tri mesiace, a takto to pokračovalo, pretože nevedeli, čo mu je a všade vyvolávali, aby to zistili. Zhruba po štyroch mesiacoch bola Majkova mama psychicky tak veľmi vyčerpaná, že ich prosila, aby ju pustili domov. Tam sa ako rodina poradili a rozhodli, že Majka na reverz vezmú do domácej starostlivosti. Odvtedy už bojujú dvadsaťšesť rokov.
V čase, keď Majko ležal ako bábätko v nemocnici, robili mu genetické testy, rovnako aj jeho rodičom. Ani jeden z nich nebol nositeľom zmutovaného génu kože, ale on ho aj tak mal. Až o niekoľko rokov neskôr sa dozvedeli, že aj taká možnosť existuje. Keď neskôr prišli domov z nemocnice, obrátili sa na pani primárku Zelenkovú vo Svidníku a tá im povedala, že Majko má chorobu motýlích krídel. Vysvetlila im aj to, že hoci je to genetické, nemajú sa báť, že ďalšie dieťa bude choré, keďže nie sú nosičmi zmutovaného génu. Mária na ďalšie dieťatko nemala ani pomyslenie, ale nakoniec po štyroch rokoch zmenila názor a Majko má sestričku Mišku, ktorá je zdravá.
Každodenné výzvy a starostlivosť
S diagnózou, akou je dystrofická epidermolysis bullosa, je každý deň iný a prináša novú bolesť. Mladý bojovník mal odjakživa problémy so zúbkami, ďasnami aj sliznicami. Ťažkosti mu robí prehĺtanie a je možné, že bude musieť ísť na rozšírenie pažeráka. Rovnako mal bolesti v oblasti prirodzenia a zrastajú mu tiež prsty na rukách i nohách. Raz sa nepostaví z postele, lebo má také boľavé podošvy nôh, inokedy nevidí alebo nemôže prehĺtať. Dokonca má alergiu na niektoré druhy potravín, keď mu hneď opuchne sliznica v ústach alebo popraská jazyk. Ťažkosti sú i s chodením na toaletu, to je veľké trápenie, slovami sa to nedá opísať. Stravu mu dávajú najmä mixovanú, alebo až rozvarenú. Rodičia sa smejú, že sú ako starci, keďže sa na kašovitej strave „vezieme“ spolu s ním, ale to im neprekáža, aspoň humor im zostal.
Podľa slov Majkovej mamy sa žiť s touto chorobou učili doslova za pochodu. Keď mu ako maličkému robila prvý preväz rán, mala taký strach, až dostala triašku. Chudáčik plakal od bolesti a ona s ním. Časom však nadobudla prax a od lekárky dostala aj pochvalu. Vraj má zlaté ruky, že to, ako sa o neho stará, je obdivuhodné. Majko v deviatich mesiacoch sedel a začínal dokonca robiť prvé krôčiky a napredoval dobre. Veď jej povedali, že nebude chodiť a on to dokázal. Zlom nastal v prvom ročníku, keď chcel všetko robiť ako zdravé deti, ale postupne sa to začalo zhoršovať a všetko mu začalo zrastať. Má hlboké rany, okrem prštekov mu zrastajú ušká, problém je takto v zime s čiapkou, hneď má po nej rany. Zrastajú mu aj podpazušia. Niekedy v noci kričí od bolesti a volá na mamu, že mu tečie krv, ktorú potom aj hodinu zastavujú. Hoci je to „len“ prasknutá cievka, nespia aj celú noc, lebo má bolesti a už nevedia, čo urobiť, aby ho to tak nebolelo.
Synovi musia zabezpečiť najmä sterilné obväzy, gázy, ale aj nutričné nápoje, keďže má problémy s prehĺtaním. Všetko, čo majú na predpis, je len na určitý počet. Ale to im nestačí, tak si to dokupujú sami. Kupujú mastičky na ranky, aby sa mu lepšie hojili, obväzy z mäkkého penového silikónu, ktoré sú lepšie, aby nedostal infekciu. Ak by to človek prepočítaval, jeden preväz stojí okolo 200 až 300 eur, ale Mária už to nerieši. Nedávno sa mu pokazil vozík, ktorý potrebujú na presuny. Poisťovňa môže jeho rodičom poskytnúť iba určitú sumu, vyššiu sumu by si však museli doplatiť, a to im finančne nevychádza.
Podpora a život s ochorením
S Majkom sa raz ročne od piatka do nedele zúčastňujú stretnutia, ktoré organizuje OZ DebRA, pomáhajúce „motýlikom“, teda ľuďom s epidermolysis bullosa. Pre Máriu je to skvelá psychohygiena a zároveň im to všetkým poslúži na výmenu dôležitých informácií a skúseností. Taktiež si vypočujú prednášky o genetike a pokrokoch v liečbe i o ochorení ako takom. Máriu to zároveň nakopne ísť ďalej a nevzdávať sa. Tento rok sa však rodina Dolinských nemohla stretnutia zúčastniť, Majkovi sa stav v tom čase zhoršil. Preto si už Mária nič neplánuje a musí žiť zo dňa na deň, tak si to predsavzala a inak to už nepôjde.Miroslav „Čviro“ Vrábeľ je predseda OZ Kultúra so srdcom a pod jeho záštitou sa konal už deviaty benefičný koncert. V hlave mu skrsla myšlienka spojiť 14 osobností, bežných občanov aj študentov zo Starej Ľubovne, ktorí stvárňujú známe i menej známe osobnosti z histórie či filmu na stránkach kalendára DOBRÉ SRDCE. Výťažok je venovaný dvanástim rodinám a ich deťom so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú tiež súčasťou kalendára. Jeho cena je 15 eur a dostať ho môžete po celom Slovensku cez Občianske združenie Kultúra so srdcom.
Bežné pľuzgiere a opuchy na hlavičke novorodenca
Okrem zriedkavých a závažných ochorení existujú aj bežnejšie úkazy na hlavičke novorodenca, ktoré môžu rodičov znepokojiť, no vo väčšine prípadov nie sú nebezpečné a časom samy vymiznú. Patria sem kefalhematóm, caput succedaneum alebo sací pľuzgier.

Kefalhematóm - krvácanie pod kosťou
Kefalhematóm vyzerá ako hrboľ na hlavičke novorodenca a nejaký čas trvá, kým úplne zmizne. Nezvykne sa komplikovať. Ide o krvácanie pod periost lebečnej kosti, ktorý je pevný väzivový obal kosti. Pri ťažších pôrodoch, najmä ak lekár na vybratie bábätka z pôrodných ciest musí použiť kliešte či „zvon“ - teda vákuumextraktor, môžu u dieťatka vznikať tzv. pôrodné poranenia. Kefalhematóm je jedným z nich.
Kefalhematóm vyzerá ako opuch, hrča na hlavičke, na pohmat je mäkký a je presne ohraničený. Je to preto, lebo neprekračuje hranice lebečnej kosti, keďže vzniká pod jej obalom a kosti u novorodenca ešte nie sú zrastené. Najčastejšie vzniká na temennej kosti, menej často na záhlaví. Neobjaví sa ihneď po pôrode, ale ukáže sa postupne po niekoľkých hodinách až 2-3 dňoch od pôrodu. Koža nad ním nie je farebne zmenená a nie je viditeľná žiadna modrina, pretože krv je vyliata pod obalom kosti, nie pod kožou. Mizne v priebehu 1-6 týždňov až 3 mesiacov.
Príčinou vzniku kefalhematómu je poškodenie cievok medzi kosťou a jej obalom (periostom). Vzniká napríklad pri rýchlom pôrode, nešetrnom vypudzovaní bábätka (napríklad tlačení na brucho počas pôrodu), ťažkom pôrode, najmä pri použití pôrodníckych klieští či „zvonu“ - vákuumextraktora.
Kefalhematóm nie je krvácanie do mozgu. Zakrvácanie sa v prípade kefalhematómu nachádza nad kosťou, čo znamená, že od mozgu je oddelený kosťou a pevnými mozgovými obalmi. Mozog je teda dôkladne chránený. Rodičia nemusia mať obavy, že bábätko je priamo ohrozené na živote. V drvivej väčšine prípadov dôjde k vymiznutiu kefalhematómu bez komplikácií v priebehu 2-6 týždňov, v niektorých prípadoch to môže trvať aj 3 mesiace.
Problémom je, ak nedochádza k rýchlemu vstrebávaniu, pretože už po 1-2 týždňoch môže okraj kefalhematómu kalcifikovať. Ak kalcifikuje celý kefalhematóm, vzniká na hlavičke tvrdý hrbol, ktorý už sa nevstrebe. Táto komplikácia je veľmi zriedkavá. Názory lekárov na prepichnutie a odsávanie kefalhematómu sa líšia - niektorí ju volia po 3 týždňoch, iní skôr, niektorí vôbec nie sú jej fanúšikmi z dôvodu možného zavlečenia infekcie a komplikácií. Najčastejšou komplikáciou kefalhematómu je novorodenecká žltačka. Dôvodom je rozpad nahromadených krviniek - hemoglobín z nich sa odbúrava na bilirubín. Ak sa u novorodenca objavia známky infekcie, kefalhematóm sa musí považovať vždy za podozrivý zdroj infekcie. Rodičia by si mali všímať svoje dieťatko, či mu chutí jesť, nie je nadmerne spavé (oboje sa však objavuje aj pri novorodeneckej žltačke) alebo naopak nepokojné, či nemá zvýšenú teplotu.
Caput succedaneum - opuch pod kožou
S čím si rodičia môžu pomýliť kefalhematóm? Na hlavičke novorodenca možno nájsť niekedy podobný útvar, ktorý sa nazýva caput succedaneum. Nejde o zakrvácanie pod obal kosti, ale o opuch pod kožou hlavičky, čiže nad obalom kosti. Je spôsobený dočasným nedokrvením pri tlaku hlavičky počas pôrodu.
Od kefalhematómu sa odlišuje tým, že je viditeľný ihneď po pôrode, ďalej už sa nezväčšuje a vstrebáva sa bez následkov a rýchlejšie ako kefalhematóm, spravidla v priebehu zopár dní. Nie je jasne ohraničený a môže presahovať okraje lebečných kostí, lebo s kosťami nesúvisí. Niekedy môžu bábätku v oblasti caput succedaneum vypadnúť vlásky, pričom oblasť bez vláskov má prstencovitý tvar.
Sací pľuzgier - následok dojčenia
Proces dojčenia môže na koži bábätka zanechať stopu a to v podobe sacieho pľuzgiera. Pľuzgier sa bežne objavuje na hornej pere bábätka v dôsledku dojčenia, ale aj usilovného cmúľania cumlíka alebo cmúľania palca. Za vznikom sacieho pľuzgierika je niekedy ale aj príliš krátka uzdička pri hornej pere bábätka. Bábätko kvôli tomu musí usilovnejšie cicať a mamičku aj pri správnom prisatí môže dojčenie bolieť. Sacie pľuzgiere sú zvyčajne neškodné a často samy zmiznú, keď sa technika dojčenia zlepší alebo keď si bábätko zvykne.
Iné kožné prejavy u bábätiek: Od vyrážok po pigmentové škvrny
Detská pokožka je citlivá a jedinečná, čo znamená, že na nej často vznikajú rôzne prejavy, ktoré u dospelých nie sú bežné. Tieto prejavy, hoci nie sú vždy pľuzgiere alebo opuchy na hlave, sú dôležitou súčasťou starostlivosti o novorodenca a môžu rodičov znepokojiť.

Špecifiká detskej pokožky
Oproti koži dospelých má dojčenská pokožka mnoho špecifík. Je tenšia a priesvitnejšia. Kožná bariéra bábätiek nie je taká silná. Malé deti sú preto náchylnejšie na kožné infekcie, stratu vody pokožkou a kvôli malému množstvu podkožného tuku aj na straty tepla. Okrem toho je koža malých bábätiek krehkejšia a náchylnejšia na vznik pľuzgierikov. Tiež kožného pigmentu melanínu, ktorý nás chráni pred slnečným žiarením, majú malé deti len veľmi málo. Navyše potné žľazy ešte nemusia nejaký čas po pôrode dostatočne fungovať. Bábätko preto chráňte pred priamym slnkom aj horúčavou. Na rozdiel od potných žliazok, mazové žľazy bábätiek sú v období skoro po pôrode veľmi aktívne, čo je vlastne koreň problémov s novorodeneckým akné. Na dôležitosti zdravia detskej pokožky a starostlivosti o ňu pridáva aj to, že keby sme zrovnali veľkosť jej povrchu v pomere k telu, u novonarodených detí je aj viac ako 4x (u predčasne narodených dokonca až 7x) väčšia ako u dospelých. Nedá sa preto čudovať tomu, aké obrovské množstvo prípravkov na starostlivosť o detskú pokožku existuje. V prípade niektorých vyrážok u detí ale niekedy platí, ako sa hovorí: „menej je viac“.
Novorodenecké a dojčenské akné
Typickou bábätkovskou vyrážkou je novorodenecké akné (acne neonatorum). Medzi hlavné dôvody jeho vzniku patrí vyššie spomínaná veľká aktivita mazových žliazok, na ktoré majú vplyv vlastné androgény (mužské pohlavné hormóny) dieťaťa aj hormóny mamičky. Akné u bábätiek je veľmi časté, trápi asi každé 5. dieťa, častejšie chlapcov ako dievčatká. Obvykle sa objavia počas 2. týždňa po narodení. Začervenané pupienky na tváričkách, tvári a niekedy aj vo vláskoch mamičku môžu pekne zľaknúť. V tomto prípade našťastie nie je potrebné sa desiť. Novorodenecké akné nebýva závažné a hojí sa bez jazvičiek. Pokožka zasiahnutá novorodeneckým akné nevyžaduje žiadnu špeciálnu starostlivosť. Vyľakaná mamička sa tvárou v tvár novorodeneckej vyrážke môže uchýliť k rôznym mazaniam. V prípade akné u novorodencov ale krémy alebo masti prejavy obvykle len zhoršia. V dôsledku pôsobenia hormónov sú totiž mazové žľazy v pokožke dieťaťa rozšírené a aplikácia masti len podporí ich upchávanie. Búrenie hormónov u bábätiek patrí do bežných fáz ich vývoja. Obdobie okolo 3. a 4. mesiaca sa dokonca označuje ako minipuberta. V tomto období sú aktívne pohlavné hormóny.
Novorodenecké akné nie je jediným „detským“ typom tohto kožného ochorenia. Aj v tomto prípade sú častejšími pacientmi malí chlapci. V porovnaní s novorodeneckým, bývajú prejavy dojčenského akné výraznejšie, u malého percenta ťažších prípadov dokonca môžu zostať po akné jazvy. S ťažším akné je preto vhodné navštíviť lekára, ktorý odporučí na liečbu vhodné antibiotiká.
Pigmentové a cievne škvrny
Aj keď je bábätko celé po vás, je stále strašne rozdielne. Veľa procesov u detí beží inak, než u dospelého človeka. A tiež na detskej pokožke sa v niektorých prípadoch stretnete s úkazmi, na ktoré vo svete dospelých nenarazíte. Má tvar ako modrina, má farbu ako modrina a bábätko sa s ňou už narodí. Modrý fľak, ktorý má bábätko najčastejšie na zadočku alebo v spodnej časti chrbátika, je v skutočnosti Mongolská škvrna. Nejde o žiadne poranenie. Mongolská škvrna vzniká nahromadením pigmentových buniek na jednom mieste. U pôvodnej európskej populácie je ich výskyt pomerne vzácny, častejšie sa s ním rodia novorodenci černošských, ázijských alebo indiánskych etník.
Alebo lososia škvrna. Všetky tieto prezývky si vyslúžil naevus simplex. Ide o červený fľak na koži bábätka. Pretože sa obvykle vyskytuje na zátylku, uchytili sa okolo neho legendy, že v tomto mieste držal bábätko bocian, ktorý ho priniesol. Ak je červený fľak na čielku alebo spôsobí začervenané očné viečka, hovorí sa mu anjelský bozk. Lososia škvrna zase vypovedá o farbe vyrážky, ktorú v skutočnosti tvoria rozšírené cievy.
Mílie, novorodenecká vyrážka a akrocyanóza
Drobné biele alebo žltkasté perličky okolo nosa a očí bábätka sú mílie. Biele bodky v koži vytvára keratín. Mílie u detí nie je potrebné nijako ošetrovať. Táto "detská krupička" samovoľne vymizne za 2-4 týždne.
Keď mamička nájde po 2-4 dňoch po pôrode na pokožke bábätka červené fliačky, môže ísť o novorodeneckú vyrážku (Erythema toxicum neonatorum). Mamička tou dobou ešte obvykle býva so svojim bábätkom v pôrodnici. Preto ju lekári a pôrodné asistentky môžu upokojiť. Novorodenecká vyrážka vzniká bez známej príčiny a sama do 7 dní spravidla zmizne. Bábätko aj s vyrážkou dobre prospieva.
Čo novopečenú mamičku dokáže poriadne vydesiť, je akrocyanóza alebo premodrávanie ručičiek a nožičiek. Podobne ako u potničiek, kedy ešte potné žľazy nedokážu dobre reagovať na podnety z nervového systému: „otvoriť“ alebo „zavrieť“, aj cievy u najmenších detí sa ešte v prvých týždňoch nie vždy adekvátne rozširujú a zužujú. Modré ručičky alebo nožičky ale neveští nič závažné. Stačí ich bábätku maličko zahriať a zafarbenie zmizne.
Potničky a plienková dermatitída
Potničky (miliaria), ako už je z názvu zrejmé, vzniknú z potenia kože. Termoregulácia u najmenších detí ešte nie je dostatočne „pružná“. Preto keď sa bábätko začne veľmi potiť, potné žľazy sa správne neotvárajú. Tak vznikajú vyrážky - potničky. Dôležité je bábätko neobliekať viac ako treba a udržiavať v miestnosti adekvátnu teplotu.
Vôbec najčastejší kožný problém bábätiek je plienková dermatitída alebo zaparenie. Vlhké a teplé prostredie pod plienkou, dráždivý vplyv moču a stolice aj mechanické odieranie pri nevhodne zvolenej veľkosti plienky, to všetko sú faktory, ktoré rozvoju detských zaparenín prispievajú.
Vyrážka malých detí, ale aj žien v strednom veku, je periorálna dermatitída. Koža v okolí úst je veľmi suchá a podráždená, nepríjemne svrbí a objavujú sa pupienky. Faktorov, kvôli ktorým podráždenie v okolí úst vzniká, je pravdepodobne viac. Často ale periorálna dermatitída súvisí s nevhodnou kozmetikou a medzi prvé kroky terapie patrí úplné vynechanie všetkých prípravkov. Podráždenie pokožky môže tlmiť zinok. Ohľadom periorálnej dermatitídy sa tiež objavujú otázky, s čím by sa dalo zvládnuť toto ochorenie.
Chronické kožné ochorenia
Niektoré detské kožné problémy rýchlo zmiznú. Nanešťastie sú ale aj také ochorenia, ktoré deti od najútlejšieho veku sprevádzajú dlhodobo. Napríklad lupienka vznikajúca na autoimunitnom podklade, sa môže prejaviť v akomkoľvek veku. Autoimunitný podklad má tiež atópia a teda aj sklon k rozvoju atopického ekzému. Chronickým ochorením je tiež seborea. Na seboreu na telíčku u 20-mesačnej dcérky dobre zaberá ichtiolová masť robená v lekárni. Sprchuje sa len čistou vodou. Niekedy by sa chcela umyť aj mydlom. Manžel priniesol z lekárne Skin Cap sprchový krém, ale na internete sa na viacerých miestach
tags: #pluzgier #na #hlave #po #narodeni
