Sledovať, ako vaše bábätko rastie a každý deň sa učí niečo nové, patrí medzi najkrajšie rodičovské zážitky. Psychomotorický vývoj bábätka je fascinujúci proces, pri ktorom sa prepája fyzický pohyb s duševným rastom - motorika s psychikou. Tento komplexný proces zahŕňa fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života a je základom celého ďalšieho duševného vývoja dieťaťa. Psychomotorický vývin je proces, ktorý zahŕňa vývin pohybových a psychických funkcií človeka, pričom sa navzájom ovplyvňujú a podporujú. Napríklad, keď bábätko zvládne štvornožkovanie, rozvíja nielen svaly a koordináciu, ale aj priestorovú orientáciu, vnímanie vzdialeností a nezávislosť.
Každé dieťa je iné a jedinečné, a hoci sa tento vývin líši od dieťaťa k dieťaťu a jeho tempo môže byť od ostatných odlišné, existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza. Dôležité je pamätať, že prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Nie je potrebné sa znepokojovať, ak práve to vaše dieťa neovláda tú či onú činnosť v porovnaní s iným, pretože rýchlosť, s akou sa dieťa vyvíja v prvom roku života, nenapovedá takmer nič o jeho budúcich schopnostiach či inteligencii. Napriek tomu sú tieto míľniky cenným nástrojom pre sledovanie zdravého rastu a včasné rozpoznanie potenciálnych odchýlok, ktoré môžu vyžadovať odbornú pozornosť.
Komplexnosť a Dôležitosť Psychomotorického Vývinu
Motorický vývin dieťaťa je definovaný ako sled dejov vedúcich od závislosti k autonómii jedinca. Je to zložitý proces, ktorý zahŕňa rozvoj hrubej aj jemnej motoriky, poznávacie, sociálne, mentálne i komunikačné zručnosti a mnoho ďalšieho. Všetky vymenované funkcie fungujú v prepojení - všetko súvisí so všetkým a vzájomne sa prelína, nadväzuje a ovplyvňuje. Ak však nastanú v jednej oblasti komplikácie, vznikajú v nadväznosti takzvané odchýlky vo vývine, ako napríklad problémy s oneskoreným plazením, štvornožkovaním, chôdzou, alebo ťažkosti s manipuláciou malých predmetov, ktoré spôsobujú neskôr problémy s písaním alebo kreslením. Dokonca aj problémy so sluchom môžu ovplyvniť rovnováhu a následne aj chôdzu.
Nervová sústava každého človeka reaguje na iné podnety, navyše deti sú vo vnímaní mnohonásobne viac citlivejšie ako my dospelí. Vysoká citlivosť zmyslov je najintenzívnejšia prvý rok života. Pohyb dieťaťa je hnaný zmyslami a zmysly dostávajú iný rozmer vďaka pohybu v priestore, ktorý neustále objavujú z vnútornej motivácie. Vývin dieťaťa je geneticky zakódovaná informácia, ktorá reaguje v tele prostredníctvom rôznych súhier a pohybov už od narodenia a postupuje každým vývinovým krokom v živote človeka automaticky.
Už v prvých týždňoch od narodenia bábätka vidíme v jeho pohybe prvé pohybové vzorce, ktoré bude používať celý život. Pre plnohodnotný život človeka sú pohybové vzorce niečo ako „položené základy“. Preto ich sledujeme, aby boli čo najviac v kvalite a umožnili dieťaťu v budúcnosti rôznorodý, bezbolestný pohyb, aby sa mohlo sústrediť na činnosti, ktoré ho budú zaujímať. Dieťa komunikuje s okolím od prvého okamihu na svete. Nástrojom komunikácie je pre neho aj plač. Preto je dôležité naučiť sa svoje dieťa pozorovať a snažiť sa mu tak porozumieť, čím dokážete odkryť a rozvíjať jeho potenciál a pomáhať mu prekonávať prekážky.
Je dôležité si uvedomiť, že ak sa objaví problém, nie je pravda, že dieťa z neho vyrastie. Naopak, veľmi často sa problém v pohybe, sústredení a komunikácii prehlbuje a reťazí na iné oblasti jeho života. Skorá intervencia je kľúčom k úspechu pri akýchkoľvek vývinových odchýlkach.
Míľniky Hrubé Motoriky: Od Narodenina po Samostatný Pohyb
Termínom hrubá motorika označujeme celkový pohybový vývin človeka. Ide o súhru pohybov hlavy, trupu a spolupráce horných a dolných končatín. Významnou mierou prispieva k správnemu držaniu tela, učí dieťa zvládnuť orientáciu v priestore, prekonávať rôzne prekážky, zladiť pohyb s rytmom a hudbou a vedome napodobňovať pohyb podľa vzoru. Hrubé motorické zručnosti sú pre deti a neskôr aj dospelých ľudí základom každodenného života. Môžeme povedať, že sa zapájajú do takmer každej činnosti, ktorú dieťa vykonáva.
Novorodenecké Obdobie (0 - 1 Mesiac)
Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Dieťa prejavuje silný sací reflex a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. V polohe na bruchu začína zdvíhať hlavu, aj keď len na chvíľku. Sociálne a emocionálne správanie zahŕňa schopnosť rozpoznať hlas matky a reagovať upokojením pri jej dotyku alebo zvuku, pričom plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom.Možno ste už počuli, že novorodenci sa rodia asymetrickí. Znamená to, že dieťa je často v polohe, ktorú si zvolí, pretože ju má z bruška viac navnímanú, čiže silnejšiu. Trup je uklonený do oblúku v tvare “C”, niekedy až v tvare “D”. Keďže je hlavička predozadne predĺžená a novorodenec ešte nevie používať svaly a rovnováhu zároveň, je pre neho problém ležať symetricky a v pokoji v polohe na chrbte. My dospelí sa vieme na chrbte uvoľniť, ibaže novorodenci sa v tejto polohe namáhajú a neustále pracujú pohybmi rúk a nôh, čo ich únavou zvedie do spomínanej asymetrie a tým si ju posilňujú až fixujú. Na základe asymetrie sa dieťa časom pozerá iba na jednu stranu a keďže je jeho lebka ešte mäkká, môže si tak výrazne zležať hlavičku, ktorá nebude časom len estetickým problémom, ale aj prekážkou v pohybe.
Rané Kojenecké Obdobie (2 - 3 Mesiace)
V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. Dieťa ležiace na bruchu dokáže zdvihnúť hlavu a hrudník, pričom sa opiera o predlaktia a stabilizuje polohu hlavy. Otáča hlavu smerom k zvukom a pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. V tomto období začína "rozprávať" - vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím, a reaguje úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie, keď sa dieťa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné ležať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť).
Stredné Kojenecké Obdobie (4 - 6 Mesiacov)
Štvrtý mesiac prináša prvé väčšie zmeny v pohyblivosti. Dieťa udrží hlavu počas sedu a začína sa pretáčať - väčšinou najprv z brucha na chrbát. Dokáže sa opierať o vystreté ruky a aktívne sa snaží dosiahnuť na hračky. Úchop je zatiaľ celou dlaňou (palmárny úchop). V piatom mesiaci už dieťa má plnú kontrolu nad svojou hlavou. Keď je rukami pridŕžané v polohe sedu, hlava je vzpriamene s telom. Aktívne sa pretáča oboma smermi, dokáže prekladať predmety z jednej ruky do druhej a všetko si dáva do úst, čo je jeho spôsob poznávania sveta. Začína sa zaujímať o príčinu a následok. V šiestom mesiaci sa dieťa snaží sadnúť, často s pomocou alebo s oporou, a je schopné bez problémov prevaliť sa z jednej strany na druhú, najprv spredu dozadu. Dokáže zdvihnúť predmety, prekladať ich a aktívne s nimi manipulovať. Emócie sú výraznejšie - bábätko vyjadruje radosť, ale aj nespokojnosť. Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží, je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško.
Neskoré Kojenecké Obdobie (7 - 12 Mesiacov)
Siedmy mesiac je prelomový - väčšina detí už dokáže samostatne sedieť bez opory, avšak iba na krátku dobu. Dieťa dokáže s podporou dospelého stáť. Niektoré začínajú plaziť (pohyb po bruchu) a experimentovať s pozíciou na štyroch. Medzi siedmym a deviatym mesiacom deti postupne ovládajú štvornožkovanie (lozenie) - pohyb na štyroch končatinách. Tým sa dramaticky zvyšuje ich mobilita a nezávislosť. Postaviť sa s oporou o nábytok je ďalší častý míľnik. Vo veku 8. mesiaca dieťa stojí už bez podpory dospelého, no stále sa pridŕža nábytku a sedí už samostatne. V deviatom mesiaci sa dieťa pohybuje po miestnosti kotúľaním prípadne plazením, ale najmä za pomoci rúk. Po desiatom mesiaci sa deti začínajú pripravovať na chôdzu. Najprv chodia pozdĺž nábytku s oporou, potom robia prvé kroky s pridržaním a nakoniec sa odvážia na samostatné kroky. V desiatom mesiaci je dieťa schopné samo sa postaviť a je pri sedení veľmi stabilné. Prvá samostatná chôdza sa najčastejšie objavuje medzi 11. a 15. mesiacom. Vo veku jedného roka dieťa už chodí s dospelým, ktorý ho vedie už len za jednu ruku, a niektoré deti už zvládnu chôdzu na dlhší čas aj bez podpory.
Míľniky vývoja dojčiat, mnemotechnická pomôcka pre pediatrické ošetrovateľstvo, recenzia NCLEX
Batoliace Obdobie (12 Mesiacov - 3 Roky)
Po prvom roku života dieťa postupne prechádza od neistej chôdze k stabilnejším a komplexnejším pohybom. Medzi 12 a 18 mesiacmi dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne. Stáva sa sebavedomejším a začína vyjadrovať svoje potreby slovami. V tomto veku, medzi 19. a 21. mesiacom, sa vaše dieťa postupne naučí zdvihnúť hračku zo zeme bez toho, aby spadlo. Ľahko si poradí s chôdzou vzad a dokáže chodiť po schodoch len s prísunom jednej nohy, bez toho aby sa muselo pridržiavať zábradlia. Pri chôdzi sa zvládne rýchlo zastaviť, otočiť, a zvládne aj ľahšie kopanie do lopty, pričom musí krátkodobo udržať rovnováhu na jednej nohe. V dvoch rokoch vie dieťa behať, aj keď nevie ešte spomaliť a zatočiť v behu, a ľahko dokáže urobiť drep a znovu sa postaviť. Dokáže kopnúť do lopty, preto sú hry s loptami tak obľúbené. Vo veku od 1 do 3 rokov dieťa postupne zvláda stáť bez opory, vstávať zo sedu aj z ľahu, prekonávať prekážky, samostatne chodiť, skákať, chodiť po schodoch, stáť na jednej nohe, hádzať a chytať loptu. V troch rokoch dieťa dobre beží, vie jazdiť na trojkolke a zvládne tiež stáť na jednej nohe, z čoho vyplýva, že jeho koordinácia sa výrazne zlepšila.
Jemná Motorika a Kognitívny Rozvoj: Svet Skúmania a Manipulácie
Hrubá motorika má priamy vplyv na jemnú motoriku. Jemná motorika je nevyhnutná pre mnohé každodenné činnosti a jej rozvoj je takisto kľúčový pre celkový kognitívny vývin dieťaťa.
Rozvoj Jemnej Motoriky v Kojeneckom a Batoliacom Veku
Už v kojeneckom období sa úchop predmetov mení z celodlaňového na presnejší, radiálny úchop s postupným zapájaním palca a ukazováka. K hre „ruka-ústa“ sa pridáva aj „noha-ústa“, keď dieťa ústami zkouma všetky dosažiteľné predmety. Vo veku 2 rokov by dieťa malo zvládnuť prevracať v knižke jemné stránky jednu po druhej. Malo by sa naučiť obliecť si ponožky, čiapku alebo nohavice v páse na gumičku. Zvládne otočiť kľučkou, tak aby si samo otvorilo dvere (ľahšie je otváranie smerom od seba), a malo by dokázať postaviť vežu zo 4 kociek. S vašou pomocou tričko alebo sveter zvládne natiahnuť cez hlavu, ale orientácia predného a zadného dielu stále zostáva na vás, rovnako tak ako aj prevlečenie rúk cez rukávy. Tiež zvládne viesť jazdec po zipse - zapnúť a rozopnúť ho, ale zapínanie gombíkov je stále veľmi ťažké. Vo veku od 1 do 3 rokov sa jemná motorika zdokonaľuje: dieťa vie stavať vežu z kociek, jesť príborom, navliekať korálky, umyť si a utrieť ruky, začať používať nočník a byť bez plienok. Vo veku 36 mesiacov dieťa dokáže používať nožnice na jednoduché strihanie papiera a kreslí zložitejšie tvary, napríklad kruhy. Jemné motorické schopnosti na manipuláciu s drobnými predmetmi sú v tomto období už rozvinuté.
Vývoj Reči a Sociálno-Emocionálna Sféra
Psychomotorický vývin nie je len o pohybe. Zahŕňa aj kľúčové aspekty komunikácie, reči a rozvoja osobnosti.
Od Prvého Plaču k Rozvinutej Komunikácii
V prvom mesiaci života dieťaťa je plač jeho hlavným komunikačným nástrojom. Postupne, v druhom a treťom mesiaci, začína vydávať zvuky ako hrkútanie, čím komunikuje s okolím, a reaguje úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Medzi siedmym a deviatym mesiacom sa rozvíja reč - prvé slabiky ako "ma-ma", "ba-ba" alebo "da-da". Po desiatom mesiaci dieťa začína používať prvé slová s významom, rozumie jednoduchým príkazom ("daj mi", "poď sem") a komunikuje gestikuláciou.Medzi 19. a 21. mesiacom sa reč stáva ucelenejšia a náročnejšia. Slovná zásoba je veľmi variabilná. Niektoré deti v dvoch rokoch používajú aktívne cca 30 slov, iné deti skladajú jednoduché vety alebo súvetia a ich aktívna slovná zásoba siaha k 100 slovíčkam. Do dvoch rokov by ale všetky deti mali klásť jednoduché otázky: "Kam ideš?" a dávať jednoslovnú či dvojslovnú odpoveď: "Tam". Často používajú dvojslovné spojenia. Chápu pojem "moje" a "nemôžem". U mnohých detí je koordinácia jazyka a artikulácie hovoridiel ešte nevyvinutá. Preto často dieťaťu rozumejú len jeho najbližší, ktorí majú výslovnosť dieťaťa dobre "napočúvanú". Vo veku od 1 do 3 rokov dieťa ovláda slovnú zásobu od 6 slov v 1. roku až po 900 slov na konci 3. roka. Vo veku 24-30 mesiacov dieťa výrazne rozširuje slovnú zásobu a začína tvoriť krátke vety.
Rozvoj Osobnosti a Sociálnych Zručností
V období medzi 19. a 21. mesiacom začína byť povaha dieťaťa viac jasná. Vaše dieťa bude chcieť pomáhať iným a robiť všetko za seba samo. Niektoré deti sa dokonca zlostia, ak čokoľvek chcete urobiť za nich, a to platí aj o činnostiach, ktoré ešte samo nezvláda. Môže byť vodcom či naopak dieťaťom, ktoré skôr počúva a hĺba nad vecami. Môže byť bezstarostné či starostlivé (dievčatká sú všeobecne viac starostlivé, hlavne o bábiky). Kritiku môže prijímať ľahko či so slzami. Vo veku 2 rokov dieťa začína chápať rytmus. Pravdepodobne ste predtým pozorovali, že vaše dieťa rado tancuje či hrá na akýkoľvek nástroj. V súčasnej dobe začínajú mať jeho tanečné pohyby a vydávané melódie rytmus. Vďaka tancu, ktorý väčšina detí miluje, dochádza k rozvoju pohybových schopností dieťaťa. Dieťa rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky. Vo veku 30-36 mesiacov sa dieťa hrá s ostatnými deťmi, začína riešiť konflikty a chápe základné pravidlá spolupráce. Vo veku 36 mesiacov dieťa rozumie pravidlám a vie ich dodržiavať, je schopné spolupracovať s ostatnými deťmi v skupinových aktivitách, vyjadrovať svoje potreby slovne a rozvíjať priateľstvá.
Ukážte svojmu dieťaťu, ako sa "popasovať" s problémami. Zahŕňajte dieťa viacerými zodpovednosťami, ktoré je schopné zvládnuť (napr. upratovanie plastového riadu z kuchynskej umývačky do skrinky, upratovanie hračiek pred spaním, apod). Nechajte batoľaťu dostatok času, aby sa mohlo sústrediť na dôležité veci a dokončiť svoju úlohu. Ak vás požiada o pomoc, vždy hneď pomôžte a neúspechy rozptýľte odvedením pozornosti inam či povzbudením, že nabudúce sa činnosť určite podarí.
Podpora a Stimulácia Motorického Vývinu: Praktické Rady pre Rodičov
V prvých mesiacoch života sú pre bábätko dôležité kontrastné hračky, ktoré stimulujú zrakové vnímanie. Hrkálky a závesné kolotoče podporujú sluchové vnímanie a koordináciu ruka-oko. Hracie deky sú základnou pomôckou pre každé bábätko, poskytujú bezpečný, čistý a stabilný povrch na cvičenie. Drevené kocky, vkladačky a prvé hračky sú ideálne pre rozvoj jemnej motoriky. Lopty, autíčka a ťahacie hračky motivujú k pohybu, lozeniu a neskoršej chôdzi.
Vytvorenie Optimálneho Prostredia a Správna Manipulácia
Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec, ale správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.Zabezpečte tvrdý a stabilný povrch, pretože príliš mäkké podložky alebo matrace nie sú vhodné na cvičenie. Dostatok voľného pohybu: Minimalizujte čas strávený v sedačkách, lehátkach alebo detských stoličkách. Vytvorte bezpečné prostredie, kde sa dieťa môže voľne pohybovať.
Pozor na nevhodné pomôcky: Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu. V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.Pozor na nevhodnú manipuláciu: Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvy, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť. Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi, na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu. Na nosenie môžeme používať aj ergonomické pomôcky (na malé bábätká sú najvhodnejšie správne uviazané šatky, neskôr možno využiť aj ergonomické nosiče), klokanky sú z viac dôvodov pre nosenie akokoľvek starých detí úplne nevhodné. Na rukách zvisle čelom k sebe môžeme nosiť až deti, ktoré sa samy vedia posadiť, striedavo na jednom a druhom boku. U menších detí také nosenie narušuje motorický vývin dieťaťa, podporuje nevhodné prehýbaniu do luku (záklon hlavy a prehnutie chrbta), radšej volíme nosenie v klbku alebo na tigríka. Akonáhle sa začne dieťatko otáčať z chrbátika na boky až bruško, je možné ho nosiť v polohe klokanka.Záklon hlavy: Ten je síce od narodenia prirodzený, no ak pretrváva, spôsobuje dieťaťu problémy s bruškom a vyprázdňovaním, vedie ho k vytvoreniu zlých pohybových vzorcov. Správnym polohovaním, posilňovaním brušných svalov a nastavením vhodného nosenia detí od narodenia vieme predchádzať nielen asymetrii, ale aj záklonu hlavy dieťaťa.Balenie na široko: Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať, pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách. Pri nefyziologickom vývine bedier široké balenie nestačí a musia sa používať abdukčné nohavičky či perinka, alebo i strmienky. Pre vývin bedier je ďalej nevhodné tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť rovno natiahnutých.
Jednotlivé Fázy Motorického Vývinu a ich Podpora
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.
Pasenie koníkov: Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadné. Ideálnym miestom na pokladanie na bruško je tvrdá podložka či hrudník rodiča, kvôli bezpečnosti dieťaťa potom najneskôr od 3. až 4. mesiaca podlaha. Nevhodná na pasenie koníkov je detská postieľka (tá by mala slúžiť iba na spánok), pohovka či rodičovská posteľ, sú príliš mäkké a bábätko sa nemôže riadne oprieť o podložku. Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte, staršie deti možno dávať pásť aj vo vaničke. Ak bábätko v polohe na chrbte alebo na brušku vykazuje známky predilekcie (napr. preferuje jednu stranu, stáča sa k nej, pasie asymetricky) je možné mu pri pasení jemne prstom alebo rukou brániť v otáčaní sa na preferovanú stranu. K dieťaťu sa snažíme viac pristupovať z druhej strany, otočíme postieľku aj vaničku, z podložky ho zdvíhame nabalením cez druhú ruku, ak je dieťa kŕmené z fľaštičky, držíme ho v náručí na druhej ruke. Nepoužívame polohovacie valčeky alebo stočenú plienku či deku, bábätko sa proti nim snaží tlačiť na svoju obľúbenú stranu, svaly sa skracujú a predilekcia zosilňuje.
Prvé vzpriamenie: Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieťa sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné ležať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť). Vek, kedy dieťa má tento míľnik zvládnuť je len orientačný. Ak už v treťom mesiaci túto polohu dieťa nezvládne, nebude schopné rozvíjať ďalšie zručnosti. Nebude napríklad schopné dosahovať hračky. Tým, že bude dieťa vyosené, bude prepadávať na jednu stranu, následne vzniká nesprávne zakrivenie chrbtice.
Druhé vzpriamenie: Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien. Ak chceme bábätko podporiť v tom, aby sa išlo do druhého vzpriamenia (oporu o dlane natiahnutých paží v polohe na brušku) a potom sa rozliezlo, máme niekoľko možností, ako ho k tejto činnosti motivovať a pomôcť mu posilniť potrebné svaly. Pokiaľ pri pasení nerozťahuje prsty, štekliť ho na chrbtoch ruky a prstoch, aby otvorilo päste. Môžeme ho pokladať cez overball, držať ho za panvu a pohupovať s ním do strán (nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní, a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane) a dopredu a dozadu. Tiež je možné bábätko dať na veľkú loptu pri podobne vysokom stole, na ktorý dáme hračku alebo iný pre dieťa zaujímavý predmet, dieťa držíme za bedrá a loptou pohybujeme dozadu a dopredu smerom k stolu, aby sa na neho snažilo dosiahnuť a predmet si vziať. Pri pasení na zemi dáme pred dieťa matrac alebo nízku stoličku a hore na okraj položíme zaujímavý predmet alebo pricvikneme štipec na bielizeň, aby dieťa pre ich dosiahnutie muselo kúsok zdvihnúť ruku. Občas môžeme skúšať naťahovanie ručičiek proti podložke, kedy dojčatá vezmeme do náručia chrbtom k sebe (v pozícii klokanka) a rýchlo ho priblížime dole k podložke, mal by ručičky s roztiahnutými prstami dávať pod seba a snažiť sa o ne oprieť.
Otáčanie z chrbta na bruško: Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne. Častou chybou je pretáčanie švihom a so šíjou smerujúcou do záklonu, čo je preťažením šijových svalov. Dieťa musí pri pretáčaní zapájať šikmé brušné svaly. Pritiahnutím kolienok hore a následným pretočením sa do boku na bruško. Dôležité je, aby dieťa tento míľnik zvládlo na obe strany. Pretáčanie sa z chrbta cez bok a lakeť opretý pozdĺž hrudníka na bruško je možné dieťatku ukázať tak, že mu v polohe na boku jemne zatlačíme na kolienko pokrčenej nožičky. Môžeme s ním aj váľať sudy na nepreferované stranu. Dojčatá možno položiť na veľkú loptu, držať ju za panvu a pohupovať s ním do strán - nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane.
Pivotácia: Dieťa na brušku trávi stále viac času. Správnymi podnetmi sa u neho vyvíja snaha o pohyb. Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu, čo je pohyb, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny. Je dôležité, aby to dokázalo robiť na obe strany. Z pivotácie často následne vzniká tzv. šikmý sed. A až neskôr sa objavuje priamy sed, ktorý dieťa dosiahne až keď budú jeho svaly natoľko silné, že udržia telíčko v priamom sede, čo je vrcholná zručnosť v 9. mesiaci.
Štvornožkovanie: Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité, predovšetkým, aby bolo symetrické a koordinované. To znamená, že sa má striedať pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha. Chrbát dieťaťa musí byť rovný, ramená sú priamo nad zápästím a kolená priamo pod bedrami. Ak má dieťa pri štvornožkovaní chrbátik prehnutý, znamená to, že jeho brušné svaly sú oslabené a je potrebné ich posilniť. Ak máme doma klzké podlahy (laminátovou, linoleum), položíme na zem väčší kusový koberec alebo bábätku dáme na kolienka návleky či pančuchy s protišmykovou úpravou v oblasti kolienok. Pre podporu lozenia možno dieťatko položiť cez svoje natiahnuté nohy alebo overball, držať ho za bedrá a hojdať s ním pomaly dopredu a dozadu tak, aby sa striedavo dotýkalo podložky ručičkami a nožičkami. Môžeme na zem poukladať rôzne nižšie prekážky. S dieťatkom možno cvičiť tzv. fúrik. Bábätko môže liezť aj len po kolienkach, učí sa tak dávať kolená pod seba a trénuje na neskoršiu chôdzu. Dieťa by malo štvornožkovať minimálne 2 mesiace. Krížovým pohybom sa prepája aj pravá a ľavá hemisféra v mozgu. No predovšetkým je štvornožkovanie poslednou možnosťou aby dieťa doposilovalo potrebné svalové partie a dorovnalo prípadné disbalancie na bruchu a chrbte skôr, ako sa vertikalizuje a postaví.
Sed: Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyroch posadiť samé, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu. Neposadzujeme ho ani v kočíku, jedálenskej stoličke alebo na kolenách. Bábätko by malo ležať na chrbte či brušku alebo byť na v náručí v polohe klbka, klokanka alebo tigríka. Aj deti, ktoré sa samy vedia posadiť, nedávame do pasívnych chodítok a hopsadiel, okrem narušenia vývinu chôdze, spôsobujú aj rad iných porúch pohybového aparátu. Pre úplnú väčšinu detí je samostatný priamy sed v pol roku života nereálnu vecou, zvyčajne k nemu dospejú v 8. až 9. mesiaci života (alebo aj neskôr). Pri správne prevedenom priamom sede má dieťa jednu nohu vpredu, druhú vzadu. Chrbát je vystretý ako pravítko. Častým problémom je zhrbený chrbát. Je to znamením toho, že dieťa nemá správne doposilovaný prsný a brušný sval, ktoré by ho krásne vzpriamili. Často je to dôsledok toho, že dieťa posádzame skôr, ako je na to fyzicky pripravené. Nenechajte sa zviesť k pasívnemu posadzovaniu. Dieťa si pasívnym sedom netrénuje správne chrbtové svaly, neposilňuje ku zdravému držaniu tela potrebné šikmé brušné svaly a hlboké svaly trupu a naopak príliš posilňuje priame brušné svaly, "sedí" s chrbtom nie rovným, ale do oblúka.
Námety na Tvorivé Hry pre Rozvoj Motoriky
Čarovanie s bublinami: Deti vo veku okolo roka a pol začínajú fascinovať bubliny a nadšene do nich fúkajú. Ak by ste si chceli pre svoje batoľa vyrobiť "domáci" bublifuk, ponúkame jednoduchý recept: Rozpustite 180 ml tekutého pracieho prostriedku alebo detského šampónu v 1,8 litroch vody. Pridajte 240 ml glycerínu na zosilnenie steny bublín. Jednoduché vyfukovátko zostrojíte tak, že jeden koniec drôtika zatočíte do krúžku.
Modelovanie: Na rozvoj jemnej motoriky ruky je vhodné napr. modelovanie. Ak ste zástancami toho, že dieťa by nemalo prísť do styku s ničím, čo by mohlo byť nevhodné na požitie, ponúkame recept na modelovacie cesto z potravín. Chutné pre dieťa síce nebude, ale aspoň máte istotu, že sa dieťaťu nič nestane, ak kúsok cesta ochutná. Vo veľkej mise zmiešajte 425 g múky, 120 ml oleja a 120 ml vody. Dobre prepracujte, a ak treba, pridajte vodu, aby sa hmota dobre spojila. Pre pestrosť môžete rozdeliť cesto na niekoľko častí, a tie potom zafarbiť rôznymi odtieňmi potravinárskej farby. Hustota cesta a jeho tuhosť, záleží na vás, respektíve na tom, koľko vody do cesta pridáte. Pre menšie deti odporúčame skôr jemnejšie a mäkšie cesto. Ak je cesto príliš tuhé a dieťa z neho nemôže nič vymodelovať, prestáva ho hra baviť. U detí mladších ako 1,5 roka počítajte skôr s trhaním, stláčaním a podobným zoznamovaním sa s hmotou. Deti vo veku okolo 2 rokov dokážu s pomocou vytvoriť napr. slimáka tým, že vypracujú s vašou pomocou hada a na neho pritlačia ulitu, ktorú nájdete na prechádzke v prírode.
Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc a Úloha Pediatra
Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou ho vykonáva pediater na preventívnych prehliadkach, ale aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť. Predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času. Hoci každé dieťa má svoje tempo, existujú určité varovné signály, ktoré by rodičia nemali ignorovať.
Varovné Signály a Dôvody na Vyšetrenie
Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách. Výrazné oneskorenie míľnikov, napríklad, ak dieťa nesedí ani s oporou po 9. mesiaci, nestojí s oporou po 12. mesiaci, alebo nechodí ani po 18. mesiaci, sú taktiež signálom pre konzultáciu s odborníkom. Ak spozorujete ktorýkoľvek z týchto signálov, neváhajte a obráťte sa na odborníka, pretože skorá intervencia je kľúčom k úspechu.
Úloha Pediatra pri Sledovaní Vývinu
Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie. Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy (napr. trakčný test - lekár bábätko priťahuje do sedu za ručičky, toto je len diagnostická metóda, nie odporúčaná manipulácia s bábätkom či vhodná hra). Dôležité je posúdenie stavu výživy a rastu (hmotnosti, dĺžky tela, obvodu hlavy, veľkosti a tvaru veľké fontanely), vyšetrenie zreníc, reakcie na očkovanie, vyhodnotenie držania a symetrie tela, spontánnej hybnosti aj cielených pohybov, hybnosti kĺbov, jemnej a hrubej motoriky, mimiky a v neposlednom rade aj psychického vývinu - kontaktu očami, úsmevu, žmurkania, prvých slabík, atď. Ďalej lekár sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela. Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma (opísanie pohybov bábätka rodičmi). V poradni psychomotorického vývinu vás vieme v celom procese podporiť a poskytnúť odborné poradenstvo, ktoré sa netýka len pohybu, alebo len jedného problému. Na dieťa a na jeho rodinu sa pozeráme ako na celok, do ktorého spadajú individuálne potreby každého zvlášť. Hľadať cestu k lepšej komunikácii a spolupráci so svojím bábätkom už od narodenia, neznamená, že svoje dieťa rozmaznávate.
tags: #po #motorickej #stranke #dieta