Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jednou zo základných zákonných povinností, ktorá je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Tento právny rámec explicitne upravuje právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, čím zabezpečuje uspokojovanie materiálnych potrieb pre svojich členov. Koncept výživného, často nazývaného aj alimenty, nemá v zákone o rodine svoju presnú definíciu, avšak jeho podstatu možno odvodiť z bohatej rozhodovacej praxe súdov. Ide o zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo v inom rodinnom vzťahu, najčastejšie úhrada potrieb detí ich rodičmi.
Rodičia môžu túto povinnosť plniť v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne na základe dohody, alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní. Ak sa rodičia dohodnú na výživnom, je odporúčané nechať túto dohodu schváliť súdom. Iba takáto súdom schválená dohoda bude vykonateľná a umožní exekučné vymáhanie plnenia tejto povinnosti v prípade, ak povinný rodič nebude výživné k rukám oprávneného rodiča uhrádzať. Okrem toho, ak rodič neplatí výživné podľa súdneho rozhodnutia, možno platenie výživného vymáhať, resp. požiadať o náhradné výživné. Rodičovskú dohodu možno neskôr tiež zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Trvanie vyživovacej povinnosti: Schopnosť samostatne sa živiť ako kľúčový faktor
Zákon o rodine jednoznačne stanovuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti - a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. To znamená, že dieťa musí byť schopné úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje relevantné životné potreby. Pojmy „úplne a trvale“ sú v tomto kontexte kľúčové, pretože pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový alebo nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. Dosiahnutie osemnásteho roka života, t.j. plnoletosti, ešte automaticky neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Naopak, vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku, a to ani veku 26 rokov, hoci sa tento vek niekedy spomína v súvislosti s inými právnymi predpismi, napr. zdravotné poistenie.
Pri maloletom dieťati sa podmienka schopnosti samostatne sa živiť neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Situácia sa mení pri plnoletom dieťati, kde súd posudzuje jeho schopnosť samostatne sa živiť ako základnú zákonnú podmienku pre nárok na výživné. Ak je plnoleté dieťa schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné nemá; ak nie je, nárok na výživné má.
Kedy by ste mali pomáhať svojim dospelým deťom a kedy ich nechať učiť sa?
Faktory ovplyvňujúce schopnosť samostatne sa živiť
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, ako aj majetkové pomery.
1. Štúdium a príprava na povolanie
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť riadne sa zamestnať. Počas tohto obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. Aplikačná prax chápe ukončenie prípravy na budúce povolanie ako ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe (získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia, napr. titul Ing./Mgr./MUDr.). Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere preto úplne relevantné.
Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť spravidla nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa nemohlo brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium, ako je napríklad doktorandské štúdium. Vo všeobecnosti sa doktorandské štúdium už nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie, najmä ak študent dosahuje štipendium, ktoré je porovnateľné s bežným príjmom. Ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
V súčasnosti existuje aj pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Musí sa brať do úvahy jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nesmie dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Špecifické situácie štúdia:
- Opakované štúdium: Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste zaoberať sa najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou (študijné výsledky, absencie).
- Prerušenie štúdia: Ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus, na povinnosti platiť výživné to nič nemení, ak dieťa riadne v štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia. Dôležité je, či dieťa bolo v medziobdobí zárobkovo činné a či sa tým stalo schopné samostatne sa živiť.
- Letné prázdniny: Letné prázdniny medzi ukončením strednej školy a nástupom na vysokú školu sa podľa ustálenej judikatúry a praxe považujú za súčasť prípravy na povolanie, pokiaľ je zrejmé, že dieťa bude v štúdiu pokračovať bez prerušenia. Povinnosť platiť výživné teda trvá aj počas týchto prázdnin.
- Brigádnická práca: Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné nevylučuje, môže však ovplyvniť jeho výšku. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak je však tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť. Pre naplnenie skutkovej podstaty schopnosti samostatne sa živiť nestačí len nepravidelný príjem zo študentskej brigády.
- Štipendiá: Ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o jednorazový príjem s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Pri štipendiu sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného rodiča.
2. Zdravotné postihnutie
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí nárok na výživné z tohto dôvodu nevzniká. V prípadoch zdravotne postihnutých detí rodičov môže vyživovacia povinnosť trvať aj po celý ich život.
3. Zamestnanie a príjem
Ak plnoleté dieťa je schopné samostatne sa živiť prostredníctvom zamestnania a vie si zabezpečiť príjem, je možné podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Nezamestnanosť dieťaťa nie je automatickým dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Súd prihliada na schopnosti a možnosti rodičov. Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Súd prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
4. Manželstvo plnoletého dieťaťa
Zaujímavou situáciou je uzavretie manželstva plnoletým dieťaťom. Hoci zákon o rodine takéto situácie explicitne neupravuje, súdna prax sa s ňou vysporiadala. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe uzavretím manželstva vyživovacia povinnosť voči deťom nezaniká. Táto platí naďalej (ak sú splnené zákonné podmienky), avšak stáva sa tzv. podpornou vo vzťahu k vyživovacej povinnosti medzi manželmi. To znamená, že si prioritne svoju vyživovaciu povinnosť musia plniť manželia navzájom. Až keď druhý manžel nevie zabezpečiť výživu (napríklad aj z toho dôvodu, že je tiež študentom), má svoju vyživovaciu povinnosť plniť rodič dieťaťa.
Určenie výšky výživného: Viaceré kritériá a sudcovská úvaha
Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stoviek, a to bez ohľadu na výšku výdavkov dieťaťa.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by bol uvedený v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto sa zastáva názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Čo sú "odôvodnené potreby detí"?
Výživné slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby. Je to zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote. Výdavky musia byť odôvodnené, bežné a akceptovateľné. Prípustné sú i osobitné výdavky, ak má dieťa osobitné potreby (napr. zdravotné alebo na vzdelanie). Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva, tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak pasívach. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel, medzi ktoré patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené výdavky súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musia byť výdavky primerane optimalizované, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Obaja rodičia majú teda zákonnú vyživovaciu povinnosť, avšak pri vyčíslení výšky výživného a určení povinného rodiča súd prihliada na rôzne faktory, a to najmä na to, kto sa o dieťa v prevažnej miere stará. Osobná starostlivosť o dieťa je tiež akoby istou hodnotou, ktorou rodič prispieva na výživu dieťaťa, preto ju súd zohľadňuje. Pri striedavej a spoločnej starostlivosti výživné nemusí byť zásadne vôbec určené. Pri spoločnej starostlivosti oboch rodičov (nová forma starostlivosti, účinná od roku 2023) súd nevykonáva dokazovanie ohľadne výživného.
Kedy by ste mali pomáhať svojim dospelým deťom a kedy ich nechať učiť sa?
Minimálne a maximálne výživné
Minimálne výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Musí ho platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Ide o základný, minimálny rozsah plnenia vyživovacej povinnosti. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu. Na rok 2024 (od 01.07.2024 do 30.06.2025) je výška životného minima jednej plnoletej osoby stanovená na 273,99 EUR mesačne. Výška minimálneho výživného sa teda odvíja od tejto sumy.
Maximálne výživné
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. Súd môže tiež určiť povinnosť tvorby úspor, ale iba ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Platba výživného a zmeny pomerov
Kto komu platí výživné?
Výživné platí povinný rodič k rukám druhého rodiča, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti. To platí v prípade maloletého dieťaťa. Ak však dieťa dosiahlo plnoletosť, situácia sa mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa, najčastejšie na účet vedený v banke. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Zmena pomerov a úprava výživného
Pomery v rodine sa môžu časom zmeniť. V takom prípade možno podať návrh na súd na určenie, zvýšenie alebo zníženie výživného. Ide o prípady, kedy už výživné bolo súdnym rozhodnutím určené. Pri zmene pomerov sa prihliada na vývoj životných nákladov, na fakt, že pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť rodičovi, alebo uplynul značný čas od poslednej úpravy (od dohody alebo od súdneho rozhodnutia). S vekom rastú potreby dieťaťa. Súd zohľadňuje aj iné zmeny majetkovej či sociálnej situácie rodiča - napr. rodič začal žiť s novým partnerom, ktorý prispieva do domácnosti, rodič nadobudol významný dar, nový druh príjmu (napr. prenájom nehnuteľnosti). Pri maloletom dieťati súd môže zvýšiť výživné i bez návrhu rodiča.
Omeškanie s platením výživného a jeho následky
Právo na výživné sa nepremlčuje, avšak práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo zákona o rodine sa premlčujú. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Okrem exekučného vymáhania sa povinný rodič vystavuje aj riziku trestného stíhania. Trestný zákon uvádza, že trestného činu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo i z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Takýto čin sa potrestá odňatím slobody až na dva roky. Je dôležité mať na pamäti, že ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie. Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, súd zruší vyživovaciu povinnosť odo dňa, kedy schopnosť samostatne sa živiť dieťa nadobudlo.
Náhradné výživné
Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok. Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Podmienkou na vyplácanie náhradného výživného je, aby súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba neplatí výživné. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7 - násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Žiadateľ je povinný informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Medzinárodné vymáhanie výživného
So žiadosťou o pomoc pri vymáhaní výživného zo zahraničia je možné obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (www.cipc.gov.sk). Centrum plní úlohy orgánu určeného na vykonávanie medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie upravujúcich cezhraničné vymáhanie výživného zo zahraničia. Proces sa začína prvotným kontaktom, kde žiadateľ opíše svoj problém a následne zašle Centru žiadosť o pomoc a rozsudok o určení výživného. Referent Centra vysvetlí žiadateľovi postup vymáhania zo zahraničia, ktorý sa líši v závislosti od krajiny, kde sa nachádza povinná osoba. Žiadateľovi je vysvetlené, aké dokumenty je potrebné pripraviť a akým spôsobom si ich môže zabezpečiť. Keď je žiadosť kompletná, Centrum ju postúpi do zahraničia na ďalšie konanie. Toto konanie prebieha podľa právneho poriadku daného štátu a Centrum má preto obmedzené možnosti toto konanie ovplyvniť alebo urýchliť. Úspešnosť vymáhania výživného závisí od viacerých skutočností, najmä od postupov danej krajiny, ekonomickej situácie a ochoty povinného, pružnosti rozhodovania súdov a iných orgánov a od iných okolností prípadu. Centrum zároveň žiadateľov poučí o možnosti požiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska oprávneného o náhradné výživné, ak výživné nie je povinným riadne platené. Centrum pre dané konanie vydáva potrebné potvrdenie. Žiadateľ je v priebehu procesu povinný s Centrom náležite spolupracovať, priebežne predkladať vyžadované doklady a poskytovať pravdivé informácie. Centrum žiadateľom poskytuje pomoc a asistenciu v priebehu celého konania.
Dobré mravy a ich vplyv na výživné
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy. Na druhej strane, je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná
tags: #pocas #prerusenia #vs #plati #sa #vyzivne