Tehotenstvo je jedinečné obdobie, počas ktorého sa bábätko vyvíja nielen fyzicky, ale aj zmyslovo. Budúce mamičky si často kladú otázku: „Kedy moje bábätko začne počuť? Vníma už teraz môj hlas?“ Naozaj. Sluch sa vyvíja skôr, ako si myslíte a počujeme ešte pred tým, než sa narodíme. Moderné poznatky potvrdzujú, že naše ratolesti už v lone počujú, poznajú náš hlas i iné zvuky. Sluch bábätka sa začína rozvíjať už v prvých týždňoch tehotenstva a prechádza komplexnou cestou vývoja, ktorá je kľúčová pre jeho neskoršie poznávanie sveta.
Komplexný vývoj sluchového aparátu v maternici: Od prvých tkanív po plnú funkčnosť
Vývoj sluchu plodu sa rozvíja pozoruhodne skoro, pričom hardware inštalácia začína oveľa skôr, než by sme si mysleli. Už okolo šiesteho tehotenského týždňa sa vo vnútri vyvíjajúcej sa hlavičky plodu začínajú vytvárať jedinečné tkanivá, ktoré sa stanú mozgom, tvárou, ušami, očami a nosom. Napriek tomu, že počas ultrazvuku ešte nevidíte uši svojho dieťaťa, už sa vyvíja zložité usporiadanie rúrok, ktoré tvoria vnútorné uši. Toto skoré formovanie toho, čo sa stane očami a ušami vášho dieťaťa, sa začína v druhom mesiaci tehotenstva, kedy sa bunky vo vyvíjajúcom embryu začnú usporadúvať do potrebných štruktúr.
Približne v deviatom týždni tehotenstva sa na krku plodu objavia malé zárezy - budúce uši. Aj keď ešte nie sú na správnom mieste, postupne sa naň presunú. Potom sa premenia na malé, stočené ušká. V tomto období sa naďalej vytvárajú zvnútra aj zvonka. Niekde okolo dvanásteho týždňa sa tieto špecializované prenášače zvuku, nazývané vláskové bunky, začínajú vyvíjať vo vnútri kochley. Možno si ich predstaviť ako mikroskopické audio prijímače. Tieto štruktúry sa, samozrejme, vyvíjajú ďalej počas celého prvého a druhého trimestra. Napríklad, vnútorné ucho sa spojí s neurónmi v mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie zvukov. Zároveň sa začnú tvoriť drobné malé kosti v strednom uchu, ktoré snímajú vibrácie zvukových vĺn. Hoci sú základy sluchového aparátu vyvinuté do dvanásteho týždňa tehotenstva, zatiaľ nie sú funkčné. Neurónové spojenia medzi uchom a mozgom sa síce začínajú vytvárať, ale bábätko ešte nedokáže počuť žiadne zvuky.
Približne okolo šestnásteho až osemnásteho týždňa tehotenstva, čo sa zhoduje s fázou "špagetovej tekvice", sa ucho konečne spojí s centrom na spracovanie zvuku v mozgu. Toto je moment, keď rozhranie ožíva. Štruktúry uší sú už natoľko vyvinuté, že plod začína detekovať prvé zvuky. Do osemnásteho týždňa tehotenstva vaše malé dieťa počuje prvé zvuky. Približne v osemnástom až dvadsiatom týždni tehotenstva dokáže bábätko vnímať prvé tlmené zvuky z matkinho tela. Okolo dvadsiateho štvrtého týždňa tehotenstva, vďaka vývoju kostičiek vnútorného ucha, je jeho sluch ešte lepší. V tomto období sa malé ušká rýchlo rozvíjajú. Sluchový nerv je jediným zmyslovým nervom, ktorý je v tomto období vývoja už dokonale funkčný. Týmto spôsobom získava vaša dcérka alebo syn informácie z vonkajšieho sveta oveľa skôr, ako by sme si mysleli.
Zvukový svet v maternici: Orchestrácia vnútorných zvukov a prvých sluchových vnemov
Keď sa raz sluchový systém "zapne", bábätko vníma svoj bezprostredný svet, ktorý sa výrazne líši od ticha. Prostredie v maternici rozhodne nie je tichým, meditačným útočiskom. Je v ňom hlasno. Už v druhej polovici tehotenstva dokáže bábätko vnímať množstvo zvukov - nielen tie, ktoré prichádzajú zvonka, ale najmä tie, ktoré sa odohrávajú v matkinom tele. Plod je neustále obklopený hlukom matkinho tela. Patrí medzi ne vaše bijúce srdce, ktoré predstavuje pravidelný rytmus a je jedným z najznámejších zvukov, ktoré bábätko vníma. Počuje tiež prípadné škŕkanie v bruchu, silné šumenie krvného obehu a dokonca aj zvuk krvi, ktorá sa pohybuje cez pupočnú šnúru. Počas druhého trimestra sa matkin pokojový srdcový tep pohybuje okolo 75 úderov za minútu, a tak naše bábätká po celé mesiace počúvajú toto ťažké, rytmické, biologické búšenie.
Hoci si to budúce mamičky neuvedomujú, ich bábätko už v brušku postupne začína vnímať svet zvukov - najprv tie vnútorné. Približne v osemnástom až dvadsiatom týždni tehotenstva dokáže bábätko vnímať prvé tlmené zvuky z matkinho tela. Podľa dostupných informácií sa pozadie hluku v maternici pohybuje okolo 70 až 90 decibelov. Tieto zvuky pripomínajú biely šum, ktorý je obľúbeným zvukom bábätiek. Preto novorodenci naozaj "nenávidia ticho". Po deviatich mesiacoch strávených vo vnútri biologickej strojovne je príchod do tichej detskej izby pre nich desivý. Preto mnohí rodičia využívajú prístroje na biely šum, aby napodobnili presné akustické prostredie maternice - ťažký, valiaci sa zvuk, ktorý prekrýva štekanie psa a vŕzganie podlahy. „Keď sa novorodencom púšťa zvuk matkinho srdca, menej plačú, nestratia toľko na váhe a sú všeobecne v lepšej nálade. Je očividné, že dieťa si spomína na dôverný, nepretržitý tlkot srdca, ktorý je mu známy už z maternice,“ píšu v knihe Tajomstvo prvých deviatich mesiacov nemeckí autori, profesor neurobiológie Gerald Hütner a psychoterapeutka Ingeborg Weser. Ak dieťa plače, často pomôže priložiť si ho k srdcu, a ono sa upokojí.
Ako bábätko vníma vonkajšie zvuky: Úloha plodovej vody a tkanív
Aj keď sa k bábätku dostávajú aj zvuky z vonkajšieho prostredia, tie sú často utlmené plodovou vodou a vrstvami matkinho tela. Vonkajšie zvuky sú pre bábätko zatiaľ veľmi slabé. Plodová voda funguje ako masívny akustický tlmič. Ak si chcete predstaviť, ako počuje vaše dieťa v maternici, skúste si s partnerom priložiť ruky na ústa a viesť rozhovor. Táto tlmená konverzácia znie podobne ako zvuk, ktorý počuje plod v maternici. Plodová voda ničí vyššie frekvencie a prenáša zvuky zvonka tlmené asi o polovicu. Je to preto, že v maternici nie je žiadny otvorený vzduch. Vaše dieťa je obklopené plodovou vodou a obalené vo vrstvách tela, čo znamená, že všetky zvuky zvonku sú tlmené. Predstavte si to tak, ako keď ste ponorení do vody, kde hovoriaci človek znie ako učiteľ Charlieho Browna.
Okolo dvadsiateho štvrtého týždňa tehotenstva, kedy začína bábätko aktívnejšie reagovať na zvukové podnety, najmä na hlasné a nečakané zvuky, sa mení aj jeho vnímanie vonkajšieho sveta. Dvadsťštyri týždňový plod už otáča hlavičku za hlasným alebo známym zvukom či hlasom. Okolo dvadsiateho piateho alebo dvadsiateho šiesteho týždňa sa preukázalo, že deti v maternici reagujú na hlasy a hluk. Približne medzi dvadsiatym a dvadsiatym štvrtým týždňom tehotenstva reaguje na zvuky, ktoré k nemu prichádzajú zvonku. Sluch bábätka sa naďalej vyvíja, a tak je okolo dvadsiateho štvrtého až dvadsiateho ôsmeho týždňa schopné jasne reagovať na zvuky prichádzajúce zvonka. Ak počuje hlasný zvuk, môže sa jemne strhnúť alebo zmeniť polohu. Reakcie na zvuky môžu byť rôzne - bábätko môže kopnúť, otočiť sa, alebo mu môže zrýchliť srdcový tep.
Plodová voda a tkanivá tela matky poskytujú dieťaťu určitú ochranu pred hlukom. Mnoho mamičiek sa obáva, či ich bábätko v brušku vníma zvuky a hluk z vonkajšieho okolia a či mu prípadne silný hluk nemôže nejako uškodiť. Doktor pediater povedal, že pokiaľ tehotná žena nestojí na letiskovej dráhe bez ochrany sluchu osem hodín denne, bábätko je úplne v poriadku. Plodová voda pôsobí ako hrubá stena vody a odstraňuje ostré hrany extrémnych zvukov. Preto, ak sa stresujete z každého hlasného zvuku, ktorý zažijete počas tehotenstva, zhlboka sa nadýchnite. Sú oveľa odolnejšie, než nám hovorí naša úzkosť.
Hlas rodičov: Najvýraznejší akustický podnet a základ ranej komunikácie
Čo plod počuje najintenzívnejšie? Jednoznačne hlas svojej matky. Dôvod je jednoduchý. Kým väčšina zvukov pochádzajúcich zvonku sa prenáša vzduchom a potom cez maternicu, hlas matky sa prenáša aj cez jej telo. Jej hlas vibruje priamo cez jej kosti, telesné tkanivá a plodovú vodu. Vďaka kostnej vodivosti je hlas tehotnej matky absolútne najhlasnejšou a najjasnejšou vecou, ktorú bábätko počuje. Výskum navyše ukázal, že srdcová frekvencia dieťaťa sa pri počúvaní hlasu matky zvýši, čo znamená, že dieťa je pri rozprávaní ostražitejšie. Plod si vytvára prvé emocionálne väzby, ktoré mu po narodení pomáhajú rozpoznať rodičov a cítiť sa bezpečne. Pravidelná komunikácia s bábätkom už počas tehotenstva môže mať pozitívny vplyv na jeho sluchový vývoj a citovú väzbu s rodičmi. Preto sú debaty s rastúcim bruškom výborným nápadom.
Ani oteckovia sa ale nemusia cítiť odstrčení. Nenarodené dieťa lepšie počuje zvuky nízkej frekvencie, čo znamená mužské hlasy. Pre partnera, ktorý nie je tehotný, je potrebné vynaložiť väčšie úsilie. Je vhodné priblížiť sa k brušku a hovoriť normálnym alebo mierne nižším registrom. Hoci bábätko ešte nerozumie významu slov, rytmus reči, melódia hlasu a emocionálny tón môžu mať veľký význam. Pomáha to mozgu bábätka začať zapájať centrum jazyka. Dieťa počuje kadenciu čítania nahlas. Nejde o to, že by chápali slová, ktoré hovoríte, ale skôr o melódiu a rytmus reči. V posledných týždňoch tehotenstva si bábätko vytvára silné spojenie s matkiným hlasom a po narodení práve tento hlas uprednostňuje, pretože ho počúvalo celé mesiace v maternici.
Mamičky z Veľkej Británie sa zúčastnili na pokuse, ktorý mal dokázať, že deti si po narodení spomínajú na zvuky, ktoré v brušku pravidelne počúvali. Ženy sa každý deň dívali na obľúbený seriál. Keď sa deti narodili, pustili im jeho zvučku. Výsledok neprekvapil. Bábätká na známe zvuky reagovali, upokojili sa. „Plody si pamätajú aj určité piesne, ktoré im počas tehotenstva púšťali opakovane. Niektorí profesionálni hudobníci dokonca hovoria, že isté skladby poznali tak dobre, že vedeli, ako pokračujú, a to ešte pred otočením notového listu,“ upozorňujú nemeckí autori. Hlasy zvonku plod vníma tlmene, akoby k nemu prichádzali cez záves, ktorý sa odhrnie až po narodení. Keďže bábätko reaguje na zvuky už pred narodením, môže to byť krásna príležitosť na vytvorenie prvých väzieb medzi rodičmi a dieťaťom.
Riziká nadmerného hluku a prevencia poškodenia sluchu v tehotenstve
Veľa budúcich mamičiek sa pýta, či silný zvuk môže bábätku uškodiť. V skutočnosti nie je ešte stále celkom známe, aký vplyv má silný zvuk na bábätko a do akej miery môže uškodiť. Krehký a zraniteľný sluch má dieťa ešte skôr, ako sa narodí, v maternici. Od tridsiateho týždňa tehotenstva je jeho sluchový aparát zrelý natoľko, že vníma zvukové podnety. Vysokofrekvenčné zvuky tlmí brušná stena matky, to je v poriadku, ale hlboké tóny nenarodené bábätko zaznamenáva. Jeho sluchu neprospieva, ak je sústavne vystavované prílišnému hluku.
Z tohto dôvodu špecialisti odporúčajú tehotným ženám, aby si nedávali slúchadlá priamo na brucho a nepúšťali dieťaťu týmto spôsobom hudbu. Je dôležité si uvedomiť, že plodová voda zosilňuje určité zvukové tlaky, a tak môžete neúmyselne poškodiť vysoko citlivé, stále sa vyvíjajúce vnútorné ucho bábätka. Nadmerne to dieťa stimuluje, preto žiadne hlasné symfónie priamo do maternice. Táto "diskotéka v bruchu" sa odborníkom nepáči. Taktiež im radia, aby si dali pozor na príliš hlučné autorádio a radšej sa vyhli návštevám koncertov alebo festivalov, kde sa dá očakávať veľký hluk. Hoci niektorí lekári neodporúčajú tehotným ženám vystavovať sa väčšiemu hluku vôbec, iní v tom až taký veľký problém nevidia, ak to nie je pravidelná situácia. Istotu, že príliš hlasná hudba vášmu bábätku neuškodí, vám však nedá nikto.
O tom, že nadmerný hluk môže bábätku uškodiť, svedčia aj štúdie zamerané na ženy, ktoré počas tehotenstva pracovali v hlučnom prostredí, kde bola nutná aj ochrana sluchu. Tieto štúdie preukázali, že takéto ženy mali častejšie bábätká so sluchovým postihnutím. Taktiež sa zistilo, že u žien, ktoré boli počas tehotenstva vystavované častému a dlhodobému hluku, hrozí vyššie riziko predčasného pôrodu alebo nízkej pôrodnej hmotnosti bábätka. Pre tehotnú ženu je teda istotne lepšie, ak sa prílišnému hluku podľa možnosti vyhýba a určite nie je pre budúce mamičky vhodné hlučné pracovné prostredie. Tehotné ženy sa spravidla ani samy necítia dobre a pohodlne, ak sú obklopené prisilným hlukom.
Koncerty s bruškom sú sporná otázka. Zuzana (27), ktorá sa v šiestom mesiaci tehotenstva vybrala na takýto letný koncert, nemá dobré spomienky: "Keď som sa pýtala svojho gynekológa, povedal mi, že pokiaľ nebudem hneď pri reproduktoroch, nemalo by to nejako škodiť. Tak som sa rozhodla, že na koncert pôjdem. Pamätám si ale, že malá sa vtedy v brušku neskutočne hemžila a vrtela. Mala som pocit, že sa jej to jednoducho nepáči a mne samej to bolo nepríjemné. Zrejme som ako tehotná vnímala aj ja sama tie zvuky inak než za normálnych okolností." Hluk môže ovplyvniť vývoj dieťaťa v maternici, najmä ak presahuje bezpečné limity a pôsobí pravidelne. Netreba však panikáriť - dôležitá je prevencia, rozumné správanie a ochrana pred nadmerným hlukom. Krátkodobý a ojedinelý hlasný zvuk zvyčajne dieťa nepoškodí. Všeobecne sa odporúča neprekračovať hladinu približne 115 dB, najmä pravidelne, čo je hladina porovnateľná s motorovou pílou alebo veľmi hlasnou hudbou. Snaha o vytvorenie fyzickej zvukovej bariéry, ako je prehodenie deky cez brucho, je síce pekným gestom starostlivosti, no v skutočnosti zvyčajne nepomáha blokovať decibely, keďže tkanina je príliš ľahká a priedušná na to, aby efektívne tlmila zvuk.
Sluch novorodenca a jeho ďalší vývoj po narodení
Keď sa bábätko narodí, jeho sluchový systém je už pomerne dobre vyvinutý, no stále prechádza ďalšími zmenami a prispôsobovaním sa novému prostrediu. Kým v maternici boli zvuky tlmené plodovou vodou, po narodení sa bábätko ocitá v úplne novom svete plnom rôznych akustických podnetov. Aj keď novorodenec už dokáže vnímať zvuky, jeho sluch sa naďalej vyvíja počas prvých mesiacov života. Už v nemocnici robia sestry štandardizované vyšetrenie sluchu, ktoré dieťa obvykle prejde.
- Prvé dni po narodení: Bábätko reaguje na náhle a hlasné zvuky reflexívne (tzv. Moorov reflex, alebo úľaková reakcia), vie rozpoznať mamin hlas a uprednostňuje ho. Jeho sluchový kortex ešte len prichádza na to, ako všetko spracovať. Pre prvé týždne novorodenci preferujú hlasný, rytmický biely šum, pretože znie ako v maternici.
- 2. - 4. mesiac: Bábätko sa začína otáčať za zvukmi, rozpoznáva známe hlasy a usmieva sa na ne. V tomto období sa reálne, čisté počutie a sledovanie, odkiaľ zvuk prichádza, stáva ostrejším.
- 5. - 6. mesiac: Reaguje na vlastné meno, začína džavotať, napodobňuje zvuky.
- 6. - 12. mesiac: Dieťa začína reagovať na jednoduché príkazy, rozumie niektorým slovesám a začína vykonávať jednoduché príkazy, napríklad s loptou. Približne v tomto období sa objavuje imitujúce džavotanie, ktoré je dôležité pre rozvoj reči. Ak v tomto období dieťa nebľaboce alebo nedokáže povedať ani jedno slovo okolo jedného roka, môže to byť varovný signál.
- 12. - 18. mesiac: Dokáže ukázať na rôzne objekty na požiadanie.
- 18. - 24. mesiac: Začína chápať zložitejšie pokyny, spája dve slová. Varovným signálom v dvoch rokoch je, keď má problémy s rozprávaním, nedokáže spojiť dve slová, má problémy so správaním, teda je veľmi nepokojné alebo naopak pasívne a pomalé.
Približne jedno dieťa z tisíc sa narodí s vážnym poškodením sluchu. Vyšetrením sa to zistí už u novorodenca. Avšak príde sa len na závažný defekt, nedá sa zistiť, či dieťa nebude mať problémy so sluchom neskôr, keď bude staršie. „Sluch sa u tých najmenších vyvíja a nie je vôbec neobvyklé, že niektoré problémy sa prejavia až neskôr,“ hovorí francúzsky pediater Jérôme Nevoux. Kvalitu sluchu na kratší či dlhší čas môžu ovplyvniť opakované a ťažké zápaly stredného ucha. Týka sa to viac ako desiatich percent detí vo veku do piatich rokov. Aj závažné vírusové a bakteriálne ochorenia ako meningitída sa môžu na detskom sluchu nepríjemne podpísať.
V útlom detstve sleduje sluch dieťaťa pediater. Ak nezaznamená problém, tak dieťa testuje jednoduchými prostriedkami a spôsobom, ktorý zvládnu aj rodičia sami doma. U tých najmenších sú to napríklad hračky, ktoré vydávajú rôzne zvuky a na ktoré dieťa so zdravým sluchom reaguje. V dvoch rokoch dieťaťa jeho sluchové schopnosti vyskúšame tak, že sa mu schováme a asi zo vzdialenosti 40 cm naň voláme menom. O rok neskôr by dieťa na požiadanie malo vedieť ukázať na rôzne objekty. Ak sú rodičia dostatočne všímaví, tak sami prídu na to, že dieťa zle počuje.
Na niektoré zdanlivo jednoduché testy, ktoré by mohli potvrdiť problémy so sluchom, sa však nedá tak úplne spoliehať. Napríklad keď tlesknete dieťaťu pri uchu a ono sebou mykne, nemusí to automaticky znamenať, že ten zvuk počuje. Môže reagovať iba na rozvírenie vzduchu, ktoré vaše gesto vyvolá. U detí zhruba do šiestich rokov tiež nie je jednoduché zistiť, na ktoré ucho nepočujú. V tomto veku totiž ešte nedokážu samy rozpoznať a označiť, s ktorým uchom je niečo v neporiadku. Pritom je nesmierne dôležité, aby sa na problémy so sluchom prišlo čo najskôr. „Zásadné obdobie v tomto prípade je do šiestich rokov veku dieťaťa, vtedy je potrebné konať,“ hovorí doktor Nevoux. Nielen preto, aby sa lekári mohli pokúsiť o nápravu, ale aj aby sa dieťa naučilo včas rozprávať a nebolo oneskorené vo vývoji. Problémy so sluchom aj s rozprávaním sa odrazia na detskej psychike, na sociálnom správaní, schopnosti sa učiť. A ak sa zistí, že dieťa má naozaj vážne poškodený sluch a rodičia s ním prídu k lekárovi neskoro, až keď začne chodiť do školy, tak sa jeho zaostávanie vo vývoji bude ťažko doháňať. „Len čo stanovíme diagnózu, vyberieme tú najlepšiu z možností, ako dieťaťu pomôcť, aby počulo lepšie,“ vysvetľuje pediater. Dnes už existujú miniatúrne a diskrétne aparáty, ale aj implantáty, ktoré je možné voperovať dieťaťu už v útlom veku a ktoré zaistia stimuláciu priamo sluchového nervu. So špecialistom na logopédiu sa potom dieťa naučí ovládať motoriku úst a pier a správne vyslovovať.
Vytváranie akustického prostredia a stimulácia sluchu
Keďže bábätko začína vnímať zvuky už v druhej polovici tehotenstva, budúci rodičia môžu aktívne prispieť k jeho sluchovému vývoju. Komunikácia s bábätkom môže začať hneď, ako začne vnímať zvuky, teda približne od dvadsiateho týždňa tehotenstva. Hlas matky, hudba alebo rytmické zvuky majú nielen upokojujúci účinok, ale pomáhajú bábätku rozpoznávať hlasy a zvukové vzory ešte pred narodením.
Existuje takzvaný Mozartov efekt, teória, ktorá tvrdí, že počúvanie klasickej hudby môže zlepšiť kognitívny vývoj dieťaťa. Avšak, pamätajte na obmedzenia týkajúce sa slúchadiel priamo na brušku. Čítanie rozprávok alebo básničiek môže pomôcť bábätku vnímať rytmus reči a rôzne zvukové vzory. Hoci je matkin hlas najvýraznejší, pretože sa prenáša priamo cez jej telo, aj hlas otca môže mať dôležitý vplyv. Podpora sluchového vývoja bábätka počas tehotenstva môže byť krásnym spôsobom, ako si už pred narodením vytvoriť prvé väzby.
Po narodení je dôležité ďalej stimulovať sluch dieťaťa, aby sa naučilo správne rozpoznávať zvuky a rozvíjalo svoje komunikačné schopnosti. Hovorte s bábätkom často, používajte rôzne tóny hlasu a spievajte mu. Čítajte deťom knihy nahlas, aby si zvykli na rytmus reči a rozširovali si slovnú zásobu. Vystavujte dieťa rôznym zvukom - prírodným, hudobným, hovorom - aby sa jeho mozog učil rozlišovať a spracovávať akustické podnety. Používajte hračky, ktoré vydávajú zaujímavé, ale nie príliš hlasné zvuky. Napríklad, drevené a silikónové hryzátka, ktoré vydávajú tlmené klepanie, môžu byť diagnostickým nástrojom na sledovanie reakcií dieťaťa na zvuk. Jedným z prvých zvukov, ktoré bábätko po narodení rozpozná, je hlas jeho mamy.
Už od útleho detstva sa oplatí dbať na protihlukovú prevenciu. Žijeme vo svete plnom agresívnych zvukov z okolia a tak by sme ich sebe a svojim deťom mali servírovať čo možno najmenej, ak je to v našej moci. Deťom do šiestich až ôsmich rokov sa neodporúča počúvanie cez slúchadlá. Ak im to rodičia dovolia, mali by kontrolovať, či nie je zvuk príliš hlasný a či deti nemajú slúchadlá na ušiach príliš dlho. Primerane veku pre nich vyberáme aj koncerty, kde by sa na hlasitosť prejavu malo dbať. Vývoj sluchu bábätka nekončí jeho narodením - práve naopak, v prvých mesiacoch života prechádza rýchlymi zmenami.
tags: #pocuje #ma #dieta #v #brusku