Bulteriéra asi najviac charakterizuje jeho jedinečná, vajíčkovitá hlava. Mnoho ľudí si ho mylne mýli s "pitbullom", dokonca aj médiá neraz publikujú nesprávne ilustračné obrázky psov. Moderný bullteriér rozhodne nie je bojový pes. Bullteriér je milujúci spoločník, láskavý k ľuďom a iným psom, hoci je pravda, že testosterónom nabudený pes nemusí vychádzať s inými psami, no tento jav postihuje psov všetkých plemien. Bullteriér rozhodne nie je psom pre každého, majitelia sa musia učiť prijímať jeho osobnosť. Pre nováčika môže byť prvý rok výchovy celkom fuška.
Pôvod a vývoj plemena bulteriéra
Anglický bullterrier vznikol v Anglicku v priebehu 18. a 19. storočia, pričom súčasný bullteriér sa vyvinul okolo roku 1850. Predkovia oboch plemien, štandardného aj miniatúrneho bulteriéra, sú buldogi a teriéri. Konkrétne, plemeno bulteriér vzniklo ako kríženec starého typu anglického buldoga, bieleho anglického teriéra, ktorý vymrel okolo roku 1880, a dalmatína. Cieľom šľachtenia bolo vytvoriť ostrého psa, akým sú teriéry, a zároveň odolného, tvrdého a odvážneho psa, ako je buldog. Pôvodne mal byť bulteriér zdatný zápasník v aréne, pričom však mal byť priateľský k ľuďom. Za zásadnú zmenu vo vývoji tohto plemena je považovaný prínos Jamesa Hinksa, anglického obchodníka so zvieratami z Birminghamu, ktorý sa v 19. storočí zameral na vyšľachtenie bulterriera s jedinečným vzhľadom - vrátane charakteristického „klábonosu“, teda vajcovitej hlavy - a zlepšil temperament plemena. Systematický chov plemena bulteriér začal okolo roku 1850. James Hinks sa v roku 1862 zaslúžil o prvého exemplára, ktorý vykazoval tieto typické črty. V prvých rokoch svojho vzniku bol miniatúrny bulteriér primárne chovaný na lov potkanov, myší a kún, ale tiež ako schopný a priateľský spoločník. V priemyselných oblastiach Anglicka sa však používal tiež - ako štandardný bulteriér - na krvavé psie zápasy, kde sa obzvlášť cenila jeho rýchlosť a nebojácnosť.
Hoci v prvých rokoch chovu neexistujú plemenné knihy ani iné záznamy, predpokladá sa, že Hinks považoval bulteriéra skôr za spoločenského než bojového psa, za akýsi „módny doplnok“ pre bohatých džentlmenov z rodiacej sa strednej triedy. Napriek tomu sa tieto odvážne a rýchle psy používali aj na lov jazvecov a zabíjanie potkanov. Napríklad v roku 1865 žíhaný bulteriér menom „Pinscher“ údajne zabil 500 potkanov len za 36 minút a 26,5 sekundy. V priebehu posledných 150 rokov zmenil významne svoj vzhľad. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia sa stala obľúbenou biela farba, preto bol bulteriér systematickým vyraďovaním strakatých jedincov a krížením s dalmatíncom vyšľachtený na čisto bieleho. Dodnes sa však udržali aj farebné varianty. Najväčší rozmach zaznamenal bulteriér koncom devätnásteho storočia, kedy patril medzi najmódnejšie psi v Anglicku, obľúbený aj medzi vyššími vrstvami. Vďaka tomu sa pretvoril z pôvodne čisto bojového plemena na plemeno spoločenské.
Miniatúrny bulteriér je zmenšeným obrazom svojho väčšieho brata, štandardného bulteriéra, s typickou hlavou v tvare vajca a odhodlaným výrazom. Napriek tomu, že je chovaný ako samostatné plemeno už takmer 150 rokov, mnohí ho stále považujú len za miniatúrnu verziu svojho väčšieho príbuzného. V prvých rokoch svojho vzniku bol miniatúrny bulteriér primárne chovaný na lov potkanov, myší a kún, ale tiež ako schopný a priateľský spoločník. Počas prvej svetovej vojny počet psov vedených ako miniatúrne bulteriéry rapídne poklesol a v roku 1918 bolo plemeno vyradené z registra chovu a takmer vyhynulo. Posledné zostávajúce mini bulteriéry boli vedené ako štandardné bulteriéry a párené s najmenšími exemplármi tohto plemena. Proti tomuto vývoju sa pokúsila pôsobiť skupina anglických chovateľov s plukovníkom Richardom Glynom. V roku 1938 založili úspešný Klub miniatúrnych bulteriérov a čoskoro nato dosiahli znovu-uznanie tohto plemena v britskom klube chovateľov. Anglickým Kenel Clubom bolo plemeno oficiálne uznané roku 1935 a medzinárodnou kynologickou federáciou FCI v roku 1987, ktorá ho zaradila do skupiny Teriéry. Konečné uznanie miniatúrneho bulteriéra od Fédération Cynologique Internationale (FCI) sa uskutočnilo až v júli 2011.
Fyzické charakteristiky a jedinečný vzhľad bulteriéra
Bulteriéra veľmi ľahko rozpoznáte podľa tvaru jeho hlavy - je dlhá a mohutná, má vajcovitý tvar s tzv. rímskym nosom, známejším ako klabonos, pričom špička nosa je zahnutá dole. Charakteristickým prvkom vzhľadu je vajcovitá hlava s rímskym nosom. Jeho „vlastnú hlavu“ má mini bulteriér nielen z hľadiska povahy, ale tiež vzhľadu. Jeho vajcovitý tvar hlavy s rímskym nosom (downface) je vo svete psov jedinečný. Tieto odlišné línie hlavy, kde čelo a nos tvoria priamku, sú typickým znakom štandardného a miniatúrneho bulteriéra. Za takzvaný „rímsky nos“ vďačíme chovateľskému úsiliu Raymonda Oppenheimera a jeho chovateľskej stanice Ormandy. Malé, tenké uši sú umiestnené blízko seba na vrchu hlavy a sú pevne vztýčené. Oči bulteriéra by mali byť čierne alebo tmavohnedé, malé, šikmé a trojuholníkové, čo mu dodáva typický prenikavý pohľad. Malé, úzke a hlboko šikmo uložené trojuholníkové oči so smutným výrazom sú jeho typickou črtou, pričom nežiadúca je modrá alebo svetlá farba. Nos musí byť čierny a zahnutý nadol. Spodná čeľusť je pevná a hlboká. Chrup má silný s nožnicovým skusom, kde spodné zuby sedia za prednými.
Stredne veľký pes má silne stavanú a svalnatú postavu s mierne zaobleným chrbtom a širokým hrudníkom. Bulteriér je stredne veľký, svalnatý a mohutný pes. Má pevné a silné končatiny so širokými tlapkami, pričom predné nohy sú rovnobežné. Tak ako celé telo, aj krk je svalnatý a mohutný. Lopatky tesne priliehajú k hrudnému košu s výrazným spätným sklonom, takže zvierajú až pravý uhol. Krátky, štíhly chvost je nízko nasadený a nosený vzpriamene. Pri prednom pohľade pôsobí hruď masívnym až zavalitým dojmom. So svojím „veľkým bratom“ zdieľa mini bulteriér tiež silne svalnatú a mohutnú stavbu tela. Silne stavaný, svalnatý pes by mal mať vyváženú stavbu tela s maximom svalovej hmoty, čo samozrejme neznamená, že by mal mať maximálnu hmotnosť. Obratnosť a rýchlosť sú charakteristickými znakmi bulteriérov už od začiatku ich chovu. Pre výstavných psov je dôležitý vzhľad hlavy (podľa možnosti ideálne vajce), celkový postoj (rovné predné nohy, zadné bez vykrúcania do strán), osvalenie (dôležitý je celkový vyvážený, rovnomerný výraz) a tvar očí (zošikmené, prižmúrené, nie okrúhle).
Pokiaľ ide o veľkosť, v kohútiku dosahuje bulteriér 50 - 56 cm, hmotnosť sa pohybuje od 26 do 35 kg. Sučky sú menšie, môžu mať 22 až 30 kg. Dospelí jedinci štandardného bulteriéra majú veľkosť 35-50 cm a hmotnosť 20-35 kg. Výška psa v kohútiku sa pohybuje okolo 45 až 50 cm a váha dosahuje približne 20 až 35 kg. Na rozdiel od štandardného bulteriéra, pre ktorého štandard plemena nestanovuje ani váhu, ani výšku, pri miniatúrnom bulteriérovi je požadovaná maximálna kohútiková výška 35,5 cm. Jeho hmotnosť nie je určená, norma stanovuje iba to, že hmotnosť by mala byť vo vyváženom pomere k veľkosti jeho tela. Požadovaná „silná muskulatúra“ miniatúrneho bulteriéra by sa v žiadnom prípade nemala zamieňať s nadváhou.
Srsť je krátka a rovná, sfarbenie môže byť biele, čierne, plavé, červené a žíhané, prípustná je i trikolóra. Príslušná farba musí prevládať, akceptované sú škvrny na hlave. Výnimočné je, že podsada sa u týchto psov vyvíja len v zime. Najbežnejšie sú čiernobiele psy, menej často žíhané, plavé a trikolóry. Srsť je krátka, hladká a priliehavá. Pokiaľ ide o farbu, plemeno mini bulteriéra sa vyskytuje v mnohých farebných odtieňoch, čo naznačuje, že plemeno bolo pôvodne chované výlučne pre svoju schopnosť loviť potkany a myši, a menej z vizuálneho hľadiska. Dnes nájdete zástupcov tohto plemena v čisto bielych, čiernych, červených, plavých alebo žíhaných odtieňoch. Povolené sú tiež dvoj- alebo trojfarebné varianty (bicolor a tricolor), pričom by mala prevládať základná farba. U bielych psov sú povolené iba škvrny na hlave, škvrny na inej časti tela sú nežiaduce.
Hoci sa toto anglické plemeno psov pôvodne chovalo len v čisto bielej farbe, Britský kynologický klub od roku 1933 uznáva aj farebné bulteriéry. Tieto vznikli krížením so stafordšírskymi bulteriérmi na začiatku 20. storočia. Hoci sa spočiatku chovali oddelene, od roku 1950 sú povolené kríženia bielych psov s farebnými psami tohto plemena. Bulteriéry sa dnes vyskytujú v čiernej, žíhanej, červenej, svetlogaštanovej a trikolor. Príslušná farba pritom musí prevládať. Škvrny na hlave sú však akceptované. Modrá farba nie je v štandarde plemena povolená, rovnako ako pečeňovohnedé zafarbenie.
Povaha a temperament bulteriéra
Bulteriér svojou stavbou tela zrkadlí silu býka, správaním nespútaného teriéra: je domýšľavý, nie moc poslušný a veľmi svojský, často presvedčený, že vie všetko lepšie ako jeho pán. Je veľmi tvrdohlavý, vytrvalý v názore a nevzdáva sa ľahko. Bez systematickej výchovy takto môžu vznikať problémy. Bulteriér je sebavedomý, odhodlaný a dosť tvrdohlavý pes a môže prejavovať tendencie k dominancii. Zároveň je to však veľmi veselý pes, ktorý má rád maznanie a pohladenie a je naviazaný na svojich majiteľov. Bullteriér je schopný prekvapovať svojho pána celý život a priviesť svojho pána do zúfalstva. Svoju živú náturu prejavuje najmä pri kontakte s deťmi.
Bullteriér je milujúci spoločník, láskavý k ľuďom a iným psom. Jedna z najlepších vlastností bulteriérov je ich veľká láska k deťom, príznačné je veľmi opatrné zachádzanie. K rodine je síce priateľský, ale k cudzím ľuďom je nedôverčivý. Na svojho majiteľa je naviazaný a rád s ním udržuje blízky kontakt. Na svoju rodinu je citovo veľmi viazaný, a z tohto dôvodu potrebuje ich neustálu blízkosť. Mini bulteriér je vždy pripravený šantiť a hrať sa, hľadá nové dobrodružstvá a nadšene trávi čas v prírode so svojimi blízkymi. Rovnako vášnivo sa venuje spoločenským aktivitám a pohybu, ako aj leňošeniu a maznaniu so svojou rodinou. Pri hľadaní náklonnosti a pozornosti všade nasleduje svojho pána. Tento oddaný psík netoleruje byť dlho sám, na svojich ľudí je tak naviazaný, že ak ho nerešpektujú či odmietajú, reaguje depresívne alebo dokonca agresívne. Anglický bullterrier je známy svojou vyrovnanou, priateľskou povahou a silnou oddanosťou svojej rodine. Tento pes je kompaktný a svalnatý, čo zdôrazňuje jeho atletickú stavbu tela. V štandarde plemena je definovaný ako pes s vysokou toleranciou k deťom, a to najmä v prípade, ak je včas a dôsledne socializovaný. K cudzím ľuďom býva spočiatku rezervovaný, avšak správnou socializáciou a prístupom si dokáže k ľuďom vytvoriť dôverný vzťah.
HISTÓRIA BULL TERIÉRA - HLBOKÝ PONOR
Bulteriéry majú stále zlú povesť. Považujú sa za agresívne, útočné psy, ktoré neváhajú pohrýzť. Niet divu, veď v mnohých krajinách sveta sú na zozname nebezpečných plemien psov. Ak sa však bližšie pozriete na povahu tohto plemena zistíte, že je úplne iná: bulteriéry sú mimoriadne priateľské a oddané k ľuďom. So svojimi majiteľmi udržiavajú veľmi blízky kontakt a naplno si užívajú ich fyzickú náklonnosť. Štandard FCI č. 11 opisuje bulteriéry ako „veľmi dobré k ľuďom“, hoci sa pripúšťa určitá tvrdohlavosť. Moderná selekcia doviedla k zmierneniu ich konfliktnej povahy. Tieto štvornožce sú hravé, silne naviazané na ľudskú rodinu a veľmi aktívne. Nie sú vhodné pre pasívnych ľudí. Hoci Stafordi boli vyšľachtení ako bojové plemeno, bojovnosť v sebe zakorenenú majú len voči iným psom. Ale ľudí, tých bezhranične miluje. A bez rozdielu, či ide o jeho rodinný klan alebo len „okoloidúcich“. A čo potom deti? Nie nadarmo sa pre neho v Anglicku vžila prezývka nanny dog, teda psia opatrovateľka. Deťom je úplne oddaný, a to bez rozdielu veku. Nechá si páčiť všetky ich hry a niekedy aj neurvalé správanie bez toho, aby sa po nich akokoľvek potreboval ohnať. Napriek svojej nepochybne odvážnej a temperamentnej povahe sa miniatúrny bulteriér ukazuje ako mimoriadne vyrovnaný, hravý a priateľský k ľuďom. Obzvlášť pokiaľ ide o deti, je toto plemeno veľmi srdečné a disciplinované. Ani hlučná skupina detí ho nevyvedie z rovnováhy. Malé deti by sa však so psom nemali hrať bez dozoru, pretože sa musia najprv naučiť, ako sa popasovať s divokým temperamentom bulteriéra a jeho spôsobom hrania.
Bulteriéry sú však agresívnejšie voči iným psom. Najmä u psov, ktorí boli zle vychovaní a socializovaní, môže táto neznášanlivosť prerásť do nebezpečného teritoriálneho správania. Bullteriér nie je agresívny voči ostatným psom, ale je to silný pes a jeho štýl hry, nemusí byť vždy príjemný. Skôr alebo neskôr môže dojsť ku konfrontácii, stačí, že pôjde o obľúbenú hračku, s ktorou sa predtým spolu roky hrali. Toto plemeno sa vyznačuje silným ochranárskym inštinktom, avšak nikdy neútočí bezdôvodne. Vo svojej podstate mierumilovný bulteriér agresivitu nepovažuje za riešenie, hoci v naozaj nebezpečných situáciách by rozhodne neváhal odvážne a statočne brániť svojich ľudí. Bulteriér reaguje na všetky „bojové“ podnety, na bitky medzi deťmi a fyzické dotyky (hlavne cudzích osôb) s členmi „svorky“ a ihneď sa zamieša do sporu, respektíve napadne protivníka. Preto je treba dávať pozor, aby príliš horlivé privítanie návštevy nevyhodnotil ako povel na útok. Bulteriér nevaruje brechotom, má skôr tendenciu „preventívne“ prekvapivo zaútočiť. Z tohto dôvodu by mal tohto psa vonku viesť len človek, ktorý ho dokáže plne zvládnuť. Ak bulterrier vycíti hrozbu, je schopný chrániť svoju rodinu aj proti silnejšiemu nepriateľovi.
Bullteriér je veľmi tvrdohlavý, vytrvalý v názore a nevzdáva sa ľahko. Slovami nemožno vyjadriť tvrdohlavosť tohto plemena. Ak bulteriér chce niečo dosiahnuť, snaží sa o to za každú cenu. Ak nechce ísť na prechádzku, neurobí ani jediný krok a budete ho musieť ako sochu nosiť. Je známy svojou bystrosťou a inteligenciou, ktorú vie šikovne využiť (aj aby sa vymanil spod pravidiel, ktorými sa má riadiť). Anglický bullterrier je inteligentný pes, ktorý dokáže rýchlo pochopiť základné povely, avšak pre jeho výchovu je dôležitá pevná ruka a jasné hranice. Toto plemeno má silnú osobnosť a nezávislé myslenie, čo môže viesť k občasnému ignorovaniu povelov. Bulteriér je veľmi citlivý na vonkajšie podnety a vo svojom vývojovom období má medzi 5 - 8 mesiacom tzv. „obdobie strachu“, často popisované v odbornej literatúre. Pes odmieta chodiť von, prehnane reaguje na každý hluk a snaží sa zaliezť do čo najtesnejšieho priestoru. Na to neexistuje liek, iba láskyplné správanie a veľa trpezlivosti, pokiaľ to neprejde. Pes je známy aj pomstychtivosťou (čo je inak len ľudská vlastnosť) a ak mu zabránite urobiť niečo, čo chce, pomstí sa vám zničením niečoho iného.
Výchova a výcvik bulteriéra
Bez systematickej výchovy môžu vznikať problémy. Pod výchovou musíme rozumieť trpezlivé učenie pravidiel a zákonov. S výchovou bulteriéra je nutné začať čo najskôr, aby ste mu určili hranice a zvykol si na pravidlá. Bulteriér nikdy nebude slepo počúvať príkazy, najprv musí pochopiť logiku danej požiadavky. Musíte mať prirodzenú autoritu, aby vám neprerástol cez hlavu. Treba si však uvedomiť, že bitkami a kopancami ju nezískate. Nikdy nedokážete oceniť povahu bulteriéra, pokiaľ nie ste trpezliví a od svojho psa vyžadujete absolútnu poslušnosť. Anglický bullterrier je inteligentný pes, ktorý dokáže rýchlo pochopiť základné povely, avšak pre jeho výchovu je dôležitá pevná ruka a jasné hranice. Pri výcviku je kľúčové byť dôsledný, pokojný a zároveň láskavý.
Nutný je pevný, ale láskavý výcvik, musí byť dôsledný. Psovi sa treba dostatočne venovať a motivovať ho. Ak ho tréning nebude baviť, nebude spolupracovať. Konzekventným tréningom a skorou socializáciou z neho dokážete vychovať disciplinovaného psa a vyrovnaného rodinného spoločníka. Rovnako ako bulteriér, miniatúrny bulteriér má tiež veľmi ohnivý temperament, ktorý sa pri nesprávnej výchove môže zmeniť na agresívne správanie. Aby ste mali doma spokojného psa, musí byť fyzicky a psychicky vyťažený. Na nasmerovanie energie Vášho temperamentného psa tým správnym smerom sú vhodné rozmanité prechádzky, psie športy, ako napríklad tréning agility či poslušnosti, a široká škála hier. Bullteriér je veľmi inteligentný a pracovitý, avšak na gauči si s vami pohovie tiež rád. Výcvik by mal byť dôsledný už od šteňacieho veku, bez agresie, ale skôr sprevádzaný pochvalou a dobrou maškrtou. Bulteriér si užije pohyb v podobe flyballu, agility a tréningov na ťahanie. Okrem každodennej fyzickej aktivity by sa nemalo zabúdať ani na psychickú stimuláciu. Z tohto dôvodu budú užitočné vzdelávacie a interaktívne hračky.
Bulteriér je inteligentný, ale tiež veľmi energický, preto môže mať ťažkosti so sústredením. Výcvik môže byť podporený špeciálnym príslušenstvom a samozrejme pozitívnym posilnením v podobe maškŕt. Ak plánujete zapojiť bullterriera do kynologických športov alebo aktivít s vysokým dôrazom na poslušnosť, je dôležité začať výcvik už od šteňacieho veku. Majitelia bulteriéra potrebujú predovšetkým veľa sebadôvery. Ich silná povaha je dôvodom, že tieto psy, pokiaľ nie sú dôsledne vedené svojim majiteľom, rýchlo samy prevezmú vedenie. Dokonca aj šteniatka sú veľmi silné a v nesprávnych rukách sa u nich môže vyvinúť nebezpečné správanie. Bulteriéry majú od prírody silný ochranársky inštinkt a dostatok odvahy a húževnatosti, aby ho v prípade núdzovej situácie uplatnili. Preto bezpodmienečne potrebujú včasnú a dôslednú výchovu, aby dokázali vyvážene a disciplinovane dôverovať a poslúchať vedenie svojho pána. Dobre vychované a včas socializované bulteriéry sú mimoriadne príjemné rodinné psy, ktoré sú sebavedomé, ale mimoriadne citlivé, verné a priateľské voči svojim ľuďom. Psie športy, ako napríklad agility, sú vynikajúcim spôsobom, ako nasmerovať energiu vášho psa. Veď atletický Angličan potrebuje dostatok pohybu a aktivít - ale aj dostatok pozornosti.
Skorá socializácia je nutná nielen s ľuďmi mimo rodiny, ale aj so zvieratami. Ak niekto zatúži po dvoch bullteriéroch, na kúpu druhého by mal minimálne rok počkať. Výchova dvoch rovnako starých šteniat je prakticky nemožná. Kúpu bullteriéra - psa, si treba veľmi dobre uvážiť, ak už doma máte iného psa (pohlavie), pretože skôr alebo neskôr môže dojsť ku konfrontácii. Z vyššie popísaného tiež vyplýva, že v žiadnom prípade si ho neobstarávajte ako psa strážneho. Tento teriér patrí k plemenám s minimálnym nárokom na starostlivosť.
Zdravie a genetické predispozície bulteriéra
Anglický bulteriér nepatrí k najzdravším plemenám. Náchylný je na viacero chorôb, niektoré z nich sa dajú správnym prístupom stabilizovať. Priemerná dĺžka života bulteriéra je 12 - 14 rokov. Zdravé šteňatá bez genetických predispozícií k ochoreniam sa vo všeobecnosti považujú za pomerne zdravé a zvyčajne sa dožívajú veku okolo 10 rokov. Obzvlášť ak už od svojich prvých krôčikov u vás doma bude dostávať kvalitnú stravu adekvátnu k jeho fyzickej aktivite, veku a veľkosti. Choroby sa mu napospol vyhýbajú.
U bielo sfarbených psíkov sa môže objaviť hluchota. Vo všeobecnosti ich treba testovať na dyspláziu, luxáciu pately, srdcové chyby, ochorenia obličiek i ochorenie štítnej žľazy. Tieto zvieratá sú náchylné na také dedičné choroby, ako je hluchota, chronický nedostatok zinku, interdigitálny ekzém a atopická dermatitída. Najčastejšie sa vyskytujú u psov s dominantnou bielou srsťou. Bulteriéri sú tiež náchylné na pupočnú prietrž, nádory, kardiovaskulárne ochorenia a ochorenia kĺbov. Pri šľachtení boli použité plemená biely anglický teriér a dalmatín, ktoré vďaka svojmu zafarbeniu nesú genetickú vlohu pre hluchotu. Preto sa najmä u bielych bulteriérov aj dnes môže vyskytnúť hluchý jedinec. Občas sa prejavujú ochorenia srdca, biele jedince sú náchylné na kožné problémy a ochorenie obličiek. Niekedy sa vyskytne aj predkus (zuby spodnej čeľuste pred zubami hornej čeľuste) a tiež problémy s kĺbmi zadných končatín. Koža bulteriérov je veľmi citlivá, preto treba sledovať, či váš pes netrpí zápalmi kože alebo alergiami na potraviny.
Požiadavka čisto bielej farby predstavuje problém z hľadiska zdravia, pretože táto farba spočíva v genetickom defekte, ktorý často vedie k hluchote. Ak je pre vás dôležitejšie zdravie vášho psa než jeho farba, mali by ste sa kúpy čisto bieleho šteniatka radšej zdržať. Pri výbere šteňaťa od chovateľa si preto určite pozrite výsledky testov zo zdravotných prehliadok rodičov. Patria sem informácie o zdraví srdca, očí, obličiek, kolenného kĺbu (patelly) a najmä o sluchových schopnostiach. Pri posudzovaní zdravotného stavu treba brať do úvahy nielen šteňatá, ale aj rodičov a súrodencov. Odporúča sa konzultovať so špecialistami v Slovakia Bullterrier Clube a uistiť sa, že rodičia boli testovaní na srdcové a obličkové ochorenia, BAER test sluchu a genetický test na lethal acrodermatitis.
Bulteriér je tiež náchylný na kožné ochorenia (brucho má takmer holé), ľahko sa pri prechádzke poškriabe a môže dostať infekciu kože, ktorá sa len obtiažne lieči. Najbežnejšou chorobou plemena je demodikóza, čo je parazitárne ochorenie kože spôsobené roztočami. Roztoč napáda chlpové folikuly a spôsobuje vypadávanie srsti a druhotnú bakteriálnu infekciu. Okrem nevyhnutných očkovaní a kontrol sú návštevy u veterinára v tomto prípade skôr zriedkavé, ak je pes zdravý a dobre o neho postarané.
Starostlivosť o srsť a hygienu bulteriéra
Srsť bulteriéra je krátka, hladká a drsná na dotyk. Jej starostlivosť je nenáročná. Na to, aby ste jeho hustú srsť udržali lesklú, postačí ju raz týždenne vykefovať. Bulteriéri pĺznu celý čas priemerne rovnako. V období pĺznutia je však vhodné srsť kefovať častejšie. Ak sa kúpeľu kvôli silnému znečisteniu srsti nedá vyhnúť, mali by ste použiť len malé množstvo šampónu pre psov. V prípade potreby sa kúpu, ale iba so šampónom pre psy s citlivou pokožkou, ako je napríklad 8IN1 šampón Sensitive 250 ml. Časté kúpanie so šampónom môže rýchlo viesť k podráždeniu pokožky.
Oči a uši si vyžadujú čistenie každý mesiac. Na tento účel môžete použiť napríklad 8IN1 Tear cleansing pads - Čistiace utierky na čistenie očí 90 ks, TRIXIE Odstraňovač očného výtoku alebo FRANCODEX Umývacia tekutina do uší pre psov a mačky 125 ml. Musíte pamätať na strihanie pazúrov, najmä tzv. vlčí pazúr, ktorý sa nedotýka zeme. K tomu sa budú hodiť špeciálne kliešte.
Srsť je hrubšia, viacmenej bez podsady, na niektorých miestach veľmi krátka. Minimum podkožného tuku a krátka srsť ho predurčujú na pobyt vnútri. Nie je však vhodný pre vonkajší chov, pretože nemá teplú zimnú podsadu. Preto sa bulteriér musí chrániť v lete pred spálením na slnku a v zime pred omrzlinami a prechladením.
Výživa a kŕmenie bulteriéra
Správna výživa je kľúčová pre udržanie zdravia a vitality bulteriéra. Strava bulteriéra by mala obsahovať dostatok vysoko kvalitných bielkovín, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj jeho svalovej hmoty, podporujúc jeho silne stavanú a svalnatú postavu. Najlepšie je dávať krmivo pre psa stredného plemena. Príklady zahŕňajú kompletné, superprémiové krmivá s príchuťou hovädzieho mäsa (monoproteín) alebo kuraťa, určené pre dospelých psov všetkých plemien, no s ohľadom na špecifické potreby bulteriéra.
Pri kŕmení je dôležité mať na pamäti, že plemeno mini bulteriéra je ľahko náchylné k obezite, a to isté platí aj pre štandardného bulteriéra. Keďže bulteriéry rýchlo priberajú, množstvo krmiva by nemalo byť príliš veľké. Potrava by mala mať nízky obsah tuku a mala by byť ľahko stráviteľná, aby sa predišlo nadmernému priberaniu a zaistilo optimálne trávenie. Okrem dedičných predispozícií sú choroby často vyvolané chybami v stravovaní. Napríklad príliš veľa bielkovín v strave môže mať negatívny vplyv na zdravie pokožky. Najmä biele bulteriéry, ktoré sú náchylnejšie na kožné problémy, potrebujú vyváženú stravu s nízkym obsahom bielkovín. Nižší obsah bielkovín chráni organizmus a najmä obličky bulteriéra, ktoré môžu byť tiež náchylné na ochorenia.
Aby sa splnila nutričná potreba bulteriéra, denná strava by mala pozostávať približne zo 60 % mäsa (najlepšie čerstvého) a 40 % zeleniny, ovocia a obilnín (ako je ryža). Krmivo by malo byť vždy kvalitné a ideálne čerstvé. Priemyselne vyrábaným suchým a mokrým krmivom môžete svojmu štvornohému miláčikovi tiež poskytnúť vyváženú stravu. Dôležité je, aby ste poznali zloženie krmiva a aby toto zodpovedalo výživovým potrebám Vášho psa. Pôvod mäsa a zložky krmiva by preto mali byť prehľadne vypísané na obale. Krmivám, ktoré obsahujú vysoké percento obilnín, umelé zvýrazňovače chuti, chemické konzervanty alebo sladidlá, ako je cukor, by ste sa mali radšej vyhnúť. Tieto zložky môžu prispievať k alergiám a iným zdravotným problémom.
Jednou z dobrých možností zdravého kŕmenia je metóda BARF (biologicky druhovo vhodné surové krmivo), pri ktorej váš pes dostane iba neošetrené a surové krmivo, ktoré neobsahuje žiadne chemické prísady. Pri tejto metóde však musíte poznať presnú potrebu živín vášho štvornohého priateľa, inak sa môžu objaviť nebezpečné príznaky ich nedostatku. Viac informácií o potrebe živín vášho bulteriéra, ktorá sa môže líšiť v závislosti od pohlavia, hmotnosti, veku a úrovne aktivity, vám poskytne váš chovateľ alebo veterinár.
Mali by ste tiež venovať pozornosť pevne stanoveným časom kŕmenia a vyhnúť sa podávaniu príliš veľa maškŕt medzi jedlami. Ak sa nechcete bez pochúťok úplne zaobísť, mali by ste podľa nich prispôsobiť dennú dávku krmiva. To znamená, že pes, ktorý už popoludní zjedol nejaké pochúťky, dostane večer zodpovedajúco menšiu porciu krmiva. Energetické nároky bullterriera nie sú príliš vysoké, no tento pes potrebuje dostatok pravidelného pohybu a aktivít na udržanie dobrej fyzickej kondície a psychickej pohody. Obzvlášť ak už od svojich prvých krôčikov u vás doma bude dostávať kvalitnú stravu adekvátnu k jeho fyzickej aktivite, veku a veľkosti. Ak sa bulterrier venuje športovým aktivitám - alebo pri dlhšom pohybe, je potrebné zvýšiť kalorický príjem, aby sa podporila regenerácia svalstva a udržala energia. Dôležité je tiež, aby mal pes vždy k dispozícii misku s čerstvou vodou. Kŕmenie anglického bullterriera by malo byť dôkladne vyvážené, pretože plemeno má sklony k priberaniu a je náchylné na kožné alergie.
Život s bulteriérom: Pre koho je vhodný
Bullteriér rozhodne nie je psom pre každého. Majitelia sa musia učiť prijímať jeho osobnosť. Bullteriér určite nie je vhodným plemenom pre neistých a neskúsených majiteľov psov. Nielen ostatní ľudia, ale aj váš bulteriér bude nemilosrdne zneužívať vašu neistotu. Chov tohto plemena je veľmi časovo náročný. Mini bulteriéry sú extrémne viazané na ľudí a pravdepodobne by chodili na prechádzky, hrali sa a maznali sa so svojím pánom celý deň. Mali by ste sa uistiť, že Váš pes môže s Vami tráviť minimálne šesť až sedem hodín denne. Okrem dostatku voľného času a ochoty ho s domácim miláčikom intenzívne tráviť, by majitelia miniatúrneho bulteriéra mali mať aj dostatočné skúsenosti so zaobchádzaním so psami. Bulterrier je najšťastnejší, keď môže tráviť čas so svojimi majiteľmi, a nie je vhodný na dlhodobé samotu. V rodinnom prostredí sa cíti bezpečne, preto je dobré zabezpečiť mu dostatočný kontakt s rodinou a zapojiť ho do spoločných aktivít.
Pokiaľ ide o prostredie, ak mu sem-tam niečo doprajete, zažijete mini bulteriéra ako veľmi prispôsobivého psa, ktorý sa rýchlo prispôsobí Vášmu tempu a životným podmienkam. Cíti sa teda rovnako dobre v malom byte, aj vo veľkom dome so záhradou. Bullteriér je veľmi aktívny a má rád pohyb. Jeho energiu psíka môžete nasmerovať správnym smerom vďaka psím športom. Vhodné sú agility, flyball i ťahanie. Na psychickú stimuláciu dobre poslúžia interaktívne hračky. Bullteriér potrebuje trvalé zamestnanie - preto je vhodný na rôzne kynologické športy. Uplatní sa aj v poľovnom výcviku.
Stigma nebezpečného plemena psa tak so sebou nezriedka prináša mnoho ťažkostí. Okrem obmedzení týkajúcich sa chovu a dovozu bulteriérov majitelia musia často bojovať s predsudkami a nepriateľstvom zo strany ostatných ľudí. Majitelia bulteriérov si pravdepodobne budú musieť ešte nejaký čas zvykať na pohŕdavé pohľady, hysterické reakcie alebo problémy s hľadaním ubytovania. Pred kúpou bulteriéra si dobre premyslite, či takéto reakcie zvládnete. Anglický bullterrier je plemeno, ktoré kombinuje jedinečný vzhľad s energickou, láskavou a priateľskou povahou. Hoci má tento pes historickú povesť bojovníka, jeho temperament je mierumilovný, ak je vychovávaný s láskou a dôslednosťou. Bulterrier je ideálny spoločník pre skúseného majiteľa, ktorý mu poskytne pevnú ruku, dostatok pohybu a socializácie.
Ak uvažujete o kúpe šteniatka bulteriéra, určite by ste sa mali obrátiť na seriózneho chovateľa. Len tak si môžete byť istý, že mladý pes je skutočne čistokrvný bulteriér, ktorý spĺňa požiadavky štandardu plemena, a že nemusíte očakávať žiadne „nepríjemné prekvapenia“ ohľadne jeho sociálneho správania. S výberom šteňaťa sa neponáhľajte, no hlavne nie s výberom správneho chovateľa. Nebojte sa „otravovať“ chovateľa otázkami, aby ste sa podrobne informovali o podmienkach chovu a zdravotnom stave psov. Chovateľ by mal mať určite dlhoročné skúsenosti s chovom bulteriérov a ideálne by mal byť členom chovateľského klubu. Aby sa zlepšila povesť bývalých bojových psov, je prívetivosť k ľuďom v súčasnosti hlavným kritériom pri posudzovaní vhodných chovných psov. Štandard plemena tiež výslovne zdôrazňuje, že bulteriéry sú napriek svojej tvrdohlavosti veľmi dobré k ľuďom. Psy, ktoré neprešli takýmto testom temperamentu, sa nemôžu použiť v chove.
tags: #pokresleny #bulterier #dieta