Práca policajta presahuje rámec naháňania zločincov a riešenia dopravných nehôd. Často sa ocitajú v chúlostivých situáciách, kde musia komunikovať s obeťami trestných činov, najmä s deťmi, a kde ich vlastné predsudky a necitlivý prístup môžu spôsobiť ďalšiu ujmu. Práve tieto, často prehliadané aspekty policajnej práce, odhaľujú hlboké psychologické a sociálne problémy, s ktorými sa stretávajú obete domáceho násilia a sexuálneho zneužívania.
Zranené detstvo: Svet detí, ktoré zažili zneužívanie
Predstavte si dieťa, ktoré roky žije v neustálom strachu, ponížení a bolesti. Takéto deti, ktoré boli obeťami sexuálneho zneužívania, si nesú hlboké psychické rany. Mariana Kováčová, riaditeľka Centra Slniečko, opisuje 16-ročné dievča, ktoré sa k nim dostalo po rokoch sexuálneho zneužívania vlastným otcom. Otec ju psychicky vydieral, vyhrážal sa samovraždou, ak by niekomu niečo prezradila. Matka, namiesto podpory, mlčala. Dievča sa ocitlo v bezpečí centra, ale jej cesta k uzdraveniu bola dlhá a náročná, s oporou psychologičky a priateľa.
Tieto deti sú paradoxne neuveriteľne silné, no zároveň často reagujú skratovo. Ich pocit viny je taký silný, že si môžu siahnuť aj na život. Ako uvádza Mariana Kováčová, "Tieto deti sú na jednej strane neuveriteľne silné, ale často reagujú skratovo. Ich pocit viny je taký silný, že si môžu siahnuť aj na život." Práve na tieto aspekty sa snaží upozorniť pri školeniach pre policajtov.
Komunikácia s takýmito deťmi je mimoriadne citlivá. Policajný výsluch, kde je prítomných viacero osôb, môže byť pre dieťa ďalším traumatizujúcim zážitkom. "Také dieťa sa vám ani nepozrie do očí, má strach, schováva sa, má pocit, že nie je v bezpečí, nikomu neverí a často si chce ublížiť," hovorí Kováčová o dieťati po brutálnom znásilnení otčimom. Pre ne je dôležité prispôsobiť sa ich jazyku a správaniu, viesť komunikáciu pokojným a priateľským tónom. "S malými deťmi by sa malo na mieste činu komunikovať iba v nevyhnutnom rozsahu, iba vtedy ak je to nevyhnuté pre získanie dostatočných informácií na objasnenie situácie," zdôrazňuje.
Obete domáceho násilia: Prečo sa správajú "zvláštne"?
Pochopenie správania obetí domáceho násilia je kľúčové pre efektívnu pomoc. Policajná vyšetrovateľka Lenka Klbiková, s 20-ročnou praxou, potvrdzuje, že nie všetky obete chcú podať trestné oznámenie. "Mnohé majú strach o seba a svoje deti, mnohé sú od násilníka ekonomicky závislé a je aj veľa takých, ktoré nedôverujú polícii, že ich dokáže ochrániť." Získanie si dôvery obete je podľa nej najťažšie, pretože obete často minimalizujú to, čo sa u nich doma deje.
5 účinných spôsobov, ako hovoriť s niekým, kto zažíva domáce násilie | MedCircle
Mariana Kováčová dodáva, že obete sa správajú "zvláštne" aj preto, že často nezažili lásku, iba nadávky, bitky a ponižovanie. Mnohé si ubližujú, režú sa. Ich úlohou v centre nie je zisťovať, čo presne sa stalo, ale pripraviť ich na výsluch a sprevádzať ich celým procesom.
Policajný prístup: Od sekundárnej viktimizácie k dôvere
Aj keď sa policajný prístup k obetiam domáceho násilia a detským obetiam v porovnaní s minulosťou zlepšuje, stále existujú výzvy. Lenka Klbiková zdôrazňuje dôležitosť vyvarovať sa sekundárnej viktimizácie, teda opätovného zraňovania obetí necitlivým prístupom a zľahčovaním ich situácie. "Uistilo ma to v názore, že ohrozenej osobe treba dôverovať a tvrdenia, že jej blízka osoba ubližuje, treba dôkladne preveriť," hovorí o školeniach, ktoré jej pomohli lepšie porozumieť prežívaniu obetí.
Policajti sa síce nešpecializujú na prípady násilia páchaného na ženách a deťoch, no istá neformálna špecializácia existuje vďaka skúsenostiam. Klbiková uznáva, že v prípadoch, keď je obeťou žena, je vhodné, aby s ňou komunikovala policajtka. Páchatelia často vnímajú ženy ako podradné a policajtku by nemuseli akceptovať, mohli by k nej prejaviť väčšiu mieru agresivity.
Spolupráca s políciou sa zlepšuje, najmä pri vykazovaní násilníka zo spoločného obydlia. Zriadenie intervenčných centier prinieslo zásadnú zmenu, prepájajú políciu s krízovou intervenciou a odbornou pomocou. Tieto centrá poskytujú bezplatné a anonymné právne poradenstvo, psychologické a sociálne služby. "Policajti nás nevnímajú ako tých, čo im pridávajú prácu, ale ako spolupracujúci subjekt," hovorí Kováčová o pozitívnej spolupráci.
Napriek zlepšeniam sa stále stretávame s problémami. Policajti niekedy odporučia obeti, aby odišla z domu aj s deťmi, ak dom patrí aj násilníkovi. Prieťahy v trestných konaniach neprospievajú psychike obetí ani dôkaznej situácii. Stále chýbajú špecializované vypočúvacie miestnosti s jednocestným zrkadlom, ktoré by zabránili retraumatizácii obetí.
Výzvy v praxi a legislatívne návrhy
Príklady z praxe poukazujú na zložitosť situácií. V prípade konfliktu o výživné, kde policajt opakoval žiadosť o tie isté doklady, sa ukázalo, že policajt je priateľom nového manžela ex-partnerky. Tu nastáva otázka zaujatosti policajta a jeho kompetencie viesť vyšetrovanie.
V prípade neúmyselného poškodenia tovaru v obchode by nemalo ísť o priestupok, ale o občianskoprávnu zodpovednosť. Zastavenie vozidla bezdôvodne, iba na preverenie dokladov, je v rozpore s judikatúrou.
Mariana Kováčová navrhuje zavedenie nového trestného činu "domáce násilie", ktorý by postihoval časté, opakujúce sa násilné ataky v domácom prostredí, ktorých následky nie sú na psychike obetí až také zničujúce. Tiež zdôrazňuje, že "Predsudky máme všetci" a je dôležité na nich pracovať, aby sa podarilo "naštrbiť niektoré mýty a predsudky o obetiach násilia".
Problémom zostáva aj nedostatočná informovanosť pedagógov o prejavoch týrania a zneužívania detí a chýbajúce postupy, čo robiť v prípade podozrenia. "Základom podľa nej je, že málo počúvame, čo nám deti hovoria, a nedôverujeme im," zdôrazňuje Kováčová.
Pátranie po nezvestných deťoch: Solidarita a rýchla reakcia
Medzinárodný deň nezvestných detí poukazuje na dôležitosť práce polície pri pátraní po deťoch. Na Slovensku polícia denne pomáha v pátraní po deťoch a v minulom roku vypátrala v priemere dve stratené deti denne. Za posledných päť rokov eviduje polícia ročne v priemere 1 400 nezvestných detí s úspešnosťou vypátrania viac ako 94 percent.
Polícia začína pátranie ihneď po nahlásení, bez časového úseku. Je dôležité mať pripravené základné informácie o dieťati, vrátane aktuálnej fotografie, popisu oblečenia a možných okolností zmiznutia. Najčastejšími príčinami nezvestnosti detí sú hľadanie dobrodružstva, problémy v škole, konflikty v rodine, ojedinele prípady obetí násilných trestných činov alebo nešťastnej náhody. U starších detí ide často o prácu a zárobok v zahraničí.
Polícia využíva rozsiahle zákonné oprávnenia, vrátane spolupráce s prevádzkovateľmi telekomunikačných sietí na lokalizáciu mobilného telefónu. Informácie o nezvestnosti dieťaťa sa automaticky dostávajú do všetkých krajín Schengenského priestoru prostredníctvom Schengenského Informačného Systému (SIS).
V prípade, že sa dieťa nenájde v blízkom okolí, je potrebné kontaktovať políciu a záchranku. V krajnej núdzi, ak hrozí nebezpečenstvo, je možné rozbiť okno auta a dieťa zachrániť. Policajti sa k pátraniu stavajú s vedomím, že môže byť ohrozené zdravie alebo život dieťaťa, a ich úlohou je ho čo najrýchlejšie nájsť a umiestniť do bezpečia.