Začiatok školského roka so sebou prináša nové výzvy nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Rodičia sa často stretávajú s rôznymi situáciami, od riešenia každodenných problémov, ako je strácanie osobných vecí v školskom prostredí, cez pochopenie právnych aspektov rodinného života, až po zabezpečenie správnej podpory pre deti s individuálnymi potrebami, či už ide o adaptáciu na nové prostredie alebo rozvoj špeciálnych talentov. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové oblasti, v ktorých môžu rodičia nájsť užitočné informácie a praktické rady, ktoré im pomôžu zorientovať sa v spleti povinností a možností, ktoré so sebou rodičovstvo v súčasnom svete prináša.
Praktické Riešenia pre Organizáciu a Identifikáciu Vecí: Zbohom Stratám v Škole a Škôlke
Keď potom za vami dieťa príde, že stratilo to alebo ono, ide vás roztrhnúť od zlosti. Tomu sa dá čiastočne predísť. Veď si poviete, že deti si svoje veci poznajú. A to je celkom dosť dôvodov na zabudnutie vecí. Neoznačené veci zvyčajne končia na jednej kope strát a nálezov, a keď sa k nim majiteľ neprihlási, na konci školského roka putujú do smetného koša. Pre prváčikov škola predstavuje celkom novú skúsenosť. Škôlkari sa tiež v priestoroch materskej školy rôznym spôsobom premiešavajú, poobedný spánok niekedy trávia mimo svojej kmeňovej triedy, kde si môžu zabudnúť obľúbenú hračku, vankúšik či pyžamko, spájajú sa do zberných tried a podobne.
Určite si spomínate, ako ste mali označené veci vy - maminy vyšívali mená alebo aspoň iniciály mien svojich detí na oblečenie, uteráčiky a pod. Kto má chuť a čas, nič mu nebráni tento osvedčený spôsob využiť i dnes. Našťastie, súčasná doba ponúka aj moderné a efektívne spôsoby, ako detské veci spoľahlivo označiť. Pri výbere záleží len na vás, ktorý zo spôsobov si zvolíte a koľko financií ste ochotní do označenia detských vecí a pomôcok investovať. Dá sa to riešiť efektne, ale aj celkom jednoducho a lacno.
Permanentné popisovače
Permanentným popisovačom na alkoholovej báze podpíšete deťom čokoľvek s tvrdým povrchom, ako je pravítko, fľaša, desiatový box. Okrem toho sa dajú použiť aj na drobný obsah peračníka, napríklad perá, ceruzky, farbičky. Výborne sa hodia aj na školské pomôcky z textilných materiálov, ako sú školská taška, zásterka na výtvarnú, vrecúška, a dokonca aj na oblečenie a obuv. Dostupné sú aj vo viacerých farbách, takže si môžete zvoliť podľa toho, ktorá vám najviac vyhovuje. Zaujímavým riešením je obojstranný popisovač, ktorý má dva hroty rôznej hrúbky. Tenší hrot sa hodí napríklad na podpísanie pera, zatiaľ čo hrubší je ideálny na desiatový box či fľašu.
Popisovače na textil a nažehľovacie menovky
Popisovače na textil, ako už samotný názov napovedá, sú vhodné najmä na označenie oblečenia. Slúžia na označenie akéhokoľvek oblečenia, ktoré sa dá žehliť. Dôležité je, aby po aplikácii nažehlením doslova splynuli s oblečením a dieťaťu pri nosení neprekážali. Takto označené oblečenie je potom odolné voči praniu a udržuje si jasnú identifikáciu.
Textilné a závesné menovky
Textilnú menovku prišijete na oblečenie, ktoré samo o sebe nemá žiadnu visačku alebo ste ju odstrihli, lebo dieťa tlačila a škriabala. Závesnú visačku pripevníte dieťaťu na tašku či batoh. Tieto menovky sú často personalizované a výrazné, čím zabezpečujú rýchlu a spoľahlivú identifikáciu.
Pečiatky
Ktoré dieťa nemá rado pečiatky? Hranaté, okrúhle, s obrázkom či bez. Kúpiť sa dajú hotové s menom dieťaťa alebo si ich dáte vyrobiť personifikovane podľa vašich požiadaviek. Dokonca existujú pečiatky, na ktorých si viete meniť texty podľa potreby, čo zvyšuje ich flexibilitu a použiteľnosť pre viacero detí alebo rôzne typy predmetov.
Guľôčkové pero
Najjednoduchšou a najlacnejšou pomôckou na podpísanie detského oblečenia je obyčajné guľôčkové pero. Výrobcovia oblečenia už na potrebu označovania mysleli a väčšina detských textílií má okrem štítku s pokynmi na ošetrovanie všitú aj menovku, na ktorú napíšete meno. Ak menovku niektorý kúsok oblečenia nemá, meno napíšte zo zadnej strany akéhokoľvek štítku, ktorý sa nachádza na oblečení alebo priamo na vnútornú stranu daného odevu. Text napísaný perom nevydrží na štítku síce tak dlho ako ten napísaný popisovačom, ale nezmizne ani po prvom praní. A keď začne blednúť, nič vám nebráni nápis zopakovať bez toho, aby ste kupovali špeciálne pomôcky na označenie detských vecí.
Univerzálne využitie a kde pomôcky kúpiť
Tieto metódy sú univerzálnym nástrojom so všestranným využitím. Pomôcky na označenie kúpite v predajniach ŠEVT papiernictvo alebo online na www.sevt.sk. Všetkých vyššie spomínaných pomocníkov oceníte nielen pri označovaní vecí do školy, škôlky, ale splnia svoju úlohu aj pri balení detí do školy v prírode, do letného tábora či na výlet. Využijete ich napríklad na zošity, ktoré nemajú vlastnú menovku, na dosky s boxom, na nepriehľadné školské obaly, na zásobník, ktorý má dieťa v škole, na škatuľu či kufrík s výtvarnou a pod. Pri výbere myslite na to, že papierové menovky nie sú vhodné na pomôcky, ktoré prichádzajú do styku s vodou.
Prvé Kroky vo Vzdelávaní: Materská Škola a Všetko, čo Potrebujete Vedieť
Materská škola je prvým významným míľnikom v živote dieťaťa, vďaka ktorému sa učí väčšej samostatnosti, spoznáva nových kamarátov a pripravuje sa na vzdelávanie v základnej škole. Náš sprievodca vám prezradí, čo potrebujete na úspešné prijatie dieťaťa do materskej školy. Deti po absolvovaní posledného roku vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole získavajú predprimárne vzdelanie. Materské školy sa zriaďujú samostatne alebo ako organizačná zložka spojenej školy.
Povinné predprimárne vzdelávanie
Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole musia plniť všetky deti, ktoré dosiahli 5 rokov do 31. augusta predchádzajúceho školského roka. Podľa podmienok ustanovených školským zákonom. Povinné predprimárne vzdelávanie trvá 1 školský rok. Dieťa získa predprimárne vzdelanie absolvovaním vzdelávacieho programu v poslednom roku dochádzky do materskej školy. Dieťa sa primárne prijíma do materskej školy vo verejnom školskom obvode, v ktorom má dieťa trvalý pobyt (tzv. spádová materská škola).
Prijímacie konanie a prihláška
Prihláška na vzdelávanie v materskej škole sa podáva od 1. apríla do 31. mája. Dôležité upozornenie: Pre školský rok 2026/2027 sa prihláška podáva v doterajších termínoch, t. j. od 1. mája do 31. mája. Prihlášku na materskú školu môžete podať elektronicky pohodlne z domu a sledovať jej priebeh online. Ak je uchádzač v zozname prijatý, táto informácia sa považuje za rozhodnutie o prijatí. Deň zverejnenia zoznamu sa zároveň považuje za deň doručenia rozhodnutia o prijatí. Ak potrebujete písomné rozhodnutie o prijatí, môžete oň požiadať materskú školu. Ak vaše dieťa prijme viac škôl, musíte do 3 pracovných dní od doručenia rozhodnutia vybranej škole potvrdiť, že do nej dieťa nastúpi. Poradie škôl uvediete priamo v prihláške.
Finančný príspevok
Za vzdelávanie v materskej škole sa platí čiastočný príspevok. Výnimkou sú materské školy pri zdravotníckych zariadeniach, napríklad pri detských nemocniciach alebo liečebniach.
Podpora Mimoriadnych Talentov: Ako Rozvíjať Nadané Deti v Škole a Doma
Prvákov počas prvého školského roka čaká množstvo nových vecí. Musia zvládnuť celú abecedu, počítanie a ďalšie nové predmety. Musia si tiež zvykať na nové prostredie, nových spolužiakov a učiteľku. Niektoré deti novú situáciu zvládajú ťažšie, iné prichádzajú do školy s tým, že vedia už čítať, písať alebo počíťať. A práve kvôli tejto skutočnosti sa niektorí z prvákov začínajú postupne na hodinách nudiť.
Charakteristika nadaných detí
Nadané deti tvoria veľmi rôznorodú skupinu. Ich spoločným znakom je, že majú oproti rovesníkom vysoko rozvinuté intelektové schopnosti. Je však rozdiel medzi mierne nadaným a vysoko alebo extrémne nadaným, podobne ako je rozdiel medzi mierne a hlboko mentálne postihnutým. Neexistuje všeobecný vzorec prejavov, na základe ktorých možno jednoznačne označiť dieťa za nadané. Toto sú niektoré z najčastejších charakteristík nadaných detí:
- Netypické záujmy už od predškolského veku (živočíchy, vesmír, doprava, technika…).
- Čítanie, písanie, počítanie už v predškolskom veku. Tieto zručnosti sa naučili ako samoukovia, väčšinou nikto ich k tomu systematicky neviedol.
- Vysoká aktivita, intelektuálna zvedavosť, kladenie otázok, nútiacich dospelých nahliadnuť do encyklopédií alebo internetu.
- Široká slovná zásoba, používanie vzhľadom na vek nezvyčajných, cudzích slov a slovných spojení.
- Zaoberanie sa svetovými problémami a otázkami morálky, etiky, hraníc.
Úloha učiteľa a prístupy k vzdelávaniu
Mnoho odborníkov sa zhoduje v tom, že to, ako sa týmto prvákov v škole darí, súvisí hlavne so skutočnosťou, ako ich dokáže v triede zaujať a motivovať učiteľka. Ale v mnohom môžu pomôcť aj rodičia. Nie každý učiteľ skutočnosť, že má v triede nadaného žiaka, vníma s nadšením, pretože to predstavuje pre neho prácu navyše. No netreba zabúdať na to, že hlavným zmyslom školy a vzdelávania je, aby sa v deťoch rozvinula túžba po vzdelaní a poznaní. Ideálne je, keď učiteľ dokáže nadané dieťa vnímať ako svojho spojenca. Ak je dieťa kreatívne, či už v jazyku, v konštrukčných úlohách alebo napríklad v počítaní, je dobré vymyslieť vždy niečo, čo by jeho schopnosti a zručnosti ešte viac rozvinulo a motivovalo.
Pripravujte rôznorodé činnosti a aktivity
Ak učiteľ zistí, že má v triede prváka, ktorý učivo už dávno zvládol, mal by to vziať do úvahy, keď mu zadáva ďalšiu prácu. Pri týchto deťoch stačí, aby precvičovanie učiva robili napríklad len 20 percent času a zvyšok času by sa mohli rozvíjať v tom, v čom sú výnimočné a čo ich veľmi zaujíma. Jednoducho povedané, nie je potrebné mu zadávať viac práce, ale inú prácu. Takéto dieťa nebaví počítať ešte viac príkladov zamerané na sčítanie a odčítanie do 10. Potrebuje robiť niečo iné, ideálne tvorivé. Preto je vhodné, keď má učiteľ vždy pripravené ďalšie úlohy, ktoré však majú iný charakter, ako majú napríklad úlohy v pracovnom zošite, ktorý trieda používa. Ak dieťa veľa číta a vie už dobre čítať, môže si počas hodiny čítania čítať vlastnú knihu. Dovoľte mu porozprávať obsah z tejto knihy spolužiakom. Ak už vie písať, dovoľte mu písať príbehy alebo tvoriť komiks. Ak si dieťa číta vlastnú knihu, pripravte mu otázky zamerané na čítanie s porozumením a do zošita nech píše odpovede na ne. Niekedy môže pomáhať niektorému spolužiakovi alebo spolužiačke s nejakým cvičením.
Efektívne postupy pri vzdelávaní nadaných detí
- Nechajte deti rozmýšľať, objavovať a diskutovať. Dávajte im často rôzne otázky, na základe ktorých môžu skúmať rôzne názory a javy.
- Používajte racionálne argumenty a zdôvodňujte svoje požiadavky.
- Vypočujte deti a učte sa od nich. Ak sa dá, robte mnohé tvorivé aktivity spolu s deťmi a prejavujte nadšenie.
- Pripravujte stimulujúce úlohy, zadávajte úlohy vo forme problémov.
- Majte k dispozícii viac alternatívnych aktivít, ak by dieťa zásadne nejakú aktivitu odmietalo.
- Snažte sa sústreďovať na pozitívne stránky, ale keď sa vyskytne chyba, upozornite na ňu. Dieťa naučte vnímať chybu ako súčasť učenia.
- Snažte sa byť predovšetkým pomocníkom, ale aj partnerom. Občas, keď je na to čas, riešte, poznávajte a bádajte aj spolu.
Systémová podpora a úloha rodičov
Vhodné je mať pripravený plán na celý rok
Každá škola by mala mať pripravený plán, ako pracovať s nadanými deťmi. Ak je napríklad takýchto detí v škole viac, mohli by byť pre ne vytvorené také vyučovacie predmety, ktoré im ponúkajú rozvoj ich tvorivosti. V niektorých školách títo žiaci mávajú tvorivé písanie, čitateľské dielne zamerané na čitateľskú gramotnosť, hodiny tvorivej matematiky, rôzne laboratórne cvičenia a podobne. Ideálne by bolo, keby aj títo žiaci mohli mať asistentov, ktorí by im pomáhali napredovať v tom, čo ich tak veľmi zaujíma a fascinuje.
Čo môžu urobiť rodičia?
Ideálne je mať dobrý vzťah s učiteľom svojho dieťaťa. Je dobré, keď vie o živote dieťaťa čo najviac a keď ho počas celého školského roka budete o mnohých veciach informovať. Vďaka týmto informáciám môže flexibilne prispôsobovať jednotlivé cvičenia a úlohy vášmu dieťaťu. Určite nie je vhodné vysloviť v jednom momente obrovské množstvo požiadaviek na učiteľa. Dôležitá je úprimná komunikácia a dohoda. Pri prvom stretnutí sa môžete dohodnúť na tom, ako často a akým spôsobom budete spolu komunikovať, odovzdávať si informácie o tom, čo vaše dieťa baví a zaujíma a čo mu naopak až tak dobre nejde. Vďaka kvalitnej a častej komunikácii môžete predísť mnohým nedorozumeniam. Ak však cítite, že len komunikácia s učiteľom nestačí, môžete požiadať o pomoc odborníkov v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), ktoré sa nachádza v každom väčšom meste. Toto centrum je dobré navštíviť aj vtedy, keď viazne komunikácia medzi rodičmi a učiteľom.
Základné Práva a Vzťahy v Rodine: Určovanie Otcovstva a Právo na Informácie
Rodinné právo na Slovensku upravuje zásadné otázky týkajúce sa postavenia dieťaťa a vzťahov medzi jeho rodičmi. Dôležitými oblasťami sú určovanie otcovstva a právo rodičov na informácie o svojom dieťati, najmä v situáciách, keď dieťa nie je v ich osobnej starostlivosti.
Určenie otcovstva: Právne domnienky a ich dôsledky
Otcovstvo sa v zmysle Zákona o rodine určuje na základe tzv. domnienok otcovstva. Náš právny poriadok pozná tri domnienky otcovstva, pričom na určenie otcovstva ku konkrétnemu dieťaťu sa postupuje podľa striktného poradia.
Prvá domnienka otcovstva
Prvá domnienka otcovstva spočíva v tom, že za otca dieťaťa sa považuje manžel matky dieťaťa. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Za otca dieťaťa sa podľa tohto ustanovenia považuje teda napríklad aj bývalý manžel, pokiaľ sa dieťa narodí do 300 dní od rozvodu manželstva.
Druhá domnienka otcovstva
Ak nie je možné otcovstvo určiť podľa prvej domnienky, pristupuje sa k použitiu § 91 ods. 1 ZR, teda druhej domnienky, podľa ktorého sa za otca považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Vyhlásenie je prejavom vôle rodiča, ktorého cieľom je označiť konkrétneho muža, ako otca konkrétneho dieťaťa. Obaja rodičia musia označiť za otca toho istého muža, pričom sa nevyžaduje to, aby sa na matriku dostavili naraz. Otcovstvo je v tomto prípade možné vyhlásiť buď na matrike, alebo pred súdom. Otcovstvo druhou domnienkou je možné vyhlásiť aj pred súdom, a to formou žaloby na určenie otcovstva, ktorú napríklad podá matka voči mužovi. Ak muž po podanej žalobe pred súdom uzná svoje otcovstvo, ide o otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov a nie o otcovstvo určené súdom.
Tretia domnienka otcovstva
Ak nedôjde ani k takémuto určeniu otcovstva, ostáva na jeho určenie tretia domnienka, podľa § 94 ods. 1 a 2 ZR, v zmysle ktorých, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Problematika určenia otcovstva nebiologickým otcom
Je možné, aby otcovstvo voči dieťaťu uznal muž, ktorý nie je skutočným biologickým otcom dieťaťa? Podľa súčasnej právnej úpravy v SR tu takáto možnosť je. Takýto prípad riešil aj Najvyšší súd SR v konaní sp.zn. 5Cdo/492/2015. V tomto konaní vyslovil názor, k vzniku otcovstva postačuje súhlasné vyhlásenie rodičov bez splnenia akejkoľvek ďalšej hmotnoprávnej podmienky, a to aj v prípade, ak by táto konštrukcia určenia otcovstva nezodpovedala skutočnému stavu rodičovstva a mohla prípadne viesť aj k obmedzeniu práv biologického otca.
Ak by aj biologický otec podal žalobu na určenie otcovstva treťou domnienkou, žalobu by súd zamietol, nakoľko prednosť pred treťou domnienkou (určenie otcovstva na základe rozhodnutia súdu) má domnienka druhá (súhlasné vyhlásenie rodičov), ktorá stále trvá. Podobne by dopadla aj situácia, keby sa biologický otec rozhodol podať žalobu o zapretie otcovstva určeného súhlasným vyhlásením. Aj v tomto prípade by súd žalobu zamietol, pretože biologický otec nemá aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby, teda nemá zákonné právo podať žalobu. Tú majú totiž len otec určený súhlasným vyhlásením a matka dieťaťa. Je zrejmé, že biologický otec nemá v podstate žiadnu šancu zvrátiť to, že za otca dieťaťa bol určený iný muž. Vyhláseniu otcovstva mužom, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa, sa prakticky nedá zabrániť, pretože ani matrika ani súd v prípade určenia otcovstva súhlasným vyhlásením nevykonávajú dokazovanie. Najvyšší súd SR sa vyjadril, že poskytnutie žalobnej možnosti tretím osobám by narušovalo manželské alebo rodičovské vzťahy.
Dieťa má podľa čl. 7.1 Dohovoru o právach dieťaťa právo poznať svojich rodičov, avšak ide o právo dieťaťa a nie jeho biologického otca. Tohto práva sa preto môže domáhať len dieťa a nie biologický otec prostredníctvom podania žaloby na určenie, resp. zapretie otcovstva. Ak by totiž mohol biologický otec kedykoľvek podať žalobu o zapretie otcovstva proti mužovi, ktorý vyhlásil, že je otcom dieťaťa, išlo by o narušenie najlepšieho záujmu dieťaťa.
V Slovenskej republike existuje možnosť, ktorou sa dá docieliť zrušenie takéhoto otcovstva, avšak túto možnosť môže použiť len dieťa. Ide konkrétne o § 96 ods. 1 ZR podľa ktorého, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. Ak by sa dieťa v budúcnosti dozvedelo, že muž, ktorý voči nemu vyhlásil, že je jeho otcom, nie je jeho skutočným biologickým otcom, mohlo by využiť svoje právo podľa § 96 ods. 1 ZR, požiadať o vyslovenie prípustnosti návrhu na zapretie otcovstva a podať žalobu na jeho zapretie. Tým by sa naplnilo aj jeho právo podľa čl. 7.1 Dohovoru o právach dieťaťa, teda právo poznať svojich rodičov.
Odlišné právne názory a ochrana práv biologického otca
K tejto problematike však existujú aj iné právne názory. Napríklad Krajský súd v Nitre vyslovil právny názor, podľa ktorého súhlasné vyhlásenie rodičov je potrebné posudzovať ako dva právne úkony smerujúce nie voči sebe navzájom (ako pri uzavretí zmluvy), ale voči orgánu matriky, resp. súdu. Ako každý právny úkon, aj tento právny úkon je potrebné posudzovať podľa § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tak právna teória ako aj súdna prax nevylučujú možnosť domáhať sa v civilnom konaní určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, pokiaľ by neboli náležitosti vyhlásenia právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. splnené, resp. ak obaja vyhlasujúci rodičia vedeli, že muž, ktorý takéto vyhlásenie učinil, nie je jeho biologickým otcom.
Žalobca v právnom postavení domnelého otca nemá podľa Zákona o rodine priamu možnosť zaprieť otcovstvo právneho otca, t. j. žalovaného. V prípade konfliktu medzi právnym a biologickým otcom by ale nemala absentovať v právnej úprave možnosť nápravy takéhoto nežiadúceho stavu. Treba preto pripustiť na strane žalobcu možnosť domáhať sa na súde ochrany svojho práva (práva na súkromný a rodinný život) žalobou o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu. Ak odvolací súd v danej situácii vyslovil, že v tomto konaní nie je možné riadne a zákonne o takejto žalobe rozhodnúť, odmietol žalobcovi možnosť domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, čo je v rozpore s čl. 6 ods. 1 zákona č. 209/1992 Zb. a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň týmto postupom odvolacieho súdu došlo aj k porušeniu práva žalobcu na relevantné konanie súdu spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Okrem toho, uvedený záver krajského súdu, a to aj v kontexte jeho podpornej argumentácie, treba považovať za svojvoľný a neudržateľný. Zákon o rodine ako hmotnoprávny predpis totiž nie je špeciálnou právnou úpravou k Občianskemu súdnemu poriadku, ktorý je procesným predpisom. Vzťah týchto právnych predpisov nie je vzťahom špeciálnej právnej úpravy a všeobecnej právnej úpravy a preto záver krajského súdu, že „v opačnom prípade by dochádzalo k obchádzaniu špeciálnej právnej úpravy postupom podľa všeobecnej právnej úpravy“, nemá racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov. Zákon o rodine v ustanovení § 110 umožňuje podporné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sa použijú vtedy, ak Zákon o rodine určitú otázku neupravuje alebo ju upravuje neúplne. Keďže Zákon o rodine otázku platnosti právnych úkonov, akým je aj súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve, neupravuje, treba potom použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, t. j. možno primerane použiť tiež ustanovenia § 37 ods. 1, § 38 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. V prípade súhlasného vyhlásenia muža, ktorý nie je biologickým otcom by podľa vyššie uvedeného názoru bolo možné uvažovať o tom, že takéto vyhlásenie by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi. ESĽP zase zastáva názor, podľa ktorého v prípadoch podobných ako je ten, ktorému sa venuje tento článok, ide o porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv, teda práva na ochranu súkromného a rodinného života. Samozrejme len za predpokladu, že biologický otec mal skutočný záujem na styku s dieťaťom.
Právo na informácie pre rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené
Má rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej starostlivosti, právo na informácie o dieťati? Ako často je povinný druhý rodič ho informovať? Podľa § 24 ods. 5 prvá veta Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Podľa čl. 4 Zákona o rodine: Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
V prípade, ak rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, odmieta informovať druhého rodiča a nevedia nájsť konsenzus, je ďalšou možnosťou súd. Predtým samozrejme odporúčam vyzvať rodiča písomne (preukázateľným spôsobom), aby vás o dieťati informoval. Podľa § 24 ods. 5 druhá veta Zákona o rodine, rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Je potrebné podať návrh na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Informačná povinnosť býva niekedy priamo súčasťou súdnych konaní o určenie rodičovských práv a povinností (nemusí byť riešená v osobitnom konaní). Napríklad matka je povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca. Po podaní návrhu o uloženie informačnej povinnosti súd vyzve povinného rodiča, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorý pôsobí na ÚPSVAR. JUDr. Mária Dvončová, autorka projektu Právne pre rodiča, blogu na tejto webstránke, e-sprievodcov pre rodičov a publikácie Praktický sprievodca pre rodičov, sa intenzívne venuje tejto problematike.
Posilnenie Rodín a Prevencia Odnímania Detí: Model Stretnutí Rodinného Kruhu
Odlúčenie od svojich blízkych predstavuje pre deti enormnú vzťahovú traumu, obzvlášť v prípadoch, keď sa rodiny o svoje deti chcú postarať, ale z rôznych príčin to nedokážu. Také rodiny potrebujú adresnú pomoc a sprevádzanie pri riešení svojej náročnej životnej situácie. V situácii, keď sú zariadenia náhradnej starostlivosti na Slovensku plné a v Centrách pre deti a rodiny (bývalé detské domovy a krízové centrá) vyrastá bez rodičov viac ako 5 000 detí, je cieľom rôznych iniciatív to, aby dieťa nebolo vyňaté z rodiny alebo aby sa do rodiny vrátilo.
Stretnutia rodinného kruhu (SRK) ako účinný nástroj
Spoločnosť Úsmev ako dar využíva model Stretnutí rodinného kruhu (SRK) pri pomoci ohrozeným rodinám už 12 rokov. Za tento čas zrealizovali 234 SRK-ov, ktoré pomohli 604 deťom zmeniť kvalitu života. SKR-y sa v tomto ukázali ako jeden z najúčinnejších nástrojov s úspešnosťou viac ako 92 %.
„V Úsmeve ako dar dlhé roky hľadáme spôsoby, ako pomôcť rodinám, aby zostali spolu a ten najúspešnejší, ktorý sme našli, je práve to, čo aj v histórii vždy fungovalo - široká rodina," uvádzajú zástupcovia organizácie. „Keď kedysi nastal problém v rodine, nevolala sa sociálka, lebo neexistovala, ani im neprišli pomáhať cudzí ľudia. Zvolala sa široká rodina, ktorá zasadla a problém vyriešila. Toto funguje všade vo svete. Keď zaberie široká rodina, veci sa riešia a deti môžu vyrastať vo svojich rodinách. Rodiny sa častokrát cítia stratené v systéme, nevedia, čo majú robiť, ako majú reagovať, keď im hrozí, že im bude dieťa odňaté. SRK-y im dávajú do rúk rozhodovacie možnosti, aby povedali, čo je pre dieťa najlepšie."
Ide o zaužívaný model sociálnej práce s ohrozenou rodinou, ktorého cieľom je zmobilizovať a zaktivizovať prirodzenú podpornú sieť okolo dieťaťa. Tento spôsob práce so širokou rodinou a inými do života dieťaťa zaangažovanými ľuďmi vychádza z predpokladu, že rodina často vie nájsť riešenia svojej náročnej situácie, avšak potrebuje podporu, posilnenie a účinne nastavenú pomoc, ktorá zodpovedá ich špecifickej situácii. Rodina a jej prirodzená vzťahová sieť blízkych najlepšie pozná svoje ťažkosti i možnosti, často však potrebuje veľmi konkrétne informácie, adresnú podporu, potvrdenie svojej nezastupiteľnej role v živote dieťaťa, povzbudenie k prevzatiu iniciatívy a pomoc pri obnovení narušených vzťahov či rodičovských schopností.
„Zúčastnila som sa SRK-u, kde bolo pozvaných 15 ľudí z rodiny dieťaťa a všetci reagovali, zmobilizovali sa a urobili všetko preto, aby dieťa zostalo v rodine.“
Implementácia SRK do systému sociálnoprávnej ochrany detí
Na základe praktických výsledkov využívania tohto spôsobu práce s rodinou odštartovalo MPSVR SR a Ústredie PSVR SR pilotný projekt Implementácie Stretnutí rodinného kruhu do systému sociálnoprávnej ochrany detí. Ten má podporiť účelné využívanie SKR-ov a nastaviť procesy v systéme tak, aby sa organizovanie Stretnutí rodinného kruhu stalo neoddeliteľnou súčasťou práce s rodinami v systéme sociálnoprávnej ochrany detí a predchádzalo sa tak nie nevyhnutným vyňatiam detí z rodiny, či dlhodobým umiestneniam detí mimo svoju rodinu.
„Vzniknutá Sekcia rodinnej politiky na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny je signálom, že chceme podporovať rodiny včasnou pomocou. Stretnutia rodinného kruhu predstavujú presne ten program, víziu a líniu, čomu sa chceme v tejto sekcii venovať, preto sa teším, že už máme prvých absolventov programu.“ Tieto zariadenia tak majú od 1. októbra 2020 vo svojom odbornom tíme plnohodnotného koordinátora Stretnutí rodinného kruhu, ktorý bude pre účinnejšiu prácu s rodinami využívať model sieťovania a zužitkovania potenciálu širokej rodiny a komunity. Svoje kapacity pre zorganizovanie rodinných kruhov budú vyškolení a metodicky vedení koordinátori ponúkať vo svojom regióne aj kolegom - sociálnym pracovníkom, ktorí majú mandát výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a s tým spojenú nesmiernu zodpovednosť v záujme ochrany, ale aj naplnenia potrieb dieťaťa.
„Stretnutia rodinného kruhu vnímam ako veľmi dôležitú súčasť sociálno-právnej ochrany a pomoci deťom, či už na Úradoch práce, soc. vecí a rodiny alebo priamo v Centrách pre deti a rodiny.“ Už počas prvých troch mesiacov pilotu sa v rámci 20 výcvikových Stretnutí rodinného kruhu podarilo predísť vyňatiu 36 detí z rodinného prostredia, pripravovať bezpečný návrat 28 detí do rodinného prostredia a pre 44 detí, ktoré vyrastali v inštitúciách bez vyživujúcich kontaktov so svojimi blízkymi, nadviazať pravidelné podporné vzťahy v rámci pobytov u rodiny alebo obnovy/zintenzívnenia kontaktov so súrodencami. Pre 108 detí sa tak podarilo uskutočniť pozitívnu zmenu v ich aktuálnej životnej situácii a adekvátnym spôsobom naplniť ich vzťahové a vývinové potreby.
„SRK je miesto, na ktorom je veľa emócií, krásnych emócií, vzniká tam synergický efekt. Sama som to zažila. Napríklad teta, ktorá o svojho synovca nejavila záujem 10 rokov, pretože pochádzal od matky, ktorú rodina vypudila, počas SRKu otvorene priznala, že sa za seba hanbí, že nechala synovca v detskom domove, že je to pre ňu ťažké a nevie, či si to niekedy odpustí. Jej synovec ju objal a povedal, že je rád, že sa zoznámili a že na ňu za to nemá ťažké srdce.“
Vytvorenie možnosti mobilizovať zdroje samotných rodín a využívať potenciál blízkych osôb dieťaťa v systéme sociálnoprávnej ochrany detí nebude jediným opatrením na podporu rodín.
tags: #pomoc #ako #oznacit #dieta #od #podmienok