Oblasť gynekológie a pôrodníctva predstavuje jeden z pilierov zdravotnej starostlivosti, ktorý sa neustále vyvíja a prispôsobuje novým vedeckým poznatkom a technologickým inováciám. Jej história je plná významných osobností a inštitúcií, ktoré formovali tento odbor a zanechali trvalý odkaz. Na Slovensku, konkrétne v rámci Gynekologicko-pôrodníckej kliniky, sa s týmto vývojom spája rada mimoriadnych odborníkov a pedagógov, ktorí svojou prácou prispeli k excelentnosti vo výučbe, klinickej praxi a výskume. Táto klinika sa stala kolískou mnohých špecialistov, ktorí neskôr pôsobili na významných pozíciách, čo svedčí o jej vysokých štandardoch a príspevku k celoštátnej zdravotníckej komunite. Súčasná medicína, ktorá vychádza z bohatej minulosti, zároveň kladie veľký dôraz na šírenie overených poznatkov prostredníctvom vedeckých publikácií, pričom dodržiava prísne etické a formálne kritériá.
Historický vývoj a vedúce osobnosti Gynekologicko-pôrodníckej kliniky
História Gynekologicko-pôrodníckej kliniky sa datuje od roku 1936, keď bola postavená terajšia budova. V tomto prelomovom období sa primárom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia stal doc. MUDr. Teodor Schwarz, CSc., ktorý viedol gynekologicko-pôrodnícke oddelenie do roku 1948. Po ňom prišiel za primára do Martina prof. MUDr. Ernest Dlhoš, DrSc., ktorý významne prispel k rozvoju kliniky. Po odchode prof. MUDr. E. Dlhoša, DrSc. do Trenčína viedol kliniku do roku 1967 primár Zvarík.
Od roku 1968 bol vedúcim prof. MUDr. Anton Ponťuch, CSc., ktorého pôsobenie prinieslo ďalší rozmach a etablovanie kliniky. Po jeho odchode za prednostu Gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Bratislave, od roku 1975 do roku 1990, viedol kliniku Doc. MUDr. Mikuláš Toldy, CSc. V roku 1990 sa stal prednostom prof. MUDr. Ján Danko, CSc., ktorý sa hlási k Zurišskej škole, čo signalizuje jeho akademické smerovanie a prístup k medicíne. Medzi dôležitých zástupcov prednostu kliniky patrili: MUDr. Karol Sapák, CSc., MUDr. Ladislav Sokolík, CSc., MUDr. Mária Valentková a MUDr. Milan Krkoška. Títo odborníci tvorili dôležitú súčasť vedenia a zabezpečovali kontinuitu a rozvoj klinických a pedagogických činností.
O vynikajúcej úrovni Gynekologicko-pôrodníckej kliniky svedčí aj to, že klinika vychovala veľký počet významných osobností ženského lekárstva, ktoré neskôr zastávali kľúčové pozície v medicínskych inštitúciách. Medzi týchto významných lekárov patria napríklad: prof. MUDr. J. Židovský, DrSc., ktorý sa stal prednostom Ústavu péče pro matku a dítě v Prahe; prof. MUDr. Anton Ponťuch, CSc., ktorý pôsobil ako prednosta I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Bratislave; prof. MUDr. Alojz Sasko, CSc., ďalší prednosta I. Gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Bratislave; prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., ktorý viedol Gynekologicko-pôrodnícku kliniku v Bratislave a zároveň bol rektorom Slovenskej zdravotníckej univerzity; Doc. MUDr. Juraj Filický, DrSc., bývalý prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Bratislave-Ružinov; Doc. MUDr. Jozef Valky, CSc.; a MUDr. Stanislav Lipenský, CSc., primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia NsP v Trenčíne. Tieto mená a ich kariéry podčiarkujú hlboký a trvalý vplyv kliniky na formovanie slovenského a českého zdravotníctva.
Profesor MUDr. Anton Ponťuch, CSc. a jeho odkaz v gynekológii a pôrodníctve
Profesor MUDr. Anton Ponťuch, CSc., je jednou z kľúčových postáv v histórii slovenskej gynekológie a pôrodníctva. Jeho vedenie Gynekologicko-pôrodníckej kliniky od roku 1968 predstavuje významnú etapu, počas ktorej sa pod jeho dohľadom rozvíjali nové postupy a metódy v odbore. Neskôr sa stal prednostom I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Bratislave, čo svedčí o jeho uznávanom postavení v medicínskej komunite. Mimo svojej klinickej a pedagogickej činnosti bol aj autorom významných publikácií, ako je napríklad dielo „Gynekológia a pôrodníctvo“, ktoré bolo vydané ako 2. doplnené vydanie s fyzickým popisom 445 strán, obsahujúcich ilustrácie a zaradené do predmetu MeSH. Tento titul poukazuje na jeho hlboké znalosti a schopnosť syntetizovať komplexné informácie do prístupnej formy pre študentov a odborníkov. Univ. prof. MUDr. Anton Ponťuch, CSc. tak zanechal nielen praktický, ale aj teoretický odkaz, ktorý ovplyvnil generácie lekárov. Jeho prístup k vzdelávaniu a výskumu je príkladom celoživotného záväzku k medicínskemu pokroku.
Významní odborníci a rozvoj ženského lekárstva
Počas celej svojej histórie klinika aktívne podporovala a rozvíjala mladých talentovaných absolventov lekárskych fakúlt, ktorým vytvorila optimálny priestor na rýchle získanie vedecko-pedagogických hodností. Tento prístup viedol k vzniku novej generácie expertov, ktorí pokračovali v práci svojich predchodcov a obohacovali odbor o nové poznatky. Medzi týchto významných odborníkov, ktorí pôsobili na klinike alebo s ňou boli úzko spojení, patria okrem už spomenutých aj doc. MUDr.Teodor Schwarz, CSc., prof. MUDr. Ernest Dlhoš, DrSc., MUDr. Emil Zvarík, CSc., doc. MUDr. Mikuláš Toldy, CSc., prof. MUDr. Ján Danko, CSc., prof. MUDr. Kamil Biringer, PhD., doc. MUDr. Kamil Biringer, PhD., doc. MUDr. Erik Kúdela, PhD., MUDr. Tibor Bielik, PhD. a MUDr. Karol Sapák, CSc., MUDr. Ladislav Sokolík, CSc.
Od staroveku po súčasnosť: Vývoj pôrodníctva
Títo lekári a vedci s rôznymi akademickými titulmi, ako sú prof. MUDr., doc. MUDr., MUDr., PhD., Mgr. a Ing., reprezentujú široké spektrum odborností a prístupov k medicíne a súvisiacim disciplínam. Asi nikto nepochybuje o tom, že minulosť je už takmer nekomparabilná so súčasnosťou, avšak vysoké vzdelanie v minulosti bolo aj obrazom ľudskej túžby a chcenia vedieť čo najviac. Dnes mnohí súčasní odborníci aj špecialisti získavajú vysoké vzdelanie na prestížnych univerzitách vo svete, čo potvrdzuje, že zaplatené školné nie je investíciou do vetra, ale do budúcnosti a pokroku medicíny.
V rámci širšej vedeckej komunity a výskumných aktivít sa objavuje aj celý rad ďalších mien, ktoré sú spojené s rozvojom gynekológie a pôrodníctva, výskumom a publikačnou činnosťou. Sú to napríklad: R. Sysák, P. Štencl, M. Korbeľ, Z. Nižňanská, Z. Václavová, M. Dubčáková, E. Korňanová, R. Ožvoldová, D. Jankovičová, T. Prigancová, M. Borovský, E. M. Redecha, M. Papcun, M. Zdurienčíková, K. Holomáň, J. P. Bielik, T. Daniscek, P. Adásek, V. Štiefel, C. L. McCullough, E. Scholtz, Z. Nováková, M. Luknár a ďalší. Ich práca prispieva k celkovému obohateniu vedomostnej bázy v odbore.
Filozofia vzdelávania a excelentnosti v medicíne
Vysoké vzdelanie v medicíne, v minulosti rovnako ako aj dnes, je predovšetkým odrazom hlbokej ľudskej túžby a chcenia vedieť čo najviac, aby bolo možné čo najefektívnejšie pomáhať pacientom. Táto filozofia je inherentne spojená s neustálym vzdelávaním a prehlbovaním vedomostí. Hoci minulosť a prístup k informáciám sú už takmer nekomparabilné so súčasnosťou, základná motivácia zostáva rovnaká. V dnešnej dobe mnohí odborníci a špecialisti získavajú vysoké vzdelanie na prestížnych univerzitách vo svete, čo im otvára dvere k najnovším poznatkom a technikám. Kliniky ako Gynekologicko-pôrodnícka klinika v Martine si dlhodobo kladú za cieľ vytvárať optimálny priestor pre mladých talentovaných absolventov lekárskych fakúlt, aby rýchlo získali vedecko-pedagogické hodnosti a mohli sa stať plnohodnotnými členmi akademickej a klinickej obce. Tento systém zabezpečuje nielen prenos skúseností z generácie na generáciu, ale aj inováciu a udržanie vysokých štandardov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Investícia do vzdelania je tak vždy investíciou do budúcnosti, ktorá sa neobracia "do vetra".
Publikačné štandardy a etika vo vedeckej práci
Šírenie vedeckých poznatkov je neoddeliteľnou súčasťou medicínskeho pokroku. Pre zabezpečenie kvality, dôveryhodnosti a integrity vedeckých publikácií sú nevyhnutné prísne publikačné štandardy a etické zásady. Tieto požiadavky sa týkajú autorstva, možného konfliktu záujmov, formálnej úpravy rukopisu a obsahu samotného príspevku.
Autorstvo a etické zásady
Každý uvedený autor sa musí zúčastniť na práci aktívne. Podmienkou uvedenia autora je podstatné prispenie ku koncepcii a k návrhu, analýze či interpretácii údajov, ku koncipovaniu rukopisu, či k jeho kritickej recenzii pre dôležitý intelektuálny obsah a súhlas každého autora so záverečnou verziou rukopisu. Akákoľvek ďalšia účasť na práci by mala byť vyjadrená v poďakovaní.
V súvislosti s konfliktom záujmov, v sprievodnom liste by mali autori upozorniť redakciu na všetky možné komerčné spojenia, ktoré by mohli zapríčiniť konflikt záujmov, ako napríklad vlastníctvo, podielnictvo, konzultačné aktivity či patenty a licencie. Takáto informácia je dôverná, neposkytuje sa konzultantom a nemá vplyv na rozhodovanie o kvalite či aktuálnosti príspevku. Ak bude rukopis akceptovaný, autor a redakcia spoločne určia optimálny spôsob na zverejnenie informácie. Dôležité je tiež odmietnutie zodpovednosti: za vyhlásenia a názory uverejnené v článkoch a informáciách zodpovedá vždy autor. Redakcia a nakladateľ nepreberajú nijakú zodpovednosť a záväzky za materiály publikované v časopise.
Všeobecné požiadavky na prípravu rukopisu
Príspevky určené na publikáciu musia obsahovať všetky štandardné náležitosti odbornej práce, aby boli recenzované a prijaté. Rukopisy musia byť spracované v bežnom textovom editore, ako je napríklad Word, s použitím písma Times New Roman, Ariel alebo podobného, s veľkosťou písma 12 a riadkovaním 1,5. Strana má byť veľkosti A4. Je dôležité písať na celú šírku riadkov, text na konci riadkov nezarovnávať a ENTER používať až na konci odstavcov. Text sa nemá upravovať do stĺpcov ani sa nemá zalomovať. Tabuľky, grafy a obrázky sa umiestňujú na záver práce. Dôsledne sa musí rozlišovať medzi číslami jeden (1) a nula (0) a písmenami el (l) a veľké O. Zátvorky sú vždy okrúhle ( ). Všetky skratky sa musia vysvetliť pri ich prvom použití v texte.
Pokiaľ ide o vizuálne materiály, ak vkladáte do dokumentu obrázky, pošlite tiež ich originálne súbory vo formáte jpg. Grafy je potrebné vytvárať v programe Excel a posielať ich originálne súbory. Pri fotodokumentácii posielanej klasickou poštou to musia byť len kvalitné originály. Preferujú sa vlastné práce, v ktorých sú uvedené vlastné pozorovania, sledovania a zistenia autorov, čo zvyšuje ich vedeckú hodnotu.
Štruktúra vedeckého príspevku
Maximálny rozsah práce sa líši v závislosti od typu príspevku. Pre pôvodné práce, ktoré prezentujú vlastné pozorovania a zistenia, je maximálny rozsah 15 strán a najviac desať obrázkov (grafov). Prehľadové práce, ktoré sú zamerané na najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb alebo skupín ochorení, majú maximálny rozsah 10 strán s najviac šiestimi obrázkami (grafmi). V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Pri kazuistikách je maximálny rozsah práce 7 strán. Kazuistiky sú členené na súhrn, kľúčové slová (aj v angl. jazyku), úvod, vlastný prípad, diskusiu, záver a literatúru. Rôzne iné príspevky, ako sú reakcie na články, uvádzanie noviniek v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií a pod., by nemali byť obsiahlejšie ako 3 strany. Správy z odborných podujatí, abstrakty prác, oznamy o významných odborných príspevkoch publikovaných v zahraničnej tlači (nie staršej ako 1 rok) či laudácie majú mať tiež obmedzený rozsah.
Titulná strana: Na titulnej strane (strana 1) sa uvedie názov, ktorý by mal byť stručný a vhodný pre indexovanie bez skratiek. Nasleduje riadok s menom a priezviskom každého autora, inštitucionálna príslušnosť v čase, vedúci pracoviska a odmietnutie zodpovednosti, ak je nejaká. Napokon sa uvedie meno, adresa, telefón, resp. elektronická adresa hlavného autora pre korešpondenciu.
Strana s abstraktom a kľúčovými slovami: Na druhú stranu rukopisu treba napísať abstrakt s názvom článku a menami autorov v záhlaví. Pod abstraktom treba uviesť 3-5 kľúčových slov so zameraním na cieľ práce. V abstrakte nemožno používať skratky. Abstrakt a kľúčové slová musia byť uvedené v slovenčine a angličtine. Abstrakt je limitovaný 150 slovami a uvádza sa pri pôvodných a prehľadových prácach, s výnimkou klinických názorov a krátkych informačných článkov. Obsahuje cieľ, výsledky a záver. V prácach, ktoré nie sú pôvodné, možno pripraviť abstrakt maximálne s 50 slovami.
Vlastný text: Texty prác treba pripravovať stručne a zreteľne. Pri slovesách sa odporúča používať neutrálnu kategóriu času a osobu podávateľa v 1. osobe plurálu alebo vo zvratnopasívnych formách. Nevyhnutné skratky a symboly musia byť vysvetlené pri ich prvom použití; nemajú sa uvádzať v nadpisoch ani v abstrakte. Pri liekoch sa môžu používať generické, chemické alebo výrobné názvy. Ak sa používa generický alebo chemický názov, možno dať do zátvorky aj výrobný názov lieku pri prvej zmienke v texte spolu s menom výrobcu.
Vlastné práce sú obyčajne členené do nasledujúcich častí: úvod, materiál a metódy, výsledky a diskusia, záver. Niektorí autori chcú zhrnúť svoje zistenia na záver diskusie, avšak tento formát nie je vhodný pre všetky typy článkov.
Úvod: V úvode sa stručne uvádza cieľ a zdôvodnenie práce, ako aj najzákladnejšie teoretické informácie o danom probléme. Uvádzajú sa len najnevyhnutnejšie citácie.
Materiál a metódy: V tejto časti treba opísať plán, pacientov, experimentálne živočíchy, materiál, kontroly, metódy a použité postupy, ako aj použité štatistické postupy. Popis by mal byť krátky, ale dostatočný na to, aby ďalší mohli prácu zopakovať.
Výsledky: Vo výsledkoch treba detailne prezentovať všetky nálezy a zistenia. Možno ich zhrnúť aj v tabuľkách a na obrázkoch. Tie by mali dopĺňať, nie duplikovať text. Prezentácia výsledkov v jednej alebo druhej forme je dostatočná. Zdôrazniť treba len vlastné pozorovania.
Diskusia: V diskusii sa stanoví význam a signifikantnosť záverov, ale neopakujú sa už detaily z výsledkov. Treba sa obmedziť len na tie závery, ktoré sú jednoznačne dokázané faktmi vo vlastnej práci. Tu možno porovnať vlastné nálezy a závery so zisteniami iných. V tejto časti by sa už nemali prezentovať nijaké nové údaje alebo zistenia.
Záver: Záver práce má v niekoľkých vetách zhrnúť význam zistení, stanoviť ich prínos, prípadne odporučenia autora pre praktické využitie.
Poďakovanie: Poďakovanie patrí len osobám alebo inštitúciám či organizáciám, ktoré podstatne prispeli k práci.
Literatúra a citácie
Citácie sú očíslované chronologicky boldom, a odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Vlastné a prehľadové práce nemajú mať viac ako 30 citácií, kazuistiky maximálne 15. Uvádzajú sa prví traja autori, a v prípade viacerých autorov uvádzame prvých troch a skratku et al. Citácie majú byť prísne spracované podľa nasledujúceho vzoru, pričom je nevyhnutné dodržiavanie interpunkcie. Periodiká treba uvádzať skratkami uvedenými v citačnom indexe Cumulated Index Medicus.V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých.
Príklady správneho formátovania citácií:
- Webb MJ. Chirurgia v gynekologickej onkológii - včera, dnes a zajtra.
- Shaheen NJ, Crosby NA, Bozymski EM, et al. Is there publication bias in the reporting cancer risk in Barrett´ esophagus?
- Kistner RW. Gynecology. Principles and Practice. 3rd Ed. Chicago: Year Book Medical Publisher 1979.
- Osborne BE. The electrocardiogram of the rat. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology.
- Rodička a novorodenec 2000. Zdravotnická statistika, ÚZIS ČR 2001.
Redakčné právo
Redakcia si vyhradzuje právo rozhodovať o publikovaní práce, prípadne robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia alebo podstatnej obsahovej úpravy rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora, čím sa zabezpečuje rešpektovanie autorských práv a vedeckej integrity.
Od staroveku po súčasnosť: Vývoj pôrodníctva
Odkazy a publikácie v kontexte gynekológie a pôrodníctva
Široká škála tém v gynekológii a pôrodníctve je reflektovaná aj v publikačnej činnosti, ktorá poukazuje na neustály výskum a snahu o zlepšenie starostlivosti o ženy. Práce, ktoré sa odvolávajú na kľúčové diela v odbore, často pokrývajú rozličné aspekty ženského zdravia. Napríklad, dielo "Geriatrické a gerontologické ošetrovateľstvo" od autorov POLEDNÍKOVÁ, Ľubica a kolektívu (BOLEDOVIČOVÁ, Mária - FRČOVÁ, Beáta - HROZENSKÁ, Martina - KRIŠTOFOVÁ, Erika - LÍŠKOVÁ, Miroslava - MESÁROŠOVÁ, Jozefína - NÁDASKÁ, Iveta - PAVELOVÁ, Ľuboslava - PEŤKOVÁ, Jana - POLEDNÍKOVÁ, Ľubica - SCHMIDTOVÁ, Zuzana - SLAMKOVÁ, Alica - VÖRÖSOVÁ, Gabriela), vydané vo vydavateľstve Osveta v Martine v roku 2006, svedčí o presahoch pôrodníctva do starostlivosti o ženu v pokročilom veku.
Ďalšie publikácie sa venujú špecifickým klinickým témam. VANČO, M. a KRAUS, P. porovnávajú metódy cisárskeho rezu podľa Gepperta a Misgav-Ladach v časopise Gynekolog (2006), čo je dôležité pre optimalizáciu chirurgických postupov. GULÁŠOVÁ, Ivica v roku 2008 vydala dielo "Bolesť ako ošetrovateľský problém", ktoré podčiarkuje interdisciplinárny prístup k manažmentu bolesti v zdravotníctve.
Martina Bašková, významná autorka v odbore, prispela k viacerým kapitolám v publikácii URBANOVÁ, Eva et al. "Reprodukčné a sexuálne zdravie ženy v dimenziách ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie" (Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2010). Jej práce zahŕňajú témy ako: "Posudzovanie reprodukčného a sexuálneho zdravia ženy", "Perioperačná starostlivosť o ženu pri gynekologických operáciách", "Klimaktérium - starostlivosť o ženu", "Špecifické prístupy ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie v detskej gynekológii" a "Poruchy plodnosti - starostlivosť o ženu". Tieto diela reflektujú komplexnosť starostlivosti o ženu v rôznych životných fázach a pri rôznych zdravotných výzvach.
Aktuálne problémy v odbore sú riešené aj v článkoch ako "Zle zvolená (neadekvátna) liečba ako príčina recidivujúcej baktériovej vaginózy" od ŠUŠKU, Pavla a BOGDÁNYOVEJ, Sandry, publikovanom v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 2014. Tieto citácie ilustrujú dynamiku a šírku výskumu v oblasti gynekológie a pôrodníctva, ktoré neustále napreduje a obohacuje zdravotnícku prax o nové poznatky a odporúčania.
tags: #pontuch #gynekologia #a #porodnictvo