Téma domáceho pôrodu vyvoláva vášnivé diskusie a rozdeľuje názory. Zatiaľ čo niektoré ženy vnímajú domáci pôrod ako prirodzenú a bezpečnú alternatívu k nemocničnému prostrediu, iné poukazujú na potenciálne riziká a dôležitosť odbornej lekárskej starostlivosti. Pochopenie rôznych pohľadov a informácií je kľúčové pre každú ženu, ktorá zvažuje miesto svojho pôrodu. V tejto diskusii sa pozrieme na argumenty oboch strán, na to, čo sa dá očakávať a aké sú alternatívy, pričom sa budeme snažiť o komplexné pokrytie tejto citlivej témy.
Čo je domáci pôrod a prečo ho ženy volia?
Domáci pôrod znamená priviesť dieťa na svet v prostredí vlastného domova, zvyčajne za prítomnosti pôrodnej asistentky alebo duly. Ženy, ktoré sa pre túto možnosť rozhodnú, často uvádzajú túžbu po prirodzenejšom, intimnejšom a menej intervencionistickom pôrode. Tento prístup kládne dôraz na prirodzenosť procesu, rešpektovanie tela ženy a minimalizáciu lekárskych zásahov, ak nie sú nevyhnutné.
Medzi hlavné dôvody, prečo ženy volia domáci pôrod, patria:
- Väčšie súkromie a komfort: Pocit bezpečia a známeho prostredia môže prispieť k uvoľnenejšej atmosfére, ktorá je kľúčová pre prirodzený priebeh pôrodu. Žena sa cíti istejšie a menej vystavená stresu, čo pozitívne vplýva na jej telo.
- Voľnosť pohybu a polôh: Možnosť vybrať si ľubovoľnú pôrodnú polohu a pohybovať sa slobodne počas celého procesu je zásadná pre efektívne zvládanie kontrakcií a postup pôrodu. Žena nie je obmedzená podmienkami nemocničnej postele, ale môže využívať rôzne pomôcky a polohy, ktoré jej vyhovujú.
- Menšia pravdepodobnosť lekárskych zásahov: Vyhnutie sa rutinným zákrokom, ako je prepichnutie plodovej vody, nástrih hrádze či podávanie oxytocínu, ak nie sú nevyhnutné, je pre mnohé ženy prioritou. Cieľom je minimalizovať intervencie, ktoré môžu byť v niektorých prípadoch zbytočné a viesť k ďalším zásahom.
- Okamžitý bonding s dieťaťom: Možnosť tráviť čas s novorodencom bezprostredne po pôrode bez separácie je pre mnohé matky nesmierne dôležitá. Kožný kontakt a skoré dojčenie posilňujú puto medzi matkou a dieťaťom a podporujú jeho adaptáciu na nový svet.
- Individuálna starostlivosť: Prítomnosť pôrodnej asistentky, ktorá sa venuje výlučne rodičke a dieťaťu, zabezpečuje personalizovanú a nepretržitú podporu počas celého pôrodu. Táto starostlivosť je zameraná na potreby konkrétnej ženy.
Jedna z prispievateliek zdieľa svoju skúsenosť: „Práve sa túlim s mojim domorodcom 🤣 Na tejto platforme pochopenie nenájdeš. Netreba vymýšľať žiadne papiere z Hainburgu. Porodíš doma, pediater, odbery na vlastnú päsť a matrika. Obrovský kopec vybavovania a papierovačiek, ale ak vieš, čo chceš a si na to pripravená, tak smelo do toho.“ Táto výpoveď poukazuje na administratívnu náročnosť, avšak zdôrazňuje dôležitosť informovanosti a pripravenosti ženy.
Iná matka opisuje svoj pôrod do vody v obývačke: „Vo vsetkom je lepsie, ver mi. Nas syn bol s kamaratkou, vobec tej krvi nebolo tak vela a to som rodila v bazene v obyvacke, dokonca som placentu vytlacila ked som vysla z bazenu von! Stolica sa vyskytla, no len trosku a hned sa vytiahla von. Po porode mi midwife pripravila kupel v nasej vani a potom sme si sli s drobcekom a manzelom lahnut do postele.“ Tento opis zdôrazňuje intimitu, komfort a prirodzenosť procesu, pričom spomína aj bežné telesné prejavy pôrodu, ktoré boli zvládnuté s podporou pôrodnej asistentky.
Riziká a obavy spojené s domácim pôrodom
Napriek rastúcej popularite domáceho pôrodu, mnohí odborníci a rodičky poukazujú na potenciálne riziká, ktoré s ním súvisia. Je dôležité tieto aspekty zodpovedne zvážiť.
- Nutnosť rýchleho transportu do nemocnice: Aj pri dobrej príprave sa môže stať, že bude potrebné rýchlo presunúť rodičku do nemocnice, čo nemusí byť vždy možné včas, najmä v prípade neočakávaných komplikácií. Vzdialenosť od zdravotníckeho zariadenia a dopravná situácia môžu zohrať kľúčovú rolu.
- Nedostatočné vybavenie a odbornosť: Pôrodná asistentka alebo dula síce poskytuje podporu, ale nemá k dispozícii rovnaké vybavenie a špecializované znalosti ako lekársky tím v nemocnici. V prípade akútnych stavov, ako je silné krvácanie, pôrodné dystokie alebo akútna hypoxická situácia plodu, je rýchla a adekvátna lekárska intervencia nevyhnutná.
- Právna a administratívna zodpovednosť: V prípade komplikácií s vážnymi následkami môže byť otázna právna zodpovednosť pri domácom pôrode. V systémoch, kde domáci pôrod nie je plne integrovaný do zdravotnej starostlivosti, môže byť zodpovednosť za prípadné následky nejasná.
Jedna z diskutujúcich zdôrazňuje: „Ako žena, ktorá rodila urgentným cisárskym, po ktorom mi lekár povedal "Tak sme vás dostali hrobárovi z lopaty." ťa dôrazne odrádzam od domáceho pôrodu. Áno, môže všetko prebehnúť v poriadku a bez problémov. Ale rovnako dobre aj nemusí. Aby si potom niečo nevyčítala…“ Táto výpoveď odráža traumatickú skúsenosť a silné varovanie pred možnými nepredvídanými komplikáciami, ktoré môžu ohroziť život matky aj dieťaťa.
Ďalšia reakcia poukazuje na reálnu situáciu: „Moja kamarátka nestihla pôrodnicu v Anglicku (2 x ju vratili z príjmu, že je ešte skoro). Porodila vo vani, dieťa ratovali podchladené. A to mala pri sebe duchaprítomného manžela. Neblbni a buď rada, ze Ti bude mať v prípade potreby kto pomôcť v pôrodnici.“ Tento príklad ilustruje, že aj v situáciách, kde by sa mohlo zdať, že pôrod prebehne bezproblémovo, môžu vzniknúť komplikácie, ktoré si vyžadujú okamžitú nemocničnú starostlivosť, ako je podchladenie novorodenca.
Ako pôrodné asistentky zvládajú dystóciu ramena | Pohotovostné stavy pri pôrode v pôrodnici alebo pri domácom pôrode
Legislatíva a administratíva spojená s domácim pôrodom
Na Slovensku nie je domáci pôrod oficiálne zakázaný, ale ani plne podporovaný štátnym systémom zdravotnej starostlivosti. To znamená, že ak sa žena rozhodne pre domáci pôrod, nesie plnú zodpovednosť za prípadné komplikácie a náklady s nimi spojené. Tento stav vytvára istú právnu a administratívnu neistotu.
V Rakúsku, napríklad v Hainburgu, existujú určité možnosti, ako získať potvrdenie o pôrode, aj keď sa neuskutočnil priamo v nemocnici. Tento proces však vyžaduje predchádzajúce vybavenie a dohody s pôrodnou asistentkou a poistovňou.
„Normalne je to tam tak, ze sa papiere podavaju na poistovnu, ze budes takto rodit uz vopred. Az koas co ja viem ( zijem tu roky).“ - uvádza jedna z diskutujúcich. To naznačuje, že v niektorých krajinách existujú lepšie štruktúrované systémy, ktoré umožňujú legálne a administratívne bezproblémový domáci pôrod, avšak s nutnosťou včasného plánovania a komunikácie s poisťovňou.
Po pôrode doma je potrebné riešiť registráciu dieťaťa na matrike, ako aj návštevu pediatra, ktorý vykoná potrebné vyšetrenia a odbery. Tieto administratívne kroky si vyžadujú dodatočné vybavovanie a zabezpečenie služieb, ktoré by boli v prípade nemocničného pôrodu automaticky poskytnuté. Matka musí zabezpečiť, aby dieťa bolo riadne registrované a aby absolvovalo všetky potrebné lekárske prehliadky a očkovania, čo si vyžaduje aktívny prístup a koordináciu s príslušnými inštitúciami.
Alternatívy k "tradičnému" nemocničnému pôrodu
Pre ženy, ktoré hľadajú kompromis medzi domácim a nemocničným pôrodom, existujú aj iné možnosti, ktoré môžu ponúknuť väčší komfort a individuálny prístup.
- Ambulantný pôrod: Po krátkom pobyte v pôrodnici (niekoľko hodín po pôrode, ak je všetko v poriadku) sa matka s dieťaťom vracia domov. Táto možnosť je čoraz populárnejšia a umožňuje ženám byť v známom prostredí už krátko po pôrode, pričom je zabezpečená základná lekárska starostlivosť bezprostredne po pôrode.
- Pôrod v pôrodnici s individuálnym prístupom: Niektoré pôrodnice na Slovensku a v blízkom zahraničí (napr. v Uherskom Hradišti) sa snažia vytvárať príjemnejšie a individuálnejšie prostredie pre rodičky, ktoré rešpektuje ich potreby a želania. Tieto zariadenia sa často zameriavajú na podporu prirodzeného pôrodu, bonding a minimalizáciu rutinných zásahov.
- Pôrod v zahraničí: Niektoré ženy volia pôrod v zahraničí, kde sú podmienky pre prirodzený pôrod či pôrodné centrá lepšie. Tento prístup je však spojený s vyššími nákladmi a logistickou náročnosťou.
„Pokiaľ niekto býva na hraniciach, napr. blízko Hainburgu a vybaví si dopredu Hebamme a všetky náležitosti, tak je podľa mňa ideálne riešenie ambulantný pôrod. Do par hodín, ak sú všetci v poriadku, tak sú doma. Sesternice dve tam rodili a mohli v polohe akej chceli a aj ci chceli vo vani q podobne.“ Táto skúsenosť zdôrazňuje výhody ambulantného pôrodu v kombinácii s blízkosťou k hraniciam, kde sú dostupné kvalitné pôrodné asistentky a flexibilnejšie pôrodné plány.
Reflexia nad diskusiami a osobnými príbehmi
V pravidelných intervaloch sa v médiách objavuje táto „dilema“. Takmer vždy je isté, že diskutujúci sa rozdelia na dva znepriatelené tábory. Človek je tvor hašterivý a toto je ideálna téma na vybíjanie si zlosti voči názorovému oponentovi. Skôr, ako sa diskusia dotkne toho, za akých podmienok je pôrod doma bezpečný, kladie sa hneď otázka, či je pôrod doma bezpečný „ako taký“. Rozhodnutie matky je postavené proti záujmu dieťaťa. Jedna strana začne ukazovať grafy z roku 1950, hovoriť o vysokej úmrtnosti matiek a novorodencov pri pôrode v čase našich prastarých mám, prípadne sa odvolá na výskumy ne-bezpečnosti domácich pôrodov z USA. Druhá skupina argumentuje skúsenosťami z Európy a rozsiahlymi štúdiami na túto tému, právom ženy na slobodné rozhodnutie ohľadne miesta pôrodu, prípadne prirodzeným pôrodom.
Niektorí ľudia prechádzajú v argumentácii do extrémov. Tvrdia, že jedine pôrod doma je bezpečná voľba. Extrémni oponenti nepripúšťajú vôbec možnosť, že by k pôrodu doma mohli byť vytvorené také podmienky, ktoré by ho urobili porovnateľne bezpečným s nemocničným pôrodom čo i len pre určitú skupinu žien. Je teda zrejmé, že samotný spôsob položenia otázky povedie ku konfliktu.
V Ženských kruhoch sme sa k domácim pôrodom doposiaľ obšírnejšie nevyjadrovali a mnohé z vás prirodzene zaujíma, aký je náš názor. Určite sa nedá zhrnúť do krátkeho vyjadrenia, a preto svoje názory vyjadríme v niekoľkých častiach rozsiahlejšieho blogu. To, prečo domáce pôrody nie sú pre naše združenie témou č.1, má tiež svoje dôvody. Budem rodiť na Slovensku. Na Slovensku je v súčasnosti jednotný model zdravotnej starostlivosti poskytovanej žene počas tehotenstva a pri pôrode. O ženu sa stará predovšetkým gynekológ/gynekologička a jediné miesto pôrodu, pri ktorom štát a legislatíva zabezpečuje riadnu zdravotnú starostlivosť, je pôrodnica. V drvivej väčšine prípadov pôrod teda odvádza lekársky personál. Kontinuálna starostlivosť pôrodnej asistentky počas celého tehotenstva a pôrodu nie je možnosťou výberu. Neexistuje dostatočne hustá sieť samostatných pôrodných asistentiek, a tiež nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Na Slovensku nejestvuje jediný pôrodný dom a pôrodné centrá nie sú ani súčasťou pôrodníc. Úplne absentuje voľba pôrodného domu - centra.
Pri výbere pôrodnice je žena zväčša nútená podriadiť sa zabehnutému systému, ktorý v mnohom nereflektuje najmodernejšie vedecké poznatky a nerešpektuje integritu ženy. Pri zvolení miesta pôrodu doma podstupuje riziko, že v prípade potreby nebude zdravotná starostlivosť k dispozícii vôbec, alebo prinajmenšom príde s oneskorením. Veľa žien volí ešte tretiu alternatívu v podobe pôrodného úteku: odchádzajú do zahraničia, pričom časť nákladov na pôrod alebo celý pôrod si hradia z vlastných prostriedkov. Aj pôrod v inom slovenskom meste môžeme považovať za formu pôrodného úteku. V prípade, že žena vstúpi do zdravotníckeho zariadenia, jej šance porodiť prirodzene, bez zbytočných - rutinných zásahov, s následnou podporou dojčenia a starostlivosti poskytovanej jej a dieťaťu ako jednej jednotke, sa na Slovensku zmenšujú.
Keď sme požiadali MZ SR o konkrétne čísla týkajúce sa počtu materských úmrtí ročne za obdobie posledných niekoľko rokov, nevedeli nám odpovedať. Považujeme to za totálne zlyhanie, ak MZ SR nedisponuje alebo nevie zodpovedať takúto základnú otázku, akou je úmrtnosť žien pri pôrode. Napriek tomu uvádza materskú úmrtnosť vo svojom národnom programe ako jeden z kvalitativných ukazovateľov starostlivosti. Závažná materská morbidita ako napríklad ruptúry maternice, hysteroktómie, nutnosť hospitalizácie na JIS, krvné transfúzie, sepsa v tehotenstve a šestonedelí, vrastená placenta a iné - tie máme len za rok 2012 a ako píšu autori „Ich validita je ešte limitovaná novým zavedením do praxe, ale v ďalších rokoch (približne troch) je predpoklad, že sa priblíži reálnemu výskytu.”[1]. Napriek tomu všetkému je podávané ako neodškriepiteľný fakt, že poskytovaná zdravotná starostlivosť je v najlepšom záujme žien. Ako môžeme tvrdiť, že naše pôrodníctvo je na svetovej úrovni, keď to nevieme podložiť dátami? Projekt Sprievodca slovenskými pôrodnicami v minulosti sprístupnil vybrané aspekty kvality zdravotnej starostlivosti ženám a verejnosti prostredníctvom expertného hodnotenia pôrodníc. Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť je členom medzinárodnej asociácie gynekológov a pôrodníkov FIGO. Napriek odporúčaniam, ktoré táto medzinárodná odborná organizácia vydáva a ktoré by mali udávať smer moderného pôrodníctva, sú v našich pôrodniciach ženy stále nútené rodiť v rozpore s týmito odporúčaniami. Ako príklad môže poslúžiť poloha pri pôrode. A v ktorej pôrodnici na Slovensku - v súlade s odporúčaniami FIGO - personál podporuje ženy, aby zaujali niektorú z vertikálnych polôh a odporúča im, aby sa vyhýbali polohe v ľahu? V ktorej pôrodnici dávajú ženám informácie, že poloha v ľahu neprináša žiadne mechanické výhody a naopak zvyšuje riziko pre dieťa aj pre ženu (fetálny distress, operačné pôrody, riziko ťažkých poranení hrádze)?
Skupina žien, ktoré si želajú rodiť doma, na Slovensku neustále narastá. Podľa údajov MZ SR sa toto číslo pohybovalo okolo 200 za rok 2013. Motivácia žien rodiť doma nebola na Slovensku systematicky preskúmaná. Môže sa značne líšiť od motivácie žien napríklad v UK, Nemecku alebo Holandsku. Určitá časť žien sa rozhodne pre pôrod doma z presvedčenia, že sa jedná o najlepšie miesto, kde priviesť na svet dieťa. Ďalším, nie zanedbateľným dôvodom pre niektoré ženy je to, že sa cítia k pôrodu doma dotlačené situáciou pretrvávajúcou v pôrodniciach. Napriek tomu, že sa pre domáci pôrod rozhodne na Slovensku minimum žien, diskusie a články o domácich pôrodoch naberajú na príťažlivosti. Snáď nie je relácia, konferencia alebo rozhovor v časopise, kde by nepadla otázka „A čo domáce pôrody?“. V koho záujme sú teda diskusie o domácich pôrodoch? Zlepšuje sa vďaka nim zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode v pôrodnici alebo doma? Sotva. Takáto diskusia totiž nie je konštruktívna. Jej účelom je „odsúdiť“, vybúriť si emócie spojené s voľbou miesta pôrodu. Zväčša nie je kvalitne moderovaná ani zo strany novinárov. Takéto diskusie následne zvyšujú napätia medzi dvoma skupinami. Nálepkujú matky ako „zodpovedné“ alebo „sebecké“. Výsledkom teda nie je ani zlepšenie zdravotnej starostlivosti, ani naplnenie potrieb alebo aspoň porozumenie potrebám, ktoré vedú skupinu žien k rozhodnutiu priviesť dieťa na svet doma. [1] Korbeľ et al., Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2012, Gynekol.
Za určitých podmienok môže byť pre dieťa domáci pôrod rovnako bezpečný ako pôrod v nemocnici. Rodila som doma, v kúpeľni s dvoma babicami, v manželovom náručí. Keď sa tehotenstvo prenieslo cez prvý trimester, s vierou v jeho pokračovanie prišlo aj rozhodnutie, rodiť doma. Cítila som to tak nie len ja, ale aj môj manžel. Vedel, aký bol môj prvý pôrod násilný a traumatizujúci. V ňom vidím aj začiatok nášho autistického príbehu s prvým synom. Prvý pôrod bol traumatizujúci, syn Juraj je autista. Som vysokoškolsky vzdelaná žena a tehotenstvo som mala úplne bezproblémové. Od prvého pôrodu však ubehol viac ako 10 rokov. Diana, naša druhorodená, sa narodila v kúpeľni nášho domu, po 10,5 hodinovom úplne prirodzenom pôrodnom procese. Prítomnosť dvoch babíc a môjho manžela bola plánovaná. Na tento pôrod som sa pripravovala nielen celé druhé tehotenstvo, ale celých 10 rokov od prvého pôrodu. Bolo pred Veľkou nocou a ja som bola už 41+6 tt. Ak by som bola pod patronátom pôrodnice, už by ma „vyvolávali“ v 41+3 týždni, prípadne skôr. Ale ja som sa rozhodla prejsť od môjho gynekológa, ku gynekológovi, ktorý akceptuje rozhodnutie ženy rodiť doma a u neho som mala aj všetky predpôrodné vyšetrenia, ktoré by mi robili aj v pôrodnici. Na poslednej poradni, kedy som bola už 41+4 mi aj tento gynekológ odporučil ísť po veľkonočnom pondelku do pôrodnice. To by som bola už v 42. týždni tehotenstva a až vtedy by sa začalo prenášanie. Pretože fyziologický pôrod je od 38. týždňa po 42. Poplakala som si a dohodla kraniosakrálnu terapiu. Veľmi som túžila rodiť doma, ale akceptovala som, ak by sa náš malý zázrak v bruchu rozhodol, že pôjdeme do pôrodnice. Taška bola tak, či tak zbalená.
🔒 Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľky MAMA a ja. Som mamou dvoch úžasných zdravých synov. Keď som prvý krát otehotnela, nevedela som sa dočkať, kedy to oznámim mojej vernej priateľke Nicole. Bolo pre mňa veľkou radosťou, že som ju celé prvé tehotenstvo mala pri sebe. Bezproblémové tehotenstvo bolo zakončené úžasným pôrodom, v pôrodnici v Košiciach, v prítomnosti manžela a Nicole ako sprevádzajúcej duly. Aj napriek tomu, že na svoj prvý pôrod som spomínala stále s úsmevom, mala som veľkú túžbu druhý pôrod prežiť v domácom prostredí, bez zbytočných „spomaľovákov“, rutinných zásahov, kontrol a nemocničného prostredia. Prvý trimester druhého tehotenstva s Damiánom, som bola nalomená na domáci pôrod, no nebola som úplne presvedčená. Zháňala som si informácie a svedectvá úžasných žien, ktoré taktiež rodili doma. Raz mi jedna moja priateľka povedala, že ja som ideálny adept na domáci pôrod, najmä kvôli mojej povahe, optimistickému mysleniu a bezproblémového tehotenstva. Myslela som len na to, že veľmi túžim rodiť Damiána doma. Nevedela som sa dočkať rána, na rozhovor s manželom, ako sa s ním porozprávam o svojej veľkej túžbe. Bolo pre mňa veľmi dôležité, aby sme v rozhodovaní o pôrode boli rovnakého názoru. Manžel si ma vypočul, a následne sme sa dohodli, že môžeme zvažovať aj túto možnosť. Nebol ešte presvedčený 100 percentne, asi ako každý muž ktorý z úprimného srdca miluje svoju ženu, aj on sa bál rizík ktoré sa v spoločnosti najčastejšie hovoria v súvislosti s domácim pôrodom. Keď u nás bola na návšteve so svojou rodinou kamarátka, ktorá tiež rodila doma, porozprávali sme sa aj s nimi a ona mi posunula kontakt na skvelú sčítanú a obrovskou praxou znalú babicu. Spoločné stretnutie s babicou nás oboch s manželom utvrdilo v tom, že pôrod doma je práve tá cesta, ktorou sa chceme vydať. Najmä na manželovi som videla, že jeho obavy boli ako tak, zažehnané. Už sme to potom iba nechali na Božiu vôľu. Ak sa bude dať a dovolí mi to môj a Damiánkov zdravotný stav, ostanem rodiť doma. Ak nie, tak sme mali vymyslený aj záložný plán a to pôrodnicu v Starej Ľubovni. Prečo až tam keď v Košiciach máme 3 pôrodnice? Bolo pre mňa veľmi dôležité ako sa ku mne budú v pôrodnici správať. Čím bol môj pôrod bližšie, tým viac som bola rozhodnutá, že je pre mňa najlepšie rodiť doma a práve naopak myšlienka, žeby som musela plánovať pôrod v nemocnici vo mne vyvolávala mierny stres. Nášho trojročného synčeka sme na pôrod tiež pripravovali. Vysvetlili sme mu ako sa rodí bábätko, povedali sme mu že mamka bude doma, že niektoré mamky chodia rodiť do pôrodnice a niektoré nepotrebujú pomoc lekárov a zvládajú to aj doma. Bol skvelý a strašne sa tešil. Ukázala som mu aj pár vhodných videí domácich pôrodov, zväčša takých, kde bolo prítomných viac súrodencov a veľmi sa mu to páčilo. Zakaždým ma krásne po dopozeraní videa objal. Vedela som, že je aj on pripravený no sama som nebola presvedčená, či si ho pri pôrode necháme doma alebo nie. Keďže som pri prvom pôrode nezažila prirodzené kontrakcie, a bol mi podaný oxytocín, tešila som sa z každej kontrakcie počas druhého pôrodu. Asi 10 dní pred samotným pôrodom sa mi spustili pravidelné kontrakcie, ktoré som podporovala pohybom, krúžením, dýchaním… po zvolaní duly a babice kontrakcie prešli a ja som sa dozvedela, že išlo iba o poslíčkov. Bola som rada že som bola rozhodnutá rodiť doma, pretože v opačnom prípade by som vyštartovala do pôrodnice a tam verím, už by som možno bola hospitalizovaná (otvorená som bola posledné týždne keďže Damiánko bol veľký a ja útla). V deň D , bol starší syn cez noc u babky a dedka. S manželom sme si dali obrovskú prechádzku mestom. Keď sme sa vracali domov, cítila som miernych poslíčkov tak si vravím že super, opäť sa trochu pootvorím, moje telo sa opäť krásne pripravuje na pôrod. Večer sme si išli ľahnúť a silné bolesti ma zobudili okolo pol dvanástej. Predychávala som ich presne tak ako som to cítila, pomáhala mi fitlopta aj krúživé pohyby panvy. Manžel ležal pri mne a každú chvíľu sa ma pýtal, ako by mi pohol pomôcť a či niečo nepotrebujem. Išla som si v tú chvíľu svoje a vedela som presne, čo moje telo potrebuje. Pri postavení sa z fitlopty mi začala odtekať voda, čo bola pre mňa obrovská radosť a hneď som volala babici že mi začal (už naozaj) pôrod. Manžel mi každú chvíľu menil uteráky ktoré boli mokré z plodovej vody. Cítila som kvôli neustálemu pocitu mokra veľký nekomfort, preto som sa rozhodla, presunúť sa do vane, kde som si na kríže striekala teplú vodu a pomaly sa mi ňou plnila vaňa. Babica už bola na ceste, môj starší synček u svokrovcov. V tú chvíľu som dokázala úplne vypnúť hlavu a niesť sa vlnami kontrakcií. Predychávala som ich, niektoré boli silnejšie, potom pár slabších, kedy som vedela nabrať energiu a potom zase silnejšie. Medzičasom došla aj naša babica, porozprávala sa s manželom, potom došla v tichosti za mnou. Ani som nevnímala kedy došla, zrazu ma už hladkala po ruke. Povedala som jej že nakoniec asi ostanem vo vode, či je to ok. Ubezpečila ma, že sa mám rozhodnúť podľa mojich pocitov, že ak mi je dobre vo vani, kľudne tam môžem aj rodiť. Kontrakcie sa mi stupňovali, až som cítila, že už Damiánova hlavička klesá do pôrodných ciest. Vlny kontrakcií už boli natoľko intenzívne, že som sa rozhodla tlačiť. Bolo úžasné riadiť si celý pôrod sama. Cítila som kedy je hlavička vonku, podvedome som mu hladkala vlásky. To naštartovalo ďalšiu vlnu oxytocínu. Babica ukľudňovala manžela, že je úplne v poriadku to, že je hlavička vonku ale pod vodou, že prísun kyslíka má Damián cez pupočník. To ho ukľudnilo. Ja som tieto rozhovory vôbec nevnímala, podvedome som cítila a vedela, že robím všetko správne. Babica mi povedala že nech nasilu netlačím, že mám čas, nech si počkám na ďalšiu kontrakciu. A tak keď došla ďalšia vlna, zatlačila som z celej sily a chytila si Damiánka do vlastných rúk. Cítila som sa úžasne. Neuveriteľne potrebná pre to malé stvorenie, kompetentná, že som to celé zvládla sama, bez zásahov. Damián mal prepletenú pupočnú šnúru okolo ramienka, vymotať mi ho pomohla babica. Keď som zrazu započula jeho plač, tiež ma to veľmi dojalo , a začala som plakať tiež. Prišiel mi veľmi maličký (keďže som bola zvyknutá na staršieho syna). Pozrela som na manžela a on na mňa hľadel takým zamilovaným pohľadom, ako pred troma rokmi pri pôrode staršieho syna. Pri pohľade na tie malé nožičky som povedala „aký je maličký“ a na to manžel odpovedal, „obrovský je láska“. Môj pôrod trval 2,5h. Všetko bolo ako malo byť. Starú Ľubovňu by sme asi nestihli, čiže aj to potvrdilo to, že naše rozhodnutie bolo správne. Po asi 20 minútach som začala cítiť kontrakcie. Už nie také silné ako predtým ale dostačujúce, aby som dokázala porodiť placentu. Po porodení placenty, sme ju premiestnili do misky, Manžel si vzal do spálne spolu s miskou Damiána. Mne pomohla babica postaviť sa a mohla som sa v kľude sama osprchovať. Samostatne som prešla do spálne kde už sa pri slabučkom svetle bondingovali manžel s Damiánkom. Dami už aj hľadal cicušu na manželovom tele, tak som si ho vzala, položila na seba a nechala ho aby sám našiel to čo