Život korytnačiek na Zemi sa datuje už od čias dinosaurov, s najstaršími nálezmi svedčiacimi o ich vývoji v druhohorách, v polovici triasu. Odvtedy sa ich základné črty zmenili len málo, pričom ich hlavným a najvýraznejším znakom je pancier. Ten môže byť buď tvrdý, kosteno-rohovinový, alebo pozostávať zo zhrubnutej kože. Keďže každý druh korytnačky má iný pancier, slúži ako hlavný rozoznávací znak a čiastočne sa dá využiť aj pri určovaní pohlavia. Pancier sa skladá z dvoch častí: chrbtovej, nazývanej carapax, a brušnej, známej ako plastron. Chrbtová časť je zvyčajne vypuklá, zatiaľ čo brušná je plochá, hoci u samcov nemusí byť úplne rovná. Tieto časti sú po bokoch buď zrastené, alebo ich spája väzivo. Predná a zadná časť panciera nie je zrastená, čo umožňuje priestor pre hlavu a predné nohy vpredu, a chvost a zadné končatiny vzadu.
Hlavy korytnačiek majú rôzne tvary v závislosti od druhu a väčšina korytnačiek ich môže buď vtiahnuť, alebo skryť pod pancier ohnutím krku. Ich oči majú okrúhle zrenice; kým suchozemské korytnačky majú dúhovky tmavé, vodné korytnačky môžu mať dúhovky rôznejších farieb. Oko chránia mihalnice a žmurka. Čo sa týka uší, korytnačky majú iba zvukovod bez ušníc. Na hryzenie nepoužívajú zuby, ale ostré čeľuste, ktoré dokážu zraniť, preto je pri manipulácii s nimi potrebná opatrnosť. Ich nohy smerujú do strán a niektoré druhy ich vedia aj vtiahnuť. Pancier často odrádza predátorov, čo znamená, že korytnačky sa nemusia pohybovať rýchlo, aby unikli nebezpečenstvu, a preto sa pohybujú pomaly a aj nemotorne. To však neplatí o vodných korytnačkách, ktoré sa veľmi dobre prispôsobili životu vo vode a sú výborní plavci, aj keď na súši môžu vyzerať dokonca nemotornejšie ako ostatné korytnačky. Pohlavia najlepšie rozoznáme na základe chvosta, ktorý je u samcov dlhší a má ostrejší koniec. Pre dýchanie používajú korytnačky pľúca, dýchajú pomocou pohybu krku, nôh a úst. Mnohé druhy vodných korytnačiek majú aj ďalšie orgány, ktoré im umožňujú dýchať pod vodou. Niektoré sladkovodné dokonca dokážu aj hybernovať pod vodnou hladinou. V priemere sa korytnačky dožívajú 50 rokov, pričom niektoré jedince sa dožili dokonca aj 200, avšak takýto vek dosahujú iba v zajatí, kde je ich prostredie viac chránené ako v prírode. Počas života neustále rastú, podobne ako väčšina plazov, a pohlavne dospievajú vo veku 5 až 12 rokov, niektoré aj neskôr.
V dnešnej dobe, kedy si môžeme kúpiť takmer akékoľvek zviera, je veľmi dôležité, aby sme mali o jeho chove dostatok informácií. Predtým, než si korytnačku zaobstaráme, je nevyhnutné si o želanom druhu zistiť, aké podmienky vyžaduje. Tieto podmienky, ktoré by sa mali čo najviac približovať ich prirodzenému prostrediu, je potrebné najprv doma vytvoriť a až potom si korytnačku doniesť. Korytnačku si nikdy nekupujeme s tým, že až následne budeme zisťovať, čo potrebuje. Pri nákupe by sme mali sledovať, či korytnačka žerie a ako sa pohybuje. Zdravé jedince budú dobre jesť a svižnejšie sa pohybovať. Z obchodu si ich nikdy neberieme v umelohmotných vreckách. Správne sa majú suchozemské, ale aj vodné korytnačky prenášať v suchom plátenom vrecku a to osobitne. Je dobré, ak toto vrecko s korytnačkou umiestnime do krabice vykladanej papierom, ktorý slúži ako izolačný materiál a aj ako ochrana.
Karanténne Podmienky a Bezpečný Presun
Po príchode nového jedinca do domácnosti, alebo v prípade ochorenia, je dôležité korytnačky oddeliť od ostatných do karantény. Karanténne terárium alebo akvaterárium obsahuje iba nevyhnutné veci a žiadne dekorácie, aby sa dalo ľahko dezinfikovať. Pre suchozemské korytnačky sa odporúča na dno dať iba vrstvu piesku, alebo papier s miskou na vodu a jedlo. Ak je korytnačka chorá, piesok alebo papier treba denne meniť a misky dezinfikovať.
Postieľky pre Suchozemské Korytnačky: Terárium a Vonkajší Výbeh
Suchozemské korytnačky by sme nikdy nemali chovať voľne v byte, vždy im musíme vytvoriť ich vlastné terárium, kde majú stabilnú teplotu. Nevýhodou terárií však je, že aj napriek pravidelnému čisteniu, budú vždy čiastočne zapáchať. Ďalšou vecou, na ktorú treba myslieť, je to, že suchozemské korytnačky vyžadujú veľa pohybu, čiže aj veľa priestoru. Dokonca aj tie najmenšie. Hoci existujú menšie druhy korytnačiek, ktoré môžete chovať v byte bez možnosti výbehu vonku, vždy je lepšie, keď majú zvieratá prístup von.
Vnútorné Terárium pre Suchozemské Korytnačky
Terárium môže byť celé zo skla, ale zo skla by mala byť aspoň spodná časť a predná stena. Ostatné steny môžu byť z dreva, plechu a podobne. Strop a väčšia časť jednej bočnej steny má byť z pevného sieťovinového materiálu, aby v teráriu mohol cirkulovať vzduch. Veľkosť je odporúčaná aspoň 100 cm dlhý, 35 cm široké a 15 cm vysoký. Takéto rozmery sú perfektné pre veľké mláďatá, mladistvých a malé korytnačky do 15 cm. Menšie druhy, ako sú ruské korytnačky, môžu tu žiť natrvalo. Otvorený dizajn terária umožňuje dokonalé sledovanie, čistenie a usporiadanie, a je ideálny pre všetky druhy korytnačiek.
Substrát a jeho údržba
Na dno terária pre suchozemské korytnačky treba nasypať jemný piesok, vďaka ktorému sa nebudú na skle šmýkať, budú mať pod sebou mäkko a teplo. Ten prehrabávaním zbavujeme veľkých nečistôt aj každý deň a raz za mesiac ho vymieňame celý. Podľa druhu zabezpečte podstieľku; najpoužívanejšia je kokosová.
Osvetlenie, teplo a dekorácie
Dôležitá súčasť terárií je svetlo, ktoré by malo vyžarovať aj dostatok tepla pre spokojný život korytnačiek. Vyhrievaná by mala byť ale iba časť terária, nie celé. Hlboké klenuté svietidlo funguje perfektne so žiarovkami, ktoré poskytujú aj UVB a teplo pre vaše korytnačky na vyhrievacom mieste. Kúriaca podložka priľne priamo na dno a bude poskytovať správnu teplotu pre spanie vašej korytnačky. V teráriu môžeme pestovať aj rastliny, napríklad ku korytnačkám z púštnych oblastí nasadíme sukulenty, aby sme dosiahli prirodzený vzhľad, ale všetky rastliny musia byť z dosahu korytnačiek, aby ich nejedli.
Ideálny Vonkajší Výbeh pre Suchozemské Korytnačky
Vonkajší výbeh je pre suchozemské korytnačky ideálnym spôsobom, ako im dopriať prirodzený pohyb, slnečné žiarenie a pestré prostredie. Aby však bol výbeh pre korytnačku bezpečný a skutočne prospešný, je potrebné dodržať niekoľko dôležitých zásad. Tatiana Malíková, ambasádorka Super zoo, vedúca predajne Super zoo Trstená, zdôrazňuje kľúčové faktory pre zdravý a aktívny život korytnačiek vo výbehu, ako sú bezpečnosť, dostatok priestoru, vhodný substrát a prístup k slnku.
Umiestnenie a veľkosť výbehu
Pre výbeh si vyberieme slnečné miesto, najlepšie v južnej časti záhrady. Výbeh by mal byť umiestnený na slnečnom mieste, kde má korytnačka dostatok prirodzeného svetla a tepla. Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť aj tienisté časti, aby sa mohla schovať pred prehriatím. Ideálne je kombinovať priame slnko, polotieň a úkryty. Čím väčší výbeh, tým lepšie. Korytnačky sú aktívne zvieratá a potrebujú priestor na pohyb. Vnútro výbehu by malo mať množstvo slnečných miest, ale potrebujú aj tieň. Ten zabezpečíme napríklad malým domčekom a vždyzelenými kríkmi.
Zabezpečenie ohraničenia a ochrana pred predátormi
Ohraničenie musí byť pevné, nepriehľadné a dostatočne vysoké, minimálne 40-60 cm nad zemou. Rovnako dôležité je zapustiť plot aspoň 20-30 cm do zeme, pretože korytnačky sa dokážu podhrabať a uniknúť. Ohraničenie múrikom so základmi v hĺbke aspoň 30 cm zabezpečí, aby ho korytnačky nepodhrabali. Nad zemou by mal mať výšku od pol metra po meter, v závislosti od druhu chovaných korytnačiek, a koniec múrika musí byť zahnutý dovnútra, lebo niektoré korytnačky vedia iba zvislý plot preliezť. Najviac si ale dávame pozor na rohy, lebo tam sa najčastejšie snažia utiecť, preto sa odporúčajú zaobliť. Materiál ohraničenia by mal byť hladký, bez ostrých hrán. Nevhodné sú priehľadné materiály, ako je sklo alebo tenký plast, pretože korytnačka sa môže snažiť cez ne prejsť a zraniť sa. Pre menšie druhy a mladé je dobré vytvoriť nad múrikom voliéru z pletiva. Výška voliéry by potom mala byť asi 2 m aj s múrikom, aby sme do nej mali dobrý prístup. Odporúča sa aj prekrytie výbehu pletivom alebo sieťou, ktoré ochráni korytnačku pred predátormi.
Substrát, terén a vegetácia
Dno výbehu by malo čo najviac pripomínať prirodzené prostredie konkrétneho druhu korytnačky. Najvhodnejšia je zmes záhradnej zeminy a piesku. Čistý piesok alebo príliš mäkký substrát nie sú ideálne. Terén by mal byť mierne členitý, s malými kopčekmi, koreňmi či kameňmi, no bez ostrých predmetov, ktoré by mohli spôsobiť zranenie. Výbeh je vhodné osadiť jedlými a netoxickými rastlinami. Medzi vhodné patria napríklad púpava, skorocel, ďatelina či niektoré trávy. Treba sa vyhýbať jedovatým rastlinám a pravidelne kontrolovať, či sa do výbehu nedostali nežiaduce druhy. Dôležitá časť výbehu je „pieskovisko“. To plní dôležitú funkciu ako pri rozmnožovaní, tak aj pri vyhrievaní sa na slnku.
Úkryty, voda a UVB žiarenie
Korytnačka musí mať možnosť sa schovať. Úkryt môže byť vytvorený z dreva, kôry, kameňov alebo malého domčeka. Vo výbehu musí byť aj voda, a to vo forme plytkého, asi 10 cm hlbokého žliabiku so šikmými stenami. Dôležitá je aj plytká miska s vodou, do ktorej sa korytnačka zmestí. Vodu je potrebné denne meniť, pretože ju korytnačky využívajú nielen na pitie, ale aj na kúpanie a vykonávanie potreby. Pri pobyte vonku majú korytnačky prirodzený prístup k UVB žiareniu, ktoré je nevyhnutné pre správny metabolizmus vápnika a zdravý vývoj panciera. Výbeh musí byť navrhnutý tak, aby mala korytnačka možnosť byť na slnku počas dostatočnej časti dňa, no zároveň sa vedela ukryť do tieňa.
Sezónne zmeny a zimovanie
To, ako dlho a či vôbec môžeme mať korytnačky vo vonkajšom výbehu, závisí od druhu suchozemskej korytnačky a polohy, v ktorej žijeme. V mierom pásme môžeme mať korytnačky z mierneho pásma umiestnené vonku celoročne, tropické iba počas letných mesiacov. Keď sa však má v noci príliš ochladiť, treba dať tropické korytnačky na noc dnu. Správne zariadený vonkajší výbeh poskytne suchozemskej korytnačke ideálne podmienky pre zdravý a aktívny život. Nie všetky druhy suchozemských korytnačiek sú vhodné na zimovanie vonku. Zimovanie je možné len u druhov, ktoré sú naň prirodzene prispôsobené a len u zdravých jedincov. Pred zazimovaním je potrebné sa dôkladne oboznámiť s požiadavkami konkrétneho druhu. Počas chladných mesiacov je väčšinou nutné korytnačky presunúť do vnútorných priestorov.
NAJLEPŠIA ZÁHRADA PRE KORYTNAČKY (Naša záhradná rezervácia)
Akvateráriá a Jazierka pre Vodné Korytnačky: Vodný Svet pre Plazov
Chov vodných korytnačiek je možný v dostatočne veľkom akvateráriu. Základné požiadavky pre život bežne chovaných vodných korytnačiek v akvateráriách vyžadujú brať na zreteľ, že nároky rôznych druhov sa môžu líšiť. Tak ako ich suchozemské príbuzné, aj vodné korytnačky patria k dlhovekým živočíchom, preto treba rátať s tým, že nám budú pri dobrej starostlivosti robiť spoločnosť aj niekoľko desiatok rokov.
Akvaterárium - Domov pre Vodné Korytnačky
Dostatočne veľký priestor je jedným z hlavných faktorov, ovplyvňujúcich dĺžku a kvalitu života vašich korytnačiek. Každý druh dorastá do určitej veľkosti, preto mu aj zvlášť prispôsobujeme veľkosť akvaterária. Všeobecne platí a treba rátať s tým, že dostatočne veľké akvaterárium pre väčšinu druhov bude o objeme minimálne 100 litrov. Nemali by sme sa nechať oklamať tým, že vodné korytnačky si zaobstaráme vo veľkosti pár centimetrov v tele. Rastú pomerne rýchlo a malé akvaterárium by dokázali „prerásť“ už v priebehu mesiacov. Nádrž by mala byť umiestnená na pokojnom mieste v domácnosti a nemalo by byť na prievane.
Ostrovček a súš
Korytnačky potrebujú okrem vody tiež súš. Tú im dokážeme zabezpečiť buď dostatočne stabilnými dekoráciami, ktoré siahajú nad hladinu a umožňujú sa korytnačkám pohodlne „usadiť“ a odpočinúť si (ako napríklad korene a kamene, korok), no úspech budeme mať tiež s ostrovčekmi, ktoré už môžu byť integrálnou súčasťou akvaterária nalepené zo skla s koberčekom. Ostrovček si môžete navrhnúť aj sami, naša firma AkvaShop s.r.o. ho nalepí presne podľa požiadaviek chovateľa. Akvateráriá sú v podstate akváriá, kde nad hladinou je súš. Túto súš vytvoríme buď nalepením nádobky zo skla alebo plexiskla nad vodnú hladinu, z ktorej smeruje šikmá plošina rovno do vody, alebo si môžeme kúpiť dopredu vyrobenú terasu navrhnutú špeciálne pre akvaterária. Do nádobky/terasy by sme mali nasypať jemný štrk. Nad túto súš umiestňujeme žiarovku, ktorá bude poskytovať teplo a svetlo.
Vodná hladina a substrát
V nádrži by mala byť dostatočná výška vodného stĺpca - aspoň 1,5x výška korytnačky, no úlohu zohráva taktiež spôsob života chovaného druhu (názory chovateľov sa často líšia). Vodná hladina v akvateráriu by mala byť minimálne taká vysoká, ako je vysoká korytnačka vo vertikálnej polohe, lebo sa môže stať, že sa korytnačka prevráti na chrbát a nebude sa vedieť v plytkej vode otočiť a ani nadýchnuť a uhynie. Ohľadom vhodného podložia do nádrže sa vedú polemiky. Najpreferovanejšími možnosťou je buď jemnejší piesok, ktorú aj keď korytnačka spolu s potravou zožerie, neupchá si tráviaci trakt a piesok z tela prirodzene vylúči. Druhou častou voľbou je riečny štrk s frakciou (veľkosťou kamienkov), ktoré korytnačka nedokáže prehltnúť. Samozrejme je možné využiť aj kombináciu, kedy dosiahneme prirodzenejší efekt „riečneho dna“. Kamienky by nemali byť ostré, aby sa korytnačka pri hľadaní potravy nedokázala poraniť. Dno akvaterária nemá byť celé zakryté štrkom alebo pieskom.
Dekorácie a technická výbava
Pri výbere dekorácií prihliadame na to, aby korytnačky mali stále dostatočný priestor pre plávanie. Dekorácie by nemali mať ostré hrany, aby sa korytnačky neporanili a ani rôzne štrbiny a medzery, v ktorých by sa korytnačky mohli zaseknúť - hrozí riziko utopenia. Ako dekor môžeme využiť tiež rastliny, aj keď pri mnohých druhoch sa živé rastliny stanú skôr či neskôr vítaným spestrením jedálnička - zaujímavou alternatívou sú plávajúce rastliny, ktoré z vody odbúravajú množstvo odpadových látok a akvaterárium s nimi vyzerá prirodzene. Vodné rastliny však nepestujeme, lebo ich korytnačky zjedia. Jediné rastliny vhodné do akvaterárií sú suchozemské, ktoré vyžadujú vysokú vlhkosť vzduchu a musia byť mimo dosahu korytnačiek. Dekorácie pri každom čistení akvaterária čistíme kefou.
Korytnačky vo vode prijímajú potravu a tiež vylučujú, a preto ju výraznejšie znečisťujú v porovnaní s akvarijnými rybkami. Aby sme sa mohli vyhnúť neustálej výmene vody, je užitočné vybrať filter s adekvátnym výkonom k objemu nádrže (odporúča sa aj silnejší výkon). Pre menšie akvária (cca do 80 litrov) je možné využiť vnútorný filter, pri objeme nad 80 litrov je už efektívnejším variantom externý filter, ktorý vďaka veľkej filtračnej ploche (filtračným médiám) dokáže efektívnejšie udržiavať kvalitu vody na požadovanej úrovni. O vodu sa staráme podobne ako v akvaristike. Ohrievať ju môžeme klasickými akvaristickými ohrievačmi, avšak nesmieme zabudnúť, že ohrievač musí byť celý ponorený vo vode. Pre zdravý rast a fungovanie organizmu je nevyhnutná aj prítomnosť tepelného a svetelného zdroja. Nad terárium by sme mali v adekvátnej výške umiestniť zdroj UVB žiarenia, vďaka ktorému korytnačky dokážu spracovávať vápnik a teda sa im bude správne vyvíjať pancier a tiež ďalšie časti opornej sústavy. Korytnačky sú studenokrvné živočíchy, teda teplotu tela prispôsobujú okolitej teplote, preto by sme im mali umožniť sa „slniť“ a vyhrievať pod výhrevnou žiarovkou. Žiarovky umiestňujeme alebo smerujeme nad ostrovček, dbáme na to, aby sa korytnačky nemohli o žiarovku popáliť. Pri inštalácii osvetlenia je dôležité myslieť na bezpečnosť, zle umiestnená lampa môže mať pri páde do vody fatálne následky. Ohrev vody zabezpečíme pomocou ohrievača s adekvátnym výkonom - na teplotu vody sú citlivé najmä mláďatá korytnačiek (teplotu prispôsobujeme druhu). Ak na noc znížime teplotu vody, korytnačky budú cez deň aktívnejšie. Zle zvolené osvetlenie, jeho úplná absencia či nedostatočná teplota vody má za následok mäknutie panciera, apatiu, zápal očí a rôzne iné zdravotné ťažkosti.
Chov Vodných Korytnačiek v Záhradnom Jazierku
Pri odrastených kusoch vodných korytnačiek sa môžeme stretnúť so sezónnym chovom v dobre zabezpečenom záhradnom jazierku. V miernom podnebí môžeme vodné korytnačky z miernych podnebí (Európa, Severná Amerika) chovať v jazierkach celý rok, tak isto ako tropické vodné korytnačky v tropickom pásme. Je tu však neustále riziko zo strany predátorov a tiež netreba zabudnúť na to, že vodné korytnačky nás dokážu prekvapiť aj tak, že dokážu preliezť pletivový plot. Pri viacerých druhoch je možný skupinový chov podobne veľkých jedincov rovnakého druhu, ale vždy by sme mali prihliadať na veľkosť chovného zariadenia a ustrážiť možnú vzájomnú agresivitu. Častou otázkou je chov spoločne s rybami. Vodné korytnačky sú predátory, preto môžu napadnúť spolu chované ryby. Rovnako sa však môže stať, že ryby (najmä odrastenejšie cichlidy či prísavníky) môžu ublížiť korytnačke.
Dizajn a osadenie jazierka
Veľkosť jazierka závisí od počtu korytnačiek a ich veľkosti v dospelosti. Jazierka v dnešnej dobe môžeme vytvoriť rôznymi spôsobmi, ako sú fólie, betón, aj umelohmotnými hotovými nádržami. Dobré je, ak je dno jazierka stupňovité, čiže určitá plocha je hlboko, ale časť dna je bližšie pri hladine. V jednej časti brehu jazierka by mali byť kvitnúce rastliny, ktoré budú lákať hmyz. Ten, keď spadne do vody, slúži ako potrava pre korytnačky. V okolí jazierka by časť brehu malo tvoriť pieskovisko, do ktorého samice budú počas rozmnožovania klásť vajíčka. Na breh môžeme vysadiť aj vŕbu, ktorá má rada vlhké prostredie a bude poskytovať tieň. Vodné korytnačky môžeme v lete vykladať na niekoľko hodín v lavóre s vodou na slnko, aby mohli absorbovať slnečné žiarenie a vytvárať vitamín D.
Komplexná Starostlivosť o Korytnačky: Strava, Hygiena a Zdravie
Korytnačky sú zväčša nenáročné na kŕmenie a budú jesť, čo im dáme, ale ich strava musí byť pestrá.
Kŕmenie Korytnačiek
Potrava pre suchozemské korytnačky
Suchozemské korytnačky potrebujú hlavne rastlinnú stravu ako je zelenina, ovocie, niektoré druhy tráv a kvetov, dokonca aj huby. Konkrétnejšie to sú kvety agátu, listy a kvety púpavy, reďkovka, šalát, jahody a podobne. Najlepšia je čerstvá zelenina, ale v prípade potreby ju môžeme nahradiť aj zaváraninami. Z času na čas môžeme podávať aj varené zemiaky a ryžu, vajcia na tvrdo aj so škrupinkou, tvaroh a pečivo namočené v mlieku. Síce hlavnú časť jedálnička suchozemských korytnačiek má tvoriť vegetariánska potrava, pre vyváženú stravu podávame aj mäso. To môže byť varené, ale aj surové, len nie mastné. Môžeme podávať aj vnútornosti, ako sú srdcia, obličky a pečeň, niektoré suchozemské korytnačky budú jesť aj ryby. Do stravy korytnačkám pridávame vitamíny a vápnik. Ako všetky živočíchy aj korytnačky musia piť, takže do terária dáme plytkú misku s vodou, miska by ale mala byť dosť ťažká, aby ju neprevrátili. Čo sa týka času kŕmenia, suchozemské korytnačky kŕmime ráno každý deň. Množstvo potravy plne závisí od veľkosti korytnačky, prípadne od jej hmotnosti a berieme do úvahy aj to, či sa korytnačka práve nechystá na zimný spánok. Ďalšia dôležitá vec je, že ich strava musí byť pestrá a každá kŕmna dávka by mala obsahovať čo najviac druhov jedla.
Potrava pre vodné korytnačky
Potrava vodných korytnačiek je druhovo špecifická. Niektoré druhy sú takmer výlučne mäsožravé, pri iných je v menšej či väčšej miere zastúpená aj rastlinná zložka a pomer jednotlivých zložiek v strave sa môže meniť aj v priebehu života. Mláďatá korytnačiek môžeme kŕmiť každý deň, pri dospelých jedincoch stačí kŕmenie každý druhý deň. Mnohí chovatelia kŕmia korytnačky v inej nádobe, aby predišli nadmernému znečisteniu vody v chovnej nádrži. Ako zdroj potravy môžeme využiť rybie mäso; niektorí chovatelia ponúkajú korytnačkám aj živé rybky adekvátnej veľkosti. Ďalej kuracie mäso, larvy komárov, patentky, slimáky, špeciálne mrazené zmesi pre korytnačky (mrazenú stravu nikdy neponúkame korytnačkám hneď, treba počkať, až sa rozmrazí). Alternatívou môže byť tiež kŕmenie kvalitnými granulátmi pre vodné korytnačky s ohľadom na ich vek a veľkosť. Sušené gammarusy, krevety, rybičky využívame najmä ako spestrenie stravy - nie však plnohodnotný zdroj potravy. Jedálniček korytnačiek môžeme obohatiť aj o vitamínové a minerálne doplnky, najmä vo forme kvapiek, ktoré aplikujeme na krmivo alebo priamo do vody. Pri dovolenkách môžete použiť aj automatické kŕmitko. Dospelé vodné korytnačky kŕmime iba asi každý druhý deň, ale dosýta, mladé jedince denne a dávame pozor, aby mladé neboli od stravy odstrkované, prípadne aby im pri jedení veľké korytnačky neublížili. Pri kŕmení musíme dbať na to, aby boli kusy stravy primerané veľkosti našej korytnačky, aby ich boli schopné aj zjesť. Väčšie kusy mäsa je dobré podávať korytnačkám pinzetou rovno do úst, aby sa im zbytočne nešpinila voda viac, ako je nutné.
NAJLEPŠIA ZÁHRADA PRE KORYTNAČKY (Naša záhradná rezervácia)
Hygiena a Starostlivosť o Pancier
Ako väčšina domácich miláčikov, tak aj korytnačky treba z času na čas „okúpať“. Vodné korytnačky zvyknú mať po určitom čase na pancieri špinu a riasy. Suchozemské korytnačky kúpeme raz do týždňa. Používame na to vlažnú vodu a po kúpaní im treba pancier natierať napríklad indulonou, alebo kuchynským olejom, aby ostal pekný a lesklý. Ak korytnačka začne otvárať a zatvárať ústa na súši, môže to byť prirodzená reakcia na zmenu prostredia alebo snaha o termoreguláciu. Blednutie panciera môže byť spôsobené aj vodou v akváriu, ak obsahuje veľa chlóru, alebo je možné, že sa korytnačka len bojí ísť na súš z dôvodu, že je v novom prostredí.
Zdravotné Aspekty a Bežné Problémy
Zle zvolené osvetlenie, jeho úplná absencia či nedostatočná teplota vody má za následok mäknutie panciera, apatiu, zápal očí a rôzne iné zdravotné ťažkosti. V prípade, že korytnačka zje niečo, čo nemôže, je radšej zájsť za veterinárom. Ak korytnačka nevie vylúčiť vápno po hybernacii, je to tiež vážny stav, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc. Pre akékoľvek zdravotné otázky ohľadom korytnačiek, je vždy najlepšie poradiť sa s veterinárnym lekárom špecializujúcim sa na plazy.
Rozmnožovanie a Vývoj Mláďat Korytnačiek
Hlavným obdobím párania sa korytnačiek je obdobie po zimnom spánku. V tom čase začnú samce medzi sebou bojovať o samicu, a to narážaním panciera do súpera a pretláčaním. Víťaz potom zvádza samicu, pričom rozmnožovací rituál sa líši od druhu k druhu. Samec suchozemskej korytnačky zväčša bude prenasledovať samicu a snažiť sa ju uhryznúť do nôh, aby sa samička vtiahla do panciera, čím sa jej uvoľní chvost a kloaka. Keď samec oplodní samicu, samica po nejakom čase nakladie vajíčka do dopredu vybranej jamy, do rastlín, prípadne necháva vajíčka na povrchu a v akvateráriách často nakladú vajíčka aj do vody.
Inkubácia a určovanie pohlavia
Vajíčka môžu byť guľaté aj oválne, ich počet závisí od druhu a aj veku samice, môže to byť iba jedno, ale aj 100. To, kedy sa mladé vyliahnu, bude závisieť od druhu, ale aj od teploty. Preto je vždy lepšie vajíčka pozbierať a dať do inkubátora. Ak vodná korytnačka nakladie vajíčka do vody, treba ich čím skôr z vody vybrať. Vajíčka pred umiestnením do inkubátora označíme dátumom, kedy boli znesené. Inkubátor potom už nepremiestňujeme a vetráme. Bolo už dokázané, že pri teplote 30°C sa rodí viac samíc, pri teplote 28°C viac samcov a pri 29°C je to tak pol na pol.
Starostlivosť o vyliahnuté mláďatá
Keď je už korytnačka plne vyvinutá, použije vaječný zub na prekonanie škrupinky, ktorý jej za pár dní vypadne. Po vyliahnutí premiestnime mláďatá do samostatného akvária/terária, pričom suchozemským dáme na dno papier, ktorý dobre vpíja tekutinu a misku s vodou. Vodné korytnačky budú potrebovať akvárium s nízkou hladinou vody a jednoduchým prístupom na súš, ktorá môže byť iba veľký kus plochého kameňa. Prvé 2 až 3 dni kŕmenie potrebovať nebudú, keďže ešte budú mať v sebe zvyšok žĺtka z vajíčka. Potom ich už treba začať kŕmiť malými porciami jedla asi 2 až 3 krát do dňa. Suchozemským dávame mäkkú rastlinnú stravu, vodným zase malé kúsky mäsa, prípadne niťovky.
Hibernácia a Estivácia: Prežitie Extrémnych Podmienok
Hibernácia - zimný spánok sa vyvinul u viacerých živočíchov ako odozva na nepriaznivé prírodné podmienky počas určitého obdobia roka, ktoré by často vyústili smrťou jedinca. Do zimného spánku upadajú hlavne korytnačky z mierneho podnebného pásma, zato korytnačky z tropických oblastí môžu mať letný spánok, ktorý je odpoveďou na príliš vysoké teploty.
Zimovanie suchozemských korytnačiek
Suchozemské korytnačky z miernych pásiem sa zahrabávajú do pôdy, alebo rastlinných zvyškov. Musia sa ale zahrabať dostatočne hlboko, inak zamrznú. Prvým signálom, že sa korytnačka chystá na zimný spánok je ten, že začne menej jesť, čiže ju aj treba stále menej kŕmiť. Suchozemské korytnačky ukladáme do drevených debničiek, môžeme aj viac do jednej a debničky potom umiestníme do nie veľmi vlhkej pivnice, alebo ich môžeme ukladať do papierových škatúľ a dať na chladnejšie miesto v byte. Papierové škatule vystieľame handrou a mäkkým papierom, pričom do veka urobíme otvory. Pri zazimovaní v pivniciach musíme debničky viac chrániť, keďže tam bývajú hlodavce. Preto debničky obaľujeme pletivom s malými okami. Korytnačky môžeme nechať prezimovať aj v záhrade, na to im už ale treba vybudovať špeciálny domček, ktorý na zimu musíme dobre zaizolovať. Tento domček by mala tvoriť jama hlboká asi 1 m a nad ňou steny, najlepšie z tehál a s odnímateľnou strechou. Cez leto nad jamu dáme dosky a bude slúžiť ako úkryt pred teplom. V zime sa spodok a steny jamy vystelú slamou, na ňu sa položí pletivo s malými okami proti hlodavcom, potom nasleduje spiaca korytnačka, zase slama a pletivo, ktoré bude tvoriť akúsi klietku okolo korytnačky, avšak treba ju dobre zavrieť, aby bola korytnačka chránená.
Zimovanie vodných korytnačiek
Vodné korytnačky z miernych pásiem sa zahrabávajú do bahna na dne riek a jazier. Tu sú menej ohrozené, lebo v hlbších vodách teplota neklesá pod 4°C. Vodné korytnačky z miernych pásiem, ktoré chováme v jazierkach, môžeme nechať prezimovať aj vonku, ak je jazierko dosť hlboké. Korytnačky jednoducho prestanú jesť a klesnú na dno.
Profesionálne Služby pre Chovateľov Korytnačiek
Pre tých, ktorí hľadajú špecializované riešenia, existujú firmy, ktoré sa špecializujú na výrobu akvárií na mieru a zhotovia ich podľa poslaných nákresov (chovateľských projektov). Ponúkajú fascinujúce vodné svety pre krásne vodné korytnačky. V Bratislave a okolí sú dostupné služby ako zriaďovanie a pravidelný servis akvaterárií, realizácia veľkých projektov, obhliadky pred realizáciou, cenové ponuky pre akvaterárium, a dokonca aj opravy akvaterárií po konkurencii. Takéto služby môžu zabezpečiť akvaterárium komplet na kľúč. Akvaterárium na mieru je možné naceniť obratom po zaslaní požadovaných rozmerov, s následným kontaktovaním pre ďalšie technické informácie. Doprava je zvyčajne účtovaná podľa lokality. Fascinujúce vodné svety pre váš domov realizuje napríklad firma HASON & HERIBAN.
tags: #postielka #pre #korytnacky