Diskusia o umelom prerušení tehotenstva patrí dlhodobo k najcitlivejším a najpolarizovanejším témam v spoločnosti. Okrem etických, morálnych a zdravotných aspektov sa táto problematika výrazne dotýka aj právnych otázok, pričom do popredia sa v poslednom období stále intenzívnejšie dostáva téma práv otca počatého dieťaťa. Predmetom sporu nie je len právo ženy na rozhodovanie o svojom tele, ale aj právne postavenie nenarodeného dieťaťa a možnosti jeho ochrany, ako aj rozsah rodičovských práv a povinností v kontexte prenatálneho vývoja.
Súčasný právny rámec umelého prerušenia tehotenstva na Slovensku a v Európe
Slovenská právna úprava garantuje ženám právo na potrat, a to v podobe zákona o umelom prerušení tehotenstva. Žena môže podstúpiť potrat do 12. týždňa tehotenstva, ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody. Ak je však plod geneticky chybný, alebo ak je ohrozený život a zdravie ženy, zákon už nestanovuje časovú podmienku, čo je vzhľadom na potrebu ochrany ženy prirodzené. Umelé prerušenie tehotenstva vyvoláva spor medzi právom ženy na zdravie a jej slobodou rozhodovať o svojom tele a právom na život nenarodeného dieťaťa, ako aj právami otca. Ústavný súd SR posudzoval v konaní vedenom pod spis. zn. PL. ÚS 12/01 problematiku ochrany života a umelého prerušenia tehotenstva a dospel k záveru, že hoci aj nenarodený život je hodný ochrany, podľa Ústavy nasciturus (nenarodené dieťa) nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život podľa čl. 15 ods. Už na tomto príklade možno badať, z akých právnych záverov vychádzal Ústavný súd SR, pričom s obdobnou argumentáciou operujú aj zástancovia základného práva na potrat.
Na európskej úrovni má súčasná snaha zakotviť právo na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie silnú podporu progresívne zmýšľajúcich štátov. Po počiatočnom pretláčaní tejto agendy zo strany francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona prijal Európsky parlament uznesenie o začlenení tohto práva do Charty. Francúzsko sa tak stalo prvou krajinou, ktorá prijala právo na interrupciu do svojej ústavy 4. marca 2024. Zmena Charty základných práv EÚ tak, aby zahŕňala umelé prerušenie tehotenstva, by si však vyžadovala jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. V Slovenskej republike Národná rada Slovenskej republiky neschválila uznesenie k uzneseniu Európskeho parlamentu o začlenení práva na potrat do Charty základných práv EÚ.
Napriek tomu existujú rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa snažia obmedzovať suverénne postoje štátov v tejto otázke zavádzaním jednotných pravidiel, napríklad v otázke prístupu k potratom. Prípad Vo vs Francúzsko bol kľúčovým rozhodnutím na európskej úrovni, kde ESĽP uviedol, že neexistuje konsenzus v rámci členských štátov Rady Európy o tom, od ktorého momentu začína právo na život. Súd tak rozhodol napriek tomu, že právo každého na život je chránené zákonom, a je ukotvené v článku 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Článok explicitne hovorí, že nikto nesmie byť úmyselne zbavený života, okrem výkonu rozsudku súdu vydaného po uznaní viny za trestný čin, pre ktorý je zákonom stanovený trest smrti. Nové usmernenia WHO obsahujú odporúčania týkajúce sa mnohých zásahov na úrovni primárnej starostlivosti, ktoré majú zlepšiť kvalitu interrupčnej starostlivosti poskytovanej ženám a dievčatám.
Vymedzenie začiatku života a jeho právne dôsledky
Pojem „každý“ pritom nemožno uplatňovať zúženým výkladom iba na už narodené osoby s odôvodnením, že dokážu samostatne fungovať alebo prežiť bez externej podpory života v podobe tela matky. Pri takomto výklade by sa rovnaký prístup vzťahoval na rôzne skupiny postihnutých ľudí, ktorí vzhľadom na svoj zdravotný stav rovnako nedokážu fungovať bez pomoci. Argument, že jediná osoba má právo rozhodovať o živote iného, pretože to nemusí vyhovovať jej momentálnemu životnému nastaveniu, by bol v prípade týchto pacientov alebo seniorov rovnaký. Vymedzenie okamihu vzniku života ako podmienky prípustnosti jeho ukončenia zo strany inej osoby bude mimoriadne kľúčové pre zakotvenie jednotnej právnej normy v podobe základného práva na umelé prerušenie tehotenstva. Európska únia ako celok neuzákonila jednotnú definíciu začiatku života. Táto otázka je kontroverzná a jej vymedzenie závisí od náboženských, etických a vedeckých postojov v konkrétnych krajinách.
V rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie v prípade Brüstle v. Greenpeace súd rozhodoval o význame embrya v kontexte biotechnologických patentov. Hoci tento záver nepredstavuje právnu normu pre všetky oblasti, pretože súd sa zameral na bioetický rámec ochrany ľudského života, možno od daného záveru súdu vyvodzovať právny okamih vzniku života. Ak nenarodené dieťa znamená život od počatia, treba ho chrániť. Za tento argument hovorí aj trestná politika štátov, ktoré poznajú a trestajú prerušenie tehotenstva. Ak by nenarodené dieťa nepredstavovalo pri interrupcii život od jeho počatia, je potrebné sa pýtať od akého okamihu je možné hovoriť o živej osobe, ktorá je chránená základným právom na život. Presná definícia tohto okamihu, teda vzniku života, bude mať totiž zásadný význam pri definovaní aj iných obdobných právnych situácií, pri ktorých by dochádzalo k jeho ukončeniu.
Zastávajú sa názory, že právny záver o tom, že nenarodené dieťa má z rôznych dôvodov požívať slabšiu ochranu života z hľadiska práva na potrat, je nesprávny. Prijatie základného práva na potrat otvorí mnohé právne otázky a Pandorinu skrinku, práve z pohľadu toho, ako bude definovaný život. Pretože podľa tejto definície potom vznikne nový druh „neľudí“ a zákonná možnosť ich bezbrehej eliminácie, alebo toto právo narazí na hranice iných základných práv, ako je právo na život, ktoré nesmie byť obchádzané bez vážnych príčin. Je samozrejmé, že v prípade zdravotného ohrozenia matky je potrebné vykonať všetky potrebné úkony na ochranu jej zdravia. Nie je však možné nazerať na potrat ako na módny trend, keď žena namiesto iných dostupných metód zabraňujúcich počatiu využije tento masívny zásah do svojho tela iba preto, že dieťa nie je plánované alebo ho nechce.
Rodičovské práva a povinnosti v slovenskom právnom poriadku
Čo v praxi znamená právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“? Podľa slovenského právneho poriadku majú otec a matka vo vzťahu k svojim deťom rovnaké práva a povinnosti. To platí bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo manželskému páru alebo nezosobášenému páru, po rozvode, po anulovaní manželstva alebo po rozluke. Rodičia majú právo a povinnosť vychovávať svoje deti, zodpovedať za ich vzdelávanie a rozvoj, starať sa o ich zdravie a poskytovať im duchovné a morálne vedenie. Pri výkone týchto povinností majú práva rodičov prednosť pred právami iných osôb. Ak si rodičia (otec alebo matka) neplnia svoje povinnosti výchovy detí, zneužívajú svoju rodičovskú autoritu, kruto s deťmi zaobchádzajú alebo na ne majú škodlivý vplyv v dôsledku nemorálneho správania, alebo ak sa o ne nestarajú, súd môže vydať rozsudok s cieľom dočasne alebo na neurčito obmedziť rodičovské práva a povinnosti (otca alebo matky). Pri takomto rozsudku súd zohľadní osobitné okolnosti, na ktorých je založená žiadosť o obmedzenie rodičovských práv a povinností. Rodičia si však zachovajú právo kontaktu so svojím dieťaťom, pokiaľ to nie je v rozpore so záujmami dieťaťa.
Rodičia po vzájomnej dohode rozhodujú o všetkých otázkach týkajúcich sa vzdelávania svojich detí a iných záležitostí v rámci rodičovských práv a povinností. Otec, matka alebo rodičia (poručníci/opatrovníci) právne nespôsobilých maloletých rodičov môžu požiadať súd o rodičovský kontakt s dieťaťom alebo o účasť na vzdelávaní dieťaťa. Súd rozhoduje o tom, akým spôsobom sa pri rodičovskom kontakte odlúčeného otca alebo matky s dieťaťom zohľadnia záujmy dieťaťa s cieľom umožniť odlúčenému otcovi alebo matke maximálne zapojenie do vzdelávania dieťaťa. Ak má osoba v úmysle podať žiadosť o určenie rodičovských práv a povinností, musí sa obrátiť na okresný súd. Dostupnosť bezplatnej právnej pomoci sa riadi ustanoveniami zákona o štátom garantovanej právnej pomoci. Niekedy môže byť nevyhnutné obrátiť sa kvôli výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súd alebo iný orgán. Rodičia môžu využiť súdnu mediáciu ako alternatívny prostriedok na riešenie sporu bez využitia súdu. Súdna mediácia je dostupná na všetkých všeobecných súdoch. Je to lacnejší a rýchlejší spôsob riešenia sporov a je bezplatná. Treba poznamenať, že pri súdnej mediácii je zaručená dôvernosť a každá strana od nej môže bez udania dôvodu odstúpiť. Spor môže na súdnu mediáciu odporúčať sudca (komora), ktorý prejednáva občianskoprávnu vec, alebo ktorákoľvek strana sporu.
V otázke rozluky môže jeden z manželov požiadať súd, aby určil oddelené miesto na život, ak už nemôže tolerovať život so svojím manželom, alebo ak sa spoločný život stal nemožný alebo ak by mohol vážne poškodiť záujmy maloletých detí v dôsledku osobitných okolností, ktoré nemusia závisieť od druhého manžela, alebo ak manželia už nemajú záujem žiť spoločne. Pri rozhodnutí o rozluke musí súd určiť manžela, s ktorým budú žiť deti, a vyriešiť otázky týkajúce sa výživného a účasti odlúčeného rodiča (otca alebo matky) na výchove detí. Obaja manželia môžu spoločne požiadať súd o schválenie ich rozluky, ak dosiahli dohodu o dôsledkoch ich rozluky, pokiaľ ide o miesto bydliska, výživné a vzdelávanie maloletých detí, rozdelenie ich majetku a vzájomné výživné. Ak sa manželia dohodli na dôsledkoch svojej rozluky, súd schváli dohodu za predpokladu, že je v súlade s verejným poriadkom a nepoškodzuje práva a oprávnené záujmy maloletých detí alebo jedného z manželov. Ak rodičia žijú spoločne, dohoda o výživnom a forma výživného sa určuje vo vzájomnej dohode medzi nimi. Neexistuje osobitný vzor takejto dohody alebo postup na jej uzavretie. Ak manželstvo zanikne na základe vzájomnej dohody medzi manželmi, manželia sú povinní predložiť súdu dohodu o dôsledkoch zániku manželstva (rozdelenie majetku, výživné na deti atď.). Pri vydaní rozhodnutia o rozvode súd schváli dohodu o dôsledkoch zániku manželstva, v ktorej sa upravuje výživné pre maloleté deti a výživné medzi manželmi, bydlisko maloletých detí, účasť manželov na výchove ich detí a iné majetkové práva a povinnosti. Obsah tejto dohody je zahrnutý do rozsudku o rozvode. Ak manželstvo zanikne na základe žiadosti jedného z manželov, žiadosť musí byť predložená súdu a musí obsahovať informáciu o tom, ako bude žiadateľ plniť svoje povinnosti voči druhému manželovi a ich maloletým deťom. Rozvod z viny obidvoch manželov má rovnaké dôsledky ako zánik manželstva na základe vzájomnej dohody medzi manželmi. Rodičia maloletých detí môžu takisto uzavrieť dohodu o výživnom pre svoje deti, ak sa ich rozvod zakladá na iných dôvodoch.
Hlas otcov: Volanie po spolurozhodovaní o nenarodenom dieťati
Celá problematika potratov pritom naráža aj na iné práva, ako napríklad práva otca. Občianske združenie Právo detí na oboch rodičov žiada podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela o návrh, ktorý umožní otcom rozhodovať o ich ešte nenarodenom dieťati. Predseda združenia Samuel Krušinský v otvorenom liste pripomína, že podľa súčasnej legislatívy má otec právo spolurozhodovať o podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to aj vtedy, ak svoje dieťa nemá v opatere a s matkou svojho dieťaťa nežije. Vicepremiéra v ňom zároveň upozorňuje, že otec však nemá žiadne právo spolurozhodovať o živote svojho dieťaťa počas prenatálneho vývoja. "Ak sa matka ešte nenarodeného dieťaťa rozhodne podstúpiť interrupciu, otca sa na súhlas nikto nepýta," sťažuje sa Krušinský. Podľa neho ak aj otec deklaruje, že má záujem získať svoje dieťa po pôrode do svojej výhradnej starostlivosti, reálne otec nemá možnosť rozhodnutiu matky dieťaťa podstúpiť interrupciu nijako zabrániť. "Preto Vás, pán podpredseda, týmto otvoreným listom vyzývame, aby ste na Legislatívnej rade vlády SR iniciovali taký návrh, ktorý umožní realizovať rodičovské práva tých otcov, ktorí svoje počaté dieťa chcú a túžia sa oň starať," adresoval Chmelovi Krušinský.
Pozmeňujúci návrh tiež hovorí o tom, že otec počatého dieťaťa má právo "na informáciu o existencii počatého dieťaťa a o tom, že žena chce umelo prerušiť tehotenstvo". Tento návrh by tiež znamenal, že umelé prerušenie tehotenstva má byť možné najskôr po uplynutí lehoty 96 hodín od odoslania hlásenia o poskytnutí informácií žene. Nie je zrejmé, ako môže byť ukončený život potomka jedného z rodičov bez toho, aby na to dal súhlas aj druhý rodič. Strata milovaného dieťaťa (opäť bez prítomnosti zdravotných komplikácií) iba na základe jednostranného rozhodnutia matky je zásah, ktorý poznamená otca na celý život.
Odpoveď ženskej loby a ochrana práv ženy
Ženská loby na Slovensku jednoznačne a striktne odmieta najnovšiu iniciatívu občianskeho združenia Právo detí na oboch rodičov podmieňovať rozhodnutie ženy o svojom nenarodenom dieťati súhlasom otca. Informovala o tom predsedníčka Ženskej loby Oľga Pietruchová. "Nútiť ženu k interrupcii alebo zabraňovať jej v nej podmienením súhlasu partnera by bolo jasným porušením jej osobnej slobody, súkromia a nedotknuteľnosti osoby a jej telesnej integrity, ktoré jej zaručuje naša ústava," uviedla Pietruchová. Takáto snaha ide podľa nej ďaleko za rámec spoločnej starostlivosti o deti a v konečnom efekte by prispela k jednostrannému obmedzeniu práva ženy na sebaurčenie.
Predsedníčka Ženskej loby ďalej pripomína, že Ústavný súd SR vo svojom náleze o súlade tzv. interrupčného zákona s ústavou potvrdil, že právo na súkromie a na ochranu súkromného života garantuje jednotlivcovi možnosť autonómneho sebaurčenia. Otehotnením sa podľa nálezu žena nevzdáva svojho práva na sebaurčenie. "Treba mať na zreteli, že ak by žena v žiadnom štádiu tehotenstva nemohla sama rozhodnúť o tom, či vynosí plod alebo si nechá umelo prerušiť tehotenstvo, tak by to znamenalo povinnosť vynosiť plod, ktorá nemá oporu v ústave, a zároveň by to zasiahlo do podstaty jej práva na súkromie, ako aj jej osobnej slobody," cituje Pietruchová z nálezu. "Ak aktivisti za práva otcov neustále pripomínajú, že dieťa nie je majetkom matky, musíme my rovnako dôrazne pripomenúť, že žena a jej telo nie sú majetkom jej manžela či sexuálneho partnera. Spomínané snahy neprispievajú ku kultivovanej verejnej diskusii o striedavej starostlivosti o deti, ale ju len zbytočne radikalizujú," uzavrela aktivistka. Opozičná poslankyňa Jana Cigániková (SaS) kritizovala vyradenie "tabletky po" zo zoznamu liekov, na ktoré netreba lekársky predpis. Vidí v tom hrozbu, že ženy budú siahať po iných riešeniach. Na hrozby v tejto súvislosti upozornila aj nezaradená poslankyňa Simona Petrík. "Ženy budú jasne ohrozené na zdraví a možno aj na živote, ak nebudú mať dostatočný prístup k takejto tabletke," podotkla.
Alternatívy k potratu a podpora matiek
Nechcem si dieťa nechať po narodení. Aké mám možnosti? Čiastočné riešenie ponúka adopcia. Matka uchránená od potratu, dieťa tiež a adoptívni rodičia šťastní z príchodu vytúženého dieťaťa. Poradovníky na adopciu dieťaťa sa každým rokom predlžujú. V niektorých krajoch sa na dieťa čaká dva roky, na severe aj sedem rokov. Hlavný dôvod: málo detí, ktoré by sa dali adoptovať. Jednou z obáv neželane tehotných mamičiek je, či ich dieťa bude šťastné a či sa radostne dostane do dobrej rodiny. Systém na Slovensku je v tomto smere veľmi dobrý a ponúka určité záruky. Adoptívni rodičia musia spĺňať predpísané kritériá, musia absolvovať prípravu na osvojenie, sú preverení úradom práce, psychológom aj súdom. Ak sa nečakane tehotná matka rozhodne dať dieťa na adopciu, má niekoľko možností. Po pôrode môže podpísať súhlas s adopciou, takže dieťa môže byť pomerne rýchlo osvojené novými rodičmi. V takomto prípade adoptívni rodičia budú poznať základné údaje o biologických rodičoch, čo budú raz veľmi cenné informácie pre dieťa pri vytváraní si svojej identity. Ak sa matka nemôže o dieťa postarať, adopcia je vhodný spôsob, ako dieťaťu nájsť novú rodinu.
Podľa našich zákonov je možný aj tzv. utajený pôrod. Matka môže v pôrodnici požiadať o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, takže pôrod môže prebehnúť v nemocnici pod dohľadom lekárov. Zdravotná dokumentácia je však vedená oddelene (nezapisuje sa do zdravotnej dokumentácie matky ani dieťaťa) a spolu s identifikáciou matky je zapečatená, odoslaná do archívu ministerstva zdravotníctva, a nie je možné do nej nahliadať. Pri utajenom pôrode odoberú dieťa od matky hneď po pôrode, aby sa naň citovo nenaviazala. Matka má šesť týždňov na to, aby svoje rozhodnutie zmenila, potom môže byť dieťa adoptované. Do zákona by mal pribudnúť aj nárok na nemocenské pre ženu, ktorá požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Vyplácať by sa jej malo od 21. týždňa tehotenstva, teda už vtedy, keď na nej vidieť prvé znaky tehotenstva. Heger tiež poukázal na to, že vyplácanie nemocenského a utajený pôrod boli tiež súčasťou návrhu OĽANO, ktorý v minulosti v pléne neprešiel. Vynosiť dieťa považuje za lepšiu voľbu a skonštatoval, že vďaka takýmto opatreniam budú mať na to ženy lepšie podmienky.
Treťou možnosťou je odloženie dieťaťa do verejne prístupného inkubátora (Hniezdo záchrany). Táto možnosť je najmenej vhodná, pretože pôrod spravidla prebieha bez lekárskeho dohľadu. Odloženie dieťaťa je vo všeobecnosti trestným činom, no ak je dieťa odložené do verejne prístupného inkubátora, o trestný čin nejde.
Každá tehotná žena má nárok na rôzne príspevky od štátu a tiež od otca dieťaťa. Je to napríklad materské vo výške 75% z denného vymeriavacieho základu po dobu 6 mesiacov, mesačný rodičovský príspevok do troch rokov dieťaťa (301 €, alebo 412,60 € ak matka pracuje), jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 829,86 €, a prídavok na dieťa (60 € mesačne od narodenia až do 25 rokov dieťaťa, ktorý sa navyšuje o 104,76 eur za mesiac pri nástupe dieťaťa do školy). Okrem toho môžu tehotné ženy dostávať mesačné tehotenské vo výške 223,50 až 346,50 € od 13. týždňa tehotenstva. Aj keď žena čaká dieťa, neznamená to automaticky, že nemôže ďalej študovať alebo sa musí vzdať snov o kariére. Školy sú v prípade tehotných študentiek zväčša ústretové, stačí sa len popýtať na svoje možnosti (medzi nimi napríklad aj sociálne štipendium) na študijnom alebo sociálnom oddelení školy. Tehotné vysokoškoláčky majú tiež nárok na tehotenské štipendium 200 eur mesačne od 13. týždňa tehotenstva. Oznámiť rodičom nechcené tehotenstvo pravdepodobne nebude ľahké, ale existujú dostupné formy pomoci.
Sociálnej pomoci a zabezpečeniu krízovej intervencie tehotným ženám nie je venovaná dostatočná pozornosť v legislatíve Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky z 1. 9. 1992, zákon č. 460/1992 Zb. v článku 41 ods. 2 hovorí, že žena v tehotenstve má právo na osobitnú starostlivosť, ochranu v pracovných podmienkach a osobitné zdravotné podmienky. Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení v § 6 ods. 11 písm. c) ustanovuje, že poučenie predchádzajúce informovanému súhlasu sa musí poskytnúť spôsobom ustanoveným v § 6 ods. 2. Toto poučenie musí obsahovať informácie o alternatívach k umelému prerušeniu tehotenstva, najmä o možnosti utajenia jej osoby v súvislosti s pôrodom.
Právo na pochovanie potrateného dieťaťa a psychické zotavenie
Niekedy môže byť nevyhnutné obrátiť sa kvôli výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súd alebo iný orgán. Od potratu treba odlíšiť prípad mŕtvonarodeného dieťaťa. Rozdiely medzi týmito dvoma situáciami definuje Vyhláška č. 22/1988 Zb. Potratom sa označuje viacero rôznych situácií. Predovšetkým také predčasne ukončené tehotenstvo, kedy plod neprejavuje znaky života a jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 1000 gramov. Ak by sa jeho hmotnosť nedala zistiť a súčasne ide o tehotenstvo kratšie ako 28 týždňov, taktiež ide o potrat. Potratom sa označuje aj situácia, kedy sa predčasne narodí dieťa menšie ako 500 gramov a neprežije 24 hodín po pôrode. Rozdiel pri potrate a pôrode mŕtveho dieťaťa je v tom, že mŕtvonarodené dieťa sa zapisuje do matriky, a to do knihy narodení (do knihy úmrtí sa nezapisuje). Ak však ide o potrat, o vydanie dieťaťa na pohreb musia rodičia písomne požiadať. Ak tak proaktívne neurobia, telo potrateného dieťaťa sa považuje za odpad zo zdravotnej starostlivosti, rovnako ako ostatné časti alebo orgány ľudského tela (napríklad po amputácii). Takýto „odpad“ sa potom musí spopolniť v spaľovni. Jeho uloženie na skládku je zakázané.
Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve hovorí veľmi jasne: „Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie.“ Zákon súčasne stanovuje povinnosť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti „vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie“. Zákon nehovorí, že by sa táto možnosť vzťahovala len na dieťa potratené spontánne, teoreticky je tu teda možnosť požiadať o pohreb dieťaťa aj v prípade umelého potratu. Je síce veľmi málo pravdepodobné, že by mali rodičia v takomto prípade záujem dieťa pochovať, ale taká možnosť tu je. Do úvahy by prichádzala napríklad situácia, keď je dieťa potratené proti vôli otca. Ten môže mať záujem svoje dieťa aspoň pochovať, keď už nemal možnosť zachrániť jeho život. Iné osoby ako rodičia nemajú podľa súčasnej legislatívy právo žiadať o vydanie dieťaťa. Tu sa otvára otázka, či toto pravidlo nezmeniť, a napríklad neumožniť vydanie dieťaťa na pohreb združeniam, ktoré by takúto službu chceli poskytovať. Zákon nijako neobmedzuje právo požiadať o pozostatky dieťaťa ani z pohľadu štádia tehotenstva. O vydanie pozostatkov teda môžno požiadať aj v prípade úplne maličkých plodov, ktoré ešte morfologicky nepripomínajú dieťa s typicky ľudskou stavbou tela. V skorších štádiách tehotenstva teda pôjde skôr o pozostatky pripomínajúce tkanivo. Naopak, ak dôjde k chirurgickému vybratiu dieťaťa vo vyšších štádiách, telo dieťaťa môže byť rôzne poškodené. Rodičia by sa na takýmto fakt mali vopred pripraviť, aby neboli zaskočení vzhľadom pozostatkov.
O vydanie pozostatkov potrateného dieťaťa je potrebné požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a to písomnou žiadosťou. Je dôležité, aby žiadateľ uviedol, či žiada vydať pozostatky potrateného dieťaťa sebe, alebo pohrebnej službe. Vzor žiadosti bol vyhotovený ešte v roku 2006, kedy minister zdravotníctva vydal Odborné usmernenie o manipulácii s inými ľudskými pozostatkami, ktorého súčasťou je aj vzor príslušnej žiadosti. Toto usmernenie bolo teda vydané ešte v čase účinnosti predchádzajúceho zákona o pohrebníctve, ktorý neuvádzal možnosť vydať pozostatky potrateného dieťaťa priamo rodičovi. Žiadne novšie usmernenie zatiaľ vydané nebolo. Prax vydávania pozostatkov potrateného dieťaťa rodičovi môže byť rôzna. Hoci to zákon nevyžaduje, niektoré zariadenia môžu byť ochotné vydať potratené plody rodičovi len v prítomnosti pohrebnej služby. Naopak, niektoré zdravotnícke zariadenia vydajú pozostatky rodičom bez ďalších obmedzení, a je potom na zodpovednosti rodičov, aby tieto pozostatky pochovali. Zákon hovorí, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vydá potratený plod bezodkladne po podaní žiadosti. Tu je však dôležité upozorniť, že bezodkladne neznamená okamžite, ale skôr v primeranej lehote a bez zbytočného odďaľovania. Treba počítať aj s možnosťou, že pozostatky dieťaťa pôjdu najskôr na pitvu. V zmysle Odborného usmernenia má žiadosť vyplniť gynekologicko-pôrodnícke pracovisko v spolupráci s rodičom. Rodičia sú teda plne oprávnení požiadať príslušného zdravotníka o poskytnutie tlačiva a o pomoc s jeho vyplnením. V praxi sa ale stáva, že mnohí zdravotníci nevedia o tomto práve rodičov. Môže sa stať, že vydanie pozostatkov dokonca odmietnu, nehovoriac o tom, že túto požiadavku budú zosmiešňovať. Oveľa praktickejšie však bude najskôr dostatočne vysvetliť a preukázať, že rodič má na vydanie pozostatkov svojho potrateného dieťaťa plné právo. Vo veci práva rodičov pochovať svoje potratené dieťa je potrebné šíriť osvetu. Zdravotnícke zariadenia nemajú povinnosť rodičov informovať o možnosti pohrebu ich potrateného dieťaťa.
Na portáli Zastolom.sk vyšla séria článkov, ktorá sa venuje psychickému zotaveniu sa po potrate. V jednom z týchto článkov sa píše aj o obradoch rozlúčky: „Rodičom a blízkemu okoliu často pomôžu aj obrady rozlúčky alebo rodinný pohreb. V tejto súvislosti rodičia môžu dieťa pomenovať, dať zaň odslúžiť svätú omšu, urobiť si súkromný malý pohreb v kruhu rodiny alebo akékoľvek symbolické obrady rozlúčky.“ S problematikou spontánnych potratov sa stretá aj psychologička Petra Heretová z Poradne Alexis. Pri spontánnom potrate radí nasledovné: „Niekedy stačí urobiť pár symbolických vecí, napríklad dať dieťaťu meno, zorganizovať rozlúčku s ním. Pri žene, ktorá mala spontánny potrat, je to prakticky rovnaký smútkový proces ako pri úmrtí inej, už narodenej blízkej osoby. Proste bude to bolieť, ale postupne to prejde. Tu by som podotkla, že málo žien vie, že si môžu vyžiadať pozostatky dieťaťa a pochovať ich, čo tiež pomáha vyrovnať sa s tým, čo sa stalo.“ Strata nenarodeného dieťaťa nie je zriedkavosť. Veľa spontánnych potratov nastane vo veľmi ranných štádiách tehotenstva, kedy rodičia možno ani nevedia, že už sú tehotní. Ak už je tehotenstvo indikované, teda matka dostane tehotenskú knižku a tehotenstvo sa dostane do oficiálnej štatistiky, aj vtedy asi okolo 11 percent tehotenstiev skončí samovoľnou smrťou dieťaťa. V roku 2014 takýmto spôsobom zomrelo niečo vyše 7 700 nenarodených detí.
Ak je dieťa potratené v domácom prostredí, rodičia ho môžu slobodne pochovať. Problematickejšia je situácia vtedy, ak k potratu dôjde v nemocnici a telíčko dieťaťa zostane v rukách zdravotníkov. Rovnaký problém nastane aj pri tzv. zamlčanom potrate, kedy dieťa zomrie, ale nedôjde k jeho spontánnemu vypudeniu. Po istom čase je zo zdravotných dôvodov potrebné dieťa vybrať z maternice, a vtedy jeho pozostatky taktiež zostanú v rukách zdravotníkov. V takýchto prípadoch majú rodičia právo vyžiadať si telo svojho dieťaťa, aby ho mohli pochovať. Mnohé potratené deti sú pochované v intímnej atmosfére na mieste, o ktorom vedia len rodičia. No vždy je tu aj možnosť zabezpečiť pohreb prostredníctvom pohrebnej služby na cintoríne, alebo v krematóriu. V niektorých krajinách nie je zriedkavosť, že pri hrobe rodičov sa nachádzajú aj malé urny, symbolizujúce ich zomreté nenarodené deti. Na Slovensku je prax skôr taká, že sa deti pochovávajú na vyčlenenom mieste - detskom cintoríne, na ktorom môžu byť pochované aj potratené deti. Okrem toho je možné spraviť aj cirkevný pohreb potrateného dieťaťa. Katolícka cirkev má na tento účel osobitnú modlitbu, ktorá sa nachádza v Pohrebných obradoch. Nie každý sa dokáže so stratou svojho nenarodeného dieťaťa ľahko vyrovnať. Často je tomu tak v prípade umelého potratu, ale niekedy aj v prípade spontánneho potratu. Projekt Ráchel je služba emocionálneho a duchovného uzdravenia žien i mužov zranených skúsenosťou potratu. Zameriavajú sa na prípady umelého potratu, ale svoju pomoc poskytujú aj ľuďom po spontánnom potrate. Na Slovensku pôsobí aj špecializované občianske združenie TÓBI, ktoré poskytuje zdarma poradenstvo, odbornú aj praktickú pomoc rodičom potrateného dieťaťa.
Etické a filozofické aspekty začiatku života a ochrany počatého dieťaťa
Na Deň detí, 1. júna 1999, prijali štyri mimovládne organizácie Deklaráciu práv počatého dieťaťa ako pozitívnu ponuku do celospoločenskej diskusie o dôležitej téme ochrany ľudského života. Nad jej slávnostným vyhlásením, ktoré sa uskutočnilo na Deň detí v Bratislave, prevzal záštitu slovenský básnik Milan Rúfus. Vtedy ju podporili tisícky obyvateľov Slovenska, mimovládne organizácie, či cirkvi. Obdobný text deklarácie v Českej republike podporila napríklad speváčka Marta Kubišová či astronóm Jiří Grygar. Deklarácia ponúka princípy, pozitívny pohľad do života každého z nás. Domnievame sa, že počaté dieťa má byť subjektom práva, aj keď viaceré v deklarácii uvedené práva môže realizovať až po narodení. Prvým ľudským právom je právo na život. Tak ako nemá byť právo na dieťa, nemá byť ani právo zbaviť sa dieťaťa, z tohto dôvodu nemožno uznávať tzv. „právo na potrat“. Skúsme sa vcítiť do ešte nenarodeného dieťaťa a pozerať sa na svet jeho očami. Deklarácia uvádza želaný stav, aby sa deti rodili do láskyplného prostredia. Vždy existuje alternatíva pre život dieťaťa. Ide o autonómnu ľudskú bytosť prepojenú s ostatnými členmi ľudskej rodiny. Počaté dieťa a jeho matka preto musia dostať osobitnú starostlivosť a pomoc.
Deklarácia používa termín počaté dieťa v zmysle článku 7 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Ide o preklad pojmu z rímskeho práva - nasciturus. Rímske právo rezervovalo počatému dieťaťu (nasciturus) určité práva, ktoré mu boli na prospech, napríklad dedičské právo, zabezpečenie výživy a výchovy atď. Právnik Paulus to vyjadril nasledovne: „Kto je v tele matky, je práve tak chránený, ako keby bol už medzi ľuďmi, kedykoľvek ide o prospech samého dieťaťa." Deklarácia prináša nové pohľady, nie je ani popisom slovenského právneho poriadku či medzinárodného práva a ani neobsahuje novely na zmenu právneho poriadku Slovenskej republiky. Text deklarácie z roku 1999 sa nezmenil, aktualizované sú poznámky ku článkom, keďže aj právny poriadok Slovenskej republiky sa vyvíja. 25. výročie Deklarácie práv počatého dieťaťa je opäť príležitosťou dať hlas tým, ktorí sú v skrytosti a sami sa nevedia ozvať, zviditeľniť, či brániť. Civilizovaná spoločnosť sa hodnotí podľa toho, ako sa stará o svojich najslabších členov. Uvedomujeme si naliehavosť solidarity všetkých ľudí dobrej vôle.
Podľa najnovších vedeckých poznatkov ľudský život začína počatím, t. j. momentom, kedy sa mužská pohlavná bunka - spermia, spojí so ženskou pohlavnou bunkou - vajíčkom (oplodnenie), teda počatím. Každá ľudská bytosť je od momentu počatia po smrť rovná v dôstojnosti a právach. Od momentu počatia má každý právo na právnu ochranu. Každá ľudská bytosť má právo na život. Toto právo sa má chrániť zákonom od momentu počatia po prirodzenú smrť. Po počatí dieťaťa majú rodičia starostlivo zvážiť čo je v najlepšom záujme dieťaťa, tým samozrejme nie je jeho usmrtenie. Mali by byť tiež zakázané diskriminácie ešte nenarodených detí, napríklad z dôvodu pohlavia, či zdravotného stavu.
Počaté dieťa má právo narodiť sa. Počaté dieťa má právo byť splodené v manželstve jedného muža a jednej ženy. Podľa Preambuly Dohovoru o právach dieťaťa „v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia“. Samozrejme ide o želaný stav, láska sa nedá právne vynútiť. Nezabezpečenie tohto práva, napríklad v prípade slobodnej matky nemôže byť dôvodom na usmrtenie počatého dieťaťa. Počaté dieťa má právo byť splodené v manželstve, trvalom zväzku jedného muža a jednej ženy, ktoré vytvára najlepšie podmienky pre zdravý vývin dieťaťa. Preto tzv. prenájom maternice (náhradné materstvo) je zásahom do identity a dôstojnosti dieťaťa. Podľa § 82 ods. 2 Zákona o rodine a § 39 Občianskeho zákonníka by bola zmluva o náhradnom materstve neplatná, je proti dobrým mravom a zákonu.
Počaté dieťa má právo na ochranu pred vykonávaním overovania medicínskych poznatkov na človeku. Počaté dieťa má právo na ochranu pred využitím svojich orgánov a tkanív na transplantácie. Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. v platnom znení v § 161 ods. 1 písm. b) rieši Neoprávnený experiment na človeku a klonovanie ľudskej bytosti: Kto pod zámienkou získania nových medicínskych poznatkov, metód alebo na potvrdenie hypotéz, alebo na klinické skúšanie liečiv vykonáva bez povolenia overovanie nových medicínskych poznatkov bez zdravotnej indikácie a bez súhlasu osoby, ktorej sa týka, alebo ho vykonáva na osobách, na ktorých je overovanie bez zdravotnej indikácie zakázané, alebo ho vykonáva na ľudskom plode alebo zárodku, alebo ho vykonáva v rozpore s inými zákonnými podmienkami overovania bez zdravotnej indikácie. Zásahy v prospech života a zdravia počatého dieťaťa nie sú v rozpore s článkom 4 Deklarácie. Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v platnom znení sa vzťahuje aj na potratený ľudský plod alebo predčasne odňatý ľudský plod, ak rodič požiadal o jeho vydanie na pochovanie.
Podľa slovenského právneho poriadku má aj počaté dieťa spôsobilosť na práva, ak sa narodí živé. Či sa dieťa narodilo živé sa posudzovalo podľa znakov určených Vyhláškou č. 22/1988 Zb. o povinných hláseniach súvisiacich s ukončením tehotenstva, ktorá však bola zrušená. V súčasnosti nám nie je známe, žeby to upravoval všeobecne právne záväzný predpis. Ak sa počaté dieťa narodilo s ujmou na zdraví, ktorá mu bola spôsobená pred jeho narodením, malo by mať právo na jej náhradu. V niektorých svojich rozhodnutiach súdy (napr. USA, Nemecko) priznali rodičom odškodné za dieťa, ktoré sa narodilo po „neúspešnej“ sterilizácii či „neúspešnom“ umelom potrate. Takéto rozhodnutia sú v príkrom rozpore s dôstojnosťou dieťaťa. Považovať dieťa, ktoré sa počne a narodí za škodu, by bolo diskrimináciou, ktorá je v rozpore s ľudskými právami. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť počatého dieťaťa na práva umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na dediča po poručiteľovi, ktorý zomrel v čase od počatia až do narodenia dieťaťa. Podmienená spôsobilosť počatého dieťaťa na práva tiež umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na obdarovaného od počatia po narodenie dieťaťa, alebo ako na príjemcu plnenia z poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného - napr. životné poistenie otca.
tags: #potrat #a #otec #dietata