Nástup do školy predstavuje pre každé dieťa významný medzník v živote, ktorý so sebou prináša zásadné zmeny v jeho rolách, životnom štýle a dennom režime. Rodičia a učitelia sa prirodzene usilujú zabezpečiť, aby dieťa malo úspešný štart a ľahko zvládalo čítanie, písanie a počítanie. Napriek týmto snahám však nie každé dieťa je pripravené na tento krok v rovnakom veku a s rovnakou ľahkosťou. Pripravenosť dieťaťa na prijímanie nových informačných činností a adaptáciu na školské prostredie je komplexný proces, ovplyvnený mnohými faktormi - od individuálneho vývinu a rodinného zázemia až po širšie spoločenské vplyvy. Tento článok sa podrobne zaoberá rôznymi aspektmi detskej pripravenosti, poukazuje na jej dôležitosť a ponúka pohľad na to, ako môžu rodičia a okolie podporiť dieťa na jeho ceste k plnohodnotnému životu.
Školská zrelosť: Viac než len písmenká a čísla
Školská zrelosť, alebo spôsobilosť na školu, je definovaná ako úroveň telesného a psychického vývinu, ktorá dieťaťu umožňuje adaptovať sa na prácu v škole a prijať novú rolu školáka. Nie je to však len o tom, či dieťa už v predškolskom veku pozná písmenká, alebo či vie narátať do sto. Podstatné sú iné kvality, ktoré tvoria mozaiku celkovej pripravenosti. Ide o zrelosť po stránke motorickej, grafomotorickej, psychickej, ktorá zahŕňa osobnostnú, emocionálnu a sociálnu zrelosť, ako aj dobrú úroveň reči a jazykové schopnosti, zrakovú a sluchovú percepciu a mnohé ďalšie.
Každý mesiac v tomto veku z pohľadu dozrievania dieťaťa predstavuje významný posun. Odborníci, ako sú psychológovia a logopédi, môžu posúdiť, či je dieťa pripravené rozumovo, emocionálne, sociálne, jazykovo a telesne. Ak dieťa nedosiahlo potrebnú úroveň, môže byť vhodnejšie poskytnúť mu viac času na vývin a osvojenie si potrebných zručností pred zaškolením. Psychologička Gabriela Herényiová zdôrazňuje, že deti, ktoré nastúpia do školy priskoro, môžu mať problémy s dobiehaním spolužiakov a nikdy nezažijú pocit úspechu, ktorý je dôležitý pre motiváciu a napredovanie. Neúspech v škole môže viesť k vzdávaniu sa a zníženiu sebavedomia. Preto radšej odporúča odklad školskej dochádzky, ak sú rodičia na vážkach. Dnes sa ponúka aj možnosť nástupu dieťaťa do prípravného ročníka, čo predstavuje stráviť takto „prechodný“ rok v škole pred prvým ročníkom, kde je dieťa po každej stránke pripravované na školu. Dieťa školu navštevuje, zvyká si na prostredie, spôsob práce a pracuje na svojich oslabených stránkach. Po roku je dieťa tak na školu veľmi dobre pripravené. Toto je možnosť riešenia pre deti, ktoré by sa v materskej škole už veľmi nudili, už sa nepotrebujú len hrať, sú šikovné a vyžadujú viac.
Komplexné oblasti detskej pripravenosti
Školská zrelosť je súhrn viacerých navzájom prepojených oblastí. Ak je dieťa v niektorých zložkách nezrelé, hoci po rozumovej stránke šikovné, môže mať problémy v oblasti správania, emocionality, prijatia roly školáka, presadenia sa v kolektíve či v komunikácii. Škola totiž nie je a nemá byť len o výkone dieťaťa, ale má aj významnú sociálnu funkciu pre dieťa a rodinu.
Kognitívny vývin a rozumové spôsobilosti
Dieťa by malo byť schopné spočítať 10 a viac predmetov, správne pomenovať základné farby a rozlišovať odtiene. Malo by rozumieť bežným veciam, nakresliť človeka so šiestimi časťami tela, nakresliť geometrické tvary podľa predlohy a orientovať sa v čase. Takisto by malo byť schopné napísať niekoľko písmen a číslic a rozpoznať a napísať svoje meno. Rodič dokáže s dieťaťom precvičovať aj operácie s číslami, napríklad s desiatimi farbičkami a nádobou. Dôležitá je aj schopnosť vnímať priestor: chápať a používať predložkové väzby (na, do, v, pred, …) a pojmy (ďaleko, blízko, prvý, posledný), čo sa premieta do čítania, písania či matematiky.
Motorický a grafomotorický vývin
Motorika zahŕňa hrubé aj jemné pohyby. Dieťa by malo dokázať stáť na jednej nohe aspoň 10 sekúnd, skákať a preskočiť prekážku, robiť kotrmelce. Jemná motorika, ktorá je kľúčová pre písanie a kreslenie, sa týka celkového grafického prejavu dieťaťa. Nie je to len kresba postavy, ale aj správny úchop písadla, uvoľnené zápästie, správny prítlak, a tiež obsahová stránka toho, čo dieťa kreslí, aké námety zobrazuje. Grafomotorika sa vyvíja v závislosti od mnohých psychických funkcií - vnímania, pamäte, pozornosti, mentálnej vyspelosti. Tu je potrebné motivovať dieťa napríklad k hre so stavebnicami, k práci s nožnicami, ide o činnosti založené na koordinácii oka a ruky. Oblasť grafomotoriky však v poslednej dobe vystupuje do popredia ako varovný signál. Deti mávajú stále väčší problém s ceruzkou, ktorej priveľmi konkurujú tablety a mobily, kde si deti vystačia ťukaním. Uchopenie ceruzky nie je len o prstoch, ale práve o schopnosti ovládať ruku od ramenného kĺbu. Bohatosť pohybu ovplyvňuje bohatosť neurónovej siete, ktorá v ranom období prechádza obrovským procesom tvorby a následnej redukcie. Pevný trup umožňuje dieťaťu okrem správneho držania tela aj dostatočne dlho vydržať vzpriamene sedieť na stoličke v škole.
Rečový a jazykový vývin
Reč dieťaťa by mala byť jasná a zrozumiteľná, malo by používať dlhšie vety (minimálne 5 slov) a dokázať porozprávať príbeh zrozumiteľne. Správne používanie budúceho a minulého času, záujem o okolie, kladenie otázok a verbalizácia potrieb sú tiež dôležité. Dieťa by malo vedieť povedať svoje meno a adresu. Časté problémy u detí pred vstupom do školy sa týkajú rečovej oblasti. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že príčina pramení v tom, že rodičia s deťmi veľmi málo rozprávajú a ešte menej im čítajú. Hlasné predčítanie pomáha deťom prijímať zložitejšie vety, texty a príbehy, než by aktuálne zvládli samy.
Sociálny a emocionálny vývin
Nie menej dôležitá je sociálna a emocionálna zrelosť dieťaťa. Dieťa má vedieť nasledovať inštrukcie, musí vedieť prehrávať, súťažiť, aj požičiavať veci. Malo by chcieť robiť radosť kamarátom, prispôsobovať sa pravidlám, rado spievať, tancovať a hrať divadlo. Dôležitá je aj schopnosť požiadať o pomoc a spolupracovať. Ak je dieťa v týchto zložkách nezrelé, hoci po rozumovej stránke šikovné, nastúpi do školy, bude mať problémy. Sára Páterek, školská psychologička, zdôrazňuje, že dôležitým indikátorom zrelosti je, či deti dokážu samy regulovať svoje emócie alebo samostatne vyriešiť konflikt. My dospelí už máme zažité množstvo konfliktov a vybudované vzorce správania, ale deti si ich ešte len tvoria. Musíme im teda nechať priestor, aby si tieto vzorce vytvorili - mali by sme pri nich byť, počúvať ich, klásť im otázky, no konflikt skôr facilitovať, než ho hneď vyriešiť za ne. Vhodné je deti už od malička učiť, že emócie sú skutkovým stavom nášho tela a mysle a odzrkadľujú našu aktuálnu realitu. Zároveň ich treba povzbudzovať v tom, že hoci v momente silnej, vyhrotenej emócie môžeme mať pocit, že tu s nami bude navždy, každá emócia raz odznie. Sociálna pripravenosť súvisí aj so zdravým sebavedomím, ktorého kľúčom je dôvera zo strany rodičov.
Zraková a sluchová percepcia
Medzi najčastejšie problémy patrí koncentrácia. Často sa zanedbáva podpora sluchového vnímania, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Deti by mali byť schopné počúvať rozprávky a príbehy (nie ich len pozerať), hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby. Práve schopnosť počuť (a následne napríklad napísať) je pre mnohé deti veľká výzva. Rodič dokáže veľmi ľahko posunúť dieťa aj vo vývine zrakového vnímania. Túto oblasť totiž možno rozvíjať hrami ako je pexeso (zapája sa postreh, pamäť, pozorovanie, vnímanie, sústredenie, bystrosť, rozhodnosť, analytické myslenie…), stavanie stavebníc podľa predlohy. Dieťa tu získava schopnosť rozlišovať detaily a umiestnenie predmetov. Pri puzzle sa učí robiť zrakové analýzy a syntézy.
Rodičovská rola a podpora vývinu dieťaťa
Rodičia sú pre dieťa tou najbezpečnejšou osobou a ich úloha vo vývine je nezastupiteľná. Kvalita starostlivosti a podnetov, najmä v prvých rokoch života, je kľúčová.
Láska, rešpekt a komunikácia
Andrej Buchamer, generálny riaditeľ spoločnosti ASBIS a ambasádor Rady pre práva dieťaťa, sám otec dvoch detí, tvrdí, že na to, aby boli deti spokojné, treba deťom dávať lásku a vychovávať ich s porozumením a rešpektom. Dieťa, bez ohľadu na vek, vždy vycíti, ak ho rodič nemá rád. Komunikácia je dôležitá vždy, či sú rodičia spolu alebo nie. Rodič by sa mal správať tak, aby svoju lásku prejavil presvedčivo, nielen slovami. Musí dať dieťaťu najavo, že je tu preň vždy, keď rodiča potrebuje. Dieťa musí nadobudnúť pocit istoty, to je kľúčové. Preto musí lásku rodiča reálne cítiť. Zároveň je dôležité rešpektovať, ak dieťa nie je pripravené rozprávať sa za akýchkoľvek okolností. Netreba ho nútiť, ale dať mu priestor. Príkladom je Andrej Buchamer, ktorý rešpektoval synovu neochotu rozprávať sa, keď nebol v pohode. Postupne začal syn komunikovať, a to viedlo k rapídnym zmenám v jeho správaní, sebadôvere a vnútornom pokoji.
Dôležitosť hraníc a konzistencie
Sára Páterek zdôrazňuje, že hoci majú deti doma slobodu prejavovať emócie, domáce pravidlá sú obrovským nástrojom bezpečia. Dieťa vďaka nim vie, kde sa nachádza a čo môže od prostredia a od človeka očakávať. Z tohto dôvodu je najdôležitejšou vecou, ktorú môžeme pre svoje deti urobiť, zostať konzistentní. Ak dieťa robí niečo, čo je pre rodičov neprijateľné, mali by sa opýtať, prečo im to vadí - či tým niečo poškodzuje, niekomu ubližuje, alebo ho len nevedia pochopiť. To, že dieťa prijímajú také, aké je, ešte neznamená, že urobia všetko, čo chce.
Podpora samostatnosti a vyrovnanosti
Rodičia by mali dieťaťu dávať možnosť rozvíjať samostatnosť, napríklad ho viesť k upratovaniu hračiek, dokončovaniu činností, alebo mu dať možnosť samostatne niečo kúpiť v obchode (pod dohľadom). V ranom detstve je všetko závislé od všetkého. Z praxe sa pozoruje, že deti, ktoré uprednostňujú pohybové aktivity, niekedy nemajú čas venovať sa hrám zameraným na jemnú motoriku a sústredenie, a naopak. Starostlivosť, hlavne v prvých rokoch života, by mala byť vyvážená. Hoci má každý rodič vnímať individuálne prednosti svojho dieťaťa, treba prostredníctvom vhodne zvolených hier dosahovať u všetkých detí vyváženosť jednotlivých vývinových štruktúr a ich prepájanie.
Spoločné čítanie: Viac ako len rozvoj vedomostí
To, že dieťa nadobudlo zručnosť čítať samo, rozhodne neznamená, že je čas prestať s hlasným predčítaním. Spoločné čítanie má pre vývoj dieťaťa nezameniteľný význam, a to približne až do veku 14 rokov. Pomáha deťom prijímať zložitejšie vety, texty a príbehy, než by aktuálne zvládli samy. Hlasné predčítanie zvyšuje pravdepodobnosť, že dieťa udrží pozornosť dlhšie, čo je kľúčové v dobe digitálnych technológií. Podľa prieskumu až 85 % detí vo veku 6 - 14 rokov považuje spoločné čítanie za vzácny čas strávený s rodičom. Vzájomná blízkosť je pre deti stále absolútne kľúčová.
Dospievanie a hľadanie identity: Cesta k osamostatneniu
Dospievanie je obdobie intenzívnych zmien a hľadania vlastnej identity, ktoré trvá od puberty až do dospelosti. V tomto čase deti prechádzajú hlbokými fyzickými, emocionálnymi a kognitívnymi premenami, ktoré často ovplyvňujú ich schopnosť prijímať nové informácie a prispôsobovať sa.
Puberta (9-14 rokov)
V tomto období nastávajú doslova zo dňa na deň zmeny, ktoré deti zneisťujú. Chalani mutujú a začnú zarastať, dievčatá mávajú návaly smiechu, zaguľaťujú sa, rastú im prsia. Tieto zmeny prinášajú základnú otázku puberty - „Som vôbec normálny/normálna?“ Doteraz napríklad chodili po svete bez toho, aby narážali do vecí. Dievčatá v tomto veku preferujú kamarátstva s dievčatami a chlapci s chlapcami, pretože si viac rozumejú a nepotrebujú si vysvetľovať, čo sa s nimi deje. S opačným pohlavím je im trápne, ale práve tá inakosť ich priťahuje.
Adolescencia (14-19 rokov)
Potom vstupujú do obdobia adolescencie. Približne od 14 do 19 rokov prežívajú mladí ľudia krízu identity a pýtajú sa sami seba: „Kto vlastne som?“ Potrebujú byť osamote a porozmýšľať, čo sa s nimi deje. Zatvárajú sa v izbe, aby sa upokojili po príchode z „zverinca“ v škole. Hľadajú si vzory, riešia, kam patria. Je to namáhavé, pretože na jednej strane sa porovnávajú s ostatnými a hľadajú, v čom sú jedineční, a na druhej strane túžia niekam patriť. Vtedy mávajú rodičia oprávnené obavy, že ich dieťa vyvedie nejakú hlúposť, len aby zapadlo. Niekedy sa tínedžeri správajú rizikovo, pretože potrebujú zistiť, kde sú ich hranice. Inokedy podľahnú tlaku skupiny, pretože doma nemajú silné zázemie. V skupine rovesníkov spravia aj veci, na ktoré by si inak netrúfli. Pomáha, ak majú s rodičmi blízky vzťah založený na úprimnom záujme. Ak im rodičia dávajú najavo, že chápu, čo prežívajú, a že im dôverujú, hoci je ich správanie niekedy bolestivé pre obe strany. Ak je vzájomná odlišnosť priveľká a rodičia sa s dieťaťom nevedia dohovoriť, môžu mu nájsť radcu alebo sprievodcu spomedzi spoločných priateľov. Mal by to byť niekto, o kom vedia, že má podobné hodnoty ako oni.
Vývin mozgu a výzvy dospelosti (do 26 rokov)
Počas dospievania sa niekedy zdá, že dieťa zabudlo na všetko dobré, čo ho rodičia naučili. Všade má neporiadok, kašle na krúžky, papuľuje. Tínedžeri však prežívajú oveľa náročnejšie stavy než rodičia, ktorí sa na ich dospievaní zúčastňujú. Vyvíja sa im mozog, zažívajú silné emócie a svet vnímajú cez filter vlastných starostí. To, že si hľadajú vlastnú cestu, patrí skrátka k dospievaniu. Príroda to zariadila múdro, pretože inak by sme naše deti prevalcovali svojimi skúsenosťami, myšlienkami a nápadmi. Toto je paradox puberty. Na jednej strane sa chcú od nás rodičov odseparovať, na druhej sme pre ne vzory. Podvedome vyvolávajú konflikty, ktorým ani samy nerozumejú, aby sa od nás naučili, ako ich zvládnuť. Dospievanie trvá až do 26 rokov. Asi od dvadsiatky mladí ľudia riešia, kde je ich miesto a aká je ich rola vo svete. Práve v tomto období sa istým spôsobom vracajú k rodičom, ak si ich dôveru dokázali udržať. Stále potrebujú rodičovskú podporu a skúsenosť. Mozog sa im ešte vyvíja, preto môžu mať ťažkosti s plánovaním a zacielením svojej energie. Ak sa dostanú do problémov, aj v tomto veku im môžu rodičia pripomenúť, že chyba nie je zlyhanie, za ktoré sa treba hanbiť. Podstatné je, aby ju napravili a niečo sa z nej naučili. Vďaka tomu si uvedomia, že majú vlastnú výbavu na zvládanie životných výziev.
Špecifické kontexty a výzvy v pripravenosti detí
Pripravenosť dieťaťa na prijímanie informácií a adaptáciu na nové prostredie nie je len otázkou veku či individuálneho temperamentu, ale aj sociálneho, rodinného a kultúrneho kontextu.
Rozvod a rodinné zmeny
Rozpad rodiny je vždy ťažká životná situácia a bolesti sa nie vždy dá predísť. Už samotný fakt, že sa rodičia rozvádzajú, dieťa stresuje. Andrej Buchamer radí deťom o rozvode povedať čo najskôr. Už malé deti, napríklad v predškolskom veku, emócie veľmi citlivo vnímajú, aj keď sa rodičia snažia svoje problémy pred nimi skrývať. Sám bol mnohokrát doslova šokovaný z reakcií detí, keď za nimi ako rodičia prichádzali postupne, aby im citlivo vysvetlili, že ako rodina už budú žiť inak ako doteraz. Deťom treba o rozvode povedať čo najskôr, s ohľadom na ich vek, zrozumiteľným spôsobom a tak, aby sme im neublížili. Rozvodová téma sa spoločensky tabuizuje, pritom rozvod nie je nijaká výnimočná vec a je súčasťou bežného života. Preto by sme sa mali naučiť s tým žiť a najmä - musíme sa naučiť správať sa k deťom aj po rozvode tak, aby cítili, že napriek rozchodu rodičov sa v ich vzťahu k rodičom nič nezmenilo. Obaja, otec i mama, sú tu len a len pre deti. Citový úspech a naplnenie potrieb detí v rozpadnutých manželstvách nie je o rodičoch - je to o jednom rodičovi s deťmi a o druhom rodičovi s deťmi. Andrej Buchamer má skúsenosť, že striedavá starostlivosť môže fungovať aj inak ako len "týždeň u matky, týždeň u otca", a zdôrazňuje, že základom je láska.
Inakosť a inkluzívne prostredie
Rodičovská poradkyňa Martina Vagačová vysvetľuje, že práve v rodine sa môže dieťa naučiť, že každý človek je iný, aj keď to tak nevyzerá. Inakosť dodáva nášmu životu šťavu. Ak rómske dieťa vychovávajú nerómski rodičia, vníma svoju odlišnosť odmalička. Podobne osvojené deti omnoho intenzívnejšie riešia, či majú na tomto svete miesto, pretože ich niekto v živote odmietol. Môžu sa cítiť osamotene, vnímať aj menšie problémy ako ohrozenie a silne na ne reagovať. Preto by si mal rodič zakaždým najskôr uvedomiť, v akom sa nachádza emočnom rozpoložení a pokúsiť sa upokojiť. Nejde totiž o neho, ale o dieťa. A najmä nejde o život. Niektoré deti si zranenie z odmietnutia liečia celý život. Môžeme ich však naučiť, že hoci je ich prvotná reakcia silná, dokážu sa zastaviť a slobodne rozhodnúť čo ďalej.
Deti z prostredia chudoby často čelia diskriminácii a majú ťažkosti so zabezpečením rodiny a poskytnutím deťom dostatočnú podporu. Potrebné je viesť rodiny k uvedomeniu si prínosu skoršieho nástupu detí do škôlok a pomáhať im prekonávať prekážky, ktoré im v tom bránia. Pri deťoch so zdravotným znevýhodnením je dôležitý podporný tím, ktorý prispôsobuje aktivity a usporiadanie triedy potrebám dieťaťa. Kľúčové je byť flexibilný a citlivý na jeho potreby a podporovať ho v rozvíjaní samostatnosti v oblastiach, v ktorých má potenciál napredovať. Je dôležité, aby sme sa navzájom nenálepkovali a ukázali deťom, že v našej rodine si inakosť vážime, že každý člen rodiny je iný.
Vplyv digitálnych technológií a mediálna gramotnosť
V dnešnej dobe sú deti čoraz viac vystavené digitálnym technológiám, čo prináša príležitosti, ale aj riziká pre ich vývin. Konkurencia tabletov a mobilov voči ceruzke vedie k tomu, že deti majú slabšiu jemnú motoriku. Schopnosť detí sústrediť sa popri dostupných technológiách, ktoré pozornosť rátajú doslova na sekundy, v poslednej dekáde rapídne klesla.
Je dôležité podporovať rozvoj mediálnej gramotnosti, kritického myslenia a zručností potrebných na analýzu zložitých mediálnych skutočností. Rodičia by mali obmedziť používanie obrazoviek a podporovať aktivity, ktoré rozvíjajú sociálne a kognitívne zručnosti. Rady pre rodičov zahŕňajú vytvorenie jasných pravidiel používania digitálnych zariadení a ich dodržiavanie, byť príkladom, zachovať pokoj pri výbuchoch hnevu detí, využívať vstavané časové obmedzenia na zariadeniach a ponúkať deťom priestor na upokojenie alebo fyzickú aktivitu namiesto digitálnych zábaviek.
Digitálne technológie v detskom svete
Rozvoj nadania a potenciálu dieťaťa: Cesta k šťastiu a spokojnosti
Každé dieťa je jedinečné a má svoju vrodenú výbavu na zvládanie života. Jan Mühlfeit hovorí o talente ako o určitej genetickej informácii, ktorú dieťa dostáva od predchádzajúcich generácií. To, či sa talent odomkne, závisí od toho, v akom prostredí dieťa vyrastá, čo okolo seba počúva a o čom premýšľa. Gény, ktoré dostávame, sú nezmeniteľné, ale ktorý gén sa zapne alebo vypne, to závisí od prostredia, v ktorom sa dieťa nachádza.
Sára Páterek dodáva, že dieťa nie je naším projektom. Rodičia často majú tendenciu vývin dieťaťa urýchľovať a časovať ho podľa svojich predstáv. Našou prioritou musí byť vždy dobro dieťaťa a mali by sme sa vedome snažiť neprojektovať doňho svoje vlastné očakávania. Namiesto toho, aby sa deti prispôsobovali dobre mieneným očakávaniam, ktoré ich môžu smerovať k povolaniam, ktoré sú dobre platené, mali by rozvíjať svoje prirodzené vlohy k šťastiu a úspechu. Ak dieťa podporíme v tom, aby sa rozvíjalo a hľadalo si vlastnú cestu, máme väčšiu šancu, že s nami bude chcieť spolupracovať. Nemusíme sa trápiť, ak dieťa nemá v škole samé jednotky; v dnešnej dobe sa dá žiť na mnoho spôsobov.
Keď človek robí to, čo miluje a čo ho napĺňa, prináša mu to mnohé výhody:
- Veľká vytrvalosť: Ak človek robí niečo, čo mu prináša uspokojenie, je oveľa väčšia šanca, že problém vyrieši a nevzdá sa.
- Silná motivácia: Pri snahe rozvíjať svoje nadanie sú začiatky ľahšie a poháňa nás nadšenie každý deň začínať znova.
- Väčšia sústredenosť: Ak máme jasný cieľ, ktorý nás zaujíma a motivuje, naša sústredenosť je lepšia. Ak je dieťa zamerané na ciele súvisiace s jeho nadaním, ponúkaným príležitostiam venuje s radosťou svoj čas a energiu.
- Neustále zlepšovanie schopností: Ak človek používa pri práci svoje nadanie, bude stále motivovaný k tomu, aby sa zlepšoval. Daniel Goleman vo svojej knihe Emočná inteligencia píše, že trvá priemerne desať rokov, kým sa človek stane v akomkoľvek odbore odborníkom.
- Ochota prijímať ďalšie výzvy: Ak využívame pri práci svoje nadanie, vyhýbame sa vyhoreniu a s radosťou prijímame riziká a výzvy.
- Viac energie: Ak rozvíjame svoje nadanie, energia stále plynie a dáva nám silu robiť nové veci. Spíme menej a ráno rezko vyskočíme z postele.
- Väčší pocit šťastia: Čím viac bude vaše dieťa rozvíjať a používať svoje nadanie, tým bude šťastnejšie a spokojnejšie. Svoje životné nadšenie a radosť bude prenášať na všetkých okolo.
- Zvýšené sebavedomie: Keď človek vie robiť veci dobre, časom sa dostavia aj úspechy. Ľudia so zdravým sebavedomím vedia svoje úspechy osláviť, ďakujú za uznanie a veria vo svoje schopnosti.
Význam raného psychomotorického vývinu pre celoživotnú pripravenosť
Každé dieťa má okrem svojich individuálnych vrodených vlastností, teda genetickej výbavy, možnosť využiť potenciál raného vývinového obdobia. Ovplyvňuje pohybové zručnosti, rozumové spôsobilosti, ako sú učenie, sústredenie a pamäť, reč, písanie, čítanie a porozumenie textu. Dieťa je spočiatku plne závislé od našej starostlivosti, teda aj od našich podnetov. Charakter, množstvo aj kvalita našich podnetov musia byť vždy v súlade s možnosťami a vývinovým štádiom dieťatka.
Keď hovoríme o vývinových štádiách, nemyslíme tým len to, či sa dieťa pretáča, plazí, lozí, sedí. Potrebujeme sa zamerať viac na hodnotenie kvality dosahovaných vzorov a nielen na ich prítomnosť. Pozorujeme, ako sa dieťa pohybuje, či sú jeho pohyb a telo súmerné, ako používa končatiny, aké pohybové vzory používa, ako využíva svoje senzorické možnosti, aká je jeho senzitivita na podnety. Dieťa prechádza postupným vývinom - od vzpriamovania hlavičky smerom k postupnému ovládaniu trupu a končatín. Postupne sa pridávajú rotácie trupu, pohyby cez os tela. Tie umožňujú dieťaťu pretáčať a realizovať zložitejšie diferencované pohyby, ktoré mu umožňujú posilňovať prepájanie ľavej a pravej hemisféry. Bohatosť pohybu ovplyvňuje bohatosť neurónovej siete, ktorá v tomto období prechádza obrovským procesom tvorby a následnej redukcie. Ako uvádza R. Procházka: počiatočná stimulácia by mala byť u detí bohatá a široká, aby došlo k utvoreniu bohato rozvetvenej neurónovej siete. Pri následnej korekcii a redukcii synapsií je možné zvoliť optimálnu cestu.
Tento istý proces platí aj pre zmyslové podnety. Ako prvý je rozvinutý rovnovážny systém, následne sluchový a hmatový. Najdlhšie sa rozvíja zrak, ktorý je významne prepojený a dopĺňa využívanie rovnováhy a pohybu vo výslednom vzťahu, ktorý sa volá propriorecepcia. Tá určuje naše vnímanie tela a polohy tela voči priestoru. Z celého pôsobenia nesmieme zabudnúť na hmatové podnety. Pokožka dieťaťa je veľký a významný orgán, ktorý mu umožňuje vnímať prostredie a prežívať kontakt s rodičom. Dotykmi, hladením, túlením, nosením, kontaktom koža na kožu či dojčením významne stimulujeme utváranie neurónovej siete a pomáhame nervovej sústave zrieť. Zrelá nervová sústava umožňuje dieťaťu vnímať vlastné telo, používať ho v súlade so zmyslovými podnetmi a to mu vo výsledku dáva schopnosti pohybu, reči, myslenia a rozvoja pozitívnej a spokojnej osobnosti.
Pretrvávajúce primitívne reflexy, ako napríklad Moorov reflex a iné, môžu pretrvávať dokonca aj v dospelosti, čo vedie k postupnej únave, pretože ich musíme kompenzovať. Lozenie a krížové pohyby vedú k prepojeniu ľavej a pravej hemisféry. Toto prepojenie je dôležité pri každej našej činnosti, napríklad počítaní, čítaní, myslení, pohybe, obliekaní. Vedeli ste, že ak spočítate 2+2, musí váš mozog urobiť kvôli odpovedi (rovná sa štyri) sedemkrát prechod z ľavej do pravej hemisféry? Ak máme toto prepojenie oslabené, síce odpovieme, ale môže nám to trvať dlhšie. Faktorov, ktoré v ranom detstve ovplyvňujú náš ďalší život, je viac. V prvých rokoch života je všetko závislé od všetkého.
Rodičia majú pri minimálnej námahe možnosť dosiahnuť značný pokrok v zrelosti svojho dieťaťa. Je možné dobehnúť zameškané, keďže mozog dieťaťa sa v období medzi 5. a 6. rokom veľmi rýchlo rozvíja. Existuje mnoho činností, ktoré sú zamerané špecificky na tú oblasť, ktorú je potrebné ešte rozvinúť. Sústredená starostlivosť a podpora v ranom detstve sú investíciou do celoživotnej pripravenosti a šťastia dieťaťa.
Digitálne technológie v detskom svete
tags: #preco #nie #je #kazde #dieta #pripravene