Každý rodič skôr či neskôr zažije, ako si jeho malý poklad strká všetko, čo chytí, do úst, vrátane vlastných ručičiek. Tento jav, často vnímaný ako obyčajné cmúľanie alebo hryzenie, má v skutočnosti mnoho vrstiev a môže signalizovať rôzne aspekty vývoja dieťaťa - od prirodzeného objavovania sveta až po prejavy vnútorného nepohodlia alebo frustrácie. Pochopenie týchto príčin je kľúčové pre správnu reakciu rodičov a podporu zdravého vývoja ich ratolestí.
Orálna fáza vývoja: Prirodzená cesta poznávania sveta ústami
Už od narodenia prichádzajú bábätká do obdobia, kedy začnú všetko, čo chytia, dávať do úst. Ide o prirodzený vývin, ktorý je celkom bežný u väčšiny detí. Odborne sa jedná o tzv. orálnu fázu vývoja dieťatka, ktorá prichádza približne vo veku piatich mesiacov a trvá niekedy až do 1,5 roka jeho života. Bábätko všetko, čo chytí do ruky a má na dosah, vloží do úst a hryzie, cmúľa, oblizuje.
Mnohé mamičky si myslia, že to robí z dôvodu rastu zúbkov a svrbia ho ďasienka. Hoci istý podiel pravdy na tom môže byť, hlavný dôvod „cmúľacieho obdobia“ je, že hmat má dieťatko v tomto veku lepšie vyvinutý ako napríklad zrak či sluch. Ohmatávať sa tak snaží nielen rukami, ale aj pomocou jazyka, pier a ďasien. Týmto spôsobom spoznáva všetky predmety, s ktorými príde do kontaktu. Tak zisťuje, či je vec tvrdá, mäkká, studená alebo teplá, hladká alebo chlpatá. Dieťatko si dokáže do úst vopchať skutočne všetko, preto musíme byť veľmi obozretné. Orálna fáza sa ešte umocňuje v období, keď bábätko začína loziť po štvornožky, prípadne chodiť a dostane sa skutočne všade. Túžba po objavovaní a spoznávaní všetkého navôkol je veľmi silná a dieťatko si neuvedomuje, že predmety môžu byť špinavé a nebezpečné, hlavne po ich prehltnutí. Pre bábätko je hryzenie prostriedkom na skúmanie jeho prostredia. Keďže doteraz objavil rôzne vnemy cez ústa, dáva tam všetko, čo nájde, aby bol v kontakte s tým, čo ho obklopuje. Ústami vie posúdiť, či sa mu to a také niečo páči alebo nie.
Rast zúbkov a úľava od bolesti
Okrem prirodzenej orálnej fázy je častou príčinou hryzenia aj rast zúbkov. Od ôsmeho a deviateho mesiaca bude bábätko silnejšie hrýzť, pretože práve v tomto veku mu začínajú postupne rásť zúbky. Prerezávanie zubov spôsobuje veľa nepohodlia, čo spôsobuje, že batoľa hryzie všetko, čo je na dosah. Hryzenie na prsníku môže niekedy súvisieť s rastom zubov, a toto väčšinou prejde samo od seba. Vtedy sú najlepšie hryzadlá a umyté gumové hračky. Ak bábätku ešte idú zúbky, kúpte mu hračku alebo krúžok na zúbky. To mu umožňuje uľaviť ďasnám bez toho, aby musel niekoho hrýzť. Len si dávajte pozor, aby ste mu k nemu nepripevnili hryzátko. Dôležité je tiež si uvedomiť, že ranky na prsníku sa nevytvárajú len preto, že bábätku začali rásť zuby.
Špecifiká hryzenia pri dojčení
Hryzenie pri dojčení môže mať viaceré príčiny a je dôležité ich rozoznať, aby matka mohla adekvátne reagovať. Niektoré bábätká hryzú, pretože sa matke znížila tvorba mlieka a ku koncu dojčenia, keď už vlastne poriadne nepijú, tak uhryznú. Vtedy je riešením zvýšiť tvorbu mlieka. Je dobré vylúčiť príčiny, pre ktoré sa tvorba mlieka mohla znížiť. Niekedy bábätká hryzú, keď už na prsníku zaspávajú a strhnú sa zo spánku. Inokedy sa bábätká ku koncu dojčenia hrajú a uhryznú. Vtedy sa skúste vyhnúť tomu, aby sa len hralo s prsníkom. Matky by mali pozorovať, v ktorých situáciách sa hryzenie stáva, a pokúsiť sa im zabrániť, predísť im. Skúste mu povedať: „Nie!“ Postupujte podľa toho, ako poznáte svoje dieťatko. Neexistuje univerzálny návod, len dobré poznanie vášho dieťaťa a hľadanie toho, čo vo vašom vzájomnom vzťahu funguje. Ak sa to dá, skúste nekričať. Toto postupne prejde. V niektorých prípadoch pomáha, ak ku koncu dojčenia zabezpečíte, aby bolo bábätko dostatočne hlboko prisaté (ako keď bol novorodenec), alebo keď ho jemne pritiahnete do prsníka (hoci prirodzená reakcia je skôr bábätko odtiahnuť), lebo vtedy je menšia pravdepodobnosť, že bude mať možnosť pohrýzť.
Okrem toho by bolo dobré vylúčiť to, či je bolesť pri hryzení spôsobená len uhryznutím alebo či ju nespôsobuje aj nejaká infekcia, ktorá je dôsledkom poškodenia tkaniva dvorcov či bradaviek. Takáto bolesť býva silná a je ju potrebné riešiť, pretože s takouto bolesťou je mimoriadne náročné pokračovať v dojčení. Existujú špeciálne postupy, ako takúto bolesť liečiť.
Motorický vývin dieťaťa a úchop rúk
Motorický vývin dieťaťa zahŕňa postupný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky. Zásadný je prvý rok života dieťaťa. Tempo motorického vývinu je veľmi individuálne. Existujú síce tabuľky motorického vývinu, ale je potrebné si zapamätať, že prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Každé dieťa má svoje špecifické tempo vývinu a vyniká v inej oblasti.
Pohyb je základným a hlavným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek, sledovať motorický vývin dieťaťa teda slúži aj k prípadnej diagnostike neurologických porúch dojčiat. Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou ho vykonáva pediater na preventívnych prehliadkach, ale aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť. Predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času.
Ako správne podporiť psychomotorický vývoj dieťaťa | Fyzioterapeut radí
Pediater na preventívnej prehliadke sleduje dôležité posúdenie stavu výživy a rastu (hmotnosti, dĺžky tela, obvodu hlavy, veľkosti a tvaru veľkej fontanely), vyšetrenie zreníc, reakcie na očkovanie, vyhodnotenie držania a symetrie tela, spontánnej hybnosti aj cielených pohybov, hybnosti kĺbov, jemnej a hrubej motoriky, mimiky a v neposlednom rade aj psychického vývinu - kontaktu očami, úsmevu, žmurkania, prvých slabík, atď. Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie. Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy, napr. trakčný test, kedy lekár bábätko priťahuje do sedu za ručičky (toto je len diagnostická metóda, nie odporúčaná manipulácia s bábätkom či vhodná hra). Ďalej lekár sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela. Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma (opísanie pohybov bábätka rodičmi). V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi. Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napríklad predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.
Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieťa sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné ležať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť). Ak už v treťom mesiaci túto polohu dieťa nezvládne, nebude schopné rozvíjať ďalšie zručnosti. Nebude napríklad schopné dosahovať hračky. Tým, že bude dieťa vyosené, bude prepadávať na jednu stranu, následne vzniká nesprávne zakrivenie chrbtice. Preto je dôležité podporovať správny motorický vývin od raného veku. Dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec, ale správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom.
Batoľa a hryzenie ako prejav emócií: Frustrácia, hnev a stres
Už vo veku od pár mesiacov až do troch rokov nie je nezvyčajné, že nám naše dieťatko telesne ublíži. Možno nás hryzie, možno štípe, škriabe, trhá nám vlasy, či nás udrie. Hryzenie je celkom prirodzené správanie, ktoré malo počas svojho vývoja každé dieťa. Pre tých druhých sú viac nabité zmyslom. Od 3 rokov sa jazyk dieťaťa začína postupne rozvíjať, hoci je stále chudobný. Niekedy môže byť pre nich ťažké vyjadriť, čo cítia alebo čo si myslia. Stručne povedané, váš malý hryzec sa môže uchýliť k tomuto typu správania, aby uvoľnil napätie, vybil emócie, ktoré ho pohlcujú, alebo aby kompenzoval chudobu svojho jazyka.
Bábätká a deti do troch rokov nám ublížia z rôznych dôvodov, ako napríklad:
- sú príliš unavené, nevyspaté;
- prestimulované;
- málo stimulované;
- choré alebo ho niečo bolí;
- plné nadbytočnej energie, ktorú nemalo kde uvoľniť počas dňa pohybom;
- nedostatočne schopné a rozvinuté, aby stresovú situáciu riešilo inak ako fyzicky;
- preťažené a vystresované z nejakej veľkej zmeny alebo viacero zmien v jeho živote;
- frustrované, vystrašené, bezmocné a bezradné;
- nahnevané, lebo mu niečo zakazujeme alebo prikazujeme;
- práve v období vzdoru, keď porušuje pravidlá, aby zistilo, nakoľko sú pravidlá konzistentné a my dôslední a spoľahliví.
Dôležité je tiež poznamenať, že rôzne okolnosti môžu tieto malé bytosti dostať do stresovej situácie. Deti sa tiež neprispôsobujú životu v komunite rovnakým spôsobom. Zatiaľ čo iní oceňujú spoločnosť iných detí, iní sa cítia viac upokojení, keď sú sami. Najviac náchylné na hryzenie sú tie druhé. Majú tendenciu vytvoriť si akýsi obranný mechanizmus, aby sa vyrovnali s týmto životom v komunite (v škole, v škôlke, doma atď.).
Príkladom môže byť situácia 22-mesačného chlapčeka, ktorý začal chodiť ako 20-mesačný a má veľmi malú slovnú zásobu. Keď sa mu niečo nepodarí alebo mu niečo nedáme, začne si hrýzť do ruky, zahryzne asi tak trikrát a potom prestane. Táto situácia môže viesť až k červeným rukám a stopám po zúbkoch. Je to prejav vnútorného napätia a frustrácie, ktoré dieťa ešte nevie vyjadriť slovne.
Neurotické návyky: Cmúľanie prstov a obhrýzanie nechtov
Obhrýzanie nechtov alebo cmúľanie prstov nie je nič, čo by sme mali podceňovať. Neuróza je najčastejšie sa vyskytujúca duševná porucha (až 42 percent zo všetkých chorôb), pri ktorej sa nezistia organické narušenia nervovej sústavy, ani žiadnych iných telesných orgánov, pričom človek je chorý a aj sa tak cíti. Vznik neurotických problémov u detí najčastejšie úzko súvisí s atmosférou v rodine alebo so situáciou v škole a postavením dieťaťa v škole.
U malých bábätiek je satie palčekov veľmi prirodzené a bežné. Používajú ho na upokojenie, utíšenie. Často s palčekom v puse zaspávajú. Niekedy si deti začnú cmúľať palce po ukončení dojčenia. Niektorí odborníci hovoria o „nedokojených“ deťoch - v zmysle, že im bol prsník odopretý v čase, keď na to ešte neboli pripravené a palček je náhrada zaň. V tejto fáze vývinu odborníci považujú cmúľanie prstov za neškodné. V prvom roku života dieťaťa teda vyplýva cmúľanie palca alebo prstov z prirodzenej potreby sať, ale vo vyššom veku to môžete považovať za neurotický návyk. Osvojujú si ho väčšinou veľmi tiché deti ako náhradný podnet pri nedostatku inej stimulácie. Cmúľajú si palec nielen pri zaspávaní, ale aj počas dňa niekedy ešte i vo veku desať rokov. U starších detí je cmúľanie palca vnímané ako zlozvyk alebo ako dôsledok nejakého problému - obvykle emocionálneho (strach, úzkosť). Niekedy si dieťa začne palec cmúľať v období, keď začne chodiť do škôlky. To môže byť spojené s ťažkým prežívaním odlúčenia od mamy a palček pôsobí ako upokojujúco. A môže sa objaviť aj vtedy, kedy je dieťa vystrašené, niečoho sa bojí a palček je jeho bezpečnosť a istota. Môže sa báť hádky v rodine, kriku doma alebo v škôlke. Cmúľanie môže niekedy ovplyvniť nesprávny rast chrupu.
Obhrýzanie nechtov vzniká najčastejšie v predškolskom veku, ale i skôr a trvá väčšinou do puberty, no niekedy môže pretrvávať až do dospelosti. Nechty si obhrýza asi 30 percent detí a rodičia tomuto javu zvyčajne nepripisujú nejaký zvláštny význam. Riešia skôr estetiku rúk ako dôvod vzniku tohto javu. Prečo dochádza k obhrýzaniu nechtov? Je to vo svojej podstate ľahká neuróza, ktorá je vonkajším prejavom vnútorného napätia - dieťa sa dačoho bojí, prežíva nepríjemné situácie, nemá uspokojenú potrebu istoty a bezpečia, nahrádza si tak napríklad aj satie z prsníka alebo z fľaše. Keďže má ohrýzanie nechtov často psychologický podklad, je dobré najprv pátrať po príčine, ktorá tento zlozvyk spôsobila alebo ho udržiava. Rodičia by si mali všímať, v akých situáciách si dieťa nechty obhrýza alebo obtrháva kožu okolo nechtov. Najčastejším podkladom tohto javu býva vnútorné napätie prameniace najčastejšie z konfliktov v materskej škole alebo zo zlých citových vzťahov v rodine. Okrem samotnej neurotickej podstaty tohto javu treba mať na pamäti aj to, že obhrýzanie nechtov zvyšuje riziko vzniku rôznych mikrobiálnych a vírusových infekcií či hnisavých pľuzgierov. Cez sliny sa môžu do poškodenej kože preniesť baktérie, čo spôsobí začervenanie a infekciu.
Komunikácia dieťaťa a porozumenie jeho signálom
Novorodenec je osobnosť, ktorá hneď po narodení vysiela určité signály. Dáva nimi najavo, čo sa mu páči, čo naopak nie, oznamuje, či je hladný, unavený, mokrý, prejavuje emócie. Všetky deti ovládajú tento univerzálny „jazyk“, ktorému rozumejú dospelí všade na celom svete. Schopnosť porozumieť týmto mimoslovným signálom nám môže pomôcť pochopiť správanie dieťaťa. Niekedy je to ľahké, ale občas si to vyžaduje veľa úsilia. Deti môžu komunikovať iba prostredníctvom kričania, výrazov tváre a reči tela. Ich správne interpretovanie je preto pre mnohých rodičov prvou výzvou. Keď dieťa kričí, najprv sa ho pokúsite kŕmiť, vymeniť plienku alebo ho kolísať v náručí. Neverbálna komunikácia zohráva dôležitú funkciu počas celého obdobia života dieťaťa, aj keď v neskoršom období začne využívať na dorozumievanie slová.
Výrazy tváre sú jedným z prvých dorozumievacích prostriedkov a zároveň jednou z prvých vecí, ktoré dieťa od nás odpozoruje. Už 11- až 21-dňové dieťa dokáže napodobniť stočenie perí do krúžku, prevaľovanie jazyka a pohyby očí, hoci so zámerom napodobňovať to ešte nesúvisí. Na tvári bábätka sa nachádza 25 svalov, ktoré sú vzájomne prepojené a riadené mozgovou kôrou. Väčšinu emócií dieťatka budete zrejme vedieť identifikovať intuitívne. Objavenie úsmevu už tri dni po narodení, aj keď ešte nie je prejavom emócie, je prvým krokom k sociálnemu kontaktu. Okolo 5. až 6. mesiaca sa objavuje „šťastný“ úsmev sprevádzaný otvorenými ústami s vyplazeným jazykom.
Oči bábätka sa stávajú prvým dorozumievacím prostriedkom s bábätkom. Len málokto z dospelých dokáže „Help-Look“ (bezbranný pohľad) dieťaťa ignorovať. Očný kontakt je pre bábätko taký dôležitý, že ak ho nedostane, môže sa to prejaviť. Dajte si napríklad pozor na krátke mihnutie sa nad postieľkou bez nadviazania kontaktu alebo na odvracanie očí od pohľadu dieťaťa.
Dieťa sa niekedy nahlas prihlási k slovu plačom a nepokojom. Či ide o hlad, si overíte tak, že prstom mu jemne prejdete po tvári cez líce smerom ku kútiku úst. Hladné dieťa automaticky našpúli pery a bude vyhľadávať zdroj jedla. Hladné dieťa sa prejavuje aj rečou tela - je napäté a vo všeobecnosti dosť nepokojné. Ak hlad nebude uspokojený, môže začať plakať a kričať. Pre rodičov je to často smutný pohľad - dieťa silno plače, pretláča chrbát smerom dozadu alebo kŕčovito ťahá nohy k brušku, celé telíčko je napäté. Dieťa má zovreté päste, sčervenie v tvári a pevne zoviera aj viečka. Palec na dolných končatinách je natiahnutý, ostatné pršteky mierne pokrčené. Pri veľmi prudkej bolesti je celá nožička „stuhnutá“ a napäté špičky smerujú k podlahe. Dieťa týmto silným jazykom tela vyjadruje, že niečo nie je v poriadku. Často je to bolesť brucha spôsobená príliš veľkým množstvom vzduchu v žalúdku po kŕmení. Ak sa prejavuje počas jedla, môže signalizovať reflux. Ľahké, upokojujúce masáže pomáhajú stimulovať trávenie a odgrgnutie zase vytlačí vzduch zo žalúdka.
Ak je príčinou nepokojného správania únava, prejaví sa viacero príznakov. Ak sa dieťaťu prihovoríte, odvráti hlavu, siaha si na tvár - utrie si oči alebo uši a jemne cicia prsty, päsť alebo cumeľ. Cicanie je menej intenzívne ako pri hlade a slúži na upokojenie. Typickými príznakmi mimiky sú oči otvorené iba do polovice a opakované zívanie. Dieťa sa zamračí, stiahne kútiky úst smerom dole a našpúli pery - varovný znak, že sa blíži plač. Strmé vrásky nad nosom naznačujú kritickú náladu, rovnako ako vrásky na čele - necíti sa dobre, je neisté. Pokrčené čelo, napäté držanie tela, viac či menej prižmúrené oči a zaťaté päste - to sú signály podráždenosti alebo nespokojnosti s čímkoľvek. Ak má dieťa pohľad námorníka, pozerá trochu „sklenene“, akoby cez niekoho hľadelo, chystá sa práve „vypnúť“ a chce mať pokoj. Ak s ním hovoríte priamo, otočí hlavu nabok. Telo je veľmi napäté, často tlačí plecia dopredu tak, že chrbátik vytvára akoby hrb. Dieťa otvára ústa, prská a natiahne jednu ruku pred seba ako dopravný policajt. Môže kýchať, štikútať, zívať. Ak tieto prejavy nezachytíte a pokračujete v „nechcenej činnosti“, dieťa je čoraz nevľúdnejšie, pritiahne ruky k trupu a začne búšiť pästičkami. Nakoniec napne všetky štyri končatiny, spustí neutíchajúci krik a bude trvať veľmi dlho, kým sa zase dostane do svojej kože. Už po zachytení prvých príznakov je dobre, ak ho pokolíšete.
Novorodenec plače prevažne z fyziologických príčin - ak je hladný, niečo ho bolí, má mokré plienky, je mu horúco alebo zima. Je teda bežný a normálny. Zdravý novorodenec však neplače bez prerušenia dlhšie ako 5 minút. Plač môže mať rôzne formy:
- Skučanie: hlasitý, prenikavý výkrik, ktorý vznikne náhle a neočakávane. Nasleduje pauza, nádych a ďalší výbuch kriku, ktorý je ešte hlasnejší a naliehavý, bez melódie či rytmu. Dieťa má široko otvorené ústa, napäté telíčko. Zdvihnuté ruky aj nohy si pritíska po stranách telíčka.
- Rytmický plač: prerývané zvuky, hrdelný hlas, zakňučanie, a nakoniec rytmický kolísajúci plač.
- Mrnčanie: tenulinký plač, po ktorom nasleduje krik bez rytmu, ktorý kolíše vo výške hlasitosti. Dieťa si trie očká, chytá ušká, môže cicať pršteky. Dieťa ním dáva najavo, že je unavené, chce spať.
- Nárek: nosový, unavený plač, naliehavosťou a výškou tónu podobný plaču pri bolesti, ale je menej hlasitý a často býva v nižších polohách.
- Vreskot: náhly a prenikavý krik s ostrým nádychom, po ktorom ihneď pokračuje vreskot, ktorý je vždy o trocha dôraznejší.
- Kvílenie: plač sa začína pozvoľna, ale je dosť hlasitý a neutícha. Často je sprevádzaný vrtením a motorickou aktivitou, akoby sa snažilo nájsť si pohodlie.
- Bedákanie: ťahavý, predĺžený plač, ktorý je ťažké utíšiť, zvyčajne sa vyskytuje pred nočným spánkom. Znamená, že dieťa má už toho dosť, je vyčerpané.
- Plač pre nepohodlie: hlasný, jasný, vytrvalý plač, ktorý postupne zosilňuje a zoslabuje a má jasný rytmus.
- Výbuch: zlostný, prudký výbuch kriku, prestávka na nádych, výbuch kriku. Je podobný ako pri nadmernej stimulácii. Dieťa ním dáva najavo svoju zlosť, frustráciu, ak sa mu niečo nepodarí. Je to akési volanie o pomoc.
- Rytmické štekanie: hlbší, neodbytný plač, ktorý má svoj rytmus a neochabuje.
Ak je dieťatko spokojné, rozoznáte to najľahšie. Leží, smeje sa a vesluje rukami, v neskoršom veku bľaboce, hrá sa s prstami na rukách alebo nohách. Otvorené ústa a jedna alebo obe roztiahnuté ruky sú signálom, že si vyžaduje zábavu, chce sa hrať. Veľké oči môžu navyše znamenať čistú radosť, údiv alebo aj strach. Odborníci sa zhodujú v tom, že základnou podstatou odstránenia problémov je to, aby dieťa malo v rodine pocit bezpečia a pochopenia pre svoje starosti. Rodina (aj keď nie je úplná) by mala byť tým miestom, kam sa dieťa môže vrátiť a bezpečne zdieľať svoje zážitky, poznanie, radosti a aj obavy.
Rodičovská reakcia a podpora správneho správania
Keď nám akokoľvek naše deti ubližujú, zabránime im v tom. Chytíme teda ruky alebo nohy dieťaťa, či dáme svoju ruku pred ústa dieťaťa, ktoré nás hryzie. Môžeme zakryť svojou rukou aj miesta na svojom tele, do ktorého dieťa hryzie. Keď je nutné, ideme od dieťaťa ďalej, alebo ho pevne držíme, aby nám čo najmenej ublížilo. Významným krokom je aj povedať niečo o motivácii dieťaťa k danému správaniu. Keď máme malé bábätká, ktoré ešte nedokážu slovami vyjadriť, čo potrebujú, tak ich usmerňujeme neverbálne. Keď nám ublížili, zabránime im, aby v tom pokračovali. Hovoríme s nimi jasne a veľmi stručne. Používame výrazy a citoslovce, ktoré poznajú. Svoju mimiku a gestikuláciu prispôsobíme danej situácii. Máme mať na mysli aj to, že bábätká ešte nevedia dostatočne ovládať svoje pohyby a intenzitu pohybov, takže niekedy ublížia práve z tohto dôvodu. Nemáme ich preto trestať.
Ak je vaše dieťa už staršie, musíte identifikovať príčinu takéhoto správania, aby ste ho lepšie napravili. Ideálne, presvedčiť ho, aby prestal hrýzť, by bolo reagovať hneď po uhryznutí. Musíte zostať pokojní a mať odmeranú reakciu. Ak vaša reakcia nie je úmerná, keď vaše dieťa chce vašu pozornosť, môže byť v pokušení znova uhryznúť. Potom sa zamerajte na dieťa, ktoré bolo uhryznuté. Ak je zranený, skontrolujte, či zranenie nie je vážne. V prípade, že je jeho koža roztrhnutá, vezmite si horúcu vodu a mydlo na umytie rany. Potom naň priložte chladnú handričku alebo ľad, aby nenapučal. Ak by váš malý chcel vašu pozornosť, myslel by si, že jeho stratégia zlyhala. Môžete tiež požiadať svoje dieťa, aby upokojilo toho, kto bol uhryznutý. Môžete ho požiadať, aby priniesol ľad, čerstvú bielizeň alebo dokonca prikrývku. Po celú dobu sa uistite, že nikto nebude povzbudzovať správanie vášho malého hryzca smiechom. Potom sa pokojne porozprávajte so svojím malým, pričom zostaňte pevní. Povedzte mu vekovo primeranými slovami, aby nehrýzlo ostatných. Pozrite sa mu do očí a vysvetlite mu následky jeho konania (priateľ sa zraňuje a plače). Ak vidíte, že váš syn alebo dcéra sú stále v strese, pomôžte mu upokojiť sa pomocou upokojujúceho predmetu, akým je jeho utešiteľ. Keď sa upokojí, musíte mu pomôcť vyjadriť svoje pocity alebo to, čo chce, slovami („Som smutný“ alebo „Chcem si vziať späť hračku, ktorú mi vzal môj priateľ“). Môžete pomôcť svojmu dieťaťu ovládať sa na niekoľko najbližších chvíľ. Naučte ho lepšie reagovať, keď sa mu situácia nepáči. Môže úplne povedať svojmu priateľovi, ak sa mu nepáči, aby si vzal jeho hračku, aby sa vyhol uhryznutiu. Vždy zostaňte pokojní, snažte sa nekričať. Ak vás uhryzne, pretože je nahnevaný, vysvetlite mu, že má právo byť nahnevaný, ale to nie je dôvod na uhryznutie. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade mu musíte pomôcť pomenovať jeho emóciu alebo rozpoznať objekt jeho frustrácie.
Keď máme ročné a staršie deti, tak ich učíme, ako inak vyjadriť svoje pocity a potreby. Môžeme im navrhnúť, aby nabudúce búchali radšej do koberca alebo vankúšov, aby kopali skôr do plyšových hračiek, aby kričali, že im niečo vadí, aby roztrhali papier alebo krabice, keď chcú niečo ničiť. Nezabúdajme, že svojím deťom ideme vzorom a sme príkladom aj v tom, ako uvoľňujeme vlastné pocity. Deti, ktoré sa práve osamostatňujú, chcú si presadiť svoj názor a potreby, stávajú sa nezávislými od rodičov, môžu byť aktuálne v období vzdoru. Obdobie vzdoru je kľúčovým vývinovým obdobím a našou úlohou je dopriať deťom dostatok slobody, a zároveň im zadávať hranice, keď prekračujú spoločenské normy. Naučme ich správne nasmerovať svoju energiu, alebo ventilovať svoje silné nepríjemné pocity.
Vyhnite sa tomu, aby ste hrýzli dieťa po tom, čo uhryzlo vás. Tiež nerobí dobre, keď ho žiadate, aby sa ospravedlnil, alebo ho nazvať „podlým“. Ešte nechápe hodnotu ospravedlnenia, a ak aj áno, je to len preto, aby vás potešilo. Aby sa váš drobec neopakoval, musíte vedieť, prečo a za akých okolností hryzie. Môžete to skúsiť vidieť sami alebo sa s ním porozprávať. V nasledujúcich dňoch po uhryznutí buďte ostražití. Vždy ho povzbudzujte, aby pomenoval svoje emócie a zhmotnil ich slovami alebo prečo nie kresbami? Rodičia by mali poznať možnosti a schopnosti svojich detí a svoje nároky prispôsobiť dieťaťu. Nezriedka sú za neurotickými problémami detí ich ambiciózni rodičia, ktorí preceňujú význam školských známok, úhľadného písma alebo prvenstiev v súťažiach. Aj rodič, ktorý sám trpí neurózou, môže byť problémom. Tým, že je sám často podráždený, prepracovaný, ľahko podľahne afektu - prenáša svoje psychické vypätie na celú rodinu. V živote vzniká mnoho stresových situácií, avšak k tomu, aby sa u dieťaťa vyvinula neuróza, je potrebná určitá predispozícia.
Dôležitosť hygieny a bezpečného prostredia
Keďže dieťatko si dokáže do úst vopchať skutočne všetko, musíme byť veľmi obozretné, hlavne na malé, ostré, špicaté a iné nebezpečné tvrdé, či jedovaté predmety. Drobné predmety akéhokoľvek druhu: mince, vrchnáky z pier, fixiek, guličky, fazuľky, hrášky, špendlíky a pod. musia z dosahu dieťatka preč. To platí aj pre malé jedlé predmety ako sú hrozienka, cukríky, oriešky, či pukaná kukurica. Sú to potraviny, ktoré nedokáže bezzubé bábätko rozžuť na menšie kúsky a sú príliš veľké na to, aby ich mohlo prehltnúť celé.
Osobitnou kapitolou, ktorá veľmi láka našich najmenších v túžbe po poznávaní a ochutnávaní, sú kvety a zemina, ktorú často na seba prevrátia. Veľké kvety a črepníky by teda mali byť tiež mimo dosah dieťatka, prípadne dať pred ne zábranu, aby sa k nim malý zvedavec nedostal. V opačnom prípade môže dôjsť k zraneniu, obtrhaniu a obžutiu listov, ktoré môžu byť aj jedovaté, ochutnávaniu hliny a pod.
Ak máte doma zvieratko, či dokonca viacero domácich miláčikov, aj tu musí byť vaša pozornosť na prvom mieste. Mačacie podstielky, miska so psími granulami, zvyšky jedál, to všetko predstavuje pre vášho šibala lákadlo, ku ktorému sa chce dostať. Výnimkou nie sú ani psie či mačacie chlpy, ktoré si môže pohybom v takomto prostredí dať do úst. Baktérie zo zvierat sa síce tiež svojím spôsobom podieľajú na posilňovaní imunity dieťaťa, avšak prílišná voľnosť zo strany rodičov by v tomto smere nemala byť.
Väčšina ostatných baktérií, s ktorými dieťa príde do kontaktu, posilňuje jeho obranyschopnosť. Hygiena je však pre jeho zdravý vývoj veľmi potrebná. Gumené hračky je potrebné aspoň občas umyť v horúcej saponátovej vode, opláchnuť pod tečúcou vodou a nechať voľne vysušiť. Plyšové hračky zase oprať v práčke na 40ºC podľa potreby, keď sa zašpinia. Cumlíky, hryzadlá a hrkálky je tiež dobré pravidelne umývať a čistiť. Zvlášť, ak dieťatku spadne cumlík na zem napr. vonku na prechádzke alebo na ihrisku, je nutné s tým počítať a mať poruke fľašku s čistou vodou, ktorou ho opláchnete. Nie je správne cumlík oblizovať, prípadne dať dieťaťu neumytý. My dospelí máme v ústach iné zloženie baktérií ako naši najmenší a hrozí riziko infekcie, ako aj vznik zubného kazu na mladých mliečnych zúbkoch. Nehovoríme o žiadnej sterilite, ale dodržiavaní aspoň základných hygienických zásad. V súvislosti s hygienou je dôležité spomenúť aj mobil a ovládač od TV ako bežné denné hračky, ktoré deti výdatne a s chuťou oblizujú. Trošku špiny síce neuškodí, ale určité pravidlá hygieny a hraníc by sa mali dodržiavať, inak dieťa môže veľmi ľahko dostať infekciu ústnej dutiny, hnačkové ochorenie, tráviace ťažkosti, bolesti bruška, či nakaziť sa parazitmi zo zvierat.
tags: #preco #novorodenec #hryzie #ruky