Plač bábätka je univerzálnym jazykom, ktorý však často ostáva pre rodičov nepochopený. Hoci idealistické predstavy o vzájomnom porozumení bez slov narážajú v praxi na realitu, vedci potvrdzujú - s každou ďalšou skúsenosťou sa rodičia učia lepšie dešifrovať signály svojich detí. Táto schopnosť nie je vrodená, ale nadobúda sa praxou a porozumením špecifickým potrebám a vývojovým štádiám dieťaťa. Od prvých dní života, kedy plač symbolizuje zdravie a túžbu po živote, až po obdobia, kedy sa stáva zdrojom frustrácie a vyčerpania, je detský plač komplexným komunikačným nástrojom. Dôležité je pri ňom zachovať chladnú hlavu a snažiť sa pochopiť, čo sa bábätko snaží oznámiť.
Plač ako univerzálny jazyk bábätka a jeho evolučný význam
Plač bábätka v okamihu jeho narodenia je dobrým znamením. Obzvlášť po predčasnom pôrode sa naň napäto čaká. Je symbolom zdravia a pripravenosti pobiť sa o svoje miesto na tomto svete. Dojíma a rozradostňuje. No plač bábätka môže aj frustrovať, vyčerpávať, nahnevať. Najmä ten, ktorý trvá pridlho, je intenzívny a neutíchajúci.
Výskumy mozgu ukázali, že plač vlastného bábätka v prvých týždňoch po pôrode u mami vyvoláva pocit nabudenia a úzkosti. No podobné pocity vyvoláva aj u „nerodičov“. Pri zvuku detského plaču sa im zvýši hladina stresových hormónov v krvi a sú v pohotovosti. Z hľadiska evolúcie to má veľký význam. Dospelý sa pod vplyvom emočného stresu snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a čo najrýchlejšie ju odstrániť - a to zvyšuje šancu bábätka prežiť.
Štatistika a zákonitosti detského plaču
Vedci pozorovaním stoviek bábätiek počas ich prvého roka života zistili, že ich plač má určité zákonitosti. Novorodenci zväčša plačú málo, od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje, na konci druhého mesiaca dosiahne vrchol a potom začne krivka klesať. Medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne stabilnú úroveň. Existujú však aj výnimky. Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. To naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju úlohu tu zohráva aj zrelosť jeho tela - najmä nervovej sústavy. Väčšina novorodencov plače 1 až 3 hodiny denne. Všetky bábätká majú obdobia, kedy sa prejavujú plačom, a to hlavne preto, že je to jediný spôsob, ako môžu oznamovať svoje potreby.
Vplyv nadmerného plaču na rodičov a vzťah dieťa-rodič
Nadmerný plač dieťatka môže vyvolať u rodičov pocity zlyhania, neschopnosti či presvedčenia, že sú „zlí rodičia“. Strácajú pocit rodičovskej kompetencie. K tomu sa pridružuje deficit spánku, nedostatok oddychu, frustrácia a to všetko vedie k permanentnému stresu. Ten môže viesť až k pocitu vyčerpanosti či k depresiám. Závažné dôsledky môže mať nadmerný plač bábätka aj na vzťah rodič-dieťa. Rodič môže vidieť svoje dieťatko ako problémové, môže ho podvedome či vedome obviňovať z toho, že im to „robí naschvál“, že s nimi „manipuluje.“ Je to náročné obdobie aj pre tých najviac milujúcich rodičov. Preplakané týždne sú určite ťažkým obdobím pre nejedného rodiča. Je dobré uvedomiť si, že je to „len obdobie“ a to, že máte plačúce bábätko neznamená, že ste zlý rodič.
Plač ako primárny komunikačný nástroj: Nenaplnené potreby
Je dôležité si uvedomiť, že bábätko nedokáže manipulovať, nerozumie súvislostiam ani príčinám a už vôbec nechápe čas. Existuje preň len „tu a teraz“. Plač je v prvých týždňoch jeho života jeho jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba. Napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie. Vaše bábätko pochopiteľne nedokáže povedať „Mám hrozný hlad!“, „Chcem okamžite vystúpiť z tej príšernej autosedačky!“ alebo „Ten štítok na tričku ma privádza k šialenstvu!“. A tak jednoducho plače. Keď bábätko plače, vaše telo okamžite reaguje zvýšenou produkciou materského hormónu prolaktínu, ktorý vás núti vziať dieťatko do náručia a uspokojiť jeho potreby. Schopnosť utíšiť bábätko je vám teda daná už od prírody, a ak sa tak nepodarí hneď na prvý pokus, nesmiete to vnímať ako svoje zlyhanie. Rozladenosť bábätka rozhodne nie je reakciou na vaše rodičovské zručnosti.
Cute baby making horse sound (Bábätko robí koníka)
Zdravotné príčiny nadmerného plaču: Kedy vyhľadať lekára
Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci. Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú: neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku, reflux alebo hnačky, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti, bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, infekcie močového traktu, či ak matka užívala počas tehotenstva niektoré silné lieky.
Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, navštívte pediatra a podeľte sa s ním o svoje obavy. Napríklad, ak dieťa nemá teplotu, neznamená to, že ho niečo nebolí, možno ho bolí hlavička, hrdlo alebo mu idú zúbky. Prípad, kedy nič nezistili na pohotovosti, ale pediatrička požiadala o kontrolu uší a našla zápal stredného ucha bez hnisu, jasne ukazuje, že je potrebné hľadať ďalej.
Plač ako mechanizmus hojenia a uvoľnenia stresu
Biochemik William Frey skúmal chemické zloženie ľudských sĺz a zistil, že je v nich prítomnosť hormónov a neurotransmiterov, ktoré súvisia so stresom. Prišiel tak s myšlienkou, že slzíme pri plači preto, aby sme tieto látky z tela vylúčili, a tak nastolili v tele chemickú rovnováhu. Dieťatko tak môže plakať aj z dôvodu „hojenia sa“. Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu. Okrem toho, že im umožňuje zbaviť sa prebytočných chemikálií potením a slzami, pomáha aj pri vybíjaní energie, čo navodzuje hlboké uvoľnenie. Predčasne narodené bábätko je často krát v prvých dňoch či týždňoch stresované fyzickými zraneniami (bolestivé lekárske procedúry…), ale nesie si aj emočné zranenia (odlúčenie od matky po pôrode…). V takomto prípade je ideálne obmedziť stres, odstrániť zdroj rozrušenia, láskyplne svoje bábätko držať v náručí a dovoliť mu, aby sa vyplakalo. Pokiaľ je trauma u bábätka závažná, jeho záchvaty plaču môžu trvať až niekoľko mesiacov, než sa jej zbaví a jeho telo dosiahne rovnováhu.
Kategórie stresu, ktoré môžu viesť k plaču
Existuje 6 hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:
- Prenatálny stres a pôrodná trauma: Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo, kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahrňuje ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
- Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia.
- Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou. Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška (jemné pohupovanie, tlkot srdca). Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery.
- Vývojová frustrácia: Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť. Je súčasťou vývoja bábätka.
- Fyzická bolesť: V tejto kategórii je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo, či chorobu.
- Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk.
Sila dotyku a objatia: Prirodzená úľava od plaču
V jednej štúdii výskumníci požiadali skupinu matiek, aby svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše. Kontrolná skupina matiek mala svojim deťom poskytnúť len vizuálnu stimuláciu navyše. Matky, ktoré svoje deti viac nosili, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej ako deti v kontrolnej skupine. Pri plači bábätka je dôležité mať ho v náručí toľko, koľko potrebuje. Prítomnosť inej ľudskej bytosti uňho efektívne uvoľňuje napätie. Ak bábätko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak. Vytvárate mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu. Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli. Náruč na vyplakanie bábätku pomáha zbaviť sa získanej traumy ešte v ranom detstve, a to posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie a jeho schopnosť učiť sa.
Ľahko sa to píše, ťažšie realizuje. Detský plač je veľmi stresujúci. Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Bezplatnú psychologickú pomoc ponúka aj občianske združenie malíček.
Pochopenie detského plaču: Nadobudnuté rodičovské zručnosti
Idealistické presvedčenie, že matka svojmu dieťaťu bude rozumieť aj bez slov, naráža v praxi na tvrdé mantinely. Ale nezúfajte, chce to len prax, tvrdia aj vedci. Aj vaše bábätko stále plače a neviete prečo? Vedci potvrdili, že dôvody sa naučíte rozoznať s každou ďalšou skúsenosťou. Ak si ako čerstvá mama zúfate, že netušíte, prečo vaše bábätko plače napriek tomu, že je najedené, prebalené, ideálne oblečené a pri vás, vedci majú pre vás potešujúcu správu.
Všetko sa dá naučiť a aj so svojím dieťatkom sa potrebujete len zžiť a skúsenosťami nadobudnúť materinské zručnosti. Aj tak sa niekedy môže stať, že nebudete bábätku rozumieť v duchu slovenského porekadla "nemému ani vlastná mater nerozumie". Možno aj vy poznáte vo svojom okolí mamy, ktoré vždy presne vedia, čo majú spraviť, keď dieťa plače. Už podľa prvých tónov detského kriku často vytušia, či ide o plač z hladu, únavy či len nudy. Nie sú však za to o nič lepšími mamami ako vy, ak netušíte, čo tomu vášmu dieťatku práve je.
Vedci v magazíne Current Biology zverejnili dokonca štúdiu, ktorá skúmala schopnosť matiek rozoznávať typ plaču u detí. Išlo najmä o rozoznanie bolesti od neškodného nepohodlia. Nicolas Mathevon z University of Saint-Etienne tvrdí, že rozpoznať bolesť v plači dieťaťa je schopnosť, ktorú rodičia získavajú zo skúseností s deťmi. Spomínaná štúdia porovnávala dve skupiny ľudí - jedna skupina nemala veľa skúseností s deťmi, druhá naopak (sem patrili napríklad profesionálni rodičia). V pokuse sa ukázalo, že ľudia s minimálnymi skúsenosťami s deťmi nedokázali “počuť” bolesť v plači dieťaťa a nevedeli rozoznávať “bežný” plač od “vážnejšieho” plaču.
Výsledok jasne ukázal, že najlepšie rozoznávacie schopnosti tu mali rodičia malých detí, ktorí nikdy predtým plač daného dieťaťa nepočuli. Rodičia starších detí a profesionálni rodičia sa v kriku neznámych detí tak dobre nevyznali. Podľa výskumu majú deti v plači zakódované dôležité informácie. Dospelí sú naladení vnímať tieto informácie, ale schopnosť rozoznať ich a konkretizovať, napríklad že dieťa plače od bolesti, sa zlepšuje skúsenosťami. Dokonalým rodičom sa nikto z nás nenarodí. Všetci sa musíme učiť a vnímať svoje deti, aby sme boli schopní reagovať na ne najlepšie ako sa dá. Ak vidíme, že niečo nefunguje, máme možnosť vyhľadať odbornú pomoc a skúmať, čo v našom prístupe k deťom vieme zmeniť.
Rodičovská dilema: Prečo bábätká plačú, aj keď sú postarané?
„Keď už všetko zlyhalo, prečítaj si návod!“ Tak znie známa vtipná rada. K bábätku však nedostanete návod na použitie. Srdcervúci plač bábätka u mnohých čerstvých mamín spustí kolotoč negatívnych myšlienok a výčitiek. V prvom rade si treba uvedomiť, že detský plač je prirodzený. Novorodeniatko okrem neho nemá k dispozícii žiadny iný spôsob komunikácie. Svoje prirodzené potreby dáva najavo plačom. Čo ale robiť, keď sa všetko zdá byť v poriadku (bábätko je odpočinuté, nakŕmené i prebalené) a stále plače? Po prvé, nemyslite hneď na najhoršie.
Najčastejšie príčiny plaču a ako na ne reagovať
- Hlad: Niektoré bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku. Pokiaľ nedojčíte, skúste počas noci poprosiť partnera, nech zarobí mlieko on.
- Mokrá plienka: Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.
- Prestimulovanie: Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Možno ste si aj vy všimli, že po odchode návštevy býva dieťatko plačlivejšie. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom.
- Únava: Niečo podobné ako pri priveľa podnetoch nastáva aj pri plači z únavy. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka. Inak veľmi rýchlo prepukne v plač. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom. V tomto prípade je to podobné ako s plačom od hladu.
- Nuda: Môže sa bábätko nudiť? Áno, môže. Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť.
- Bolesť bruška: Bolesť bruška potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu, ktorá nedokáže pomôcť svojmu dieťatku. Plač v dôsledku koliky, bolesti bruška, môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia. Pri plači v dôsledku koliky vám v prvom rade pomôže len trpezlivosť. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov. Môžete vyskúšať bábätku masírovať bruško, ísť s ním na prechádzku, ale to ste už pravdepodobne skúšali. Nezabúdajte myslieť aj na seba. Prípad, keď dieťa krčí nôžky, môže naznačovať koliky.
- Teplota okolia: Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti. V suchom vzduchu sa tiež môže zduriť sliznica v nose, čo dieťaťu bráni dýchať a budí ho s plačom. Preto je dôležité pravidelne vetrať a zvlhčovať vzduch.
Praktické techniky na upokojenie plačúceho bábätka
Najčastejšou reakciou matky na plač dieťaťa je snaha ho utíšiť. Vybratie z postieľky a nosenie v náručí dieťa často upokojí a ono v matkinom náručí zaspí. Ak to tak nie je, reaguje mamička väčšinou tak, že má dieťa zrejme nedostatok výživy a plačom si ho žiada. Ak žena dieťa dojčí, priloží ho k prsníku, dieťa sa upokojí a všetko je v poriadku. Ak dôvodom na plač nebol ani hlad, pristupuje mamička k ďalšiemu kroku - dieťa rozbalí a zhodnotí, či neplakalo kvôli mokrej plienke. Ak všetko je v poriadku a plač nepoľavil, začína sa mamička väčšinou zapodievať myšlienkou, či nie je choré a ako ho má utíšiť. Cumlík dieťa odmieta, vystrkuje ho z úst, ale inak nemá prejavy žiadnej choroby. Potom je potrebné zvážiť, či príčinou plaču nemôže byť nafúknuté bruško.
- Zabaľte bábätko: Pohodlne ho zabaľte do zavinovačky alebo prikrývky s ručičkami pozdĺž tela. Bábätká ešte úplne neovládajú svoje pohyby, a to ich môže rušiť.
- Poloha na brušku: Bábätko pestujte tvárou dolu s bruškom položeným na vašej paži a dlaňou medzi nožičkami. Táto poloha môže pomôcť uvoľniť plyny.
- Šepkanie a šumivé zvuky: Vydávajte šumivé zvuky alebo šepkajte. Biele zvuky (white noise) môžu bábätku pripomínať zvuky z maternice a upokojiť ho.
- Spievanie uspávaniek: Spievajte pokojné, pomalé piesne, ako sú uspávanky. Melódia a váš hlas pôsobia upokojujúco.
- Jemné kolísanie: Jemne bábätko kolíšte. Rytmický pohyb napodobňuje pocit z maternice alebo nosenia.
- Teplý kúpeľ: Vyskúšajte teplý kúpeľ, veľa mamičiek naň nedá dopustiť. Zvuky špliechania a teplá voda, ktorá bábätko obklopuje, urobí zázraky. Keď budete vo vani tiež, bábätko utíši i váš vzájomný telesný kontakt.
- Zaujímavé rozptýlenie: Doprajte bábätku zaujímavé rozptýlenie. Ukážte mu novú hračku alebo upútajte jeho pozornosť na zrkadlo.
- Zachovajte chladnú hlavu: Dieťa dokáže vnímať vaše napätie a bude naň reagovať ďalším krikom. Každé z týchto odporúčaní nemusí fungovať pre všetky bábätká a občas zaberie to a inokedy ono. Skúšajte, čo bude fungovať a časom zistíte, čo a kedy je pre vaše bábätko najlepšie. Keď nájdete spôsob, ktorý dieťatko utíši, nemeňte ho. Používajte maximálne dva až tri rôzne spôsoby, ktoré zaberajú. Ak prvý zlyhá, použite ďalší namiesto nových experimentov. Aj vaša zúfalá snaha utíšiť bábätko za každú cenu, môže byť kontraproduktívna. Ak ho necháte chvíľku kričať, dáte mu priestor, aby sa upokojilo samo (a sebe šancu sa spamätať).
Špecifiká 7-mesačného bábätka: Vývojové míľniky a výzvy
Siedmy mesiac života bábätka prináša mnoho nových objavov a pokrokov. Dieťa objavuje čaro pohybu, ale rozvíjajú sa aj jeho rečové schopnosti a porozumenie. Každé dieťa sa vyvíja svojím tempom, no existujú isté míľniky, ktoré napovedajú, čo by malo dieťa v tomto veku dokázať.
Dieťatko v 7. mesiaci reaguje na svoje meno a chce byť v centre pozornosti. Očami sleduje mamu a otca v miestnosti. Zvyčajne už sedí vzpriamene s podporou, niekedy aj bez nej. Bezpečne sa otáča z bruška na chrbátik a späť. Čoraz častejšie skúma predmety rukami a očami, nie ústami. Prekladá si hračku z jednej ruky do druhej. Ochutnáva prvé príkrmy vo forme pyré či kúskov nakrájaných potravín. Dieťa svojimi zmyslami bystro zachytáva rôzne vnemy z prostredia a prijíma rozličné podnety.
Motorický vývin v 7. mesiaci: Hrúbka a jemnosť
V 7. mesiaci je pre dieťa kľúčové lezenie. Podmieňuje rozvoj motoriky, ako aj chrbtového svalstva. Preto sa majú rodičia snažiť, aby sa dieťa najskôr naučilo loziť, a následne sa samo naučí posadiť sa. Deti, ktoré sa neprirodzene dávajú do sedu, môžu mať neskôr zlé držanie tela a často nelozia. Pre tento vek je kľúčové lozenie. Podmieňuje rozvoj motoriky, ako aj chrbtového svalstva. Deti, ktoré veľa lozia, sa rýchlo naučia stavať sa na nohy. Aby dieťa lozenie bavilo, motivujte ho hračkou, ktorú pred neho položíte.
Dieťa v 7. mesiaci rado sleduje starších súrodencov, domáce zvieratá aj samo seba v zrkadle. Dôležitú úlohu pri tom zohráva mobilita, teda zdokonaľovanie pohybových zručností. Poteší ho, keď na podlahu rozložíte zaujímavé hračky. Musí vynaložiť úsilie, aby sa k nim mohlo otočiť, kotúľať či plaziť a napokon sa aj zdvihnúť na všetky štyri. Keď napríklad zíde k ohrádke, chytí sa jej a vytiahne sa do vzpriameného kľaku. Niektoré deti si v tomto čase prvýkrát samy sadnú, hoci neisto - predkláňajú sa a opierajú o rúčky.
Trápi vás, že kamarátkina dcérka už krásne lozí a ten váš „valibuk“ sa horko-ťažko pregúľa zo strany na stranu? Vývinové kroky si nevynútite. Prepojenie mozgu s pohybovými stereotypmi si vyžaduje čas a veľa opakovaní. Každé dieťa zvláda jednotlivé etapy vo vlastných časových oknách, samozrejme, musí mať dostatočnú príležitosť na precvičovanie otáčania, kotúľania, plazenia či lozenia po podlahe alebo inom rovnom a bezpečnom povrchu.
Výrazne sa zlepšuje ich pamäť, pamätajú si obľúbené knižky alebo hračky, po ktorých siahajú častejšie. Nielenže lepšie rozumejú, čo od nich chcete, ale dokážu si lepšie uvedomovať aj svoje potreby a to nielen tie fyziologické - začínajú si uvedomovať, keď mama nie je v ich blízkosti a môžu sa objaviť prvé náznaky separačnej úzkosti. Môžu sa objaviť dvojslabičné slová „mama“, „dada“. Zlepšuje sa aj koordinácia ruka-oko. Dieťa si predmet už nielen podáva z ruky do ruky, ale vie si ho aj namieriť k ústam, napr. fľašu, lyžičku. Na uchopovanie predmetov prestáva používať všetky prsty a pokúša sa o pinzetový (kliešťový) úchop - použije ukazovák spolu s palcom. Tento jav je však veľmi individuálny, u niektorých detí sa môže objaviť skôr, u iných neskôr. V 7. mesiaci sa dieťa učí reagovať na slová výzvy aj inými pohybmi - napr. na riekanku: „Ťapi, ťapi …“ tlieskať rukami, či na slová: „Urob pá-pá.“ zamávať. Začína dieťa vyslovovať dvojhláskové slabiky opakovane a žvatlať.
Hra, sociálny vývin a stimulácia v 7. mesiaci
Hra je pre rozvoj dieťaťa kľúčová. V tomto mesiaci už dokáže zareagovať na výzvy k jednoduchým hrám, ako vytlieskavačka „Ťap-ťap, ťapušky…“, schovávačka „Kuki-kuk!“ či „Barany buc“. Je to priestor aj pre oteckov, aby sa s deťmi zahrali na lietadielko, vyskúšali, ako robí vláčik a pod. Týmito hrami sa nielen rozvíja slovná zásoba, ale zlepšuje aj porozumenie, pretože dieťa začína konať na základe výzvy.
Napreduje aj sociálny vývin. Sedemmesačné dieťa už dokáže reagovať na známe osoby, na tie, ktoré sa mu páčia úsmevom, natiahnutím rúk a na tie „ostatné“ aj plačom či grimasou. Tiež lepšie „číta“ výraz tváre inej osoby, môže sa zľaknúť či rozosmiať, ak naňho robíte grimasy. Prehlbuje sa vzťah medzi dieťaťom a osobami okolo neho. Dieťa sa stáva aktívnym v sociálnom styku. Upozorňuje na seba hlasom, naťahuje ručičky. Lepšie chápe mimiku človeka. Reaguje úsmevom na úsmev dospelého a mračí sa na zamračenú tvár. Dáva prednosť osobe, ktorá sa o neho najviac stará.
Tipy na aktivity a stimuláciu pre 7-mesačné bábätko
Vyberte si hračky, ktoré vaša ratolesť môže hádzať na zem, prípadne ich nechať spadnúť. Umiestnite dieťa s hračkou pred zrkadlo. Nezabúdajte na spievanky, riekanky, rôzne pohybové a úchopové hry. Ponúkajte malému výskumníkovi hračky v rôznych veľkostiach, tvaroch, z rôznych materiálov a textúr, napríklad z dreva, lepenky, papiera, tkaniny či zo šuštiaceho materiálu.
Kreatívny nápad: Bábätko v tomto veku veľmi priťahuje jazyk. Vyberte si pesničku a skúste ju bábätku zaspievať v rôznej rýchlosti, poprípade zmenou hlasu. Pokojne pridajte aj hudobné nástroje. Postačia aj rumba gule, ktoré si dokážete vyrobiť aj sami doma - stačí ryžu nasypať do prázdneho obalu od kindervajíčka.
Tip na aktivitu: Vyberte sa na prechádzku a prineste si z nej rôzne poklady - listy, šišky, kameň. Prírodné materiály sú skvelé na skúmanie pomocou rúk a dieťa si tak podvedome vytvára vzťah k prírode.
Čo môžeme urobiť? Vaše bábätko bude fascinovať okolitý svet a preto môžete časť aktívneho času stráviť tým, že mu ho budete predstavovať. A to nielen v priestoroch vášho domova, ale aj vonku. Dieťa sa učí pozorovaním a určite ho zabaví, keď ho vezmete na ihrisko, kde môže sledovať ostatné deti pri hre. Určite vyskúšajte návštevu pieskoviska alebo detského kútika, kde bude mať nové podnety, ktoré ho budú fascinovať. Ukážte mu napríklad, ako sa robia bábovky z piesku. Demolovať ich bude pre neho veľká zábava.
Časom zistíte, že deti viac ako hračky zaujímajú skôr nástroje, ktoré vy sami používate - kuchynské náčinie, predmety z kúpeľne a podobne. Pripravte preto bábätku tematické košíky, kam vložíte napr. kuchynské potreby (drevená lyžica, kovová, metlička na šľahanie a pod.), do druhého zas kúpeľňové doplnky (hrebeň, zubná kefka, hubka). Takéto tematické košíky môžete obmieňať, poskytujú dieťatku bohaté zmyslové zážitky, podporujú rozvoj hrubej motoriky.
Výživa v 7. mesiaci a výzvy s odmietaním jedla
Bábätko s nadšením objavuje svet chutí a vôní. Stále mu ponúkajte rozmanité druhy príkrmov a sledujte, čo mu chutí a čo menej. Nevyvíjajte tlak na seba ani na dieťa, stravovanie berte ako rodinný rituál, pri ktorom sa spoločne stretnete. Keď nestíhate pripraviť domáci príkrm, nemajte obavy z už pripravených príkrmov v obchode. Bábätko toho ešte nezje veľa, preto si zvyšok príkrmu zamrazte v sterilných nádobách. Na prechádzku sú praktické termosky, ktoré udržia pokrm v správnej teplote. Bábätko už sedí a prijíma tuhú stravu v podobe zeleninových či ovocných pyré. Stále je však jeho hlavným zdrojom živín materské či umelé mlieko. Každopádne repertoár chutí môžeme stále viac rozširovať.
Možné príčiny odmietania jedla u 7-mesačného bábätka
Odmietanie jedla u 7-mesačného dieťaťa môže byť pre rodičov mimoriadne stresujúce. Je dôležité pochopiť, že nechutenstvo môže mať rôzne príčiny. Medzi najčastejšie patria:
- Vlastné tempo rastu: V obdobiach pomalšieho rastu dieťa potrebuje menej energie a má znížený apetít.
- Chýbajúca rutina: Nepravidelné stravovanie alebo vynechávanie jedál narúša biologické hodiny dieťaťa.
- Stres spojený s jedlom: Napätie pri stole alebo nútenie dojesť môže viesť k negatívnej asociácii s jedlom.
- Zdravotné problémy: Bolesti brucha, únava alebo iné zdravotné ťažkosti môžu znížiť chuť do jedla.
- Rozptýlenie: Hračky, televízia či okolie môžu odvádzať pozornosť dieťaťa od jedla.
- Nevhodné textúry alebo chute: Citlivosť na nové chute a textúry môže viesť k odmietaniu.
- Nočné dojčenie: U dojčených detí môže byť odmietanie príkrmov spojené s uspokojením potrieb dojčením.
- Zuby: Bolesť spojená s prerezávaním zúbkov môže ovplyvniť chuť do jedla.
- Vývojové míľniky: Rýchly rozvoj mozgu a osvojovanie nových schopností môžu dočasne ovplyvniť apetít.
Praktické rady pri odmietaní jedla
Pri odmietaní jedla je kľúčové zachovať pokoj a trpezlivosť. Nasledujúce tipy môžu pomôcť:
- Identifikujte príčinu: Pozorne sledujte dieťa a pokúste sa pochopiť dôvody odmietania.
- Vytvorte príjemné prostredie: Zabezpečte pokojnú a uvoľnenú atmosféru počas jedla.
- Ponúkajte rôzne jedlá: Experimentujte s rôznymi chuťami a textúrami.
- Rešpektujte jeho apetít: Nenúťte dieťa dojesť všetko, ponúkajte menšie porcie.
- Dodržiavajte pravidelný režim: Zavedenie pravidelných časov jedla reguluje apetít.
- Obmedzte rozptyľovanie: Vypnite televíziu a odložte hračky.
- Buďte trpezliví: Odmietanie jedla je často prechodné obdobie.
- Ponúknite príkrm pred dojčením: Ak dojčíte, skúste najprv príkrm.
- Neodstraňujte dojčenie: Materské mlieko zostáva dôležitým zdrojom živín.
- Zvážte konzistenciu jedla: Upravte textúru príkrmu podľa preferencií dieťaťa.
- Spoločné jedenie: Umožnite dieťaťu sedieť s vami pri stole.
- Nechajte dieťa jesť samé: Podporuje to samostatnosť a záujem o jedlo.
Dojčenie, príkrmy a spánok v 7. mesiaci
Je dôležité si uvedomiť, že dojčenie a príkrmy sa navzájom dopĺňajú. Materské mlieko je stále primárnym zdrojom živín. Nočné dojčenie je normálne a slúži nielen na uspokojenie hladu, ale aj na upokojenie a získanie istoty. Mliečna kaša ani umelé mlieko nie sú zázračným riešením celonočného spánku, ak dieťa nemá iné dôvody na budenie. Medzi 7. - 8. mesiacom detičky prechádzajú na 2 denné spánky v celkovej dĺžke 2,5 - 3 hodiny. Dĺžka týchto spánkov môže byť buď približne rovnaká, alebo je jeden kratší a druhý dlhší. V tomto období sa môže dĺžka bdelých okien počas dňa líšiť, zvlášť ak má dieťatko jeden spánok kratší a druhý dlhší.
Ďalšie zdravotné aspekty: Zúbky, teplota a iné diagnózy
Prerezávanie zúbkov
Približne v období 6.-7. mesiaca sa môžu objaviť náznaky prvých zúbkov. Rast zubov môže byť spojený s rôznymi príznakmi, ale netreba panikáriť. Na zmiernenie nepríjemných pocitov môžete bábätku poskytnúť špeciálne krúžky na hryzenie. Ak vaše batoľa používa cumeľ, môžete ho dať na chvíľu do mrazničky a potom ponúknuť bábätku. Chlad môže poskytnúť želanú úľavu. U starších dojčiat môže byť príčinou nepokoja rastúci zúbok, ktorý môže rovnako vyvolať teplotu. Plač a nepokoj dieťaťa po prerezaní zúbka ustane a dieťa sa vráti do obvyklého stavu pokoja.
Zvýšená teplota a plynatosť
Ak je dieťa naďalej nepokojné, plače, mali by sme zistiť, či nemá teplotu. Zvýšená teplota môže byť prejavom začínajúcej infekcie. A to by malo zvýšiť našu pozornosť najmä v prvých mesiacoch života. Mali by sme rovnako zvážiť, či dieťa nevziať k lekárovi. Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len proti horúčkovú terapiu.
Nadmerná plynatosť sa môže objaviť napríklad pri nesprávnej technike kŕmenia. Najmä pri podávaní mlieka fľaškou, ktorá má zlý sklon, môže dieťa prehĺtať s potravou väčšie množstvo vzduchu, čo sa následne prejaví zvýšenou plynatosťou, tzv. meteorizmom. V týchto prípadoch je najlepšou prevenciou úprava techniky kŕmenia. Dieťaťu pomáha teplý obklad na bruško, tzv. rektálna rúrka zavedená do konečníka. Túto rúrku je možné zakúpiť v zdravotníckych potrebách a opatrne, za použitia mastičky, ju dieťaťu zaviesť. Plyn z tráviaceho traktu dieťaťa sa uvoľní, dieťa sa upokojí a potom zaspí. Inou možnosťou je predpis prípravku určeného pre dojčatá so zvýšenou plynatosťou a jeho podávanie s každou dávkou potravy.
Prietrž alebo zlomenina?
Pri plači a nepokoji dieťaťa si všímame aj všetky ostatné prejavy jeho aktivity. Príčinou neobvyklého plaču a nepokoja môže byť aj prietrž alebo zlomenina. Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. U dieťaťa si preto vždy všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc a starostlivosť o seba
Ak ste vyskúšali všetky uvedené tipy a stále si robíte starosti s plačom vášho bábätka, obráťte sa na svojho detského lekára. Aj tento mesiac je potrebné navštíviť pani doktorku, ktorá v rámci poradne zhodnotí zdravotný stav od minulej prehliadky. Okrem hmotnosti, dĺžky, obvodu hlavičky ju bude určite zaujímať, ako sa dieťatko má, ako papá, ako napreduje motoricky, ako sa vyvíjajú jeho reflexy.
Ak odmietanie jedla pretrváva, je sprevádzané ďalšími príznakmi ako chudnutie či zmeny nálady, alebo máte obavy o zdravie dieťaťa, je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Starostlivosť o dieťa, ktoré odmieta jesť, môže byť náročná. Nezabúdajte na seba, doprajte si dostatok odpočinku a podpory. V prípade pretrvávajúcich problémov s plačom alebo odmietaním jedla je dôležité hľadať odbornú pomoc.
tags: #preco #place #24hodin #dieta #7 #mesacni