V dnešnej spoločnosti, kde sa kladie primárny dôraz na komunikáciu a neustále prijímanie informácií, akýkoľvek handicap v tejto oblasti je výrazne znevýhodňujúci. Rodičia sa často stretávajú s tým, že ich deti majú problémy s učením, nechcú chodiť do školy, sú často unavené, podráždené, nerozumejú učivu alebo nedokážu zvládnuť danú látku aj napriek vynaloženému úsiliu. Tento článok sa zameriava na identifikáciu príčin takýchto ťažkostí a ponúka riešenia pre rodičov a pedagógov, aby pomohli deťom nájsť cestu k úspechu a radosti z učenia.
Emocionálny svet dieťaťa s problémami v učení
Deti so špecifickými poruchami učenia tvoria nehomogénnu a širokú skupinu, avšak spoločné pre ne je emocionálne prežívanie vlastných neúspechov a reakcií okolia. Narušenie schopnosti dobre čítať a písať predstavuje bariéru prístupu k informáciám. V psychologických ambulanciách sa často stretávame s tým, že tieto deti pociťujú hodnotenia okolia ako nespravodlivé, neadekvátne vynaloženej námahe. Citlivo vnímajú prípadné prejavy sklamania rodičov, porovnávajú sa alebo bývajú porovnávané s úspešnejšími súrodencami, spolužiakmi alebo kamarátmi. Často nevidia východisko z tejto pre nich ťaživej situácie. To má za následok, že škola sa pre ne stáva utrpením a ony nezriedka začínajú hľadať možnosti úniku - zvyšuje sa u nich počet zameškaných hodín pre záškoláctvo a tiež chorobnosť.
Pri deťoch, u ktorých neboli poruchy rozpoznané včas, alebo im nebola poskytnutá adekvátna starostlivosť, sa často stretávame so školskou fóbiou, neurotickými alebo psychosomatickými poruchami. Preto je veľmi dôležité problém v učení včas rozpoznať a diagnostikovať. Už úvod poradenského prístupu, keď sa dieťa dozvedá, že ideme pátrať po príčine jeho ťažkostí a pravdepodobne za to môže diagnóza, za ktorú nenesie zodpovednosť ani vinu, je sprevádzaný jeho viditeľným uvoľnením. Ak chcú členovia rodiny spoločne vychádzať, musia sa naučiť venovať pozornosť a počúvať jeden druhého.
Špecifické vývinové poruchy učenia: Hlbší pohľad
Vývinové poruchy učenia sa objavujú u 2 - 5 % detí, hoci v skutočnosti je žiakov s podobnými ťažkosťami v učení oveľa viac. Poruchy učenia sú označením rôznorodej skupiny porúch, ktoré sa prejavujú ťažkosťami pri osvojovaní a používaní školských zručností, ako je čítanie, písanie, matematické usudzovanie a počítanie. Majú individuálny charakter, vznikajú na báze dysfunkcie centrálneho nervového systému a zásadne sťažujú deťom proces učenia, aj keď len v určitých oblastiach. Dôležité je spomenúť, že tieto deti, či dospelí, majú priemernú, často i nadpriemernú inteligenciu. Vývinové sa označujú preto, že sa spájajú s určitým stupňom vývoja a teda aj ich prejavom v tomto období, najčastejšie je to nástup do školy. Ak sa poruchám učenia nevenuje dostatočná pozornosť, môže to mať následky, ktoré sa v budúcnosti budú riešiť oveľa ťažšie. Dieťa aj napriek vynaloženému úsiliu nedosahuje očakávané študijné výsledky, môže byť zo strany učiteľov a rodičov považované za lenivé alebo dokonca hlúpe a je vystavené posmechu spolužiakov.
Príčiny vzniku porúch učenia
Veda vo vysvetlení príčin porúch učenia nie je celkom jednotná, teórií na vysvetlenie príčin vzniku je viacero. Sú však isté faktory, ktoré vznik vývinových porúch učenia ovplyvňujú. Najčastejšie spomínaná je ľahká mozgová dysfunkcia. Vplyv perinatálneho obdobia je teda nezanedbateľný. Dedičnosť je uvádzaná ako ďalšia z príčin vzniku vývinových porúch učenia. Niektorí autori uvádzajú okrem genetických faktorov aj sociálne - nepriaznivý vplyv rodinného prostredia, aj keď nie v zmysle vzniku poruchy, ale jej prejave a spracovávaní v školskom systéme.
Najčastejšie typy porúch učenia
Špecifické vývinové poruchy učenia rozdeľujeme na tri základné skupiny:
- Porucha čítania - Dyslexia: Podľa slovníka pôvodu slov je slovo dyslexia vytvorené z dys- čo znamená zoslabený, chybný, porušený a gréckeho slova lego- čítam, hovorím. Ľudovo povedané - dieťa si nevie správne priradiť tvary písmen k ich zvukovej podobe. Vidí písmeno, ale nevie ho „povedať“, nevie si spomenúť, ktoré to je. Potom slová prečíta nesprávne a tak mu text nedáva zmysel. Čítanie dyslektického dieťaťa je obvykle pomalé, namáhavé a stresujúce, takže jeho pozornosť sa rýchlo vyčerpá. Dieťa má primeranú úroveň inteligencie, dochádzky do školského zariadenia, no napriek tomu sa nedokáže naučiť čítať. Je to porucha podmienená v základných poznávacích schopnostiach a objavuje sa väčšinou hneď pri nástupe do školy. Dyslexia zasahuje do celkovej osobnosti dieťaťa. Keďže sa s ňou často spája aj narušenie sebavedomia, pocit menejcennosti, následný odpor k čítaniu, nepochopenie okolia, rodičov, ktorí považujú dieťa za lenivé atď. Dyslexia sa prejavuje tým, že dieťa nie je schopné naučiť sa spájať jednotlivé písmená do slabík a tie následne do slov. Časté je zamieňanie podobných písmen, pridávanie na koniec slova, či vynechávanie hlások. Ďalším dôležitým znakom je, že dieťa nedokáže porozumieť prečítanému textu a teda reprodukovať to, čo prečítalo.
- Porucha písania - Dysgrafia, Dysortografia:
- Dysgrafia je výrazné narušenie zručností písania, ktoré nie je spôsobené nízkou úrovňou mentálnych schopností, problémami zraku, alebo nevhodným spôsobom výučby. Dieťa si ťažko pamätá tvary písmen, ťažko ich napodobňuje, jeho písmo je príliš veľké, malé, ťažko čitateľné. Má ťažkosti pri napodobňovaní tvarov písmen a pomalé vybavovanie tvarov, ktoré pretrvávajú aj vo vyšších ročníkoch. Často škrtá, prepisuje písmená a jeho písomný prejav je neupravený. Dysgrafik má problém s grafickou stránkou písaného prejavu, jeho tvarom, úpravou a čitateľnosťou. Je tu viditeľný problém s osvojením si tvarov písma, jeho napodobnením, či zapamätaním. Časté je zrkadlové písanie, zamieňanie si tvarovo, či zvukovo podobných písmen, prehadzovanie písmen, ich vynechávanie, či umiestňovanie znamienok na nesprávne miesta.
- Dysortografia je špecifická vývinová porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje neschopnosťou človeka uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Dieťa nepočuje správne to, čo sa mu diktuje, hoci sluch má úplne v poriadku, nevie rozložiť a znova zložiť slovo na hlásky. Môže zamieňať tvarovo podobné písmená (b-d). Má problém prakticky uplatniť naučené pravidlá a poučky. Ak je dieťa hypoaktívne, zdĺhavo hľadá v pamäti správne gramatické tvary a podobne ako dysgrafické dieťa nestíha písať diktované vety. U hyperaktívnych detí sú typické nedopísanie slov, skomoleniny koncoviek, vynechané diakritické znamienka. Je častý výskyt spolu s dyslexiou.
- Porucha počítania - Dyskalkúlia: Je poruchou osvojovania matematických schopností. Pri dyskalkúlii ide v podstate o poruchu abstraktného myslenia, o sťažené chápanie symbolickej povahy grafických znakov (čísel), v čom spočíva jej podobnosť s dyslexiou. Prejavuje sa viacerými znakmi, ako napr. zamieňanie poradia čísel, počítaní čísel po jednom, neschopnosť pamätať si, čítať, či písať čísla, problémy v rysovaní, slovných úlohách, pri rozlišovaní geometrických tvarov a podobne.
Menej časté poruchy učenia:
- Dyspraxia - motorická neobratnosť, kde je postihnutá vývojová, motorická koordinácia.
- Dysmúzia - porucha hudobných schopností. Ide o neschopnosť osvojenia si hudobných zručností.
- Dyspinxia - porucha kreslenia. Charakteristická je nízka úroveň kresby, celková neschopnosť zobraziť predmety, či javy adekvátne v závislosti od veku.
Ako poruchu učenia rozpoznať?
Nie sú zriedkavé situácie, že dieťa bolo považované za neschopné, zaostávalo v učení za spolužiakmi, nevedelo napredovať potrebným tempom a nakoniec sa ukázalo, že to nie je jeho schopnosťami, ale poruchou učenia, ktorou trpí. Niekedy nie je jednoduché odhaliť, či ide o flákačstvo, lenivosť, nesústredenosť z iných dôvodov alebo naozaj poruchy, za ktorú dieťa nemôže. Preto by sme mali poznať aspoň základné znaky porúch učenia a všímať si, či sa na vašom dieťati v čase problémov v škole objavujú alebo nie. Vo všeobecnosti platí, že ak sa desí školy, má strach z čítania nahlas, písania alebo riešenia matematických úloh, môže to byť spôsobené aj iným ako nechuťou učiť sa.
Pediater vysvetľuje príznaky dyslexie u detí
Iné príčiny ťažkostí s učením (okrem porúch učenia)
Zlé známky zďaleka neznamenajú, že vaše dieťa nič nevie, že sa nechce učiť alebo má poruchu učenia. Príčiny neuspokojivých školských výsledkov môžu byť rôzne. Často sa stretávame s tým, že mnohé z detí, ktoré nevedia čítať, netrpia dyslexiou, a preto sa s tým dá niečo urobiť.
Vplyv emócií a psychiky
- Nervózne a ustráchané dieťa: Vaše dieťa môže v škole patriť na vyučovaní k tým najlepším, s nadšením sleduje a aktívne sa doň zapája. Akonáhle sa ale píše písomná práca alebo nejaký test, ako by si nemohlo na nič spomenúť. Aj napriek tomu, že vlastne všetko vie, nedarí sa mu dostať lepšiu známku ako trojku. Keď mu učiteľka spontánne kladie otázky z tej istej učebnej látky, zodpovedá ich všetky správne. Problém v tomto prípade spočíva v tom, že dieťa nedokáže svoje myšlienky preniesť na papier. Byť nervózny pred skúškami je normálne. U žiakov vzniká strach, problém však je, keď prerastie až do paniky. Vtedy dieťa nedokáže správne vnímať otázky ani zopakovať naučenú látku. Strach mozgovú aktivitu blokuje, príjem informácií a ich spracovanie je narušené, následkom čoho si dieťa nevie na učivo spomenúť.
- Nemotivované dieťa: Nemotivované dieťa má zlé známky v dôsledku nedostatku záujmu o učenie. Niekedy sa stane, že dieťa sa pripravuje do školy denne, avšak bez výsledku. A tak celkom pochopiteľne považuje učenie za absolútnu stratu času. Môže tiež vidieť, že niektorí spolužiaci sa učia oveľa menej, ale majú lepšie známky. Toto na dieťa naozaj nepôsobí dobre. Problém môže byť napríklad v tom, že vaše dieťa sa musí učiť viac a dlhšie ako spolužiaci a potrebuje možno dlhšiu dobu na to, aby sa dostavil úspech. U tohto typu dieťaťa, keď sa niečo nepodarí hneď, okamžite stráca záujem o učenie. A tak sa často zbytočne vzdáva pred cieľom, v ktorom by sa konečne dožilo pozitívneho výsledku.
- Stres a pocit tlaku: To, ako sa dieťa cíti a čo práve prežíva, môže priamo ovplyvňovať jeho schopnosť koncentrácie a sústredenia sa. Niekedy za stresom a napätím stoja napríklad problémy doma, osobné starosti, ale veľmi často tiež tlak pred polročným vysvedčením či veľkou písomkou. Úlohy, skúšky, projekty - to všetko môže vytvoriť na deti obrovský tlak. Deti majú často pocit, že nemôžu zvládnuť všetko, čo sa od nich očakáva.
- Odmietanie školy: Keď dieťa opakovane nechce ísť do školy, rodiča zasiahne strach, bezradnosť a často aj vina. Odmietanie môže mať rôzne podoby - od občasného lámania nervov do poslednej chvíle až po pravidelné plačlivé, fyzické alebo úzkostné reakcie, ktoré znemožňujú návštevu školy. Tento jav nie je len „neposlušnosťou“: ide o signál, že dieťa prežíva niečo, čo nevie zvládnuť. U mladších detí často ide o separačnú úzkosť - strach z odlúčenia od rodiča, najmä pri náhlych zmenách (nové súrodenca, sťahovanie, zmeny dennej rutiny). U starších detí môžu dominovať sociálne problémy: šikana, konflikt s učiteľom či spolužiakom, pocit neadekvátnosti alebo akademický tlak. Niekedy je odmietanie spôsobené aj motiváciou mimo školy - deti, ktoré majú priestor tráviť čas s rodičom doma, môžu podvedome preferovať tento režim.
Problémy s pozornosťou a sústredením
- Nesústredené dieťa: Nesústredené dieťa dostáva zlé známky hlavne kvôli veľkému množstvu chýb, ktoré robí. Kvalita pozornosti u nás všetkých, nielen u detí, je závislá na koordinácii mnohých častí mozgu. Toto je dôvod, prečo je pozornosť ľahko zraniteľná a citlivá na najrôznejšie záťažové vplyvy, ako sú napríklad ruchy z okolia, únava, stres, choroby. Nesústredené deti pri školských písomných prácach neustále myšlienkami odbiehajú od zadania. Je pre ne veľmi ťažké sústrediť sa len na jednu vec, a preto robia veľké množstvo zbytočných chýb. Ak máte nesústredené dieťa, tak potrebuje oveľa viac času na precvičovanie školskej látky, pretože jeho myšlienky neustále preskakujú z učiva k nejakej inej téme.
- Poruchy pozornosti (ADD/ADHD): Čoraz viac sa hovorí o rôznych poruchách pozornosti u detí. Tie rozhodne netreba podceňovať, no nie vždy je za problémom so sústredením skrytá práve táto diagnóza.
- ADD (Attention Deficit Disorder) predstavuje poruchu pozornosti, ktorá je charakteristická hypofunkciou, čiže nedostatočnou aktivitou. Detičky s touto poruchou pozornosti sú ako keby zasnené a hlavou neprítomné. Môžu byť o niečo pomalšie pri podávaní výkonov v škole, no len málokedy sú problémové a neposlušné.
- ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou. Zvyčajne je diagnostikovaná zhruba okolo 6. až 9. roku života dieťaťa. V tomto období začína dieťa chodiť do školy a sú naň kladené vyššie nároky - a to predovšetkým na jeho pozornosť, koncentráciu a schopnosť učiť sa. Detičky trpiace poruchou pozornosti si vyžadujú viac trpezlivosti a dobre nastavený prístup od rodičov, blízkych aj ich učiteľov. Poruchy pozornosti totiž nie sú rozmar, ale niečo, za čo dieťa nemôže a samo sa s tým snaží bojovať.
- Zábudlivé a neporiadne dieťa: Tento typ detí má zlé známky v dôsledku zábudlivosti a nedostatku poriadku. Zlé známky dostávajú hlavne kvôli tomu, že zabudnú, čo sa majú naučiť, omylom sa naučia zlé učivo alebo si nenapíšu domáce úlohy. Majú problémy s udržiavaním poriadku a so systematickou prácou. Neporiadne a zábudlivé deti sa často dokážu prebojovať prvými dvoma rokmi školskej dochádzky. Potom sa však ich rodičia začínajú pýtať: „Prečo je naše dieťa tak nesamostatné, prečo stále na polovicu vecí zabúda?" Pri skúšaní a testovaní je ich práca takmer bezchybná, ale niekoľko úloh prehliadnu, a preto nevyriešia. Diktát môže byť takmer nečitateľný, v dôsledku čoho je tiež horšie hodnotený.
Význam životného štýlu a prostredia
- Zlý spánkový režim, respektíve nedostatok spánku: Nedostatok spánku dokáže vo veľkej miere ovplyvniť váš deň. Podobné to je i u detí. Pokojný detský spánok by mal trvať zhruba 10 - 12 hodín, v závislosti od veku. Zlý spánok spôsobuje únavu, znižuje koncentráciu a zvyšuje nervozitu.
- Nedostatok pohybu: Medzi rodičmi sa často hovorí, že deti nechajú vybehať, aby sa unavili a potom lepšie spali. Okrem toho má však pohyb aj iný účinok - napomáha koncentrácii.
- Zlá výživa a nesprávne stravovacie návyky: Je dôležité, aby dieťa jedlo pravidelne a zdravo. Nemalo by vynechávať raňajky - tie mu totiž dodajú energiu a dobrý štart do dňa. Jedálniček vašej ratolesti by mal obsahovať dostatok vitamínov a minerálov, čerstvú zeleninu, ovocie, vlákninu, bielkoviny a tiež zdravé sacharidy.
- Moderné technológie: Smartfóny, tablety a iné prístroje majú preukázateľný vplyv na schopnosť sústrediť sa. Ak má teda vaše dieťa problém sústrediť sa na učenie a domácu úlohu, nemusí mať nevyhnutne poruchu pozornosti.
Individuálne učebné štýly: Cesta k efektívnemu učeniu
Každé dieťa je iné a každé sa učí nové veci iným spôsobom. Ľudia sa od seba odlišujú aj tým, ktoré zmysly prednostne uplatňujú pri prijímaní informácií a pri učení sa. Jedna z klasifikácií učebných štýlov podľa zmyslových preferencií sa označuje akronymom VARK, čo je skratka pozostávajúca z prvých písmen anglických slov Visual (vizuálny - zrakový), Aural (auditívny - sluchový), Read / write (čítať / písať - verbálny, slovný), Kinestetic (kinestetický - pohybový). Odborníci v súvislosti s učením uvádzajú tiež niekoľko typových skupín detí, ktoré je dobré poznať kvôli tomu, aby sme ich vedeli správne motivovať pri učení. Ak vášmu dieťaťu robí problémy čítanie s porozumením, sústredenie sa alebo nedokáže uprene 10 minút v kuse počúvať výklad, možno mu aktuálny spôsob učenia nesedí.
- Vizuálny typ (Visual): Najlepšie sa učí pomocou obrázkov, grafov, farebných poznámok alebo videí.
- Sluchový typ (Aural): Najlepšie si pamätá informácie, keď ich počuje.
- Verbálny typ (Read/write): Učí sa vyhľadávaním informácií v texte, vytváraním výpiskov a myšlienkových máp.
- Kinestetický typ (Kinestetic): Dieťa potrebuje pohyb a praktické činnosti.
- Logický typ: Dieťa má rado štruktúru, vzorce a logické súvislosti.
Rozdielne učebné štýly detí vyžadujú rôzne učebné pomôcky a odlišný spôsob motivácie. Ako rodičia môžete zistiť, aký typ učenia vášmu dieťaťu najlepšie vyhovuje, keď budete používať vizuálne materiály (mapy, obrázky), počúvať zvukové knihy alebo sa hrať so vzdelávacími hrami a kreatívnymi úlohami. Sledujte, na čo dieťa najlepšie reaguje a čo najviac drží jeho pozornosť.
Diagnostika a včasné rozpoznanie problémov
Každé dieťa má z času na čas problémy s domácimi úlohami, nechápe nejaké učivo, čosi zvláda ťažšie ako ostatné… Avšak, ak je pre neho nejaká konkrétna oblasť učenia stále problematická, môže to znamenať aj poruchu učenia. Niekedy nielenže rodič, ale ani učiteľ neodhalí pravú príčinu, výsledkom môže byť zlý prospech a s dieťaťom sa tieto negatíva môžu viesť celý život. Deti, ktoré trpia poruchami učenia, potrebujú totiž iný prístup a len vďaka nemu môžu dosiahnuť pokrok. Ak si myslíte, že by vaše dieťa mohlo mať niektorú zo spomenutých porúch pozornosti alebo učenia, je dôležité navštíviť odborníka. Ten dieťa vyšetrí a diagnózu potvrdí alebo vyvráti.
Signály a príznaky porúch učenia podľa veku
Keďže i tie sú do veľkej miery individuálne, ťažko zovšeobecňovať. V každom prípade však, ak vidíte, že vaše dieťa potrebuje špeciálnu pomoc, neváhajte nájsť podporu. Tieto problémy vedia diagnostikovať pedagogicko-psychologickí poradcovia v centrách, ktorí vám tiež na základe testov poradia, čo ďalej.
- Predškolský vek: problémy s vyslovením slov, problém nájsť správne slovo, problém naučiť sa rýmovať, problém naučiť sa abecedu, čísla, farby, tvary, dni v týždni, problémy naučiť sa rutinné záležitosti, problémy s ovládaním farbičky, pera, nožníc, vyfarbovaním presných plôch, problémy so zapínaním gombíkov, zipsov, patentov, so zaväzovaním šnúrok.
- Vek 5 až 9 rokov: problémy naučiť sa súvislosť medzi písmenami a zvukmi, neschopnosť spájať zvuky a vytvárať z nich slová, pletenie základných slov pri čítaní, časté chyby pri čítaní, problém naučiť sa základné matematické pojmy, problémy s meraním času a zapamätaním si sekvencií, pomalé učenie sa novým zručnostiam.
- Vek 10 až 13 rokov: neschopnosť čítať s porozumením alebo problémy s ním, neschopnosť pochopiť matematické funkcie, negatívny vzťah k čítaniu a písaniu - dieťa sa vyhýba čítaniu nahlas, slabé organizačné schopnosti - chaotický neporiadok na stole, zabúdanie domácich úloh, či iných povinností a podobne, problémy počas diskusií v škole, problémy s vyjadrovaním sa nahlas, chabý rukopis.
Kedy vyhľadať odborníka?
Odborníka je vhodné vyhľadať čo najskôr, keďže dieťaťu môže byť veľmi nápomocná úprava výchovno-vzdelávacieho procesu presne podľa jeho potrieb. Pri diagnostike ide o komplexné vyšetrenie dieťaťa - lekárske, špeciálno-pedagogické, psychologické, v prípade potreby aj neurologické. Odborné vyšetrenie je vhodné zvážiť vtedy, ak problémy so sústredením pretrvávajú dlhšie než niekoľko mesiacov, zhoršujú školský výkon, narúšajú vzťahy alebo sú sprevádzané výraznými zmenami správania, emócií či spánku. Dnes je bežnou praxou väčšiny slovenských škôl inkluzívne vzdelávanie a teda súčasťou vzdelávacieho procesu v bežnej škole sú deti s rôznymi vývinovými poruchami učenia, správania, či s poruchami autistického spektra.
Praktické stratégie pre rodičov a pedagógov
Základy komunikácie a budovania vzťahu
Prvým krokom by malo byť aktívne iniciovať dialóg rodič-učiteľ. V ňom by ste mali pravidelne komunikovať o cieľoch a formách pomoci, dôverovať si navzájom a informovať sa o pokrokoch aj prípadných problémoch, ktoré môžu nastať. Pre obe strany to bude znamenať dôležitý zdroj informácií, ktoré výrazne napomôžu v procese korekcií a reedukácie. Zároveň sa dozviete veľa aj o tom, ako dieťa v škole osobnostne prežíva to, že bojuje napr. s dyslexiou, pretože pre konečný úspech je dôležitý postoj dieťaťa k jeho poruche, ktorý sa často odvíja od toho, aký je Váš postoj k dieťaťu.
Nie je dobré, ak rodič berie školský úspech, prípadne neúspech svojho dieťaťa ako otázku svojho spoločenského statusu, pretože to prináša problém s vyrovnaním sa s diagnózou dieťaťa. Rovnako kontraproduktívne je hľadať chyby v sebe, prípadne partnerovi. Úzkostnejšie ladení rodičia môžu zápasiť s pocitmi vlastnej viny, iní môžu celý problém zľahčovať. Často sa stretávame s bezradnosťou aj obavami rodičov o budúcnosť dieťaťa a jeho uplatnenie v živote. Aj tu platí overené pravidlo zlatej strednej cesty. Príliš úzkostná podpora, prehnaná starostlivosť a ochranársky až hyperprotektívny prístup vedie dieťa k nesamostatnosti a je rovnako škodlivý ako keď je dieťa odkázané len samo na seba.
Základom udržania si dobrého vzťahu s dieťaťom v týchto náročných podmienkach je vytvorenie nestresujúceho prostredia. Preto je dôležité, aby dieťa vnímalo Vašu pomoc ako spoluúčasť a aby sa nediala formou autoritatívneho zadávania a kontroly úloh. V praxi to znamená, že v čase určenom na prípravu do školy je potrebné venovať sa len dieťaťu, sedieť pri ňom, udržiavať s ním očný kontakt, verbálne aj neverbálne mu dávať najavo, že práve robíme niečo dôležité, pretože Váš postoj sa prenesie aj na dieťa. Musíme pri tom nestrácať zo zreteľa, že pre dieťa má rovnako veľký význam tak vzdelávanie ako aj budovanie sebaúcty a zdravého sebavedomia.
Efektívne zmeny vo vyjadreniach a prístupe
Ak chcete, aby vás deti začali počúvať, ukážte im do zrkadla obraz, ktorý by malo nasledovať. Teda ak sa s vami chce zhovárať, prestaňte sa venovať, čomu sa práve venujete, obráťte naňho plnú svoju pozornosť - teda počúvajte telom, tvár na úrovni jeho tváre, očný kontakt, sústredenie a doplnkové otázky. Tu je 10 účinných zmien vo vyjadreniach:
- Namiesto príkazu ponúknite voľbu:
- NIE: Už ti to opakujem 100-krát! Sprav to!
- ÁNO: Chcela by si to spraviť vlastným spôsobom, alebo ti nejako pri tom pomôžem ja?
- Teda miesto opakovania jedného a toho istého, čo vaše dieťa nejako nedokáže rozhýbať, dajte mu možnosť voľby a výber tak, aby to vyhovovalo aj vám.
- Namiesto predvídania nešťastia sa pýtajte na prípravu:
- NIE: Dávaj pozor! Buď opatrná! Spadneš! Ublížiš si!
- ÁNO: Na čo potrebuješ dbať?
- Nahraďte posudzujúce a predvídajúce otázky, ktoré možno s realitou nemajú veľa spoločného, otázkami ako: Čo si potrebujeme zopakovať predtým, než sa do toho pustíš? Na čo nesmieš zabudnúť? Učíte ho rozvíjať kritické myslenie. Nezabudnite dieťaťu vyjadriť podporu a dôveru. Napr.: Verím, že toto zvládneš.
- Namiesto kriku ponúknite pokojný tón a priestor:
- NIE: Nekrič! Nevrieskaj po mne!
- ÁNO: Prosím, rozprávaj tichšie. Ak sa potrebuješ vykričať, vybehni do svojej izbičky, ja tu na teba počkám.
- Ak sa ale v kriku stratia, niekedy stačí jemný dotyk, očný kontakt a stíšiť vlastný hlas a máte ich pozornosť. Dbajte ale aj na to, čo poviete a akým tónom, deti sú na to citlivé.
- Namiesto zákazu plaču ponúknite pochopenie:
- NIE: Nerev! Neplač!
- ÁNO: Vidím, že si potrebuješ poplakať. Je to v poriadku.
- Hnev alebo iné silné emócie môže dieťa ventilovať plačom, čo je úplne prirodzené, bez ohľadu na pohlavie dieťaťa. Je dôležité deťom emócie nielen odhaliť, aby sa necítili zmätené a vydesené, ale ich aj podporiť v tom prekonať ich, čo neznamená potlačiť, ale precítiť.
- Namiesto výčitiek sa zamerajte na budúce riešenia:
- NIE: Tak ti treba! Veď si to robila už tisíckrát! Mala si to vedieť.
- ÁNO: Čo/ako to nabudúce spraviť inak? Čo sme sa z toho naučili?
- „Tak ti treba!“ je jeden zo spôsobov, ako dieťa vypne pozornosť, prestane počúvať, pretože sa cíti nepochopené. To nie je cesta k jeho vnútornej motivácii.
- Namiesto zákazu ukážte správny postup:
- NIE: Nerob to! Prestaň s tým!
- ÁNO: Mohla by si to prosím spraviť takto?
- Neukazujte dieťaťu, že stále robí niečo nesprávne, ale naopak ukážte mu, ako si predstavujete, že by to mohlo byť a budete s tým oveľa spokojnejší. Skúste pridať: „Potrebujem, aby si …“
- Namiesto naliehania hľadajte rýchle riešenia:
- NIE: Rýchlo, ponáhľame sa!
- ÁNO: Ako najrýchlejšie sa dokážeme obliecť?
- Volíme ponáhľanie sa len vtedy, keď to je skutočne potrebné a ostatné razy sa snažíme fungovať v móde pokoja.
- Namiesto odmietnutia navrhnite odloženie:
- NIE: To ti nekúpim! Povedala som žiadne hračky!
- ÁNO: Pridáme to na zoznam vecí, ktoré kúpime k narodeninám/Vianociam?
- Ak deti náhodou nájdu naozaj niečo, čo sa im veľmi zapáči, spoločne si to dávame na zoznam budúcich nákupov.
- Namiesto odmietnutia z dôvodu veku navrhnite dočasné obmedzenie:
- NIE: Ešte nie si dosť starý. Ešte si na to príliš malý.
- ÁNO: Zatiaľ ti to nedovolím - ale len zatiaľ.
- Ak sa o deti bojíte, nebojte sa dieťaťu vysvetliť, prečo mu to nedovolíte - ale nie preto, že by spadlo, ale preto, že sa obávate, že by mohlo spadnúť.
- Ponúknite možnosť rozhodnúť:
- NIE: Na tomto mi nezáleží.
- ÁNO: Vidím, že tebe na tom záleží. Takže sa rozhodni ty sám/sama.
- Dajte dieťaťu možnosť si vyskúšať, aké to je viesť a prebrať za seba zodpovednosť.
Podpora pri špecifických problémoch
- Pre úzkostné dieťa: Odborníci radia pomôcť dieťaťu tak, že mu dáte najavo, že ho máte radi za všetkých okolností, a to nezávisle na jeho školských i iných úspechoch či zlyhaniach. Vysvetlite dieťaťu, ako strach v jeho mozgu funguje a čo všetko spôsobuje. Učiteľ môže dieťaťu pomôcť tak, že mu vysvetlí, že dôležité nie sú len známky z písomných prác a že výsledná známka na vysvedčení sa skladá z mnohých čiastkových oblastí jeho výkonu.
- Pre nesústredené dieťa: Psychológovia radia pracovať s dieťaťom na samotnej schopnosti sústrediť sa. Rodičia by mali dbať na to, aby ich dieťa začatú činnosť vždy dokončilo. Doprajte mu tiež pocit úspechu. Taktiež v škole by mal učiteľ dať dieťaťu príležitosť, aby pred ostatnými spolužiakmi ukázalo to, čo naozaj vie. Používajte rôzne druhy pomôcok, začleňujte názorné a praktické ukážky a nezabúdajte na relaxáciu (dychové cvičenia, relaxačná hudba, pohybové hry).
- Pre nemotivované dieťa: Rodičia by určite mali nájsť nejakú oblasť, v ktorej je dieťa úspešné a podporovali ho v nej. Konajte tak, aby dieťa opakovane pociťovalo, že ste na neho hrdí a že jeho úspech neberiete na ľahkú váhu. Ukážte svojmu dieťaťu jednoduchú fintu, aby dokázalo obstáť aj v škole - potrebuje predovšetkým vieru v seba samého.
- Pre zábudlivé a neporiadne dieťa: V prvom rade je potrebné ho naučiť udržiavať si poriadok vo veciach, na stole, v školskej taške. Domáce úlohy si musí dieťa vždy starostlivo zapisovať. Kúpte mu jeden samostatný zošit špeciálne na tento účel, ktorý s ním budete vždy po príchode zo školy spoločne kontrolovať. Po domácich úlohách vždy najprv spoločne pripravte aktovku na ďalší deň a až potom sa dieťa môže hrať. Doprajte svojmu dieťaťu možnosť niesť zodpovednosť za seba. Namiesto najrôznejších trestov radšej využívajte techniku pozitívnej motivácie. Keď má dieťa niečo urobiť, požiadajte ho len o jednu vec a až potom, keď ju splní, zadajte mu ďalšie úlohy. Urobte dieťaťu zoznam požadovaných vecí a naučte ho vyškrtávať urobené úlohy.
Vytvorenie optimálneho prostredia a režimu
Pre konečný úspech je dôležitý postoj dieťaťa k jeho poruche, ktorý sa často odvíja od toho, aký je Váš postoj k dieťaťu. Toto predovšetkým znamená prijatie dieťaťa takého, aké je, uvedomovať si jeho prednosti, stanovovať dosiahnuteľné ciele, hodnotiť výsledky realisticky a s primeraným pedagogickým optimizmom, naučiť dieťa vidieť a oceňovať hoci aj malé pokroky a dať mu pocit, že je milované! Chváliť a oceňovať dieťa oveľa viac za jeho snahu než za úspech je tá najlepšia cesta ako mu pomôcť stať sa vyrovnanou a harmonickou osobnosťou.
Väčšiu pravdepodobnosť zažiť úspech bude dieťa mať, ak budete postupovať metódou pomalých krokov, to znamená, že nebudete zvyšovať náročnosť, kým dieťa nezvládne istú úroveň. Ďalšou dôležitou zásadou je pravidelnosť, systematickosť a práca s porozumením, pretože ak dieťa pracuje rutinne a bez záujmu, tak sa očakávané výsledky nedostavia a dieťa bude demotivované.
- Starostlivosť o celkovú životosprávu: Zlepšenie koncentrácie je proces. Prvé pozitívne zmeny sa môžu objaviť po niekoľkých týždňoch úpravy režimu, stravy a spánku. Doprajte dieťaťu dostatok spánku, pohybu a zdravú výživu. Ak má dieťa problémy sústrediť sa, skúste mu zmeniť režim, prípadne sa zamyslite, či ho neovplyvňuje niektorá z vyššie spomenutých príčin.
- Eliminácia rušivých elementov: Zbavte priestor, kde sa dieťa učí, rušivých elementov. V prvom rade hovorím o priestore, kde sa dieťa zvyčajne učí, čiže v detskej izbe. Zvyčajne bývajú najrušivejšie práve zariadenia ako telefóny, televízory, počítače, tablety, ale tiež rôzne hry a časopisy. Izbička by mala byť čistá a uprataná.
- Štruktúrovaná práca a odpočinok: Rozdeľujte činnosť na menšie celky. Deti, ktoré majú ťažkosti sa sústrediť, nevydržia dlho vnímať a učiť sa. Môže preto pomôcť, ak väčšie celky učiva rozdelíte do menších častí. Doprajte dieťaťu tiež pocit úspechu. Dieťa by malo mať možnosť striedať chvíle, keď sa musí sústrediť a keď môže jednoducho vypnúť a venovať sa voľnej hre či oddychu. Malo by ich vedieť zároveň samo rozlíšiť.
- Podpora učenia a motivácie: Chváľte. Ak dieťa niečo urobí správne, prípadne sa mu podarí vyriešiť úlohu alebo odpovedať korektne na otázku, pochváľte ho. Ide o pozitívnu motiváciu, ktorá niekedy týmto deťom chýba. Doprajte deťom možnosť aktívne sa zúčastňovať prípravy plánu učenia, napríklad pri výbere materiálov alebo tém, ktoré ho zaujímajú (samozrejme, ak je to možné). Ďalším dobrým nápadom je stanoviť si spoločne ciele, ktoré povzbudia túžbu učiť sa. Namiesto toho, aby ste sa sústredili iba na výsledky, oceňujte úsilie, ktoré dieťa vyvíja.
Pediater vysvetľuje príznaky dyslexie u detí
Využitie odborníkov a pomôcok
Cieľom nápravy porúch učenia je dosiahnutie prinajmenšom sociálne únosnej úrovne čítania, písania či počítania, tak aby bol žiak schopný vzdelávania sa. Bežnou súčasťou a výbavou týchto detí/žiakov sú rôzne kompenzačné pomôcky, ktoré môžu používať - či už ide o rôzne tabuľky, alebo úpravy „šité“ každému dieťaťu na mieru. Tolerantný prístup a zmena hodnotenia detí neznamená automaticky o stupeň zlepšenú známku na vysvedčení. Cieľom našich odporúčaní je vytvoriť na vyučovaní také pracovné podmienky, aby výkon dieťaťa mohol byť čo najlepší. Aby bolo schopné plniť adekvátne požiadavky učiteľa.
Ak dieťa s nejakým predmetom bojuje, je dobré sa porozprávať s učiteľom, aby ste počuli názor odborníka. Skúste zvážiť doučovateľa, ktorý môže s dieťaťom pracovať na konkrétnych problematických oblastiach. Deti často lepšie reagujú na odbornú pomoc a vnímajú pri učení doučovateľa ako väčšiu autoritu v porovnaní s rodičmi, čo môže výrazne zlepšiť ich sústredenie. Doučovateľ navyše často prináša iný prístup a metódy, ako sú hry alebo interaktívne aktivity, ktoré učenie dokonale prispôsobia potrebám dieťaťa. Po konzultácii s pediatrom môžete dieťaťu podávať voľnopredajné doplnky podporujúce činnosť nervovej sústavy, ako sú Omega-3 mastné kyseliny, horčík a vitamíny skupiny B, ktoré sú dôležité pre mozog, pamäť a emocionálnu vyrovnanosť.
Búranie mýtov a inšpirácia
Určite je častým argumentom ľudí, ktorí sa možno po prvýkrát stretnú s človekom s poruchou učenia, že je lenivý, či neochotný. Opak je však pravdou a človek trpiaci poruchou učenia za jednotlivé symptómy skutočne nemôže a ani silou svojej vôle, či snahy ju nedokáže úplne premôcť. Rovnako mýtus, že z neho nikdy nič nevyrastie a nič nedokáže, je nepravdivý. Dyslexia - porucha čítania - nemusí byť prekážkou v dosiahnutí skvelej kariéry. Mnohí známi ľudia sa stali slávnymi, aj keď ich učitelia v mladosti považovali za hlúpych. Dokonca ľudia, ktorí prešli obdobím ťažkých začiatkov v škole sa zhodujú v tom, že keď museli čítaniu venovať viac času, museli byť dôslednejší a veľakrát aj pomalšie a dlhšie čítať, priviedlo ich to časom k lepším výsledkom. Predbehli aj tých, ktorí čítanie zvládli s ľahkosťou. Na vyvrátenie tohto mýtu si môžeme predstaviť niekoľko známych ľudí, ktorý napriek svojim „dyskám“ dokázali toľko, že ich mená pozná celý svet. Ide o svetoznámych hercov, umelcov, spevákov, sochárov, či spisovateľov. Uvádzame najznámejších: Pablo Picasso, John F. Kennedy, Hans Christian Andersen, Thomas Edison, Tom Cruise a mnoho iných.
tags: #preco #sa #moje #dieta #nevie #naucit