Tehotenstvo je obdobím očakávania a radosti, ktoré by malo ideálne trvať približne 40 týždňov. Termín pôrodu sa pritom počíta od prvého dňa poslednej menštruácie. Deti sa považujú za donosené, ak sa narodia od 37. do 42. týždňa tehotenstva. Keď sa dieťa narodí pred ukončením 37. týždňa tehotenstva, považuje sa za predčasne narodené. Posledné týždne tehotenstva sú pritom rozhodujúce pre zdravý prírastok hmotnosti bábätka a pre úplný vývoj rôznych životne dôležitých orgánov vrátane mozgu a pľúc.
Každý rok sa na svete predčasne narodí zhruba 15 miliónov detí. V minulosti bol predčasný pôrod hlavnou príčinou úmrtí dojčiat. Podľa údajov amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb je však predčasný pôrod stále najčastejšou príčinou úmrtí dojčiat na celom svete, čo podčiarkuje jeho závažnosť a komplexnosť.
Klasifikácia predčasného pôrodu
Predčasný pôrod možno ďalej kategorizovať na základe gestačného veku do niekoľkých podkategórií, ktoré odrážajú rôzne stupne nezrelosti a potenciálneho rizika pre dieťa:
- Neskorý predčasný pôrod: Ide o deti narodené medzi 34. a 36. týždňom tehotenstva. Aj keď sú vyvinutejšie ako veľmi predčasne narodené deti, stále sú vystavené riziku rôznych zdravotných problémov vrátane ťažkostí s dýchaním, problémov s kŕmením a žltačky.
- Stredne predčasný pôrod: Patria sem deti narodené medzi 32. a 34. týždňom tehotenstva. Môžu mať syndróm dychovej tiesne, ťažkosti s kŕmením, problémy s reguláciou teploty a iné zdravotné komplikácie.
- Veľmi predčasný pôrod: Ide o deti narodené medzi 28. a 32. týždňom tehotenstva. Tieto detičky čelia vážnym zdravotným problémom v dôsledku ich skorého príchodu. Bežné komplikácie zahŕňajú syndróm dychovej tiesne, nedostatočne vyvinuté orgány, infekcie a potenciálne dlhodobé zdravotné a vývojové problémy.
- Extrémne predčasný pôrod: Najzraniteľnejšie predčasne narodené deti sú tie, ktoré sa narodili pred 28. týždňom tehotenstva. Tieto deti sú vystavené mimoriadne vysokému riziku závažných zdravotných komplikácií vrátane syndrómu ťažkej respiračnej tiesne, krvácania do mozgu, infekcií a dlhodobých vývojových problémov.
Predčasný pôrod môže nastať z rôznych dôvodov, pričom často ide o komplexnú súhru rôznych faktorov, ktoré môžu zahŕňať zdravotné problémy matky, infekcie, viacpočetné tehotenstvo alebo štrukturálne anomálie maternice.
Skoré komplikácie u predčasne narodených detí
Predčasne narodené deti narodené pred ukončením 37. týždňa tehotenstva často čelia rôznym skorým zdravotným komplikáciám v dôsledku nedostatočne vyvinutých orgánov a systémov. Medzi tieto komplikácie patria:
- Syndróm dychovej tiesne (RDS): Predčasne narodené deti nemajú dostatok surfaktantu, povrchovo aktívnej látky, ktorá je životne dôležitá, pretože znižuje povrchové napätie vo vzduchových vakoch (alveolách), čo umožňuje ľahšie roztvorenie pľúc a účinnú výmenu kyslíka. Ich pľúca sú tak nedostatočne vyvinuté na samostatné dýchanie.
- Apnoe predčasne narodených detí: Apnoe je bežný stav u predčasne narodených detí, pri ktorom dochádza k dočasnému prerušeniu dýchania, ktoré trvá dlhšie ako 20 sekúnd. Tieto prestávky v dýchaní sú často spojené s bradykardiou (spomalenie srdcovej frekvencie) a poklesom kyslíka v krvi.
- Žltačka: Žltačka u predčasne narodených detí môže byť závažnejšia a viesť až k poškodeniu mozgu, pretože ich nezrelá pečeň má ťažkosti so spracovaním bilirubínu.
- Nekrotizujúca enterokolitída (NEC): Je to život ohrozujúce ochorenie postihujúce predčasne narodené deti, s úmrtnosťou až 50 percent. Ide o zápal čreva vedúci k bakteriálnej invázii, spôsobujúcej poškodenie buniek a odumretie čreva. Môže viesť k intolerancii kŕmenia, opuchu brucha a k sepse.
- Krvácanie do mozgu (intrakraniálne krvácanie): Krvácanie do komôr mozgu sa môže u predčasne narodených detí vyskytnúť preto, že cievy v mozgu dieťaťa sú krehké a nie úplne vyvinuté, čo ich robí náchylnými na pretrhnutie pod stresom z pôrodu a inými faktormi.
- Sepsa: Sepsa u predčasne narodených detí je kritický zdravotný stav charakterizovaný systémovou infekciou, ktorá sa môže rýchlo stať život ohrozujúcou. Prejavuje sa príznakmi, ako zrýchlené dýchanie, horúčka alebo nízka telesná teplota a nestabilná srdcová frekvencia.
Dlhodobé následky predčasného narodenia
Predčasný pôrod môže ovplyvniť dieťatko nielen bezprostredne po pôrode, ale aj neskôr v období dospievania a dospelosti. Spektrum dlhodobých následkov je široké a vyžaduje si špecializovanú pozornosť. Medzi najčastejšie patria:
- Neurologické a vývojové poruchy: Predčasne narodené deti môžu mať problémy spojené s neurovývojom vrátane porúch učenia (dyslexia a dyskalkúlia), porúch pozornosti (ADHD) a problémov s organizačnými schopnosťami. Komplikácie so správaním a emóciami vrátane úzkosti a depresie môžu pretrvávať až do dospelosti, čo si vyžaduje neustálu podporu duševného zdravia.
- Detská mozgová obrna (DMO): Predčasne narodené deti sú na tento stav náchylnejšie, pretože ich mozog je pri narodení stále v kritickej fáze vývoja. DMO ovplyvňuje pohyb a koordináciu svalov.
- Poruchy zraku: Retinopatia nedonosených (ROP) je ochorenie, ktoré spôsobuje abnormálny rast krvných ciev v oku, ktoré môžu presakovať alebo krvácať. To spôsobuje zjazvenie sietnice, vrstvy nervového tkaniva v oku, ktorá vysiela správy o svetle do mozgu, čo môže viesť k zhoršeniu zraku až k slepote.
- Poruchy sluchu: Senzorická strata sluchu je typ poruchy sluchu, ktorá je výsledkom poškodenia alebo abnormalít vnútorného ucha alebo sluchového nervu. Tento typ straty sluchu je zvyčajne trvalý a môže ovplyvniť schopnosť dieťaťa jasne vnímať zvuky a reč, čo výrazne komplikuje vývoj jazyka a komunikácie.
- Kardiovaskulárne komplikácie: Tieto komplikácie môžu zahŕňať vysoký krvný tlak, čo si môže vyžadovať neustále sledovanie a liečbu.
- Metabolické a endokrinné poruchy: Niektoré z bežných problémov zahŕňajú obezitu, ktorá môže byť výsledkom nevyváženého metabolizmu a môže prispieť k ďalším zdravotným problémom, ako je cukrovka.
- Gastrointestinálne problémy: Predčasný pôrod môže narušiť normálny vývoj tráviaceho traktu, čo môže viesť k problémom, ako je gastroezofagálna refluxná choroba, čo je stav, keď obsah žalúdka prúdi späť do pažeráka.
- Komplikácie s obličkami: Obličková nedostatočnosť, ktorá sa prejavuje zníženou funkciou obličiek, je potenciálnym dlhodobým problémom u predčasniatok, vyžadujúcim si sledovanie renálnych funkcií.
Význam a história skríningu sluchu u novorodencov
Už niekoľko desaťročí sa robí vyšetrovanie sluchu malých detí. Dôležité je čo najskoršie odhalenie poruchy sluchu. Pri neskorej diagnostike poruchy sluchu môže dôjsť u dieťaťa až k hluchote alebo ťažkej poruche sluchu a tým oneskorenému vývoju reči a spomaleniu mentálneho vývoja.
Treba si ale uvedomiť aj to, že deti postihnuté poruchou sluchu sa často rodia bez predchádzajúcich podozrení úplne zdravým rodičom. Štatistiky potvrdzujú, že porucha sluchu sa vyskytuje u jedného z 1 000 až 2 500 novorodencov. Polovica porúch je vrodená, ale ide aj o poruchy u detí, ktoré mali problémy po pôrode alebo museli užívať lieky, ktoré môžu poškodiť sluch.
S myšlienkou testovať sluch u novorodencov pomocou špeciálneho prístroja prišiel doktor Maximilian J. Pielmaier, ktorý sa po svojej 30-ročnej praxi v liečbe dospelých nepočujúcich rozhodol venovať malým deťom a vyšetrovať u nich sluch a tak predchádzať neskorým diagnostikám, kde už bola šanca na vyliečenie mizivá. V roku 1996 začal Pielmaier veľkú testovaciu akciu sluchu. Pokúsil sa o inštaláciu prístroja určeného na toto špeciálne vyšetrenie vo veľkej pôrodnici vo svojom rodisku, nemeckom meste Weiden. A bol úspešný. Už do dvoch týždňov boli v pôrodnici zistené dva prípady novorodencov s úplnou hluchotou. Boli to deti zdravých rodičov, ktoré nepatrili do žiadnej rizikovej skupiny a ich pôrod prebehol taktiež bez komplikácií. Pielmaier začal o tomto novom vyšetrení prednášať lekárom, ale i potenciálnym sponzorom a tak získaval prvé peniaze na kúpu prístrojov. Jeho snaha sa však nestretávala vždy s nadšeným prijatím, keďže tento spôsob testovania sluchu nebol dovtedy takmer nikde známy a ani v lekárskej literatúre sa o ňom nepublikovalo. Vďaka skríningovým vyšetreniam sluchu u novorodencov je však dnes možné identifikovať potenciálne problémy so sluchom už v ranom veku, na rozdiel od minulosti, kedy rodičia museli čakať, kým dieťa dosiahne vek dvoch alebo troch rokov.
Povinný skríning sluchu na Slovensku a metóda otoakustických emisií (OAE)
Cieľom novorodeneckého skríningu sluchu je rýchlo a jednoducho zistiť, či existuje podozrenie, že by dieťa mohlo mať poruchu sluchu. Všetky deti, ktoré sa v súčasnosti rodia na Slovensku, by mali mať kontrolovaný sluch ešte v pôrodnici. Od 1. mája 2006 je na Slovensku zavedené povinné skríningové vyšetrenie sluchu u všetkých novorodencov. Využívajú sa objektívne vyšetrovacie metódy, najmä otoakustické emisie, ktoré od mája 2006 boli zaradené odborným usmernením MZ SR (Vestník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky Čiastka 24 - 27 zo dňa 1. mája 2006). Podľa tohto usmernenia sa každému novorodencovi na Slovensku musí vyšetriť sluch skríningovým prístrojom na vyšetrenie tzv. tranzientných otoakustických emisií (TEOAE), a to najneskôr v tretí deň života. Pri rizikových novorodencoch, komplikovaných tehotenstvách a pod. sa vyšetrenie vykoná do jedného mesiaca života.
Vyšetrenie otoakustických emisií je test, ktorý sa na Slovensku zvyčajne používa ako novorodenecký skríning sluchu, pretože dokáže za krátku dobu odhaliť, či má dieťa sluch v poriadku alebo je potrebné jeho ďalšie vyšetrenie. Vyšetrenie je založené na poznaní, že vonkajšie vláskové bunky vnútorného ucha v slimáku (kochlei) sa rozvibrujú, keď zachytia zvuk prichádzajúci zvonku. K tejto vibrácii dochádza iba vtedy, ak sú bunky zdravé. Táto ich vibrácia (emisia) sa dá spätne zachytiť maličkým mikrofónom vo vonkajšom zvukovode. Vláskové bunky Cortiho orgánu premenia mechanický signál na nervový vzruch, pričom činnosť vláskových buniek sprevádza hluk. Tento hluk možno zaznamenať a nazýva sa otoakustické emisie (OAE). Zistilo sa, že OAE produkuje iba vnútorné ucho s nenarušenou činnosťou vláskových buniek. Ucho postihnuté už ľahkou poruchou sluchu otoakustické emisie neprodukuje a pri vyšetrení sa nezaznamenajú.
Počas vyšetrenia sa vsunie do uška dieťaťa malá sonda, ktorá vyšle stimul. Pri správnej funkcii sluchu sa bunky vo vnútornom uchu podráždia a vyšlú naspäť zvuky (emisie), ktoré sonda zachytí. Vtedy hovoríme, že sú emisie u dieťatka výbavné a dá sa preto s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že je jeho sluch v poriadku. Do ucha sa vkladá sonda s prispôsobeným okrajom/vymeniteľný, gumový/, ktorý utesní ucho. Prístroj zmeria automaticky všetky údaje. Celé vyšetrenie trvá niekoľko minút, niekedy je hotové do minúty. Počas OAE vyšetrenia musí byť dieťatko v tichom prostredí, musí byť pokojné a nesmie plakať. Novorodenci sa vyšetrujú najčastejšie počas spánku, najlepšie po nakŕmení, ktorý pokojne spí. Výsledok vyšetrenia je hneď viditeľný na prístroji.
Interpretácia výsledkov OAE
- Výsledok „PASS“: Ak má dieťa sluch normálny, alebo má menšiu stratu sluchu ako 30 dB (alebo 30 - 35 dB), výsledkom je „PASS“ - otoakustické emisie sú prítomné v dostatočnom množstve, prístroj emisie zachytil.
- Výsledok „REFER“: Výsledok REFER znamená, že otoakustické emisie nie sú prítomné. To môže mať na svedomí strata sluchu, ale aj keď má dieťa v zvukovode maz, tekutinu (napr. plodovú vodu) alebo iné prekážky.
Čo sa deje po výsledku „REFER“ a ďalšie kroky v diagnostike sluchu
Ako bolo uvedené vyššie, neprítomnosť otoakustických emisií môže byť spôsobená aj dočasnými problémami v ušku. Na základe horeuvedeného je zrejmé, že vyšetrenie ak je nevýbavné prvý týždeň po pôrode, treba zopakovať, lebo 3. deň života môže byť v ušku napr. nevstrebaná plodová voda, ktorá spôsobuje, že sa nevytvárajú OAE. Preto sa vyšetrenie môže niekoľkokrát opakovať, kým sa lekár rozhodne postupovať ďalej. Ak sa vášmu dieťaťu nenamerajú otoakustické emisie v pôrodnici na jednom alebo oboch uškách, nasleduje kontrola zvyčajne o mesiac po prepustení dieťaťa (nemala by byť realizovaná neskôr). Pri tejto kontrole sa opakuje vyšetrenie sluchu pomocou OAE. Pred druhým skríningom sa zvykne urobiť aj tympanometria, ktorá pomôže vylúčiť prítomnosť tekutiny za ušným bubienkom.
OAE vyšetrenie dokáže zistiť, či vnútorné ucho funguje správne, ale nedokáže určiť, akú veľkú stratu sluchu dieťa má. Existujú však prípady, kedy aj napriek zdravému sluchu dostane dieťa výsledok REFER, alebo aj pri strate sluchu výsledok PASS. OAE však nevie zachytiť deti, ktoré majú stratu sluchu menšiu ako 30/35 dB alebo poruchu sluchu spôsobenú poškodeným sluchovým nervom alebo poškodením sluchových dráh a centra v mozgu. Týchto detí je však málo. Skríningové vyšetrenie sluchu novorodencov nemôže identifikovať novovzniknuté poruchy sluchu u dieťaťa v neskoršom období. OAE sa nedajú vyšetriť u detí, ktoré majú nevyvinutý vonkajší zvukovod (atréziu vonkajšieho zvukovodu).
Register sluchu a následná starostlivosť
Každé dieťa, ktoré v pôrodnici nevyhovelo kritériám skríningu sluchu na jedno alebo obidve ušká, alebo mu skríningové vyšetrenie z akýchkoľvek dôvodov nebolo urobené, je nahlasované do registra sluchu, ktorý je vedený na Detskej ORL klinike na bratislavských Kramároch. Približne vo veku štyroch mesiacov dieťatka sa spoja s rodičmi zamestnanci registra, aby preverili, či sa možná porucha sluchu dodiagnostikovala. V prípade, že dieťatko ešte dovtedy nebolo dovyšetrované, zamestnanci registra rodičom poradia, ako majú ďalej postupovať a na koho sa obrátiť, aby sa prípadná porucha sluchu u dieťatka nezanedbala. Na to, aby mohli rodičovi pracovníci z registra zavolať, je nutné, aby rodič ešte v pôrodnici vyplnil jednoduché tlačivo, na ktorom budú presne vypísané kontakty na neho aj na detského lekára (pediatra).
Pediater opisuje kľúčové míľniky sluchu u detí
Niektorí odborníci často pripisujú faktu, že sa v stredouší môže nachádzať plodová voda prehnane veľký význam, mnohonásobne opakujú OAE skríning a dlhodobo odďaľujú komplexné vyšetrenie sluchu. Stupeň poruchy sluchu by mal byť potvrdený do 3 mesiacov veku dieťaťa. Požiadajte svojho detského lekára o odoslanie do takéhoto centra, aby sa čo najskôr ukázalo, či má dieťa poruchu sluchu, a ak má, tak aby už v ranom veku mohlo začať používať potrebnú kompenzačnú pomôcku (načúvacie prístroje alebo kostný vibrátor).
Komplexné diagnostické vyšetrenia sluchu v špecializovaných centrách
Ak dieťa ani na kontrolnom vyšetrení sluchu nevyhovie kritériám skríningu sluchu a vo vonkajšom ani strednom uchu nie je prekážka či zápal, musí sa podrobiť komplexnému diagnostickému vyšetreniu sluchu v Centre pre vyšetrenia porúch sluchu dieťaťa. Tieto vyšetrenia určia, akú veľkú stratu sluchu má dieťa na jednotlivých frekvenciách. Ideálne je, ak sa u dieťaťa podarí ukončiť komplexnú diagnostiku sluchu v období okolo 3. mesiaca veku a načúvacie prístroje sa mu nastavia do 6. mesiaca.
U rizikových novorodencov alebo novorodencov, u ktorých sa predpokladá neurologické poškodenie, sa odporúča urobiť skríning sluchu pomocou AABR vyšetrenia práve preto, že vie zachytiť poruchu sluchu aj u vyššie menovaných detí (AABR, čiže Automatizované Audiometrické Kmeňové Evokované Potenciály, poskytuje informácie o funkcii sluchového nervu a mozgového kmeňa).
Princíp všetkých diagnostických metód je rovnaký - od dieťaťa potrebujeme získať reakciu na zvuk. Rozdiel v jednotlivých metódach spočíva v tom, ako túto reakciu získame. Spôsob musí byť primeraný jeho veku a vždy musí byť robený s radosťou, uvoľnene a spôsobom, ktorý dieťa baví. Pri starších a spolupracujúcich deťoch je to jednoduché - keď započujú zvuk, zdvihnú ruku. Pri menších deťoch je však situácia iná. Dieťaťu sú púšťané stále slabšie zvuky. Najnižšia intenzita, pri ktorej dieťa zareaguje na danej frekvencií bude označená ako prah sluchu na danej frekvencií a zaznačíme ju bodom na audiograme. Postup sa opakuje pre všetky sledované frekvencie (najčastejšie 250 Hz, 500 Hz, 1 kHz (=1000 Hz), 2 kHz, 4 kHz a 6 kHz, pre presnejšie nastavenie aj 125 Hz a 8 kHz). Výsledkom je krivka, ktorá znázorňuje prahy počutia na všetkých sledovaných frekvenciách. Zvuky, ktoré sú nad touto krivkou dieťa počuje a zvuky, ktoré sú pod ňou dieťa nepočuje.
Medzi najčastejšie subjektívne a objektívne metódy vyšetrovania sluchu patria:
- Behaviorálna audiometria (BOA, Behavioural Observation Audiometry): Používa sa od narodenia do cca 6 mesiacov. Audiologická sestra spustí zvukový stimul a sleduje zmeny v správaní dieťaťa, ako sú zmeny v saniu, prekvapený výraz, žmurknutie alebo zmeny dýchania.
- Vizuálna odmeňovacia audiometria (VRA, Visual Reinforcement Audiometry): Používa sa od cca 6 mesiacov do 2-3 rokov. Audiologická sestra spustí zvukový signál a čaká, kým sa dieťa otočí alebo sa očami pozrie za zdrojom zvuku. Keď dieťa zareaguje, je odmenené zaujímavým predstavením, napríklad rozsvietením hračky alebo krátkym videom.
- Audiometria hrou (CPA, Conditioned Play Audiometry): Používa sa od 2-3 rokov do cca 5 rokov. Dieťa sa postupne učí spájať zvukový signál s určitou úlohou v hre, napríklad vložením kocky do nádoby, keď počuje zvuk.
- Bežná audiometria (CA, Conventional audiometry): Používa sa od cca 5 rokov. Dieťa dáva vedieť o tom, že počulo zvuk napríklad zdvihnutím ruky, alebo povie „počujem“.
- Slovná audiometria (Speech audiometry): Používa sa od cca 5 rokov. Sleduje sa porozumenie dieťaťa slovám a reči pri rôznych intenzitách.
- Tympanometria: Vyšetrenie stavu a funkcie stredného ucha, ktoré meria pohyblivosť bubienka a stredoušných kostičiek. Pomáha zistiť prítomnosť tekutiny za bubienkom alebo dysfunkciu Eustachovej trubice.
- Bera vyšetrenie (BAER/ABR): Vyšetrenie sluchových evokovaných potenciálov z mozgového kmeňa, ktoré meria elektrickú aktivitu v sluchovej dráhe od ucha po mozgový kmeň. Je objektívne a nevyžaduje spoluprácu dieťaťa, preto je vhodné pre novorodencov a malé deti.
Kľúčová úloha včasnej diagnostiky a intervencie
Včasná diagnostika poruchy sluchu je kľúčová pre správny vývoj reči a jazyka dieťaťa. Ak dieťa nepočuje dobre, nemôže plnohodnotne získavať informácie z jazyka, ktorý ho obklopuje. To môže viesť k oneskorenému a sťaženému rozvoju reči, zhoršeniu komunikačných schopností, ťažkostiam s učením a vzdelávaním a horšiemu uplatneniu pacienta v každodennom živote.
Je dôležité si uvedomiť, že aj keď dieťa zareaguje na tlesknutie, zvonenie za hlavou, dupotanie, búchanie pokrievkami od hrncov alebo silné zakričanie, nemusí to znamenať, že nemá poruchu sluchu. Deti s poruchou sluchu často veľmi pozorne sledujú svoje okolie, pretože si nedostatok informácií zo sluchu nahrádzajú zrakom. Dieťa môže mať ľahkú až strednú stratu sluchu, pri ktorej môže pomerne dobre počuť hlboké a silné samohlásky, ale vysoké a tiché spoluhlásky mu už môžu výraznejšie unikať. Aby sa bezproblémovo vyvíjala reč dieťaťa, nestačí len, aby niečo počulo; musí počuť dostatočne a jasne v celom rozsahu frekvencií dôležitých pre reč.
Možnosti liečby a kompenzačné pomôcky pre poruchy sluchu
Existuje viacero možností liečby a kompenzácie porúch sluchu u detí, ktoré sa vyberajú individuálne podľa typu a stupňa straty sluchu. Medzi najčastejšie patria:
- Načúvacie prístroje: Používajú sa na zosilnenie zvuku, aby dieťa mohlo lepšie počuť. Sú to externé zariadenia, ktoré zosilňujú prichádzajúce zvuky a posielajú ich do ucha. Načúvacie prístroje u malých detí sa nastavujú približne raz za 2 až tri týždne, aby sa prispôsobili rýchlemu rastu a vývoju dieťaťa a zabezpečili optimálnu amplifikáciu.
- Kochleárne implantáty: Používajú sa v prípadoch ťažkej až veľmi ťažkej poruchy sluchu, kedy načúvacie prístroje už nie sú dostatočné. Kochleárny implantát je elektronické zariadenie, ktoré obchádza poškodené časti vnútorného ucha a priamo stimuluje sluchový nerv, čím umožňuje vnímanie zvuku.
- Stredoušný a kmeňový implantát: V určitých prípadoch môžu byť indikované aj iné typy implantátov, ako stredoušné implantáty pre prevodovú alebo zmiešanú stratu sluchu, alebo kmeňové implantáty pre poruchy sluchového nervu.
- Implantovateľné systémy pre kostné vedenie (BAHA, Bonebridge, ADHEAR): Tieto systémy využívajú kostné vedenie zvuku, čo je vhodné pre deti s prevodovou alebo zmiešanou stratou sluchu, prípadne s jednostrannou stratou sluchu alebo atréziou vonkajšieho zvukovodu.
Komunikačné a signalizačné pomôcky
Okrem technických pomôcok je kľúčová aj vhodne zvolená komunikačná metóda a sluchová výchova:
- Orálna metóda: Dieťa sa pokúša komunikovať jazykom spoločnosti, v ktorej žije, s využitím zvyškov sluchu a odzerania.
- Auditívno-verbálna metóda (A-V metóda): Dieťa sa spolieha iba na sluch a odzera čo najmenej. Posunky sa nepoužívajú, pričom sa kladie dôraz na rozvoj sluchového vnímania prostredníctvom načúvacích prístrojov alebo kochleárnych implantátov.
- Totálna komunikácia: Používajú sa všetky dostupné prostriedky, ktoré dieťaťu pomôžu komunikovať a vzdelávať sa (gestá, posunky, hovorenie, odzeranie, prstová abeceda, čítanie a písanie, sluch rozvíjaný načúvacím prístrojom alebo kochleárnym implantátom, nákresy, pomocné artikulačné znaky a iné).
- Bilingvizmus: Dieťa ovláda dva alebo viaceré jazyky (posunkový jazyk a jazyk hovorenej reči), čo mu umožňuje plnohodnotnú komunikáciu v oboch komunitách.
Komplexná starostlivosť o predčasne narodené deti po prepustení z nemocnice
Predčasne narodené deti si vyžadujú špeciálnu starostlivosť a to nielen v nemocnici. Po ich prepustení domov musia absolvovať viacero kontrol a vyšetrení u rôznych špecialistov. Predčasné narodenie zasiahlo do funkcie a vývoja jednotlivých orgánov dieťaťa a mohlo zanechať stopy. Cieľom týchto vyšetrení je včas zistiť prípadné odchýlky od normálneho priebehu vývoja či želaného stavu. Vďaka včasnej diagnostike možno čo najskôr nastaviť správnu liečbu, aby sa minimalizovali trvalé následky do budúcnosti.
Pediater opisuje kľúčové míľniky sluchu u detí
Rodičia predčasne narodeného dieťaťa, ktoré prepúšťajú z nemocnice, dostanú prepúšťaciu správu, kde majú kompletný zoznam všetkých špecialistov s kontaktami, ktorých je potrebné navštíviť. Vo väčšine prípadov je potrebné vyhľadať:
- Ambulanciu pre rizikových novorodencov: Tu sledujú psychomotorický vývoj dieťaťa a koordinujú ďalšiu následnú starostlivosť.
- Odborníka na rehabilitáciu: Často je odporúčaná reflexná rehabilitácia podľa Vojtu (tzv. Vojtova metóda) alebo cvičenie podľa Bobath konceptu, ktoré spočíva v špeciálnom polohovaní. Rehabilitačné cvičenia majú za úlohu zoptimalizovať vývoj svalového napätia, vývoj pohybových stereotypov a vzorcov tak, aby umožnili dieťatku normálne vzpriamovanie a normálny vývoj chôdze. Rehabilitácia je dlhodobá záležitosť, na to aby bola dostatočne účinná je dôležitá pravidelnosť v cvičení a v technikách. Z toho dôvodu je potrebné, aby sa do rehabilitácie zaučili rodičia. Cvičenie sa orientačne realizuje do momentu, kedy dieťa nezačne chodiť. Je to síce beh na dlhé trate, ktorý však vedie k cieľu. Rehabilitačné techniky sú veľmi účinné a veľmi nápomocné. Na prvý pohľad sa môže zdať, že dieťa plače, lebo je pre neho cvičenie bolestivé. Dieťa však plačom vyjadruje nesúhlas s polohou, v ktorej je držané, v polohe, ktorá sa mu nepáči, nie je mu prirodzená a momentálne ju nepreferuje. Keďže ešte tieto detičky nevedia inak komunikovať, komunikujú plačom a môže mylne vznikať dojem, že sa s nimi deje niečo, čo im škodí. Rodičia si však môžu byť istí, že je to vec, ktorá má dieťatku pomôcť a aj mu nesmierne pomáha.
- Neurológa: Sleduje vývoj mozgu a nervového systému.
- Hematológa: Monitoruje krvný obraz a prípadnú anémiu.
- Detského chirurga: V prípade potreby rieši vrodené anomálie alebo komplikácie.
- Otorinolaryngológa (ORL lekára) a foniatra: Pre komplexné vyšetrenia a dlhodobé sledovanie sluchu.
- Oftalmológa: Sleduje vývoj zraku a rieši prípadné očné komplikácie.
Výživa predčasne narodených detí
Výživa predčasne narodeného dieťatka je pre neho nesmierne dôležitá od samého počiatku, kedy sa narodí. Ponúka substráty pre ďalší rast a vývoj všetkých tkanív. Ideálnou výživou je materské mlieko. Zložky materského mlieka sú multifunkčné činitele, ktoré dokážu do veľkej miery kompenzovať nezrelosť rôznych orgánov, hlavne čriev, enzýmov a s nimi spojeného trávenia, dodávať rastové faktory a podobne. V materskom mlieku je teda všetko, čo dieťatko potrebuje. Je známy aj rozdiel medzi mliekom matky, ktorá má a ktorá nemá donosené dieťa. Ideálne je teda mlieko vlastnej mamy, pre vlastné dieťa. V dojčení predčasne narodených detí je veľmi dôležité pokračovať aj po prepustení.
Počas hospitalizácie sa mlieko obohacuje predovšetkým bielkovinami (fortifikácia). Potreba bielkovín s postupujúcim vekom dieťaťa klesá. Odporúča sa vo fortifikácii pokračovať kým dieťa nedosiahne váhu okolo 4 500 g. Ak z nejakého dôvodu nie je možné dieťa dojčiť, existujú špeciálne mliečne formuly, vyvinuté pre predčasne narodené deti tak, aby zohľadňovali ich špecifické nutričné požiadavky. Po dosiahnutí váhy 4 500 g dieťaťa sa prechádza na „jednotkové“ mliečne formuly, ktoré sú určené pre deti do 4 do 6 mesiacov.
Imunologické okno a dôležité vitamíny
Pri predčasne narodených deťoch, no nielen pri nich, imunológovia odporúčajú rešpektovať tzv. imunologické okno. Je to najvhodnejší čas na to, aby si dieťa zvyklo, že sa bude dostávať do kontaktu z cudzorodými látkami v strave. Začína sa vo veku 16 - 20. týždňov dieťaťa po narodení, korigovaného veku. Neznamená to, že by sa mala jedna mliečna dávka počas dňa nahradiť inou stravou. Pri imunologickom okne ide o stimuláciu imunitného systému, ktorý je v čreve. Podaním jednej lyžičky príkrmu si dieťaťa zvyká na látky, s ktorými sa bude stretávať. Dojčenie v tomto období je veľmi dôležité, vďaka nemu je možno preklenúť určité riziká, ktoré by mohli so zavádzaním nových látok súvisieť. Ako príklad možno uviesť, že ak sa dieťa počas zavádzania lepku do potravy dojčí, je prítomné oveľa menšie riziko rozvinutia intolerancie na lepok, či celiakie v budúcnosti. Po pol roku, kedy bolo dieťa výhradne dojčené (s využitím imunologického okna), je potrebné do stravy zavádzať nemliečne príkrmy, rovnako ako u detí narodených v termíne. V prípade, že matka mlieko nemá, je možné siahnuť po náhradných mliečnych formulách, ktoré sa snažia čo najvernejšie materské mlieko napodobniť. V takomto prípade je vhodné začať s prikrmovaním už od 4. mesiaca. Niekedy sa rodičia zdráhajú pri zavádzaní stravy, ktorá by nebola úplne tekutá a obsahovala menšie kúsky, keďže sa u detí môžu objaviť problémy s prehĺtaním. Je potrebné sa s tým popasovať, dieťa to naučiť a postupne také príkrmy zavádzať.
Nedonosené detičky častejšie užívajú lieky alebo vitamíny, ktoré sú pre ne potrebné. Štandardom je vitamín D, ktorý sa podáva aj deťom narodeným v termíne. Je to vitamín rozpustný v tukoch a tak je potrebné ho užívať s mliekom, inak sa nevstrebe a dieťatko ho nevyužije. Predčasne narodené deti sú často anemické. Chudokrvnosť sa lieči podávaním prípravkov železa, ktoré sa na rozdiel od vitamínu D s mliekom užívať nemôžu, aby sa zabezpečila ich maximálna využiteľnosť. Vstrebávanie železa podporuje kyslé prostredie. Preto sa odporúča železo podávať s vitamínom C, nejaký čas pred podaním mlieka, s prevarenou vodou alebo detským čajom. Ďalšie vitamíny, ktoré takéto dieťa dostáva sú vitamíny skupiny B. Vitamín B6 podporuje krvotvorbu, taktiež kyselina listová. Niektoré detičky majú problémy s nedostatočným rastom, priberaním alebo toleranciou kŕmenia po narodení a potrebujú špeciálne dietetiká. Takúto špeciálnu liečbu stanovuje detský gastroenterológ.
Orofaciálna stimulácia a vývoj imunitného systému
Špecifikom predčasne narodených detí je, že spočiatku nemusia mať úplne vyvinutú koordináciu medzi pitím, prehĺtaním a dýchaním. V takom prípade sa lekári snažia tieto procesy zlepšiť reguláciou centrálneho nervového systému, pomoc špeciálnej rehabilitačnej techniky - orofaciálnou stimuláciou, ktorá posilňuje svaly v oblasti úst a tváre.
Po narodení dieťaťa vývoj imunitného systému pokračuje. Je zaujímavé, že imunitný systém dokáže reagovať bez ohľadu na gestačný vek. Z toho bude vyplývať aj otázka očkovania predčasne narodených detí, ktoré sa odporúča realizovať podľa kalendárneho veku. Prvé očkovanie sa odporúča približne vo veku 10 - 12 týždňov, rovnako ako u detí narodených v termíne.
Podpora rodičov predčasne narodených detí
Starostlivosť o predčasne narodené deti je veľmi náročná aj po emočnej stránke. Podporou pre rodičov je OZ Malíček. Toto občianske združenie rodičov predčasne narodených detí spolupracuje s odborníkmi, prostredníctvom svojej internetovej stránky poskytujú rôzne informácie na rôzne témy spracované odborníkmi. Podporou sú aj odborníci, ktorí sa o dieťa starali počas pobytu v nemocnici. Hospitalizácia extrémne nedonosených detičiek trvá naozaj dlho. Počas tejto doby si k nim vybuduje blízky vzťah aj ošetrujúci personál, ktorý sa vždy poteší, ak sa rodičia delia o pokroky dieťaťa, úspechy, ako sa mu darí. Rovnako ochotne poradí, ak sa rodičia potrebujú niečo spýtať. Podpora je obojstranne dôležitá, pretože tak ako sa rodičia chcú podeliť o radosť z úspechov ich detí, tak lekári dostávajú spätnú väzbu na ich prácu, aby vedeli, že ich práca má zmysel.
Úloha pediatra a dôležitosť preventívnych prehliadok
Povinnosťou pediatrov je priebežne kontrolovať stav sluchu a vývin reči u detí. Počas vyšetrenia pediater sleduje reakcie dieťaťa na rôzne zvuky, šepot a hlasitú reč. Ak máte vy alebo pediater vášho dieťaťa podozrenie na poruchu sluchu, malo by byť vaše dieťa čo najskôr odoslané k odborníkovi, ktorý sa venuje poruche sluchu (ORL lekár, foniater). Skorá diagnostika a intervencia sú kľúčové pre zabezpečenie optimálneho vývoja reči a jazyka vášho dieťaťa.
Podpora a financovanie pre zlepšenie ranej intervencie
Nadácia Pontis (fond Dell, fond MOBIS, fond PSA Slovakia, grantový program Srdce pre deti, fond Telekom), ČSOB nadácia, Nadácia ESET, Nadácia Penta foundation, Nadácia Pomoc Druhému, Nadácia Reiffeisen Bank, Nadácia Volkswagen Slovakia, Nadácia VÚB, Nadácia ZSE, Nadácia Televízie JOJ - týmto všetkým patrí veľká vďaka za finančnú podporu. Vďaka týmto fondom a nadáciám, ktoré podporili vznik aj update portálu Infosluch, terénne poradenstvo v rodinách, nákup stimulačných pomôcok pre deti s poruchou sluchu, mobilnú aplikáciu Posunkuj HRAvo a online kurzy posunkov, webináre pre rodičov a odborníkov, zakúpenie 4 prenosných skríningových audiometrov, aby špeciálni pedagógovia mohli robiť lepšiu orientačnú diagnostiku sluchu a nácvik detekcie zvuku (Bratislava, Lučenec, Poprad, Prešov), sme posunuli naše sny o Infosluchu a kvalitnejšej ranej intervencii pre rodiny s deťmi s poruchou sluchu na Slovensku zase o kúsok ďalej. Tieto iniciatívy sú nevyhnutné pre neustále zlepšovanie starostlivosti o deti s poruchami sluchu a ich rodiny.
tags: #predcasne #narodenie #dietatka #vysetrnie #sluchu