Byť rodičom je jedným z najnáročnejších, ale aj najkrajších a naplňujúcich zamestnaní. Tým, že rodičia privedú na svet dieťa, berú na seba aj veľkú zodpovednosť pri starostlivosti o neho a pri jeho výchove. Výchova a starostlivosť o deti sú v absolútnej kompetencii rodičov. Niekedy však nastanú prirodzené situácie, ako sú rôzne fázy vývinu dieťaťa, nástup do školy, puberta, alebo sa objaví nejaká životná kríza, napríklad úmrtie v rodine alebo rozvod rodičov, kedy sa rodičia potrebujú poradiť, obrátiť na odborníkov a vhodná je pre nich aj pomoc či podpora štátnych inštitúcií. Zmyslom právnej úpravy rodičovských práv a povinností je zabezpečiť riadnu výchovu, ochranu záujmov a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa, pričom je kľúčové zdôrazniť, že rodičovské povinnosti primárne ležia na pleciach rodičov, nie sú prenášané na dieťa, aj keď jeho názor a potreby sú kľúčové pri rozhodovaní.
Podstata a Rozsah Rodičovských Práv a Povinností
Rodičovské práva a povinnosti tvoria základ právneho vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Ich úprava vychádza predovšetkým zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o rodine“, konkrétne z § 28 až § 39. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť riadnu výchovu, ochranu záujmov a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa.
Podľa čl. 28 ods. 1 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Tieto práva a povinnosti rodičov trvajú v zásade až do nadobudnutia plnoletosti ich dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. V čl. 28 ods. 2 zákona o rodine sa uvádza, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom v rovnakom rozsahu. To platí bez ohľadu na to, či rodičia žijú v manželstve, alebo sú rozvedení.
Súčasťou rodičovských práv a povinností sú podľa zákona o rodine najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičia majú právo aj povinnosť vychovávať deti, starať sa o ich zdravie, telesný, duševný a mravný vývin. Podľa § 30 zákona o rodine sú povinní zabezpečiť dieťaťu výchovu, ktorá zodpovedá jeho schopnostiam, záujmom a úrovni rozvoja.
Podľa § 31 zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Zastupovanie sa vzťahuje na bežné záležitosti - napríklad prihlásenie na školu, súhlas s lekárskym zákrokom, či uzatváranie zmlúv v mene dieťaťa. Je dôležité poznamenať, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať dieťa, ak by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov medzi rodičom a dieťaťom alebo medzi deťmi toho istého rodiča, ako to ustanovuje § 31 ods. 2 zákona o rodine.
Rodičia taktiež spravujú majetok maloletého dieťaťa podľa § 32 a § 33 zákona o rodine. Pri nakladaní s majetkom dieťaťa, ktoré presahuje bežnú správu, napríklad predaj nehnuteľnosti alebo prijatie dedičstva, je potrebný súhlas súdu.
Záujem Dieťaťa ako Prvoradé Hľadisko
Pri výkone rodičovských práv a povinností, ako aj pri akýchkoľvek rozhodnutiach, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa, je rozhodujúcim kritériom vždy záujem dieťaťa. Článok 24 ods. 1 zákona o rodine jasne stanovuje, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Tento princíp sa odráža aj v medzinárodných dohovoroch, ako je Dohovor o právach dieťaťa, ktorý v čl. 7 ods. 1 uvádza, že každé dieťa, pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podobne čl. 18 ods. 1 tohto dohovoru zdôrazňuje, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.
V rámci výkonu rodičovských práv a povinností s dôrazom na ochranu záujmov detí je na mieste prihliadať aj na ich vôľu a rešpektovať ju. Hoci z poskytnutých informácií niekedy nevyplýva presný vek detí, je zrejmé, že vedia vyjadriť svoju vôľu, napríklad ak si želajú prespávať u jedného z rodičov. Súd pri rozhodovaní vychádza z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a zohľadňuje kritériá v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, pričom rešpektovanie názoru dieťaťa, primeraného jeho veku a rozumovým schopnostiam, je nevyhnutné.
Súd konfrontuje klienta s možnými negatívnymi dopadmi jeho pokynov a želaní, pretože súd túto vec prejednáva ako konanie starostlivosti súdu o maloletých, nie „konanie starostlivosti súdu o záujem rodičov“. Záujem vášho dieťaťa musí prevážiť nad vaším záujmom.
Rozchod a Rozvod Rodičov: Vplyv na Deti a Úprava Starostlivosti
Rozchod a rozvod rodičov sa detí veľmi dotýka. Prechádzajú dôležitou, často nepríjemnou životnou zmenou a potrebujú oboch rodičov, ale aj ostatných blízkych k tomu, aby lepšie porozumeli tomu, čo sa v ich živote mení, ale aj tomu, aké istoty majú a čo sa nezmení. Po rozchode rodičia prestávajú byť manželmi, resp. partnermi, ale rodičmi zostávajú i naďalej. Dieťaťu by sa v každom prípade malo vysvetliť, že sa ako rodičia rozchádzate, a to spôsobom jeho veku primeraným. Dieťa potrebuje počuť, že rodičmi ale zostanete i naďalej. Ak je to vo vašich silách a je to trochu možné, odporúča sa zachrániť vzťah, z ktorého pochádzajú maloleté deti, a neváhať požiadať o pomoc odborníkov.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd v zmysle § 24 ods. 1 zákona o rodine upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Inak povedané, v rámci konania o rozvod manželstva sa v takýchto prípadoch rozhoduje aj o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Ideálnou situáciou je, ak sa rodičia vedia dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda o úprave práv a povinností rodičov voči ich maloletému dieťaťu je inštitút zákona o rodine zakotvený v ustanoveniach upravujúcich podmienky, priebeh a právne účinky rozvodu. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov, avšak táto dohoda musí byť schválená súdom. Pri posudzovaní dohody súd nevychádza len z vôle rodičov, ktorá je vyjadrená už v samotnej dohode, ale prvoradým je preňho záujem maloletého dieťaťa, jeho citové a vývinové väzby či stabilita budúceho výchovného prostredia. Keďže zákon nepredpisuje pre túto dohodu žiadnu konkrétnu formu, platí, že môže byť uzavretá aj len ústne alebo formou zápisnice spísanej priamo na súdnom pojednávaní. Rodičovská dohoda sa v prípade jej schválenia stane súčasťou vykonateľného rozhodnutia o rozvode. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Formy Starostlivosti o Maloleté Dieťa po Rozvode/Rozchode
Súdy pri úprave starostlivosti o maloleté deti zvažujú rôzne formy, pričom vždy kladú dôraz na najlepší záujem dieťaťa.
Osobná starostlivosť: Táto forma znamená, že súd zverí dieťa do starostlivosti jedného z rodičov. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, si zachováva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu vrátane práva na informácie o dieťati. Zastupovanie maloletých detí rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti, je zachované, pokiaľ nebol pozastavený, obmedzený alebo pozbavený výkon rodičovských práv.
Striedavá starostlivosť: Podľa § 24 zákona o rodine súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a lepšie tak budú zaistené potreby dieťaťa. Na striedavú starostlivosť však musí mať záujem aspoň jeden z rodičov, a súd skúma, či je to v záujme dieťaťa. Je pravdou, že nakoľko ide o dieťa, ktoré má iba 8 mesiacov, tak v týchto prípadoch väčšinou súdy nenariaďujú striedavú starostlivosť, avšak neplatí to všeobecne, a každý prípad je posudzovaný individuálne. Styk dieťaťa s oboma rodičmi patrí k jeho najlepšiemu záujmu, pričom rozsah tohto styku bude závisieť od individuálneho posúdenia veci súdom.
Spoločná osobná starostlivosť: Rodičia môžu dosiahnuť dohodu o spoločnej osobnej starostlivosti. Podľa dôvodovej správy slúži inštitút dohody o SOS na to, aby rodičia maloletého mali zachovaný taký režim starostlivosti o ich dieťa, aký si určili pred rozvodom/rozchodom alebo ak chcú naďalej žiť v spoločnej domácnosti. Pre túto formu je nevyhnutný súhlas obidvoch rodičov. Prioritu rozhodovania pri zverení maloletého do osobnej starostlivosti rodičov má súd, ak súd nerozhodne, potom nastupuje možnosť rodičov dohodnúť sa. Spoločná osobná starostlivosť by mala predstavovať prvú voľbu starostlivosti. Niektoré súdy dokonca nechcú schvaľovať dohodu o SOS, ak rodičia nebývajú v spoločnej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá.
Riešenie Sporných Situácií a Špecifické Prípady
V praxi sa rodičia stretávajú s mnohými otázkami a spornými situáciami, najmä ak neexistuje súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, alebo ak sa zmenia okolnosti.
Prespávanie u rodiča bez súdneho rozhodnutia: Pokiaľ neexistuje žiadne súdne rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva aj povinnosti vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Ak si dieťa želá prespať u jedného z rodičov, je na mieste prihliadať na jeho vôľu a rešpektovať to. Ak by jeden z rodičov tomu odporoval s vyhrážkami, že zavolá políciu, v situácii, keď nie je súdnym rozhodnutím presne stanovený výkon rodičovských práv a povinností, nie je zrejmé, ako by mala polícia vzniknutú situáciu riešiť, pretože neexistuje porušenie súdneho príkazu. Avšak, rodič by mal druhého rodiča informovať o tom, kde sa dieťa nachádza.
Cestovanie s dieťaťom do zahraničia: Na krátkodobé vycestovanie dieťaťa do cudziny na dovolenku alebo výlet mimo územia SR nie je potrebný súhlas otca dieťaťa. Súhlas otca dieťaťa by bol potrebný len na presťahovanie do cudziny, čo vyplýva z ust. § 36 ods. 2 zákona o rodine. Otcovi dieťaťa sa však odporúča len oznámiť, kde a kedy sa jeho dieťa bude nachádzať, keďže má tiež rodičovské práva a má právo vedieť, kde sa jeho dieťa nachádza. Ak dieťa cestuje len s jedným rodičom alebo s treťou osobou, odporúča sa mať písomný súhlas druhého rodiča, ideálne s úradne overeným podpisom.
Presťahovanie v rámci SR a výber školy/škôlky: Aj v prípade, že má v starostlivosti maloleté dieťa iba jeden z rodičov, rodič, ktorý má dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti, rozhoduje o dieťati iba v bežných záležitostiach, nie v podstatných. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Naopak, podstatné záležitosti týkajúce sa dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Za podstatné záležitosti sa pritom považuje vysťahovanie dieťaťa do cudziny, správa majetku dieťaťa, rozhodovanie o výbere školského zariadenia, o náboženskom vyznaní, v ktorom bude dieťa vychovávané a podobne. Presťahovanie do inej obce alebo umiestnenie dieťaťa do inej škôlky sú podstatnými záležitosťami, a preto by si mali vyžadovať súhlas oboch rodičov. Informácie o aktuálnom bydlisku a navštevovanej škole sú pre druhého rodiča nevyhnutné.
Určenie otcovstva: V prípade, že otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste a nemá ani záujem o dieťa, matka nemá momentálne žiadnu právnu prekážku riadiť starostlivosť o dieťa úplne sama. Ak by sa jeho otcovstvo potvrdilo, súd by zároveň upravil jeho rodičovské práva a povinnosti vrátane práva na styk s dieťaťom a otec by tiež mohol byť povinný platiť výživné. Ak otec nie je zapísaný v rodnom liste, nemá práva a povinnosti rodiča dieťaťa, čo ale do budúcna nie je možné vylúčiť, pretože zákon mu dáva možnosť domáhať sa určenia otcovstva podľa § 94 zákona o rodine. Pokiaľ ale otec dieťaťa nepodá návrh na určenie otcovstva, ostane de facto bez práv a povinností voči dieťaťu a teda aj bez styku s dieťaťom, ale matka nedostane ani výživné.
Neplnenie rozhodnutia súdu (styk, výživné): Ak rodič neplní svoju povinnosť stanovenú súdom, napríklad pri styku s dieťaťom alebo platení výživného, vystavuje sa riziku pokút, resp. núteného výkonu rozhodnutia. V prípade, že dieťa vyslovene nechce ísť k rodičovi, mohlo by to predstavovať ospravedlniteľný dôvod. V praxi by súd zisťoval, prečo sa povinný nepodrobuje rozhodnutiu a či nato existuje ospravedlniteľný dôvod. Pravdepodobne by bolo neodkladným opatrením nariadené psychologické poradenstvo, prípadne iné odborné poradenstvo pre dieťa, resp. oboch rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou. Právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si povinný rodič neplní vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu dieťa zastupoval druhý rodič.
Zásahy do Rodičovských Práv a Povinností
Zákon o rodine rozlišuje tri stupne zásahu do rodičovských práv a povinností, ktoré treba dôsledne odlišovať od úpravy výkonu rodičovských práv a povinností po rozvode. Tieto zásahy sú:
Pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností (§ 38 ods. 1): Súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností, ak rodič nemôže rodičovské práva vykonávať pre závažnú prekážku, napríklad z dôvodu dlhodobej choroby alebo výkonu trestu odňatia slobody. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú rodičovi zachované i vtedy, ak mu súd predbežným opatrením nariadi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označil súd, a aby platil výživné na dieťa v nevyhnutnej miere.
Obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností (§ 38 ods. 2): Súd môže obmedziť výkon rodičovských práv a povinností, ak rodič nevykonáva rodičovské práva a povinnosti riadne a vyžaduje si to záujem dieťaťa. Toto opatrenie je menej prísne ako pozbavenie práv.
Pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností (§ 38 ods. 4): Toto je najtvrdší zásah do vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ktorý zákon o rodine pozná. K naplneniu skutkovej podstaty pozbavenia rodičovskej zodpovednosti musí byť splnená jedna z dvoch skutočností: rodič svoju rodičovskú zodpovednosť alebo jej výkon zneužíva alebo ho závažným spôsobom zanedbáva. Aby bol tento zásah odôvodnený, nestačí ojedinelé vybočenie alebo opomenutie rodičovskej starostlivosti. Za zneužívanie rodičovskej zodpovednosti je predovšetkým považované ohrozenie telesného a duševného vývoja detí, umožnenie im páchať trestnú činnosť, zvádzanie k nemorálnemu spôsobu života, týranie detí a podobne.
Za závažné zanedbávanie rodičovských povinností je konštantnou judikatúrou považované najmä dlhodobé neplnenie rodičovských práv a povinností k maloletému, ďalej trvalé ponechanie dieťaťa vo výchovnom zariadení spojené s nezáujmom o toto dieťa a s neprejavením snahy prevziať ho do rodinnej výchovy, nemorálny spôsob života rodičov, sústavné neplnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu, trestný postih pre zanedbávanie povinnej výživy a podobne. Predpokladom pozbavenia rodičovskej zodpovednosti je, že rodič neplní svoje povinnosti, aj keby ich plniť mohol.
Doba, počas ktorej jeden z rodičov rodičovskú zodpovednosť riadne nevykonával, sama o sebe nepredstavuje rozhodujúcu skutočnosť pre pozbavenie rodičovskej zodpovednosti. Z uvedeného vyplýva všeobecný korektív pre uvedený krajný zásah do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, spočívajúci v tom, že takýto zásah musí byť súčasne „jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa", potreba jeho vykonania musí v každom konkrétnom prípade, z hľadiska intenzity riadneho nevykonávania rodičovskej zodpovednosti rodičom, prevážiť nad právom dieťaťa na rodinný život, zachovanie rodinných zväzkov, na starostlivosť rodičov a osobný kontakt s nimi, nad právom poznať svojich rodičov. Inými slovami, takýto zásah musí byť v záujme dieťaťa, sledovať jeho blaho. Len takéto poňatie podmienok pozbavenia rodičovskej zodpovednosti zodpovedá jeho ústavne konformnému výkladu.
Vyživovacia povinnosť po zbavení práv: Je dôležité zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu trvá aj po zbavení rodičovských práv. Neplnenie vyživovacej povinnosti rodičom, hoci je možné ho považovať za sústavné a dlhodobé, sa do oblastí výkonu jeho rodičovskej zodpovednosti nemusí negatívne premietať za situácie existujúceho vzájomného citového vzťahu medzi nezletilým dieťaťom a rodičom, ich kontaktov a záujmu rodiča o dieťa, preto nie je v záujme nezletilého, aby rodič bol rodičovskej zodpovednosti zbavený či aby jeho rodičovská zodpovednosť bola obmedzená. Opatrenie súdu sa dá zrušiť a rodičovské právo obnoviť, ak odpadnú dôvody, pre ktoré došlo k pozbaveniu rodičovských práv. Starý rodič sám nemôže podať návrh na zbavenie rodičovských práv. Konanie začína na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, prokurátora alebo druhého rodiča.
Náhradná Starostlivosť a Opatrovníctvo
V prípadoch, keď rodičia nemôžu alebo nesmú vykonávať rodičovské práva a povinnosti, súd má možnosť zveriť dieťa do náhradnej starostlivosti.
Náhradná osobná starostlivosť: Ak rodičia nemôžu alebo nesmú vykonávať rodičovské práva, súd môže zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 45 - 48 zákona o rodine. Prednostne sa dieťa zveruje blízkym príbuzným - starým rodičom, súrodencom rodičov a pod.
Neodkladné opatrenia: Ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením podľa § 365 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Takáto situácia však má riešenie a upravuje ju taktiež ust. § 135 ods. 7 a 8 Civilného mimosporového poriadku. V danej veci môžu rodičia podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a tento riadne odôvodniť, teda uviesť prečo neexistujú dôvody nato, aby bolo dieťa v starostlivosti reedukačného centra. Dieťa sa potom vráti späť rodičom.
Kolízny opatrovník: Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený.
Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať. Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní. Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať.
Medzinárodné Aspekty Rodičovských Práv
V globalizovanom svete, kde rodiny často prekračujú hranice štátov, zohrávajú dôležitú úlohu medzinárodné dohovory a nariadenia v oblasti rodinného práva.
Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodného únosu detí: Z hľadiska aplikácie článku 13 tohto Dohovoru eliminujúce dôvody návratu dieťaťa do miesta bydliska otca musia byť zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby hrozba vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy, prípadne neznesiteľná situácia z prikázaného návratu, boli čo najvyššou mierou pravdepodobnosti vylúčené a obdobne, aby čo najúplnejšie boli ozrejmené taktiež všetky okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať na skutočný postoj otca k maloletému a jeho pobytu na Slovensku. Dohovor a Haagsky dohovor musia byť interpretované v súlade a bez vzájomného konfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa. Vnútroštátne súdy sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu vrátane tvrdení o „vážnej ujme“, ktorá by dieťaťu v prípade návratu mala hroziť, a toto preskúmanie musia vnútroštátne súdy aj náležite odôvodniť vo svojich rozhodnutiach. Riziko vzniku vážnej psychickej traumy je priamo spojené s najlepším záujmom dieťaťa, a preto toto tvrdenie musí byť preskúmané vo svetle čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru.
Nariadenie (ES) č. 2201/2003 (Brusel IIa): Pri uznávaní rozhodnutia o rodičovskej autorite sa uplatňujú ustanovenia nariadenia (ES) č. 2201/2003. Toto nariadenie harmonizuje pravidlá pre určovanie príslušnosti súdov, uznávanie a výkon rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností v rámci Európskej únie, čo značne zjednodušuje riešenie cezhraničných sporov.
Právna Pomoc a Postup pri Uplatňovaní Rodičovských Práv
V zložitých životných situáciách spojených s rodičovskými právami a povinnosťami je často nevyhnutné vyhľadať odbornú právnu pomoc. Advokátska kancelária vám vie podať pomocnú ruku v tomto ťažkom období a odpovedať na otázky spojené s nie príjemnou životnou situáciou a poradiť v otázke podania návrhu na súd, ak chcete napríklad upraviť starostlivosť o vaše dieťa alebo výšku výživného. V rámci konzultácií vám pomôžu s odpoveďami na vaše otázky spojené s vašimi rodičovskými právami a povinnosťami. Advokát konfrontuje klienta s možnými negatívnymi dopadmi jeho pokynov a želaní, pretože súd prejednáva túto vec ako konanie starostlivosti súdu o maloletých, nie „konanie starostlivosti súdu o záujem rodičov“.
Postup pri podávaní návrhu na súd: K návrhu je nutné predložiť tieto dokumenty: kópiu rodného listu maloletého dieťaťa, kópiu dokladu totožnosti, kópiu rozsudku o rozvode manželstva (ak existuje), dohodu o mediácii (ak existuje) a akékoľvek ostatné dokumenty, ktoré sa považujú za užitočné pri riešení veci. Návrh sa podáva tribunálu v mieste domicilu odporcu alebo v mieste jeho pobytu v Rumunsku (v kontexte Slovenska sa návrh podáva príslušnému slovenskému súdu podľa miesta bydliska dieťaťa).
Mediácia: Mediácia predstavuje voliteľnú možnosť pred postúpením veci súdu. Počas riešenia sporu sú súdne orgány povinné informovať účastníkov o možnosti a výhodách využitia mediácie. V prípade, že stav, ktorý opisujete nie je v záujme Vášho syna, resp. nie je v súlade s platnou právnou úpravou, je potrebné podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, resp. nariadenie neodkladného opatrenia súdom.
Nútený výkon rozhodnutia: Niekedy môže byť nevyhnutné obrátiť sa kvôli výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súd alebo iný orgán. Ak povinný dobrovoľne neplní svoju povinnosť, oprávnený to musí oznámiť súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor požiada vykonávací súd o súhlas s výkonom. Ak povinný nevykoná svoju povinnosť, súdny exekútor pristúpi k nútenému výkonu v prítomnosti zástupcu generálneho riaditeľstva pre sociálnu pomoc a ochranu dieťaťa a v prípade potreby v prítomnosti psychológa a policajtov. Ak to maloleté dieťa odmietne, súdny exekútor pošle oficiálnu správu zástupcovi generálneho riaditeľstva pre sociálnu pomoc a ochranu dieťaťa a príslušný súd nariadi, aby maloleté dieťa absolvovalo poradenský program, na konci ktorého psychológ vypracuje správu.
V plnej miere môžu právnu pomoc využiť osoby, ktorých čistý mesačný príjem na rodinného príslušníka bol v uplynulých dvoch mesiacoch pred návrhom nižší ako 300 RON (v prípade Slovenska sú limity upravené zákonom o bezplatnej právnej pomoci). Ak je príjem nižší ako 600 RON, právna pomoc sa poskytne na úrovni 50 %. O právnu pomoc možno požiadať na základe urgentného nariadenia č. 51/2008 o verejnej právnej pomoci v občianskych veciach.
tags: #prenasanie #rodicovskych #povinnosti #na #dieta