V súvislosti s pokračovaním v štúdiu na vysokej škole, ako aj s jeho úspešným ukončením, si mnohí rodičia i študenti kladú otázku, či je možné poberať rodinné prídavky aj v týchto špecifických obdobiach. Ukončenie magisterského štúdia predstavuje významný míľnik, ktorý so sebou prináša nielen nové možnosti, ale aj zmeny v nárokoch na rôzne štátne sociálne dávky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako ukončenie štúdia ovplyvňuje nárok na prídavky na dieťa a aké kroky by mali absolventi podniknúť, pričom sa zameriava na legislatívne rámce a praktické aspekty súvisiace s finančnou podporou študentov a ich rodín. Hoci suma prídavku nemusí byť vysoká, pokrýva aspoň časť nákladov na štúdium a bežné výdavky spojené so životom vysokoškoláka, a pre mnohé rodiny predstavuje vítanú finančnú pomoc.
Zánik Nároku na Rodinné Prídavky po Ukončení Magisterského Štúdia
Špecifická situácia nastáva po úspešnom ukončení druhého stupňa vysokoškolského štúdia, teda magisterského alebo inžinierskeho titulu. V takomto prípade, nárok na prídavok na dieťa zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom nezaopatrené dieťa dovŕšilo 25 rokov veku alebo získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. To znamená, že daňový bonus a prídavok na dieťa sa poberá poslednýkrát za mesiac, v ktorom študent ukončil štúdium na druhom stupni. Rodičia, ktorých dieťa úspešne ukončí štúdium na druhom stupni vysokej školy, by mali túto skutočnosť zaznamenať, keďže finančná podpora v podobe rodinných prídavkov je v tomto bode obvykle ukončená. Výnimkou je situácia, ak študent úspešne ukončil štúdium na druhom stupni vysokej školy a bezodkladne pokračuje v dennom štúdiu na treťom stupni vysokej školy, teda na doktorandskom štúdiu, pričom zápis na tretí stupeň je vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. V takomto prípade sa táto doba považuje za sústavnú prípravu na povolanie a nárok na prídavky pretrváva, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky.
Sústavná Príprava na Povolanie a Štatút Nezaopatreného Dieťaťa Všeobecne
Pre účely poberania rodinných prídavkov je kľúčový status "nezaopatreného dieťaťa". Zákon definuje dieťa ako nezaopatrené až do 25. roku veku, ak sa súvisle venuje dennej forme štúdia. Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. V praxi to znamená, že rodič má nárok na daňový bonus a prídavok na dieťa, kým dieťa neukončí desať rokov vzdelávania, respektíve do konca školského roka, v ktorom dieťa dovŕši 16 rokov veku. Treba zdôrazniť, že školský rok končí až 31. augusta. Podľa školského zákona platí, že žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je definovaná v zákone. Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje štúdium na strednej škole a štúdium na vysokej škole, s výnimkou externého štúdia. Externá forma sa teda za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie nepovažuje a preto sa pri nej prídavok neposkytuje. Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie po skončení štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené, ako aj obdobie od skončenia posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky, ak je táto skúška vykonaná najneskôr do konca septembra toho istého kalendárneho roka. Rovnako sa za sústavnú prípravu považuje obdobie po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa. Právna úprava teda zohľadňuje fakt, že mnohí študenti končia prvý stupeň vysokej školy okolo 22. roku života, no ak sa rozhodnú pokračovať aj v druhom stupni, nárok môže pretrvať. Závažným faktorom je aj, ak dieťa navštevuje školu v poradí už 11. rok.
Obdobia po skončení štúdia na strednej či vysokej škole sa nepovažujú za sústavnú prípravu na povolanie, ak dieťa v tom čase vykonáva zárobkovú činnosť, s výnimkou dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o vykonaní práce, alebo ak dieťa bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie. Rodič pritom musí byť obyvateľom Slovenskej republiky, respektíve mať na území Slovenska trvalý alebo prechodný pobyt, a dieťa musí byť nahlásené v systéme sociálneho poistenia. Nárok na prídavok nevzniká, ak sa nezaopatrenému dieťaťu poskytuje starostlivosť v zariadení a dôvodom takejto starostlivosti je výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Takisto nárok nevzniká, ak dieťa už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, alebo je podľa posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť, avšak najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.
Najnovšia aktualizácia imigračnej správy 08.05.2026
Podmienky Poberania Rodinných Prídavkov Počas Vysokoškolského Štúdia
V súvislosti s pokračovaním v štúdiu na vysokej škole si mnohí rodičia i študenti kladú otázku, či je možné poberať rodinné prídavky aj počas vysokoškolského štúdia. V súčasnosti platí, že rodinné prídavky sa za istých okolností poskytujú až do dosiahnutia 25. roku veku dieťaťa, ak je dieťa nezaopatrené a študuje dennou formou. Rodinné prídavky na vysokoškoláka sú určené na pokrytie časti nákladov, ktoré vznikajú počas štúdia. Nezaopatrené dieťa, ktoré navštevuje denné štúdium na vysokej škole, väčšinou spĺňa podmienky na poberanie prídavkov, pokiaľ nespĺňa iné vylučujúce faktory, napríklad ak by poberalo dávku invalidného dôchodku alebo by uzavrelo pracovný pomer na plný úväzok. Rodičia by takisto nemali zabúdať, že rodinné prídavky na vysokoškoláka sú priznané iba vtedy, ak je dieťa skutočne zapísané v systéme vysokej školy a reálne navštevuje predmety podľa študijného programu. Ak by sa študent rozhodol, že do školy chodiť nebude, môže dôjsť k reálnemu prerušeniu štúdia bez ohľadu na formálne zápisy, a to opäť ohrozí nárok na prídavky.
Nárok na rodinné prídavky na vysokoškoláka ostáva za určitých okolností v platnosti aj v prípade prerušenia štúdia. Avšak, iba vtedy, ak dôjde k prerušenému štúdiu zo závažných dôvodov, napríklad z dôvodu choroby alebo iného zdravotného hendikepu. O takýchto situáciách sa vždy rozhoduje individuálne a je dôležité preukázať, že dôvody prerušenia naozaj spadajú pod zákonné výnimky. Ak vysokoškolák plánuje v rámci štúdia odísť na stáž alebo výmenný pobyt, zväčša to nárok na prídavky neovplyvní, pokiaľ stále ide o riadnu súčasť denného štúdia a neprekročí sa tým povolená dĺžka.
Pokiaľ ide o vysokoškolské štúdium v zahraničí, prídavok na dieťa sa poskytuje aj pri štúdiu či výučbe, ktoré sú svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na strednej či vysokej škole uskutočňovaného dennou formou. Práve toto pravidlo umožňuje, aby prídavok poberali aj rodičia slovenských študentov, ktorí si vybrali štúdium v zahraničí. V súvislosti s uvedeným ministerstvo školstva zverejnilo na svojich webových stránkach zoznam uznaných vysokých škôl v členských štátoch EÚ, EHS, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva. Ak štúdium prebieha na škole uvedenej v zozname, bude považované za rovnocenné štúdiu v SR, a to nielen pre účely poskytnutia prídavku na dieťa, ale napríklad aj pre dôchodkové dávky, zdravotné poistenie, daňový bonus či štipendiá a pôžičky Fondu na podporu vzdelávania. Ak sa zahraničná škola v zozname nenachádza, bude rovnocennosť vášho štúdia so slovenským vzdelávaním posúdená na základe individuálnej žiadosti. Aj jej formulár nájdete na webe ministerstva školstva; môžete ju ale podať aj elektronicky cez portál slovensko.sk. V danej veci rozhoduje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVŠ SR) - Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní na základe potvrdenia o štúdiu dieťaťa v cudzine a jeho prekladu do slovenského jazyka, s výnimkou prekladu z českého jazyka.
Rozlišovanie Formy a Metódy Štúdia
Zoznam rovnocenných zahraničných vysokých škôl však neuvádza aj konkrétne formy či metódy štúdia, ktoré by boli spojené s nárokom na prídavok - práve preto s vyjasnením niektorých otázok pomohla judikatúra. Najvyšší správny súd SR sa k otázke prídavku na zahraničného študenta vyjadril v rozhodnutí, ktoré sa týkalo štúdia v Českej republike. Prípad začal rozhodnutím úradu práce o odňatí prídavku s odkazom na to, že štúdium prebiehalo takzvanou kombinovanou formou. Podľa úradu ho preto nebolo možné považovať za štúdium v dennej forme. Otec študenta podal vo veci najskôr správnu žalobu, s ktorou však neuspel. Krajský súd v Trenčíne zamietnutie žaloby zdôvodnil tým, že keď zákonodarca podmienil poberanie prídavku dennou formou štúdia, bolo to tak podľa neho preto, lebo iné spôsoby štúdia umožňujú popri vzdelávaní aj zárobkovú činnosť. Žalobca s takýmto výkladom nesúhlasil. Podal preto kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd SR, ktorý mu dal za pravdu.
Súd v prvom rade upozornil, že pre účely rozhodovania o prídavku na dieťa nemožno formu štúdia zamieňať s jeho metódou. Z hľadiska slovenského zákona o vysokých školách môže byť forma štúdia denná alebo externá; pri oboch týchto formách môžu vzdelávacie činnosti prebiehať prezenčnou, dištančnou alebo kombinovanou metódou. Z rozhodnutia súdu ďalej vyplýva, že pri zahraničných vysokých školách nie je kľúčové, ako je spôsob organizácie štúdia pomenovaný, pretože aj pomenovanie na prvý pohľad evokujúce externé štúdium môže v skutočnosti zodpovedať jeho dennej forme. Nemožno preto automaticky vychádzať z jazykového prekladu; posudzovať sa musí obsah a časová náplň štúdia, ako to uvádza rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR (sp.zn. 9Sžsk/28/2021).
Treba však upozorniť, že uvedené rozhodnutie NSS SR bolo vydané vo vzťahu k právnemu stavu, ktorý sa od septembra minulého roka čiastočne zmenil. Aj naďalej zostáva v platnosti nevyhnutnosť rozlišovania formy a metódy štúdia. Stále platí, že denná a externá je forma štúdia a vzdelávacie činnosti v rámci oboch foriem môžu byť uskutočňované prezenčnou, dištančnou alebo kombinovanou metódou. Zmena, ktorá oproti rozhodnutiu nastala, spočíva v tom, že pôvodne sa denná a externá forma štúdia líšili vymedzením časovej náročnosti. Zatiaľ čo denná forma štúdia predstavovala a aj stále predstavuje 1500 až 1800 hodín práce študenta za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti, externá forma do 31. augusta 2024 zahŕňala len 750 až 1440 hodín uvedenej činnosti. Od 1. septembra 2024 môže aj externá forma štúdia zodpovedať časovej náročnosti 1500 až 1800 hodín za akademický rok, a to pokiaľ ide o študijný program prvého a druhého stupňa alebo o študijný program spájajúci prvý a druhý stupeň. Časová dotácia 750 až 1440 hodín zostala platná pre externú formu štúdia pri študijnom programe tretieho stupňa. Zatiaľ čo do 31. augusta 2024 bolo teda možné podľa rozhodnutia NSS SR pomerne ľahké určiť, či zahraničné štúdium podľa časovej náročnosti zodpovedá dennej alebo externej forme, pre štúdium realizované od 1. septembra 2024 budú musieť úrady práce a zrejme aj za pomoci súdov SR hľadať aj iné kritériá, vďaka ktorým dennú a externú formu štúdia na zahraničných vysokých školách spoľahlivo rozlíšia.
Vplyv Príjmov Študenta na Nárok na Prídavky
Keď sa povie „rodinné prídavky na vysokoškoláka“, mnohí sa okamžite spýtajú na to, akým spôsobom ovplyvňuje poberanie prídavkov samotného študenta, obzvlášť v súvislosti s jeho prípadnou zárobkovou činnosťou. V zásade platí, že poberanie prídavkov je viazané na nezaopatrenosť dieťaťa, nie na jeho príjmy z príležitostnej brigády alebo dohody. Inými slovami, ak študent popri škole pracuje na dohodu a nestráca štatút denného študenta, nárok zväčša zostáva zachovaný. Slovenská legislatíva nezakazuje študentom denného štúdia pracovať na trvalý pracovný pomer, majú dvere do práce otvorené a platia pre nich rovnaké pravidlá ako pre každého v pracovnoprávnom vzťahu. Rodičia pracujúceho študenta majú nárok na prídavok na dieťa, ak spĺňajú podmienky nezaopatrenosti. Avšak, ak by študent začal vykonávať pracovný pomer, ktorý je v rozpore s podmienkami denného štúdia, jeho postavenie by sa mohlo zmeniť a tým by zanikol nárok na prídavky. Rozhodujúce je teda udržanie si štatútu denného študenta a nezaopatreného dieťaťa podľa zákona.
Administratívny Postup a Oznamovacie Povinnosti
Prvým krokom k tomu, aby ste mohli poberať rodinné prídavky na vysokoškoláka, je získať od školy potvrdenie o dennej forme štúdia. Vysoké školy vystavujú takéto potvrdenia na vyžiadanie a zväčša slúžia ako oficiálny dôkaz o tom, že študent plní všetky povinnosti súvisiace s riadnym vysokoškolským štúdiom. Samotné konanie o priznaní prídavkov sa začína podaním žiadosti spolu s vyplneným tlačivom, do ktorého sa uvádzajú základné údaje o dieťati i rodičoch. Niektoré údaje si úrad overuje aj elektronicky, avšak potvrdenie od školy ostáva nevyhnutnou prílohou. O rodinné prídavky môžu požiadať nielen rodičia, ale aj osoba, ktorá má dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, napríklad poručník či osvojiteľ. Maloletý rodič, ktorý má priznané rodičovské práva a povinnosti, má takisto nárok na prídavok.
K žiadosti o prídavok je potrebné doložiť doklad o narodení dieťaťa, doklad o návšteve školy, ak dieťa študuje, doklad o povolení na trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky dieťaťa, ktoré je cudzincom, a vyhlásenie o (ne)podaní prihlášky na vysokoškolské štúdium prvého, druhého alebo tretieho stupňa. Prídavky sa vyplácajú mesačne pozadu, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Výška prídavku na dieťa je od januára 2023 vo výške 60 eur mesačne na dieťa, pričom v mesiaci, v ktorom dieťa prvýkrát nastúpilo do 1. ročníka základnej školy, sa k tejto sume jednorazovo pripočítava príspevok vo výške 110 eur. Úrad vyplatí prídavok oprávnenému za celý kalendárny mesiac, a to aj vtedy, keď podmienky nároku boli splnené iba za časť kalendárneho mesiaca.
Podstatné je sledovať všetky zmeny v štúdiu, lebo ak študent štúdium ukončí alebo preruší, treba o tom informovať príslušné úrady. Oprávnená osoba má povinnosť do 8 dní písomne oznámiť zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré majú vplyv na nárok na prídavok a na jeho vyplatenie. Takisto po dovŕšení troch rokov veku nezaopatreného dieťaťa musí oznámiť platiteľovi, akým spôsobom a kde bude zabezpečovaná starostlivosť o toto nezaopatrené dieťa do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky. Ak totiž poberáte prídavky neoprávnene, môže sa stať, že vás úrad vyzve na vrátenie príslušnej sumy. Ak oprávnená osoba nesplnila oznamovaciu alebo preukazovaciu povinnosť, úrad vydá rozhodnutie o zastavení výplaty prídavku. Po odstránení nedostatkov však opäť obnoví vyplácanie prídavku. Ak oprávnená osoba nevyužíva prídavok v súlade s jeho účelom, to znamená, keď ho nepoužije na zabezpečenie výživy a výchovy dieťaťa, úrad rozhodne o zastavení výplaty prídavku oprávneného a o jeho poukázaní inej osobe, u ktorej je záruka, že ho použije v súlade s účelom. Rovnako sa postupuje v prípade, ak škola, v ktorej plní dieťa povinnú školskú dochádzku, písomne informuje úrad, že dieťa zanedbáva plnenie povinnej dochádzky. Zvyčajne stačí potvrdenie o návšteve školy raz za rok, respektíve pred začatím nového akademického roka, no všetko závisí od konkrétnych postupov úradu práce a od toho, či sa v priebehu roka nezmenili podstatné skutočnosti. Nárok na prídavok zaniká uplynutím jedného roka od posledného dňa v mesiaci, za ktorý prídavok patril.
Najnovšia aktualizácia imigračnej správy 08.05.2026
Sociálne Štipendium a Podpora pre Študentov v Hmotnej Núdzi
Sociálne štipendium je forma finančnej pomoci poskytovaná študentom vysokých škôl, ktorí sa nachádzajú v zložitej sociálnej situácii. Jeho cieľom je prispieť k úhrade nákladov spojených so štúdiom a zabezpečiť tak rovnaké príležitosti pre všetkých študentov. Okrem samotného sociálneho štipendia, niektoré vysoké školy ponúkajú aj prídavok na diétu, ktorý je určený na pokrytie zvýšených výdavkov na stravu.
Poskytovanie sociálnych štipendií na Slovensku upravuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a vyhláška Ministerstva školstva SR č. 102/2006 Z. z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl. Tieto právne predpisy stanovujú podmienky, za ktorých je možné sociálne štipendium získať, jeho výšku a spôsob vyplácania. O sociálne štipendium sa môže uchádzať študent dennej formy štúdia na verejnej, súkromnej alebo štátnej vysokej škole, ktorý študuje v bakalárskom, magisterskom alebo inžinierskom študijnom programe, prípadne v študijných programoch spojeného prvého a druhého stupňa. Základné podmienky nároku sú trvalý pobyt študenta na území SR (štátne občianstvo nie je rozhodujúce), prvé štúdium na vysokej škole v danom stupni štúdia (ak študuje študent aj na inej VŠ, o sociálne štipendium môže požiadať len na jednej z nich), a splnenie podmienok ustanovených vo vyhláške MŠ SR 102/2006 Z.z. o poskytovaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl a jej novely č. 157/2014 Z.z.
Na sociálne štipendium nemá nárok študent, ktorý študuje študijný program prvého stupňa, ak už dosiahol vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, teda je držiteľom titulu Bc. Takisto nemá nárok ten, kto už dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, teda je absolventom napríklad Mgr. titulu, alebo komu bolo poskytované sociálne štipendium v príslušnom roku štúdia alebo v jeho časti v študijnom programe príslušného stupňa vysokoškolského vzdelania. Nárok nevzniká ani v prípade, ak príslušný študijný program študuje dlhšie ako je štandardná dĺžka štúdia, alebo ak študuje externou formou štúdia.
Pri posudzovaní nároku na sociálne štipendium sa zohľadňuje príjem takzvaných spoločne posudzovaných osôb. Okruh spoločne posudzovaných osôb a spôsob výpočtu príjmu upravuje vyhláška Ministerstva školstva SR č. 102/2006 Z. z. Medzi príjmy, ktoré sa zohľadňujú, patria príjmy zo závislej činnosti, z podnikania, z kapitálového majetku, ostatné príjmy, dary, dedičstvo, príjmy z predaja nehnuteľnosti, sociálne dávky a štátne sociálne dávky (okrem jednorazových) a dôchodky. Naopak, príjmy, ktoré sa nezohľadňujú, zahŕňajú prídavok na dieťa, jednorazové štátne sociálne dávky (napríklad príspevok pri narodení dieťaťa), štipendium, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, príjem z príležitostných činností do výšky dvojnásobku životného minima, náhrady cestovných výdavkov a iné.
Žiadosť o sociálne štipendium sa podáva na študijnom oddelení fakulty alebo rektoráte vysokej školy, na ktorej je študent zapísaný na štúdium. Každá vysoká škola má vlastný formulár žiadosti. Žiadosť je možné podať po zápise na štúdium v príslušnom akademickom roku, najskôr však v septembri. Štipendium sa priznáva od prvého mesiaca, v ktorom bola žiadosť doručená, najviac do konca júna príslušného akademického roka. K žiadosti je potrebné priložiť doklady preukazujúce totožnosť, doklady preukazujúce štúdium, ako aj doklady preukazujúce príjem žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb za predchádzajúci kalendárny rok. Mesačná výška sociálneho štipendia sa pohybuje v rozmedzí od 10 eur do 325 eur (v akademickom roku 2022/2023), pričom konkrétna výška závisí od rozdielu medzi hranicou príjmu a rozhodujúcim príjmom. Študent je povinný bezodkladne ohlásiť všetky zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na poskytovanie alebo výšku sociálneho štipendia. Ak študent poskytne nepravdivé alebo neúplné údaje, je povinný neoprávnene prijaté sumy vrátiť.
Najnovšia aktualizácia imigračnej správy 08.05.2026
Daňový Bonus a Iné Štátne Sociálne Dávky pre Rodiny s Deťmi
Okrem prídavku na dieťa a sociálneho štipendia existujú aj ďalšie dávky, na ktoré môžu mať rodičia nárok. Daňový bonus je daňová úľava poskytovaná formou zníženia dane z príjmov daňovníkovi vyživujúcemu dieťa žijúce s ním v domácnosti. Za vyživované dieťa na účely zákona o dani z príjmov sa považuje nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. Od januára 2023 je daňový bonus vo výške 140 eur pre rodičov detí do 18 rokov veku a 50 eur pre rodičov detí od 18 rokov veku. Od 1. januára 2025 sa má daňový bonus znížiť na 100 eur pre rodičov detí do 15 rokov veku a 50 eur pre rodičov detí nad 15 rokov veku.
Ďalšie relevantné dávky zahŕňajú:
- Tehotenské: Dávka má zabezpečiť čiastočnú kompenzáciu nákladov spojených s tehotenstvom. Vypláca ju Sociálna poisťovňa tehotným poistenkám od 13. týždňa tehotenstva.
- Materské: Dávka sa vypláca matke z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Jej výška sa určuje z denného vymeriavacieho základu.
- Rodičovský príspevok: Vypláca ho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny po dočerpaní materskej dávky, najdlhšie do troch rokov veku dieťaťa.
- Príspevok pri narodení dieťaťa: Jednorazová štátna sociálna dávka na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.
- Príspevok na starostlivosť o dieťa: Táto štátna sociálna dávka je mesačne vyplácaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a štát prispieva oprávnenej osobe na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa. Príspevok je alternatívou k rodičovskému príspevku a môže oň požiadať iba pracujúci alebo študujúci rodič. Poskytuje sa do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, pričom jeho výška sa líši v závislosti od toho, kto poskytuje starostlivosť.
- Príplatok k prídavku na dieťa: Ide o štátnu sociálnu dávku, ktorú mesačne vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Štát pripláca oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus. Príplatok sa poskytuje mesačne vo výške 30 eur na dieťa.
- Otcovské: Nová dávka, ktorú môžu čerpať otcovia po dobu 14 dní v prvých 6 týždňoch po narodení dieťaťa.
- Príspevok na viac súčasne narodených detí: Ak sa rodičom narodia tri alebo viac detí naraz, prípadne aspoň dve deti v priebehu dvoch rokov, rodič môže získať dodatočný príspevok od štátu. Tento príspevok je štátna sociálna dávka, ktorú štát poskytuje raz za rok na zvýšené výdavky spojené so starostlivosťou o tieto deti.
Všetky tieto dávky a príspevky majú svoje špecifické podmienky nároku, výšku a spôsob vyplácania, ktoré sú upravené príslušnými zákonmi. Vysoké školy na Slovensku sa snažia vychádzať v ústrety tehotným študentkám a študujúcim mamám. Možnosti zahŕňajú individuálne študijné plány, prerušenie štúdia na dlhšie obdobie, sociálne štipendiá, či dokonca zvažovanie zavedenia materských škôl priamo na univerzitách. Tehotné študentky nemajú špeciálne pravidlá, ale slobodné matky áno.
Možnosti a Povinnosti Absolventov po Ukončení Štúdia a Služby Úradu Práce
Ukončenie štúdia na strednej alebo vysokej škole je významným míľnikom, ktorý so sebou prináša nové možnosti, ale aj povinnosti. Po úspešnom absolvovaní strednej alebo vysokej školy majú absolventi niekoľko možností, ako ďalej pokračovať, či už je to pokračovať v štúdiu na vyššom stupni, začať si hľadať zamestnanie, alebo zaregistrovať sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) ako uchádzač o zamestnanie (UoZ).
Zaradenie do evidencie UoZ je dobrovoľné, absolventovi nevzniká zákonná povinnosť byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVaR. Avšak, môže priniesť určité výhody, ako napríklad štátom platené zdravotné poistenie a prístup k rôznym kurzom a školeniam. Ak sa absolvent neprihlási na úrade práce v zákonom stanovenej lehote, je považovaný za dobrovoľne nezamestnaného a musí si sám hradiť zdravotné poistenie. Štát platí zdravotné poistenie do 31. augusta po strednej škole.
Pre absolventov stredných škôl platí, že žiadosť o zaradenie do evidencie UoZ stačí podať do 10. septembra kalendárneho roku, v ktorom ukončil štúdium. Rodič absolventa strednej školy má nárok na prídavky na dieťa až do ukončenia školských prázdnin, teda do 31. augusta. Absolvent strednej školy si však žiadosť môže podať aj skôr, bezprostredne po vykonaní maturitnej skúšky, ak o to má záujem. Ak absolvent strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole, žiadosť o zaradenie do evidencie mu stačí podať do 10. septembra, ale len v prípade, ak na štúdium nebol prijatý. Maturant môže brigádovať formou dohody o brigádnickej práci študentov, pričom pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov sa nevyžaduje potvrdenie o štúdiu, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole (po maturite a pod.), avšak najneskôr do konca októbra. Ak sa dohoda o brigádnickej práci študentov uzavrela ešte pred maturitou, pokračuje naďalej až do dňa, dokedy bola dohodnutá. Daňový bonus a prídavok na dieťa sa poberá za študenta SŠ poslednýkrát za mesiac august.
U absolventov vysokých škôl sa za ukončenie sústavnej prípravy na povolanie považuje deň vykonania štátnej záverečnej skúšky. Ak absolvent prvého stupňa vysokej školy súvisle pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu na druhom stupni, alebo absolvent druhého stupňa pokračuje na treťom stupni, úrad ho nezaradí do evidencie UoZ. Obdobie od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo od získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie, sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Daňový bonus a prídavok na dieťa sa poberá za študenta prvého stupňa vysokej školy poslednýkrát za mesiac august. Daňový bonus a prídavok na dieťa sa znova začnú poberať za mesiac, v ktorom bude zápis na druhý stupeň. Skončený bakalár môže brigádovať formou dohody o brigádnickej práci študentov, pričom pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov sa nevyžaduje potvrdenie o štúdiu, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra. Ak sa dohoda o brigádnickej práci študentov uzavrela ešte pred štátnicami, pokračuje naďalej až do dňa, dokedy bola dohodnutá.
Ak sa absolvent rozhodne, že chce byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie po ukončení sústavnej prípravy na povolanie (štúdia), musí si podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVaR, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt alebo obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt je miesto, kde sa občan zdržuje a je mimo adresy trvalého pobytu, pričom nie je potrebné ho zdokladovať žiadnym listinným dokumentom. Ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní po ukončení štúdia, bude zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie nasledujúcim dňom po ukončení štúdia. Pokiaľ bol uchádzač o zamestnanie prijatý na štúdium na vysokej škole, je povinný predložiť úradu PSVaR rozhodnutie o danej skutočnosti a potvrdenie o zápise na štúdium. Výnimkou je situácia, ak sa zápis na štúdium na vysokej škole uskutoční pred začiatkom akademického roka, t.j. pred 1. septembrom. V takomto prípade sa uchádzač o štúdium stáva študentom od začiatku tohto akademického roka, t.j. 1. septembra, avšak pri sledovaní podmienky, že do 15. septembra predloží potvrdenie.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) ponúka pre absolventov rôzne možnosti podpory a príspevky, ktoré im môžu pomôcť úspešne vstúpiť na trh práce:
- Absolventská prax: Umožňuje absolventom získať pracovné skúsenosti po dobu 3 až 6 mesiacov bez nároku na mzdu, ale za príspevku štátu.
- Národné projekty: ÚPSVaR realizuje niekoľko národných projektov, ktoré sú zamerané na podporu praxe a zamestnávania absolventov škôl.
- Finančné stimuly pre zamestnanosť: Absolventi, ktorí sú evidovaní viac ako mesiac, môžu požiadať o zaradenie na prax a získať finančný príspevok vo výške životného minima (268,88 eur mesačne) na obdobie 3-6 mesiacov.
- Príspevok na začatie podnikania: Absolventi môžu požiadať o finančný príspevok na začatie podnikania vo výške 7 721 eur.
- Projekt Právo na prvé zamestnanie: Zamestnávatelia môžu získať finančný príspevok na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca až do výšky 1 318,53 eur mesačne na obdobie šiestich mesiacov.
- Projekt Motivuj sa k zamestnaniu: Po nástupe do práce môžu absolventi požiadať o finančný príspevok 150 eur mesačne počas prvých troch mesiacov a 75 eur mesačne počas ďalších troch mesiacov.
- Projekty pre ďalšie vzdelávanie: Absolventi môžu požiadať o úhradu vzdelávacích kurzov v rámci národného projektu Zručnosti pre trh práce.
Od 1. septembra 2025 vstúpia do platnosti legislatívne zmeny pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, ktoré sú označované ako „Práca namiesto dávok“. Tieto zmeny sa môžu týkať aj študentov, ktorí poberajú sociálne štipendium a zároveň sú v hmotnej núdzi. Od 1. januára 2026 sa tiež očakávajú ďalšie zmeny v zákonoch, pričom výška dávky v hmotnej núdzi sa líši v závislosti od počtu osôb v domácnosti a počtu detí.
Hľadanie prvej práce po strednej či vysokej škole nebýva ľahké, a to najmä v prípade, že nemáte veľké skúsenosti v praxi. Na úspešné uplatnenie sa na trhu práce je dôležité monitorovať trh práce prostredníctvom pracovných portálov, sociálnych sietí a webstránok zamestnávateľov. Kľúčové je vytvoriť si kvalitný životopis, v ktorom vypichnete tie detaily o vašom kariérnom či študijnom pozadí, ktoré najlepšie vypovedajú o tom, či sa hodíte na zverejnenú pracovnú ponuku. Napíšte motivačný list, v ktorom naštudujte informácie o ponúkanom pracovnom mieste a zistite si niečo aj o zamestnávateľovi. Pripravte sa na pohovor, zopakujte si znenie pracovnej ponuky, informujte sa o firemnej kultúre i produktoch spoločnosti a dbajte aj na svoje vystupovanie. Dôležité je tiež zistiť si platové ohodnotenie, aby vás otázka o plate na pohovore nezaskočila a vedeli ste, akú škálu na danej pracovnej pozícii požadovať. Napokon, vyberte si zamestnanie, ktoré vás baví, pretože o tom, pre akú pracovnú ponuku sa rozhodnete, by nemalo rozhodovať len platové ohodnotenie alebo fakt, či zamestnávateľ sídli blízko vášho bydliska.
tags: #pridavok #na #dieta #a #ukoncenie #magisterskeho